Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_18C-10-2026.pdf
PDF · 121.58 KB
Case nature
Area
Subarea
18C/10/2026
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Prešov sudkyňou JUDr. Dominikou Vittekovou PhD. v spore žalobcu: Mesto Prešov, so sídlom Hlavná 73, Prešov 080 01, IČO: 00 327 646, proti žalovanej: A. B., nar. XX.X.XXXX, bytom C. X, XXX XX D., o vypratanie bytu, takto
r o z h o d o l :
Žalovaná j e p o v i n n á vypratať 2-izbový byt č. 7, nachádzajúci sa na III. NP bytového domu označenom súpisným č. 7060, vchod č. 6 na ulici C. C. D., k.ú. D. evidovaný na LV č. XXXXX, a to do 30 dní odo dňa zabezpečenia náhradného ubytovania.
II. Žalobca m á nárok na náhradu trov konania voči žalovanej v rozsahu 100 %, o výške ktorých bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku.
o d ô v o d n e n i e :
1. Žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 23.2.2026 sa žalobca domáhal voči žalovanej vypratania 2- izbový byt č. 7, nachádzajúci sa na III. NP bytového domu označenom súpisným č. 7060, vchod č. 6 na ulici C. C. D., k.ú. D. evidovaný na LV č. XXXXX (ďalej tiež „predmetná nehnuteľnosť“ alebo „predmetný byt“), ako aj náhrady trov konania.
2. Žalobu odôvodnila tým, že je výlučným vlastníkom predmetného bytu. So žalovanou uzatvoril zmluvu o nájme bytu č. 18/2025 , pričom nájomný vzťah bol uzatvorený na dobu určitú od 01.04.2025 do 30.09.2025. Predmetný byt užívaný žalovanou je bytom patriacim pod starý bytový fond, kde sa doba nájmu stanovuje na dobu určitú. Tieto byty slúžia pre ľudí v ťaživej životnej situácii na to, aby ju dokázal preklenúť a zaradiť sa plnohodnotne do sociálneho a ekonomického života, pričom nie sú (a nikdy neboli) určené na dlhodobý nájom. Nájomná zmluva bola pre žalovanú vždy uzatváraná na dobu určitú
- 6 mesiacov. Dňa 18.05.2025 bola žalobcovi doručená žiadosť o opakovaný nájom bytu žalovanej, ktorá bola vzhľadom na jej aktuálnu situáciu predložená komisii mestského zastupiteľstva mesta Prešov pre sociálne veci a zdravotnú starostlivosť, ktorá odporučila opakovaný nájom bytu je uzatvoriť. Zo strany žalobcu bolo so žalovanou uskutočnených niekoľko stretnutí s cieľom pomôcť žalovanej nájsť iné bývanie, boli poskytnuté rady pre zabezpečenie komerčného nájmu, ako aj odporúčanie pre podanie žiadosti o pridelenie mestského nájomného bytu na základe poradovníka. V prípade žalovanej došlo za posledné roky k posunu a plnohodnotnému zaradeniu do sociálneho a ekonomického života. V ťažkej životnej situácii bol žalovanej pridelený predmetný byt, a vtedy sa žalovaná starala o svoje 2 dcéry, pričom v súčasnosti užíva predmetný byt spolu so žalovanou už len mladšia dcéra C. a jej 2 deti, pričom staršia dcéra E. sa osamostatnila. Nakoľko žalovaná po viacnásobnom vyzývaní neodovzdala nájomný byt, žalobca pristúpil z dôvodu skončenia nájomného pomeru k podaniu žaloby o vypratanie predmetného bytu
3. Žalovaná sa k podanej žalobe vyjadrila, že na základe toho, že si našla prácu v technických službách mesta Prešov na prevádzke karanténna stanica v pozícii ako ošetrovateľ zviera, sa jej konečne zvýšil príjem, na základe, ktorého jej bol pridelený predmetný byt. Bývanie F. G. H. je aj ich deťom vzalo pol života. Ataky a útoky boli na dennom poriadku a vyústili až do situácie, že bola niekoľko krát privolaná RZP i polícia. Najstaršia dcéra bola na uvedenej ulici znásilnená. Ani v tomto ťažkom období jej nebola umožnená výmena bytu, aj keď prostredie dnes prispievalo k jej liečbe. Bola umiestnená posttraumatickou stresovou poruchou dlhodobo na liečení a dostávala elektrošoky z dôvodu samovražedných myšlienok, čo na nich zanechalo trvalé následky. Keď sa konečne dostali z toho pekla preč a dlho im trvalo spracovať ťažké záťažové situácie, žalobca s nimi nechce predĺžiť zmluvu, aby mohli naďalej dôstojne žiť. Prosím, o možnosť naďalej bývať v predmetnom byte, kde sú v bezpečí a ešte stále sa psychicky dávajú do poriadku. Byt riadne platí a nemá žiadne dlhy voči mestu. Toho času sa v byte nachádzajú aj maloleté deti jej mladšej dcéry I. I., nar. XX.X.XXXX a J. F., nar. XX.X.XXXX, o ktoré sa spoločne starajú. Dcéra poberá rodičovský príspevok a rodinné prídavky na deti. Všetky náklady spojené s užívaním bytu uhrádza zo svojho príjmu, ktorý nie je postačujúci na to, aby si našli komerčný byť. Pracuje za minimálnu mzdu. Poukázala na to, že byt zariadila a dala do poriadku na vlastné náklady.
4. Žalobca v replike uviedol, že dcéra E. už nebýva so žalovanou v spoločnej domácnosti od apríla 2023, čiže 3 roky. Aktuálny predmetný byt neoprávnene užíva žalovaná, jej mladšia dcéra s dvoma deťmi. Aj napriek tvrdeniam žalovanej, že jej príjem nie je postačujúci, žalobca uskutočňoval niekoľko stretnutí, kde žalovaný ponúkal rôzne riešenia bytovej situácie, popritom aj možnosť komerčného nájmu menšieho bytu, ktorý finančná situácia žalovanej dovoľuje. Predmetný byt je bytom patriacim pod starý bytový fond, pričom tento má slúžiť dočasne pre ľudí v zlej životnej situácii na to, aby ju dokázali preklenúť. Predmetný byt žalovaná užíva po dobu piatich rokov, o pričom má žalobca za to, že došlo k zaradeniu žalovanej do riadneho sociálneho a ekonomického života. pokiaľ sa žalovaná odvoláva na to, že predmetný byt si sama zariadila a dala do poriadku na vlastné náklady, žalobca disponuje žiadosťou žalovanej o výmenu okien a opravy ústredného kúrenia, na základe ktorej bola žalovanej poskytnutá výmena okien, oprava ústredného kúrenia a takisto došlo k oprave vchodových dverí. V prípade vzniku nutnosti drobných opráv v nájomnom byte je povinná žalovaná ako nájomníčka pristúpiť k týmto opravám a znášať ich náklady. Žalovaná bola upozornená na dodržiavanie podmienok nájomnej zmluvy nakoľko žalobca evidoval sťažnosti na žalovanú z dôvodu rušenia ostatných obyvateľov bytového domu nadmerným hlukom, a to aj v čase nočného kľudu. V predmetnej veci bola už skôr vykonaná previerka obývanosť i, počas ktorej nebola nájomníčkou v byte zastihnutá, preto sa žalobca obrátil na susedov, ktorí užívajú byty v blízkosti žalovanej a títo potvrdili nadmerný a častí hluk v tomto byte. Aj napriek následnému ponechaniu žalovanej užívať ďalej predmetný byt, žalobca znovu obdŕžal sťažnosť už v čase neplatného nájomného pomeru prostredníctvom emailu zo dňa 23.03.2026, kde uvádza opakované sťažnosti vlastníkov bytov a nájomcov v predmetnom bytovom dome na osobu žalovanej.
5. V duplike žalovaná zotrvala na tom, že nesúhlasí s obsahom sťažností, keďže tvrdeniam nie nie sú podložené žiadnymi objektívnymi dôkazmi. Tvrdenie, že sa v byte nachádzajú psy a mačky už v súčasnosti nie je pravdivé. Počas obdobia, keď sa v byte nachádzali, boli riadne evidované a bola za ne pravidelne platená daň. nesúhlasila s tvrdením, že mali byť porozhadzované odpadky vo výťahu a spoločných priestoroch bytového domu a tiež, že suseda bývajúca oproti predmetnému bytu sa mala odsťahovať z dôvodu problémov s nimi. Potvrdila výmenu okien a opravu radiátora. Bytové dvere búchali z dôvodu zlého usadenia zámku, nebúchali nimi úmyselne. Na spoločnom stretnutí im bolo zo strany mesta odporúčané podať si žiadosť o nájomný byt na ulici Bajkalská Prešov, čo učinila. Následne jej bolo na ďalšom stretnutí oznámené, že čakacia doba na pridelenie bytu je 5 až 6 rokov. V súčasnej dobe sa v byte nachádzajú 2 maloleté deti, pričom ich finančná situácia naďalej neumožňuje zabezpečiť si komerční podnájom. Prihliada dní podnájmov sa opakovane stretli s požiadavkou na úhradu vysokého depozitu a ďalších finančných nákladov, ktoré sú v súčasnosti nemôžu dovoliť uhradiť. Uviedla, že má záujem riešiť bytovú situáciu zákonným a riadnym postupom.
6. Ďalším podaním žalovaná odmietla označenie jej rodiny za neprispôsobivých. Poukázala na nedorozumenia so susedmi vo vzťahu k hluku o 15 minút, pričom nešlo o úmyselné rušenie susedov alebo porušovanie domového poriadku a tiež na vykonanú kontrolu mestských pracovníkov, pri ktorej bolo konštatované, že byt je čistý, udržiavaní a voňavý. Počas stretnutia so zamestnancami mestského úradu jej bolo povedané, aby sa oddelila od dcéry, že ju zničí, že ju by v tomto prípade vedeli ihneď poriešiť. Takéto vyjadrenie vnímalo ako nevhodné a necitlivé voči jej rodinnej situácii. Počas nedávneho obdobia došlo v predmetnom byte k zvýšenému hluku, bolo to v súvislosti s návštevou
otca maloletých detí pri hádke po tom, ako ho dcéra upozornila na potrebu plnenia si vyživovacej povinnosti. Otec maloletých detí má súdnym rozhodnutím upravený styk s deťmi. Poukázala na to, že 2 a dodržiavanie nočného pokoja a snažil sa správať ohľaduplne voči ostatným obyvateľom bytového domu.
7. Súd vykonal dokazovanie výsluchom žalovanej, oboznámením sa s listinnými dôkazmi a zistil tento skutkový stav veci:
8. Z výsluchu žalovanej plynie, že je držiteľkou kľúčov od predmetného bytu a má v ňom osobné veci. V byte sa nezdržiava od 01.01.2026, keďže nezvládala krik, hádky dcéry C. s jej druhom, ktorý už aj do nej začal skákať, na ňu útočiť, preto sa zbalila a odišla. Od odchodu z predmetného bytu do septembra 2026 bola v predmetnom byte málo, možno trikrát. Náklady spojené s užívaním bytu uhrádza dcéra C., no potom jej nevychádzajú peniaze, tak príde za ňou a ona jej peniaze dá. Do predmetného bytu by sa vrátila sa, avšak, ak by tam nebol otec C. detí. Uviedla, že si myslí, že otec maloletých detí sa v predmetnom byte určite zdržiava. Naposledy komunikovala s dcérou C. asi pred mesiacom, rozprávali sa o deťoch bežné veci. Skutočnosť, že C. chce požiadať sama o mestský byt ju prekvapilo, nemala o tom vedomosť. K svojmu zdravotnému stavu uviedla, že to sama so sebou nezvláda, trpí depresiami, má pocit, že to skončí, no potom si spomenie na malé deti. Ani to, čo sa týka predmetného bytu, nezvláda a veľmi ju to zaťažuje, preto si kladie otázku, či by sa to nedalo urobiť tak, žeby sa zmluva prepísala na C. a ona by si to platila. Ona z toho bytu ochorela a ju to zaťažuje, aj keď ide okolo bytovky a susedia jej hovoria, že sa C. so svojím druhom hádala na celý vchod. Keby tam išla, zbil by ju, bojí sa ho. Nevie, kde sú jej ďalšie dve deti. Vo vedľajšom vchode býva jej matka, avšak tej aj vadilo, že jej k nej chodila pošta, nie je s ňou v kontakte.
9. Dňa 26.03.2025 bola so žalobkyňou ako nájomcom a žalobcom ako prenajímateľom uzatvorená zmluva o nájme predmetného bytu s dohodnutou dobou nájmu od 01.04.2025 do 30.09.2025. Mesačný zálohový predpis bol na sumu 286 eur.
10. Zo zoznamu osôb tvoriacich domácnosť nájomcu platného od 1.3.2025 vyplýva, že okrem žalovanej domácnosť tvorí dcéra E. (ktorá v byte od 04/2023 nebýva) a dcéra C. (nar. X.X.XXXX) a vnuk I. I. (nar. XX.X.XXXX).
11. Z nesporných tvrdení strán sporu vyplynulo, že žalovaná nemá na úhradách spojených s užívaním bytu žiadne nedoplatky.
12. Dňa 18.6.2025 žalovaná podala žiadosť o opakovaný nájom bytu.
13. Dňa 17.10.2025 žalobca žalovanej odpovedal, že s ňou neuzatvorí zmluvu o opakovanom nájme na základe uznesenia č. 64 z 29. riadneho zasadnutia Komisie mestského zastupiteľstva mesta Prešov pre sociálne veci a zdravotnú starostlivosť po posúdení sociálnej situácie žalovanej.
14. Žalovaná bola vyzvaná na vypratanie a odovzdanie bytu zo strany žalobcu.
15. V dňoch 23.06.2025, 11.07.2025, 12.08.2025 a 05.09.2025 boli realizované stretnutia/konzultácie žalovanej so zamestnancami žalobcu, z ktorých vyplývali odporúčania pre žalovanú vo vzťahu k rodinnej situácii s dcérou C., ktorej odporučili bráni antikoncepcie, vzhľadom k tomu, že ako mladistvá dvakrát otehotnela, poukazovali na pasivitu členov rodiny a nezodpovedné riešenie situácie, tiež sa dohodli že dcéra žalovanej v USA dňa 09.09.2025 zavolá, aby sa dohodla stretnutie na Mestskom úrade a vzhľadom na zdravotný stav žalovanej odporučili, aby išla do nemocnice a dala sa hospitalizovať minimálne na 1 týždeň (5.9.2025).
16. Z predloženej emailovej komunikácie z 23.3.2026 od vedúceho oddelenia správy bytov a objektov vyplýva žiadosť o vykonanie kontroly nájomcov v byte, keďže zo strany nájomcov dochádza pravidelne k obťažovaniu o ostatných bývajúcich najmä hlukom a tiež podľa slov vlastníkov bytov žalovaná už ani v byte nebýva a zdržujú sa tam len jej potomkovia.
17. Dňa 17.09.2021 bola podaná sťažnosť vlastníkov bytov a nebytových priestorov na žalovanú a jej dcéry vo vzťahu k rušeniu nočného kľudu a správaniu si z bytu chovnú stanicu alebo útulok. Dňa
27.09.2021 bola realizovaná previerka nájomných bytov, z ktorej vyplynulo, že v byte nebol nikto prítomný, len psy s poukazom na vyjadrenie susedov o búchanie dverami a oknami a hlučnej hudby nielen cez deň, ale aj večer po 22:00 hod.
18. Dňa 30.05.2022 bola žalovaná vyzvaná na dodržiavanie zásad občianskeho spolunažívania.
19. Dňa 17.08.2022 žalovaná požiadala o výmenu okien v užívanom byte.
20. Z interného oznámenia obor Sociálnych služieb žalobcu datovaného dňa 15.07.2026 plynie intenzívna práca s rodinou od 28.11.2001 do 22.09.2025 s poukazom na to, že v rokoch 2024 a 2025 sa s rodinou pracovalo ešte intenzívnejšie, pričom ich spolupráca bola povrchná a zo strany dcéry C. úplne odignorovaná.
21. Z potvrdenia o príjme z 20.06.2025 (Technické služby mesta Prešov) vyplývalo, že čistý priemerný mesačný príjem žalovanej za obdobie od januára 2025 do mája 2025 činil sumu 843,71 eur.za uvedené obdobie žalovaná poberala prídavok na dieťa vo výške 60 eur mesačne a vo výške 150 eur mesačne náhradné výživné (oprávnená osoba C. B.). Zároveň dcéra žalovanej C. B. poberala 60 eur prídavok na dieťa vo výške 60 eur a rodičovský príspevok vo výške 351,80 eur.
22. Z potvrdenia o príjme žalovanej z 12.8.2026 (Technické služby mesta Prešov) vyplýva, že čistý priemerný mesačný príjem za obdobie od januára 2026 do júla 2026 činí sumu 884,54 eur.
23. Dňa 18.06.2026 bola podaná sťažnosť na spolubývajúci v predmetnom byte z dôvodu dlhodobého a opakovaného narúšanie občianskeho spolunažívania. Opakovane dochádza k rušeniu nočného kľudu hlasným krikom a vravou, ako aj na balkóne s tým, že pri akomkoľvek upozornení dochádza k slovnému napádaniu. Vo vchode sa vyskytujú neželaní návštevníci (Rómovia), nakoľko mladá pani obchoduje. Pravidelne k nim chodí policajná hliadka.
24. Dňa 06.07.2026 bola žalovaná vyzvaná na odstránenie predmetov zo spoločných priestorov bytového domu s upozornením, že skladovanie akýchkoľvek predmetov a horľavých látok v spoločných priestoroch bytového domu je v rozpore s bezpečnostnými predpismi.
25. Z lekárskeho potvrdenia vyplýva, že žalovaná je ako pacientka vedená v psychiatrii britskej ambulancii od 26.11.2018 doposiaľ .
26. Rozsudkom tunajšieho súdu č.k. 36P 59/2026-31 z 28.5.2026 bola schválená rodičovská dohoda medzi C. B. a A. K. vo vzťahu k ich dvom maloletým deťom, v zmysle, ktorej boli maloleté deti zverené do osobnej starostlivosti matky a otec sa zaviazal prispievať na výživu na každé z maloletých detí sumou 150 eur mesačne. z odôvodnenia rozsudku vyplýva, že C. ako matka samoživiteľka sa stará o svoje maloleté deti a celý Chod domácnosti vrátane nákladov spojených s užívaním bytu uhrádza sama s tým, že na multidisciplinárnom stretnutí uviedla, že to 12.04.2026 žila spolu v jednej domácnosti s otcom maloletých detí.
27. Dňa 12.09.2026 C. B. napísala žalobcovi email ohľadom informovania sa o možnosti získania mestského nájomného bytu s uvedením, že je sama s dvomi maloletými deťmi, býva momentálne v mestskom byte, ktorý je pridelený jej mame, mama v byte nebýva a žije u svojho partnera a ona nechce v tom byte zostať a chcela by sa s deťmi presťahovať do vlastného mestského nájomného bytu. Jej mesačný príjem je približne 480 eur rodičovský príspevok a prídavky na deti a 300 eur poberá výživné, spolu 780 eur.
28. Dcéra žalovanej C. B. na dve stanovené termíny stretnutia sa neustanovila, jednak z dôvodu, že si email prečítala neskoro a tiež z dôvodu choroby.
29. Zistený skutkový stav takto právne posúdil:
30. Podľa § 126 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“), vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto do jeho vlastníckeho práva neoprávnene zasahuje; najmä sa môže domáhať vydania veci od toho, kto mu ju neprávom zadržuje.
31. Podľa § 710 ods. 2 veta prvá OZ, ak bol nájom bytu dohodnutý na určitý čas, zanikne tiež uplynutím tohto času.
32. Podľa § 712a ods. 9 veta prvá OZ, pri zániku nájmu dohodnutého na určitý čas nemá nájomca právo na bytovú náhradu.
33. Podľa § 4 zákona č. 189/1992 Zb. o úprave niektorých pomerov súvisiacich s nájmom bytov a s bytovými náhradami, pri zániku nájmu dohodnutého na dobu určitú nájomca nemá právo na bytovú náhradu, okrem prípadu, ak nájom bytu skončil pred uplynutím dohodnutej doby z dôvodu, že byt bez zavinenia nájomcu nie je možné ďalej užívať alebo ak ide o služobný byt alebo o byt osobitného určenia a nájomca pred jeho užívaním ukončil užívanie iného bytu.
34. Podľa § 3 ods. 1 OZ, výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.
35. Súd mal v konaní jednoznačne preukázané, že nájomný pomer žalovanej k predmetnému bytu, ktorého vlastníkom je žalobca, zanikol uplynutím dojednanej doby nájmu, t.j. dňom 30.9.2025. So zreteľom na to, že žalovaná do dnešného dňa byt dobrovoľne nevypratala, čím je ohrozené vlastnícke právo žalobcu v zmysle § 126 ods. 1 OZ, vyhovel súd žalobe v celom rozsahu a uložil povinnosť žalovanej predmetný byt vypratať.
36. Rešpektujúc však zistené a preukázané skutkové okolnosti s poukazom na judikatúru najvyšších súdnych autorít súd v zmysle ust. § 3 ods. 1 OZ viazal vypratanie predmetného bytu zabezpečením náhradného ubytovania citujúc rozhodnutie č. 33 Zbierky stanovísk NS a rozhodnutí súdov SR č. 6/2026 (sp. zn. 7Cdo 56/2025): „31. Súd odoprie ochranu výkonu práva, ktorý je v rozpore s dobrými mravmi, či už úplne alebo sčasti. Toto všeobecné pravidlo sa vzťahuje na výkon všetkých „súkromných„ práv a neexistuje žiadny zákonný dôvod, prečo by z neho bol vylúčený určitý druh vlastníckych žalôb. 32. Otázkami ochrany súkromia a obydlia, ochrany vlastníctva a výkonu tohto práva v súlade s dobrými mravmi v zmysle § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka sa zaoberal aj ústavný súd v náleze z 10. júla 2001 sp. zn. I. ÚS 13/00, v ktorom uvádza: „Ústavou Slovenskej republiky vytvorená ochrana práva na súkromie sa vnútorne diferencuje. Jednotlivými ustanoveniami sa zaručuje ochrana súkromia v rôznych životných situáciách. Do sféry ochrany súkromia patrí aj ochrana obydlia. Zásah do obydlia znemožňujúci ho užívať je spôsobilý zároveň zasiahnuť aj do súkromného a rodinného života jednotlivca. Podľa okolností konkrétnej veci sa ten istý zásah teda môže dotknúť tak práva na ochranu súkromia, ako aj práva na ochranu obydlia„. 32.1. Aj podľa čl. 19 ods. 2 ústavy, ktorý zaručuje právo na ochranu pred neoprávneným zasahovaním do súkromia a rodinného života, v spojení s čl. 1 a čl. 3 ods. 4 ústavy sa musia uplatniť obdobné zásady ako v prípade čl. 21 ods. 3 ústavy, pretože pod „neoprávneným zasahovaním„ treba rozumieť také zasahovanie, ktoré nemá základ v zákonnej úprave, nesleduje legitímny cieľ, nedbá na podstatu a zmyslel obmedzovaného základného práva a slobody alebo nie je nevyhnutným a primeraným opatrením na dosiahnutie legitímneho cieľa. V prípade oboch článkov výsledok posúdenia vzťahu primeranosti medzi namietaným zásahom a sledovanými legitímnymi cieľmi bude závisieť od zistenia, či zásah spočíval na relevantných a dostatočných dôvodoch. 33. Právo vlastniť majetok, ktorý zaručuje aj právo ho užívať je zaručené v čl. 20 ústavy. V prípade žalôb o vypratanie bytu je pre posúdenie, či výkon určitého práva alebo povinnosti je či nie je v rozpore s dobrými mravmi, tak ako už bolo vyššie uvedené, je náležité posúdenie záujmu vlastníka uplatňujúceho ochranu svojho vlastníckeho práva (vo vzťahu k vypratávanej veci) a na druhej strane záujem vypratávaného subjektu, u ktorého sa môže za určitých okolností javiť jeho vypratanie za neprimerane tvrdé. Treba súhlasiť s názorom odvolacieho súdu a to aj v kontexte s judikatúrou ústavného súdu, či Európskeho súdu pre ľudské práva, že právo na obydlie je právom základným, no podľa názoru dovolacieho súdu jeho ochranu nemožno považovať za bezhraničnú, keď povinnosťou súdu je vychádzať z preukázaných skutočností rozhodných pre posúdenie danej veci (m. m. 4Cdo/53/2015). 34. Dovolací súd uvádza, že súd prvej inštancie rozhodol, že žalovaní sú povinní vypratať byt do 30 dní od zabezpečenia náhradného ubytovania, pričom pri rozhodovaní zohľadnil zásadu dobrých mravov podľa § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka, postupné uhrádzanie dlhov žalovanými a sociálnu situáciu žalovaného 1/ (nezamestnanosť a zdravotné problémy), a preto im priznal právo na bytovú náhradu vo forme náhradného ubytovania. Odvolací súd potvrdil, že námietka žalovanej 2/ o rozpore s dobrými mravmi neobstojí, keďže výpoveď
z nájmu bola oprávnená podľa § 711 ods. 1 písm. d) Občianskeho zákonníka, byt je užívaný bez právneho dôvodu a dodatočné zaplatenie dlhov a poplatkov zo strany žalovaných spravidla neobnovuje ich právo na užívanie bytu ani nezakladá výkon práva žalobkyne v rozpore s dobrými mravmi. Súd zároveň zdôraznil, že právo na obydlie je základným právom, ale nie neobmedzeným, a v konkrétnych okolnostiach prevažuje záujem vlastníka na ochrane majetku nad záujmom nájomcov, pričom pri posudzovaní dobrých mravov je vždy potrebné zvažovať obojstranný záujem vlastníka a nájomcu. 35. Žalobkyňa adresovala žalovaným výpoveď z nájmu bytu podľa § 711 ods. 1 písm. d) Občianskeho zákonníka, vyhotovenú dňa 11. novembra 2013, z dôvodu neplatenia nájomného a úhrad za plnenia poskytované s užívaním bytu po dobu dlhšiu ako tri mesiace. V čase doručenia výpovede mali žalovaní voči žalobkyni dlžnú istinu vo výške 10.276,08 eura s príslušenstvom. Keďže žalovaní nenamietali platnosť výpovede, nájomný pomer k predmetnému bytu sa skončil. Následne žalovaní svoj dlh postupne splácali, v čase rozhodovania súdu prvej inštancie aj odvolacieho súdu bola dlžná istina spolu s poplatkami z omeškania (v celkovej výške približne 25.000 eur) uhradená exekučným spôsobom. Žalovaní zároveň pravidelne uhrádzali bežné nájomné, žalovaný 1/ bol nezamestnaný a trpel zdravotnými ťažkosťami, žalovaná 2/ pracovala ako pokladníčka v obchodnom centre. Zo zistených okolností vyplýva, že žalovaní dlhodobo neplatili nájomné a úhrady za služby spojené s užívaním bytu, a dodatočné zaplatenie dlhu po doručení výpovede nemalo vplyv na právne následky užívania bytu bez právneho dôvodu. Vlastník bytu trval na ich vyprataní. Konajúce súdy boli názoru, že vyhovenie žaloby bez bytovej náhrady by bolo v rozpore s dobrými mravmi, a preto primerane viazali vypratanie bytu na zabezpečenie náhradného ubytovania, čím zohľadnili sociálne a zdravotné okolnosti žalovaných a zároveň chránili vlastnícke právo žalobkyne. 36. Dovolací súd konštatuje, že dodatočná úhrada istiny a poplatkov počas konania o vyprataní bytu spravidla neobnovuje právo na jeho užívanie. Pokiaľ žalobkyňa naďalej trvá na vyprataní a súdy takejto požiadavky vyhovejú s tým, že uložená povinnosť je viazaná na zabezpečenie náhradného ubytovania a zohľadňuje okolnosti prípadu, nemožno takýto postup považovať za konanie v rozpore s dobrými mravmi. Inak povedané, samotná dodatočná úhrada istiny a poplatkov po doručení výpovede z nájmu bytu sama osebe nezakladá dôvod na posúdenie žaloby o vypratanie ako výkonu práva v rozpore s dobrými mravmi. Konajúce súdy primerane vyvážili záujem vlastníka na ochrane majetku a právo žalovaných na obydlie a sociálnu ochranu. Vypratanie bytu po zabezpečení náhradného ubytovania je oprávnené, odôvodnené a primerané. Práve priznaním náhradného ubytovania súdy zabezpečili, že výkon vlastníckeho práva žalobkyne neporušuje zásady dobrých mravov, a zároveň umožnili žalovaným primeranú ochranu ich práva na obydlie a súkromie. 36.1. Rozhodnutie odvolacieho súdu potvrdzuje, že právne predpisy a zásady dobrých mravov boli správne aplikované. Pri posudzovaní výkonu práva žalobkyne súdy v praktickom dôsledku uplatnili princípy proporcionality, hodnotiac primeranosť a nevyhnutnosť zásahu do práva žalovaných na obydlie vo vzťahu k legitímnemu cieľu ochrany vlastníckeho práva žalobkyne. Uloženie povinnosti vypratania bytu až po zabezpečení primeranej bytovej náhrady predstavuje primeraný a nevyhnutný zásah, ktorý rešpektuje právo žalovaných na obydlie a súkromie a zároveň umožňuje žalobkyni uplatniť jej vlastnícke právo. Takýto postup zohľadňuje všetky relevantné okolnosti prípadu, vrátane zákonných podmienok výpovede, skončenia nájomného vzťahu, dlhodobého neplatenia nájomného a sociálnych a zdravotných pomerov žalovaných. Vzhľadom na tieto okolnosti nie je dôvodné žalobu o vypratanie bytu zamietnuť, ako navrhovala žalovaná 2/. 36.2. Dovolací súd na položenú otázku odpovedá nasledovne: Žaloba o vypratanie bytu nie je v rozpore s dobrými mravmi, ani keď nájomca po doručení výpovede uhradil dlžnú istinu a poplatky z omeškania, pretože súdy viazali vypratanie bytu na zabezpečenie náhradného ubytovania, čím primerane vyvážili právo vlastníka na ochranu majetku a právo žalovaných na obydlie a súkromie v súlade s princípmi proporcionality.“
37. Skutkové okolnosti, na ktoré súd prihliadol, boli v tom, že žalobkyňa je vedená v psychiatrickej ambulancii ako pacienta od roku 2018 doposiaľ, lieči sa na depresie, ktorá však od januára (1.1.2026) v predmetnom byte nebýva, opustila ho z dôvodov obavy z vtedajšieho partnera svojej dcéry C. a otca jej dvoch vnúčat, ktorá s ňou v spoločnej domácnosti žila. Je však držiteľkou kľúčov od predmetného bytu a nachádzajú sa v byte aj jej osobné veci (uvedené preto neumožňuje vyslovenie záveru, že pasívna legitimácia žalovanej nie je daná, aj keď toho času v predmetnom byte nebýva, nakoľko nemožno usúdiť na vôľu ). Do predmetného bytu nechodí, nakoľko sa bojí, že by ju partner (resp. toho času bývalý partner – viď rozsudok tunajšieho súdu sp. zn. 36P 59/2026-31 z 28.5.2026) zbil a domnieva sa, že sa tam stále zdržiava.
38. Komisiou mestského zastupiteľstva mesta Prešov pre sociálne veci a zdravotnú starostlivosť nedošlo k odporúčaniu k uzavretiu nájomnej zmluvy s poukazom, že ich príjem dosahuje sumu 1400 eur a rodina
si z takéhoto príjmu vie zabezpečiť komerčný nájom. Tieto zistenia sa síce zakladajú na riadne zistenom skutkovom stave, avšak nereflektujú situáciu po 1.1.2026, a to nielen, že žalovaná a jej dcéra s dvoma deťmi majú oddelené domácnosti, ale i fakt, že C. B. ďalej domácnosť spolu s matkou nechce tvoriť, chce sa osamostatniť, preto požiadala, aj keď len emailovo informácie o možnosti zabezpečenia si ubytovania v podobe mestského nájomného bytu. Žalovaná by sa do bytu vrátila, ale nechce prichádzať do kontaktu s bývalým partnerom svojej dcéry C. a zároveň vzťah s dcérou nie je ideálny, čoho dôkazom je i fakt, že sa žalovaná nemohla dcére C. dovolať (priamo v pojednávacej miestnosti) a samotná skonštatovala, že si ju asi zablokovala. Je zrejmé, že situácia v rodine žalovanej sa zmenila a ide už o dve samostatné rodinné bunky, najmä s poukazom na odoslaný email zo strany C. B. žalobcovi a reálny stav, že od 1.1.2026 netvoria spoločnú domácnosť.
39. Súd nemohol prehliadnuť fakt, že posudzujúc rodinu ako celok (t.j. nielen žalovanú, ale i v evidenčnom liste uvedené spolužijúce osoby) spolu dosahujú príjem vo výške, ktorá nevyžaduje sociálnu pomoc od mesta, a to 884 eur (čistý príjem žalovanej) a 780 eur (príjem dcéry C.), teda spolu vo výške 1664 eur (v čistom). V tomto smere súd poukazuje na to, že priemerná hrubá mzda v národnom hospodárstve za 1. štvrťrok 2026 podľa Štatistického úradu SR predstavuje 1611 eur. Teda v prípade, ak by došlo k obnoveniu a ozdraveniu vzťahov medzi žalovanou a jej dcérou, ako rodina by si vedeli zabezpečiť dôstojný život aj pre maloleté deti (vnukov žalovanej). Obsah spisu nepochybne svedčí záveru, že žalovanej záleží na dcére, a jej vnukoch, no nemožno spravodlivo požadovať od žalobcu, aby rešpektoval stav, aký teraz je a aby dcéra žalovanej „preskočila“ poradovník čakajúcich žiadateľov na byt v ťaživej životnej situácii a uzavreli s C. B. nájomnú zmluvu na daný byt, obzvlášť za situácie, že sama svoju situáciu po dobu jedného roka nerieši, napriek radám odboru sociálnej služieb žalobcu sa k zamestnankyniam žalobcu nedostavila, resp. ak prišla do kontaktu bola arogantná s poznámkou, že sa mesto musí postarať (okolnosť že dvakrát otehotnela a ešte nedovŕšila plnoletosť nezohráva žiadnu rolu), pričom sama vedením svojho života si svoju pozíciu značne sťažuje (opakované sťažnosti), najmä pokiaľ ide o budúcnosť jej maloletých detí, pričom na ich najlepší záujem súd práve podmienením vypratania zabezpečením náhradného ubytovania tiež myslel. V smere naznačenom C. B. ale ani súd nevníma sociálnu úlohu žalobcu (arg. „musí sa postarať“), pričom ide o významnú úlohu miest v danej oblasti.
40. Pokiaľ sa žalovaná dovoláva súdnej ochrany v rozsahu nevypratania, t.j. zamietnutia žaloby s poukazom na životnú situáciu dcéry Kariny (znásilnenie, posttraumatická stresová porucha dcéry), súd túto okolnosť v žiadnom prípade nezľahčuje, ale nemôže neprihliadnuť na tú relevantnú skutočnosť, že dcéra E. v predmetnom byte nebýva pomerne dlhú dobu, t.j. od apríla 2023 a dokonca v kontakte so žalovanou nie je a táto nevie, kde sa dcéra nachádza. Životná situácia, v akej sa rodina pred rokmi ocitla, skutočne vyžadovala pomoc žalobcu, ktorú aj poskytol. Toho času (keďže pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia) však o túto okolnosť nemožno rozsudok opierať.
41. Relevanciu súd priznal aj tej skutočnosti, akou je neexistencia žiadnych dlhov voči žalobcovi.
42. S poukazom na uvedené súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku rozsudku s tým, že pokiaľ ide o lehotu na plnenie, súd túto určil podľa § 232 ods. 3 CSP na dobu 30 dní po zabezpečení náhradného ubytovania, ktorú považoval za primeranú vo vzťahu k uloženej povinnosti (vypratanie bytu v lehote 3 dní by bola podľa názoru súdu neprimerane krátka doba).
43. V zmysle ustálenej judikatúry najvyšších súdnych autorít, je zrejmé, že procesnému právu účastníka navrhovať dôkazy zodpovedá povinnosť súdu o vznesených návrhoch (a dôkazoch) tiež, pokiaľ im nevyhovie, vo svojom rozhodnutí odôvodniť, prečo, z akých dôvodov tak rozhodol. Nevyhovenie dôkaznému návrhu strany sporu možno založiť len tromi dôvodmi. Prvým je argument, podľa ktorého tvrdená skutočnosť, ku ktorej overeniu alebo vyvráteniu je navrhnutý dôkaz, je bez relevantnej súvislosti s predmetom konania; ďalším je argument, podľa ktorého dôkaz neoverí/nevyvráti tvrdenú skutočnosť, čiže vo väzbe na toto tvrdenie nedisponuje vypovedacou potenciou. Nakoniec tretím je nadbytočnosť dôkazu, t. j. argument, podľa ktorého určité tvrdenie, ku ktorému overeniu alebo vyvráteniu je dôkaz navrhovaný, bolo už doterajším konaním bez dôvodných pochybností overené alebo vyvrátené. Súd nepovažoval za hospodárne vykonávať dokazovania výsluchom svedkyne C. B., ktorá si nepreberala súdne zásielky, nebola zastihnuteľná ani príslušníkmi policajného zboru v mieste bydliska (predmetný byt), nedvíhala telefón nielen žalovanej, svojej matke, ale ani súdu, ktorý sa s ňou pokúšal spojiť, keďže predložené listinné dôkazy preukazujú skutkovú situáciu tvrdenú žalovanou aj na jej výsluchu
( teda ide o dôkazy výsluch žalovanej, email poslaný samotnou svedkyňou, email dôverníka) v rodine a navrhovaný výsluch by iba potvrdil skutočnosti, ktoré už doterajším konaním boli bez dôvodných pochybností overené alebo vyvrátené
44. Podľa § 255 ods. 1, 2 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
45. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
46. O trovách konania súd rozhodol na základe vyššie citovaných zákonných ustanovení, pričom úspešnému žalobcovi priznal voči neúspešnej žalovanej nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, o výške ktorých bude rozhodnuté po právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením. Prihliadol pritom na to, že trovami konania je iba súdny poplatok, pričom žalovaná je zamestnaná, má pravidelný príjem (žalovaná samotná 884 eur a spolu s dcérou čistý mesačný príjem vo výške 1664 eur), preto súd nevzhliadol podľa § 257 CSP dôvody hodné osobitného zreteľa (porov. tiež rozhodnutia o trovách konania vo veci 7Cdo 56/2025).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia písomne na Krajský súd v Prešove cestou tunajšieho súdu. Z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a musí byť podpísané. Odvolanie musí ďalej obsahovať, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov tak, aby jeden zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov).