Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_22C-40-2023.pdf
PDF · 176.7 KB
No categories available
22C/40/2023
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Galanta v konaní pred sudkyňou Mgr. Janou Mičekovou v právnej veci žalobcu: A. B. C., nar. XX.X.XXXX, bytom D. XXX, zastúpený: JUDr. Juraj Bilický, advokát, so sídlom Pri strelnici 64, Nitra, proti žalovanému: Obec Šoporňa, so sídlom Šoporňa 1179, IČO: 00 306 207, zastúpený: executio iuris advokátska kancelária, s. r. o., so sídlom Záhradnícka 4840/71, Bratislava, o zaplatenie 12.236,40 eur s príslušenstvom, takto
r o z h o d o l :
I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 12.236,40 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,5 % ročne zo sumy 12.236,40 eur od 27.5.2023 do zaplatenia, a to v lehote do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
II. Súd žalobu vo zvyšnej časti zamieta.
III. Žalobca má voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
o d ô v o d n e n i e :
1. Žalobca sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 1.5.2023 domáhal zaplatenia sumy 12.236,40 eur s príslušenstvom a náhrady trov konania.
2. Žalobca žalobu odôvodnil tým, že ako cyklista prechádzal dňa 1.5.2021 v predpoludňajších hodinách obcou Šoporňa, pričom počas prejazdu ulicou C., na úrovni bytového domu na adrese E. C. F. XXX sa na miestnej komunikácii nachádzal výtlk, ktorý nebol žiadnym spôsobom označený a najmä nebol viditeľný. Žalobca uviedol, že mu do predmetného výtlku počas jazdy na bicykli vbehlo predné koleso, v dôsledku čoho nebolo možné zabrániť pádu. Pri páde utrpel vážne zranenie a to trieštivú zlomeninu horného konca ramennej kosti, čo malo za následok, že bola nutná aj výmena ramenného kĺbu. Okrem toho pri páde utrpel aj ďalšie zranenia, ako prasknutý nos a odreniny na ľavom predlaktí a v príčinnej súvislosti s predmetnými zraneniami a ich liečbou došlo aj k poškodeniu chrbtice, čo je doposiaľ sprevádzané častými a veľkými bolesťami. Na miesto udalosti bola privolaná rýchla záchranná služba (RZP), ktorá ho odviezla do nemocnice. Žalobca uviedol, že jeho liečba si vyžiadala hospitalizáciu aj operácie. Lekárskym posudkom bolo bolestné ohodnotené na 160 bodov a sťaženie spoločenského uplatnenia na 380 bodov. Správcom predmetnej miestnej komunikácie na ulici C. v obci Šoporňa je žalovaný. Cestný zákon ustanovuje pre žalovaného ako správcu cesty prostredníctvom ustanovenia § 9 ods. 1 povinnosť bez prieťahov odstraňovať závady v zjazdnosti miestnych komunikácií. Podľa § 9a ods. 2 cestného zákona je ex lege zakotvená povinnosť žalovaného ako správcu zodpovedať za škody, ktoré vznikli užívateľom týchto komunikácií a ktorých príčinou boli závady v zjazdnosti, okrem prípadu, že preukážu, že nebolo v medziach možností tieto závady odstrániť, ani na ne predpísaným spôsobom upozorniť. Uvedené povinnosti neboli zo strany žalovaného splnené. Žalovaný navyše porušil prevenčnú povinnosť, keď konal v rozpore s ustanovením § 415 OZ, v zmysle ktorého každý je
povinný počínať si tak, aby nedochádzalo ku škodám na zdraví, na majetku, na prírode a životnom prostredí. Žalovaný závadu v zjazdnosti predmetnej komunikácie neodstránil, ani na ňu zodpovedajúcim, zákonom predpokladaným spôsobom, neupozornil a výtlk neoznačil. Žalobca uviedol, že porušenie vyššie vymedzených povinností zo strany žalovaného viedlo k vzniku škody (ujmy) na jeho zdraví tak, že utrpel vyššie uvedené zranenia, čo preukazujú aj lekárske správy, pričom lekárskym posudkom bolo bolestné ohodnotené na 160 bodov a sťaženie spoločenského uplatnenia na 380 bodov, čiže spolu 540 bodov. Hodnota jedného bodu v roku 2021 bola 22,66 eur, čo pri 540 bodoch predstavuje sumu 12.236,40 eur za bolestné a sťaženie spoločenského uplatnenia. Žalobca uviedol, že bol aktívnym cyklistom, ktorý na bicykli najazdil v priemere 3000 km ročne. Zároveň bol aktívnym športovcom a pravidelne plával. V dôsledku uvedeného zranenia sa už nemôže venovať športovaniu, pretože ruku nemôže zodvihnúť. Dokonca nemôže ani písať na počítači či písacom stroji pre pretrvávajúcu bolesť. Žalobca uviedol, že ako cyklista vykonával jazdu v súlade s právnymi predpismi, neporušil žiadnu svoju povinnosť, jazdu prispôsobil dopravno-technickému stavu komunikácie, poveternostným podmienkam a všetkým okolnostiam, ktoré mohol predvídať. Vozovka však v dôsledku zavineného porušenia povinností žalovaného vykazovala taký stupeň závadnosti ako objektívnej vady, ktorá mu neumožnila bezpečnú jazdu v zmysle vyššie citovaných zákonných ustanovení a najmä mu neumožnila predísť pádu a zraneniam. Na základe vyššie uvedeného je zrejmé, že závadnosť v podobe predmetného výtlku v bezchybnom povrchu súvislého úseku vozovky, bola bezprostrednou, priamou a neprerušenou príčinou pádu a zranení žalobcu, jednalo sa o príčinu dôležitú, podstatnú, značnú a nebyť tejto skutočnosti (príčiny), k pádu a zraneniam žalobcu by neprišlo. Žalobca uviedol, že mu okrem nároku na zaplatenie žalovanej istiny vznikol nárok na zaplatenie zákonných úrokov z omeškania vo výške 8,5 % p.a. zo sumy 12.236,40 eur odo dňa 1.5.2023 do zaplatenia.
3. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe uviedol, že žalobca nijako nepreukázal zodpovednosť žalovaného v spojitosti so vznikom škody žalobcu. Z potvrdenia o privezení RZP je zrejmé, že žalobcu do nemocnice priviezla RZP, ale nie je zrejmé odkiaľ a ani kde ho do vozidla RZP nakladala. Žalobca predložil fotodokumentáciu, z ktorej nie je zrejmé, kedy a kde bola vyhotovená. Žalovaný poukázal na to, že v rozhodnom období prebiehala v obci stavebná činnosť, kde aj ulica, na ktorej sa podľa vyjadrení žalobcu mala škodová udalosť stať, bola súčasťou staveniska. V obci Šoporňa sa na základe právoplatného stavebného povolenia realizovala výstavba obecnej kanalizácie. V uvedenom období tak nešlo o miestnu komunikáciu, ale o stavenisko, v súvislosti s čím žalovaný poukázal na § 9a ods. 2 cestného zákona. Ak sa teda žalobca zdržiaval dňa 1.5.2021 na ním označenej komunikácii, pravdepodobne sa tam zdržiaval v rozpore s predpismi na úseku ochrany a bezpečnosti zdravia pri práce, keďže sa nachádzal na stavenisku. Žalovaný poukázal na to, že z fotodokumentácie je zrejmé, že v blízkom okolí miesta, kde malo dôjsť k dopravnej nehode žalobcu sa nachádza správcom miestnej komunikácie osadená prekážka, za účelom vedenia dopravného prostriedku rýchlosťou, ktorá je v danom úseku predpokladaná. Bez akýchkoľvek pochybností možno predpokladať, že žalobca ak bol v daný deň na predmetnej komunikácii, ktorá bola stavenisko mohol spadnúť na osadenej prekážke, ktorá je podstatne nebezpečnejšia ako údajná závada v zjazdnosti. Ak má žalovaný vychádzať z pravdivosti vyjadrení žalobcu, na základe ktorých má byť skúseným cyklistom, na fotografii uvádzaná nerovnosť, nech sa nachádza kdekoľvek, nemôže pri riadnom a obvyklom spôsobe vedenia dopravného prostriedku bicykla, spôsobiť neočakávaný pád s následkami, ktoré dáva žalobca za vinu žalovanému.
3.1. Žalovaný ďalej uviedol, že ak sa žalobca dňa 1.5.2021 nachádzal na území obce Šoporňa, tak porušil predpisy o pohybe osôb počas opatrení ÚVZ proti šíreniu nákazy ochorenia COVID – SARS 19 a nachádzal sa za hranicami okresu, v ktorom má trvalé bydlisko. Žalobca si nesplnil svoje povinnosti, ktoré mu vyplývajú zo všeobecne záväzných právnych predpisov ako účastníkovi dopravnej nehody. Keďže žalobca neoznámil dopravnú nehodu policajtovi, nebolo možné zo strany polície alebo správcu miestnej komunikácie vyžiadať si záznam z kamerového systému obce, z ktorého by bolo možné jednoznačne zistiť, či žalobca dňa 1.5.2021 sa na území obce Šoporňa nachádzal a či k poškodeniu zdravia došlo tak ako tvrdí. Podľa žalovaného žalobca nepreukázal zodpovednosť žalovaného za poškodenie jeho zdravotného stavu a nepreukázal ani miesto a čas porušenia jeho zdravotného stavu a už vôbec nie príčinnú súvislosť.
4. Žalobca vo vyjadrení k vyjadreniu žalovaného uviedol, že G. C., ktorého navrhol žalobca vypočuť ako svedka, ktorý poskytol žalobcovi prvú pomoc v tom čase aj vyhotovil fotografie označené ako výtlk v čase udalosti dňa 1.5.2021 priamo na mieste, kde sa predmetný výtlk nachádzal a došlo k pádu žalobcu v Šoporni na ulici C., na úrovni bytového domu na adrese E. C. F. XXX. Fotografie
výtlk po oprave po skončení hospitalizácie vytvoril dňa 28.4.2023 právny zástupca žalobcu na tom istom mieste. Žalobca uviedol, že o tom, že sa v obci realizovala stavebná činnosť žalobca nemal vedomosť, pretože na predmetnom mieste sa žiadna nerealizovala. Predmetná komunikácia bola verejne prístupná a verejnosťou užívaná, nebol žiadnym spôsobom obmedzený prístup na ňu a nebolo nikde v okolí ani označené žiadne prenosné dopravné značenie. Predmetná ulica nebola žiadnym spôsobom označená, že sa jedná o stavenisko, ani nebol žiadnym spôsobom obmedzený pohyb na nej, ani na jej častiach. Z predloženej fotodokumentácie zo dňa 1.5.2021 je zjavné, že výtlk je dôsledkom zlého stavu komunikácie a nie stavebnej činnosti, nakoľko komunikácia nebola rozkopaná ani inak narušená stavebnou činnosťou, ale bola porušená dlhodobou eróziou. Protokol o odovzdaní a prevzatí staveniska zo dňa 11.6.2020 nepreukazuje, že ku dňu 1.5.2021 ešte prebiehali stavebné práce, ani nepreukazuje, že stavebné prebiehali na mieste pádu žalobcu, resp. v tejto časti obce. V bode 7. protokolu je uvedené, že sa jedná o verejné priestranstvo obce Šoporňa a v bode 8. protokolu je uvedené, že hranice staveniska nie sú vytýčené a stavenisko nie je oplotené. Nemožno súhlasiť s obranou žalovaného, že prestal zodpovedať za stav verejných komunikácii v podstate v celej obci iba formálnym odovzdaním predmetných pozemkov realizátorovi stavby za stavu, kedy boli stavebné práce vykonávané postupne vždy iba v určitých častiach obce, pričom je nesporné, že obecné komunikácie boli aj naďalej verejne prístupné a verejnosťou využívane nepretržite. Žalobca nemohol konať v rozpore s právnymi predpismi o BOZP ani sa nemohol na predmetnej komunikácii zdržiavať neoprávnene, pretože táto bola verejne prístupná, verejnosťou užívaná, navyše bez akéhokoľvek označenia, že by sa malo jednať o stavenisko a za stavu, keď v tom čase sa na predmetnej komunikácii ani v jej okolí nevykonávali žiadne stavebné práce. Žalobca poukázal na to, že pokiaľ by bol predmetný výtlk viditeľný, tak by sa mu vyhol. Žalobca uviedol, že nedokázal pádu zabrániť aj napriek tomu, že pred retardérom spomalil, pretože výtlk nebol zo smeru jeho jazdy viditeľný. Žalobca uviedol, že si nie je vedomý, že by porušil akýkoľvek právny predpis či nariadenie v súvislosti s obmedzením pohybu osôb proti šíreniu nákazy COVID – SARS 19. Bez ohľadu na uvedené, táto okolnosť je irelevantná vo vzťahu k predmetu tohto konania a uplatnenému nároku. Počas doby, kedy žalobca mimo vozovky čakal aj v prítomnosti svedkov na príchod RZP, prechádzala okolo nich motorizovaná hliadka PZ, ktorá sa spýtala prítomných čo sa stalo a či už volali RZP. Po tom ako prítomní oznámili príslušníkom PZ, že už volali RZP, tak príslušníci pokračovali v jazde ďalej. Keďže policajti už vedeli o predmetnej udalosti, žalobca nepovažoval za potrebné oznamovať ju policajtom opakovane. Žalobca si nevie predstaviť ako, dokedy a načo mal podľa žalovaného zotrvať na mieste, keďže policajti o udalosti už vedeli a bol potrebný jeho prevoz do nemocnice, kam ho previezla RZP.
5. Žalovaný vo vyjadrení k vyjadreniu žalobcu uviedol, že z vyjadrenia zhotoviteľa vyplýva, že podľa denníkov firmy COMBIN (dodávateľa zhotoviteľa stavby) bolo potrubie na vetve B4-5 ukladané od 25.2.2021 do 1.3.2021 a stavebné úpravy sa realizovali od 25.6.2021 do 8.7.2021. Z uvedeného je zrejmé, že položená vetva potrubia bola až do stavebných úprav uložená vo výkopových žľaboch, ktoré sa zahrnuli a upravili až po 25.6.2021. Z fotodokumentácie predloženej žalobcom (výtlk po oprave) je zrejmé, že prípojka verejnej kanalizácie je vedená aj telesom miestnej komunikácie. Z fotodokumentácie nie je zrejmé, kde bola táto fotografia vyhotovená a ani to kedy. V uvedenom období tak nešlo o miestnu komunikáciu, ale o stavenisko.
5.1. Žalovaný ďalej poukázal na to, že z posudku nie je zrejmé z akých podkladov lekár, ktorý vypracoval posudok vychádzal, aby bolo umožnené overiť správnosť predmetného posudku. Z podkladov, ktoré predložil žalobca, tak bodová hodnota nekorešponduje so zisteniami z 1.5.2023, a to bodujúci lekár boduje zlomeninu kosti s jej posunutím, ale takéto zistenie nie je diagnostikované; bodujúci lekár boduje zlomeninu nosa, ale v diagnóze je len podozrenie; bodujúci lekár priznal k položke 114 body položky 115; bodujúci lekár boduje vyberanie kamienkov z oškretých končatín, ale uvedené nie je v žiadnej diagnóze. Je zarážajúce, že žalobca bol po ošetrení prepustený do domáceho ošetrenia, ale od 3.5.2021 bol prijatý do ústavnej starostlivosti. Aká je príčinná súvislosť medzi pánom z bicykla a hospitalizáciu žalobcu dňa 3.5.2021. Žalovaný uviedol, že tvrdenia žalobcu o tom, že okolo nehody išla hliadka polície a tak nehodu oznámil považuje za fabulujúce, keďže sa nepokúsil svoje tvrdenie preukázať.
6. Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa s obsahom spisu, so žalobou, vyjadreniami, predloženými listinnými dôkazmi, obrazovými záznamami, výsluchmi strán sporu a svedkov a zistil nasledovný skutkový a právny stav:
7. Z lekárskeho posudku o bolestnom a o sťažení spoločenského uplatnenia zo dňa 11.5.2022 vyplýva, že došlo k bodovému ohodnoteniu bolestného a sťaženia spoločenského uplatnenia žalobcu v súvislosti s poškodením jeho zdravia, ku ktorému došlo dňa 1.5.2021 v súvislosti s tým, že ako cyklista vbehol do jamky na ceste a spadol. Z hodnotenia vyplýva, že k ustáleniu zdravotného stavu žalobcu došlo dňa 30.9.2021, k začatiu liečenia dňa 1.5.2021, pričom žalobca bol v ústavnej starostlivosti od 3.5.2021 do 12.5.2021, pričom pracovnú neschopnosť nemal, lekár ohodnotil bolestné na 160 bodov a sťaženie spoločenského uplatnenia na 380 bodov.
8. Z odpovede Operačného strediska záchrannej zdravotnej služby SR zo dňa 7.2.2024 vyplýva, že dňa 1.5.2021 o 10:23 hod. KOS ZZS Trnava prijalo tiesňové volanie, v ktorom volajúci žiadal pomoc pre p. B. C., miestom Šoporňa, C. pred číslom XXXX. Na miesto bola vyslaná ambulancia záchrannej zdravotnej služby RZP Sereď/urgent 224 poskytovateľa LSE- Life Star Emergency, s.r.o.
9. Zo záznamu o zhodnotení zdravotného stavu osoby zo dňa 1.5.2021 LSE-Life Star Emergency s.r.o. vyplýva, že dňa 1.5.2021 bol uskutočnený výjazd RZP na adresu Šoporňa, E. C. vonku z dôvodu pádu na základe hlásenia. Príchod na miesto bol o 11:08:27, odovzdanie o 12:14 a ukončenie o 12:34, pričom žalobcovi bola poskytnutá prvá pomoc. Žalobca bol odvezený do NsP Galanta. Zo správy vyplýva, že žalobca mal viaceré poranenia, bližšie neurčené. Zo záznamu vyplýva bolesť v ľavom ramene a ľavom predlaktí a susp. fraktúra a exkoriácia na nose.
10. Zo správy Nemocnice s poliklinikou Svätého Lukáša, a.s. Galanta zo dňa 1.5.2021 vyplýva, že žalobca bol privezený RZP na traumatologické vyšetrenie z dôvodu, že mal údajne spadnúť z bicykla, pričom mu bolo diagnostikované povrchové poranenie vlasatej kože hlavy, odrenina, povrchové poranenie nosa, odrenina. susp. fissura nosa, zlomenina horného konca ramennej kosti, iné povrchové poranenia predlaktia, odrenina. V odporúčaní je uvedené, že mu bola nariadená kontrola na traumatologickej ambulancii FN Trnava, a to na pondelok, za účelom doriešenia.
11. Z lekárskej prepúšťacej správy Fakultnej nemocnice Trnava zo dňa 12.5.2021 vyplýva, že žalobca bol prijatý do ústavnej zdravotnej starostlivosti dňa 3.5.2021 a prepustený dňa 12.5.2021 a že bol odoslaný z Galanty, kde bol ošetrený dňa 1.5.2021 po páde z bicykla s RTG nálezom H. I. I. J.. Zo správy vyplýva, že žalobca absolvoval predoperačné vyšetrenia a bola vykonaná operácia a dňa 12.5.2021 bol prepustený do ambulantnej starostlivosti.
12. Z lekárskeho nálezu A. K. C. zo dňa 7.9.2023 vyplýva, že žalobca môže riadiť motorové vozidlo ako vodič skupiny B s korekciou.
13. Z protokolu o odovzdaní a prevzatí staveniska zo dňa 11.6.2020 medzi žalovaným ako odovzdávajúcim a spoločnosťou L. M. K. ako preberajúcim vyplýva, že medzi žalovaným ako objednávateľom a spoločnosťou L. M. K. ako zhotoviteľom bola dňa 6.3.2020 uzatvorená zmluva o dielo s tým, že predmetom odovzdania a prevzatia podľa protokolu bolo stavenisko stavby Šoporňa – rozšírenie kanalizácie ČOV v Šoporni.
14. Žalobca na pojednávaní uviedol, že 1.5.2021 mal plánovanú trasu na bicykli, merala 120 km. Bol aktívny cyklista po cestných komunikáciách. Žalobca uviedol, že v rozhodnom období pohyb medzi okresmi bol možný. Mal potvrdenie od zamestnávateľa o negatívnom covid teste. Obec Šoporňa dobre pozná, jazdieval tade často na bicykli smerom Šaľa, Sereď. Do Šale chodil takou cestou vedľa kostola po ulici C.. Tam je taká studnička. V tejto časti sa nachádzal aj retardér, vždy pred ním spomalil. Jeho cyklotúra skončila po 18 km, vo veľmi hlbokom výtlku, ktorý bol asi 5 m pred uvedeným retardérom. Retardér mal pred sebou, spomaľoval, ale výtlk nevidel. Ak by ho videl, určite by sa mu vyhol. Predným kolesom vbehol do výmoľu, preletel, tiekla mu krv z hlavy, z nosa, mal odreninu a mal prilbu. Ľavé predlaktie mal krvavé a plné kamienkov. Ľavé rameno mu veľmi zapuchlo a začalo mu modrieť. Mal krátky rukáv a bolo to vidieť. Na ľavej strane vedľa cesty bola hasičská zbrojnica, bolo tam viac ľudí. Tí ľudia, ktorí ho videli, prišli za ním. Pani N. M. a E. J., tieto mu dali okamžite vodu a lekárničku a potom prišiel p. G. C., ktorý mu dal prvú pomoc. Rameno mu zviazal, znehybnil, zastavil krvácanie z nosa, predlaktie mu vyčistil a obviazal. G. C. volal zdravotnú záchrannú službu a jeho telefónom urobil fotografiu výtlku. Sadol si na kvetináč a čakal na RZP. Okolo nich smerom na Šaľu prechádzala policajná hliadka, ktorá sa pýtala, či niečo nepotrebujú, či zavolali RZP a po kladnej odpovedi od p. C. pokračovali v ceste ďalej, smerom na Šaľu. Policajti sa po chvíľke vracali naspäť, na sanitku čakal
asi 50 minút. Bol otrasený, komunikáciu viedol p. C. s policajtami a nechápe, prečo sa mu vytýka, že políciu nevolal. Policajti tam boli, dokonca dvakrát, komunikovali s nimi, teda s p. C., o udalosti vedeli, videli ho a nevie z akého dôvodu by im mal oznamovať predmetnú udalosť alebo na nich čakať. Po 50 min. prišla RZP, v sanitke mu merali tlak, pichli mu injekciu proti bolesti, robili vyšetrenia, či nemá otras mozgu a odviezli ho do nemocnice v Galante. V nemocnici v Galante ho doktor, ktorý bol na urgente poslal na röntgen ramena a hlavy. Tento doktor volal do nemocnice v Trnave, na traumatologické oddelenie a on mu nakázal, že sa má v pondelok ráno dostaviť na traumatologické oddelenie za účelom doriešenia tohto prípadu. V nemocnici Trnava ho 3.5.2021 prijali na urgente za účelom doriešenia stavu po úraze, poslali ho na röntgen, na CT vyšetrenie. Na základe toho ho hospitalizovali. V poobedňajších hodinách prišiel za ním doktor O. a oznámil mu, že je nutná výmena ramenného kĺbu a tento už objednal. Po všetkých predoperačných vyšetreniach dňa 5.5.2021 ho operoval. Čo sa týka daného miesta, kde spadol, na mieste pádu sa neuskutočňovali žiadne výkopové ani iné práce. Dôkazom sú fotografie z ulice, kde veľmi dobre vidieť výtlk. Tieto fotografie urobil p. G. C. z jeho mobilu. Druhé fotografie urobil p. C.. Ten ho zaviezol dňa 3.5. do Trnavy na urgent. Keďže ho hospitalizovali, poprosil ho, aby sa išiel pozrieť ešte raz do Šoporne na ten výtlk a tam ho tak isto on odfotil. Na fotografii je vidieť výtlk a výtlk je už zasypaný. Neboli tam žiadne dopravné značky, žiadna časť komunikácie nebola ohradená. Preto nechápe vyjadrenie žalovaného, že položená vetva potrubia bola až do stavebných prác uložená vo výkopových žľaboch. Alkohol v žiadnom prípade počas jazdy na bicykli neužíva. Určite by zistili prítomnosť alkoholu, z dychu by to cítili. V roku 1966 mal úraz na oko, vyštudoval telesnú výchovu. Na vojne robil vodiča. Dňa 7.9.2023 bol u očnej lekárky, kde absolvoval vyšetrenie. Má výsledok, že môže riadiť motorové vozidlo s okuliarmi. Vodičský preukaz má. Drogy nepozná, ani ich v živote neužíval. Na predložených foto vidieť jeho zranenia. Jazvu po operácii. Bol v J., kde chodil na rehabilitácie, kde dr. H. píše, pasívna pohyblivosť. Minimálny rozsah. Liečba ukončená po 30 ilt, nedosahuje požadovaný výsledok.
15. Štatutárny orgán žalovaného na pojednávaní uviedol, že to, či boli nejaké ulice označené, že sa jedná o stavenisko je otázka na tú firmu, oni mali v povinnostiach tieto veci porobiť. On im odovzdal stavenisko, firma mala nejaké povinnosti a on nebol kontrolný orgán a počas celej stavby bolo označené, že sa tam robí kanalizácia. Myslí v obci. Obec mala jednu povinnosť, vyvesila, že sa robí kanalizácia na mieste na to určenom. Tá tabuľa je tam doteraz, je pri obecnom úrade a firma mala označené, či už kolíkmi alebo značkami, keď niečo robila. Nevie v akom období sa vykonávali výkopové práce na mieste ulica C., pred domom č. XXXX, to je harmonogram tej firmy, je to odstup času.
16. Na pojednávaní bol ako svedok vypočutý p. G. C., ktorý uviedol, že manželka zbadala ležať žalobcu už na zemi. Ako zdravotník tam išiel poskytnúť prvú pomoc. Ako tam prišiel, von z bytovky, boli tam pri ňom dve panie, pani J. a pani M.. Ošetrovali mu rany. Medzitým tam priniesli lekárničku a poskytol mu prvú pomoc. Rany mu vydezinfikoval, kontroloval jeho stav. Mal oškretú hlavu, ruku a sťažoval sa na bolesť ramena. Ruku mu dal do závesu. Tie panie sa dohadovali, že bicykel žalobcovi brala jedna z nich, ak si to dobre pamätá. Potom žalobca sedel na kvetináči. Predtým volal záchranku, tak čakali na príchod záchranky. Aj policajti išli okolo, pýtali sa, že či chcú pomôcť. Tak povedal, že nie. Čakali na príchod záchranky a žalobca ho poprosil, či mu odfotí to, na čom spadol, alebo tak. Tam to bolo, pred tým spomaľovačom. Tak to odfotil. Čakali na sanitku, prišla sanitka, naložili ho a išli preč. Bola tam menšia jama, čo on vie, aká to bola jama, si to už presne nepamätá. Hĺbka jamy bola asi 5 cm, 8. Stalo sa to, kde je spomaľovač, je to menší spomaľovač, tam na tej ulici, pri tom spomaľovači sú dva kvetináče, na ktorých sedel žalobca. Išiel smerom od pošty na druhú stranu. Bol za spomaľovačom a bol spadnutý. Je tam nádrž s vodou a spomaľovač je od nádrže smerom k pošte, cesta ide medzi bytovkami, aj z jednej aj z druhej strany sú bytovky. Obmedzená doprava nebola, zhruba ako bola jama, bola tabuľa, ktorá označovala nerovnosť na ceste – hrb, spomaľovač. Možno je to pol metra, meter pred tou jamou, zhruba to bolo na úrovni tej jamy. Bolo to vtedy, hovorí o čase, kedy sa stala tá nehoda. Vie, že tam bol tento výtlk, o viac výtlkoch nevie. Vedľa výtlku bola vydrolená sutina. Svedok na fotografiu č. 7 uviedol, že to vyzerá tak, že je to miesto, ktoré fotil. Svedok uviedol, že tuší, že žalobca mal aj rukavice aj prilbu. Na ceste sa realizovala kanalizácia, ale či to bolo v tom období to nevie. Sú to už tri roky.
17. Na pojednávaní bola ako svedkyňa vypočutá p. N. M., ktorá uviedla, že na deň Zeme pred klubom dôchodcov robili poriadok na chodníku. Počuli len náraz a keď sa obzreli, videli, že na zemi leží bicyklista. Chceli mu poskytnúť prvú pomoc, lebo bol zakrvavený. Mal zakrvavenú ruku, tak priniesli vodu. Kolegyňa išla pre lekárničku a tú ranu mu len tak ošetrili prostriedkom. Potom prišiel pán, ktorý tu vypovedal a oni odišli. A potom už nevie, čo sa dialo. Kým išla kolegyňa pre lekárničku, pán jej povedal, ako sa volá, že
sa volá C. a že je z D., a že či mu vezme bicykel. Tak mu ho zobrala do klubu dôchodcov. Na predmetnej ulici nebola v tom období dopravná uzávera. Ide o bočnú cestu, ktorá spája hlavnú cestu s uličkami, slúži autám, bicyklistom, je to bočná cesta, nie je prvotriednej kvality, ako cesta na dedine. Ale je to cesta používateľná, normálne tade chodia autá, bicyklisti. Nenachádzalo sa tam dopravné značenie alebo upozornenie, že by sa tam malo nachádzať stavenisko. Nič si nevšimla. Nespozorovala, že by boli na ceste v tom čase vykonávané nejaké stavebné práce. Vie, že sa v obci realizuje stavba obecnej kanalizácie, ešte nie je dokončená. Ale kedy a v akých častiach sa realizovala, to nevie. Žalobca ležal na kraji cesty. Išiel na pravej strane a po pravej strane cesty ležal. Bolo asi pol metra 70 cm pred retardérom. Takže neprešiel cez retardér, to bolo predtým. Nevideli ako spadol. Vedela, že neprešiel cez retardérom, lebo bol spadnutý pred retardérom.
18. Na pojednávaní bola ako svedkyňa vypočutá p. E. J., ktorá uviedla, že bol deň Zeme, tak brigádovali pred klubom. V tom počuli buchot. Videla, že tam sedí bicyklista, nedvíha sa, tak išli k nemu. Išla pre lekárničku, potom prišiel p. C., on mal kurz prvej pomoci. Tak on mu išiel pomôcť lepšie ako oni. Potom oni už odišli. Žalobca od nich chcel, aby mu schovali bicykel. Nie, nebola tam obmedzená doprava. V tom čase to bola sobota, nebola tam uzávera. Normálne tam chodia autá, bicyklisti. Nevie, či tam bolo označenie, že sa jedná o stavenisko. Takéto veci si nevšíma. Tuší, že tam je značka, že tam je retardér. Keď prišli k žalobcovi, sedel tam na nejakom obrubníku, sedel za retardérom smerom na Šaľu. Na pravej strane.
19. Na pojednávaní bol ako svedok vypočutý p. G. C., ktorý uviedol, že žalobca, keď sa mu to stalo, tak ho poprosil, že či ho zavezie do nemocnice do P.. Žalobca chcel, aby ho zaviezol na operáciu a išiel sa pozrieť, kde sa mu to stalo. Keď sa vrátil do roboty, kolega zástupca mu hovoril, aby sa tam teda išli pozrieť, bol tam výtlk. Za dva dni po operácii mu volal žalobca, či by mu mohol ísť pre bicykel. Išli pre tú pani, ktorá mu ten bicykel schovala. Bicykel bol schovaný v klubovni pre dôchodcov, ktorá je hneď vedľa toho výtlku. Keď tam prišiel 3.5. tak tam bola jama a keď tam prišiel toho 5.5. tak to bolo zasypané. Povedal to žalobcovi, že je to zasypané a žalobca chcel, aby to odfotil. Odfotil to toho 5.5. Cesta bola prechodná, bol tam na aute, celé to prešiel, neboli tam žiadne pásky, nič. Nič tam nebolo, ani dopravné značky, ani upozornenia. E. C. tam bol s ním aj toho 3. aj 5. Iba on fotil. Uviedol, že on fotil fotografie na č.l. 129 až 131. Žalobca mu povedal, že išiel tam na bicykli a že padol tam, že vbehol do toho výtlku. Žalobca mu to opísal a tá pani mu to potom potvrdila, že kde to bolo. Myslí tú pani, čo bola na mieste činu a čo mu dávala bicykel.
20. Na pojednávaní bola ako svedkyňa vypočutá A. K. C., ktorá uviedla, že žalobca je u nej sledovaný po úraze ľavého oka. Je slepý od detstva na ľavé oko, prišiel v detstve o zrak. Pravé oko má funkčné, bez zmien. Podľa tohto nálezu mal u nej robené perimetrické vyšetrenie na vodičský preukaz. Podľa vyšetrenia spĺňa kritéria na vedenie motorového vozidla. Má funkčné jedno oko, plne funkčné. O to druhé oko prišiel v detstve, čo je dôležitý fakt, z toho dôvodu, že si potom druhé oko vytvára kompenzačné mechanizmy, človek sa vie lepšie orientovať v priestore, keď ten zrak stratí ako dieťa, horšie je, keď o oko príde v dospelosti. Žalobca je človek, ktorý má plne funkčné jedno oko a chýba mu funkcia toho druhého, ktoré bolo poranené, ale funkcia jedného oka je v poriadku z hľadiska centrálnej zrakovej ostrosti. Vidí čítať a písať, má v poriadku aj periférne videnie a oko je anatomicky v dobrom stave, to zdravé. Nemá kritéria na posúdenie spôsobilosti viesť nemotorové vozidlo, ale je predpoklad, že ak môže viesť motorové vozidlo, môže viesť aj nemotorové. Podľa výsledku vyšetrenia je schopný viesť motorové vozidlo ako vodič skupiny B, z oftalmologického hľadiska. Nemá obmedzenia pri vedení motorového vozidla. Oko nepreberá funkciu toho druhého oka, ale spolu s mozgom sa vytvárajú kompenzačné mechanizmy, ktoré umožňujú človeku po strate oka orientovať sa v priestore. Človek potrebuje vnímať hĺbku priestoru pri bežných činnostiach, aby sa človek vedel v priestore pohybovať, je to tak pri šoférovaní, ako aj v bežnom živote, napr. už iba pri uchopení šálky zo stola. Keď sa stane úraz v detstve, keď príde o zrak na jednom oku, tak skúsenosť spolupráce mozgu so zrakovým orgánom navodí kompenzačné mechanizmy, nadobúda schopnosť orientovať sa v priestore. Žalobca môže viesť motorové vozidlo bez obmedzenia, ale s korekciou, ale to nie je obmedzenie, s korekciou znamená, že má mať okuliare. Žalobca má do diaľky okuliare a pri šoférovaní má mať okuliare.
21. Súd vec právne posúdil podľa nasledovných ustanovení:
22. Podľa § 3d ods. 3, prvá veta zák.č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách (cestný zákon), účinného ku dňu 1.5.2021 (ďalej len cestný zákon) miestne komunikácie sú vo vlastníctve obcí.
23. Podľa § 3d ods. 5 písm. d) cestného zákona správu pozemných komunikácií vykonávajú, ak ide o prejazdné úseky ciest vo vlastníctve obce, o miestne komunikácie a účelové komunikácie vo vlastníctve obce - obce, prípadne právnické osoby nimi na tento účel založené alebo zriadené, ak osobitný predpis neustanovuje inak.
24. Podľa § 9 ods. 1 cestného zákona závady v zjazdnosti diaľníc, ciest a miestnych komunikácií sú bez prieťahov povinní odstraňovať ich správcovia. Správcovia sú povinní vykonávať pravidelné kontroly bezpečnosti pozemných komunikácií, ktoré sú súčasťou transeurópskej cestnej siete a prieskumy možného vplyvu prác na týchto pozemných komunikáciách na bezpečnosť a plynulosť cestnej premávky.
25. Podľa § 9a ods. 1 cestného zákona užívatelia diaľníc, ciest alebo miestnych ciest nemajú nárok na náhradu škody, ktorá im vznikla zo stavebného stavu alebo dopravno-technického stavu diaľníc, ciest alebo miestnych ciest.
26. Podľa § 9a ods. 2 cestného zákona správcovia diaľníc, ciest a miestnych ciest však zodpovedajú za škody, ktoré vznikli užívateľom týchto komunikácií a ktorých príčinou boli závady v zjazdnosti, okrem prípadu, že preukážu, že nebolo v medziach možností tieto závady odstrániť, ani na ne predpísaným spôsobom upozorniť.
27. Podľa § 12 ods. 1 vyhlášky č. 35/1984 Zb., ktorou sa vykonáva zákon o pozemných komunikáciách (cestný zákon) zjazdnosť diaľníc, ciest a miestnych komunikácií je taký stav týchto komunikácií, ktorý umožňuje bezpečnú jazdu motorových i nemotorových vozidiel prispôsobenú dopravno-technickému stavu týchto komunikácií, poveternostným podmienkam a ďalším okolnostiam, ktoré môže vodič predvídať.
28. Podľa § 12 ods. 2 vyhlášky č. 35/1984 Zb., ktorou sa vykonáva zákon o pozemných komunikáciách (cestný zákon) závady v zjazdnosti diaľníc, ciest a miestnych komunikácií sú také zmeny v zjazdnosti týchto komunikácií spôsobené vonkajšími vplyvmi, ktoré nemôže vodič predvídať ani pri jazde prispôsobenej stavebnému stavu komunikácie, poveternostným podmienkam, vlastnostiam vozidla a nákladu, vlastným schopnostiam a iným zjavným okolnostiam. Závadami v zjazdnosti sú najmä a) ojedinelé výtlky, výmole a hrbole v inak bezchybnom povrchu súvislého úseku vozovky, nevhodne uložený udržiavací materiál, spadnuté stromy a kamene, poškodené dopravné značky a iné prekážky, ak sa na ne predpísaným spôsobom neupozorňuje, b) znečistenie vozovky, poškodenie vozovky a iné závady spôsobené užívateľmi komunikácie alebo prevádzkovateľmi činností v okolí diaľníc, ciest a miestnych komunikácií, c) ojedinelé miesta s poľadovicou, ktorá vznikla námrazou, zamŕzaním stekajúcej vody na vozovku z okolia alebo vôd stojacich na vozovke v dôsledku zlej funkcie zariadenia na odvodnenie komunikácie.
29. Podľa § 13 ods. 1 vyhlášky č. 35/1984 Zb., ktorou sa vykonáva zákon o pozemných komunikáciách (cestný zákon) stavebným stavom diaľnice, cesty alebo miestnej komunikácie sa rozumie ich kvalita, stupeň opotrebenia a povrch, pozdĺžne alebo priečne vlny, hojné výtlky, ktoré nemožno odstrániť bežnou údržbou, nosnosť vozovky, mostov a priepustov a vybavenie komunikácie z hľadiska bezpečnosti dopravy (dopravné značky a zariadenia, bezpečnostné a ochranné zariadenia a pod.).
30. Podľa § 444 Občianskeho zákonníka pri škode na zdraví sa jednorazove odškodňujú bolesti poškodeného a sťaženie jeho spoločenského uplatnenia.
31. Podľa § 2 ods. 1 a ods. 2 zák.č. 437/2004 Z.z. o náhrade za bolesť a o náhrade za sťaženie spoločenského uplatnenia a o zmene a doplnení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 273/1994 Z.z. o zdravotnom poistení, financovaní zdravotného poistenia, o zriadení Všeobecnej zdravotnej poisťovne a o zriaďovaní rezortných, odvetvových, podnikových a občianskych zdravotných poisťovní v znení neskorších predpisov (ďalej len zák.č. 437/2004 Z.z.) bolesť je ujma spôsobená poškodením na zdraví, jeho liečením alebo odstraňovaním jeho následkov. Sťaženie spoločenského uplatnenia je stav v súvislosti s poškodením na zdraví, ktoré má preukázateľne nepriaznivé následky pre životné úkony poškodeného, na uspokojovanie jeho životných a spoločenských potrieb alebo na plnenie jeho spoločenských úloh (ďalej len "následok").
32. Podľa § 3 ods. 1 a ods. 2 zák.č. 437/2004 Z.z. náhrada za bolesť sa poskytuje jednorazovo; musí byť primeraná zistenému poškodeniu na zdraví, priebehu liečenia alebo odstraňovaniu jeho následkov. Náhrada za bolesť sa poskytuje na základe lekárskeho posudku (§ 7 a 8). Sadzby bodového hodnotenia za bolesť sú ustanovené v prílohe č. 1 v I. a III. časti.
33. Podľa § 4 ods. 1 a ods. 2 zák.č. 437/2004 Z.z. náhrada za sťaženie spoločenského uplatnenia sa poskytuje jednorazovo; musí byť primeraná povahe následkov a ich predpokladanému vývoju, a to v rozsahu, v akom sú obmedzené možnosti poškodeného uplatniť sa v živote a v spoločnosti. Náhrada za sťaženie spoločenského uplatnenia sa poskytuje na základe lekárskeho posudku (§ 7 a 8). Sadzby bodového hodnotenia za sťaženie spoločenského uplatnenia sú ustanovené v prílohe č. 1 v II. a IV. časti.
34. Podľa § 5 ods. 1, ods. 2 a ods. 4 zák.č. 437/2004 Z.z. pri určení výšky náhrady za bolesť a výšky náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia sa vychádza z celkového počtu bodov, ktorým sa bolesť alebo sťaženie spoločenského uplatnenia ohodnotilo v lekárskom posudku (§ 7 a 8). Výška náhrady za bolesť a výška náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia sa určuje sumou 2% z priemernej mesačnej mzdy zamestnanca v hospodárstve Slovenskej republiky zistenej Štatistickým úradom Slovenskej republiky za kalendárny rok predchádzajúci roku, v ktorom vznikol nárok na náhradu podľa odseku 1, za jeden bod a výsledná suma sa zaokrúhli na najbližšie celé euro smerom nahor. Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky ustanoví výšku náhrady za bolesť a výšku náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia určenú podľa odseku 2 opatrením vyhláseným v Zbierke zákonov Slovenskej republiky uverejnením oznámenia o jeho vydaní najneskôr do 31. mája príslušného kalendárneho roka.
35. Podľa § 7 ods. 2, ods. 3, ods. 4 a ods. 6 zák.č. 437/2004 Z.z. zdravotnícke zariadenie, v ktorom sa poškodený liečil v súvislosti s poškodením na zdraví, je povinné posudzujúcemu lekárovi poskytnúť pri hodnotení bolesti alebo sťaženia spoločenského uplatnenia zdravotnú dokumentáciu súvisiacu s poškodením [§ 2 ods. 3 písm. a)]. O vydanie lekárskeho posudku (odsek 1) môže požiadať poškodený. O vydanie lekárskeho posudku (odsek 1) môže požiadať aj fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá za poškodenie na zdraví zodpovedá, alebo poskytovateľ náhrady, iba ak im poškodený dá súhlas. Ak vzniknú dôvodné pochybnosti o správnom hodnotení bolestného alebo o správnom hodnotení sťaženia spoločenského uplatnenia v lekárskom posudku, môžu osoby uvedené v odsekoch 3 a 4 požiadať o vydanie znaleckého posudku podľa osobitného predpisu.
36. Podľa opatrenia Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky č. S14243-2021-OL zo dňa 21. mája 2021 o ustanovení výšky náhrady za bolesť a výšky náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia na rok 2021, výška náhrady za bolesť a výška náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia na rok 2021 za jeden bod je 22,66 eura.
37. Podľa § 517 ods. 1, prvá veta a ods. 2 Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
38. Podľa § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. v znení účinnom v čase omeškania žalovaného výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
39. Žalobca sa žalobou domáhal zaplatenia sumy 12.236,40 eur s prísl. z titulu náhrady škody (ujmy) na zdraví, ktorá mu vznikla pri páde na bicykli v obci Šoporňa na ulici C., kde sa nachádzal výtlk, ktorý nebol označený a do ktorého mu počas jazdy vbehlo predné koleso, v dôsledku čoho spadol. Žalovaný sa v konaní bránil tým, že nie je pasívne vecne legitimovaný v spore, pričom argumentoval tým, že v rozhodnom období prebiehala v obci stavebná činnosť a aj ulica C. bola súčasťou staveniska. V uvedenom období tak nešlo o miestnu komunikáciu, ale o stavenisko. Žalovaný tvrdil, že žalobca nepreukázal zodpovednosť žalovaného za poškodenie jeho zdravia, nepreukázal miesto a čas, kde došlo k ujme na jeho zdraví a ani príčinnú súvislosť. Žalovaný ďalej argumentoval tým, že žalobca si nesplnil svoju povinnosť a neohlásil dopravnú nehodu policajtovi, čím znemožnil jednoznačne zistiť, či sa žalobca dňa 1.5.2021 nachádzal na území obce a či k poškodeniu zdravia žalobcu došlo tak ako to uvádza v žalobe.
40. V súvislosti so žalovaným tvrdeným nedostatkom pasívnej vecnej legitimácie v predmetnom spore súd poukazuje na to, že medzi stranami sporu nebolo sporné, že v prípade cesty na C. ulici v Šoporni išlo o miestnu komunikáciu, ktorej správcom je žalovaný. To, že obec je správcom miestnej komunikácie vyplýva aj z § 3d ods. 5 písm. d) cestného zákona. Žalovaný v súvislosti s nedostatkom pasívnej legitimácie argumentoval tým, že v rozhodnom období, teda dňa 1.5.2021 nešlo o miestnu komunikáciu a poukazoval na ust. § 9a ods.1 a ods. 2 cestného zákona. V danom prípade sa súd nestotožňuje so záverom žalovaného.
41. Podľa cestného zákona užívatelia miestnych komunikácií nemajú nárok na náhradu škody, ktorá im vznikla zo stavebného stavu alebo dopravno-technického stavu miestnych komunikácií (§ 9a ods. 1 cestného zákona).
42. Správca miestnych komunikácií, teda v danom prípade obec, však zodpovedá za škodu, ktorá vznikla užívateľom týchto komunikácií a ktorých príčinou boli závady v zjazdnosti, okrem prípadu, že preukáže, že nebolo v medziach možností tieto závady odstrániť, ani na ne predpísaným spôsobom upozorniť (§ 9a ods. 2 cestného zákona).
43. Zároveň podľa § 13 ods. 1 vyhlášky stavebným stavom miestnej komunikácie sa rozumie ich kvalita, stupeň opotrebenia a povrch, pozdĺžne alebo priečne vlny, hojné výtlky, ktoré nemožno odstrániť bežnou údržbou, nosnosť vozovky, mostov a priepustov a vybavenie komunikácie z hľadiska bezpečnosti dopravy (dopravné značky a zariadenia, bezpečnostné a ochranné zariadenia a pod.). Podľa odseku 2 uvedeného ustanovenia dopravno-technickým stavom miestnej komunikácie sa rozumejú ich technické znaky (priečne usporiadanie, priečny sklon a šírka vozovky, smerové oblúky, pozdĺžne sklony a zakružovacie polomery nivelety, druh vozovky a pod.) a začlenenie komunikácie do terénu (rozhľad, nadmorská výška a pod.).
44. Podľa § 12 ods. 2 vyhlášky závady v zjazdnosti miestnych komunikácií sú také zmeny v zjazdnosti týchto komunikácií spôsobené vonkajšími vplyvmi, ktoré nemôže vodič predvídať ani pri jazde prispôsobenej stavebnému stavu komunikácie, poveternostným podmienkam, vlastnostiam vozidla a nákladu, vlastným schopnostiam a iným zjavným okolnostiam. Závadami v zjazdnosti sú podľa vyhlášky aj ojedinelé výtlky, výmole a hrbole v inak bezchybnom povrchu súvislého úseku vozovky.
45. Súd poukazuje na závery rozhodnutia Najvyššieho súdu SR, sp.zn. 4Cdo/17/2007 zo dňa 21.5.2008, podľa ktorého cestný zákon upravujúci v citovanom ust. § 9a ods. 2 zodpovednosť správcu komunikácie za škodu je vo vzťahu k § 420 OZ špeciálnym predpisom. Predpokladom zodpovednosti správcu komunikácie za škodu podľa § 9a ods. 2 cestného zákona je chyba v zjazdnosti komunikácie ako príčina vzniku škody. Chybou v zjazdnosti treba rozumieť takú významnú zmenu (zhoršenie) zjazdnosti komunikácie, ktorá je síce odstrániteľná bežnou údržbou, avšak svojím charakterom sa do takej miery vymyká stavebnému a dopravnotechnickému stavu pozemnej komunikácie a poveternostným vplyvom, že vodič ani pri obozretnej jazde rešpektujúcej stav komunikácie či prípadne dôsledky poveternostných vplyvov nemôže jej výskyt predpokladať a účinne reagovať pri riadení vozidla tak, aby chyba neovplyvnila jeho jazdu a tým nevznikla škoda. Ak príčinou škody nie je chyba v zjazdnosti, teda ak nie je daná zodpovednosť správcu komunikácie za škodu podľa cestného zákona, nie je tým vylúčená jeho prípadná všeobecná zodpovednosť za škodu podľa § 420 OZ. Ak však príčinou vzniku škody je stavebný alebo dopravnotechnický stav komunikácie, zodpovednosť správu komunikácie za škodu neprichádza do úvahy nielen podľa cestného zákona, ale ani podľa Občianskeho zákonníka. Ustanovenie § 9a ods. 1 cestného zákona, ktoré je vo vzťahu k Občianskemu zákonníku špeciálnym ustanovením, totiž v takýchto prípadoch vylučuje vznik nároku na náhradu škody, a teda aj vznik zodpovednosti za škodu.
46. Ako vyplýva z vyššie uvedeného, zodpovednosť správcu komunikácie upravuje ustanovenie § 9a ods.1, 2 cestného zákona, ktorý v odseku 1 vylučuje zodpovednosť správcu komunikácie za škody vzniknuté zo stavebného stavu miestnej komunikácie vzniknutej užívateľovi miestnej komunikácie. Zodpovednosť správcu miestnej komunikácie je tu daná len v prípadoch, ak škoda vznikla z dôvodu závady v zjazdnosti miestnej komunikácie, pričom ide o objektívnu zodpovednosť (§ 9a ods.2).
47. V danom prípade tak bolo pre posúdenie pasívnej legitimácie žalovaného podstatné vyhodnotiť, či škoda (ujma na zdraví žalobcu) vznikla z dôvodu závady v zjazdnosti miestnej komunikácie alebo
z dôvodu stavebného stavu miestnej komunikácie. Zároveň bolo na žalobcovi, aby preukázal, že došlo k vzniku škody, porušeniu právnej povinnosti zo strany žalovaného a že existuje príčinná súvislosť medzi škodou a porušením povinnosti a aby preukázal aj výšku škody (bolestného a sťaženia spoločenského uplatnenia).
48. Žalobca tvrdil, že mu vznikla škoda - ujma na zdraví v súvislosti s jeho pádom v obci Šoporňa na ulici C., keď počas jazdy bicyklom mu vbehlo predné koleso do výtlku na ceste a pádu už nedokázal zabrániť. Žalobca tvrdil, že išlo o závadu v zjazdnosti, pričom žalovaný porušil svoju povinnosť tým, že závadu v zjazdnosti neodstránil a ani na ňu zodpovedajúcim, zákonom predpokladaným spôsobom neupozornil a výtlk neoznačil.
49. Súd mal tvrdením žalobcu v žalobe ako aj na pojednávaní v spojení s obrazovým záznamom na č. l. 96 a výpoveďou svedka G. C. preukázané, že na miestnej komunikácii sa nachádzal výtlk. Z tvrdení žalobcu a zo žaloby vyplýva, že jeho cyklotúra skončila v hlbokom výtlku na miestnej komunikácii, na ulici Komenského v Šoporni, ktorý sa nachádzal asi 5 metrov pred retardérom, pričom uviedol, že retardér mal pred sebou, spomaľoval, ale výtlk nevidel. Predným kolesom vbehol do výmoľu, preletel, v súvislosti s čím mu vznikla ujma na zdraví. Z tvrdenia žalobcu takisto vyplýva, že o retardéri vedel, pretože predmetnú cestu poznal. Svedok p. G. C. potvrdil výpoveď žalobcu, keď uviedol, že žalobca ho požiadal, aby odfotil to na čom spadol, to čo bolo pred tým spomaľovačom, tak to odfotil. Bola to jama, hĺbka jamy bola si 5 až 8 cm. Svedok p. C. zároveň potvrdil, že fotografia č. 7, ktorá sa nachádza na č. l. 96 vyzerá ako miesto, ktoré fotil. Svedok takisto uviedol, že vedľa výtlku bola vydrolená sutina, čo zodpovedá obrazovému záznamu na č. l 96. Zo žaloby, výpovede žalobcu v spojení s výpoveďou svedka a obrazovým záznamom na č. l. 96 mal súd preukázané, že na miestnej komunikácii, pri mieste, kde sa žalobca nachádzal po páde sa nachádzal výtlk, o ktorom žalobca tvrdil, že na ňom spadol.
50. Súd mal tvrdením žalobcu ako ja výpoveďou svedka G. C. preukázané, že išlo o závadu v zjazdnosti podľa citovaného ust.§ 12 ods. 2 písm. a) vyhlášky, teda, že išlo o ojedinelý výtlk na miestnej komunikácii v inak bezchybnom povrchu súvislého úseku vozovky. Tvrdenie žalobcu, že išlo o závadu v zjazdnosti podľa citovaného ustanovenia vyhlášky potvrdil svedok p. C., ktorý uviedol, že vie, že tam bol tento výtlk, o viacerých výtlkoch nevie. Zároveň súd poukazuje na to, že sám žalovaný netvrdil a ani nepreukázal, že by predmetná miestna komunikácia, o ktorej žalobca uvádzal, že pre výtlk na nej došlo k ujme na jeho zdraví, nemala inak bezchybný povrch súvislého úseku vozovky, t. j. netvrdil, že by na ceste boli hojné výtlky, prípadne vlny alebo že by kvalita tejto komunikácie, stupeň jej opotrebenia a povrch boli v takom stave, že by to nebolo možné odstrániť bežnou údržbou.
51. Súd sa ďalej zaoberal tým, či žalovaný v súlade s ust. § 9a ods. 2 cestného zákona preukázal, že nebolo v medziach jeho možností túto závadu odstrániť, ani na ňu predpísaným spôsobom upozorniť. V súlade s § 9a ods. 2 cestného zákona by žalovaný za vzniknutú škodu nezodpovedal v prípade, ak by preukázal, že nebolo v medziach jeho možností túto závadu odstrániť, ani na ňu predpísaným spôsobom upozorniť. V konaním nebolo sporné, že výtlk, ktorý podľa žalobcu zapríčinil jeho pád, nebol nijakým spôsobom označený, teda naň neboli užívatelia miestnej komunikácie predpísaným spôsobom upozornení. Uvedené tvrdenie žalobcu potvrdili aj svedkovia pán C. a pani J., ktorí uviedli, že sa tam nachádza značka označujúca retardér, spomaľovač. Iné značenie neuviedli. Zároveň súd poukazuje na to, že žalovaný v konaní nepreukázal, ale ani netvrdil, že nebolo v medziach jeho možností túto závadu (výtlk) odstrániť a ani na ňu predpísaným spôsobom upozorniť. Vzhľadom k vyššie uvedeným skutočnostiam, súd mal preukázané, že na ulici C. v Šoporni pri mieste, kde sa po páde nachádzal žalobca, výtlk v súlade s § 12 ods. 2 písm. a) predstavoval závadu v zjazdnosti miestnej komunikácie, pričom žalovaný nepreukázal, že nebolo v medziach jeho možností túto závadu odstrániť, ani na ňu predpísaným spôsobom upozorniť. V konaní tak bolo preukázané, že žalovaný si nesplnil povinnosť uloženú mu v citovanom ust. § 9 ods. 1 cestného zákona a to, ako správca miestnej komunikácie odstrániť bez prieťahov závadu v zjazdnosti miestnej cesty, čím z jeho strany došlo k porušeniu právnej povinnosti.
52. Čo sa týka obrany žalovaného, že nie je pasívne legitimovaný z dôvodu, pretože v rozhodnom období nešlo o miestnu komunikáciu, ale o stavenisko, súd uvádza, že svojej zodpovednosti sa žalovaný nemôže zbaviť z dôvodu, že ako uviedol, v rozhodnom období prebiehala v obci stavebná činnosť, kde aj ulica, na ktorej sa podľa vyjadrení žalobcu mala stať škodová udalosť bola súčasťou staveniska, keďže v obci sa na základe právoplatného stavebného povolenia realizovala výstavba obecnej kanalizácie,
pričom žalovaný poukázal na protokol o odovzdaní staveniska. V súvislosti s uvedeným súd poukazuje na to, že miestna komunikácia neprestáva byť komunikáciou iba preto, že sa má na nej realizovať výstavba obecnej kanalizácie. Zároveň ako vyplýva aj z výpovede svedkov pani J. a pani M., dňa 1.5.2021 nebola doprava na ceste nijako obmedzená, táto bola voľne užívaná. Sám žalovaný uviedol, že obec v súvislosti s výstavbou kanalizácie iba vyvesila na mieste na to určenom, t. j. pri obecnom úrade, že sa robí kanalizácia. Z uvedeného vyplýva, že užívateľ miestnej komunikácie, ktorý nie je obyvateľom obce, nie je schopný sa dozvedieť, že sa v obci robí kanalizácia. Okrem uvedeného žalovaný nepreukázal, že by spoločnosť L. M., K., ktorej odovzdal stavenisko, v rozhodnom období vykonávala akúkoľvek stavebnú činnosť v mieste pádu žalobcu, resp. na ulici C.. To, že sa v obci vykonávala výstavba obecnej kanalizácie a že obec odovzdala spoločnosti L. M., K. stavenisko, nezbavuje obec ako správcu miestnej komunikácie jeho zodpovednosti za škodu, ktorá vznikla v dôsledku závady v zjazdnosti miestnej komunikácie. Vyhláška č. 35/1984 Zb., ktorou sa vykonáva cestný zákon v § 13 definuje, čo je stavebným stavom miestnej komunikácie. Z citovaného § 13 vyhlášky vyplýva, že nejde o prípad uvedený žalovaným. V súvislosti s uvedeným súd poukazuje na citované ust. § 3d ods. 5 písm. d) cestného zákona, podľa ktorého správu pozemných komunikácií vykonávajú, ak ide o prejazdné úseky ciest vo vlastníctve obce, o miestne komunikácie a účelové komunikácie vo vlastníctve obce iba obce, prípadne právnické osoby nimi na tento účel založené alebo zriadené, čo nie je prípad spoločnosti L. M., K..
53. Žalobca v konaní preukázal, že v súvislosti s jeho pádom na miestnej komunikácii v Šoporni mu vznikla škoda na zdraví, pričom z ust. § 444 Občianskeho zákonníka žalobcovi vznikol nárok na jednorazové odškodnenie bolesti a sťaženie spoločenského uplatnenia. Žalobcove tvrdenia, že mu škoda vznikla v súvislosti s jeho pádom na bicykli v dôsledku závady v zjazdnosti miestnej komunikácie mal súd preukázané tvrdením žalobcu a výpoveďami svedkov. Žalobcove tvrdenie o tom, že padol v dôsledku toho, že vbehol predným kolesom do výtlku na ceste a že hneď po jeho páde prišli za ním svedkyne pani J. a M. a následne pán C., korešponduje s výpoveďou uvedených svedkov. Svedkyňa pani M. potvrdila, že počuli len náraz a keď sa obzreli videli, že na zemi leží cyklista. Uvedené potvrdila aj svedkyňa pani J., ktorá uviedla, že počuli buchot a videla, že tam sedí cyklista. Obe svedkyne potvrdili, že žalobca sa nachádzal v blízkosti retardéra. Z ich výpovede mal súd preukázané, že žalobca spadol v blízkosti retardéra, pričom sám žalobca uviedol, že sa v časti kde spadol nachádzal retardér, touto cestou chodil a vedel, že sa v tejto časti nachádza retardér, vždy pred ním spomalil, pričom uviedol, že spadol v hlbokom výtlku, ktorý sa nachádzal pred retardérom. Zároveň obe svedkyne uviedli, že pani J. odišla pre lekárničku a potom tam prišiel pán C. a oni odišli. Z výpovede svedka pána C. vyplynulo, že žalobca mu presne, potom ako spadol, uviedol kde spadol, že príčinou pádu bola jama a že ho požiadal, aby túto odfotil. Svedok potvrdil, že jama, ktorú mu žalobca ukázal a ktorú odfotil sa nachádzala pred spomaľovačom a bola hlboká asi 5 až 8 centimetrov, čo korešpondovalo s tvrdením žalobcu. Zároveň svedkyňa pani M. uviedla, že keď počula náraz a obzrela sa žalobca ležal na zemi. Nevidela ako spadol. Vedela, že neprešiel retardérom, lebo bol spadnutý pred retardérom. Z uvedenej výpovede svedkyne vyplynulo, že v čase keď počula náraz sa obzrela a videla žalobcu ležať na zemi, to znamená, že ho videla bezprostredne po jeho páde, pričom potvrdila, že neprešiel retardérom, keďže bol spadnutý pred retardérom, čo korešponduje s tvrdením žalobcu, že spadol pred retardérom v dôsledku toho, že vbehol bicyklom do výtlku nachádzajúcom sa pred retardérom. Takisto svedok pán C. potvrdil, že mu žalobca uviedol, ako a kde spadol z bicykla a že vbehol do výtlku. Súd tak mal tvrdením žalobcu v spojení s výpoveďami svedkov pani J., M. a pána C., preukázané tvrdenie žalobcu, že spadol z bicykla v dôsledku toho, že vbehol predným kolesom bicykla do výtlku nachádzajúcom sa pred retardérom.
54. Zároveň z výpovede svedkov pani J., pani M. a pána C. vyplýva, že žalobca utrpel pri páde poranenie, keďže svedkyňa pani J. išla pre lekárničku, pani M. povedala, že začali žalobcu ošetrovať a potom, keďže prišiel pán C. tak odišli. Pán C. vypovedal, že žalobcovi poskytol prvú pomoc, že mal oškretú hlavu, ruku a sťažoval sa na bolesť ramena. Takisto uviedol, že mu zavolal záchranku. Súd mal preukázané, že žalobcovi vznikla škoda a že táto mu vznikla v súvislosti s jeho pádom na bicykli nielen výpoveďou svedkov, ale aj odpoveďou Operačného strediska záchrannej zdravotnej služby SR zo dňa 7.2.2024 (bod 8. odôvodnenia), záznamom o zhodnotení zdravotného stavu osoby zo dňa 1.5.2021 (bod 9. odôvodnenia), správou Nemocnice s poliklinikou Svätého Lukáša, a.s. zo dňa 1.5.2021 (bod 10. odôvodnenia), lekárskou prepúšťacou správou Fakultnej nemocnice Trnava zo dňa 12.5.2021 (bod 11. odôvodnenia) a lekárskym posudkom o bolestnom a sťažení spoločenského uplatnenia zo dňa 11.5.2022 (bod 7. odôvodnenia), ktoré kontinuálne nadväzujú na pád žalobcu na miestnej komunikácii v Šoporni dňa 1.5.2021. Z výpovede p. C. mal súd preukázané, že tento kvôli poraneniu žalobcu
v dôsledku pádu zavolal záchranku. Z odpovedi Operačného strediska záchrannej zdravotnej služby SR zo dňa 7.2.2024 vyplýva, že dňa 1.5.2021 prijali tiesňové volanie, v ktorom volajúci žiadal pomoc pre žalobcu a na miesto C., Šoporňa bola vyslaná ambulancia záchrannej zdravotnej služby poskytovateľa RZP. Zo záznamu o zhodnotení zdravotného stavu osoby zo dňa 1.5.2021 vyplýva, že RZP na základe telefonátu prišla na adresu Šoporňa, C. a žalobca bol odvezený do nemocnici v Galante, pričom už z tohto záznamu vyplýva, že žalobca mal viaceré poranenia, medzi ktorými bola susp. fraktúra a exkoriácia na nose a bolesť v ľavom ramene a predlaktí. Následne zo správy Nemocnice s poliklinikou Svätého Lukáša, a.s. zo dňa 1.5.2021 vyplýva, že žalobcovi bolo diagnostikované poranenie nosa, odrenina, susp. fissura nosa, zlomenina horného konca ramennej kosti, iné povrchové poranenia predlaktia a odreniny, čiže je nepochybné, že všetky zranenia žalobcu vznikli v dôsledku jeho pádu z bicykla, keďže RZP žalobcu po páde odviezla priamo zo Šoporne z miesta pádu do NsP v Galante, kde mu následne diagnostikovali uvedené poranenia. Zároveň zo správy NsP v Galante vyplýva, že žalobca sa mal v pondelok, t. j. 3.5.2021 dostaviť na traumatologickú ambulanciu FN v Trnave za účelom doriešenia. Z lekárskej prepúšťacej správy Fakultnej nemocnice Trnava zo dňa 12.5.2021 vyplýva, že žalobca bol prijatý do ústavnej starostlivosti dňa 3.5.2021 a že do FN sa dostavil z dôvodu, že bol odoslaný z NsP Galanta, kde bol ošetrený po páde z bicykla. Z uvedenej správy vyplýva, že žalobca absolvoval predoperačné vyšetrenia, na základe ktorých bola vykonaná operácia a následne 13.5.2021 bol prepustený domov. Z uvedenej správy vyplýva, že operácia bola uskutočnená v dôsledku jeho pádu z bicykla. Z lekárskeho posudku o bolestnom a sťažení spoločenského uplatnenia, kde lekár obodoval bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia mal súd preukázané takisto, že žalobcovi vznikla škoda v súvislosti s jeho pádom z bicykla.
55. Vzhľadom k vyššie uvedenému súd mal preukázané, že žalobcovi vznikla škoda na zdraví v dôsledku, jeho pádu z bicykla a že žalobca spadol z bicykla v dôsledku toho, že predným kolesom vbehol do výtlku na miestnej komunikácii v Šoporni. S poukazom na predchádzajúce body odôvodnenia, súd mal zároveň preukázané, že zo strany žalovaného ako správcu komunikácie došlo k porušeniu § 9 ods. 1 cestného zákona, keď z jeho strany nebola bez prieťahov odstránená závada v zjazdnosti miestnej cesty spočívajúca v ojedinelom výtlku na miestnej komunikácii. V zmysle citovaného ustanovenia § 9a ods. 2 cestného zákona obec ako správca miestnej komunikácie zodpovedá za škodu, ktorá vznikla žalobcovi ako užívateľovi komunikácie a ktorej príčinou boli závady v zjazdnosti. Žalovaný ako správca komunikácie by nezodpovedal za škodu iba v prípade ak by preukázal, že nebolo v medziach jeho možností závadu odstrániť, ani na ňu predpísaným spôsobom upozorniť, čo však žalovaný v konaní nepreukázal a ani netvrdil. Súd tak mal preukázaný vznik škody, porušenie povinnosti ako aj to, že ku škode došlo v príčinnej súvislosti s porušením povinnosti žalovaného.
56. Žalobca lekárskym posudkom o bolestnom a sťažení spoločenského uplatnenia zároveň preukázal výšku škody, keď bolestné obodoval 160 bodmi a sťaženie spoločenského uplatnenia 380 bodmi, čo spolu predstavuje 540 bodov (160 bodov + 380 bodov), pričom posudzujúci lekár ako dátum ustálenia zdravotného stavu uviedol deň 30.9.2021. Podľa opatrenia Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky výška náhrady za bolesť a výška náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia na rok 2021 za jeden bod je 22,66 eura. To znamená, že výška škody na zdraví spočívajúca v odškodnení bolesti žalobcu a sťaženia jeho spoločenského uplatnenia tak predstavuje sumu 12.236,40 eur (22,66 eur x 540 bodov).
57. V danom prípade žalobca v súlade s § 5 ods. 1 zák.č. 437/2004 Z. vychádzal pri určení výšky náhrady za bolesť a výšky náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia z celkového počtu bodov, ktorým bola bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia ohodnotené v lekárskom posudku a preložil lekársky posudok, ktorý obsahuje náležitosti podľa zákona č. 437/2004 Z.z. Žalovaný v konaní namietal, že lekár bodoval zlomeninu kosti z jej posunutím, ale takéto zistenie nie je diagnostikované. K uvedenému súd uvádza, že uvedená diagnóza bola žalobcovi diagnostikovaná a vyplýva z lekárskej prepúšťacej správy. Ďalej žalovaný namietal, že bodujúci lekár priznal k položke 114 body položky 115. Súd má za to, že uvedené z lekárskeho posudku nevyplýva, keďže lekár priznal žalobcovi body podľa položky 114 a podľa § 9 ods. 5 a 6 zák.č. 437/2004 Z.z. bodové hodnotenie bolesti zvýšil. Ďalej žalovaný uvádzal, že bodujúci lekár bodoval zlomeninu nosa, ale v diagnóze je len podozrenie a bodujúci lekár bodoval vyberanie kamienkov z oškretých končatín, ale uvedené nie je v žiadnej diagnóze. V súvislosti s uvedeným súd poukazuje na správu Nemocnice s poliklinikou Svätého Lukáša, a.s. v Galante zo dňa 1.5.2021, z ktorej vyplýva, že žalobca má podozrenie na zlomený nos, pričom zo správy NsP Galanta takisto vyplýva, že žalobca utrpel odreniny predlaktia. Zároveň súd poukazuje na to, že
v zmysle zákona 437/2004 Z.z., a to § 7 ods. 2 je zdravotnícke zariadenie, v ktorom sa poškodený liečil v súvislosti s poškodením na zdraví, povinné posudzujúcemu lekárovi poskytnúť pri hodnotení bolesti alebo sťaženia spoločenského uplatnenia zdravotnú dokumentáciu súvisiacu s poškodením. To znamená, že posudzujúci lekár má pri spracovaní lekárskeho posudku k dispozícii kompletnú zdravotnú dokumentáciu súvisiacu s poškodením. Vzhľadom k uvedenému ako aj s poukazom na to, že už v správe NsP Galanta zo dňa 1.5.2021 lekár konštatoval podozrenie na zlomeninu nosu a oderky na predlaktí, súd nemal dôvodné pochybnosti o správnom hodnotení bolestného.
58. Okrem uvedeného však súd uvádza, že žalovaný ostal iba pri tvrdeniach a v konaní žiadal iba o predloženie výpisu zo zdravotnej dokumentácie žalobcu a z účtu jeho zdravotného poistenia, pričom od vykonania týchto dôkazov upustil, keď na pojednávaní konanom dňa 30.1.2024 uviedol, že netrvá na vykonaní dôkazov uvedených v jeho vyjadrení. Žalovaný v konaní nenavrhoval vykonať ani znalecké dokazovanie za účelom preukázania nesprávnosti bodového hodnotenia uvedeného v lekárskom posudku, v súvislosti s čím súd poukazuje na to, že v zmysle § 7 ods. 6 zák.č. 437/2004 Z.z. môže poškodený, v tomto prípade žalobca alebo fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá za poškodenie na zdraví zodpovedá, alebo poskytovateľ náhrady (v tomto prípade žalovaný) požiadať o vydanie znaleckého posudku podľa osobitného predpisu, ak vzniknú dôvodné pochybnosti o správnom hodnotení bolestného alebo o správnom hodnotení sťaženia spoločenského uplatnenia v lekárskom posudku. Žalovaný tak nepreukázal, že by bodové ohodnotenie tak ako vyplýva z lekárskeho posudku, nebolo správne. Vzhľadom k uvedenému má súd za to, že žalobca v konaní preukázal aj výšku škody.
59. Súd pre úplnosť uvádza, že žalovaný ďalej argumentoval tým, že žalobca porušil svoju povinnosť vyplývajúcu mu zo zákona o cestnej premávke a ako účastník nehody neohlásil túto policajtovi. V súvislosti s uvedeným súd poukazuje na tvrdenie žalobcu, ktorý uviedol, že okolo nich išla policajná hliadka a pýtala sa, či nepotrebujú pomoc a po odpovedi pána C. išli ďalej a po chvíľke sa vracali späť. Z uvedeného dôvodu žalobca uviedol, že nevidel dôvod prečo by mal policajtom oznamovať predmetnú udalosť. Uvedené tvrdenie žalobcu potvrdil aj svedok p. C., ktorý uviedol, že okolo išli policajti, pýtali sa či chcú pomôcť. Povedal im že nie. V súvislosti s uvedeným však má súd za to, že neoznámenie nehody policajtom, nezbavuje žalovaného jeho zodpovednosti za škodu spôsobenú závadou v zjazdnosti komunikácie. Takisto súd uvádza, že žalovaný nepreukázal, že by sa nehodový (úrazový dej) nestal, resp. že sa nehoda stala iným spôsobom, resp. iným dejom. Obrana žalovaného však ostala iba v rovine hypotéz, keď žalovaný uvádzal ako sa mohla nehoda podľa neho pravdepodobne stať a že na fotografiách uvádzaná nerovnosť nemohla podľa žalovaného pri riadnom a obvyklom spôsobe vedenia dopravného prostriedku spôsobiť neočakávaný pád s následkami uvedenými žalobcom. Uvedené tvrdenia žalovaného však ostali iba v rovine hypotéz, ktoré neboli v konaní preukázané. Žalovaný neprodukoval dôkazy opaku, teda takej dôkaznej sily, ktoré by boli spôsobilé vyvrátiť žalobcom tvrdené a preukázané zásadné otázky v spore. Takisto žalovaný v konaní nepreukázal, že by žalobca nebol spôsobilý viesť bicykel z dôvodu svojho zdravotného stavu. V konaní bolo preukázané, že je schopný viesť motorové vozidlo, a to lekárskym nálezom (bod 12. odôvodnenia) a výpoveďou A. C., ktorá vysvetlila, že žalobca je schopný viesť motorové vozidlo bez obmedzenia, pričom s korekciou znamená, že má mať okuliare pri šoférovaní motorového vozidla, keďže žalobca má okuliare do diaľky. V súvislosti s uvedeným súd poukazuje na to, že zákon nestanovuje aké sú zdravotné podmienky pre vedenie bicykla, pričom žalovaný v konaní nepreukázal, že by pád žalobcu bol spôsobený v dôsledku jeho zdravotného stavu.
60. Vzhľadom k vyššie uvedeného súd žalobe žalobcu v časti nároku na náhradu škody (ujmy) na zdraví (bolestného a sťaženia spoločenského uplatnenia) v plnom rozsahu vyhovel.
61. Keďže žalobca si uplatnil nárok na náhradu za bolesť a na náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia voči žalovanému až žalobou, pričom netvrdil, že by pred podaním žaloby žalovaného vyzval, aby mu uhradil tento nárok, žalovanému vznikla povinnosť zaplatiť žalobcovi nárok na náhradu za bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia až okamihom doručenia žaloby, t. j. dňa 26.5.2023. Vzhľadom k tomu, že žalovaný si túto povinnosť nesplnil, dostal sa do omeškania, a preto má žalobca právo na zákonné úroky z omeškania. Z uvedeného dôvodu súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi úrok z omeškania vo výške 8,5 % ročne (vo výške uplatnenej žalobcom, keďže súd nemôže žalobcovi priznať vyšší úrok ako si žalobca uplatnil) zo sumy 12.236,40 eur, od 27.5.2023, t. j. nasledujúci deň potom ako bola žalovanému doručená žaloba s vyčíslenou výškou náhrady za bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia. Vo zvyšnej časti úroku z omeškania, súd žalobu zamietol.
62. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
63. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
64. Keďže žalobca bol v konaní úspešný, vzhľadom k tomu, že súd vyhovel jeho návrhu ohľadne istiny v plnom rozsahu a žalobca bol neúspešný iba v nepatrnej časti týkajúcej sa časti úrokov z omeškania, má voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. O výške trov konania bude rozhodnuté po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia na Okresnom súde Galanta.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis. V odvolaní sa popri uvedených všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v § 365 ods. 1 CSP, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný dobrovoľne neplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o exekútoroch a exekučnej činnosti v platnom znení.