Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

75PP/24/2026

Uznesenie

Okresný súd Trenčín v trestnej veci odsúdeného A. B., nar. XX.XX.XXXX v C., trvale bytom C. - A., t. č. v ÚVV a ÚVTOS Bratislava, o návrhu odsúdeného o podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody, na verejnom zasadnutí konanom v ÚVTOS a ÚVV Ilava dňa 11.05.2026, samosudcom B. D. E., takto

r o z h o d o l :

Podľa s použitím , Tr. zákona sa návrh odsúdeného A. B., nar. XX.XX.XXXX, o podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody zamieta.

o d ô v o d n e n i e :

Súdu bol doručený návrh odsúdeného o podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody.

Zo skráteného výpisu klienta (č. l. 20) a z oboznámených rozhodnutí súd zistil, že odsúdený je vo výkone trestu odňatia slobody vo výmere 16 mesiacov, so zaradením do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia, ktorý mu bol uložený rozsudkom Mestského súdu Bratislava I sp. zn. zo dňa 10.01.2023 (č. l. 13) v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Bratislave sp. zn. zo dňa 16.05.2024 (č. l. 9), a to pre prečin krádeže spolupáchateľstvom podľa § 20 k § 212 ods. 1 písm. a), písm. b) Tr. zákona, na výkon ktorého nastúpil dňa 04.07.2025 a ktorý má predpokladane vykonať dňa 04.11.2026.

Podľa skráteného výpisu klienta odsúdený vykonal potrebnú časť z výmery uloženého trestu odňatia slobody pre splnenie formálnej podmienky pre podmienečné prepustenie dňa 04.03.2026.

V zaslanom hodnotení na odsúdeného (č. l. 8) ústav na výkon trestu uviedol, že: „Menovaný nastúpil na výkon trestu odňatia slobody predvedením dňa 04.07.2025 do Ústavu na výkon väzby a Ústavu na výkon trestu odňatia slobody Bratislava. Do Ústavu na výkon trestu odňatia slobody a Ústavu na výkon väzby Ilava (ďalej len „ústav“) bol premiestnený na ďalší výkon trestu odňatia slobody (ďalej len “výkon trestu“) v strednom stupni stráženia dňa 17.09.2025. Po absolvovaní nástupného oddielu bol dňa 23.09.2025 umiestnený do oddielu s diferenciačnou skupinou „B“, v strednom stupni stráženia, kde sa nachádza aj v súčasnosti. Správanie a vystupovanie odsúdeného bolo počas výkonu trestu odňatia slobody v ústave Bratislava aj v tunajšom ústave na požadovanej úrovni. Adaptácia na penitenciárne prostredie prebehla bez negatívnych prejavov v správaní, neboli zaznamenané žiadne suicidálne ani automutilačné prejavy a myšlienky. Pravidlá dennej režimovej činnosti si osvojil a dodržiaval, podobne zásady hygieny a čistoty má osvojené. V kolektívoch si počas výkonu trestu budoval pozitívne medziľudské vzťahy, nepohŕdal ostatnými odsúdenými, či nevyjadroval sa na ich adresu hanlivo. Neboli zaznamenané ani radikalistické, či extrémistické tendencie. Postoj k spáchanej trestnej činnosti bol nekritický, alibizoval spáchaný trestný čin, tým, že tvrdil, že „ani majiteľ nepodal trestné oznámenie, iba policajt, lebo ma videl na kamere. Neviem, kde zmizli tie veci...“ alebo, že „on tie veci neukradol“. Odsúdený nemá udelenú disciplinárnu

odmenu, nebol mu uložený disciplinárny trest. Odsúdený prejavil menej aktívny prístup v snahe zapojiť sa do aktivít zameraných na posilňovanie motivácie, jasného a realistického sebapoznania, sebaúcty, sebavedomia, sebakontroly a sebaovládania pri vzniku a riešení závislostného správania. Konkrétne sa za obdobie sedem mesiacov zúčastnil len dvakrát takto zameranej aktivity. Cieľ pochopiť zdravotné a sociálne dôsledky závislosti a získať produktívny náhľad v procese zmeny a rozhodnutia k abstinencii verbalizoval. K tráveniu voľného času pristupoval odsúdený počas výkonu trestu menej aktívne. Odsúdený mal úlohu zúčastniť sa z ponuky kultúrno osvetových činností organizovaných na aktivitách zameraných na rodinu a rodinné vzťahy. V tomto smere je evidovaná len priemerná snaha o splnenie úlohy, keď sa zúčastnil jedenkrát. Inak využíval ponuku ústavnej knižnice, čítal, v osobnom voľne cvičil v rámci možností ústavu počas vychádzok. Odsúdený počas obdobia výkonu trestu pracoval na viacerých pracoviskách v ústave. Napriek invalidite bol v tejto oblasti veľmi aktívny. Aktívne od začiatku výkonu trestu odňatia slobody prejavoval záujem byť pracovne zaradený. Na základe vlastnej žiadosti pracovne zaradený na pracovisku v ústave, kde pracovnou náplňou je balenie sklenárskych výrobkov na expedíciu. V pracovnej oblasti bol svedomitý, zodpovedný. Verbalizoval snahu byť pracovne zaradený až do konca VTOS. Odsúdený udržiaval kontakt s rodičmi a priateľkou F. G. prostredníctvom uplatňovania práva na telefonovanie, iné zákonné možnosti nevyužíval. Úlohu pokúsiť sa nadviazať a obnoviť kontakt s bratom B. nesplnil, napriek skutočnosti, že mal možnosť ho kontaktovať telefonicky. Cieľ uvedomiť si potrebu pozitívnych rodinných väzieb teda nenaplnil, aj s ohľadom, že prostredníctvom brata mohol rozšíriť formy kontaktovania aj na návštevy. Odsúdený mal v edukačnej oblasti problém s prijatím kritického postoja k spáchanej trestnej činnosti, keď ju úplne popieral. Prejavoval len priemerný záujem o účasť na organizovaných aktivitách v rámci voľného času. V pracovnej oblasti bol mimoriadne snaživý a zodpovedný, uvedomujúc si potrebu zabezpečovania základných životných potrieb vlastnou poctivou prácou. Vzťahy s rodinou, či vonkajším prostredím, možno hodnotiť ako menej dostatočné. Resocializačná prognóza je hodnotená ako menej priaznivá na základe stredného rizika recidívy trestnej činnosti. Trestná minulosť odsúdeného, viď. skrátený výpis klienta. Na základe vyššie uvedených skutočností neodporúčam jeho podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody.“

Z odpisu registra trestov zo dňa 29.04.2026 vyplynulo, že odsúdený má evidovaných celkom 8 záznamov, pričom bol opakovane aj vo výkone trestu odňatia slobody.

Zástupca ústavu na verejnom zasadnutí uviedol, že od vypracovania hodnotenia nedošlo k zmene.

Odsúdený na verejnom zasadnutí uviedol, že skutok spáchal ešte v roku 2020, teda pred jeho posledným výkonom trestu, ktorý skončil v roku 2021. Od tej doby sa nevrátil k drogám, zamestnal sa, najskôr na dohodu, neskôr na trvalý pracovný pomer v havarijnej službe. Začal žiť normálny život. Počas výkonu trestu v roku 2021 sa začal venovať kalistenike, čo je pod iným názvom tréning väzňa. Tým, že je telesne postihnutý a od narodenia nemá ruku, toto cvičenie mu veľmi pomohlo, aby cvičil aj tú partiu, ktorú nemá. Cvičenie mu veľmi pomohlo a tým, že pozná školu pre telesne postihnuté deti a agentúru H. I., tak začal cvičiť deti, ktoré majú podobné postihnutie. Tomu sa venoval až pokým nenastúpil trest do tunajšieho ústavu. K tomuto by sa chcel vrátiť. Potvrdenie o tom, že by sa mohol vrátiť k tejto činnosti aktuálne nemá. Je to niečo ako keby niekto za neho orodoval a on sa rozhodol, že sám si zavaril a sám sa musí z toho dostať. V prípade ubytovania uviedol, že s družkou majú pozemok, na ktorom má karavan, ktorý je pripojený na solárne panely a na pozemku je aj studňa. Za obdobie čo bol na slobode, za dobu 3,5 roka si vyplatil pohľadávky vo výške 15.000,- eur a teraz vo výkone si doplatil posledných 1.100,- eur. Aktuálne je bez pohľadávok. Pokiaľ dokázal žiť normálny život posledné 3 roky a tiež aj spolu s pohľadávkami, myslí si, že teraz sa mu vonku bude oveľa ľahšie žiť. Má úžasnú rodinu, rodičov a brata, tiež družku a priateľov. Všetci sa na neho tešia. V minulosti už bol podmienečne prepustený, pričom sa osvedčil. Trestnú činnosť neskôr spáchal pretože sa mu skomplikoval život, mal exekúcie a nikde ho nechceli zamestnať, tak vtedy bolo jednoduchšie páchať trestnú činnosť. Vtedy si to tak myslel a ešte bol vtedy na drogách. Drogy už neberie 6 rokov. Pokiaľ ide o prácu tak cvičenie s deťmi, to vykonáva po práci a to je zadarmo, bolo to dvakrát do týždňa na workoutových ihriskách, preto sa chce vrátiť aj skôr, lebo zvyknú cvičiť od mája do októbra. Pracovať by však mal regulárne v havarijnej službe, tam pracoval aj pred nástupom do výkonu trestu a s nimi je v podstate dohodnutý, že po výkone tam bude pracovať.

K časti hodnotenia a k prečítaným záznamom týkajúcim sa náhľadu na trestnú činnosť uviedol, že keď už bol na krajskom súde, tak vypovedal, že vie, že urobil chybu, vlastne ako súhlasil s prokuratúrou, a preto vie, že dostal trest, ktorý si zaslúžil. Preto je mu ľúto, keď prišiel do Ilavy a mal vstupný pohovor s pánom pedagógom, tak mu povedal: „Viem, že som urobil chybu, preto za ňu platím.“ Preto nechápe, prečo napísal, že nemá kritický postoj k trestnej činnosti. Keby nemal kritický postoj posledné 3 roky a 10 mesiacov, by sa nesnažil vrátiť spoločnosti, to čo za tých 15 rokov, resp. za to ako žil posledných 15 rokov. Uvedomuje si svoje správanie, chce žiť normálne tak ako doteraz posledné 4 roky.

Úplne tomu nerozumie, pretože aj na krajskom súde súhlasil s prokuratúrou a vedel, že je vinný, jediné čo mal námietky bol trest, nakoľko chcel aby mu ponechali podmienku, bol si vedomý, že žije normálnym životom.

Záverom uviedol, že sa snažil najlepšie ako vedel, pokiaľ ide o pobyt vo výkone trestu. Vie, že sa kedysi dopúšťal trestnej činnosti, ale je toho názoru, že pri podmienečnom prepustení za súčasného uloženia probačného dohľadu, nie je dôvod, aby bol nebezpečný pre spoločnosť, najmä s ohľadom na to, že už žil normálny život. Bývajú na vlastnom pozemku, vo vlastnom karavane, kde nemá žiadne náklady na bývanie a tým, že má splatené všetky exekúcie, tak si myslí, že materiálna stránka je u neho dostatočne zabezpečená. Keď mohol žiť a platiť si exekúcie a nepáchal trestnú činnosť, teraz bez exekúcií je to oveľa jednoduchšie. Preto si myslí, že nemá dôvod začať. Vie, že ešte veľmi dlho potrvá, kým splatí spoločnosti to čo v predchádzajúcom živote vykonal, bol by rád keby mu je umožnené to dokázať.

Prokurátor na verejnom zasadnutí navrhol zamietnuť návrh odsúdeného. Poukázal na trestnú minulosť odsúdeného, ktorý sa opakovane dopúšťal majetkovej trestnej činnosti, pričom už bol dvakrát podmienečne prepustený.

Súd po vykonanom dokazovaní dospel k názoru, že návrh odsúdeného nie je dôvodný, nakoľko tento nespĺňa dôsledne podmienky uvedené v ust. § 66 ods. 1 Tr. zákona.

Z tohto ustanovenia vyplýva, že predpokladom podmienečného prepustenia z výkonu trestu odňatia slobody je kumulatívne splnenie troch podmienok, a to, že odsúdený:

- vykonal už potrebnú časť z výmery uloženého a nariadeného trestu odňatia slobody,

- vo výkone trestu plnením svojich povinností a správaním preukázal polepšenie,

- môže sa od neho očakávať, že v budúcnosti povedie riadny život, t. j. že neexistuje pre spoločnosť príliš veľké riziko jeho recidívy.

Citované ustanovenie vyjadruje predovšetkým požiadavku pozitívnej prognózy budúceho správania sa odsúdeného, ktorá je nevyhnutným predpokladom pre podmienečné prepustenie a musí pritom vyplývať zo zhodnotenia polepšenia odsúdeného, pričom očakávanie, že odsúdený po podmienečnom prepustení povedie riadny život, musí byť dôvodné a založené na všestrannom zhodnotení jeho osobnosti, doterajšieho pôsobenia výkonu trestu, možnosti jeho nápravy a osobných pomerov, s prihliadnutím na účel trestu.

Pri rozhodovaní sa prihliadne aj na to v akom ústave odsúdený vykonáva trest odňatia slobody ako aj na povahu spáchaného trestného činu (§ 66 ods. 2 Tr. zákona).

Pokiaľ ide o splnenie prvej zákonnej (formálnej) podmienky, je pravdou, že odsúdený už vykonal potrebnú časť z výmery uloženého trestu odňatia slobody, t. j. 1/2 za trest uložený za spáchaný prečin podľa § 66 ods. 1 písm. a) Tr. zákona, ktorý deň pripadol na 04.03.2026.

Čo sa týka druhej zákonnej (materiálnej) podmienky, že počas doterajšieho výkonu trestu preukazuje polepšenie, tak táto podmienka v danom prípade nebola splnená. V prípade druhej podmienky súd skúma, či je odsúdený schopný viesť riadny život v podmienkach výkonu trestu, a to plnením svojich pracovných aj mimopracovných úloh vrátane dodržiavania všetkých právnych noriem vzťahujúcich sa na výkon trestu odňatia slobody. Súd zároveň dodáva, že jedným z výrazov polepšenia sa odsúdeného je aj zmena nazerania na trestnú činnosť.

Súd z hodnotenia ústavu zistil u odsúdeného nasledovné podstatné pozitíva:

- správanie a vystupovanie má na požadovanej úrovni, nebol mu uložený žiadny disciplinárny trest a nemá ani evidované žiadne menej závažné porušenie ústavného poriadku,

- je pracovne zaradený s kladným hodnotením, keď je hodnotený ako veľmi aktívny a tiež ako svedomitý a zodpovedný pracovník.

Tieto pozitíva však považuje súd za nedostatočné pri celkovom hodnotení otázky polepšenia odsúdeného vo výkone trestu.

Z hodnotenia ústavu totiž vyplynuli aj negatívne skutočnosti o odsúdenom, a to:

- nebola mu udelená disciplinárna odmena,

- prejavil menej aktívny prístup zapojiť sa do aktivít zameraných na posilňovanie motivácie, jasného a realistického sebapoznania, sebaúcty, sebavedomia, sebakontroly a sebaovládania pri vzniku a riešení závislostného správania, keď za obdobie výkonu trestu sa tejto aktivity zúčastnil iba 2-krát,

- iba jedenkrát sa zúčastnil, na aktivitách v rámci kultúrno osvetovej činnosti zameraných na rodinu a rodinné vzťahy, ktorú aktivitu mal uloženú ako úlohu,

- k trestnej činnosti sa vyjadroval nekriticky.

Pre vyššie uvedené nedostatky sa nedá hodnotiť priebeh výkonu trestu odňatia slobody u odsúdeného ako príkladný, ale nanajvýš ako priemerný. V prípade osôb, ktoré sú opakovane vo výkone trestu odňatia slobody (čo je aj prípad odsúdeného) sa na preukázanie polepšenia vyžaduje vyššia miera plnenia programu zaobchádzania resp. sa vyžaduje výraznejšia snaha po preukázaní nápravy. Táto snaha by mala byť pritom dokumentovaná aj udelením disciplinárnych odmien.

V súvislosti s disciplinárnymi odmenami súd poukazuje aj na názor Najvyššieho súdu SR v uznesení sp. zn. zo dňa 19.11.2025, v ktorom uviedol: „K možnosti konštatovania splnenia materiálnych podmienok podmienečného prepustenia z výkonu trestu odňatia slobody najvyšší súd poznamenáva, že podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody je opodstatnené len vtedy, ak sa preukáže, že odsúdený vo výkone trestu nielen formálne, ako to vyžaduje zákon o výkone trestu odňatia slobody a vyhláška, ktorou sa vykonáva poriadok výkonu trestu, ale nadpriemerne plnil všetky svoje povinnosti tak, aby za ich plnenie získaval odmeny a dokumentoval tak svoju úprimnú snahu o polepšenie, pričom zároveň jeho správanie k spoluodsúdeným, ale i k personálu musí byť bezproblémové. Ak odsúdený síce plní svoje povinnosti, ale toto plnenie nie je ocenené odmenami, ide o bežný a zákonom nevyhnutne predpísaný štandard správania sa odsúdeného, ktorý sa nevymyká z priemeru a ešte automaticky nenaznačuje snahu odsúdeného o polepšenie. V prípade „opakovaného a dlhodobého recidivistu“ je žiadúce, aby pomer disciplinárnych odmien k disciplinárnym trestom bol výraznejší v prospech odmien.“

V prípade odsúdeného tomu nielenže nebola uložená žiadna disciplinárna odmena, ale zároveň nepresvedčil ani pri plnení zvyšných bodov programu zaobchádzania, viď slabou účasťou na aktivitách, ktoré mu vytkol ústav v hodnotení.

Nakoniec u odsúdeného nebol zaznamenaný ani náležitý náhľad na spáchanú trestnú činnosť. Z hodnotenia ústavu vyplynulo, že odsúdený je k spáchanej trestnej činnosti nekritický. Tento záver vyplýva z nasledovných záznamov. Zo záznamu pohovoru so psychológom zo dňa 09.07.2025 (č. l. 35) vyplynulo, že odsúdený mal k trestnej činnosti uviesť: „ani majiteľ nepodal trestné oznámenie, iba policajt, lebo ma videl na kamere. Neviem, kde zmizli tie veci, nevadí, ja som si to privolal.“ Zo záznamu pohovoru s pedagógom zo dňa 23.09.2025 (č. l. 37) vyplynulo, že odsúdený uviedol, že „to je kamarátka, sme prerábali byt a dole sme šli zaniesť veci. Tie veci som tomu susedovi neukradol.“

Z vyššie uvedených vyjadrení vyplýva, že odsúdený sa k spáchanej trestnej činnosti nepriznáva. Takýto postoj však nemôže byť prejavom polepšenia, keď si odsúdený svoje negatívne konanie a jeho dôsledky dostatočne nepripúšťa.

Odsúdený sa na verejnom zasadnutí nestotožnil s hodnotením ústavu v tejto časti. Poukázal, že pedagógovi uviedol, že vie, že urobil chybu a preto za ňu platí. Tiež poukázal, že na krajskom súde mal námietky iba voči trestu, keď chcel podmienku.

Podľa názoru súdu ani vyššie uvedené vysvetlenie nie je pre súd dostatočné. Pokiaľ ide o vyjadrenie u pedagóga, tak odsúdený sa mal vyjadriť, že trestný čin nespáchal nielen pred pedagógom, ale aj pred psychológom. V tomto sú ich záznamy zhodné. Ak odsúdený chcel preukázať kritický postoj k trestnej činnosti tým, že nenamietal v rámci odvolacieho konania otázku viny, k tomu súd zistil nasledovné.

Zo zápisnice o výsluchu z prípravného konania zo dňa 26.02.2021 (č. l. 63 pripojeného spisu) vyplynulo, že odsúdený popiera spáchanie trestného činu, pre ktorý je vo výkone trestu odňatia slobody.

Zo zápisnice z hlavného pojednávania zo dňa 10.01.2023 (č. l. 243 pripojeného spisu), na ktorom bola prejednaná vec súd zistil, že toto bolo vykonané v neprítomnosti odsúdeného.

Zo zápisnice z verejného zasadnutia zo dňa 16.05.2024 o prejednaní odvolania (č. l. 287 pripojeného spisu) vyplynulo, že odsúdený v rámci konečného návrhu iba uviedol, že skutok sa stal ešte predtým než nastúpil na predchádzajúci výkon trestu, pričom ďalej argumentoval, že považuje za dostatočný podmienečný trest odňatia slobody.

Z vyššie uvedeného tak vyplýva, že odsúdený sa vo vzťahu ku skutku vyjadril iba raz v rámci záverečného návrhu pri prejednávaní odvolania prokurátora na krajskom súde. Odsúdený pritom ani neuvádza, že skutok spáchal on, nevyjadruje nad spáchaným skutkom žiadnu ľútosť a ani sa nijak neospravedlňuje. Odsúdený iba poukázal na okolnosti kedy bol skutok spáchaný.

Z vykonaného dokazovanie tak nevyplynuli žiadne významné skutočnosti o tom, že by odsúdený vnímal negatíva svojho protispoločenského konania a za toto prijímal aj zodpovednosť.

Čiastočne v prospech odsúdeného možno hodnotiť to, že posledné správy o jeho náhľade na spáchanú trestnú činnosť sú z júla a septembra 2025. Na druhej strane však súd nemá žiadne aktuálne správy o tom, že si je plne vedomí zodpovednosti za svoje protispoločenské konanie a podľa vyjadrenia pedagóga na verejnom zasadnutí dokumentácia takýto záznam o odsúdenom neobsahuje.

Súd si pripojil spis z predchádzajúceho konania o podmienečnom prepustení odsúdeného (OS Trenčín sp. zn. ), z ktorého oboznámil na verejnom zasadnutí hodnotenie ústavu na odsúdeného (č. l. 4 pripojeného spisu), ktoré je podľa názoru súdu pozitívnejšie ako jeho terajšie hodnotenie. Napr. odsúdený mal vyhodnotený kritický náhľad k spáchanej trestnej činnosti, vinu priznával, prehodnotil postoj k trestnej činnosti, zlyhanie si uvedomoval. Voľný čas trávil aktívne, využíval ponuku kultúrno osvetovej činnosti, program zaobchádzania plnil na požadovanej úrovni.

Aj z uvedeného možno vyvodiť, že aktuálny stupeň nápravy odsúdeného je oproti jeho predchádzajúcemu podmienečnému trestu odňatia slobody nedostatočný.

Vzhľadom na vyššie uvedené nedošlo u odsúdeného k takej náprave vo výkone trestu, ktorá by odôvodňovala jeho polepšenie v zmysle § 66 ods. 1 Tr. zákona.

Splnená taktiež nebola dôsledne ani tretia z citovaných podmienok, ktorou je dôvodné očakávanie vedenia riadneho života odsúdeného na slobode, t. j. neexistencia rizika jeho recidívy. V prípade odsúdeného je podľa názoru súdu riziko recidívy veľké.

V prvom rade súd uvádza, že len veľmi ťažko možno očakávať vedenie riadneho života odsúdeným v podmienkach na slobode pokiaľ ten nepreukázal polepšenie vo výkone trestu odňatia slobody.

Súd tiež poukazuje aj na trestnú minulosť odsúdeného, ktorý má evidovaných celkom 8 záznamov v registri trestov. Odsúdený bol pritom už aj viacnásobne vo výkone trestu odňatia slobody, dokonca bol aj viacnásobne podmienečne prepustený.

Z odpisu registra trestov súd zistil, že odsúdený bol podmienečne prepustený dňa 05.12.2012 vo veci Okresného súdu Bratislava II sp. zn. a tiež následne dňa 06.08.2015 vo veci Okresného súdu Bratislava III sp. zn. . Napriek uvedenému sa odsúdený opätovne dopúšťal ďalšej trestnej činnosti, vrátane tej, pre ktorú je vo výkone trestu odňatia slobody aktuálne (skutok spáchal dňa 03.06.2020). Bez významu nie je ani tá skutočnosť, že odsúdený je vo výkone trestu pre trestný čin krádeže, pre ktorý bol uznaný vinným podľa odpisu registra trestov celkom 6-krát. Vo vzťahu k tomu trestnému činu je tak špeciálnym recidivistom.

V prípade odsúdeného tak ide o osobu so zvýšeným sklonom k páchaniu trestnej činnosti, od ktorej páchania ho neodradili ani vykonané tresty odňatia slobody. Náprava odsúdeného je tak sťažená.

V tejto súvislosti súd uvádza, že z hľadiska naplnenia výchovného účelu trestu v zmysle § 34 ods. 1 Tr. zákona u osoby, ktorá je vo výkone trestu odňatia slobody prvýkrát, vystupuje do popredia výchovná zložka trestu na rozdiel od osoby, ktorá je opakovane vo výkone trestu odňatia slobody, u ktorej vystupuje do popredia represívna zložka trestu, keďže u takejto osoby došlo k opakovanému páchaniu trestnej činnosti napriek predchádzajúcemu výkonu trestu odňatia slobody.

Súd sa tak stotožnil so záverom hodnotenia ústavu, ktorý neodporučil odsúdeného podmienečne prepustiť. Súd len dodáva, že pri rozhodovaní o návrhu o podmienečné prepustenie primárne vychádza zo záverov hodnotenia ústavu, pretože iba osoby podieľajúce sa na prevýchove odsúdeného môžu podať objektívny obraz o stupni nápravy. V danom prípade súd nezistil iné skutočnosti, ktoré by záver hodnotenia ústavu ako aj jeho odporúčanie spochybňovali.

Súd vzhľadom k týmto uvedeným skutočnostiam, ako aj vzhľadom na povahu spáchaného trestného činu a vzhľadom na ústav (stredný stupeň stráženia), v ktorom odsúdený vykonáva uložený trest odňatia slobody, dospel k záveru, že u odsúdeného nebola daná dostatočná záruka, že bude na slobode viesť riadny život.

Pokiaľ odsúdený poukazoval, že skutok, pre ktorý je vo výkone trestu spáchal v roku 2020, pričom od predchádzajúceho výkonu trestu odňatia slobody v roku 2021 viedol riadny život, uvedené môže svedčiť nanajvýš ako podpora pre splnenie poslednej materiálnej podmienky (predpoklad vedenia riadneho života na slobode). Odsúdený však nespĺňal už prvú materiálnu podmienku, a to preukázanie polepšenia vo výkone trestu. Uvedené platí aj v prípade jeho argumentácie týkajúcej sa zabezpečenej práce a možnosti bývania, v tejto časti však tvrdené skutočnosti ani nepreukázal.

Z uvedených dôvodov súd zamietol návrh o podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody, nakoľko odsúdený nespĺňal dôsledne všetky zákonom stanovené podmienky pre také rozhodnutie.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je prípustná sťažnosť do 3 (troch) pracovných dní odo dňa jeho oznámenia prostredníctvom Okresného súdu Trenčín na Krajský súd v Trenčíne. Oznámením je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba uznesenie doručiť. Ak sa uznesenie vyhlásilo v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie uznesenia. Sťažnosť má odkladný účinok.