Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

22CoCsp/16/2023

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viery Kandrikovej a členov senátu JUDr. Daniely Babinovej a JUDr. Michala Boroňa v spore žalobcu: EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 35 724 803, zastúpeného: Remedium Legal, s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava - Petržalka, IČO: 53 255 739, proti žalovanej: A. B., nar. XX.X.XXXX, bytom C. XXX/XX, XXX XX D., zastúpenej: WEBER LEGAL, s.r.o., so sídlom Duchnovičovo námestie 1, 080 01 Prešov, IČO: 50 680 552, o zaplatenie 748,35 eura s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bardejov č.k. -115 zo dňa 14.12.2022, takto jednohlasne

rozhodol:

I. Potvrdzuje rozsudok.

II. Stranám sporu náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

odôvodnenie:

1. Okresný súd Bardejov (ďalej „súd prvej inštancie“ alebo ,,súd“) napadnutým rozsudkom rozhodol nasledovne: ,,I. Žalobu z a m i e t a .

II. Žalovanej p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi v rozsahu 100%, o ktorých výške rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.“

2. V odôvodnení súd prvej inštancie konštatoval, že zmluva o spotrebiteľskom úvere zo dňa 14.10.2019, ktorú žalobca považuje za základ, od ktorého odvodzuje svoj nárok, je zmluvou spotrebiteľskou. Právny predchodca žalobcu spoločnosť Home Credit Slovakia a.s. uzatvorila so žalovanou ako dlžníkom dňa 14.10.2019 úverovú zmluvu č. XXXXXXXXXX, na základe ktorej bol žalovanej poskytnutý bezúčelový revolvingový úver s výškou úverového rámca 1.000 eur. Súd prvej inštancie konštatoval, že je nedôvodnené pri zistených skutkových okolnostiach predpokladať, že veriteľ s odbornou starostlivosťou posudzoval príjmové a výdavkové pomery žalovanej, jej bonitu, zvýrazniac, že príjem žalovanej mal byť 600 eur, výška splátky mala byť 36 eur, pričom je zrejmé, že žalobca nemal dostatočne preverené výdavky žalovanej. Muselo mu byť zrejmé, čo potvrdila aj právna zástupkyňa žalobcu na pojednávaní dňa 14.12.2022, že žalovaná neuviedla relevantnú skutočnosť o výške svojich záväzkov, pokiaľ v žiadosti o úver uviedla len sumu 62 eur, pričom len zistená skutočnosť právnym predchodcom uvádzaná pri výpočte MLS mala byť vo výške 188 eur. Už len tento fakt a ďalších 16 odmietnutých žiadostí finančnými inštitúciami o splátkové úvery, 3 nesplátkové úvery, 2 kreditné karty, rovnako tak živé úvery v sumách tam uvedených nesplatených splátok (4.922 eur, 5.192 eur a 3.056 eur - predovšetkým uvedený reštrukturalizovaný úver s opakovanými splátkami žalovanou po lehote

splatnosti (aj v čase reportu so splátkou po splatnosti) podľa súdu potvrdzoval, že žalovaná má problém so splácaním úverov a nepochybne uvedená skutočnosť evokovala záver o nespôsobilosti splácať úver žalovanou. Konštatoval, že žalobca vôbec neskúmal výdavky žalovanej, nezisťoval, aké výdavky má spojené s ubytovaním (pričom je všeobecne zrejmé, že pri stupňujúcich sa výdavkoch na ubytovanie

- v danom prípade mala žalovaná bývať v nájme, musí mať náklady vyššie ako len spojené s bežným užívaním nehnuteľnosti, taktiež musí z niečoho žiť, teda mať výdavky na stravovanie, ošatenie, záľuby, atď.), stravovaním, platbami za mobilný telefón, internet, a ďalšie. Podľa názoru súdu vnímanie právneho predchodcu pri posudzovaní bonity žalovanej bolo bez náležitej odbornej starostlivosti, pričom vôbec nezohľadňovalo individuálne pomery žalovanej a jeho výdavky, ktoré právny predchodca žalobcu vôbec neskúmal, keďže je zrejmé, že žalovaná mala v čase poskytovania úveru dlh, rovnako tak výdavky. Žalobca nepreukázal, že by ho skutočne zaujímala bonita žalovanej, keď ho zaujímali len príjmy. Právny predchodca žalobcu si povinnosť skúmať bonitu žalovanej splnil len formálne, pričom v nej nezohľadnil jej náklady, nehovoriac o tom, že taká významná finančná inštitúcia musí a musela mať vedomosť o negatívnom vývoji najmä koeficientu rastu životných nákladov nízkopríjmových domácností nielen v čase uzatvárania zmluvy. Podľa názoru súdu prvej inštancie ustanovenie o spotrebiteľských úveroch a iných úverov a pôžičkách pre spotrebiteľov (ďalej aj ako ,,ZoSÚ“) sa má vykladať tak, že bonita dlžníka musí byť skúmaná cez zisťovanie jeho príjmov a výdavkov, ako aj jeho lustráciou cez príslušné databázy, pričom nevykonanie jedného z týchto postupov znamená hrubé porušenie odbornej starostlivosti. Keďže právny predchodca žalobcu pre porušenie povinností v ZoSÚ nebol oprávnený predmetný úver predčasne zosplatniť v zmysle ZoSÚ, potom žalobca nemohol platne nadobudnúť pohľadávku, ktorá je predmetom konania a bez platného postúpenia záväzku nie je na strane žalobcu ani dostatok aktívnej vecnej legitimácie uplatňovať pohľadávku. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol podľa (ďalej len ,P“). Keďže žalovaná bola v konaní plne úspešná, súd jej priznal náhradu trov konania v pomere 100 % proti žalobcovi.

3. Proti tomuto rozsudku podal žalobca v zákonnej lehote odvolanie z dôvodov uvedených v , a . Žalobca zastáva názor, že odborná starostlivosť pri posudzovaní schopnosti žalovanej splácať úver (t.j. pri posudzovaní bonity) bola zachovaná. V rámci kontraktačného procesu nedošlo k porušeniu žiadnej povinnosti postupcu, ktorú mu ukladalo vtedy platné a účinné znenie príslušných ustanovení zákona. Pri posúdení bonity žalovanej boli do úvahy vzaté všetky dostupné informácie, informácie poskytnuté žalovanou, vrátane údajov zo spoločného bankového/úverového registra a Sociálnej poisťovne. Výsledkom daného posúdenia schopnosti žalovanej splácať úver bol jednoznačný záver o jej platobnej spôsobilosti/schopnosti splácať daný úver. Uviedol, že zo žalobcom predložených listinných dôkazov je zrejmé, že postupca pred poskytnutím úveru vyhodnotil bonitu klienta – a to nahliadnutím do úverovej databázy, z ktorej vyplývalo, že žalovaná mala v tej dobe 4 existujúce záväzky, ktoré kumulatívne tvorili sumu vo výške mesačnej splátky 188 eur. Žalobca zároveň overoval príjem žalovanej (ktorý žalovaná uviedla v žiadosti o úver vo výške 600 eur) dopytom do sociálnej poisťovne, z ktorého vyplývalo, že žalovaná je zamestnaná u súčasného zamestnávateľa aspoň od 07/2017 a jej priemerný vymeriavací základ za posledné tri mesiace bol aspoň vo výške 615 eur, pričom postupca pri skúmaní bonity žalovanej nezistil dôvod na zamietnutie žiadosti o spotrebiteľský úver - t.j. postupoval v prísnom súlade s ust. ZoSÚ. Podľa názoru žalobcu takýto spôsob skúmania bonity žalovanej nemožno považovať za postup v rozpore s odbornou starostlivosťou, na čo však konajúci súd vôbec neprihliadol, a preto dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam. Postupca mal pri preverovaní bonity klienta k dispozícii okrem údajov z úverového registra, ktoré obsahujú komplexné údaje o úverovej histórii žalovanej, spolu s údajmi o aktívnych záväzkoch žalovanej (v počte 4 a celkovej výške mesačnej splátky 188 eur), informácie zo Sociálnej poisťovne týkajúce sa príjmu žalovanej, ako aj informácii o rodinnom stave v zmysle žiadosti o úver, ktorou sama žalovaná deklarovala o. i. aj svoj rodinný stav (vydatá) a počet vyživovaných osôb 0, pričom postupca zohľadnil životné minimum žalovanej (vo výške 210,20 eura) - teda bola naplnená dikcia ust. ZoSÚ, podľa ktorej má veriteľ pred uzavretím zmluvy brať do úvahy najmä dobu, na ktorú sa poskytuje spotrebiteľský úver, výšku spotrebiteľského úveru, príjem spotrebiteľa a účel spotrebiteľského úveru. Výsledkom daného posúdenia schopnosti žalobcu splácať úver bol jednoznačný záver o platobnej spôsobilosti/schopnosti žalovanej splácať daný úver. Uviedol, že výpočet limitu bol realizovaný nasledovne: (výška existujúcich splátok úveru + výška splátky poskytnutého úveru + výška nákladov na zabezpečenie základných životných potrieb spotrebiteľa a

osôb, voči ktorým má spotrebiteľ vyživovaciu povinnosť – 0 ) musí byť nižšia ako výška príjmu. Teda: 188 eur + 36 eur + 210,20 eura = 434,20 eura - čo je nižšie ako overený čistý príjem spotrebiteľa vo výške 600 eur. Žalobca považuje za preukázané, že súd nesprávne vyhodnotil predložené dôkazy aj s ohľadom na určité špekulácie súdu, že dodávateľ musí okrem iného analyzovať spotrebiteľove náklady na bývanie, stravu, internet, telefón a tak ďalej považuje žalobca za spôsob vybočujúci, resp. výrazne prekračujúci rámec zákona. Zákon totiž jednoznačne upravuje, aké parametre platobnej schopnosti spotrebiteľa je dodávateľ povinný skúmať a ako ich neskúmanie sankcionuje. Pokiaľ však súd arbitrárne a jednostranne dopĺňa podmienky o také, ktoré zákon neuvádza, čo navyše v danom prípade sankcionuje najprísnejšou sankciou – zamietnutím žaloby, takýto postup nemá podľa názoru žalobcu oporu v zákone, ani v základných princípoch spravodlivého procesu a dochádza tak zo strany súdu aj k nesprávnemu právnemu posúdeniu. Žalobca zastáva názor, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, a zároveň rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza i z nesprávneho právneho posúdenia veci. V zmysle uvedeného žalobca zastáva názor, že zo strany postupcu nedošlo k porušeniu odbornej starostlivosti pri skúmaní bonity klienta, a preto je nutné považovať za platné tak vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru zo dňa 29.10.2020, ako aj Zmluvu o postúpení pohľadávok zo dňa 14.07.2021, a preto je žalobca v konaní aktívne legitimovaný. Na základe vyššie uvedeného sa preto žalobca nestotožňuje s rozsudkom súdu prvej inštancie a navrhol, aby odvolací súd v zmysle ust. ho zmenil tak, že vyhovie žalobe žalobcu v celom rozsahu a prizná žalobcovi voči žalovanej nárok na náhradu trov prvoinštančného a odvolacieho konania, resp. v zmysle ustanovenia ho zrušil a vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

4. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací ( ) po zistení, že odvolanie bolo podané v zákonom stanovenej lehote ( ), oprávnenou osobou ( ) proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné ( ), preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. a nasl. , bez nariadenia pojednávania ( a contrario) s tým, že miesto a čas vyhlásenia rozsudku oznámil na úradnej tabuli a webovej stránke odvolacieho súdu a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.

5. Odvolacia argumentácia žalobcu, vychádzajúc z jej obsahu a zdôraznenia údajných pochybení súdu prvej inštancie bola konštruovaná na tvrdení o nesprávnom procesnom postupe, nedostatočnom zistení skutkového stavu a nesprávnom právnom posúdení veci. Odvolací súd posúdil relevantnosť takto vymedzených tvrdení, prihliadajúc na to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní (Ústavný súd Slovenskej republiky ).

6. Odvolací súd po preskúmaní odvolacích námietok dospel k záveru, že súd prvej inštancie vykonal vo veci dokazovanie v potrebnom rozsahu, na základe ktorého správne zistil skutkový stav a vo veci aj správne rozhodol. Skutkové zistenia súdu prvej inštancie zodpovedali vykonanému dokazovaniu a odôvodnenie rozhodnutia má podklad v zistení skutkového stavu. Na týchto správnych skutkových zisteniach súdu prvej inštancie sa nič nezmenilo ani v štádiu odvolacieho konania. Vo vzťahu k odvolacím námietkam a na potvrdenie správnosti uvádza nasledovné.

7. V konaní nebolo sporné, že na základe Zmluvy o spotrebiteľskom úvere – revolvingový úver uzavretej medzi žalovanou ako dlžníkom a právnym predchodcom žalobcu, Home Credit Slovakia, a.s. ako veriteľom zo dňa 14.10.2019 (ďalej len ,,Zmluva“) bol žalovanej poskytnutý bezúčelový revolvingový úver s výškou úverového rámca 1.000 eur s mesačnou splátkou 3,60 % z výšky úverového rámca.

8. Z obsahu Zmluvy je bez pochýb zrejmé, že na právny vzťah založený predmetnou zmluvou medzi žalobcom a žalovanou, je nutné aplikovať príslušné ustanovenia a nasl. zaoberajúce sa problematikou spotrebiteľských vzťahov a ochrany práv spotrebiteľa a súčasne je nutné podriadiť predmetný zmluvný vzťah právnemu režimu osobitnej právnej normy upravujúcej spotrebiteľské úvery, a to ZoSÚ v znení účinnom ku dňu uzatvorenia zmluvy o úvere. Odvolací súd poznamenáva, že právne posúdenie zmluvného vzťahu medzi žalobcom a žalovanou, ako vzťahu spotrebiteľského a vyplývajúceho zo Zmluvy, ani samotným žalobcom v konaní spochybnené a namietané nebolo.

9. Z dokazovania súdu prvej inštancie vyplýva, že výzvou zo dňa 29.10.2020 právny predchodca žalobcu vyzval žalovanú na splatenie celého čerpaného úveru s tým, aby zaplatila sumu 1.200,65 eura v lehote 15 dní od spísania tejto výzvy na jeho bankový účet. Z oznámenia o postúpení pohľadávky zo dňa 22.7.2021 plynie, že právny predchodca žalobcu, Home Credit Slovakia, a.s., oznámil žalovanej, že postúpil pohľadávky z úverovej zmluvy č. XXXXXXXXXX uzavretej dňa 14.10.2019 vo výške 1.236,55 eura na žalobcu.

10. Vzhľadom na rozhodnutia Súdneho dvora vo veciach sp.zn. C-565/12 z 27.03.2014, C-449/13 zo dňa 18.12.2014 a C-679/18 zo dňa 05.03.2020, na nároky, ktoré na dodávateľa kladie únijné právo a s poukazom na ust. § 7 ods. 1 ZoSÚ je plne opodstatnené vyžadovať v súdnom konaní preukázanie skúmania bonity klienta žalobcom. Pokiaľ si žalobca uplatňuje právo na plnenie zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, je nutné vyhodnotiť, či pri uzatvorení zmluvy boli splnené všetky povinnosti a podmienky, ktoré na tieto zmluvné vzťahy kladie právna úprava zameraná na ochranu spotrebiteľa, t.j. a nasl. , ZoSÚ a ďalšie. Správne preto konštatoval súd prvej inštancie, že bolo na žalobcovi, aby tento preukázal, že bonitu žalovanej jeho právny predchodca náležite skúmal, že si splnil povinnosť vyplývajúcu mu z ust. ZoSÚ.

11. Postup súdu prvej inštancie pri skúmaní bonity je v súlade s ustanovením , podľa ktorého súd môže vykonať aj tie dôkazy, ktoré spotrebiteľ nenavrhol, ak je to nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci. Súd aj bez návrhu obstará alebo zabezpečí taký dôkaz a zásadami, na ktorých spočíva konanie s tzv. slabšou stranou. Súd je totiž vždy povinný ex offo poskytnúť ochranu spotrebiteľovi ako slabšej zmluvnej strane, a to aj v prípade, že sa spotrebiteľ svojich práv v konaní nedovoláva.

12. Cieľom § 7 ods. 1 v spojitosti s § 11 ods. 2 ZoSÚ je dosiahnuť, aby dodávateľ vzal na zreteľ existujúcu situáciu klienta, najmä jeho príjmy a výdavky, tak i skutočnosti, ktoré možno na základe informácií dostupných pred uzavretím zmluvy s vysokou mierou pravdepodobnosti očakávať. Dôraz pri posúdení úverovej schopnosti je pritom kladený na pomer medzi príjmami a výdavkami spotrebiteľa a na posúdenie toho, či spotrebiteľovi zostane po vynaložení bežných výdavkov mesačne taká čiastka, aká bude potrebná pre splácanie úveru. Pri posudzovaní budúcej schopnosti spotrebiteľa splácať úver sa vychádza z existujúceho stavu a prezumpcie jeho zachovania do budúcna. Nejde však pritom o získanie stopercentnej istoty, že úver bude v budúcnosti splatený, pretože nie je možné s istotou vylúčiť, že spotrebiteľ dostane výpoveď z pracovného pomeru, dlhodobo ochorie a pod. Z uvedeného je zrejmé, že cieľom zákonodarcu bolo efektívne zamedziť predlžovaniu spotrebiteľov, ktorí nie sú schopní svoje záväzky riadne splácať. Z textu zákona o spotrebiteľských úveroch vyplýva, že informácie pre rozhodnutie dodávateľa o tom, či zmluvu uzavrie alebo nie, si má veriteľ zabezpečiť sám a to aj v spolupráci so žiadateľom o úver. Pri získavaní relevantných informácií za účelom posúdenia úverovej schopnosti spotrebiteľa tak veriteľ vychádza ako z informácií dodaných spotrebiteľom (a samozrejme ním aj preukázaných), tak z informácií, ktoré získava z iných dostupných zdrojov. Je povinnosťou veriteľa takto získané informácie zhromaždiť, vyhodnotiť ich dostatočnosť a rozhodnúť, či a ktoré informácie je nevyhnutné ďalej overovať. Za dostatočné sa považujú iba také informácie o príjmoch a výdavkoch, z ktorých je veriteľ schopný získať objektívny obraz o žiadateľovej finančnej situácii. Spotrebiteľ je povinný poskytnúť veriteľovi na jeho žiadosť úplné, presné a pravdivé údaje. Táto povinnosť však nezbavuje veriteľa konať s odbornou starostlivosťou, teda vyžiadať si od spotrebiteľa potrebné informácie, aktívne si zabezpečovať ďalšie primerané a objektívne zistiteľné informácie o spotrebiteľovi a takto získané informácie riadne vyhodnotiť. Schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver tak treba chápať ako situáciu, keď v závislosti na frekvencii splácania zostane spotrebiteľovi v jeho osobnom/domácom rozpočte dostatok finančných prostriedkov, aby mohol bez akýchkoľvek problémov a obmedzení splácať splátku v predpokladanej výške. Preto dodávateľ musí okrem iného analyzovať spotrebiteľov osobný/ domáci rozpočet a to ako stranu príjmov, tak aj výdajov.

13. Odborná starostlivosť predpokladá overenie údajov, ktoré dlžník veriteľovi uviedol, resp. objektívne podložil minimálne potvrdením zamestnávateľa dlžníka. Nepochybne kľúčová je i povinnosť veriteľa využívať verejne dostupné informácie, akými sú napr. štátom publikované údaje o životnom a existenčnom minime podľa , a tieto porovnávať so známymi alebo od spotrebiteľa zistenými (nie iba tvrdenými) informáciami o jeho príjmoch a výdavkoch (rozsudok Najvyššieho súdu ČR sp. zn. ).

14. Z obsahu spisu vyplýva, že žalobca bol súdom prvej inštancie vyzvaný na doloženie dokladov tykajúcich sa splnenia povinnosti jeho právneho predchodcu podľa § 7 ods. 1 ZoSÚ s poukazom na ust. § 11 ods. 2 ZoSÚ. Na uvedenú výzvu reagoval žalobca vyjadrením zo dňa 01.12.2022, ku ktorému priložil písomnú dokumentáciu k preverovaniu schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver v zmysle § 7 ods. 1 ZoSÚ. Predložená dokumentácia zahrňovala dopyt do Sociálnej poisťovne (č.l. 101 spisu) a dopyt do úverového registra (č.l. 102 až 105 spisu). Uviedol, že žalovaná v žiadosti o úver deklarovala, že je zamestnaná a má čistý príjem vo výške 600 eur, pričom tento príjem bol overený nezávislým dopytom do Sociálnej poisťovne. Uviedol, že existujúce záväzky spotrebiteľa právny predchodca overil dopytom do úverového registra, z ktorého je zrejmé, že spotrebiteľ mal v čase podania žiadosti o úver existujúce záväzky s mesačnou splátkou vo výške 188 eur. V rámci nákladov na zabezpečenie základných životných potrieb tvrdil, že právny predchodca bral do úvahy životné minimum spotrebiteľa vo výške 210,20 eura, nakoľko žalovaná deklarovala jedného člena domácnosti a neuviedla žiadne vyživované dieťa. Vychádzal z ustanovenia § 2 ods. 1 Opatrenia Národnej banky Slovenska č. 10/2017 v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy s tým, že podľa ust. § 2 ods. 2 Opatrenia Limit ukazovateľa schopnosti splácať vypočítaného podľa odseku 1 nemôže prekročiť hodnotu 1, ktorý bol v tomto prípade v výške 0,57.

15. Z predložených dôkazov a vyjadrenia žalobcu je zrejmé, že právny predchodca žalobcu si príjem žalovanej vo výške 600 eur overil dopytom na Sociálnu poisťovňu, podľa ktorého je priemerný vymeriavací základ žalovanej za posledné 3 mesiace aspoň 615 eur. Avšak povinnosťou žalobcu bolo zisťovať nielen príjem, ale aj výdavky žalovanej a v tomto smere uniesť dôkazné bremeno. Pokiaľ ide o údaje z úverového registra, žalovaná mala viacero existujúcich úverových vzťahov s mesačným úverovým zaťažením v celkovej výške 188 eur. Zároveň však z neho vyplýva, že žalovanej bola opakovane 16x zamietnutá žiadosť o úver a 5 žiadostí bolo odvolaných, čo u právneho predchodcu žalobcu muselo rozhodne vzbudiť isté podozrenie o nespôsobilosti žalovanej splácať požadovaný úver aj v tejto veci, ako na to správne poukázal súd prvej inštancie. Obzvlášť pokiaľ bol žalovaná v čase podania žiadosti o úver v omeškaní so splatením jednej splátky iného osobného úveru so zostatkom 3.056 eur.

16. Pri skúmaní výdavkov musí veriteľ vykonať audit domáceho rozpočtu dlžníka, aby splnil povinnosť odbornej starostlivosti. Žalobca tvrdil, že právny predchodca pri posudzovaní výdavkov žalovanej vychádzal zo sumy životného minima v čase posudzovania žiadosti vo výške 210,20 eura. Z dôkazov predložených žalobcom však nevyplýva, že by právny predchodca žalobcu zisťoval priemerné mesačné výdavky žalovanej na živobytie (SIPO, strava, doprava do práce, lieky, telekomunikačné služby a pod.). Uvedené svedčí o ignorovaní zákonnej povinnosti dodávateľa úverových produktov na finančnom trhu. Z ust. § 7 ods. 27 veta posledná ZoSÚ plynie, že náklady na zabezpečenie základných životných potrieb spotrebiteľa a osôb, voči ktorým má spotrebiteľ vyživovaciu povinnosť, je nevyhnutné posudzovať s ohľadom na životné minimum ustanovené osobitným predpisom a na príjem spotrebiteľa, nie sa tejto zákonnej povinnosti zbaviť odkazom na životné minimum, nakoľko to nie je ratio zákona a tento postup nezohľadňuje individuálnosť životnej situácie toho-ktorého spotrebiteľa a jeho rodiny.

17. Tento postup dodávateľa na úverovom trhu, ktorý používa paušálny údaj v podobe sumy životného minima, nakoniec neplynie ani z opatrenia NBS z 14.11.2017. Z ust. § 2 ods. 5 plynie cit. „Výška nákladov na zabezpečenie základných životných potrieb spotrebiteľa podľa § 7 ods. 20 písm. b) zákona sa na účely odseku 1 určuje najmenej vo výške sumy životného minima2) spotrebiteľa, životného minima na osobu, voči ktorej má spotrebiteľ vyživovaciu povinnosť3) a ktorá žije so spotrebiteľom v spoločnej domácnosti a výdavkov na inú osobu, voči ktorej má spotrebiteľ vyživovaciu povinnosť vo výške určenej právoplatným rozhodnutím súdu; ak rozhodnutím súdu nie je určené výživné, vo výške najmenej 30 % životného minima na túto osobu. Celkovou výškou nákladov sa rozumie výška nákladov na zabezpečenie základných životných potrieb spotrebiteľa podľa prvej vety zvýšená o 20 % rozdielu medzi celkovou výškou čistého príjmu spotrebiteľa a životným minimom spotrebiteľa, životným minimom osoby, voči ktorej má spotrebiteľ vyživovaciu povinnosť a ktorá žije so spotrebiteľom v spoločnej domácnosti a výdavkami na inú osobu, voči ktorej má spotrebiteľ vyživovaciu povinnosť vo výške určenej právoplatným rozhodnutím súdu; ak rozhodnutím súdu nie je určené výživné, vo výške najmenej 30 % životného minima na túto osobu.“ Z uvedeného nepochybne neplynie záver ani usmernenie pre dodávateľov na úverovom trhu, že výdavky (resp. výška nákladov na zabezpečenie základných životných potrieb) spotrebiteľa sa bez ďalšieho majú rovnať sume životného minima.

18. Na základe takto zisteného stavu je zrejmé, že žalobca nepreukázal, že pri overovaní bonity žalovanej jeho právny predchodca mal k dispozícii dostatočné údaje o výdavkoch žalovanej, čo vedie k záveru, že pri posudzovaní jej žiadosti o úver nemal k dispozícii všetky relevantné údaje. Za tohto stavu je nutné konštatovať, že v konaní žalobca nepreukázal splnenie si povinnosti uloženej mu ust. § 7 ods. 1 ZoSÚ. Dôsledkom podcenenia bonity je neposkytnutie ochrany veriteľovi, ktorý s hrubou nedbanlivosťou poruší povinnosť s odbornou starostlivosťou posudzovať bonitu spotrebiteľa.

19. Vychádzajúc z výsledkov vykonaného dokazovania odvolací súd v zhode so súdom prvej inštancie dospel k záveru, že žalobca v danej veci hrubo porušil svoje povinnosti pri overovaní bonity žalovanej ako spotrebiteľa v zmysle § 7 ods. 1 v spojení s § 11 ods. 2 druhá veta ZoSÚ. Žalobca, resp. jeho právny predchodca pochybil pri posúdení úverovej schopnosti žalovanej s následkami čo do straty nároku na úroky a poplatky zo Zmluvy o spotrebiteľskom úvere – revolvingový úver, ako aj čo do neplatnosti predčasného zosplatnenia.

20. V súlade s § 17 ods. 1 ZoSÚ právny predchodca žalobcu mohol písomnou zmluvou postúpiť len pohľadávku proti žalovanej po konečnom termíne splatnosti úveru alebo pohľadávku, ktorá sa stala splatnou pred termínom konečnej splatnosti úveru. V danom prípade v zmysle § 11 ods. 2 prvá veta ZoSÚ pre porušenie § 7 ods. 1 ZoSÚ došlo na strane veriteľa k strate oprávnenia vyžadovať od spotrebiteľa jednorazové splatenie spotrebiteľského úveru. Z uvedených dôvodov sa odvolací súd stotožnil so záverom súdu prvej inštancie, že nedošlo k predčasnému zosplatneniu úveru ku dňu 29.10.2020 zákonným spôsobom, nebola splnená podmienka podľa § 17 ods. 1 písm. b) ZoSÚ, čo znamená neplatné postúpenie pohľadávky a nedostatok vecnej legitimácie na strane žalobcu, a v konečnom dôsledku zamietnutie žaloby.

21. Z týchto dôvodov odvolací súd potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie, ako vecne správny v zmysle ust. , .

22. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa v spojení s ust. . Dôvodom takéhoto rozhodnutia o trovách bola skutočnosť, že žalovaná bola úspešná, no v priebehu odvolacieho konania jej žiadne preukázateľné trovy nevznikli a žalobcovi ako procesne neúspešnej strane nárok na náhradu trov odvolacieho konania nevznikol. Odvolací súd vychádza z základných princípov zakotvujúceho procesnú ekonómiu. Rozhodovanie postupom najskôr podľa v spojení s ust. o priznaní nároku strane na náhradu trov konania a následne súdom prvej inštancie o výške náhrady trov konania za situácie, keď oprávnenej strane žiadne trovy konania nevznikli, by bolo zjavne nielen nerozumné, ale i v rozpore so zásadou hospodárnosti civilného súdneho konania.

23. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ). Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci ( ). Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva ( ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).