Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_B1-4C-25-2018.pdf
PDF · 96.35 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
B1-4C/25/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Mestský súd Bratislava IV sudkyňou JUDr. Silviou Rovňánkovou v právnej veci žalobkyne: A. B. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. E. X, F., proti žalovaným: 1. G. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. E. X, F., 2. A. G. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom E. XX, F., 3. G. G. I., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. E. XXX/X, F., 4. G. G. I., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. E. XXX/X, F., 5. G. G. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom I. XXXX/XX, F., 6. J. K. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. E. X, F., 7. J. G. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. E. X, F., o zrušenie uznesenia schôdze vlastníkov bytov a nebytových priestorov, takto
r o z h o d o l :
I. Súd žalobu v celom rozsahu z a m i e t a .
II. Žalovaným sa proti žalobkyni priznáva nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%. O výške trov konania bude rozhodnuté po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením.
o d ô v o d n e n i e :
1. Žalobkyňa sa žalobou doručenou bývalému Okresnému súdu Bratislava I dňa 31.08.2018 domáha zrušenia rozhodnutia č. 10 schôdze vlastníkov bytov a nebytových priestorov bytového domu na ulici D. E. X L. F., súpisné číslo bytového domu XXX, postaveného na parcele č. XXXX, v katastrálnom území Staré Mesto, obec Bratislava -mestská časť Staré Mesto, okres Bratislava I, zapísaného na LV č. XXXX, na ktorej boli prítomní nasledovní vlastníci: A. B. C., G. E., G. G. I., G. E., J. C. K., A. G. H., zo dňa 07.08.2018, ako aj náhrady trov konania.
2. Žalobu odôvodnila na tom skutkovom základe, že dňa 07.08.2018 sa konala schôdza vlastníkov bytov a nebytových priestorov bytového domu na ulici D. E. X L. F.. Jedným z bodov programu schôdze bolo riešenie situácie ohľadne navrátenia spoločných povalových priestorov, nachádzajúcich sa v bytovom dome. K bodu programu sa vyjadrila žalobkyňa, keď prítomným uviedla, že riešenie celej situácie je možné len dohodou, nakoľko výstavba je postavená, a nie je možné pozerať na tieto priestory ako povalové, keďže neexistujú. Žalovaný 1/ navrhol, aby vstup do povalových priestorov bol otvorený za účasti vlastníkov a polície, a aby bol uzamknutý a každý vlastník dostal kľúče od spoločných priestorov, pričom o tomto návrhu hlasovali vlastníci tak, že schválili tento návrh celkovým počtom hlasov 5; žalobkyňa hlasovala proti návrhu. 3. S poukazom na ustanovenie § 14 ods. 4 zákona o bytoch a nebytových priestoroch mala žalobkyňa za to, že citované uznesenie predstavuje nástroj ochrany vlastníka bytu alebo nebytového priestoru v bytovom dome, ktorý sa cíti byť dotknutý na svojich právach, resp. oprávnených záujmoch, pred prijatím protiprávnych rozhodnutí na schôdzi vlastníkov bytov, kde vlastníci bytov rozhodujú o spoločných záležitostiach. V súlade s ustálenou judikatúrou je možné napadnúť tak vecné (obsahové) nedostatky prijatých rozhodnutí, ako napr. rozpor so zákonom, obchádzanie zákona, rozpor s dobrými mravmi, ako aj formálnej stránky týkajúce sa prijatia rozhodnutia. Podľa názoru žalobkyne prijaté rozhodnutie nie je rozhodnutím v súlade s právnymi predpismi, a to najmä z jeho obsahového hľadiska. Toto
rozhodnutie jednak nie je možné vykonať, nakoľko sa v súčasnosti nejedná o povalové priestory, pričom vstavba bytu v týchto priestoroch bola realizovaná na základe predchádzajúceho súhlasu vlastníkov. Ak by došlo k takému výkonu práva ostatných spoluvlastníkov podľa predmetného rozhodnutia, išlo by jednoznačne o rozpor s dobrými mravmi. Ide o priestory, ktoré sú v súčasnosti riadne zariadené, obsahujú množstvo vnútorného vybavenia a sú užívané žalobkyňou, resp. osobami, ktoré ich užívajú so súhlasom žalobkyne, výkon rozhodnutia spočívajúceho v tom, že ostatní vlastníci do nich vzniknú, budú uzamknuté a ostatní vlastníci bytového domu od nich dokonca dostanú kľúče, predstavuje neprimeraný zásah do práv žalobkyne priznaných jej zákonom. Zopakovala, že povalový priestor v súčasnosti v bytovom dome fakticky neexistuje, nakoľko sa jedná o vstavbu bytu v podkroví, ktorého je žalobkyňa stavebníkom. Pokiaľ súd nezruší predmetné rozhodnutie, bude porušené ústavné právo žalobkyne na ochranu obydlia, ktoré je nedotknuteľné. B1-4C/25/2018 3
4. Žalovaní sa k žalobe vyjadrili podaním zo dňa 02.04.2019 a túto navrhli v celom rozsahu zamietnuť. Uviedli, že nie je možné súhlasiť so žiadnym z dôvodov na požadované zrušenie uznesenia schôdze, tak ako ich žalobkyňa v žalobe uviedla. Sú iba vyjadrením priania niekoho, kto dlhodobo nerešpektuje právne predpisy, vykonateľné súdne rozhodnutie, nijakým spôsobom sa nechce podieľať na dohodách s ostatnými spoluvlastníkmi a kto uznáva iba svoj pohľad na vec a svoj laický výklad právnych predpisov. Práve schôdza vlastníkov slúži na to, aby sa rokovalo o problémoch a hľadali sa schodné riešenia. Pokiaľ väčšina vlastníkov na riadne zvolanej schôdzi rozhodla o krokoch súvisiacich s predmetom ich spoluvlastníctva, je to plne v súlade s ustanovením § 139 ods. 2 Občianskeho zákonníka a v záujme právnej istoty je nutné to rešpektovať. Nespochybnili právo prehlasovaného spoluvlastníka obrátiť sa v zákonnej lehote na súd, kde je ale povinnosť uvádzať pravdivé skutočnosti. 5. Konanie žalobkyne žalovaní označili ako poškodzujúce ostatných spoluvlastníkov vo výkone ich vlastníckych práv k predmetným priestorom. Vlastníctvo chránené Ústavou Slovenskej republiky môže vzniknúť iba na základe zákonom stanovených skutočností a zápis v katastri nehnuteľností má konštitutívny účinok. Povalový priestor stále nezmenil svoj charakter v katastri nehnuteľností, nie je ho preto možné definovať inak a domáhať sa ochrany „obydlia“. Pokiaľ niekto svojvoľne zaberie spoločný priestor a viac ako 10 rokov ignoruje práva spoluvlastníkov, rozhodne nejde o konanie, ktoré má požívať právnu ochranu. Nikto zo žalovaných nemal možnosť vstúpiť do spoločných priestorov, preto sa vlastníci snažili na schôdzi dohodnúť postup, ktorý by smeroval k vyriešeniu tejto situácie. Podľa názoru žalovaných snahou žalobkyne podaním tejto žaloby je opäť získať čas, pričom dôvod nie je známy, keďže bez vzájomnej dohody sa priestor nikdy nezlegalizuje a vzťahy v dome budú naďalej neriešené a neriešiteľné. 6. V žalobnej replike zo dňa 02.05.2019 žalobkyňa uviedla, že všetky dôvody uvedené v žalobe sú pravdivé a riadne preukázané listinnými dôkazmi. Mala za to, že jednoznačne označila dôvody a všetky okolnosti, resp. skutočnosti, z ktorých vyplýva, že prijaté uznesenie, resp. rozhodnutia schôdze vlastníkov bytov a nebytových priestorov, nie je rozhodnutím v súlade s právnymi predpismi, a to najmä z jeho obsahového hľadiska. Napadnuté uznesenie je z jej pohľadu v rozpore s dobrými mravmi, predstavuje neprimeraný (a taktiež zjavne nespravodlivý) zásah do práv žalobkyne priznaných jej zákonom. Vo vzťahu k tvrdeniu žalovaných, že sa žalobkyňa nemôže domáhať ochrany obydlia, nakoľko sa jedná o povalový priestor žalobkyňa uviedla, že je potrebné prihliadať na všetky okolnosti konkrétneho prípadu a nie je podstatnou otázka, či obydlie spĺňa stavebno-technické požiadavky, či bolo postavené legálne, či je užívané legálne, ani či je jeho užívateľ prihlásený na trvalý pobyt v tomto obydlí. Zopakovala, že určený povalový priestor v súčasnosti fakticky neexistuje. Zotrvala na tvrdení, že prijaté uznesenie nie je uznesením prijatým v súlade so zákonom. Predmetné uznesenie je nevykonateľné, nakoľko v bytovom dome sa v súčasnosti žiadne povalové priestory nenachádzajú. Predmetnou žalobou sa žalobkyňa domáha svojho práva priznaného jej zákonom o vlastníctve bytov a nebytových priestorov, nakoľko má za to, že obsah napadnutého uznesenia nemôže byť vykonaný, a ak vykonaný bude, bude sa jednať o výkon v rozpore so zákonom a v rozpore s dobrými mravmi.
7. Žalovaní nevyužili svoje procesné právo, k tvrdeniam žalobkyne sa nevyjadrili a nepredložili súdu žiadne ďalšie prostriedky procesnej obrany. 8. Na prejednanie sporu súd nariadil pojednávanie na dňa 03.10.2025, na ktorom sa zúčastnili žalovaný 1/ a žalovaná 5/. Žalobkyňa svoju neprítomnosť ospravedlnila podaním doručeným súdu dňa 02.10.2025 zo zdravotných dôvodov, na svojej účasti na pojednávaní netrvala, uviedla, že žalobné dôvody sú dané v jej žalobe a nedajú sa meniť. Ostatným žalovaným bolo riadne doručené predvolanie na pojednávanie, svoju neprítomnosť na pojednávaní neospravedlnili. Súd pojednával v ich neprítomnosti. Žalovaný 1/
zopakoval podstatné skutočnosti uvedené v písomnom vyjadrení k žalobe; označil prebiehajúce súdne konanie za irelevantné, nakoľko ohľadne predmetného podkrovného priestoru prebehla následne ďalšia schôdza vlastníkov, ktorú žalobkyňa rovnako napadla na súde. K nahliadnutiu predložil rozhodnutie Mestského súdu Bratislava IV zo dňa 11.10.2024, č. k. B1-64Er/813/2019 - 191, ktorým bol návrh žalobkyne na odklad exekúcie ako povinnej na vypratanie podkrovného priestoru zamietnutý. Prítomní žalovaní nepovažovali za potrebné doplniť žiadne ďalšie skutočnosti týkajúce sa prejednávaného sporu; rovnako nemali návrhy na doplnenie dokazovania. Žalovaný 1/ záverom uviedol, že žalobu považuje za nedôvodnú. Žalovaná 5/ sa vzdala práva na prednes v záverečnej reči rukách 9. Súd vykonal dokazovanie z písomných a ústnych vyjadrení sporových strán, ako aj z predložených listinných dôkazov, na základe, ktorých ustálil nasledovný skutkový a právny stav: 10. Zo zápisnice zo schôdze vlastníkov bytov a nebytových priestorov bytového domu D. E. X L. F., konanej dňa 07.08.2018, mal súd za preukázané, že v zmysle bodu 10 zápisnice vlastníci bytov a nebytových priestorov hlasovali o navrátení spoločných povalových priestorov spoluvlastníkom. Žalobkyňa mala za to, že situáciu je možné riešiť len dohodou, keďže stavba je postavená a nie je možné pozerať na tieto priestory ako povalové, keďže neexistujú. Žalobkyňa trvala na tom, že predmetné priestory sú jej a nesúhlasí s vniknutím do stavby, čo pokladá za trestný čin. Žalovaný 1/ proti argumentoval, že žalobkyňa nie je vlastníčkou týchto priestorov a navrhol, že vstup do povalových priestorov bude otvorený za účasti vlastníkov a polície, bude uzamknutý a každý vlastník dostane kľúč od spoločných priestorov. Za návrh žalovaného 1/ hlasovalo 5 prítomných vlastníkov, proti bol 1 vlastník, nikto sa nezdržal. 11. Z pripojenej prezenčnej listiny vyplýva, že schôdze sa zúčastnili: G. G. I., G. G. I., A. G. H., A. B. C., M. E., J. K. C., J. G. C., G. E.. Nezúčastnili sa: J. J. G. a J. K. G..
12. Z výpisu z listu vlastníctva č. XXXX, vyhotovený ku dňu 05.09.2018, mal súd za preukázané, že vlastníkmi bytov nachádzajúcich sa v bytovom dome na ulici D. E. X L. F., na parc. č. XXXX, súp. č. XXX, boli: A. G. H. (byt č. 2 - spoluvlastnícky podiel 1/1), A. B. C. (byt č. 3 - spoluvlastnícky podiel 1/1), G. G. I. (byt č. 1 - spoluvlastnícky podiel 1/2), G. G. I. (byt č. 1 - spoluvlastnícky podiel 1/2), M. E. (byt č. 4 - spoluvlastnícky podiel 1/1), J. J. G. a A.. K. G. (byt č. 5 - spoluvlastnícky podiel 1/1), J. K. C. a J. G. C. (byt č. 6 - spoluvlastnícky podiel 1/1), G. E. (byt č. 7 - spoluvlastnícky podiel 1/1 zátvorky. 13. Podľa § 14a ods. 8 zákona č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov, účinný a platný v čase konania schôdze vlastníkov bytov a nebytových priestorov (ďalej len „zákon č. 182/1993 Z. z.“), prehlasovaný vlastník bytu alebo nebytového priestoru v dome má právo obrátiť sa do 30 dní od oznámenia výsledku hlasovania na súd, aby vo veci rozhodol, inak jeho právo zaniká. Ak sa vlastník bytu alebo nebytového priestoru v dome nemohol o výsledku hlasovania dozvedieť, má právo obrátiť sa na súd najneskôr do troch mesiacov od oznámenia výsledku hlasovania, inak jeho právo zaniká. Prehlasovaný vlastník bytu alebo nebytového priestoru v dome sa môže zároveň na príslušnom súde domáhať dočasného pozastavenia účinnosti rozhodnutia vlastníkov bytov a nebytových priestorov podľa osobitného predpisu.15a) Pri rovnosti hlasov, alebo ak sa potrebná väčšina podľa § 14b nedosiahne, rozhoduje na návrh ktoréhokoľvek vlastníka bytu alebo nebytového priestoru v dome súd. 14. V prejednávanom spore sa žalobkyňa domáhala zrušenia rozhodnutia č. 10 prijatého dňa 07.08.2018 väčšinou prítomných vlastníkov bytov a nebytových priestorov na schôdzi bytového domu nachádzajúceho sa na ulici D. E. X L. F.. Predmetné rozhodnutie sa týkalo povalového priestoru, v ktorom si žalobkyňa ako stavebník na základe predchádzajúceho súhlasu vlastníkov bytov vykonala vstavbu bytu, ktorý následne ako byt užívala. Za vstup do povalových priestorov, ktorých vlastníčkou nie je žalobkyňa, jeho otvorenia za účasti vlastníkov a polície a následného uzamknutia a odovzdania kľúčov ostatným vlastníkom hlasovalo 5 prítomných vlastníkov bytov a nebytových priestorov, proti bola žalobkyňa, nikto sa nezdržal. Vychádzajúc z pripojeného listu vlastníctva č. XXXX, vyhotoveného dňa 05.09.2018 a prezenčnej listiny z vyššie označenej schôdze vyplýva, žiaľ, schôdze sa nezúčastnili vlastníci bytu č. 5, J. J. G. a A.. K. G.. Túto skutočnosť na pojednávaní dňa 03.10.2025 potvrdil žalovaný 5/. Všetky vyššie uvedené skutočnosti neboli medzi sporovými stranami sporná. 15. Vecná legitimácia vyjadruje postavenie účastníka konania v hmotnoprávnom vzťahu (niekedy aj v procesnoprávnom vzťahu), ktoré v konečnom dôsledku vedie k úspechu alebo neúspechu v konaní. Účastník konania, ktorý je nositeľom hmotnoprávnej povinnosti (záväzku), má pasívnu legitimáciu. Vecná legitimácia sa na začiatku konania tvrdí. Súd žalobe vyhovie len vtedy, ak žalobca žaluje osobu, ktorá je nositeľom hmotnoprávnej povinnosti. Ak sa to v konaní nedokáže, súd žalobu zamietne so záverom o nedostatku pasívnej vecnej legitimácie žalovaného bez ohľadu na prípadné zistenie, že nositeľom pasívnej vecnej legitimácie je iný subjekt, ktorého ale žalobca za žalovaného neoznačil (uznesenie Najvyššieho súdu SR z 18. januára 2012, sp. zn. 6 Cdo 214/2011).
16. O nedostatok pasívnej vecnej legitimácie ide vtedy, ak ten, o kom žalobca tvrdí, že je nositeľom hmotnoprávnej povinnosti (žalovaný), v skutočnosti objektívne nie je nositeľom hmotnoprávnej povinnosti, o ktorú v konaní ide (porov. rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 3 Cdo 192/2004). 17. V zmysle zákonných ustanovení Civilného sporového poriadku je presné označenie strán sporu bezvýnimočnou požiadavkou individualizácie žaloby. V sporovom konaní je výlučne vecou žalobcu označenie strán sporu. Strana sporu musí byť označená tak, aby bolo nepochybné, kto je stranou v spore, aby ju nebolo možné zameniť s inou osobou a aby s ňou mohol súd konať. 18. Civilný sporový poriadok definuje nerozlučné spoločenstvo ako procesné spoločenstvo, v ktorom ide o také spoločné práva alebo povinnosti, že sa rozsudok musí vzťahovať na každého, kto vystupuje ako žalobca alebo žalovaný, pričom procesný úkon jedného z nich platí aj pre ostatných. 19. Pri žalobe prehlasovaného vlastníka bytu alebo nebytového priestoru podľa zákona o vlastníctve bytov vzniká nútené procesné spoločenstvo nerozlučných spoločníkov – vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome v zmysle ustanovenia § 77 ods. 1 CSP v spojení s ustanovením § 78 ods. 1 CSP. Podľa dotknutej právnej úpravy je nepochybné, že pri žalobách prehlasovaného vlastníka v citovaného zákona je potrebné, aby účastníkmi súdneho konania boli všetci aktuálni vlastníci bytov a nebytových priestorov v bytovom dome. 20. V tejto súvislosti súd poukazuje na uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 23.04.2019, sp. zn. 6 Cdo 133/2018, v zmysle ktorého „žaloba prehlasovaného vlastníka bytu a nebytového priestoru na určenie neplatnosti hlasovania, ktorého predmetom bolo udelenie súhlasu na vykonanie dobrovoľnej dražby (§ 14 zákona č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov) musí smerovať proti všetkým vlastníkom bytov a nebytových priestorov v dome; len oni sú záložnými veriteľmi a majú pasívnu vecnú legitimáciu v predmetnom spore“. (R 37/2020) 21. Podporne možno odkázať aj na odôvodnenie Krajského súdu v Bratislave, sp. zn. 4Co/353/2012, z ktorého vyplýva, že „pasívne legitimovaní v konaní o neplatnosť uznesení vlastníkov bytov a nebytových priestorov sú všetci vlastníci bytov a nebytových priestorov, ktorí sú oprávnení hlasovať na schôdzi vlastníkov bytov a nebytových priestorov, nakoľko sa jedná o nerozdielne spoločenstvo účastníkov sporu.“ 22. Taktiež podľa rozsudku Krajského súdu v Trnave, sp. zn. 23 Co 693/2014 „Nositeľom prejavu konkrétneho hlasovania a tým prejavu vôle, ktorá sa transformuje do podoby uznesení (rozhodnutí) prijatých na schôdzi sú samotní vlastníci bytov a nebytových priestorov. (…) Z toho vyplýva, že žaloba musí smerovať proti všetkým vlastníkom bytov a nebytových priestorov v dome bez ohľadu na to, či boli, alebo neboli prítomní na schôdzi, na ktorej bolo prijaté napadnuté uznesenie. Správca bytov je odlišná osoba od vlastníkov bytov a nebytových priestorov.“
23. Žalobkyňa v žalobe opomenula na strane žalovaného uviesť vlastníkov bytu č. 5, J. G. a A.. K. G., pričom irelevantné je, že títo za napadnuté rozhodnutie vlastníkov bytov a nebytových priestorov č. 10 na schôdzi konajúcej sa dňa 07.08.2018 v bytovom dome na ulici D. E. X L. F., nehlasovali. Nakoľko teda na strane žalovaného nie sú označení všetci vlastníci bytov a nebytových priestorov, ktorí v rozhodnom čase vlastníkmi boli, čiže neboli označení všetci pasívne vecne legitimovaní vlastníci bytov tvoriaci nerozlučné procesné spoločenstvo, uvedené bolo dôvodom pre zamietnutie žaloby v celom rozsahu. 24. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Podľa § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v lehote do 60 dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
25. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa Vyššie citovaných zákonných ustanovení a v konaní plne úspešným žalovaným priznal proti neúspešnej žalobkyni nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. O výške trov konania rozhodne Súd po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením v zákonnej lehote.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré je možné podať v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajšom súde, písomne, v dvoch vyhotoveniach. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 364 CSP). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 CSP). Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie (§ 366 CSP).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.