Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

7Csp/57/2026

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Humenné sudkyňou JUDr. Janou Tomášovou v právnej veci žalobcu: Home Credit Slovakia, a.s. so sídlom Krajinská 2954/32, 921 01 Piešťany, IČO: 36 234 176, zast. Advokátska kancelária GOLIAŠOVÁ GABRIELA s.r.o., so sídlom 1. mája 173/11, 911 01 Trenčín, IČO: 47 234 679, proti žalovanej: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. D. E. XXX, XXX XX F., zast. Združením ZEMPLÍN – S, so sídlom Topolianska 2829/174, 071 01 Michalovce, IČO: 53 360 851, v konaní o zaplatenie sumy 4 334,70 eur s prísl., takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaná je p o v i n n á zaplatiť žalobcovi sumu 2 073,89 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 7,15 % ročne zo sumy 2 073,89 eur od 22.11.2025 do zaplatenia a to všetko v pravidelných mesačných splátkach vo výške 100,- eur splatných vždy k 25-tému dňu príslušného kalendárneho mesiaca k rukám žalobcu počnúc mesiacom nasledujúcim po právoplatnosti tohto rozsudku s tým, že nezaplatím čo i len jednej splátky nastane splatnosť celého plnenia.

II. Žalobu vo zvyšnej časti z a m i e t a.

III. Žalovanej voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca podal dňa 29.04.2026 žalobu, ktorou žiadal zaviazať žalovanú na zaplatenie istiny vo výške 4 334,70 eur, úroku vo výške 769,39 eur, úroku z omeškania vo výške 7,15 % ročne zo sumy 4 249,70 eur od 22.11.2025 do zaplatenia a na náhradu trov konania.

Podanie žaloby odôvodnil tým, že so žalovanou dňa XX.XX.XXXX uzatvoril úverovú zmluvu č. XXXXXXXXXX, žalovaná úver čerpala prostredníctvom úverovej karty. Odo dňa účinnosti zmluvy bola v pravidelných mesačných výpisoch informovaná výške mesačnej splátky, o výške úroku a poplatkov, výške úverového rámca ako aj o celkovom zostatku na úverovom účte. Žalovaná sa dostal do omeškania s plnením zmluvných povinností, keď splátky úveru riadne a včas nesplácala, dostala sa do meškania so splátkami splatnými dňa XX.XX.XXXX, XX.XX.XXXX, XX.XX.XXXX. Výzvou na zaplatenie zo dňa XX.XX.XXXX vyzval žalovanú na úhradu dlžných splátok, a upozornil ju, že ak neuhradí omeškané splátky v lehote 15 dní od doručenia výzvy, celé plnenie zo zmluvy sa stane splatným Výzvou k splateniu celého dlhu zo dňa XX.XX.XXXX oznámil žalovanej, že celé plnenie zo zmluvy sa stalo splatným dňa XX.XX.XXXX a vyčíslil dlh žalovanej. Pred podaním žaloby vyzval žalovanú listom zo dňa XX.XX.XXXX na zaplatenie aktuálnej dlžnej sumy.

V ďalšom uviedol, že žalovaná prostredníctvom úverovej karty čerpala revolvingový úver vo výške 13 672,- eur a v jeho prospech už uhradila sumu 11 598,11 eur. Žalovaná suma 5 104,09 eur pozostáva

z istiny vo výške 4 249,65 eur, úroku za hotovostné transakcie vo výške 761,59 eur, poplatku za poistenie vo výške 7,80 eur a z poistenia CPI vo výške 85,05 eur.

Pokiaľ sa jedná o splnenie jeho povinnosti posúdiť schopnosť žalovanej splácať spotrebiteľský úver tak uviedol, že vychádzal z interného dokumentu o posúdení bonity s uvedením výšky príjmu, rodinného stavu a podmienok bývania žalovanej, z úverovej správy z registra dlžníkov NRKI. Dôsledne zisťoval kreditné skóre žalovanej cez oddelenie úverových rizík žalobcu. Úverové posudzovanie bonity vykonáva automatizovaný systém, ktorý predstavuje limity najvyššej mesačnej splátky. Je overovaná schopnosť žalovanej splácať ďalšie finančné záväzky a hradiť nevyhnutné životné výdavky, je zohľadnené rodinné postavenie, najmä vyživovacia povinnosť, príjem partnera, prípadne ďalšie skutočnosti. Využívané sú tiež externé registre a to register Sociálnej poisťovne pre overenie príjmu a zamestnávateľa, prípadne overenie poberania dôchodku a úverový register NRKI.

2. Žalovaná nárok žalobcu rozporovala v celom rozsahu. Vo vyjadrení k žalobe uviedla, že s ňou ako spotrebiteľkou bola uzatvorená úverová zmluva. Žalobca nepreukázal, že jej reálne suma 4 250,- eur bola vyplatená na jeho účet. Namietala, že žalobca nepredložil Zmluvu o finančných službách na diaľku a teda porušil V ďalšom uviedla, že žalobca porušil Žiadala, aby žalobca v konaní preukázal, akým spôsobom bola z jeho strany táto povinnosť splnená.

3. Súd sa oboznámil so žalobou a jej prílohami a to Zmluvou o spotrebiteľskom úvere, výpisom z účtu žalovanej, výzvou na zaplatenie, vyhlásením okamžitej splatnosti úveru, písomnými vyjadreniami strán sporu, prednesom zástupcu žalovanej a zistil nasledovný skutkový stav:

4. Žalobca uzavrel so žalovanou Zmluvu o spotrebiteľskom úvere dňa XX.XX.XXXX prostredníctvom prostriedkov diaľkovej komunikácie číslo XXXXXXXXXX. Predmetom zmluvy bolo poskytnutie revolvingového spotrebiteľského úveru vo výške úverového rámca 2 000,- eur. Žalovaná sa zaviazala splatiť úver s úrokovou sadzbou 29,90 % p. a., RPMN bola uvedená vo výške 34,40 %. Výška minimálnej mesačne splátky bola 3,212 % z výšky úverového rámca (64,24 eur). Číslo účtu žalovanej je v zmluve uvedené: D. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX.

V Časti zmluvy označenej ,,Bezúčelový revolvingový úver“ pri predpokladoch použitých pre výpočet RPMN je uvedené: čerpanie celej výšky úveru okamžite, bezhotovostne, v plnej výške, pri najvyšších poplatkoch a najvyššej úrokovej sadzbe, poskytnutie úveru na obdobie jedného roka a splatenie úveru v dvanástich mesačných splátkach s rovnakou výškou istiny.

Dňa 23.08.2023 bol medzi stranami sporu prostriedkami diaľkovej komunikácie uzatvorená Dodatok úverovej zmluvy – zmena výšky úverového rámca na sumu 4 250,- eur a zmena výšky minimálne mesačnej splátky úveru na sumu 136,51 eur.

5. Z dokladu – posúdenie schopnosti klienta splácať spotrebiteľský úver k zmluve č. XXXXXXXXXX vyplýva, že žalovaná je rozvedená, býva v podnájme, má jedno dieťa, je zamestnaná a výška jej príjmu je 700,- eur, splátky iných spoločnostiach 0,- eur.

6. Podľa úverovej správy – výpis z úverového registra vyplýva, že v rozhodnom čase mala žalovaná 2 existujúce splátkové úvery a osem žiadosti jej bolo odmietnutých (z toho 2x dňa 04.04.2023 a 1x dňa 26.05.2023). Zostatok nesplatenej sumy úverov bol 3 437,- eur a výška splátok 72,- eur. Žalovaná mala tiež jeden nesplátkový úver s úverovým rámcom 1 500,- eur a bola jej odmietnutá jedna žiadosť o vydanie kreditnej karty (dňa 19.12.2022).

7. Výzvou na zaplatenie zo dňa 01.10.2025 žalobca žalovanú vyzval na zaplatenie dlžnej sumy v celkovej výške 359,53 eur okamžite. Zároveň žalovanú upovedomil, že je v omeškaní s úhradou už s tromi splátkami úveru splatnými dňa 20.07.2025, 20.08.2025, 20.09.2025. Zároveň ju upovedomil, že ak neuhradí dlžnú sumu v lehote 15 dní od doručenia výzvy, bude od nej požadovať okamžité jednorazové vrátenie celého úveru.

8. Prípisom zo dňa 06.11.2025 upovedomil žalobca žalovanú, že dlh zo zmluvy o úvere sa stal splatným v celom rozsahu ku dňu 06.11.2025 a zároveň vyzval žalovanú na zaplatenie dlžnej sumy vo výške 5 145,09 eur v lehote 15 dní od doručenia výzvy.

9. Z výpisu z účtu žalovanej vyplýva, že za obdobie od 02.06.2023 do 06.11.2025 prostredníctvom jednotlivých výberov vyčerpala sumu 13 672,- eur a uhradila v prospech žalobcu sumu 11 598,11 eur. Posledné čerpanie úveru bola dňa 21.03.2025 vo výške 27,- eur a poslednú úhradu žalovaná realizovala dňa 24.09.2025 vo výške 50,- eur. Prevody finančných prostriedkov boli žalobcom vykonávané v prospech účtu XXXXXXXXX/XXXX.

10. Žalobca vo svojich písomných vyjadreniach uviedol, že pokiaľ ide o samotné čerpanie poskytnutého úveru a následné plnenia zo strany žalovaného, v prílohe tohto podania predkladá podrobný Výpis čerpania, splátok a úhrad, ktorý poskytuje úplný a prehľadný obraz o priebehu zmluvného vzťahu medzi účastníkmi konania. Z uvedeného výpisu jednoznačne vyplýva nielen skutočnosť, že úverové prostriedky boli žalovanému riadne a v dohodnutej výške poskytnuté, ale aj spôsob a dátum ich čerpania. Predložená dokumentácia zároveň zachytáva všetky platby realizované žalovaným počas trvania úverového vzťahu, vrátane jednotlivých splátok, ich dátumov, výšky a spôsobu započítania na príslušné pohľadávky. Samotné úhrady realizované žalovaným zároveň potvrdzujú existenciu a platnosť zmluvného záväzku, ako aj vedomosť žalovaného o jeho povinnosti uhrádzať dohodnuté splátky.

V ďalšom uviedol, že revolvingový úver nemá legálnu definíciu, avšak je definovaný určitými znakmi, a to: obmedzením v rozsahu kreditného limitu, určením nie konkrétnej, ale minimálnej mesačnej splátky a spravidla je v praxi používaný pri kreditných kartách alebo ako povolené prečerpanie, prekročenie na debetných kartách (spojený s funkciou platobnej karty). Podľa sa na revolving vzťahujú ustanovenia o povolenom prečerpaní (), umožňujúcom spotrebiteľovi disponovať s peňažnými prostriedkami nad rámec aktuálneho zostatku jeho platobného účtu, resp. v rozsahu úverového limitu. Revolvingový úver má svoje špecifické vlastnosti a nie je možné ho zamieňať s úverovou zmluvou bez poskytnutej karty. Z charakteru revolvingového úveru vyplýva, že predmetná úverová zmluva je uzatvorená na dobu neurčitú a preto nie je možné v úverovej zmluve určiť presný termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru a taktiež počet splátok (keďže nie je v čase uzatvárania úverovej zmluvy zrejmé, ako dlho bude zmluvný vzťah trvať). Bol dojednaný úverový rámec na sumu 4 250,- eur a podľa bodu 1. časti ZÁKONNÉ INFORMÁCIE K VAŠEJ ZMLUVE O ÚVERE úverovej zmluvy, sa zmluva o úvere a zmluva o platobných službách uzatvára na dobu neurčitú. Revolvingový úver, ktorý je dlhodobým, opakovateľným a obnoviteľným úverom, pričom je žalovanému poskytovaný k uspokojovaniu jeho priebežných finančných potrieb a umožňuje mu čerpať po odsúhlasení zo strany žalobcu peňažné prostriedky prostredníctvom úverovej karty do výšky nevyčerpaného zostatku úverového rámca a následne uhrádzať splátky v pravidelnej minimálnej dohodnutej výške, pričom môže uhradiť aj celý čerpaný uver jedinou splátkou. Z povahy revolvingového úveru nie je možné dojednať konečnú výšku úveru, nakoľko pri revolvingovom úvere má žalovaný k dispozícii finančné prostriedky vo výške dohodnutého úverového rámca. Termín revolvingový znamená obnovujúci sa, pri tomto type úveru je obnoviteľná finančná rezerva. S každou uhradenou mesačnou splátkou žalovaný sporí čiastku, ktorú si v prípade potreby môže opäť požičať, čo znamená, že pokiaľ žalovaný pravidelne splácal, jeho úverový rámec sa obnovoval a mohol ďalej čerpať finančné prostriedky. Spolu s revolvingovým úverom aj kreditnú kartu, ktorú žalovaný mohol používať na klasické nákupy, ale aj na výber hotovosti, a postupne sa peniaze z účtu odčítavali, až kým nevyčerpal disponibilný zostatok. Úverová karta je teda nositeľom časovo neobmedzeného – opakovaného revolvingového úveru. Revolvingový úver mal následne splácať. Žalovaný bol odo dňa účinnosti revolvingovej zmluvy v pravidelných mesačných výpisoch z úverového účtu informovaný o výške mesačnej splátky, o výške úroku a poplatku, výške úverového rámca ako aj o celkovom zostatku na úverovom účte a jednotlivých transakciách na úverovom účte.

Nesúhlasí s tvrdením žalovaného, že pred uzatvorením zmluvy o spotrebiteľskom úvere musela byť medzi účastníkmi konania uzatvorená samostatná zmluva o poskytovaní finančných služieb na diaľku. takúto všeobecnú povinnosť veriteľovi neukladá. Predmetom uvedenej právnej úpravy je najmä ochrana spotrebiteľa prostredníctvom splnenia informačných povinností pred uzatvorením zmluvy na diaľku a úprava podmienok uzatvárania zmlúv prostredníctvom prostriedkov komunikácie na diaľku. V prejednávanej veci bola finančnou službou poskytovanou na diaľku samotná zmluva o spotrebiteľskom úvere, pričom splnenie , z ktorého by vyplývala povinnosť veriteľa uzavrieť pred uzatvorením úverovej zmluvy samostatnú zmluvu o poskytovaní finančných službách na diaľku.

Čo sa týka uzatvorenia úverovej zmluvy uviedol, že ako veriteľ - dodávateľ uzatvoril so žalovaným – spotrebiteľom ako dlžníkom dňa XX.X.XXXX Úverovú zmluvu č. XXXXXXXXXX prostredníctvom elektronickej komunikácie na diaľku, ktorú žalovaný podpísal pomocou virtuálneho podpisu a to SMS – kódu žalovaného. Zmluva o spotrebiteľskom úvere z ktorej nároky sú transformované do žalobného návrhu bola uzatvorená medzi účastníkmi sporu prostredníctvom internetovej aplikácie Správca financií v niekoľkých krokoch na diaľku s využitím Overeného mobilu žalovaného a podpísaná Virtuálnym podpisom – SMS kód, takto uzatvorená zmluva má písomnú formu, keďže bola uzatvorená prostredníctvom elektronických prostriedkov, ktoré umožňujú zachytenie obsahu právneho úkonu na trvanlivom médiu, jeho nezmeniteľnosť a určenie osoby, ktorá právny úkon urobila v zmysle ust. ) v spojitosti s ust. ) o spotrebiteľských úveroch a v nadväznosti na ust. ) o elektronickom obchode. Žalovaný prejavil záujem o uzatvorenie Zmluvy o spotrebiteľskom úvere, tým že prostredníctvom aplikácie SF požiadal o vypracovanie návrhu zmluvy o spotrebiteľskom úvere na základe ním uvedených údajov o výške požadovaného úveru, dobe splatnosti úveru a údajov o bonite žiadateľa o úver zaslaním potrebných listín v elektronickej podobe.

On overil a posúdil na základe údajov poskytnutých žalovaným jeho schopnosti splácať požadovaný úver a zaslal žalovanému do dátovej schránky aplikácie SF návrh zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Žalovaný prejavil vôľu byť viazaný týmto návrhom, keď ho akceptoval zadaním SMS – podpisu v aplikácii SF, (ako postupnosti číslic - kód, ktoré boli zaslané na Overený mobil žalovaného t. č. XXXXXXXXXX ako určitej osoby zo strany žalobcu – XXXXXX a XXXXXX), takto akceptovaný návrh zmluvy o spotrebiteľskom úvere sa uložil v Digitálnom archíve aplikácie SF. O dodržaní písomnej formy predmetného právneho úkonu v zmysle ust. ) svedči samotný fakt, že žalobca k žalobe pripojil listinnú podobu predmetnej Zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru a to tak, že z trvanlivého média, ktorý zachytil jej obsah (Digitálny archív aplikácie SF) tento obsah reprodukoval v nezmenenej materiálnej podobe pre účely tohto súdneho sporu.

V ďalšom uviedol, že zobral do úvahy, že uvedený revolvingový úver je dlhodobý, opakovateľný a obnoviteľný úver, ktorý je dlžníkovi (žalovanému) poskytovaný k uspokojovaniu jeho priebežných finančných potrieb a umožňuje mu čerpať po odsúhlasení zo strany veriteľa peňažné prostriedky prostredníctvom úverovej karty do výšky nevyčerpaného zostatku úverového rámca a následne uhrádzať splátky v minimálne dohodnutej výške, pričom môže uhradiť aj celý čerpaný uver jedinou splátkou. V rámci postupu v poskytovaní úveru napĺňa svoju zákonnú povinnosť preverovania bonity žalovaného dôsledným zisťovaním jeho kreditného skóre, ktoré zaisťuje oddelenie úverových rizík žalobcu. Týmto procesom je posudzovaná príjmová a výdavková stránka žalovaného a ďalej sa skúmajú informácie o premenných hodnotách žalovaného ako je vek, vzdelanie, zdroj príjmov, rodinný stav, počet detí, spôsob bývania a pod. Pre tento účel je využívaný štatistický model, ktorého výstupom je pravdepodobnosť dodržania úverových záväzkov zo strany žalovaného. Tento model je postavený na logickej regresii, kde sa jednotlivé dichotomické premenné opierajú o ďalšie. Pre každú produktovú líniu potom využíva odlišný model pre zistenie kreditného skóre žalovaného. Rovnako tak sú nastavené hodnoty minimálneho kreditného skóre, ktorého nedosiahnutím je posudzovaná žiadosť zamietnutá. Uvedené posudzovanie bonity na základe parametrov vytvorených odbornými zamestnancami žalobcu vykonáva automatizovaný systém s výsledkom, ktorý predstavuje limit najvyššej mesačnej splátky. V rámci neho je overovaná schopnosť žalovaného splácať ďalšie finančné záväzky a hradiť nevyhnutné životné výdavky. Je zohľadňované rodinné postavenie žalovaného, najmä vyživovacia povinnosť, príjem partnera žalovaného, prípadne ďalšie skutočnosti. Pokiaľ z takto uvedených informácií vznikne pochybnosť o pravosti tvrdení žalovaného, pristupuje žalobca k žiadosti o predloženie potvrdenia o výške príjmu a výpisu z bankového účtu. Existenciu prípadných ďalších pochybností ohľadom bonity žalovaného minimalizuje kontrolou žalovaného v externých registroch. Využívané sú registre Sociálnej poisťovne pre overenie príjmu žalovaného a jeho zamestnávateľa, poprípade overenie poberania dôchodku a úverové registre NRKI s ktorých pomocou sa zhromažďujú informácie, ako je napr. existencia záväzkov, ich výška, historická platobná morálka žalovaného. Hodnotu informácií z týchto registrov je pritom potrebné považovať za významnú s ohľadom na skutočnosť, že poskytujú obraz o stave záväzkov.

11. Žalovaná vo svojich písomných vyjadreniach uviedla, že žalobca ako veriteľ porušil povinnosť s odbornou starostlivosťou posúdiť schopnosť dlžníka splácať úver v zmysle

Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Žalobca hodnoverne v súlade s nepreukázal skúmanie bonity klienta, následky čoho sú uvedené v toho istého zákona. Žalobca vo svojom vyjadrení k odporu predložil písomnosť „ÚVÉROVÁ ZPRÁVA". Táto správa nielenže nie je konkrétna (nie je možné z nej jasne zistiť, voči ktorej konkrétnej bankovej či nebankovej inštitúcii mala v čase rozhodnutia o poskytnutí spotrebiteľského úveru záväzok), ale nie je možné jednoznačne zistiť celkovú výšku záväzku a najmä výšku mesačnej splátky vo vzťahu k jednotlivým (neznámym) bankám či nebankovkám.

Poukázala, že žalobca v Zmluve o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXXX bez dôkazov uviedol u nej čistý mesačný príjem vo výške 700,- eur, čo však nezodpovedá skutočnosti. Žalobca nepreukázal, na základe čoho dospel k čistému mesačnému príjmu 700,- eur. Žalobca bezdôvodne v Zmluve o SÚ č. XXXXXXXXXX neuviedol údaje o jej výdajoch.

Tiež uviedla, že žalobca má problém s exaktným preukázaním výšky dlhu, ktorý mala mať v čase podania žaloby. Sám žalobca totiž v písomnostiach priložených ku dňu podanému žalobného návrhu uvádza až 4 rôzne sumy dlhu a to -5.145,09 eur, -5.268,- eur, - 4.334,70 eur ako aj sumu - 5.253,53 eur.

12. Zástupca žalovanej vo svojom prednese uviedol, že vzhľadom na pomery žalovanej, ktorý spláca aj ďalšie úvery, nie je v jej možnostiach dlžnú sumu zaplatiť naraz, najprv bola nezamestnaná, teraz sa stará o chorého otca a poberá iba opatrovateľský príspevok vo výške 721,- eur. Jej náklady pozostávajú z nákladov na energie vo výške 180,- eur mesačne, má školopovinného syna a má stým spojené náklady minimálne vo výške 150,- eur mesačne. Nakoľko sa u nej jedná o príjem pre tri osoby, tak po zohľadnení výšky životného minima nie je v jej možnostiach a schopnostiach dlžnú sumu splatiť jednorázovo. Navrhol výšku splátky 100,- eur mesačne so splatnosťou k 25. dňu v mesiaci.

13. Podľa o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov platného a účinného v čase uzavretia úverovej zmluvy ( ďalej len ,,Zákon o spotrebiteľských úveroch“), spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.

Podľa § 2 písm. g) Zákona o spotrebiteľských úveroch, na účely tohto zákona sa rozumie celkovými nákladmi spotrebiteľa spojenými so spotrebiteľským úverom všetky náklady vrátane úrokov, provízií, daní a poplatkov akéhokoľvek druhu, ktoré musí spotrebiteľ zaplatiť v súvislosti so zmluvou o spotrebiteľskom úvere a ktoré sú veriteľovi známe, okrem notárskych poplatkov; do celkových nákladov patria aj náklady na doplnkové služby súvisiace so zmluvou o spotrebiteľskom úvere, a to najmä poistné, ak spotrebiteľ musí navyše uzavrieť zmluvu o poskytnutí takejto doplnkovej služby, aby získal spotrebiteľský úver alebo aby ho získal za ponúkaných podmienok.

Podľa § 7 ods. 1 Zákona o spotrebiteľských úveroch, veriteľ je pred uzavretím zmluvy o spotrebiteľskom úvere alebo pred zmenou tejto zmluvy spočívajúcej v navýšení spotrebiteľského úveru povinný posúdiť s odbornou starostlivosťou schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver, pričom berie do úvahy najmä dobu, na ktorú sa poskytuje spotrebiteľský úver, výšku spotrebiteľského úveru, príjem spotrebiteľa a prípadne aj účel spotrebiteľského úveru.

Podľa § 7 ods. 2 Zákona o spotrebiteľských úveroch, spotrebiteľ je povinný poskytnúť veriteľovi na jeho žiadosť úplné, presné a pravdivé údaje potrebné na posúdenie schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver; tým nie je dotknuté právo veriteľa využívať informácie o spotrebiteľovi z príslušnej databázy za podmienok ustanovených osobitným zákonom.

Podľa § 7 ods. 20 Zákona o spotrebiteľských úveroch, na výpočet ukazovateľa schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver sa použijú tieto položky: a) čistý príjem spotrebiteľa, b) náklady na zabezpečenie základných životných potrieb spotrebiteľa a osôb, voči ktorým má spotrebiteľ vyživovaciu povinnosť, c) výška splátky spotrebiteľského úveru a d) peňažné záväzky znižujúce príjem spotrebiteľa.

Podľa § 9 ods. 1 Zákona o spotrebiteľských úveroch, zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi.

Podľa Zákona o spotrebiteľských úveroch, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa musí obsahovať tieto náležitosti: a) druh spotrebiteľského úveru, b) obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o právnickú osobu, alebo meno, priezvisko, miesto podnikania alebo adresu trvalého pobytu a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o fyzickú osobu; ak je spotrebiteľský úver ponúkaný alebo zmluva o spotrebiteľskom úvere uzavieraná prostredníctvom finančného agenta, zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahuje aj údaje o ňom v rozsahu údajov ako u veriteľa, podľa toho, či ide o finančného agenta právnickú osobu alebo fyzickú osobu, c) meno, priezvisko, rodné číslo a adresu trvalého pobytu spotrebiteľa; ak spotrebiteľ nemá pridelené rodné číslo, uvedie sa dátum narodenia, d) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere, e) celkovú výšku a konkrétnu menu spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie, f) opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, a cenu tovaru alebo služby, ak ide o spotrebiteľský úver vo forme odloženej platby za tovar alebo poskytnutú službu alebo ak ide o zmluvu o viazanom spotrebiteľskom úvere, g) úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie, index alebo referenčnú úrokovú sadzbu, na ktorý je výška úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná, ako aj časové obdobia, v ktorých dochádza k zmene výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru, podmienky a spôsob vykonania tejto zmeny; ak sa za rôznych podmienok uplatňujú rôzne úrokové sadzby spotrebiteľského úveru, uvádzajú sa tieto informácie o všetkých uplatniteľných úrokových sadzbách spotrebiteľského úveru, h) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov, i) výšku, počet, frekvenciu splátok a prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia, j) právo spotrebiteľa vyžiadať si výpis z účtu vo forme amortizačnej tabuľky podľa odseku 5, ak sa amortizuje istina na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere na dobu určitú, a to bezplatne a kedykoľvek počas celej doby trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere, k) súhrnný prehľad, ktorý obsahuje lehoty a podmienky splácania úrokov a súvisiacich pravidelných a nepravidelných poplatkov, ak sa poplatky a úroky majú platiť bez amortizácie istiny, l) prípadne poplatky za vedenie jedného alebo viacerých účtov, na ktorých sa zaznamenávajú platobné transakcie a čerpania, ak je otvorenie účtu povinné, spoločne s poplatkami za používanie platobných prostriedkov na platobné transakcie a čerpania a inými poplatkami vyplývajúcimi zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere a podmienkami, za akých sa tieto poplatky môžu zmeniť, m) úrokovú sadzbu, ktorá sa použije v prípade omeškania spotrebiteľa s platením splátok, a spôsob jej úpravy a prípadné poplatky pri neplnení zmluvy o spotrebiteľskom úvere, n) upozornenie týkajúce sa následkov nesplácania spotrebiteľského úveru, o) veriteľom vyžadované ručenie alebo poistenie, p) výšku poplatkov hradených spotrebiteľom za úkony notára, ak sú veriteľovi známe, q) informácie o právach podľa a podmienky ich uplatnenia, r) právo na splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti, postup pri takom splatení spotrebiteľského úveru a spôsob určenia výšky poplatku za splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti podľa , s) spôsob zániku záväzku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, t) informáciu o možnosti mimosúdneho riešenia sporov zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, u) právo na odstúpenie od zmluvy o spotrebiteľskom úvere, lehotu, počas ktorej možno toto právo uplatniť, a ďalšie podmienky jeho vykonania vrátane informácie o povinnosti spotrebiteľa zaplatiť čerpanú istinu a príslušný úrok podľa , ako aj o výške úroku za deň alebo o spôsobe jej výpočtu, názov a adresu príslušného orgánu dohľadu podľa .

Podľa § 11 ods.1 Zákona o spotrebiteľských úveroch, spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak a) zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1, b) zmluva o spotrebiteľskom úvere a neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. d), e), g) až i), l) a p), alebo, c) zmluva o spotrebiteľskom úvere formou povoleného prečerpania, ktorý sa musí splatiť na požiadanie alebo do troch mesiacov, neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. b), e), g) alebo § 10 ods. 1 písm. b) a c), alebo d) v zmluve o spotrebiteľskom úvere je uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v neprospech spotrebiteľa, e) veriteľ spotrebiteľský úver poskytne inak ako bezhotovostným prevodom finančných prostriedkov na platobný účet spotrebiteľa, poštovým poukazom, ktorého adresátom je spotrebiteľ alebo platobným prostriedkom vydaným na meno spotrebiteľa a nejde o bezhotovostné poskytnutie viazaného spotrebiteľského úveru podľa § 15 alebo poskytnutie spotrebiteľského úveru bezhotovostne na splatenie iného úveru alebo úverov úhradou veriteľovi oprávnenému poskytovať úver podľa tohto zákona alebo osobitného predpisu, f) veriteľ v zmluve o spotrebiteľskom úvere neuvedie všetky plnenia, ktoré pre spotrebiteľa vyplývajú z poskytnutia spotrebiteľského úveru alebo s ním súvisia, g) ročná percentuálna miera nákladov spotrebiteľského úveru prekračuje najvyššiu prípustnú výšku odplaty stanovenej podľa osobitných predpisov.

Podľa § 11 ods. 2 Zákona o spotrebiteľských úveroch, ak veriteľ nekonal s odbornou starostlivosťou podľa § 7 ods. 1, nie je oprávnený vyžadovať od spotrebiteľa jednorazové splatenie spotrebiteľského úveru. V prípade hrubého porušenia povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. Za hrubé porušenie povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa považuje posudzovanie schopnosti splácať úver veriteľom bez akýchkoľvek údajov o príjmoch, výdavkoch a rodinnom stave spotrebiteľa alebo bez prihliadnutia na údaje z príslušnej databázy alebo registra na účely posudzovania schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver. Za hrubé porušenie povinnosti podľa § 7 ods. sa považuje aj porušenie ustanovení § 7 ods. 19 až 42.

14. Podľa ods. písm. a), c), d) o ochrane spotrebiteľa pri finančných službách na diaľku v znení platnom a účinnom v rozhodnom období ( ďalej len ,,Zákon“), na účely tohto zákona sa rozumie zmluvou na diaľku zmluva medzi dodávateľom a spotrebiteľom o poskytnutí finančnej služby výlučne prostredníctvom prostriedkov diaľkovej komunikácie. Dodávateľom sa rozumie osoba, ktorá je v rámci svojho podnikania zmluvným poskytovateľom finančných služieb prostredníctvom prostriedkov diaľkovej komunikácie na základe zmluvy na diaľku. Spotrebiteľom sa rozumie fyzická osoba, ktorej sa výlučne na osobnú spotrebu poskytujú finančné služby na základe zmluvy na diaľku a ktorá pri jej uzavieraní a plnení nekoná v rámci svojho zamestnania, povolania alebo podnikania.

Podľa § 4 ods. 1 Zákona, dodávateľ je povinný pred uzavretím zmluvy na diaľku alebo predtým, ako spotrebiteľ bude viazaný ponukou finančnej služby oznámiť spotrebiteľovi informácie o a) dodávateľovi, a to 1. obchodné meno a sídlo dodávateľa, ak ide o právnickú osobu, alebo meno, priezvisko, miesto podnikania alebo adresu trvalého pobytu dodávateľa, ak ide o fyzickú osobu, 2. ďalšie kontaktné adresy, ktoré sú dôležité pre vzťah spotrebiteľa s dodávateľom, iné ako sú uvedené v bode 1, 3. predmet podnikania alebo činnosti, 4. identifikačné číslo dodávateľa a označenie registrového súdu, ktorý ho pridelil; ak ide o cudzozemca, označenie verejného zoznamu alebo registra, do ktorého sa zapisujú ustanovené údaje týkajúce sa podnikateľov v štáte, v ktorom má sídlo dodávateľ, a identifikačné číslo, pod ktorým je v tomto verejnom zozname alebo registri zapísaný, 5. obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo obchodného zástupcu dodávateľa, ak ide o právnickú osobu, alebo meno, priezvisko, miesto podnikania, adresu trvalého pobytu a identifikačné číslo obchodného zástupcu dodávateľa, ak ide o fyzickú osobu, 6. obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo sprostredkovateľa, ak ide o právnickú osobu, alebo meno, priezvisko, miesto podnikania alebo adresu trvalého pobytu a identifikačné číslo sprostredkovateľa, ak ide o fyzickú osobu, a ich právny vzťah k dodávateľovi, 7. názov a sídlo príslušného orgánu dohľadu nad činnosťou dodávateľa,

b) finančnej službe, a to uvedením 1. charakteristiky poskytovanej finančnej služby, 2. celkovej výšky odplaty za finančnú službu vrátane všetkých poplatkov, výdavkov a daní platených spotrebiteľom prostredníctvom dodávateľa; ak nemožno určiť presnú výšku odplaty za finančnú službu, dodávateľ je povinný uviesť základ na jej výpočet tak, aby bolo možné overenie jej výšky spotrebiteľom, 3. upozornenia na riziká, ak ponúkaná finančná služba je spojená s nástrojmi zahŕňajúcimi riziká súvisiace s ich špecifickými črtami alebo činnosťami, ktoré sa majú vykonať alebo ktorých cena je závislá od zmien na finančných trhoch, na ktoré dodávateľ nemá vplyv, a upozornenie, že doterajší výnos nie je zárukou budúcich výnosov, 4. informácie o daniach a iných poplatkoch, ktoré nie sú uhrádzané prostredníctvom dodávateľa, alebo ním nie sú vyberané, 5. doby platnosti poskytnutých údajov, 6. informácie o platobných podmienkach a spôsobe vykonania služby, 7. dodatočných nákladov spotrebiteľa spojených s použitím prostriedkov diaľkovej komunikácie, ak sa účtujú, c) zmluve na diaľku, a to o 1. práve na odstúpenie od zmluvy podľa § 5 vrátane doby jeho trvania, o podmienkach na jeho uplatnenie, informácie o peňažnej sume, ktorú možno požadovať od spotrebiteľa podľa § 6 ods.1, a o dôsledkoch neuplatnenia tohto práva alebo o neexistencii práva na odstúpenie od zmluvy, 2. minimálnej dobe platnosti zmluvy v prípade finančných služieb, ktoré sa majú poskytovať trvalo alebo opakovane, 3. možnosti predčasného alebo jednostranného skončenia zmluvy vrátane informácie o súvisiacich zmluvných pokutách, 4. postupe uplatnenia práva na odstúpenie od zmluvy vrátane adresy, na ktorú sa má zaslať oznámenie o odstúpení, 5. označení štátu, ktorého právnym poriadkom sa dodávateľ riadi pri ponuke finančných služieb spotrebiteľovi pred uzavretím zmluvy, 6. voľbe práva a súdu podľa osobitného predpisu, 7. jazyku alebo jazykoch, v akých sa dodávateľ so súhlasom spotrebiteľa zaväzuje komunikovať počas trvania zmluvy a oznamovať zmluvné podmienky a informácie podľa tohto paragrafu, d) spôsobe vybavovania reklamácií a sťažností alebo o možnosti mimosúdneho vybavenia sťažností, e) existencii iných garančných fondov alebo systémov náhrad, ako sú garančné fondy alebo systémy náhrad podľa osobitných zákonov.

Podľa § 4 ods. 2 Zákona, dodávateľ je povinný oznámiť spotrebiteľovi informácie podľa odseku 1 zreteľným a zrozumiteľným spôsobom vhodným pre použitý prostriedok diaľkovej komunikácie v súlade so zásadami dobrých mravov a v súlade so zásadami poctivého obchodného styku tak, aby bol zrejmý obchodný účel týchto informácií; informácie musia byť aktuálne, úplné a pravdivé.

15. Podľa , platného a účinného v rozhodnom období ( ďalej len ,,“), touto časťou zákona sa spravujú bez ohľadu na povahu účastníkov záväzkové vzťahy zo zmluvy o predaji podniku alebo jeho častí (), zmluvy o úvere (), zmluvy o kontrolnej činnosti (), zasielateľskej zmluvy (), zmluvy o prevádzke dopravného prostriedku (), zmluvy o tichom spoločenstve (), zmluvy o otvorení akreditívu (), zmluvy o inkase (), zmluvy o bankovom uložení veci (), zmluvy o bežnom účte () a zmluvy o vkladovom účte ().

Podľa , zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

Podľa , od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom alebo na základe zákona. Ak úroky nie sú takto určené, je dlžník povinný platiť obvyklé úroky požadované za úvery, ktoré poskytujú banky v mieste sídla dlžníka v čase uzavretia zmluvy. Ak strany dojednajú úroky vyššie než prípustné podľa zákona alebo na základe zákona, je dlžník povinný platiť úroky v najvyššie prípustnej výške.

Podľa , ak sa poskytnuté peňažné prostriedky majú vrátiť v splátkach, sú v deň splatnosti každej splátky splatné aj úroky z tejto splátky.

Podľa , dlžník je povinný vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky v dojednanej lehote, inak do jedného mesiaca odo dňa, keď ho o ich vrátenie veriteľ požiadal.

Podľa , ak je dlžník v omeškaní s vrátením viac než dvoch splátok alebo jednej splátky po dobu dlhšiu ako tri mesiace, je veriteľ oprávnený od zmluvy odstúpiť a požadovať, aby dlžník vrátil dlžnú sumu s úrokmi. ´

16. Podľa a ( ďalej len ,, “) platného a účinného v rozhodnom období, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

Podľa a , dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľom je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa až 3 , spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len ""). To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.

Podľa , neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

Podľa , ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva.

Podľa , ak súd určil niektorú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve, ktorá sa uzatvára vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje alebo vo všeobecných obchodných podmienkach za neplatnú z dôvodu neprijateľnosti takejto podmienky, alebo nepriznal plnenie dodávateľovi z dôvodu takejto podmienky, dodávateľ je povinný zdržať sa používania takejto podmienky alebo podmienky s rovnakým významom v zmluvách so všetkými spotrebiteľmi. Dodávateľ má rovnakú povinnosť aj vtedy, ak mu na základe takejto podmienky súd uložil vydať spotrebiteľovi bezdôvodné obohatenie, nahradiť škodu alebo zaplatiť primerané finančné zadosťučinenie. Rovnakú povinnosť má aj právny nástupca dodávateľa.

Podľa a , zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

Podľa a , splnením dlh zanikne. Dlh musí byť splnený riadne a včas.

Podľa , ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Toto právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.

Podľa , neplatný je právny úkon, ktorý svojim obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom

17. Podľa , ak dlžník ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení.

Podľa , ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

Týmto vykonávacím predpisom je , ktorý vo svojom stanovuje, že výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

18. Na základe vykonaného dokazovania súd mal za preukázané, že medzi žalobcom a žalovanou bola uzavretá zmluva o úvere, pričom táto zmluva je zároveň zmluvou spotrebiteľskou. Pre spotrebiteľskú zmluvu je charakteristické, že spotrebiteľ vstupuje do zmluvného vzťahu s dodávateľom, ktorým je najčastejšie predávajúci, za zmluvných podmienok, ktoré si vopred určil dodávateľ, pričom spotrebiteľ nemá možnosť tieto podmienky individuálne ovplyvniť.

V tomto prípade ide o spotrebiteľskú zmluvu v zmysle a nasl. , pretože ju uzatváral právny predchodca žalobcu ako dodávateľ a žalovaný ako spotrebiteľ, pričom obsah zmluvy, ako aj obsah úverových podmienok bol daný predchodcom žalobcu bez možnosti žalovaného privodiť akúkoľvek zmenu, preto je potrebné predmetný právny vzťah posúdiť podľa príslušných ustanovení .

19. Súd na základe vykonaného dokazovania tak mal za preukázané, že medzi žalobcom a žalovanou bola uzatvorená zmluva o úvere, ktorá je zmluvou o spotrebiteľskom úvere, na základe ktorej žalovanej bol poskytnutý úver vo výške úverového rámca najprv 2 000,- eur, potom 4 250,- eur, ktorý sa zaviazala splatiť formou pravidelných minimálnych mesačných splátok vo výške 64,24 eur, po zvýšení úverového rámca vo výške 136,51 eur. Žalovaná prostredníctvom poskytnutej kreditnej karty vyčerpala finančné prostriedky vo výške 13 672,- eur a v prospech žalobcu realizovala úhrady 11 598,11 eur.

20. Žalovaná namietala, že žalobca nepreukázal, že suma 4 250,- eur – teda vo výške navýšeného úverového rámca, bola jej aj reálne vyplatená. Na základe vykonaného dokazovania však súd mal za preukázané, že v tomto smere je jeho obrana v konaní nedôvodná. Z výpisu z účtu čerpania úveru vystaveného žalobcom vyplýva, že žalovaná postupne čerpala úver a to výbermi prostredníctvom jej vystavenej kreditnej karty a to za obdobie od 02.06.2023 do 21.03.2025 v celkovej výške 13 672,- eur. Finančné prostriedky boli žalobcom poukazované na účet č. XXXXXXXXX/XXXX, pričom číslo účtu žalovaná uviedla žalobcovi a je uvedené aj v úverovej zmluve.

21. V ďalšom žalovaná namietala, že zo strany žalobcu bol porušený o ochrane spotrebiteľa pri finančných službách na diaľku a aj túto obranu žalovaného súd považoval za nedôvodnú. V konaní bolo preukázané, že úverová zmluva medzi stranami sporu bola uzatvorená komunikačnými prostriedkami na diaľku v zmysle uvedeného zákona, avšak v zmysle jeho znenia - , veriteľovi pred uzatvorením zmluvy so spotrebiteľom povinnosť predložiť zmluvu o finančných službách na diaľku nevyplýva. Veriteľ je povinný poskytnúť spotrebiteľovi iba informácie vyžadovaného zákonom.

22. Uzatvorená zmluva o úvere je zároveň zmluvou o spotrebiteľskom úvere v zmysle o spotrebiteľských úveroch; uzavretá úverová zmluva nie je vylúčená z pôsobnosti citovaného zákona ( zákona). Žalobca je právnickou osobou, ktorá v rámci predmetu svojho

podnikania poskytuje spotrebiteľské úvery a žalovaná je spotrebiteľom, keďže je fyzickou osobou, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako výkon zamestnania, povolania alebo podnikania.

23. V zmysle platného a účinného ust. § 7 ods. 1 Zákona o spotrebiteľských úveroch, v čase uzavretia zmluvy bol veriteľ povinný s odbornou starostlivosťou posúdiť schopnosť spotrebiteľa splácať poskytnutý úver a zobrať do úvahy dobu poskytnutia úveru, jeho výšku, príjem aj účel spotrebiteľského úveru. Z uvedeného ustanovenia nepochybne vyplýva, že pokiaľ má veriteľ povinnosť odborne postupovať pri posudzovaní schopnosti splácať úver, musí mu byť zrejmý a známy nielen príjem žiadateľa o úver, ale zároveň aj jeho výdavky, inak nie je možné objektívne posúdiť schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver tak, ako na to správne poukazoval žalovaný v rámci svojej procesnej obrany.

24. Zo strany žalobcu bolo súdu predložené jeho písomné vyjadrenie ohľadom skúmania bonity žalovanej pred uzatvorením úverovej zmluvy ktorému pripojil vyplnenú žiadosť žalovanej o poskytnutie úveru, výpis z registra úverov NRKI, výpis zo Sociálnej poisťovne.

25. ,,Povinnost soudu zkoumat, zda úvěrující prověřil úvěruschopnost budoucího dlužníka (sp. zn. ze dne 26. února 2019). Nezkoumá-li obecný soud, zda úvěrující při poskytnutí spotřebitelského úvěru prověřil schopnost úvěrovaného plánovaný úvěr splatit, zasáhne tím do základního práva spotřebitele na soudní ochranu zaručeného v čl. 36 odst. 1 Listiny základních práv a svobod.“

26. Vo veci C-303/20 Súdny dvor (šiesta komora) rozhodol takto: ,,Článok 23 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES z 23. apríla 2008 o zmluvách o spotrebiteľskom úvere a o zrušení smernice Rady 87/102/EHS sa má vykladať v tom zmysle, že preskúmanie účinnej, primeranej a odrádzajúcej povahy sankcií ustanovených v tomto článku za porušenie najmä povinnosti posúdiť úverovú bonitu spotrebiteľa uloženej v článku 8 tejto smernice sa musí vykonať tak, že sa v súlade s článkom 288 tretím odsekom ZFEÚ zohľadní nielen ustanovenie vnútroštátneho práva, ktoré bolo prijaté osobitne na účely prebratia uvedenej smernice, ale takisto všetky iné ustanovenia tohto práva, pričom sa musia vykladať v čo najväčšej možnej miere s ohľadom na znenie a ciele tejto smernice tak, aby uvedené sankcie splnili požiadavky stanovené v článku 23 tejto smernice.“

Vo veci C-303/20 Súdny dvor (šiesta komora) rozhodol takto: ,,Článok 23 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES z 23. apríla 2008 o zmluvách o spotrebiteľskom úvere a o zrušení smernice Rady 87/102/EHS sa má vykladať v tom zmysle, že preskúmanie účinnej, primeranej a odrádzajúcej povahy sankcií ustanovených v tomto článku za porušenie najmä povinnosti posúdiť úverovú bonitu spotrebiteľa uloženej v článku 8 tejto smernice sa musí vykonať tak, že sa v súlade s článkom 288 tretím odsekom ZFEÚ zohľadní nielen ustanovenie vnútroštátneho práva, ktoré bolo prijaté osobitne na účely prebratia uvedenej smernice, ale takisto všetky iné ustanovenia tohto práva, pričom sa musia vykladať v čo najväčšej možnej miere s ohľadom na znenie a ciele tejto smernice tak, aby uvedené sankcie splnili požiadavky stanovené v článku 23 tejto smernice.“

27. Podľa rozsudku KS v Prešove sp. zn. súvislosti so zisťovaním bonity spotrebiteľa odvolací súd poukazuje na doplňujúci návrh, ktorým sa mení a dopĺňa v ktorom sa okrem iného uvádza: „Zámer finančného sprostredkovateľa je často presvedčiť nebonitného klienta, ktorý má problémy s kontrolou vlastných finančných tokov a hospodárením, aby pristúpil na úver, u ktorého je v mnohých prípadoch zjavné, že ho spotrebiteľ nebude vedieť splácať. Finančný sprostredkovateľ je motivovaný zanedbať povinnosť skúmania spotrebiteľovej schopnosti splácať úver vidinou peňažnej prémie za sprostredkovanie a subjekt poskytujúci úver si je vedomý, že v prípade neschopnosti splácať majetok môže siahnuť za pomoci štátneho donútenia na majetkové hodnoty dlžníka, napríklad obydlie. Prípadný argument zo strany veriteľa, že exekúcia majetku u nebonitných klientom je prirodzeným následkom nedodržania povinnosti splácať úver neobstojí. Je tak z dôvodu, že v prípade hrubého porušenia povinnosti skúmať spotrebiteľovu schopnosť splácať úver veriteľom z dôvodu vidiny majetkových hodnôt spotrebiteľa vstupuje veriteľ do zmluvného vzťahu v zlej viere (malé fide), keďže si je dopredu vedomý toho, že spotrebiteľ pri svojej úrovni bonity s veľkou pravdepodobnosťou nebude môcť splácať úver. Veriteľ si je teda vedomý faktu, že hlavnou časťou zmluvného plnenia, ktorú od spotrebiteľa obdrží nebudú splátky úveru, ale poplatky za omeškanie platieb a uspokojenie z majetkových hodnôt spotrebiteľa v dôsledku spotrebiteľovej platobnej neschopnosti. .... Za hrubé porušenie povinnosti podľa zákona o spotrebiteľských úveroch možno považovať povrchné skúmanie schopnosti splácať úver bez údajov o sociálno-ekonomickej situácii spotrebiteľa v

rozpore s odbornou starostlivosťou alebo účelové použitie dokladov o platobnej schopnosti spotrebiteľa na vytvorenie zdania väčšej bonity spotrebiteľa, ako tomu v skutočnosti je, aby mu bol poskytnutý väčší úver, ako je schopný splácať. Keďže žalobca súdu žiadne doklady o skúmaní bonity žalovaného nepredložil, je zrejmé, že vyššie uvedeným spôsobom zodpovedajúcim odbornej starostlivosti pri skúmaní bonity dlžníka žalobca nepostupoval (nezaujímali ho skutočné výdavky žalovaného a ich preukázanie a to, či po ich úhrade má dostatočnú finančnú rezervu na splácanie úveru a nevykonal ani lustráciu v prístupných registroch). V zmluve sa síce uvádza, že žalovaný má príjem 380,00 € a výdavky 0,00 € ale tieto údaje neboli doložené žiadnymi dokladmi.“ Krajský súd v Prešove vo svojom rozhodnutí sp. zn. zo dňa 28.05.2020 uviedol: ,, Žalobca v konaní na súde prvej inštancie ako aj v podanom odvolaní poukázal na to, že pri skúmaní bonity vychádzal jednak zo Žiadosti o poskytnutie spotrebného úveru, reportu J. poisťovne a z B. reportu, avšak z týchto listín žalobca nemohol úplne zistiť finančnú situáciu na strane žalovaných. Vzhľadom na uvedené odvolací súd uvádza, že z uvedených listín a registrov nemohol žalobca ako veriteľ zistiť celkovú finančnú situáciu žalovaných, teda takýto postup žalobcu nemožno považovať za skúmanie bonity. Odvolací súd uvádza, že v prípade, ak by aj uvedené konanie žalobcu považoval za skúmanie bonity žalovaných, toto konanie by nebolo možné považovať za náležité skúmanie bonity s odbornou starostlivosťou, pretože bez toho, aby žalobca skúmal aj iné aspekty a okolnosti na strane žalovaných, ako napr. ich celkovú zadlženosť, počet vyživovacích povinností, mesačné výdavky, výdavky na zabezpečovanie ubytovania, stravy, atď., teda žalobca si nemohol utvoriť reálny obraz o majetkovej situácii žalovaných potrebnej pre posúdenie ich schopnosti splácať dlh zo zmluvy. Z uvedeného teda možno konštatovať správny záver súdu prvej inštancie o nesplnení si povinnosti žalobcom o nepreukázaní odbornej starostlivosti posúdenia schopnosti žalovaných splácať úver. Odvolací súd záverom poukazuje na to, že pre posúdenie splnenia povinnosti ustanovenej v § 7 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch nie je smerodajné, aká bola reálna finančná, majetková, sociálna situácia spotrebiteľa, ale akým spôsobom dodávateľ (žalobca) pristupoval k zisťovaniu a hodnoteniu bonity spotrebiteľa.“

V rozhodnutí sp. zn. zo dňa 13.06.2023 Krajský súd v Prešove uviedol: ,,Žalobca bol súdom prvej inštancie vyzvaný na preukázanie splnenia povinností veriteľa v súvislosti so zisťovaním bonity žalovaného s poukazom na ust. § 11 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch. Na uvedenú výzvu reagoval žalobca podaním zo dňa 8.11.2022, v ktorom uviedol, že veriteľ je pri posudzovaní schopnosti spotrebiteľa splácať úver povinný brať do úvahy dobu, na ktorú sa úver poskytuje, príjem spotrebiteľa a údaje o existujúcich záväzkoch získané z jedného alebo viacerých registrov. Existujúce záväzky spotrebiteľa veriteľ v danom prípade overil dopytom do úverového registra, z ktorého bolo zistené, že spotrebiteľ mal v čase podania žiadosti o úver splátkový úver so zostatkom 6.870,- eur s mesačnou splátkou 127,65 eur a Kreditnú kartu s úverovým rámcom vo výške 300,- eur s mesačnou splátkou 15,- eur. Žalovaný deklaroval čistý príjem vo výške 410,- eur, ktorý bol overený dopytom do Sociálnej poisťovne a pri posudzovaní žiadosti o úver bola v rámci nákladov na zabezpečenie základných životných potrieb braná do úvahy paušálna suma 198,- eur. Výpočet disponibilného zostatku z príjmu bol realizovaný: 410,- eur (príjem) – 127,65 eur (existujúce záväzky) – 198,- eur (paušálna suma výdavkov) = 84,35 eur (disponibilný zostatok). Disponibilný zostatok podľa žalobcu je vyšší ako splátka schvaľovaného úveru.

Vychádzajúc z výsledkov vykonaného dokazovania odvolací súd v zhode so súdom prvej inštancie dospel k záveru, že veriteľ v danej veci hrubo porušil svoje povinnosti pri overovaní bonity žalovaného ako spotrebiteľa v zmysle § 7 ods. 1, v spojení s § 11 ods. 2 veta druhá zákona o spotrebiteľských úveroch. Žalobca neuniesol dôkazné bremeno, že by jeho právny predchodca zisťoval a vyhodnotil dostatočným spôsobom príjem žalovaného pred uzavretím Zmluvy o úvere. Žalobca podobne neuniesol dôkazné bremeno pokiaľ ide o skúmanie výdavkov žalovaného pred uzavretím tejto zmluvy. Žalobcom predložený dopyt do úverového registra sa týkal len úverovej zaťaženosti žalovaného vo vzťahu k právnemu predchodcovi žalobcu Slovenskej sporiteľni, a.s. Navyše skúmanie výdavkov len nahliadnutím do databáz banky a úverových registrov nie je ani dostatočné, pretože záväzky klienta nemusia vyplývať z verejných databáz, môže sa jednať aj o pôžičky súkromné. Tieto databázy nemôžu dať úplný obraz o výdavkoch klienta, keďže medzi tie možno zarátať aj bežné mesačné výdavky súvisiace s domácnosťou, či počtom vyživovacích povinností dlžníka. Pokiaľ veriteľ nepozná celkový objem výdavkov klienta, nemôže urobiť záver o tom, či klient je alebo nie je schopný splácať požadovaný úver.“

Krajský súd v Prešove v rozsudku sp. zn. zo dňa 01.06.2023 uviedol: ,,Odvolací súd sa taktiež stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno, ani pokiaľ ide o skúmanie výdavkov žalovanej pred uzavretím zmluvy o úvere. Tvrdenie žalobcu o mesačných výdavkoch žalovanej vo výške 400 eur neboli ničím podložené. Pri získavaní relevantných informácií pritom veriteľ musí vychádzať nielen z informácií dodaných spotrebiteľom (ktoré majú byť aj preukázané relevantnými listinami), ale aj z informácií, ktoré veriteľ získava z iných dostupných zdrojov tak, aby získal objektívny obraz o finančnej situácií spotrebiteľa. Právny predchodca žalobcu nezískal hodnoverné informácie o výdavkoch žalovanej na živobytie, ubytovanie, stravu, náklady na energie a pod. Pokiaľ teda veriteľ nepozná celkový objem výdavkov klienta, nemôže urobiť záver o tom, či klient je alebo nie je schopný splácať požadovaný úver.“

Krajský súd v Prešove v rozsudku sp. zn. zo dňa 19.12.2023 uviedol: ,, Pri skúmaní výdavkov musí veriteľ vykonať audit domáceho rozpočtu dlžníka, aby splnil povinnosť odbornej starostlivosti. Žalobca tvrdil, že právny predchodca pri posudzovaní výdavkov žalovanej vychádzal zo sumy životného minima v čase posudzovania žiadosti vo výške 210,20 eura. Z dôkazov predložených žalobcom však nevyplýva, že by právny predchodca žalobcu zisťoval priemerné mesačné výdavky žalovanej na živobytie (SIPO, strava, doprava do práce, lieky, telekomunikačné služby a pod.). Uvedené svedčí o ignorovaní zákonnej povinnosti dodávateľa úverových produktov na finančnom trhu. Z ust. § 7 ods. 27 veta posledná ZoSÚ plynie, že náklady na zabezpečenie základných životných potrieb spotrebiteľa a osôb, voči ktorým má spotrebiteľ vyživovaciu povinnosť, je nevyhnutné posudzovať s ohľadom na životné minimum ustanovené osobitným predpisom a na príjem spotrebiteľa, nie sa tejto zákonnej povinnosti zbaviť odkazom na životné minimum, nakoľko to nie je ratio zákona a tento postup nezohľadňuje individuálnosť životnej situácie toho-ktorého spotrebiteľa a jeho rodiny.

Tento postup dodávateľa na úverovom trhu, ktorý používa paušálny údaj v podobe sumy životného minima, nakoniec neplynie ani z opatrenia NBS z 14.11.2017. Z ust. § 2 ods.5 plynie cit. „Výška nákladov na zabezpečenie základných životných potrieb spotrebiteľa podľa § 7 ods. 20 písm. b) zákona sa na účely odseku 1 určuje najmenej vo výške sumy životného minima spotrebiteľa, životného minima na osobu, voči ktorej má spotrebiteľ vyživovaciu povinnosť a ktorá žije so spotrebiteľom v spoločnej domácnosti a výdavkov na inú osobu, voči ktorej má spotrebiteľ vyživovaciu povinnosť vo výške určenej právoplatným rozhodnutím súdu; ak rozhodnutím súdu nie je určené výživné, vo výške najmenej 30 % životného minima na túto osobu. Celkovou výškou nákladov sa rozumie výška nákladov na zabezpečenie základných životných potrieb spotrebiteľa podľa prvej vety zvýšená o 20 % rozdielu medzi celkovou výškou čistého príjmu spotrebiteľa a životným minimom spotrebiteľa, životným minimom osoby, voči ktorej má spotrebiteľ vyživovaciu povinnosť a ktorá žije so spotrebiteľom v spoločnej domácnosti a výdavkami na inú osobu, voči ktorej má spotrebiteľ vyživovaciu povinnosť vo výške určenej právoplatným rozhodnutím súdu; ak rozhodnutím súdu nie je určené výživné, vo výške najmenej 30 % životného minima na túto osobu.“ Z uvedeného nepochybne neplynie záver ani usmernenie pre dodávateľov na úverovom trhu, že výdavky (resp. výška nákladov na zabezpečenie základných životných potrieb) spotrebiteľa sa bez ďalšieho majú rovnať sume životného minima.“

V tomto smere súd poukazuje aj na rozhodnutie Krajského súdu v Prešove sp. zn. zo dňa 23.09.2020, Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. zo dňa 23.09.2021.

28. Súd v ďalšom v konaní teda skúmal, či veriteľ pred poskytnutím úveru žalovanej skúmal jeho bonitu s odbornou starostlivosť v zmysle § 7 Zákona o spotrebiteľských úveroch a dospel k záveru, že nie je možné v danej veci riadne posúdiť skutočnosť, či veriteľ pri uzatváraní úverovej zmluvy so žalovanou sa náležite zaoberal skúmaním bonity žalovanej, keďže uvedené zo zmluvy o úvere nevyplýva. Nebolo preukázané, či jej príjem a nevyhnutné výdavky na živobytie by mu umožňovali plniť si povinnosti podľa úverovej zmluvy, t. j. splácať ich pravidelnými mesačnými splátkami. V žiadosti o poskytnutie úveru je iba uvedené, že žalovaná je rozvedený, má jedno dieťa, býva v podnájme, výška jeho príjmu je cca 700,- eur mesačne a výška mesačných výdavkov bola uvedená 0,- eur.

Z výpisu z registra úverov predloženého žalobcom vyplýva, že v čase poskytnutia úveru, žalovaná mal dva nesplatené splátkové úvery. Ich nesplatený zostatok bol vo výške 3 437,-eur a výška mesačných splátok bola 72,- eur. Mala jeden nesplátkový úver. Bolo jej odmietnutých 8 žiadostí o poskytnutie splátkového úveru – pričom dva z nich boli odmietnuté dňa 04.04.2023 a jeden dňa 26.05.2023,

teda bezprostredne pred poskytnutím úveru žalovanej zo strany žalobcu. Bola jej tiež odmietnutá dňa 19.12.2022 žiadosť o vydanie kreditnej karty.

Súd je toho názoru, že pri zisťovaní majetkových pomerov žalovanej nebola dodržaná ani elementárna opatrnosť žalobcu pri preukazovaní údajov o príjme žalovanej za účelom reálneho posúdenia jeho schopnosti splácať úver. Formálne a alibistické prevzatie údajov z dokladov predložených žalovanou bez akéhokoľvek zohľadnenia reálnosti disponovania s výškou príjmu, nie je možné považovať za odbornú starostlivosť žalobcu pri posudzovaní spôsobilosti žalovanej splácať úver.

29. V zmysle platného a účinného ust. § 7 ods. 1 Zákona o spotrebiteľských úveroch, v čase uzavretia zmluvy, bol veriteľ povinný s odbornou starostlivosťou posúdiť schopnosť spotrebiteľa splácať poskytnutý úver a zobrať do úvahy dobu poskytnutia úveru, jeho výšku, príjem aj účel spotrebiteľského úveru. Z uvedeného ustanovenia nepochybne vyplýva, že pokiaľ má veriteľ povinnosť odborne postupovať pri posudzovaní schopnosti splácať úver, musí mu byť zrejmý a známy nielen príjem žiadateľa o úver, ale zároveň aj jeho výdavky, inak nie je možné objektívne posúdiť schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver.

Z predložených dokladov jednoznačne vyplýva, že veriteľ vôbec neskúmal výdavky žalovanej, dokonca v žiadosti o poskytnutie úveru je uvedené, že výdavky žalovanej titulom iných splátok úverov je 0,- eur. Ak teda veriteľ neskúmal výdavky žalovanej, nemohol teda relevantne ani posúdiť bonitu žalovanej, a vyhodnotiť jej schopnosť úver splácať. Skúmanie výdavkov len nahliadnutím do databázy úverových registrov nie je ani dostatočné, pretože záväzky klienta nemusia vyplývať z verejných databáz, môže sa jednať aj o pôžičky súkromné. Tieto databázy nemôžu dať úplný obraz o výdavkoch klienta, keďže medzi tie možno zarátať aj bežné mesačné výdavky súvisiace s domácnosťou, či počtom vyživovacích povinností dlžníka. Pokiaľ veriteľ nepozná celkový objem výdavkov klienta, nemôže urobiť záver o tom, či klient je alebo nie je schopný splácať požadovaný úver. Okrem toho, žalovaná uviedla že býva v podnájme, teda minimálne s tým musela mať pravidelné mesačné výdavky a vzhľadom na to, že má jedno maloleté dieťa o ktoré sa stará, jej výdavky boli vyššie aj vzhľadom na túto skutočnosť.

Súd dospel k záveru, že pôvodný veriteľ hrubým spôsobom porušil svoju povinnosť vyplývajúcu mu z ustanovenia 7 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch.

30. Súd vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti dospel k záveru, že poskytnutý spotrebiteľský úver žalovanému je potrebné podľa § 11 ods. 2 Zákona o spotrebiteľských úveroch považovať za bezúročný a bez poplatkov. Vzhľadom na bezúročnosť a bezpoplatkovosť poskytnutého spotrebiteľského úveru žalovanej, tak ako to súd vyššie konštatoval, veriteľovi nevznikol nárok na zaplatenie úrokov z úveru a takisto na zaplatenie akýchkoľvek poplatkov.

31. Vzhľadom na porušenie povinnosti konať s odbornou starostlivosťou pri skúmaní bonity žalovaného, žalobca nemohol ver ani zosplatniť, teda podľa § 11 ods. 2 Zákona o spotrebiteľských úveroch, nebol oprávnený vyžadovať od spotrebiteľa jednorazové splatenie spotrebiteľského úveru. Súd preto jeho úkon – okamžitej splatnosti úveru považoval za neplatný právny úkon urobený v rozpore so zákonom v zmysle .

32. Nakoľko medzi stranami konania bola uzatvorená tak ako už súd vyššie uviedol, zmluva s spotrebiteľskom úvere v zmysle o spotrebiteľských úveroch, súd sa tiež zaoberal tou skutočnosťou, či spotrebiteľská zmluva obsahuje všetky obligatórne náležitosti vyžadované zákonom účinným v čase jej uzavretia.

Zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa musí obsahovať aj ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov ( zákona o spotrebiteľských úveroch).

33. Súd dospel k záveru, že predmetný úver je bezúročný a bez poplatkov a to z dôvodu absencie obligatórnej náležitosti zmluvy podľa § 9 ods. 2 písm. h) zákona o spotrebiteľských úveroch, nakoľko neobsahuje údaj o všetkých predpokladov použitých na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery

nákladov. Pokiaľ totiž ide o ročnú percentuálnu mieru nákladov, táto je definovaná v ust. v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy. Ročnou percentuálnou mierou nákladov sú celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom, vyjadrené ako ročné percento z celkovej výšky spotrebiteľského úveru podľa .

Súd poukazuje na to, že údaj o RPMN (ročnej percentuálnej miere nákladov) je jeden z najdôležitejších údajov pre spotrebiteľa, pretože zohľadňuje všetky náklady, ktoré musí spotrebiteľ za úver uhradiť a preto je najlepším indikátorom posúdenia výhodnosti či nevýhodnosti úveru. Zákonodarca v záujme poskytnutia ochrany slabšej zmluvnej strany v spotrebiteľskom právnom vzťahu, teda spotrebiteľovi, stanovil prísne obligatórne náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, ktoré v sprísnil aj tým, že pri údaji o RPMN sa musia uviesť všetky predpoklady použité na jeho výpočet, teda nestačí len uvedenie jej výšky.

V tomto smere treba vychádzať z článku 19 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ ES z 23.4.2008, podľa ktorého ročná percentuálna miera nákladov, ktorá sa na ročnom základe rovná aktuálnej hodnote všetkých záväzkov (čerpania, splátky a poplatky), budúcich alebo súčasných, na ktorých sa dohodli veriteľ a spotrebiteľ, sa vypočíta na základe matematického vzorca uvedeného v prílohe I., časti I. Podľa odsek 2 článku 19 tejto smernice, na účel výpočtu ročnej percentuálnej miery nákladov sa určia celkové náklady spotrebiteľa spojené s úverom s výnimkou poplatkov, ktoré musí spotrebiteľ zaplatiť za nedodržanie akýchkoľvek záväzkov ustanovených v zmluve o úvere a iných poplatkov, okrem kúpnej ceny, ktorú je povinný zaplatiť za kúpu tovaru alebo služieb bez ohľadu na to, či sa transakcia vykoná v hotovosti alebo na úver. Náklady na vedenie účtu, na ktorom sa zaznamenávajú platobné transakcie a čerpanie, náklady na používanie platobných prostriedkov na platobné transakcie a čerpanie a ostatné náklady.

34. Práve v súvislosti s uvedením všetkých predpokladov na výpočet ročnej percentuálnej miery nákladov v zmluve o spotrebiteľskom úvere súvisí aj aktuálne rozhodnutie Súdneho dvora EÚ, a to rozsudok Súdneho dvora z 23. januára 2025 vo veci C 677/23, v zmysle záverov ktorého Článok 10 ods. 2 písm. g) smernice 2008/48, zmenenej smernicou 2011/90, sa má vykladať v tom zmysle, že: predpoklady použité na výpočet ročnej percentuálnej miery nákladov (RPMN) musia byť výslovne uvedené v zmluve o úvere a v tejto súvislosti nestačí, aby ich spotrebiteľ mohol sám identifikovať preskúmaním podmienok tejto zmluvy. Jednalo sa o prípad, ktorý sa týkal na strane žalovaného Slovenskej sporiteľne, a.s., teda banky a zmluvu o spotrebiteľskom úvere uzatvorenú dňa XX.XX.XXXX. Toto rozhodnutie vzhľadom na predmet konania, účastníkov konania a tiež dobu, kedy bola zmluva o spotrebiteľskom úvere uzatvorená, je aplikovateľné aj na tento spor a v tomto smere je obrana žalovanej ohľadom nemožnosti aplikácie rozhodnutia v tejto právnej veci neopodstatnená a nedôvodná.

V bode 30. a 59. rozhodnutia Súdny dvor uvádza, že ako vyplýva z článku 10 ods. v spojení s odôvodnením tejto smernice, požiadavky zrozumiteľne a stručne uviesť v zmluve o úvere vyhotovenej písomne alebo na inom trvalom nosiči, náležitosti uvedené týmto ustanovením je nevyhnutné na to, aby sa spotrebiteľ mohol oboznámiť so svojimi právami a povinnosťami. Toto uvedenie tak musí spotrebiteľovi umožniť overiť, či obchodník správne vypočítal RPMN a ak nie, uplatniť svoje právo na odstúpenie od zmluvy stanovené v článku 14 smernice.

V bode 62. rozhodnutia Súdny dvor uvádza, že keďže neuvedenie týchto náležitostí v zmluve o úvere môže spochybniť možnosť spotrebiteľa posúdiť rozsah svojho záväzku, sankcia spočívajúca v zániku nároku na úroky a poplatky stanovená vo vnútroštátnej právnej úprave sa musí považovať za primeranú.

Vzhľadom na tento rozsudok súdneho dvora, ktorým je súd prvej inštancie viazaný, nie je možné túto náležitosť vyhodnotiť v zmysle záverov Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v rozsudku zo dňa 24.02.2021 (R-86/2021), ktorý uviedol, že postačuje, ak tieto predpoklady výška úveru, výška splátky, interval, počet splátok, prípadne ďalšie náklady spotrebiteľa sú v zmluve uvedené, hoci ako iné náležitosti.

Predmetom konania je spotrebiteľský nárok, ktorý je harmonizovaný právom Európskej únie. Rozsudky Súdneho dvora EÚ majú prednosť pred vnútroštátnymi prameňmi práva a v rozsahu, v ktorom vnútroštátne právo im odporuje, ma súd povinnosť zdržať sa aplikácie konfliktného vnútroštátneho práva.

Súd zároveň poukazuje na najnovšie rozhodnutia Krajského súdu v Prešove z ktorých vyplývajú rovnaké právne závery sp. zn. zo dňa 19.02.2026, sp. zn. zo dňa 22.01.2026, sp. zn. zo dňa 19.06.2025, sp. zn. a sp. zn. , na rozsudok Okresné súdu Bardejov sp. zn. zo dňa 05.03.2026, Okresného súdu Humenné sp. zn. zo dňa 24.02.2026, Okresného súdu Prešov zo dňa 23.02.2026.

35. Súd dospel k záveru, že v zmluve nie sú predpoklady pre výpočet RPMN dostatočne identifikované a výslovne uvedené vo formulári zmluvy tak, aby žalovaná ako spotrebiteľ mohla ich sama identifikovať preskúmaním podmienok tejto zmluvy. Predmetom prieskumu v tomto konaní bola formulárová zmluva pripravená žalobcom a bolo povinnosťou žalobcu zrozumiteľným spôsobom vysvetliť, ako dospel k údaju o RPMN, preukázať jeho správnosť a uviesť všetky predpoklady, ktoré boli použité na výpočet RPMN. Tieto predpoklady však musia byť dostatočne zrejmé a určité už z obsahu formulára preskúmavanej zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Súd má za to, že v danom prípade tieto predpoklady v zmluve jednoznačne uvedené nie sú.

Vychádzajúc z týchto zdrojov treba konštatovať, že do výpočtu RPMN sú zahrnuté všetky náklady spojené s úverom, teda výška úveru, ktorý poskytne, doba splácania úveru, náklady spojené s poskytnutím úveru (ako napríklad spracovateľský poplatok, poistenie), výška mesačných splátok, úroková sadzba, ako aj poplatky spojené s úverom, a to buď jednorazové poplatky, ktoré spotrebiteľ musí zaplatiť na začiatku alebo v priebehu úverového vzťahu, alebo pravidelné poplatky, ktoré spotrebiteľ platí mesačne spolu so splátkou úveru alebo v akejkoľvek inej periodicite, teda napríklad poistenie úveru.

Tieto údaje však predmetná zmluva o úvere, ktorá bola medzi sporovými stranami uzavretá, neobsahuje v pre spotrebiteľa zrozumiteľnej, transparentnej a jasne označenej podobe, pričom v zmluve je iba uvedené : „čerpanie celej výšky úveru okamžite, bezhotovostne, v plnej výške, pri najvyšších poplatkoch a najvyššej úrokovej sadzbe, poskytnutie úveru na obdobie jedného roka a splatenie úveru v dvanástich mesačných splátkach s rovnakou výškou istiny“. Podľa názoru súdu tieto predpoklady však v zmysle vyššie uvedeného nie sú skutočnými predpokladmi pre výpočet RPMN, ale sú len všeobecným rámcom, ktorý sa používa pri výpočte ročnej percentuálnej miery nákladov

Uvedená náležitosť v zmluve o úvere, a to všetky vstupné údaje, ktoré použil veriteľ pre výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov, absentuje, čím je daný úver potrebné považovať podľa § 11 ods. 1 písm. b) v spojení s ust. § 9 ods. 2 písm. h) zákona o Spotrebiteľských úveroch za bezúročný a bez poplatkov.

36. Súd ešte poukazuje, že požadovaný nárok na úrok z úveru by súd nemohol žalobcovi priznať aj z dôvodu, že výška dojednaného úroku z úveru 29,90 % ročne je neplatným zmluvným dojednaním pre jeho rozpor s dobrými mravmi.

Dobré mravy možno stotožniť so všeobecne spoločensky uznávanými zásadami konania v právnom styku (poctivosť, nezneužívanie výkonu práv, nešikanózny spôsob výkonu práva, rešpektovanie rovnosti účastníkov občianskoprávnych vzťahov). Za právny úkon priečiaci sa dobrým mravom treba považovať právny úkon, ktorý je všeobecne neakceptovateľný z hľadiska v spoločnosti prevládajúcich mravných zásad a princípov vzájomných vzťahov medzi ľuďmi (pozri rozhodnutie NS SR sp. zn. ). Podľa údajov Národnej banky Slovenska bola priemerná úroková miera obchodných bánk pri spotrebiteľských úveroch poskytovaných domácnostiam v mesiaci máj 2023 pri úveroch do jedného roka na úrovni 8,16 % ročne, pri úveroch poskytnutých na obdobie od 1 roka do 5 rokov na úrovni 5,16 % a pri úveroch nad 5 rokov na úrovni 8,83 % (https://www.nbs.sk/sk/statisticke-udaje/financne- trhy/urokove-sadzby/priemerne-urokove- miery z-uverov-bank).

Dohodnutá výška úrokov 29,90 % ročne uvedená v zmluve podstatne (viac ako trojnásobne) prekračuje priemernú úrokovú mieru obchodných bánk pri spotrebiteľských úveroch poskytovaných domácnostiam v mesiaci máj 2023. Dohodnutá výška úrokov musí byť stále súladná s požiadavkou dobrých mravov a nesmie vykazovať znaky nepoctivého úžerného úroku. Dlžník uzatvára zmluvu o úvere a dohodu o úrokoch prevažne z dôvodov svojej inak neriešiteľnej finančnej situácie. Nezodpovedá preto všeobecne uznávaným vzťahom medzi ľuďmi, aby veriteľ v takejto situácii poskytoval dlžníkovi neprimerané úroky. V tejto súvislosti súd poukazuje aj na Rozsudok Krajského súdu v Prešove sp.zn. zo dňa 05.11.2014, ktorý uviedol: „Výška zmluvných úrokov, pokiaľ tieto úroky prevýšia priemer úrokov na trhu

pri porovnateľnom úvere o viac ako 100 % je neprijateľná a odporuje dobrým mravom. Prevýšenie úrokov o 100 % oproti priemeru úrokov za úvery poskytované bankami je netolerovateľné za žiadnych okolností, a preto správne postupoval súd prvého stupňa, ak nepriznal žalobcovi žiadané úroky predstavujúce viac ako 100 % oproti priemeru úrokov na trhu pri porovnateľnom úvere (v tom čase 12,67 % ročne). V tejto súvislosti odvolací súd zároveň zdôrazňuje, že pokiaľ sú úroky neplatné v celom rozsahu, nemožno ich ďalej ani moderovať, a preto súd prvého stupňa nesprávne postupoval, ak považoval dohodu o výške úrokov nad 12,67 % ročne za absolútne neplatnú. Správne mal ustáliť, že úroky sú neplatné v celom rozsahu. Táto okolnosť totiž spôsobuje značnú nerovnováhu v postavení účastníkov v neprospech spotrebiteľa v zmysle , a za týchto okolností je potrebné hodnotiť dohodu o výške úrokov ako absolútne neplatnú.“ Vzhľadom na vyššie uvedené súd teda dospel k záveru, že dohodnutá úroková sadzba vo výške 29,90 % ročne v zmluve je v rozpore s dobrými mravmi, a preto v tejto časti je zmluva v zmysle . Na základe vyššie uvedeného môže žalobca od žalovanej požadovať iba sumu poskytnutých finančných prostriedkov a predmetný úver je potrebné považovať tiež za bezúročný.

37. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti sa preto súd v ďalšom zaoberal skutočnosťou, či žalovaná na istine úveru je ešte povinná žalobcovi zaplatiť nejakú sumu. Vychádzal z toho, že do času podania žaloba žalovaná vyčerpala sumu 13 672,- eur a v prospech žalobcu uhradila sumu 1 598,11 eur. Na istine úveru je tak ešte povinná žalobcovi zaplatiť sumu 2 073,89 eur. V tejto časti preto súd považoval žalobu za dôvodnú a vyhovel jej.

Žalovaná sa s plnením peňažného záväzku dostala do omeškania, preto súd žalovanú zaviazal aj na zaplatenie úroku z omeškania v zákonnej výške 7,15 % ročne a to odo dňa požadovaného žalobcom, teda od 22.11.2025 do zaplatenia celej dlžnej sumy.

Vo zvyšnej časti súd žalobu ako nedôvodnú zamietol.

38. Podľa ( ďalej len ,,CSP“), lehota na plnenie je tri dni a plynie od právoplatnosti rozsudku. Súd môže v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu.

Vzhľadom na nepriaznivú finančnú situáciu žalovanej, prihliadnuc aj k jeho rodinným, osobným, majetkovým pomerom, výšku pohľadávky žalobcu, súd povolil žalovanej dlžnú sumu s príslušenstvom splatiť formou mesačných splátok vo výške 100,- eur tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

39. Podľa ( ďalej len ,,CSP“), súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

Podľa , ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

Podľa , o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

V danom prípade súd žalobe vyhovel čo do uplatneného nároku žalobcu na zaplatenie sumy 2 073,89 eur s prísl. a vo zvyšnej časti žalobu zamietol čo do sumy 3 030,20 eur s prísl.. Úspech žalobcu tak v konaní bol v rozsahu 41 % a úspech žalovaného v rozsahu 59 %. Úspešnejšej žalovanej tak vznikol nárok na priznanie pomernej náhrady trov konania v rozsahu 18 %. Nakoľko však žalovanej v súvislosti s týmto konaním žiadne trovy nevznikli, súd jej nárok na ich náhradu nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.