Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_2Tos-98-2026.pdf
PDF · 83.14 KB
Case nature
Area
Subarea
2Tos/98/2026
Uznesenie
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Michala Eliaša a sudcov JUDr. Tomáša Brinčíka a Mgr. Jána Odnogu v trestnej veci odsúdeného A. B., nar. XX.XX.XXXX v C., trvale bytom C. – A., toho času vo výkone trestu v D. E. D. C., na neverejnom zasadnutí dňa 19. augusta 2026 prejednal sťažnosť odsúdeného proti uzneseniu Okresného súdu Trenčín zo dňa 11. mája 2026, sp. zn. 75Pp/24/2026, a takto
r o z h o d o l :
Podľa § 193 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku sa sťažnosť odsúdeného z a m i e t a, pretože nie je dôvodná.
o d ô v o d n e n i e :
Uznesením samosudcu Okresného súdu Trenčín zo dňa 11. mája 2026, sp. zn. 75Pp/24/2026, bolo rozhodnuté nasledovne:
„Podľa § 415 ods. 1 Tr. poriadku s použitím § 66 ods. 1, ods. 2 Tr. zákona sa návrh odsúdeného A. B., nar. XX.XX.XXXX, o podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody zamieta.“
Citované uznesenie nenadobudlo právoplatnosť, pretože odsúdený na verejnom zasadnutí podal po jeho vyhlásení do zápisnice proti nemu sťažnosť, ktorú do konania neverejného zasadnutia krajského súdu dodatočne písomne neodôvodnil.
Prokurátor sa po vyhlásení napadnutého uznesenia vzdal práva podať proti nemu sťažnosť.
Krajský súd v Trenčíne, ako nadriadený súd, na neverejnom zasadnutí podľa § 192 ods. 1 písm. a), b) Trestného poriadku (v texte tohto rozhodnutia aj len „Tr. poriadok“ alebo „Tr. por.“) preskúmal správnosť výroku napadnutého uznesenia, ako aj konanie predchádzajúce tomuto výroku. Na základe vykonania svojej prieskumnej povinnosti dospel k záveru, že sťažnosť odsúdeného nie je dôvodná.
Krajský súd v rámci preskúmania konania, ktoré predchádzalo vydaniu napadnutého uznesenia, nezistil v postupe okresného súdu chyby procesného charakteru, ktoré by samé osebe opodstatňovali zrušenie napadnutého uznesenia. Okresný súd postupoval procesne správne, keď o návrhu odsúdeného v súlade s ustanovením § 415 ods. 1 Tr. poriadku rozhodoval na verejnom zasadnutí. Odsúdený tak mal možnosť vyjadriť sa k predmetu konania, ako aj k jeho hodnoteniu zo strany ústavu na výkon trestu odňatia slobody.
V rámci preskúmania správnosti samotného výroku napadnutého uznesenia krajský súd skúmal, či je napadnuté uznesenie v súlade so zákonom.
Podľa § 66 ods. 1 Tr. zák. súd môže odsúdeného podmienečne prepustiť na slobodu, ak odsúdený vo výkone trestu plnením svojich povinností a svojím správaním preukázal polepšenie a môže sa od neho očakávať, že v budúcnosti povedie riadny život, a
a) ak ide o osobu odsúdenú za prečin po výkone polovice uloženého nepodmienečného trestu odňatia slobody alebo rozhodnutím prezidenta Slovenskej republiky zmierneného nepodmienečného trestu odňatia slobody,
b) ak ide o osobu odsúdenú za zločin po výkone dvoch tretín uloženého nepodmienečného trestu odňatia slobody alebo rozhodnutím prezidenta Slovenskej republiky zmierneného nepodmienečného trestu odňatia slobody,
c) ak ide o osobu odsúdenú za zločin, ktorá nebola pred spáchaním trestného činu vo výkone trestu odňatia slobody po výkone polovice uloženého nepodmienečného trestu odňatia slobody alebo rozhodnutím prezidenta Slovenskej republiky zmierneného nepodmienečného trestu odňatia slobody; súd zároveň nariadi kontrolu technickými prostriedkami.
Podľa § 66 ods. 2 Tr. zákona pri rozhodovaní o podmienečnom prepustení súd prihliadne aj na povahu spáchaného trestného činu a na to, v akom ústave na výkon trestu odsúdený trest vykonáva.
V súvislosti s posudzovaním splnenia podmienok na podmienečné prepustenie každého odsúdeného, krajský súd považuje za potrebné zdôrazniť, že o dĺžke trestu, a teda aj o dĺžke pôsobenia výchovného účinku tohto trestu na odsúdeného, rozhoduje súd, ktorý vydal právoplatný odsudzujúci rozsudok. Na druhej strane zákonodarca dobrodením, zakotveným v ustanoveniach o podmienečnom prepustení z výkonu trestu odňatia slobody, ustanovil možnosť podmienečného prepustenia odsúdeného z výkonu trestu odňatia slobody za splnenia zákonom stanovených podmienok. Z právnej úpravy tohto inštitútu nepochybne vyplýva, že zákonodarca prezumuje možnosť nápravy páchateľov trestných činov v rámci výkonu trestu odňatia slobody do takej miery, že i výkonom tohto trestu po dobu kratšiu, než ju stanovil súd v odsudzujúcom rozsudku, je možné pri správnom výchovnom pôsobení dosiahnuť výchovný účel trestu, teda nápravu páchateľa trestného činu, aby sa do budúcna už nedopúšťal trestnej činnosti aj pri jeho pobyte na slobode. Zákonodarca pritom neurčil povinnosť súdu podmienečne prepustiť každého odsúdeného, ale ponecháva na úvahu súdu posúdiť, či výchovný účel trestu odňatia slobody aj kratšieho trvania zapôsobil na toho, ktorého odsúdeného v takom rozsahu, že z hľadiska zabezpečenia ochrany spoločnosti nie je potrebné, aby odsúdený vykonal celý uložený trest odňatia slobody. V tejto súvislosti považuje krajský súd tiež za potrebné zdôrazniť, že z hľadiska naplnenia výchovného účelu trestu v zmysle § 34 ods. 1 Tr. zák. u osoby, ktorá je vo výkone trestu odňatia slobody prvýkrát, vystupuje do popredia výchovná zložka trestu, na rozdiel od osoby, ktorá je opakovane vo výkone trestu odňatia slobody, u ktorej vystupuje do popredia represívna zložka trestu, keďže u takejto osoby došlo k opakovanému páchaniu trestnej činnosti napriek predchádzajúcemu výkonu trestu odňatia slobody.
Na základe preskúmania správnosti výroku samotného uznesenia okresného súdu, napadnutého sťažnosťou odsúdeného, krajský súd dospel k záveru, že okresný súd rozhodol správne a zákonne, keď návrh odsúdeného o podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody zamietol. Krajský súd považuje za správne závery okresného súdu v odôvodnení napadnutého uznesenia, podľa ktorých u odsúdeného nie sú splnené všetky zákonné podmienky pre podmienečné prepustenie z výkonu trestu podľa ustanovenia § 66 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona. Uvedené ustanovenie podmieňuje podmienečné prepustenie splnením troch podmienok, a to vykonaním trestu v predpísanej dĺžke, preukázaním polepšenia plnením svojich povinností a svojím správaním vo výkone trestu a preukázaním dôvodnej možnosti očakávania, že v budúcnosti povedie riadny život, pričom sa prihliada aj na to, v akom ústave na výkon trestu odsúdený trest vykonáva.
V odôvodnení svojho rozhodnutia okresný súd správne dospel k záveru, že odsúdený splnil formálnu zákonnú podmienku, ktorou je vykonanie zákonom vyžadovanej časti trestu, avšak nebola kumulatívne u neho splnená podmienka materiálna, teda preukázanie polepšenia a tiež podmienka odôvodnenej pozitívnej prognózy budúceho správania sa odsúdeného v prípade jeho podmienečného prepustenia. Okresný súd správne poukázal na to, že očakávanie vedenia riadneho života odsúdeným pre prípad jeho podmienečného prepustenia z výkonu trestu odňatia slobody musí byť založené na všestrannom zhodnotení osobnosti odsúdeného z hľadiska doterajšieho pôsobenia výkonu trestu odňatia slobody
so zohľadnením všetkých poznatkov o správaní sa odsúdeného aj pred nástupom výkonu trestu, zohľadnením možností jeho nápravy a zohľadnením jeho osobných pomerov.
K vyššie uvedenému krajský súd považuje za potrebné dodať, že podstata inštitútu podmienečného prepustenia z výkonu trestu odňatia slobody netkvie v tom, aby bol odsúdený za dobré správanie, prípadne dobrú prácu vo výkone trestu automaticky prepustený po odpykaní zákonom ustanovenej doby. Podmienečné prepustenie je opodstatnené len vtedy, ak vzhľadom na účel trestu a ďalšie okolnosti existuje odôvodnený predpoklad, že odsúdený bude aj na slobode viesť riadny život a že pre spoločnosť tu nie je príliš veľké riziko jeho recidívy (uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky, sp. zn. IV. ÚS 53/2008, zo 14. februára 2008). Rozhodnutie o podmienečnom prepustení má fakultatívnu povahu, čo znamená, že naň neexistuje právny nárok, ktorého by sa mohol odsúdený domáhať ihneď, ak sa po určitú zákonom ustanovenú dobu správal vo výkone trestu slušne a vzorne si plnil uložené povinnosti.
Podľa odôvodnenia napadnutého uznesenia, na obsah ktorého týmto krajský súd poukazuje v celom rozsahu v zmysle jednoty rozhodnutia súdu prvého a druhého stupňa, u odsúdeného nebola splnená zákonná materiálna podmienka pre podmienečné prepustenie podľa § 66 ods. 1 Tr. zák., ktorou je preukázanie polepšenia odsúdeného plnením svojich povinností a správaním sa vo výkone trestu odňatia slobody. Krajský súd v súvislosti s posudzovaním tejto zákonnej podmienky považuje za potrebné uviesť, že k vyvodeniu odôvodneného záveru o preukázaní polepšenia odsúdeného v zmysle § 66 ods. 1 Tr. zák. nestačí len samotné preukázanie dodržiavania ústavného poriadku odsúdeným v podmienkach výkonu trestu bez toho, aby takéto správanie sa odsúdeného a plnenie povinností svedčilo o tom, že počas výkonu trestu došlo u odsúdeného k eliminácii tých osobnostných čŕt, ktoré viedli k odbrzdeniu zábran u odsúdeného porušovať záujmy, chránené Trestným zákonom. Bez preukázania polepšenia v uvedenom zmysle zo samotného správania sa odsúdeného vo výkone trestu odňatia slobody v súlade s ústavným poriadkom možno vyvodiť len to, že odsúdený sa vie prispôsobiť podmienkam výkonu trestu odňatia slobody, teda dodržiavať normy správania sa pokiaľ je jeho správanie pod neustálou kontrolou.
Podľa správnych zistení okresného súdu v napadnutom uznesení správanie a vystupovanie odsúdeného vo výkone trestu odňatia slobody je na požadovanej úrovni, nebol mu uložený žiadny disciplinárny trest a je pracovne zaradený s kladným hodnotením. Podľa názoru krajského súdu okresný súd správne a v súlade s výsledkami vykonaného dokazovania ustálil, že i napriek správaniu odsúdeného vo výkone trestu odňatia slobody v súlade s ústavným poriadkom, však nemožno automaticky dospieť k záveru o preukázaní polepšenia doterajším výkonom trestu. V súvislosti so záverom okresného súdu o nepreukázaní polepšenia odsúdeného, boli konajúcim súdom podľa názoru krajského súdu správne vyhodnotené dokazovaním zistené skutočnosti k osobe odsúdeného. Z výsledkov vykonaného dokazovania bolo potrebné aj podľa názoru krajského súdu prihliadnuť aj na skutočnosť, že odsúdenému nebola udelená žiadna disciplinárna odmena, prejavil menej aktívny prístup zapojiť sa do aktivít zameraných na posilňovanie motivácie, jasného a realistického sebapoznania, sebaúcty, sebavedomia, sebakontroly a sebaovládania pri vzniku a riešení závislostného správania, iba jedenkrát sa zúčastnil na aktivitách v rámci kultúrno-osvetovej činnosti a tiež na skutočnosť, že podľa záverov hodnotenia ústavu odsúdený zaujímal k spáchanej trestnej činnosti nekritický postoj. Podľa hodnotenia odsúdený spáchanie skutku popieral. Krajský súd k tomu v zhode so závermi okresného súdu uvádza, že takýto postoj odsúdeného nemôže byť prejavom polepšenia, pokiaľ si odsúdený svoje negatívne konanie a jeho dôsledky ani po vykonaní prevažnej časti trestu odňatia slobody vôbec nepripúšťa. Stotožnenie sa odsúdeného so správnosťou, zákonnosťou a spravodlivosťou jeho odsúdenia je nevyhnutnou súčasťou premeny odsúdeného, uvedomenia si jeho protiprávneho konania a dosiahnutia polepšenia. Na verejnom zasadnutí pred samosudcom odsúdený následne už prezentoval, že je si vedomý, že urobil chybu. Tento jeho prezentovaný postoj však správne okresný súd hodnotil aj v spojení s ďalšími dokazovaním zistenými skutočnosťami.
Podľa správnych skutkových záverov okresného súdu odsúdený už v minulosti vykonával aj nepodmienečné tresty odňatia slobody za obdobnú majetkovú trestnú činnosť a bol už aj podmienečne prepustený z výkonu trestu odňatia slobody, pričom uvedené nemalo na odsúdeného dostatočný nápravný účinok, keďže tento pokračoval v páchaní úmyselnej trestnej činnosti. Odsúdený tak zjavne svojím správaním po vykonaní uložených predchádzajúcich trestov odňatia slobody nepreukázal, že predchádzajúce výkony trestu odňatia slobody u neho splnili svoj výchovný účel v zmysle § 34 ods. 1 Tr. zák. viesť ho k tomu, aby viedol už len riadny život. Tieto skutočnosti, napriek súčasnému správaniu sa
odsúdeného vo výkone trestu odňatia slobody v súlade s ústavným poriadkom, v zhode s odôvodnením okresného súdu aj podľa názoru krajského súdu nedávajú podklad k tomu, aby bolo možné dospieť k rozumnému a odôvodnenému presvedčeniu, že u odsúdeného odpadlo riziko ďalšej recidívy, ale svedčia iba o tom, že odsúdený sa v zásade vie prispôsobiť podmienkam výkonu trestu odňatia slobody, teda dodržiavať normy správania sa pokiaľ je jeho správanie pod neustálou kontrolou.
V tejto súvislosti krajský súd opakovane považuje za potrebné zdôrazniť, že z hľadiska účelu trestu pri recidíve odsúdeného, ktorý už vykonával nepodmienečný trest odňatia slobody a ktorý bol už v minulosti aj podmienečne prepustený z výkonu takéhoto trestu, vystupuje do popredia represívna zložka trestu, keďže u neho došlo k opakovanému spáchaniu trestnej činnosti napriek predchádzajúcemu výkonu trestu odňatia slobody, ktorý ho v zmysle § 34 ods. 1 Tr. zák. mal viesť k vedeniu riadneho života. Zo skutočnosti, že odsúdený musel opätovne vykonávať trest odňatia slobody pre úmyselnú trestnú činnosť, logicky vyplýva, že ani predchádzajúca najprísnejšia forma trestu (výkon trestu odňatia slobody) odsúdeného neodradila od následného porušovania záujmov chránených Trestným zákonom úmyselnou formou, čo svedčí o zjavnej neúcte odsúdeného k týmto chráneným hodnotám aj napriek jeho osobnej skúsenosti s výkonom trestu odňatia slobody. Z uvedených dôvodov krajský súd dospel k záveru, že v prejednávanom prípade správanie sa odsúdeného počas výkonu trestu odňatia slobody v súlade s ústavným poriadkom svedčí len o tom, že v prípade neustálej kontroly je odsúdený schopný dodržiavať normy správania sa, nie však o tom, že by doterajším výkonom trestu odňatia slobody boli u osobnosti odsúdeného úplne eliminované zistené sklony k úmyselnému porušovaniu záujmov chránených Trestným zákonom.
Napriek tomu, že už vyššie uvedený správny záver okresného súdu je zákonným dôvodom pre zamietnutie žiadosti odsúdeného o podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody, krajský súd považoval za správne aj závery okresného súdu v odôvodnení napadnutého uznesenia, podľa ktorých záverov odsúdený nespĺňa ani zákonnú podmienku, spočívajúcu v odôvodnenej pozitívnej prognóze budúceho správania sa odsúdeného v prípade jeho podmienečného prepustenia pred vykonaním celého uloženého trestu odňatia slobody. V prípade odsúdeného je resocializačná prognóza vyhodnotená ako menej priaznivá a to najmä vzhľadom na trestnú minulosť odsúdeného, kedy na jeho nápravu nemali vplyv ani predchádzajúce odsúdenia a ani výkony trestov odňatia slobody. Odsúdený navyše už bol dokonca v minulosti aj podmienečne prepustený z výkonu trestu, no následne sa opakovane dopustil úmyselnej trestnej činnosti. S poukazom na pozitívne zistenie opakovanej recidívy trestnej činnosti u odsúdeného, trestanej aj nepodmienečnými trestami odňatia slobody pred súčasným výkonom trestu, krajský súd sa stotožnil so správnosťou odôvodneného záveru okresného súdu o existencii rizika ďalšieho zlyhania odsúdeného, existencia ktorého rizika aj podľa názoru krajského súdu nedáva rozumný podklad k záveru o možnosti očakávať od odsúdeného, že v budúcnosti povedie riadny život tak, ako to má na zreteli ustanovenie § 66 ods. 1 Tr. zák.
Keďže s poukazom na uvedené krajský súd dospel k záveru, že sťažnosť odsúdeného proti napadnutému uzneseniu okresného súdu nie je dôvodná, podľa § 193 ods. 1 písm. c) Tr. por. rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.
Toto rozhodnutie bolo prijaté hlasmi členov senátu v pomere 3:0.
Poučenie:
P o u č e n i e :
1) Proti tomuto uzneseniu zákon nepripúšťa žiadny ďalší riadny opravný prostriedok.
2) Podľa § 415 ods. 1 veta druhá Tr. por., ak bol návrh odsúdeného o podmienečné prepustenie zamietnutý, môže ho odsúdený opakovať až po uplynutí jedného roka od zamietnutia.