Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

1Sfk/40/2025

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v kasačnom senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mariána Fečíka (sudca spravodajca) a členiek senátu JUDr. Jany Hatalovej, PhD., LL.M. a JUDr. Kataríny Cangárovej, PhD., LL.M. v právnej veci žalobcu (sťažovateľa): Constario, s.r.o., so sídlom: Drozdia 2, 010 14 Žilina, IČO: 36 697 974, právne zastúpený: +ULTRA Legal s.r.o., advokátní kancelář, so sídlom: Sokolovská 270/201, 190 00 Praha 9, Česká republika, IČO:02 894 742, v ktorej mene poskytuje právne služby na území Slovenskej republiky organizačná zložka: +ULTRA Legal s.r.o., advokátní kancelář, organizačná zložka so sídlom: Grösslingová 56, 811 09 Bratislava - mestská časť Staré Mesto, IČO: 47 255 480, v mene ktorej koná: JUDr. Róbert Šimko, advokát / vedúci organizačnej zložky, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 42 499 500, v konaní o všeobecnej správnej žalobe na preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 100921560/2023 z 31.3.2023, konajúc o kasačnej sťažnosti žalobcu proti rozsudku Správneho súdu v Banskej Bystrici sp. zn. z 29.1.2025, takto

r o z h o d o l :

I. Kasačná sťažnosť sa z a m i e t a.

II. Účastníkom konania sa právo na náhradu trov kasačného konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

I. Konanie pred orgánmi finančnej správy 1. Daňový úrad Žilina (ďalej len „správca dane“) vykonal u žalobcu daňovú kontrolu na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu alebo jeho časti podľa o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) za zdaňovacie obdobie august 2021 o výsledku ktorej vyhotovil protokol č. 101876111/2022 z 30.6.2022 (ďalej len ,,protokol“). Na podklade protokolu správca dane vydal rozhodnutie č. 103204605/2022 z 24.11.2022 (ďalej len ,,prvostupňové rozhodnutie“), ktorým žalobcovi podľa o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov určil rozdiel na dani z pridanej hodnoty (ďalej len „“) v sume 51.613,00 eur za zdaňovacie obdobie august 2021. 2. Správca dane v odôvodnení prvostupňového rozhodnutia uviedol, že žalobca si v kontrolovanom zdaňovacom období august 2021 uplatnil odpočítanie z faktúry č. 55210001 z 31.8.2021, vystavenej dodávateľom LR INVEST s.r.o., v celkovej sume 9.678,00 eur s a z faktúry č. 2021/136 z 23.8.2021 od dodávateľa DIPLOMACIO, s. r. o., Horný Val 8/17, 010 01 Žilina, IČO: 50942735 (ďalej len „DIPLOMACIO“, „sprostredkovateľ“ alebo „dodávateľ“), predmetom ktorej bolo sprostredkovanie kúpy pozemku podľa Zmluvy o sprostredkovaní z 15.2.2021 (ďalej len „Zmluva o sprostredkovaní“) v celkovej sume 300.000,00 eur s . Zmluvou o sprostredkovaní sa sprostredkovateľ zaviazal vyvíjať činnosť smerujúcu k tomu, aby mal žalobca príležitosť uzavrieť s treťou osobou kúpnu zmluvu a nadobudnúť do svojho vlastníctva nehnuteľnosť - pozemok o výmere 3.634 m2 nachádzajúci sa v katastrálnom území B. Z. (ďalej len „Kúpna zmluva“). Dodávateľovi vznikol nárok na odplatu (províziu), ak žalobca uzavrie

Kúpnu zmluvu na pozemok za kúpnu cenu maximálne do výšky 250.000,00 eur (reálna kúpna cena pozemku bola 210.000,00 eur) a nadobudne vlastnícke právo k pozemku do 31.12.2021. 3. Správca dane na základe vykonaného dokazovania zistil, že k uskutočneniu a realizácii na základe Zmluvy o sprostredkovaní medzi žalobcom a dodávateľom DIPLOMACIO reálne nedošlo. Podľa správcu dane v predmetnej veci nevystupoval žiadny sprostredkovateľ, ale žalobca uzavrel obchod na základe vlastnej činnosti. Zdôraznil, že aj samotná cena za sprostredkovanie bola fakturovaná v neúmerne vysokej výške k samotnej cene predmetu sprostredkovania. Správca dane na základe uvedených skutočností dospel k záveru, že žalobca porušil ustanovenie a v nadväznosti na , keď si v zdaňovacom období august 2021 neoprávnene uplatnil odpočítanie z faktúry od dodávateľa DIPLOMACIO, u ktorého nedošlo ku vzniku daňovej povinnosti, pretože deklarovanú službu sprostredkovania v skutočnosti nedodal. 4. Žalovaný v odvolacom konaní rozhodnutím č. 100921560/2023 z 31.3.2023 (ďalej len „rozhodnutie žalovaného“) prvostupňové rozhodnutie správcu dane potvrdil. 5. Žalovaný uviedol, že z vykonaného dokazovania vznikla dôvodná pochybnosť správcu dane o reálnej existencii služby sprostredkovania prostredníctvom deklarovaného dodávateľa pri kúpe pozemku. V posudzovanej veci deklarovaný dodávateľ DIPLOMACIO so správcom dane nespolupracuje, a teda nepotvrdil vierohodnosť spornej faktúry v zmysle . Podľa žalovaného dodávateľ, ktorý žalobcovi fakturoval províziu za sprostredkovanie kúpy pozemku v sume 300.000,00 eur s , bol do obchodného reťazca vložený účelovo bez riadneho podnikateľského dôvodu a ekonomického opodstatnenia s cieľom získať daňovú výhodu - odpočítanie dane. 6. Žalovaný rovnako uviedol, že čestné vyhlásenie konateľa dodávateľa neodstránilo dôvodné pochybnosti správcu dane o reálnej existencii sprostredkovania. K predloženému znaleckému posudku uviedol, že tento nepreukazuje dodanie služby sprostredkovania žalobcovi prostredníctvom deklarovaného dodávateľa, keďže bol vypracovaný cca rok po deklarovanom dodaní služby sprostredkovania, nesúvisel s deklarovanou službou sprostredkovania, ani s deklarovaným dodávateľom DIPLOMACIO. Ďalej, konateľ žalobcu nevedel preukázať činnosti realizované Lukášom Balvanom a k námietke žalobcu týkajúcej sa doplnenia dokazovania svedeckou výpoveďou Lukáša Balvana ako konateľa DIPLOMACIO uviedol, že správca dane vykonal všetky potrebné úkony smerujúce k tomu, aby bol Lukáš Balvan vypočutý. 7. Podľa žalovaného, správca dane založil svoje rozhodnutie na nepreukázaní splnenia podmienok na priznanie práva na odpočítanie dane žalobcom, a teda spochybnenie sa týka vzťahu medzi žalobcom a jeho priamym dodávateľom. Dôkazná povinnosť spočívala na žalobcovi, ktorý riadne neobjasnil a nepreukázal, že zdaniteľné plnenie bolo reálne uskutočnené osobou uvedenou na faktúre. Žalobca síce predložil v záujme preukázania rozsiahlu dokumentáciu (faktúry, kúpnu a rezervačnú zmluvu, úhrady, čestné vyhlásenie, znalecký posudok), avšak tieto dokumenty podľa žalovaného iba formálne a jednosmerne preukazujú vzťah medzi žalobcom a DIPLOMACIO, ale nemožno z nich vyvodiť záver, že by k uzavretiu Kúpnej a rezervačnej zmluvy došlo v dôsledku sprostredkovateľskej činnosti sprostredkovateľa DIPLOMACIO. 8. Žalovaný uviedol, že zo zisteného skutkového stavu bolo možné konštatovať, že žalobca a deklarovaný dodávateľ DIPLOMACIO vzájomný obchodný vzťah bez riadneho podnikateľského dôvodu účelovo predstierali, pričom žalobcovi služba sprostredkovania od deklarovaného dodávateľa nebola reálne dodaná. Keďže deklarovanému dodávateľovi DIPLOMACIO nevznikla daňová povinnosť v zmysle z dodania služby, žalobcovi nemožno priznať uplatnenie práva na odpočítanie dane podľa a v nadväznosti na .

II. Konanie pred správnym súdom 9. Žalobca podal proti rozhodnutiu žalovaného všeobecnú správnu žalobu (ďalej len „žaloba“), o ktorej rozhodol Správny súd v Banskej Bystrici (ďalej len „správny súd“) rozsudkom sp. zn. z 29.1.2025 (ďalej len „napadnutý rozsudok“) tak, že žalobu ako nedôvodnú zamietol a účastníkom náhradu trov nepriznal. 10. Žalobca namietal nasledovné:

- žalovaný nesprávne zistil skutkový stav, vec nesprávne právne posúdil a aplikoval na ňu nesprávne právne normy;

- bolo nepochybné, že medzi ním a sprostredkovateľom bola uzatvorená Zmluva o sprostredkovaní a výsledok dodanej sprostredkovanej služby bol použitý na účely výkonu podnikateľskej činnosti. Zdôraznil, že „vierohodnosť spornej faktúry“, nebola správcom dane ani žalovaným spochybnená;

- tvrdenie žalovaného o nekontaktnosti konateľa spoločnosti DIPLOMACIO - Lukáša Balvana, je nepravdivé, žalobca správcovi dane predložil čestné vyhlásenie z 26.8.2022, podpísané Lukášom

Balvanom, o realizácii sprostredkovateľských činností touto spoločnosťou ako sprostredkovateľom. Doplnil, že správca dane nekontaktnosť Lukáša Balvana iba stroho skonštatoval a ďalej vo veci žiadnym spôsobom nekonal, pričom mal postupovať v zmysle § 20 daňového poriadku;

- vo vzťahu k výške provízie za sprostredkovanie a cene pozemku uviedol, že odhadovaná hodnota pozemku pred uzavretím Kúpnej zmluvy bola omnoho vyššia, než dojednaná kúpna cena, pričom poukázal na Znalecký posudok č. 366/2022;

- že uniesol svoje dôkazné bremeno, keď v priebehu daňového konania vyčerpávajúcim spôsobom uviedol všetky skutkové tvrdenia svedčiace o reálnom poskytnutí služby sprostredkovania zo strany spoločnosti DIPLOMACIO a na podporu týchto skutkových tvrdení predložil všetky dostupné dôkazy, ktoré mal a mohol mať k dispozícii. Zdôraznil, že Kúpna zmluva bola uzavretá s rozhodujúcim prispením sprostredkovateľskej činnosti, dôvodil, že bez činností spoločnosti DIPLOMACIO vykonaných v rámci plnenia Zmluvy o sprostredkovaní, by nielenže nemal príležitosť uzavrieť Kúpnu zmluvu, ale dokonca by sa o pozemku a jeho vhodnosti na svoje podnikateľské aktivity ani nikdy nebol nedozvedel. 11. Správny súd uviedol, že správca dane a žalovaný argumentovali tým, že žalobca nepreukázal, že mu služby boli dodané od deklarovaného dodávateľa DIPLOMACIO, teda spochybnili splnenie materiálnej/ hmotnoprávnej podmienky práva na odpočet. Správny súd konštatoval, že z vykonaného dokazovania nemožno vyvodiť záver, že Kúpna zmluva bola uzatvorená na základe činnosti Lukáša Balvana ako sprostredkovateľa, keďže odovzdanie telefonického kontaktu a územného plánu časti obce nemožno považovať za činnosť, ktorá by smerovala k vytvoreniu príležitosti uzavrieť Kúpnu zmluvu a poukázal na . Doplnil, že z výpovede konateľa žalobcu a predávajúcej vyplýva, že sa skontaktovali bez pričinenia sprostredkovateľa, predávajúca nepozná sprostredkovateľa, žiadny sprostredkovateľ medzi nimi komunikáciu nenadviazal, ani sa nezúčastnil ich rokovaní, kde si dohodli a podpísali Kúpnu zmluvu na predmetný pozemok. 12. Správny súd ďalej poukázal, že žalobca predložil na preukázanie reálneho plnenia zo Zmluvy o sprostredkovaní faktúry, Kúpnu zmluvu, rezervačnú zmluvu, úhrady, čestné vyhlásenie Lukáša Balvana, ako aj znalecký posudok, avšak tieto doklady len formálne preukazujú vzťah medzi žalobcom a sprostredkovateľom. 13. Správny súd v súvislosti s námietkou týkajúcou sa nekontaktnosti pána Balvana uviedol, že správca dane predvolal na výsluch Lukáša Balvana, ktorý sa však nedostavil. Správca dane dal pána Balvana predviesť príslušným policajným zborom, o čom bol upovedomený aj žalobca listom č. 100503715/2022 z 17.3.2022. Lukáša Balvana sa nepodarilo predviesť ani prostredníctvom Obvodného oddelenia Policajného zboru v Žiline, a teda námietka že správca nepostupoval v zmysle daňového poriadku bola správnym súdom vyhodnotená ako nedôvodná. 14. K čestnému vyhláseniu Lukáša Balvana správny súd uviedol, že čestné vyhlásenie neodstránilo pochybnosti o dodaní služby sprostredkovania dodávateľom DIPLOMACIO a doplnil, že samotné čestné prehlásenie bez ďalších dôkazov nie je spôsobilé ovplyvniť dokazovaním nepochybne zistené skutkové okolnosti veci. Správny súd uviedol, že nekontaktnosť dodávateľa nemožno vyhodnotiť priamo na ťarchu žalobcu, ale podporuje záver o nesplnení hmotnoprávnych podmienok, keďže táto osoba nepotvrdila tvrdenia žalobcu o dodaní sprostredkovateľských služieb. Zdôraznil, že hlavným dôvodom zamietnutia odpočítania dane je absencia dôkazov o reálnom poskytnutí plnenia spoločnosťou DIPLOMACIO. 15. Správny súd nepovažoval za dôvodnú ani námietku týkajúcu sa nedostatočne zisteného skutkového stavu veci a nevykonania navrhnutých dôkazov. Poukázal na závery vyplývajúce z uznesenia Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. -46 z 21.11.2024, týkajúce sa povinnosti žalobcu preukázať, že ním navrhnuté dokazovanie má potenciál prelomiť dokazovaním už zistené nesporné skutkové okolnosti veci, ktoré viedli k vydaniu napadnutých rozhodnutí, žalobca takéto tvrdenia neuviedol, preto bola táto námietka vyhodnotená ako nedôvodná. 16. Vo vzťahu k dôkaznému bremenu uviedol, že vznesené dôvodné pochybnosti sa týkali len vzťahu a okolností medzi žalobcom a jeho deklarovaným dodávateľom, teda okolností priamo v dispozičnej sfére žalobcu. Zdôraznil, že od žalobcu možno spravodlivo požadovať, aby vedel vysvetliť, preukázať podstatu ním realizovaného obchodného vzťahu, podstatu služieb, ktorý zabezpečil pre svojich odberateľov a aby vedel preukázať jeho tvrdenia a deklarovanú skutočnosť, že sa tak stalo skrz dodávateľa uvedeného na faktúre. 17. Správny súd v závere skonštatoval, že daňové orgány postupovali správne, ak žalobcovi neuznali uplatnené odpočítanie dane, keďže žalobca neuniesol dôkazné bremeno a nepreukázal reálnosť uskutočnenia deklarovaného zdaniteľného plnenia, teda nepreukázal dodanie služieb týmto dodávateľom, čím porušil . Žalobca predložil len formálne doklady a doklady preukazujúce dodanie služieb jeho odberateľom, čím nevyvrátil pochybnosti správcu dane o tom, že mu služby nedodal dodávateľ, ktorý bol platiteľom dane.

III. Kasačná sťažnosť žalobcu 18. Proti napadnutému rozsudku správneho súdu podal žalobca (ďalej ako „sťažovateľ“) včas kasačnú sťažnosť podľa a (ďalej len „“). Sťažnostným návrhom sa sťažovateľ domáhal, aby kasačný súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil správnemu súdu na ďalšie konanie, alternatívne aby napadnutý rozsudok zmenil tak, že zruší rozhodnutie žalovaného a vec mu vráti na ďalšie konanie. 19. Sťažovateľ uvádza, že správny súd zamietol žalobu z dôvodu nenaplnenia hmotnoprávnych podmienok pre odpočítanie dane, pretože sprostredkovanie kúpy nehnuteľnosti bolo spochybnené. Sťažovateľ v súvislosti so spochybnením služby sprostredkovania namieta, že už v rámci daňového konania uvádzal a čestným vyhlásením sprostredkovateľa preukazoval, že sprostredkovateľ (i) pre sťažovateľa vyhľadal pozemok vhodný pre jeho developerskú činnosť, (ii) vyhľadal kontakt na vlastníčku pozemku, (iii) zistil možnosti bytovej výstavby na pozemku, (iv) sťažovateľovi predložil schválený územný plán. Na základe tejto činnosti následne došlo medzi sťažovateľom a predávajúcou k uzavretiu Kúpnej zmluvy z 23.4.2021. 20. Sťažovateľ citoval ustanovenia , a , pričom uviedol, že z citovaných ustanovení vyplýva, že sprostredkovateľovi vzniká povinnosť vyvíjať činnosť smerujúcu k tomu, aby mal záujemca príležitosť uzavrieť určitú zmluvu s treťou osobou a tejto povinnosti zodpovedá záväzok záujemcu zaplatiť sprostredkovateľovi odplatu. V danom prípade Zmluva o sprostredkovaní v článku II. upravuje vznik nároku na províziu za podmienky, že záujemca uzavrie kúpnu zmluvu na Pozemok s neidentifikovanou treťou osobou, za súčasnej podmienky, že k nadobudnutiu vlastníckeho práva sťažovateľa ako záujemcu k Pozemku dôjde v lehote do 31.12.2021. Nakoľko k uzavretiu Kúpnej zmluvy v zmluvne stanovenej lehote došlo, v zmysle zákonnej ako aj konkrétnej zmluvnej úpravy vznikol sprostredkovateľovi nárok na dohodnutú províziu. 21. Sťažovateľ namieta záver správneho súdu, že k uzavretiu Kúpnej zmluvy nedošlo prispením sprostredkovateľa. Správny súd uvedené podložil tým, že nenadviazanie kontaktu sprostredkovateľa s predávajúcou spochybňuje splnenie hmotnoprávnych podmienok. Sťažovateľ namieta, že správny súd účelovo abstrahuje niektoré činnosti, pričom nevysvetlil, prečo zabezpečenie kontaktu na predávajúcu a zabezpečenie územného plánu (popri vytipovaní a vyhľadaní vhodného pozemku pre developerskú činnosť sťažovateľa a zistenie možností bytovej výstavby na pozemku), nemohlo byť považované za činnosť smerujúcu k vytvoreniu príležitosti uzavrieť Kúpnu zmluvu. Sťažovateľ dopĺňa, že práve tieto činnosti rozhodujúcou mierou prispeli k uzavretiu Kúpnej zmluvy, nakoľko tak ako potvrdil aj správca dane, predávajúca nevyvíjala žiadne aktivity, ktoré by prispeli k predaju pozemku. 22. Ďalej poukázal na skutočnosť, že zmluva o sprostredkovaní ako samostatný zmluvný typ, neobsahuje prvok zastúpenia, sprostredkovateľ, teda bez ďalšieho nie je oprávnený za záujemcu konať s tretími osobami. Sťažovateľ spoločnosti DIPLOMACIO neudelil osobitné plnomocenstvo na zastupovanie, a teda sprostredkovateľ ani nemohol v mene sťažovateľa konať s predávajúcou. Zdôraznil, že absencia konania spoločnosti DIPLOMACIO voči predávajúcej nijako nevylučuje naplnenie pojmov „súčinnosť“ a „sprostredkovanie“ pre účely plnenia povinností zo Zmluvy o sprostredkovaní, pretože obstaranie príležitosti uzavrieť zmluvu nezahŕňa v sebe ako nevyhnutnú podmienku priamy kontakt sprostredkovateľa s treťou osobou. Doplnil, že to nie je to zákonnou a ani zmluvnou podmienkou pre riadne plnenie Zmluvy o sprostredkovaní. Povinnosť sprostredkovateľa konať s treťou osobou ako nevyhnutná podmienka vzniku nároku na províziu by musela byť v Zmluve o sprostredkovaní výslovne uvedená, čo však v danom prípade nebolo. Poukaz správneho súdu na absenciou priameho kontaktu sprostredkovateľa s predávajúcou je preto podľa názoru sťažovateľa bezpredmetný a nesprávny. 23. Napokon zdôraznil, že v rámci splnenia hmotnoprávnych podmienok práva na odpočet dane od daňového subjektu nemožno požadovať preukazovanie takých skutočností, ktoré netvoria zákonom ustanovenú náležitosť konkrétneho zmluvného typu, na základe ktorého je zdaniteľné plnenie poskytované. Namietal, že deklarované pochybnosti žalovaného, nemajú oporu vo vykonanom dokazovaní, resp. ním boli vyvrátené (čestným vyhlásením sprostredkovateľa), sa netýkajú zákonom ustanovených hmotnoprávnych podmienok realizácie zdaniteľného plnenia a z toho vyplývajúceho nároku na odpočítanie dane. 24. Sťažovateľ poukázal na súdne rozhodnutia týkajúce sa dôkaznej povinnosti, ktoré podľa neho správny súd nevzal do úvahy, odkázal na rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. z 24.5.2017 a sp. zn. z 23.2.2010. V súvislosti s pochybnosťami odkázal na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. - 37 z 12.10.2022, rozhodnutie Najvyššieho správneho súdu Českej republiky sp. zn. z 25.3.2005 a rozsudok najvyššieho správneho súdu sp. zn. z 16.8.2023.

25. Ďalej sťažovateľ namietal, že správca dane nevyužil efektívne možnosti zabezpečenia výsluchu svedka, sprostredkovateľa, v zmysle § 20 ods. 1, 2 a 3 daňového poriadku. Rovnako tak, tvrdenia o nekontaktnosti danej osoby nezodpovedajú skutočnosti, pretože sťažovateľ predložil podpísané čestné vyhlásenie daného svedka. V súvislosti s uvedeným poukázal na uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. z 15.2.2022, v ktorom ústavný súd konštatoval, že daňový subjekt nemožno pripraviť o právo odpočítať len v dôsledku skutočností ležiacich mimo jeho sféry, ako je nekontaktnosť jeho dodávateľov. 26. Sťažovateľ taktiež poukázal na rozhodnutia Súdneho dvora Európskej únie, a to uznesenie z 3.9.2021 vo veci Vikingo C-610/19 a rozsudok z 9.12.2021 vo veci Kemwater ProChemie, C-154/20. V súvislosti s týmito rozhodnutiami uviedol, že postupom správcu dane, ktorý nepochopiteľne odmietol vykonať sťažovateľom navrhnutý dôkaz, a to výsluch dodávateľa, nebolo sťažovateľovi umožnené preukázať ďalšie skutočnosti pre splnenie hmotnoprávnych podmienok na priznanie práva na odpočítanie . 27. Vo vzťahu k čestnému vyhláseniu sprostredkovateľa sťažovateľ uvádza, že v zmysle a daňového poriadku čestné vyhlásenie predstavuje plnohodnotný dôkazný prostriedok v daňovom konaní umožňujúci v kontexte ďalších dôkazov náležité zistenie skutkového stavu. Platí to o to viac, že správca dane napriek všetkým zákonným oprávneniam, vrátane zabezpečenia predvedenia svedka, výsluch svedka nevykonal a súčasne paradoxne na absencii jeho výpovede postavil svoje rozhodnutie. Sťažovateľ má za to, že ignorovanie čestného vyhlásenia za súčasného nevyhovenia doplnenia dokazovania výsluchom sprostredkovateľa je nedôvodné a v rozpore s ustanoveniami daňového poriadku, čím došlo k vážnemu zásahu do procesných práv sťažovateľa v administratívnom konaní. Správny súd z pohľadu sťažovateľa celkom nepochopiteľne vytýka údajnú absenciu tvrdenia, ktoré skutočnosti sa mali výsluchom svedka objasniť, nakoľko zo všetkých procesných úkonov, vyplýva, že výsluchom svedka sa mali objasniť skutočnosti potvrdzujúce, že spoločnosť DIPLOMACIO reálne vykonala sprostredkovateľskú činnosť tvoriacu predmet Zmluvy o sprostredkovaní a z toho vyplývajúcu opodstatnenosť nároku sťažovateľa na odpočítanie dane. 28. Žalovaný vo vyjadrení ku kasačnej sťažnosti zotrval na svojom doterajšom právnom názore, pričom podľa jeho názoru správny súd v predmetnej veci rozhodol v súlade s platnými právnymi predpismi, preto navrhuje kasačnú sťažnosť zamietnuť.

IV. Konanie na kasačnom súde a právne posúdenie veci kasačným súdom 29. Senát kasačného súdu po zistení, že kasačná sťažnosť sťažovateľa bola podaná včas ( ), oprávnenou osobou ( ), je prípustná ( ) a má predpísané náležitosti ( a ), preskúmal napadnutý rozsudok správneho súdu v medziach sťažnostných bodov uplatnených sťažovateľom spolu s konaním, ktoré predchádzalo jeho vydaniu a postupom podľa bez nariadenia pojednávania dospel k záveru, že kasačná sťažnosť nie je dôvodná. Deň vyhlásenia rozsudku bol zverejnený minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli a na internetovej stránke Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky www.nssud.sk podľa v spojení s . 30. S ohľadom na vymedzenie sťažnostných bodov sa kasačný súd zameral na posúdenie otázky, či správny súd postupoval správne, keď žalobu zamietol a stotožnil sa so záverom žalovaného, že sťažovateľovi nevzniklo právo na odpočítanie dane z faktúry vystavenej spoločnosťou DIPLOMACIO, keďže nepreukázal reálne uskutočnenie deklarovaného zdaniteľného plnenia, konkrétne dodanie služby spočívajúcej v sprostredkovateľskej činnosti. 31. Sťažovateľ v kasačnej sťažnosti namieta predovšetkým nesprávne právne posúdenie týkajúce sa posudzovania sprostredkovateľskej činnosti. Má za to, že správny súd dostatočne neodôvodnil, prečo zabezpečenie kontaktu na predávajúcu a obstaranie územného plánu časti obce nemohli byť považované za činnosti smerujúce k vytvoreniu príležitosti uzavrieť Kúpnu zmluvu. 32. Kasačný súd považuje za nevyhnutné v úvode uviesť, že ustanovenie vymedzuje záväzok sprostredkovateľa vyvíjať činnosť smerujúcu k tomu, aby mal záujemca príležitosť uzavrieť určitú zmluvu s treťou osobou. Z odbornej spisby vyplýva, že „Obsahom záväzku sprostredkovateľa nie je dosiahnutie konkrétneho výsledku, ale výkon činnosti. Esenciálnym účelom sprostredkovania je prepojenie ponuky s dopytom.“ (PATAKYOVÁ, Mária, STRÉMY, Jana. [Základné ustanovenie]. In: PATAKYOVÁ, Mária a kol. . 1. vydanie. Bratislava: C. H. Beck, 2022, s. 1624, marg. č. 1.). Z uvedeného je zrejmé, že pre naplnenie záväzku sprostredkovateľa nie je nevyhnutné, aby jeho činnosť bezprostredne viedla k uzavretiu zmluvy alebo aby sa sprostredkovateľ osobne zúčastnil na rokovaniach zmluvných strán. To však neznamená,

že na preukázanie poskytnutia sprostredkovateľskej služby bude postačovať samotná existencia sprostredkovateľskej zmluvy a následné uzavretie zmluvy, ktorá mala byť predmetom sprostredkovania. Naopak, aj pri takej činnosti, ktorej výsledkom má byť vytvorenie príležitosti na uzavretie zmluvy, musí byť možné overiť, či sprostredkovateľ konkrétnu činnosť skutočne vykonal. V tejto súvislosti kasačný súd poukazuje aj na rozhodnutie Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. z 30.4.2015, z ktorého vyplýva požiadavka existencie príčinnej súvislosti medzi konaním sprostredkovateľa a uzavretím sprostredkovanej zmluvy, keďže sprostredkovanie predpokladá, že bez úsilia sprostredkovateľa smerujúceho k zaisteniu príležitosti na uzavretie zmluvy by k sledovanému výsledku nedošlo. 33. K námietke nedostatočného odôvodnenia kasačný súd uvádza, že správny súd v bode 52. napadnutého rozsudku rozsiahlo odôvodnil svoj záver, pričom poukázal na viaceré skutkové okolnosti, najmä na to, že sprostredkovateľ nenadviazal komunikáciu medzi sťažovateľom a predávajúcou, nezúčastnil sa rokovaní, na ktorých došlo k dohode a podpisu Kúpnej zmluvy ako aj to, že predávajúca osobu sprostredkovateľa nepoznala. Tieto zistenia je potrebné posudzovať vo vzájomnej súvislosti. Kasačný súd sa tak nemôže stotožniť s námietkou sťažovateľa a poukazuje na rozhodovaciu činnosť z ktorej vyplýva, že: „činnosť sprostredkovateľa vykonávaná v zmysle zmluvy o sprostredkovaní musí zákonite zanechať aspoň nejakú badateľnú stopu, a to na každom potenciálnom odberateľovi, ktorý prišiel do kontaktu so sprostredkovateľom a v čoho dôsledku vedome ovplyvnený činnosťou sprostredkovateľa uzavrie zmluvu alebo sa dohodne na inom plnení so záujemcom.“ (rozsudok Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. z 29.11.2021). Z uvedeného jednoznačne vyplýva, že činnosť sprostredkovateľa musí zanechať badateľnú, a teda zákonite aj objektívne preukázateľnú stopu na odberateľovi, ktorý so sprostredkovateľom prišiel do kontaktu. 34. Kasačný súd konštatuje, že v prejednávanej veci nebolo sporné, že medzi sťažovateľom a predávajúcou došlo k uzavretiu Kúpnej zmluvy. Samotná existencia tejto zmluvy však bez ďalšieho nepreukazuje, že k jej uzavretiu došlo v dôsledku činnosti sprostredkovateľa. V rámci vykonaného dokazovania bolo zistené, že predávajúca neprišla do kontaktu so sprostredkovateľom a uviedla, že jeho osobu nepozná. Kasačný súd nepovažuje samotnú neznalosť osoby sprostredkovateľa zo strany predávajúcej za nevyvrátiteľný dôkaz, že sprostredkovateľská služba nemohla byť poskytnutá, avšak v spojení s absenciou ďalších objektívnych dôkazov táto okolnosť oslabuje tvrdenie sťažovateľa, že k uzavretiu Kúpnej zmluvy došlo v dôsledku činnosti spoločnosti DIPLOMACIO. Ak mala byť príležitosť na uzavretie Kúpnej zmluvy vytvorená sprostredkovaním kontaktu na predávajúcu, bolo potrebné preukázať aspoň taký priebeh udalostí, z ktorého by bolo možné vyvodiť, že sprostredkovateľ kontakt skutočne zabezpečil a že jeho činnosť mala súvis s následným uzavretím Kúpnej zmluvy. Na základe uvedeného, skutočnosti ako zabezpečenie kontaktu, vytipovanie a vyhľadanie vhodného pozemku alebo obstaranie územného plánu môžu predstavovať úkony súvisiace s pripravovanou obchodnou transakciou, samy osebe však bez ďalšieho nepreukazujú akým spôsobom prispeli k vytvoreniu príležitosti uzavrieť Kúpnu zmluvu. Rozhodujúcimi preto nie sú len jednotlivé úkony, ale ich príčinná súvislosť s uzavretím Kúpnej zmluvy. 35. Kasačný súd zdôrazňuje, že vzhľadom na rôznorodosť činností, ktoré môže sprostredkovateľ vykonávať, nemožno vopred určiť jediný prípustný spôsob preukázania sprostredkovania. Záujemca však musí byť schopný predložiť dôkazy primerané povahe deklarovanej služby, z ktorých bude možné zistiť, kto, kedy a akým spôsobom konal, voči komu bola činnosť sprostredkovateľa zameraná a ako smerovala k vytvoreniu príležitosti uzavrieť zmluvu. V tejto súvislosti kasačný súd poukazuje na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. z 21.1.2010, v ktorom súd uviedol že: „Vzhľadom k veľmi rôznorodým spôsobom jednania, ktoré pripadajú do úvahy bude na záujemcovi, aby si zaistil primerané záznamy o konaní sprostredkovateľa, typicky nimi budú záznamy, či správy sprostredkovateľa o uskutočnení jednania s konkrétnymi osobami alebo záznamy o tom, ktorým konkrétnym osobám, či, a na aké konkrétne miesta boli zasielané podklady s údajmi o záujemcom ponúkaných službách, tovare, a čo bolo ich obsahom. Dôležité v tejto súvislosti bude identifikovať s kým, a kedy bolo jednané, či komu, a kam, a aké materiály boli zasielané, alebo z tejto informácie bude možné posúdiť, či sprostredkovateľ vyvíjal svoju aktivitu vo vzťahu k osobám, o ktorých sa mohol rozumne domnievať, že mohli rozhodnúť, či pôsobiť k rozhodnutiu oprávnenej osoby v tom smere, aby záujemca získal príležitosť k uzavretiu zmluvy, a či táto aktivita bola svojou povahou, rozsahom, obsahom a nákladmi na ňu vynaloženými primeraná cieľu, ktorý mal byť dosiahnutý. Nie je vylúčené, že samotná osoba sprostredkovateľa [..]výrazne napomáha tomu, aby záujemca získal príležitosť k uzavretiu zmluvy. Ak záujemca ako daňový subjekt niečo takéto tvrdí, t .j. že práve preto uzavrel zmluvu o sprostredkovaní s určitou osobou, musí preukázať jej špecifické, či výnimočné znalosti, schopnosti, kontakty, či iné aktíva a tiež musí preukázať, že tieto kontakty boli také v prospech daňového subjektu,

ako záujemca reálne žiadal. Je zrejmé v niektorých prípadoch bude obtiažne takýto dôkaz podať, lebo pôsobenie sprostredkovateľa bude natoľko „intímne“, alebo sa môže pohybovať na hrane zákona, zákonom dovoleného, že sprostredkovateľ nebude ochotný poskytnúť záujemcovi potrebnú súčinnosť k osvetleniu toho, akým spôsobom v prospech záujemcu pôsobil. Na dôkaznom bremene záujemcu ako daňového subjektu to však nič nemení, veď nie všetky výdavky, ktoré daňový subjekt vynaloží, budú daňovo uznané. Takýmito budú len tie z nich, u ktorých daňový subjekt z hľadiska zákona preukáže relevantné vlastnosti.“ Kasačný súd konštatuje, že v prejednávanej veci sťažovateľ nepredložil objektívne dôkazy, ktoré by umožňovali identifikovať konkrétne úkony sprostredkovateľa a posúdiť ich príspevok k uzavretiu Kúpnej zmluvy. 36. Kasačný súd považuje za významný aj samotný obsah Zmluvy o sprostredkovaní. V tejto súvislosti poukazuje na čl. III ods. 5 Zmluvy o sprostredkovaní (č. l. 65 a nasl. súdneho spisu), podľa ktorého: „Záujemca sa zaväzuje neuskutočniť žiadne rokovanie s treťou osobou zabezpečenou sprostredkovateľom za účelom uzavretia kúpnej zmluvy na nehnuteľnosti uvedené v Čl. I. bod 1 tejto zmluvy bez prítomnosti sprostredkovateľa /resp. ním poverenej osoby/ a zaväzuje sa uzavrieť kúpnu zmluvu s takouto osobou výlučne za prítomnosti sprostredkovateľa /resp. ním poverenej osoby/. Akýkoľvek kontakt s treťou osobou zabezpečenou sprostredkovateľom sa záujemca zaväzuje realizovať výlučne prostredníctvom sprostredkovateľa /resp. ním poverenej osoby/. Sprostredkovateľ bude deklarovať zabezpečenie záujemcu o uzavretie kúpnej zmluvy na nehnuteľnosti uvedené v Čl. I. bod 1. tejto zmluvy vyhlásením o záujme o nehnuteľnosti uvedené v Čl. I. bod 1. tejto zmluvy, podpísaným treťou osobou. Tieto povinnosti záujemcu platia aj v prípade zániku tejto zmluvy a to pod dobu 6 mesiacov.“ 37. Z uvedeného zmluvného ustanovenia vyplýva, že Zmluva neobsahovala iba všeobecný záväzok sprostredkovateľa vyvíjať činnosť smerujúcu k vytvoreniu príležitosti uzavrieť Kúpnu zmluvu. Výslovne upravovala spôsob kontaktu záujemcu s treťou osobou, predpokladala účasť sprostredkovateľa alebo ním poverenej osoby na rokovaniach a stanovovala, že zabezpečenie záujemcu sa bude deklarovať vyhlásením o záujme podpísaným treťou osobou. V konaní nebolo preukázané, že by sa takto dohodnutý postup uskutočnil, pretože predávajúca kontakt so sprostredkovateľom nepotvrdila a uvedené vyhlásenie predložené nebolo. Tieto skutočnosti samy o sebe nepreukazujú, že sprostredkovateľská služba nebola poskytnutá, oslabujú však tvrdenia sťažovateľa, keďže priebeh sprostredkovania, ako ho predpokladala samotná Zmluva, nebol preukázaný. V tomto kontexte je rozporuplným aj tvrdenie sťažovateľa uvedené v kasačnej sťažnosti (str. 6 Kasačnej sťažnosti; viď bod 22), podľa ktorého povinnosť sprostredkovateľa konať s treťou osobou nebola zákonne ani zmluvne ustanovená. 38. Kasačný súd zdôrazňuje, že záver o neuskutočnení služby nebol vyvodený len z nekontaktnosti spoločnosti DIPLOMACIO, tá predstavovala len jednu zo skutočností, v dôsledku ktorej nebolo možné overiť výkon sprostredkovateľskej činnosti. Ide teda o súbor navzájom súvisiacich skutočností, ktoré nemožno posudzovať izolovane, ale spolu s ostatnými zisteniami. 39. K čestnému vyhláseniu sprostredkovateľa kasačný súd v zhode so záverom správneho súdu uvádza, že čestné vyhlásenie nemôže plnohodnotne nahradiť výsluch svedka, pretože „prezentuje iba subjektívne tvrdenie vystaviteľa, ktoré samé o sebe a bez toho, aby k nemu pristúpili aj iné objektívne dôkazy, nemožno brať do úvahy ako smerodajný a relevantný dôkaz.“ (rozsudok Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. z 29.11.2021). Zároveň je nutné dodať, že správca dane sa pokúsil deklarované plnenie preveriť a postupoval v súlade s ustanoveniami daňového poriadku. Najprv vyzval deklarovaného dodávateľa na predloženie všetkých skutočností a písomností, ktoré by mohli objasniť a relevantným spôsobom preukázať deklarovanú službu. Dodávateľ požiadal o predĺženie lehoty na predloženie dokladov o 20 dní, správny poplatok za podanú žiadosť neuhradil a požadované doklady nepredložil. Správca dane ďalej postupoval v súlade § 20 daňového poriadku a Lukáša Balvana predvolal na výsluch, ktorý sa na výsluch nedostavil. Správca dane zabezpečil aj jeho predvedenie príslušným policajným zborom na deň 13.4.2022 o 13:00 hod., o čom bol sťažovateľ upovedomený listom č. 100503715/2022 z 17.3.2022. Lukáša Balvana sa nepodarilo predviesť ani prostredníctvom Obvodného oddelenia Policajného zboru v Žiline. Za týchto okolností nie je dôvodná námietka, že správca dane bez ďalšieho rezignoval na preverenie deklarovanej transakcie alebo že nepostupoval podľa § 20 daňového poriadku. 40. Kasačný súd na základe uvedeného uzatvára, že nevzhliadol dôvodnosť námietky sťažovateľa o nedostatočnom odôvodnení napadnutého rozsudku. Správny súd neostal iba pri konštatovaní, že deklarovaný dodávateľ bol nekontaktný, ale poukázal aj na ďalšie skutkové okolnosti, ktoré spochybňovali reálne uskutočnenie sprostredkovateľskej činnosti. Požiadavka preukázať konkrétnu sprostredkovateľskú činnosť pritom nebola nepredvídateľná ani neprimeraná. Vyplýva z povahy uplatneného nároku a z judikatúry, podľa ktorej samotná existencia Zmluvy o sprostredkovaní a následné

uzavretie sprostredkovanej zmluvy nepostačujú, ak nie je preukázané, že sprostredkovateľ k uzavretiu zmluvy svojou činnosťou skutočne prispel. Zabezpečenie telefonického kontaktu, vyhľadanie pozemku a obstaranie územného plánu mohli byť relevantnými úkonmi, avšak bez dôkazov o tom ako súviseli s uzavretím Kúpnej zmluvy, nepostačujú na preukázanie deklarovaného zdaniteľného plnenia. 41. Sťažovateľ namieta, že bol neprimerane zaťažený dôkazným bremenom pričom poukazuje aj na uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. z 15.2.2022. V súvislosti s touto námietkou kasačný súd uvádza, že daňový subjekt síce nemožno zaťažovať dokazovaním skutočností, ktoré sa nachádzajú výlučne mimo jeho sféry vplyvu, to však neznamená, že nemusí preukázať samotnú existenciu a obsah deklarovaného zdaniteľného plnenia. Odpočítanie dane nenastáva ex lege, predstavuje právo platiteľa dane, ktorého uplatnenie je spojené s povinnosťou preukázať splnenie zákonných podmienok. vyžaduje súčasné splnenie tak materiálnej, ako aj formálnej podmienky, teda daňový subjekt musí preukázať, že faktúry, prípadne iné listiny, na základe ktorých si uplatňuje odpočítanie dane, zodpovedajú skutočne realizovaným plneniam. Faktúra je relevantným dokladom, len ak je nepochybné, že v nej uvedené údaje odrážajú reálne plnenie. To, že určitý doklad má všetky náležitosti účtovného dokladu a je riadne zaúčtovaný v zmysle zákona o účtovníctve, ešte nemusí byť dôkazom o tom, že daňový subjekt je oprávnený uplatniť si odpočítanie dane z tohto dokladu (rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. z 17.9.2015). Pre účely a je nevyhnutné kumulatívne splnenie zákonom definovaných podmienok v ich vzájomnej súvislosti, vrátane preukázania vecného súvisu medzi prijatým zdaniteľným plnením a daňovým dokladom. Na vznik nároku na odpočítanie dane preto nepostačuje samotné predloženie faktúry s predpísanými náležitosťami. Daňové doklady musia spolu s ostatnými relevantnými dôkazmi jednoznačne preukazovať, že zdaniteľné plnenie bolo skutočne prijaté od platiteľa, ktorý ho fakturoval. Sťažovateľovi nebolo uložené preukazovať skutočnosti, ktoré boli výlučne mimo jeho dosahu, ani aby sám odstránil nekontaktnosť dodávateľa. Bolo však potrebné, aby predložil dôkazy o konkrétnej sprostredkovateľskej činnosti, ktorú si uplatnil ako prijaté zdaniteľné plnenie a umožnil tak overiť jej skutočné uskutočnenie a súvislosť s uzavretím Kúpnej zmluvy. Takto vymedzená dôkazná povinnosť nepredstavuje neprimerané prenesenie dôkazného bremena, ale týka sa preukázania samotných hmotnoprávnych podmienok uplatneného nároku. 42. Kasačný súd uzatvára, že správny súd nepochybil, keď sa stotožnil so záverom žalovaného, podľa ktorého sťažovateľ nepreukázal reálne uskutočnenie deklarovanej sprostredkovateľskej služby. Vykonané dôkazy síce preukazujú existenciu zmluvného vzťahu medzi sťažovateľom a spoločnosťou DIPLOMACIO, ako aj existenciu následnej Kúpnej zmluvy. Neposkytujú však dostatočný skutkový základ pre záver, že medzi týmito skutočnosťami existuje príčinná súvislosť založená na konkrétnej sprostredkovateľskej činnosti deklarovaného dodávateľa. Rozhodujúca nie je samotná skutočnosť, že sťažovateľ napokon uzavrel Kúpnu zmluvu, ale to, či preukázal, že deklarovanú sprostredkovateľskú službu skutočne prijal. Konkrétne úkony sprostredkovateľa ani ich príspevok k vytvoreniu príležitosti uzavrieť Kúpnu zmluvu neboli dostatočne preukázané, preto nebolo možné dospieť k záveru, že sťažovateľ splnil hmotnoprávne podmienky na uplatnenie práva na odpočítanie dane z predmetnej faktúry. 43. V rámci obiter dictum kasačný súd považuje za potrebné poukázať aj na výšku dohodnutej provízie. Kúpna cena predmetného pozemku predstavovala 210.000,00 eur, zatiaľ čo provízia bola dohodnutá vo výške 300.000,00 eur. Kasačný súd nespochybňuje zmluvnú voľnosť strán pri dojednávaní výšky provízie, avšak takýto nepomer v kontexte sťažovateľom opísaného rozsahu činnosti, ktorá mala spočívať najmä v zabezpečení telefonického kontaktu na predávajúcu a obstaraní územného plánu, predstavuje výrazne neobvyklú okolnosť. Vzhľadom na výšku dohodnutej provízie, ktorá prevyšovala cenu samotnej nehnuteľnosti, bolo namieste očakávať, že sťažovateľ bude schopný predložiť konkrétne dôkazy o činnosti sprostredkovateľa a jej skutočnom prínose. Kasačný súd však zdôrazňuje, že táto okolnosť sama osebe nepreukazuje, že služba nebola poskytnutá, avšak v spojení s ostatnými zisteniami zvýrazňuje potrebu dôsledného preukázania deklarovaného plnenia. Tento záver má výlučne podporný charakter a nie je samostatným dôvodom odmietnutia nároku na odpočítanie dane. 44. Na základe uvedeného kasačný súd dospel k záveru, že sťažovateľ nepreukázal splnenie hmotnoprávnych podmienok pre uplatnenie práva na odpočítanie dane z predmetnej faktúry. Samotná existencia Zmluvy o sprostredkovaní, vystavenie faktúry a následné uzavretie Kúpnej zmluvy nepostačuje na preukázanie, že deklarované zdaniteľné plnenie bolo skutočne dodané v podobe sprostredkovateľskej služby. Vzhľadom na to, že konkrétna činnosť sprostredkovateľa ani príčinná súvislosť medzi touto činnosťou a uzavretím Kúpnej zmluvy neboli dostatočne preukázané, kasačný súd dospel k záveru, že sťažovateľ nepreukázal vznik práva na odpočítanie dane z predmetnej faktúry.

V. Záverečné zhodnotenie a odôvodnenie rozsudku v časti trov 45. Sumarizujúc vyššie uvedené skutočnosti kasačný súd uzatvára, že nezistil dôvodnosť kasačných námietok sťažovateľa. Rozsudok správneho súdu považuje vo výroku za vecne správny, dostatočne odôvodnený a vychádzajúci zo správneho právneho posúdenia veci. Preto kasačnú sťažnosť sťažovateľa podľa ako nedôvodnú zamietol. 46. O náhrade trov kasačného konania rozhodol kasačný súd tak, že ju žiadnemu z účastníkov konania nepriznal, keďže sťažovateľ nemal úspech v kasačnom konaní a u procesne úspešného žalovaného nezistil výnimočné dôvody, pre ktoré by mohol spravodlivo požadovať náhradu trov konania ( v spojení s a ). 47. Toto rozhodnutie prijal kasačný senát Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3:0 ( v spojení s ).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.