Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

7To/35/2026

Uznesenie

Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Batisovej a sudcov JUDr. Rudolfa Botta a JUDr. Ladislava Révesa, v trestnej veci obžalovaného A. B., nar. XX.XX.XXXX v C., trvale bytom D. XXXX/X, C., pre prečin zanedbania povinnej výživy podľa , , o odvolaní prokurátora Okresnej prokuratúry Galanta proti rozsudku Okresného súdu Galanta zo dňa 19.12.2025, č. k. -200, na verejnom zasadnutí konanom dňa 08.10.2026 v Trnave takto

r o z h o d o l :

Podľa sa odvolanie prokurátora Okresnej prokuratúry Galanta z a m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Galanta (ďalej len okresný súd) rozsudkom zo dňa 19.12.2025, č. k. -200, uznal obžalovaného A. B. (ďalej len obžalovaný) za vinného z prečinu zanedbania povinnej výživy podľa , s poukazom na na tom skutkovom základe, že ako otec maloletej E.. F., nr. XX.XX.XXXX, bytom u matky G. F., F. XXXX/XXX, B., napriek tomu, že mu zo Zákona o rodine vyplýva povinnosť vyživovať svoju dcéru, pričom rozsah vyživovacej povinnosti mu bol určený rozsudkom Okresného súdu v Pezinku, sp. zn. zo dňa 20.07.2009, právoplatným dňa 03.09.2009, prispievať na výživu maloletej dcéry E., nar. XX.XX.XXXX sumou 120,- eur mesačne, vždy do 15. dňa toho ktorého mesiaca vopred k rukám matky, si svoju vyživovaciu povinnosť v mieste svojho trvalého bydliska na ulici D. XXXX/X H. C. a všade tam, kde sa zdržiaval, ako aj v mieste bydliska oprávnenej G. F., F. XXXX/XXX, B. a E., nar. XX.XX.XXXX, riadne neplnil, hoci v posudzovanom období pracoval v spoločnosti I., I. a v spoločnosti J. I., čím mu za obdobie od mesiaca november 2020 do mesiaca október 2025 vznikol dlh na výživnom vo výške 3.970,- eur.

Okresný súd za to obžalovanému uložil podľa s použitím a trest odňatia slobody vo výmere 2 roky. Podľa výkon trestu odňatia slobody podmienečne odložil a podľa určil skúšobnú dobu na 2 roky. Zároveň podľa uložil obžalovanému povinnosť podľa svojich schopností zaplatiť v skúšobnej dobe zameškané výživné.

Proti tomuto rozsudku v zákonnej lehote podal prokurátor odvolanie (č. l. 205) čo do výroku o treste v neprospech obžalovaného, pričom osobitným podaním (č. l. 210-212) toto písomne odôvodnil, keď uviedol, že s argumentáciou súdu čo do výroku o treste sa nie je možné stotožniť. Argumentoval, že súd obžalovanému neuložil trest ani primeraný ani spravodlivý, ktorý sa javí vzhľadom na okolnosti prípadu za nedôvodný a mierny. Obžalovaný sa dopustil súdeného trestného činu v období nasledujúcom po opakovanom odsúdení za prečiny marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa , najprv rozsudkom Okresného súdu Galanta zo dňa 28.10.2013, sp. zn. , právoplatný v spojení s uznesením Krajského súdu v Žiline zo dňa 07.05.2014, sp. zn. , na nepodmienečný trest odňatia slobody v trvaní 1 rok, so zaradením na výkon trestu do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia a následne rozsudkom Okresného súdu

Poprad zo dňa 29.10.2016, sp. zn. , právoplatný dňa 29.10.2016, na nepodmienečný trest odňatia slobody v trvaní 6 mesiacov, so zaradením na výkon trestu do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia. Z vyššie uvedeného je podľa prokurátora zrejmé, že obžalovaný bol opakovane odsúdený, pričom v dvoch posledných prípadoch na nepodmienečný trest. Navyše, obžalovaný bol v minulosti až 11 krát súdne trestaný, teda mal si byť vedomý trestnoprávnych následkov, ktoré sú bezpochyby spojené s neplnením vyživovacej povinnosti.

Prokurátor tiež argumentoval, že v danom prípade osoba obžalovaného nedáva záruku, že by podmienečný trest odňatia slobody bol dostačujúci na jeho nápravu, a už vôbec nie istotu spočívajúcu v jeho snahe zaplatiť zameškané výživné, čím by mohol dodatočne napraviť negatívne následky svojej trestnej činnosti. Z vykonaného dokazovania bolo preukázané, a to priamo z výsluchu obžalovaného, že tento sa o dcéru počas obdobia neplnenia si vyživovacej povinnosti vôbec nezaujímal, nevedel ani to, že jeho dcéra E. pokračovala v štúdiu na vysokej škole, dokonca nezisťoval ani aktuálny dlh na výživnom, ktorý voči nej má. Obžalovaný nemal nijakým spôsobom obmedzenú pracovnú schopnosť ani žiadne iné objektívne dôvody, ktoré by mu zabraňovali, či znemožňovali platiť, resp. doplatiť výživné. Zo správy Generálneho riaditeľstva Zboru väzenskej a justičnej stráže zo dňa 22.09.2023 vyplynulo, že obžalovaný väzbu ani trest od novembra 2020 do 22.09.2023 nevykonával. Postoj obžalovaného, ktorý na hlavnom pojednávaní dňa 10.09.2025 prezentoval, že má prácu vo Švajčiarsku a potreboval by 2 až 2 a pol mesiaca na to, aby celé výživné zaplatil a aj práve za účelom umožnenia obžalovanému uhradiť dlh na výživnom bolo hlavné pojednávanie odročené na deň 19.12.2025, na ktoré hlavné pojednávanie sa obžalovaný ani jeho obhajca nedostavili, nedáva absolútne žiadnu záruku na to, že v podmienkach na slobode, svoju ochotu a vôľu výživné doplatiť tak ako to uviedol pred súdom, aj splní. V jeho konaní opakovane absentuje akýkoľvek pocit zodpovednosti voči svojej dcére a takýto prístup zaujíma aj k porušovaniu . A tak prokurátor dospel k záveru, že iným ako nepodmienečným trestom by účel trestu, obsiahnutý v generálnej a individuálnej prevencii, nebol splnený. Skôr naopak, obžalovaný by mohol nadobudnúť pocit akejsi „liberálnosti“ a na základe toho sa naďalej dopúšťať trestnej činnosti.

Z uvedených dôvodov preto navrhol, aby Krajský súd v Trnave v zmysle ustanovenia , , zrušil napadnutý rozsudok Okresného súdu Galanta vo výroku o treste a aby v zmysle ustanovenia obžalovanému uložil primeraný a zákonný nepodmienečný trest.

Za účelom prejednania odvolania prokurátora nariadil Krajský súd v Trnave termín verejného zasadnutia na 08.10.2026, ktorého sa zúčastnili prokurátor krajskej prokuratúry a obhajca obžalovaného. Obžalovaný bol o termíne verejného zasadnutia riadne a včas upovedomený a poučený o možnosti vykonania verejného zasadnutia v jeho neprítomnosti a preto sa za splnenia zákonných podmienok vykonalo verejné zasadnutie v neprítomnosti obžalovaného podľa (navyše obžalovaný súhlasil s vykonaním verejného zasadnutia v jeho neprítomnosti). Verejné zasadnutie sa vykonalo aj v neprítomnosti G. F. a E. F. podľa .

V rámci končených návrhov prokurátor krajskej prokuratúry na verejnom zasadnutí navrhol odvolaciemu súdu odvolaniu prokuratúry vyhovieť a obžalovanému uložiť primeraný a zákonný nepodmienečný trest. Obhajca obžalovaného navrhol odvolanie prokurátora ako nedôvodné zamietnuť, nakoľko rozsudok považuje za zákonný a spravodlivý. Navyše obžalovaný už nemá vyživovaciu povinnosť a snaží sa splácať dlh na výživnom.

Podľa o odvolaní proti rozsudku okresného súdu rozhoduje krajský súd. O odvolaní proti rozsudku Špecializovaného trestného súdu rozhoduje najvyšší súd.

Podľa odvolací súd zamietne odvolanie, ak bolo podané oneskorene, osobou neoprávnenou alebo osobou, ktorá sa odvolania výslovne vzdala alebo znovu podala odvolanie, ktoré v tej istej veci už predtým výslovne vzala späť alebo bolo podané proti výroku, proti ktorému nie je prípustné.

Podľa odvolací súd zruší napadnutý rozsudok a vec vráti súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol, ak zistí, že a) súd rozhodol v nezákonnom zložení, b) obžalovaný nemal obhajcu, hoci išlo o prípad povinnej obhajoby, alebo

c) hlavné pojednávanie bolo vykonané v neprítomnosti obžalovaného, hoci na to neboli splnené zákonné podmienky.

Podľa ak nezamietne odvolací súd odvolanie podľa alebo nezruší rozsudok podľa , preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa .

Podľa odvolací súd odvolanie zamietne, ak zistí, že nie je dôvodné.

Krajský súd v Trnave ako odvolací súd podľa preskúmal napadnutý rozsudok v zmysle a zistil, že nie je dôvod na zamietnutie odvolania v zmysle , ani na zrušenie napadnutého rozsudku podľa . Odvolanie podal prokurátor ako oprávnená osoba, v zákonnej lehote a proti výroku, proti ktorému je tento opravný prostriedok prípustný. Podľa odvolací súd preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo a dospel k týmto zisteniam a záverom.

Krajský súd vzhľadom na dôvody odvolania prokurátora smerujúce len čo do výroku o treste a spôsobe jeho výkonu obmedzil svoju prieskumnú povinnosť len na tento výrok.

Pokiaľ ide o výrok o treste, tu okresnému súdu nie je možné vytknúť nič. Všetky úvahy si v tomto smere odvolací súd osvojuje a ako na správne na ne poukazuje.

Pokiaľ ide o primeranosť a zákonnosť výroku o treste, je potrebné pripomenúť, že pri úvahách o druhu a výmere trestu postupuje každý súd v zmysle zásad a kritérií rozhodných pre ukladanie trestov uvedených v ust. , , podľa ktorých trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov, trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou. Trest má postihovať iba páchateľa, tak aby bol zabezpečený čo najmenší vplyv na jeho rodinu a jemu blízke osoby.

Trest ako taký je právnym následkom trestného činu a preto musí byť úmerný k spáchanému trestnému činu (zásada proporcionálnosti trestu). Úmernosť trestu okrem iného určujú aj pohnútka páchateľa a možnosti jeho nápravy. Úsudok o možnosti nápravy páchateľa si súd vytvára z veľkej časti už na základe hodnotenia povahy a závažnosti spáchaného trestného činu (t. j. či ide o prečin, zločin, obzvlášť závažný zločin) pri náležitom zhodnotení osoby páchateľa. Záver súdu o možnosti nápravy páchateľa musí byť vždy v plnom súlade s ochranou, ktorú súd uloženým trestom poskytuje záujmom spoločnosti, štátu a členom spoločnosti pred útokmi páchateľov trestných činov a výchovným pôsobením na ostatných členov spoločnosti.

Trest je aj jedným z prostriedkov na dosiahnutie účelu , čím je určená aj jeho funkcia v tých smeroch, v ktorých má pôsobiť zákon, t. j. na ochranu spoločnosti a na výchovu páchateľa a ostatných občanov. Ochrana spoločnosti sa uskutočňuje dvoma prvkami, jednak prvkom donútenia (represia), ale tiež prvkom výchovy. Oba prvky sa uplatňujú zásadne súčasne v každom treste, pričom treba mať na zreteli dôležitosť vzájomného pomeru medzi trestnou represiou a prevenciou. vychádza z myšlienky, že základným účelom a cieľom trestu je ochrana spoločnosti pred trestnými činmi a pred ich páchateľmi.

Individuálna prevencia spočíva vo vytvorení podmienok na výchovu odsúdeného k tomu, aby viedol riadny život. Generálna prevencia má zabezpečiť nielen odradenie ostatných potenciálnych páchateľov od páchania trestných činov, ale i utvrdenie pocitu právnej istoty a spravodlivosti u ostatných členov spoločnosti. Spravodlivé a včasné uloženie trestu dáva ostatným členom spoločnosti najavo, že konanie, za ktoré bol uložený trest, je protiprávne a nežiaduce, varuje ich pred páchaním trestnej činnosti a posilňuje pocit právnej istoty a právneho štátu. vychádza z jednoty individuálnej a generálnej prevencie, pričom obe tieto zložky sa navzájom dopĺňajú a podmieňujú. Disproporcia medzi jednotlivými druhmi prevencie v zásade vedie k nedostatočnému výchovnému pôsobeniu trestu, tak na

páchateľa trestného činu, ako i na ostatných členov spoločnosti. Trest samozrejme musí vyjadrovať aj morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou. Inak povedané musí vyjadrovať spoločenské odsúdenie, negatívne ohodnotenie páchateľa a jeho činu, tak právne, ako aj etické.

V rámci požiadavky primeranosti trestu zohráva významnú úlohu sudcovská individualizácia trestu, ktorá fakticky umožňuje naplnenie tejto požiadavky v konkrétnych prípadoch. Individualizácia trestu je prostriedkom dosiahnutia primeranosti trestu. Druh a intenzita trestu musia byť súdom v každom konkrétnom prípade stanovené tak, aby zodpovedali všetkým zvláštnostiam daného prípadu. Neprimerane prísne (ale, samozrejme, i neprimerane mierne) tresty pôsobia škodlivo na páchateľa i spoločnosť. U verejnosti môžu neprimerané tresty vyvolať súcit s páchateľom, či ohroziť jej dôveru v spravodlivé rozhodovanie súdu, či jej dôveru v súdnu moc ako celok. U páchateľa neprimerane prísne tresty vedú k zatrpknutosti, pretože takéto tresty páchateľ oprávnene nemôže považovať za spravodlivé. Páchateľ je súdom odsudzovaný za nespravodlivosť (bezprávie), ktorú trestným činom spáchal, a preto má právo očakávať spravodlivosť zo strany súdu. Primeranosť trestu je zároveň nevyhnutým predpokladom dosiahnutia výchovných účinkov trestu, keďže nevyhnutným predpokladom prevýchovy páchateľa je jeho akceptovanie trestu ako spravodlivého následku jeho protiprávneho konania, pričom v prípade nespravodlivého trestu k takejto akceptácii trestu zo strany páchateľa pochopiteľne nemôže dôjsť. Spravodlivosť trestu je tak možné považovať aj za predpoklad prerastania represívneho pôsobenia trestu do pôsobenia výchovného.

Po preskúmaní spisového materiálu odvolací súd dospel k záveru, že okresný súd vykonal na hlavnom pojednávaní dostatočné dokazovanie ohľadom výroku o treste, správne vyhodnotil osobu obžalovaného a ďalšie skutočnosti potrebné pre uloženie spravodlivého trestu.

Odvolací súd konštatuje, že okresný súd správne postupoval, keď u obžalovaného vzhliadol jednu priťažujúcu okolnosť v zmysle ustanovenia , pričom ani prokurátor voči takémuto postupu nebrojil, brojil len voči druhu trestu a požadoval, aby odvolací súd uložil obžalovanému trest nepodmienečný, keď okresný súd uložil nezákonným spôsobom trest podmienečný.

Správne okresný súd dospel k záveru, že obžalovanému je potrebné uložiť podmienečný trest odňatia slobody. Tu treba zdôrazniť, že obžalovaný spáchal nedbanlivostný trestný čin a snaží sa dlh na výživnom splácať podľa svojich schopností a možností, keď z predložených dokladov na verejnom zasadnutí vyplynulo, že obžalovaný v mesiaci apríl 2026 zaplatil z dlhu sumu 100 eur, v mesiacoch máj a júl 2026 sumu 120 eur a v mesiacoch august a september 2026 sumu 200 eur. Navyše pokiaľ prokurátor poukazuje na predchádzajúce nepodmienečné tresty, k tomu treba uviesť, že jeden trest bol vykonaný v roku 2017 a v druhom prípade bol obžalovaný podmienečne prepustený v roku 2020, pričom sa v skúšobnej dobe osvedčil.

Majúc na zreteli vyššie uvedený účel trestu a jednotlivé hľadiská pre jeho ukladanie, dospel tak krajský súd k záveru, že okresným súdom uložený podmienečný trest odňatia slobody vo výmere 2 roky so skúšobnou dobou na 2 roky je trestom zákonným, primeraným a spravodlivým, ktorý splní svoju funkciu tak z hľadiska individuálnej, ako aj generálnej prevencie.

Dôležité je zdôrazniť, že účelom trestu v takýchto prípadoch nemá byť iba represia, ale predovšetkým motivácia páchateľa k riadnemu plneniu vyživovacej povinnosti v budúcnosti, resp. pri zániku vyživovacej povinnosti riadne doplatiť dlh na výživnom v celom rozsahu. V posudzovanej veci nie je nevyhnutné pristúpiť k uloženiu nepodmienečného trestu odňatia slobody, tak ako to žiadal prokurátor, keďže účel trestu možno dosiahnuť aj trestom odňatia slobody s podmienečným odkladom jeho výkonu. Nepodmienečný trest odňatia slobody by mohol predstavovať prekážku riadneho pracovného a zárobkového uplatnenia obžalovaného, a tým aj jeho schopnosti doplatiť svoj dlh na výživnom. Krajský súd preto považoval za vhodnejšie ponechať obžalovanému možnosť viesť riadny život na slobode, avšak pod hrozbou výkonu uloženého trestu v prípade, že sa v skúšobnej dobe neosvedčí.

A tak krajský súd uzatvára, že práve podmienečný odklad výkonu trestu odňatia slobody vytvára dostatočný priestor v prejednávanej trestnej veci (aj keď bol obžalovaný už v minulosti súdne trestaný a má priťažujúcu okolnosť) na dosiahnutie účelu trestu, keďže obžalovaný je počas skúšobnej doby motivovaný viesť riadny život a je povinný podľa svojich schopností zaplatiť v skúšobnej dobe

zameškané výživné. Zároveň ide o dostatočne citeľný zásah do jeho právneho postavenia, keďže v prípade neosvedčenia sa bude musieť podrobiť výkonu uloženého trestu.

S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti krajský súd odvolanie prokurátora podľa zamietol ako nedôvodné.

Toto uznesenie bolo prijaté jednomyseľne (, ).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný riadny opravný prostriedok.