Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_B1-17C-28-2016.pdf
PDF · 148.66 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
B1-17C/28/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Mestský súd Bratislava IV pred sudkyňou JUDr. Silviou Rovňánkovou v právnej veci žalobcu: Hlavné mesto Slovenskej republiky Bratislava, so sídlom Primaciálne námestie 1, Bratislava, IČO: 00 603 481, proti žalovanému: SAHARA, občianske združenie, so sídlom Železničiarska 13, Bratislava, IČO: 42 260 132, zastúpený: Advokátska kancelária IGAZOVÁ & PARTNERS, s.r.o., so sídlom Koceľova 15, Bratislava, IČO: 47 233 681, o zaplatenie 27.810,56 eur s príslušenstvom, takto
r o z h o d o l :
I. Súd konanie v časti istiny vo výške 1.944,04 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,75 % ročne zo sumy 153,77 eur odo dňa 16.07.2012 do zaplatenia a úrokom z omeškania vo výške 8,75 % ročne zo sumy 1.790,27 eur odo dňa 16.10.2012 do zaplatenia, v časti zmluvnej pokuty vo výške 0,05 % denne zo sumy 153,77 eur odo dňa 16.07.2012 do zaplatenia a zmluvnej pokuty vo výške 0,05 % denne zo sumy 1.790,27 eur odo dňa 16.10.2012 do zaplatenia, z a s t a v u j e .
II. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 34.528,56 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,75 % ročne zo sumy 2.135,61 eur odo dňa 16.04.2013 do zaplatenia, vo výške 5,50 % ročne zo sumy 2.135,61 eur odo dňa 16.07.2013 do zaplatenia, vo výške 5,50 % ročne zo sumy 2.135,61 eur odo dňa 16.10.2013 do zaplatenia, vo výške 5,25 % ročne zo sumy 2.135,61 eur odo dňa 16.01.2014 do zaplatenia, vo výške 5,25 % ročne zo sumy 2.165,51 eur odo dňa 16.04.2014 do zaplatenia, vo výške 5,15 % ročne zo sumy 2.165,51 eur odo dňa 16.07.2014 do zaplatenia, vo výške 5,05 % ročne zo sumy 2.165,51 eur odo dňa 16.10.2014 do zaplatenia, vo výške 5,05 % ročne zo sumy 2.165,51 eur odo dňa 16.01.2015 do zaplatenia, vo výške 5,05 % ročne zo sumy 2.165,51 eur odo dňa 16.04.2015 do zaplatenia, vo výške 5,05 % ročne zo sumy 2.165,51 eur odo dňa 16.07.2015 do zaplatenia, vo výške 5,05 % ročne zo sumy 2.165,51 eur odo dňa 16.10.2015 do zaplatenia, vo výške 5,05 % ročne zo sumy 2.165,51 eur odo dňa 16.01.2016 do zaplatenia, vo výške 5,00 % ročne zo sumy 975,39 eur odo dňa 16.04.2016 do zaplatenia, vo výške 5,00 % ročne zo sumy 1.190,12 eur odo dňa 14.04.2017 do zaplatenia, vo výške 5,00 % ročne zo sumy 2.165,51 eur odo dňa 14.04.2017 do zaplatenia, vo výške 5,00 % ročne zo sumy 2.165,51 eur odo dňa 14.04.2017 do zaplatenia, vo výške 5,00 % ročne zo sumy 2.165,51 eur odo dňa 14.04.2017 do zaplatenia,
a zmluvnú pokutu vo výške 0,05 % denne
zo sumy 2.135,61 eur odo dňa 16.04.2013 do zaplatenia, zo sumy 2.135,61 eur odo dňa 16.07.2013 do zaplatenia, zo sumy 2.135,61 eur odo dňa 16.10.2013 do zaplatenia,
zo sumy 2.135,61 eur odo dňa 16.01.2014 do zaplatenia, zo sumy 2.165,51 eur odo dňa 16.04.2014 do zaplatenia, zo sumy 2.165,51 eur odo dňa 16.07.2014 do zaplatenia, zo sumy 2.165,51 eur odo dňa 16.10.2014 do zaplatenia, zo sumy 2.165,51 eur odo dňa 16.01.2015 do zaplatenia, zo sumy 2.165,51 eur odo dňa 16.04.2015 do zaplatenia, zo sumy 2.165,51 eur odo dňa 16.07.2015 do zaplatenia, zo sumy 2.165,51 eur odo dňa 16.10.2015 do zaplatenia, zo sumy 2.165,51 eur odo dňa 16.01.2016 do zaplatenia, zo sumy 975,39 eur odo dňa 16.04.2016 do zaplatenia,
a to všetko v lehote troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
III. Žalobcovi sa voči žalovanému p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania v rozsahu 89,34 %. O výške trov konania súd rozhodne po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením.
o d ô v o d n e n i e :
1. Žalobou zo dňa 07.03.2016, doručenou k Okresnému súdu Bratislava I dňa 24.03.2016, sa žalobca proti žalovanému pôvodne domáhal zaplatenia sumy vo výške 27.810,56 eur s príslušenstvom. Svoj nárok odôvodnil tým, že na základe Zmluvy o nájme nehnuteľností č. 07 83 0287 12 00 zo dňa 23.04.2012 prenechal žalobca ako výlučný vlastník žalovanému nehnuteľnosti špecifikované v čl. I Zmluvy – „Predmet a účel nájmu“. Nájom je dojednaný na dobu neurčitú. Nájomná zmluva bola zverejnená na webovom sídle žalobcu dňa 23.04.2012, t. j. účinnosť nadobudla dňa 24.04.2012. Zmluvné strany si dojednali ročnú výšku nájomného 8.245,62 eur, z toho výška štvrťročného nájomného predstavuje sumu 2.061,40 eur. Počas trvania prvých šiestich mesiacov odo dňa účinnosti bolo nájomné zmluvne dojednané jednotne vo výške 3,- eur m2/rok (od 24.04.2012 do 24.10.2012). Nájomné bolo pravidelne zvyšované o príslušnú mieru inflácie za roky 2012 a 2013. Počas trvania nájmu sa žalovaný dostal do omeškania s uhrádzaním nájomného, preto si žalobca žalobou zároveň uplatnil aj nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty dojednanej v zmysle čl. III ods. 8 Zmluvy a nárok na zákonný úrok z omeškania.
2. Žalovaný vo svojom vyjadrení k žalobe zo dňa 22.04.2016 namietol, že žaloba nebola podaná oprávnenou osobou, majúc za to, že riaditeľ magistrátu nemá oprávnenie konať navonok v mene žalovaného, ani ho zastupovať. Podaná žaloba tak nie je prejavom vôle osoby označenej za žalobcu. Vzhľadom na uvedené žalovaný navrhol žalobu odmietnuť z dôvodu existencie neodstrániteľných nedostatkov a z dôvodu hospodárnosti sa k obsahu samotnej žaloby nepovažoval za potrebné vyjadriť. Nad rámec uvedeného žalobca uviedol, že samotný nárok uplatnený žalobou nie je právne opodstatnený čo do dôvodu, ani čo do výšky, a to z dôvodu viacerých nedostatkov hmotnoprávneho významu týkajúcich sa samotnej pohľadávky, ktorej existencia nebola preukázaná tak, aby vôbec mohlo vzniknúť právo na zaplatenie, vrátane premlčania.
3. V písomnom podaní zo dňa 17.05.2016 žalobca vyjadril svoj nesúhlas s argumentáciou žalovaného ohľadne podania žaloby neoprávnenou osobou, pričom poukázal na Rozhodnutie č. 35/2015 primátora Hlavného mesta SR Bratislavy o podpisovaní písomností a právnych dokumentov zo dňa 01.10.2015. Tvrdenia žalovaného, ktorými spochybňuje uplatnený nárok, podľa názoru žalobcu, neboli žiadnym bližším spôsobom špecifikované, žaloba bola podaná dôvodne, pričom dôvody sú riadne hmotnoprávne (vecne) podložené písomnými dôkazmi.
4. Na prejednanie sporu súd nariadil pojednávanie na dňa 25.10.2016, na ktorom žalobca uviedol, že žalovaným uplatnená pohľadávka a právny dôvod vzniku neboli popreté. Poukázal na doručenie dvoch listov, jeden od spoločnosti Intermont a.s., Banská Bystrica, ktorým bolo oznámené postúpenie pohľadávky vo výške 50.000,- eur na žalovaného, a ďalší list, ktorým si žalovaný započítal túto pohľadávku na dlžné nájomné. Má ísť o údajnú pohľadávku titulom bezdôvodného obohatenia
vzniknutého na strane žalobcu prijatím platieb v roku 2004. Jedná sa o údajnú pohľadávku, ktorá nebola nikdy uplatnená u žalobcu súdnou cestou a vecne považuje žalobca oba listy za úplne irelevantné. Žalovaný zotrval na svojej argumentácii ohľadne zastupovania žalobcu v prejednávanom spore.
5. Na otázku súdu žalobca uviedol, že po podaní žaloby v tomto konaní žalobca odstúpil od predmetnej nájomnej zmluvy, a to dňa 25.04.2016, odstúpenie bolo doručené žalovanému dňa 12.05.2016. Žalovaný napadol žalobou neplatnosť odstúpenia od nájomnej zmluvy.
6. Žalovaný po tom, ako súd uviedol, že má za to, že žaloba bola vypracovaná a podpísaná oprávnenou osobou, namietol tvrdenia žalobcu o právnej opodstatnenosti uplatneného peňažného nároku čo do dôvodu a čo do výšky. Žalobca nedodržal a nepostupoval podľa zmluvy o nájme, keď svojvoľne upravoval nájomné, pričom neoznámi túto skutočnosť a nepreukázal dôvodnosť zvýšenia žalovanému. Žalovaný namietol premlčanie nároku uplatneného žalobcom. Ku konaniu vedenom na Okresnom súde Bratislava I pod sp. zn. 9C/93/2016 o neplatnosť a neúčinnosť odstúpenia od nájomnej zmluvy žalovaný uviedol, že považuje tento právny úkon za neplatný podľa § 39 Občianskeho zákonníka. V ďalšom sa žalovaný vyjadril k postúpeniu pohľadávky (od spoločnosti Intermont a.s.), ktorú si mal žalovaný voči žalobcovi započítať, nakoľko medzi menovanou spoločnosťou a žalobcom došlo k odstúpeniu od zmluvy o nájme, zmluvné strany si boli povinné vrátiť a vydať plnenia, ktoré dostali, ide o vzájomne podmienené záväzky. Menovaná spoločnosť oznámila žalobcovi postúpenie svojich pohľadávok na žalovaného v zákonnej premlčacej lehote.
7. Žalobca reagoval na otázky položené súdom na pojednávaní dňa 25.10.2016 svojím písomným podaním zo dňa 27.02.2016. K spôsobu a celkovej výške úhrad zo strany žalovaného na nájomnom žalobca uviedol, že dňa 14.05.2012 boli prevodom z účtu na účet žalobcu prevedené finančné prostriedky vo výške 696,91 eur; dňa 21.09.2012 boli prevodom z účtu na účet žalobcu prevedené finančné prostriedky vo výške 935,19 eur; dňa 08.01.2013 boli v hotovosti vložené finančné prostriedky na účet žalobcu vo výške 2.061,40 eur. Ide o všetky finančné prostriedky, ktoré boli uhradené v prospech žalobcu od žalovaného. Žalobca prvýkrát vyzval žalovaného na úhradu dlžného nájomného predžalobnou upomienkou zo dňa 02.02.2016, ktorá bola žalovaným prevzatá dňa 15.02.2016. Vo vzťahu k námietke premlčania vznesenej žalovaným na pojednávaní žalobca uviedol, že k tejto sa dodatočne vyjadrí potom, ako bude zo strany žalovaného bližšie špecifikovaná.
8. Na pojednávaní dňa 04.04.2017 žalovaný namietol, že žalobca v konaní nepreukázal, kedy zmluva o nájme, z ktorej si nároky uplatňuje, nadobudla účinnosť za dodržania postupu podľa § 47a OZ, že táto okolnosť súvisí so 6-mesačnou lehotou na dobu trvania, počas ktorej bolo dohodnuté nájomné za plochu pozemku aj plochu prenajatej stavby 3,- eur za m2/rok, čo je podstatne odlišná suma ako vyčíslená žalobcom za rok 2012. Žalobca nepreukázal, že okrem budovy a pozemku vo výmere 822 m2 podľa snímky z katastrálnej mapy ním priloženej mal prenajať aj 47 m2 naviac, ani neuviedol, čo táto výmera predstavuje. Podľa snímky z katastrálnej mapy je zrejmé, že obvodové múry budovy sú postavené na hranici pozemku A. B. XXXX/XX, ktorý má výmeru aj podľa výpisu z katastra nehnuteľností, výpisu z LV danú prenajatou plochou budovy 377,93 m2. Okrem toho bol predmetom nájmu pozemok A. B. XXXX/ XX vo výmere celkom 822 m2. Zo zmluvy, ani z katastrálnej mapy nevyplýva, čo predstavuje 47 m2, inak sú rozporné údaje v zmluve a tie, ktoré sú preukázané snímkou z katastrálnej mapy. Žalovaný ďalej uviedol, že žalobca nikdy od vzniku nájmu nájomného vzťahu neoznámil písomne žalovanému žiadne tzv. zvýšenie nájomného v zmysle dohodnutých podmienok, ani to nepreukázal písomne tak, ako to tvrdí. Žalovaný mal za to, že dohoda o tzv. zmluvnej pokute, ktorá je súčasťou zmluvy o nájme je neplatná podľa § 39, § 37 OZ pre neurčitosť konkrétneho záväzku, ktorého splnenie je zmluvnou pokutou zabezpečené. Z čl. III bod 8 vôbec nevyplýva, že konkrétny záväzok spočívajúci v platení štvrťročného nájomného v termíne dohodnutom a uvedenom v čl. III bodu 2 je jeho splnenie zabezpečené zaplatením zmluvnej pokuty. Pokiaľ je v zmluve uvedené, že ak sa nájomca dostane s akoukoľvek platbou podľa tejto zmluvy do omeškania, tak sa zaviaže zaplatiť zmluvnú pokutu - táto definícia a tomu zodpovedajúca dohoda nie je dohodou o zmluvnej pokute vzťahujúcej sa iba na nesplnenie povinnosti zaplatenia štvrťročného nájomného. Zo zmluvy vyplýva, že platbami, aké má žalovaný platiť žalobcovi sú aj úroky z omeškania a náhrada škody, nevylučujúc ani zmluvnú pokutu. Takýchto platieb čo do druhu bolo teda v zmluve viac a z tohto dôvodu pre nekonkrétnosť a neurčitosť označenia zmluvného záväzku dohoda o zmluvnej pokute nezodpovedá zákonným podmienkam. Čo sa týka vykonaných úhrad v sume 696,91 eur, 935,19 eur a 2.061,40 eur, je podľa názoru žalovaného zrejmé, že žalobca si tieto ponechal a použil
ich iba na úhradu ním vykazovaných pohľadávok na nájomnom. Žalovaný zopakoval svoju argumentáciu ohľadne započítania pohľadávky postúpenou spoločnosťou Intermont a.s. na žalobcu.
9. K uvedenému zaujal názor žalobca argumentujúc tým, že pokiaľ by aj v teoretickej rovine došlo k platnému a účinnému odstúpeniu od zmluvy zo strany spoločnosti Intermont, jednalo by sa o príklad synalagmatického právneho úkonu, ktorý vo svojej podstate nemôže a nesmie byť predmetom postúpenia. K nadobudnutiu účinnosti nájomnej zmluvy (námietka žalovaného) žalobca uviedol, že predmetná zmluva bola uverejnená na webovom sídle žalobcu dňa 23.04.2012, nadobudla účinnosť dňa 24.04.2012 a 6 mesiacov, počas ktorých bola určená iná výška nájmu uplynula dňa 24.04.2012 (pravdepodobne chyba v písaní – pozn. súdu). K námietke žalovaného ohľadne údajnej nesprávnosti týkajúcej sa výmery pozemku žalobca odkázal na ustanovenie zmluvy, v zmysle ktorého si strany zmluvu prečítali, porozumeli jej a nemajú proti forme a obsahu žiadne výhrady, čo potvrdili vlastnoručnými podpismi. Uvedené sa týka aj námietky vo vzťahu k zmluvnej pokute. Žalobca nevidí žiadnu neurčitosť v článku, v ktorom sú zahrnuté akékoľvek platby, ktoré vyplývajú zo vzájomných vzťahov bývalého prenajímateľa a bývalého nájomcu.
10. Podaním doručeným súdu dňa 13.04.2017 žalobca rozšíril svoj žalobný návrh, nakoľko žalovaný naďalej užíva nehnuteľnosti vo vlastníctve žalobcu, aj po doručení odstúpenia od zmluvy, teda bez právneho dôvodu. Žiadal priznať žalobcovi istinu vo výške 36.472,60 eur spolu s príslušenstvom. Súd o návrhu žalobcu rozhodol uznesením (č.l. 147) zo dňa 25.04.2017, ktorým pripustil zmenu žaloby.
11. Na pojednávaní dňa 28.11.2017 vzal žalobca žalobu v časti o zaplatenie 1.944,04 eur s príslušenstvom späť s poukazom na námietku premlčania vznesenú žalovaným. Zotrval na návrhu na úhradu celkovej sumy vo výške 34.528,56 eur s príslušenstvom (č.l. 226). Svoj návrh žalobca písomne doplnil dňa 08.02.2018.
12. Na pojednávaní dňa 03.03.2023 žalovaný doplnil svoju procesnú obranu, keď uviedol, že stavba s. č. 17576 na par. B. XXXX/XX bola zhotovená po roku 1964 a to z podnetu bývalého ONV BA II, a na jeho pokyn, pričom jej zhotovením sa stala vlastníctvom štátu podľa § 11 Hospodárskeho zákonníka a slúžila ako dielňa na vykonanie opravy, úpravy potrebných vecí pre vlastníkov domov alebo užívateľov bytov, bola to prevádzkareň bývalého ONV BA II. Nebolo v tom čase žiadnych pochybností o tom, že pozemok pod stavbou bol vo vlastníctve štátu a takým zostal doposiaľ. Súčasne je nutné konštatovať, že žiadny právny dôvod smerujúci k nadobudnutiu vlastníctva štátu žalobcom neexistoval a to ani podľa § 2 ods. 1, 2 zák. č. 138/1991 Zb., pretože NV BA II nikdy nemal právo hospodárenia k tomuto majetku, tento majetok mohol mať OB NV BA II iba v dočasnej správe. Bez ohľadu na to, či si majetok žalobca prisvojil akýmkoľvek spôsobom, musel vedieť, aj vedel, čo je štátnym majetkom, tiež vedel, čo je možné riešiť podľa citovaného zákona. Mesto nenadobudlo do vlastníctva označené nehnuteľnosti, ani nemohlo nadobudnúť vydržaním pre nesplnenie zákonných podmienok vydržania, nikdy sa nestalo oprávneným držiteľom, nebolo dobromyseľné, nenadobudlo majetok poctivým spôsobom, nebolo presvedčené o tom, že tento majetok mu patrí, keďže zo všetkých listín najmä z EN, z EL, či z LV vedených do roku 1965 vyplývalo, že vlastníkom je štát. Nebol preukázaný ani iný spôsob nadobudnutia v súlade so zákonom, či už by to mala byť dražba alebo kúpna alebo darovacia zmluva, dedenie, či iná právna skutočnosť zakladajúca vznik vlastníctva v prospech Hlavného mesta SR Bratislavy. Žalovaný napadol a spochybnil vlastníctvo žalobcu k označeným nehnuteľnostiam.
13. K argumentácii žalovaného sa vyjadril žalobca podaním zo dňa 22.03.2023. Uviedol, že v prejednávanom spore sa domáha nároku na zaplatenie dlžného nájomného, pričom svoj nárok odvodzuje od nájomnej zmluvy, na základe ktorej začal žalovaný užívať prenajímané nehnuteľnosti a spočiatku platil žalobcovi nájomné. Poukázal na to, že v konaní vedenom pôvodne na Okresnom súde Bratislava II pod sp. zn. 10C/66/2019 o vypratanie prenajímaných nehnuteľností žalovaný aj naďalej trvá na platnosti a účinnosti nájomnej zmluvy a na tom, že žalobca nebol oprávnený odstúpiť od nájomnej zmluvy z dôvodu, že žalovaný neplatil nájomné a prenajímané nehnuteľnosti odmieta vypratať a žalobcovi odovzdať. Žalovaným tvrdené skutočnosti uvádzané v poslednom podaní a na pojednávaní označil žalobca za účelové, s cieľom oddialiť rozhodnutie vo veci zaplatenia a v konečnom dôsledku aj vypratania. Žalobca mal za to, že preukázal svoje vlastníctvo výpisom z listu vlastníctva k prenajímaný nehnuteľnostiam. List vlastníctva je verejná listina a platí hodnovernosť údajov katastra. Dôkazné bremeno preukázania opaku zaťažuje žalovaného. Žalobca mal za to, že žalovaný nepreukázal hodnoverným spôsobom opak obsahu verejnej listiny, hoci mal od podania žaloby v roku 2016 dosť času
na obstaranie dôkazov. Informácie zo stránky Úradu geografie, kartografie a katastra SR o tom, že k prenajímaným nehnuteľnostiam „právny vzťah nie je evidovaný“ neznamená, tak ako uvádza žalovaný, že v katastri nehnuteľností nie je zapísaný právny dôvod nadobudnutia vlastníctva tak, ako sa údajne vyjadril nemenovaný zamestnanec (informácia tvrdená žalovaným). V čase uzatvorenia nájomnej zmluvy, ani kedykoľvek neskôr v žiadnom osobitnom konaní sa nerozhodovalo o určení vlastníckeho práva inej osoby k prenajímaným nehnuteľnostiam, žalobca na určení svojho vlastníctva k prenajímaným nehnuteľnostiam nemá ani naliehavý právny záujem a ani žiadna iná osoba netvrdí, že je vlastníkom prenajímaných nehnuteľností. Žalobca preukazuje tituly nadobudnutia prenajímaných nehnuteľností nasledovne: parcela č. CKN 3237/20 vznikla na základe geometrického plánu zo dňa 04.03.1997 z pôvodnej parcely B. XXX o výmere 632 m2 a 1498/25 o výmere 190 m2; parcela č. C. XXXX/XX vznikla na základe geometrického plánu zo dňa 04.03.1997 z pôvodnej A. B. XXX o výmere 425 m2; A. B. XXX nadobudol žalobca na základe zákona č. 180/1995 Z. z. o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva k pozemkom dňa 01.09.1995; A. B. XXXX/XX vznikla z parcely B. XXX, ktorej vlastníkom bol Obvodný národný výbor Bratislava II a ktorého právnym nástupcom sa stal žalobca, nadobudnutie vlastníctva žalobca preukazuje priloženou Hospodárskou zmluvou a zákonom č. 138/1991 Zb. o majetku obcí; z rovnakého titulu - zákonom č. 138/1991 Zb. - od svojho právneho predchodcu - vlastníka
- žalobca nadobudol aj stavbu D. B. XXXXX, uvedené preukazuje žalobca rozhodnutím Obvodného národného úradu č. j. Výst./669/80-Kr zo dňa 19.02.1980 v spojení s rozhodnutím o určení súpisného čísla zo dňa 27.07.2007 a rozhodnutím o zrušení a o určení súpisného čísla zo dňa 06.10.2011.
14. Podaním doručeným súdu dňa 07.06.2023 žalobca poukázal na tú skutočnosť, že podal proti žalovanému návrh na vydanie platobného rozkazu v rámci upomínacieho konania, na zaplatenie dlžnej sumy počas obdobia, kedy žalovaný užíva nehnuteľnosti vo vlastníctve žalobcu bez právneho dôvodu. Okresný súd Banská Bystrica rozhodol platobným rozkazom zo dňa 18.04.2023, sp. zn. 25Up/574/2023, ktorým žalobcovi priznal nárok na zaplatenie istiny vo výške 229.726,- eur s príslušenstvom, platobný rozkaz nadobudol právoplatnosť dňa 20.05.2023.
15. Žalovaný vo svojom podaní zo dňa 07.07.2023 uviedol, že na základe žiadosti Magistrátu Hlavného mesta SR Bratislava zo dňa 24.04.1997 zn: OSMM/1637/97/Se o zápis vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam v k. ú. E. , A. B. XXXX/XX, XX, XX, XX, A. B. XXXX/XX v prospech žalobcu a príloh k žiadosti / GP č. 10919511-13/97, LV č.X, A. XXXX/XX, potvrdenia Okresným úradom Bratislava II o existencii neknihovanej A. B. XXX v k. ú. Prievoz, následne k. F. E. / a vykonaného Záznamu v katastri nehnuteľnosti o vlastníctve žalobcu k označeným nehnuteľnostiam, nevzniklo ani nemohlo vzniknúť žalobcovi vlastníctvo k nehnuteľnostiam. Ani jedna zo zákonných podmienok vzniku vlastníctva splnená nebola, žalobca vlastníctvo k označeným nehnuteľnostiam nenadobudol spôsobom uvedeným v § 34 ods.1 zák. č. 162/1965 Zb. o katastri nehnuteľnosti v znení účinnom v čase doručenia žiadosti Okresného úradu Bratislava II, neboli ani splnené zákonné podmienky pre vykonanie Záznamu o vlastníctve do KN v prospech žalobcu. Zápis o vlastníctve nehnuteľnosti formou Záznamu do KN bol vykonaný samotným štátnym orgánom v rozpore so zákonom. Žalobca nenadobudol vlastníctvo k nehnuteľnostiam spôsobom a za podmienok stanovených zákonom, žiadne právne účinky nadobudnutia vlastníctva žalobcom nevznikli. Žalovaný namietol aj podanie žiadosti o zápis vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností Magistrátom hlavného mesta SR Bratislava, ktorý podľa názoru žalovaného nemá procesnú právnu subjektivitu konať a vystupovať voči tretím osobám v mene žalobcu. Žalovaný poukázal na to, že zo žiadneho dokumentu nevyplýva, akým spôsobom bola zistená výmera neknihovanej A. B. XXX. Údaje uvedené v geometrickom pláne č. 10 919 511 - 13/97 zo dňa 04.03.1997 o výmerách plôch parciel sú odlišné od veľkosti plochy rovnakých parciel uvedenej v úradnej oprave vykonanej dňa 16.10.1993.
16. Žalovaný mal za to, že žiadosť podaná opakovane Magistrátom Hlavného mesta SR Bratislava zo dňa 20.08.2007, na základe ktorej bolo zapísané vlastníctvo žalobcu osobitne k stavbe „stolárska dielňa“ nové D. B.XXXXX, umiestnenej na pozemku A. B. XXXX/XX a osobitne pridelené nové D. B. XXXXX k stavbe „sklady“, umiestnenej na pozemku A. B. XXXX/XX a k nej priložené Rozhodnutie MČ Bratislava – Ružinov zo dňa 27.07.2007 o určení súpisného čísla, nebola žiadnym právnym podkladom a Rozhodnutie o určení súpisného čísla zo dňa 27.07.2007 žiadnym právnym titulom nadobudnutia vlastníctva žalobcu samostatne k obom stavbám. Podľa názoru žalobcu na základe týchto listín Správa katastra pre Hlavné mesto SR Bratislava nebola oprávnená vyznačiť vlastníctvo k obom stavbám v prospech žalobcu ako údajného vlastníka formou Záznamu v KN z dôvodov nesplnenia zákonných podmienok pre vyznačenie vlastníctva záznamom. Stavba pod názvom „Sklady a dielne“, zhotovená na pozemku neoznačenom ani v Rozhodnutí ObNV Bratislava II zo dňa 19.02.1980 o určení prvého D. B.
G. XXX, o. č. 17, bola zhotovená koncom 70. rokov a jej stavebníkom bol ObNV Bratislava II, čomu zodpovedá aj vydané Rozhodnutie zo dňa 19.02.1980. Žalovaný označil okolnosti uvádzané Okresným úradom Bratislava za nepresvedčivé, zmätočné a vzájomne rozporné.
17. Na pojednávaní dňa 07.11.2023 žalovaný vyjadril súhlas s čiastočným späťvzatím žaloby v časti istiny vo výške 1.944,04 eur s príslušenstvom. Zároveň poukázal na to, že žalobca si v tomto konaní voči žalovanému uplatňuje nárok na zaplatenie dlžného nájomného, pohľadávka ktorá môže vzniknúť a následne existovať iba na základe preukázanej existencie vlastníctva k prenajatým nehnuteľnostiam. Podľa názoru žalovaného pri posúdení existencie vlastníctva žalobcu je nutné brať do úvahy, že žalobca je povinný pri nadobúdaní vlastníctva konať iba v rozsahu a spôsobom stanoveným zákonom a nie inak. Žalobca tvrdí, že je výlučným vlastníkom predmetných nehnuteľností a z podanej žaloby pre seba odvodzuje priaznivé výsledky, je potom povinný preukázať existenciu vlastníctva a nemôže prenášať dôkaznú ťarchu na žalovaného. Na uvedené reagoval žalobca, ktorý obranu žalovaného spočívajúcu v spochybňovaní vlastníckeho práva považoval za rozpornú so zásadou dobrých mravov, keď na jednej strane žalovaný nehnuteľnosti mu zverené nájomnou zmluvou uzatvorenou medzi žalobcom a žalovaným naďalej užíva, tieto odmieta vypratať a v konaní pred Mestským súdom Bratislava IV sp. zn. B2-10C/66/2019 o vypratanie prenajímaných nehnuteľností naďalej trvá na platnosti a účinnosti nájomnej zmluvy. T. j. na jednej strane svoje užívacie právo k prenajatým nehnuteľnostiam odvodzuje od nájomnej zmluvy so žalobcom a na druhej strane, keď mu to je vhodné, túto zmluvu spochybňuje z dôvodu, že podľa neho žalobca nie je vlastníkom prenajatej nehnuteľnosti.
18. Podľa § 144 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), žalobca môže vziať žalobu späť.
Podľa § 145 ods. 1 CSP, ak je žaloba vzatá späť celkom, súd konanie zastaví.
Podľa § 146 ods. 1 CSP, súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie.
Podľa § 146 ods. 2 CSP, súhlas žalovaného je potrebný vždy, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu.
19. Žalobca využil svoje procesné právo disponovať s predmetom sporu a po vznesení námietky premlčania na pojednávaní dňa 28.11.2017 (doplnené písomne dňa 08.02.2018) vzal žalobu v časti o zaplatenie 1.944,04 eur (o premlčanú istinu) s príslušenstvom späť. Žalovaný vyslovil súhlas s čiastočným späťvzatím žaloby na pojednávaní dňa 07.11.2023. Súd vyhovel návrhu žalobcu a konanie k ním navrhovanej časti uplatneného nároku zastavil. (I. výrok rozsudku)
20. Podľa § 663 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník, platný a účinný v čase uzatvorenia nájomnej zmluvy (ďalej len „OZ“), nájomnou zmluvou prenajímateľ prenecháva za odplatu nájomcovi vec, aby ju dočasne (v dojednanej dobe) užíval alebo z nej bral aj úžitky.
Podľa § 671 ods. 1 OZ, nájomca je povinný platiť nájomné podľa zmluvy, inak nájomné obvyklé v čase uzavretia zmluvy s prihliadnutím na hodnotu prenajatej veci a spôsob jej užívania.
Podľa § 544 ods. 1 OZ, ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda.
Podľa § 544 ods. 2 OZ, zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia.
21. Žalobca sa žalobou v zmysle jej rozšírenia a po čiastočnom späťvzatí domáhal od žalovaného zaplatenia sumy vo výške 34.528,56 eur s príslušenstvom titulom nedoplatku na nájomnom a v časti titulom bezdôvodného obohatenia, kedy žalovaný mal využívať predmet nájmu po skončení nájomného vzťahu.
22. Medzi sporovými stranami nebolo sporné, že dňa 23.04.2012 bola medzi prenajímateľom (žalobca) a nájomcom (žalovaný) uzatvorená zmluva o nájme nehnuteľností č. 07 83 0287 12 00.
23. Žalovaný v priebehu konania namietal viacero skutočností, pre ktoré žalobou uplatnený nárok neuznal.
24. Súd vykonal dokazovanie z písomných a ústnych vyjadrení sporových strán, ako aj predložených listinných dôkazov, na základe ktorých ustálil nasledovný skutkový a právny stav:
25. Zo Zmluvy o nájme nehnuteľností č. 07 83 0287 12 00 mal súd za preukázané, že prenajímateľ prenajal nájomcovi nehnuteľnosti - pozemok registra „C“ A. B. XXXX/XX, druh pozemku ostatné plochy vo výmere 822 m2 a stavbu so súpisným číslom II. 17576 s plochou 377,93 m2 na pozemku registra „C“ parc. B. XXXX/XX a časti pozemku parc. B. XXXX/XX, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria vo výmere 47 m2 nezastavaného stavbou súp. č. II. XXXXX na ulici H. I. XX J. K., k. ú. E. (ďalej ako „Nehnuteľnosti“). Predmetné nehnuteľnosti sú zapísané na LV č. XXXX. Doba nájmu bola dohodnutá na dobu neurčitú a začala plynúť dňom účinnosti zmluvy. Zmluvné strany sa dohodli na odplate za predmet nájmu v zmysle zákona č. 18/1996 Z. z. o cenách vo výške 14,- eur/m2/rok za nebytové priestory vo výmere 377,93 m2 a 3,40 eur/m2/rok za pozemok vo výmere 822 m2 a 47 m2, t. j. celkovo vo výške 8.245,62 eur ročne. Pre obdobie prvých 6 mesiacov od účinnosti zmluvy bolo dohodnuté nájomné v sume 3,- eur/m2/rok. Nájomca sa zaviazal uhrádzať nájomné štvrťročne, vždy do 15. dňa prvého mesiaca príslušného štvrťroka vo výške 2.061,40 eur na účet prenajímateľa. Zároveň sa zmluvné strany dohodli, že prenajímateľ je oprávnený meniť každoročne k 01.04. (od druhého štvrťroka príslušného kalendárneho roku) výšku nájomného dohodnutého v nájomnej zmluve o výšku miery inflácie stanovenej Štatistickým úradom SR v januári nasledujúceho roka. Zvýšenie nájomného prenajímateľ oznámi nájomcovi písomne zaslaním doporučenej zásielky. Pre prípad omeškania nájomcu s akoukoľvek platbou v zmysle zmluvy sa nájomca zaviazal zaplatiť zmluvnú pokutu vo výške 0,05% zo splatnej dlžnej sumy za každý deň omeškania. Povinnosť nájomcu platiť úroky z omeškania tým nie je dotknutá (čl. III bod 8). Zmluvné strany boli oprávnené ukončiť nájom kedykoľvek dohodou; resp. zmluvu vypovedať bez akéhokoľvek dôvodu, pričom výpovedná lehota bola určená na 3 mesiace a začala plynúť od prvého dňa nasledujúceho mesiaca po doručení výpovede druhej zmluvnej strany.
26. Z odpisu uznesenia Mestského zastupiteľstva Hlavného mesta SR Bratislavy č. 527/2012 zo dňa 29.03.2012 vyplýva, že mestské zastupiteľstvo po prerokovaní materiálu ako prípad hodný osobitného zreteľa schválilo nájom Nehnuteľností pre občianske združenie SAHARA na dobu neurčitú, za účelom umiestnenia zbierok vojenskej kolesovej, pásovej, špeciálnej techniky a dobového oblečenia najmä z druhej svetovej vojny za nájomné vo výške 14,- eur/m2/rok za nebytové priestory vo výmere 377,93 m2 a 3,40 eur/m2/rok za pozemok vo výmere 869 m2. Počas obdobia rekonštrukcie nebytových priestorov v trvaní 6 mesiacov od účinnosti zmluvy bola dohodnutá výška nájomného v sume 3,- eur/m2/rok.
27. Z listu žalobcu adresovaný žalovanému, zo dňa 17.06.2014, s označením „Úprava nájomného v súlade s mierou inflácie“, vyplýva, že žalobca oznámil žalovanému zvýšenie nájomného o sumu 296,84 eur za rok s poukazom na mieru inflácie 3,6% za rok 2012 podľa údajov Štatistického úradu SR. Zároveň žalobca žalovaného vyzval, aby rozdiel medzi nájomným dohodnutým, resp. uhradeným podľa nájomnej zmluvy a nájomným zvýšeným o infláciu doplatil v lehote 30 dní od doručenia listu. Doručenie zásielky mal súd za preukázané doručenkou; žalovaný zásielku prevzal dňa 25.06.2014.
28. Z listu žalobcu adresovaný žalovanému, zo dňa 16.10.2014, s označením „Úprava nájomného v súlade s mierou inflácie za rok 2013“, vyplýva, že žalobca oznámil žalovanému zvýšenie nájomného o sumu 119,60 eur za rok (od 01.04.2014) s poukazom na mieru inflácie 1,4 % za rok 2013 podľa údajov Štatistického úradu SR. Zároveň žalobca žalovaného vyzval, aby rozdiel medzi nájomným dohodnutým, resp. uhradeným podľa nájomnej zmluvy a nájomným zvýšeným o infláciu doplatil v lehote 30 dní od doručenia listu na účet žalobcu vedený v B. L.. Doručenie zásielky mal súd za preukázané doručenkou; žalovaný zásielku prevzal dňa 29.10.2014.
29. Z výpisu z LV č. XXXX mal súd za preukázané, že predmetné Nehnuteľnosti sú vo výlučnom vlastníctve žalovaného (pozemok – parc. č. XXXX/XX o výmere 822 m2 ostatná plocha – iné údaje: Bez zápisu, spôsob využívania: pozemok, na ktorom sú skaly, svahy, rokliny, výmole, vysoké medze s krovím alebo kamením a iné plochy, ktoré neposkytujú trvalý úžitok; pozemok – parc. č. XXXX/XX
M. celkovej výmere 425 m2 zastavaná plocha a nádvorie – iné údaje: Bez zápisu, spôsob využívania: pozemok, na ktorom je postavená nebytová budova označená súpisným číslom; stavba D. B. XXXXX na parc. B. XXXX/XX, druh stavby: iná budova, popis stavby: Stolárska dielňa – H. I. XX). K predmetným nehnuteľnostiam sa neviaže žiadna poznámka o spochybnení hodnovernosti údajov vlastníckeho práva.
30. Na preukázanie vlastníckeho práva k predmetným nehnuteľnostiam žalobca predložil Geometrický plán zo dňa 04.03.1997 vyhotovený N. G. O., D. XX, K.; výkaz výmer (č.l. 310 ), z ktorého vyplýva, že z pôvodnej A. B. XXX v k. ú. Prievoz, vznikli, okrem iného, aj pozemky A. B. XXXX/XX - ostatná plocha o výmere 822 m2 a A. B. XXXX/XX - zastavaná plocha (budova so súpisným číslom) o výmere 425 m2, pričom pri oboch pozemkoch je ako vlastník uvedený žalobca. Z Hospodárskej zmluvy č. 34002/7 zo dňa 13.06.1978 (č. l. 312) vyplýva, že pozemok A. B. XXX o výmere 13 ha 25 á 01 m2 v katastrálnom území Prievoz - pasienok zapísaný vo vložke č. 2961 PK bol prevedený ku dňu 01.07.1978 z Jednotného roľníckeho družstva Ružinov na Obvodný národný výbor Bratislava II, Tomášikova 20, Bratislava. Z rozhodnutia Obvodného národného výrobu Bratislava II zo dňa 19.02.1980, č. j. Výst./669/82-Kr. (č. l. 314) vyplýva, že menovaný orgán rozhodol o pridelení súpisného čísla (II 485) a orientačného čísla (17) na „sklady a dielne v kat. území Bratislava – Prievoz, H. I., ktorej vlastníkom je Obvodný národný výbor Bratislava II, akcia „Z“, Tomášikova 20, Bratislava“. Mestská časť Bratislava - Ružinov rozhodnutím o určení súpisného čísla zo dňa 27.07.2027, č. j.: SÚ-2007/16311 - 2/UHA (č.l. 316) určila pre stavbu „Stolárska dielňa“ postavenú na pozemku parc. č. XXXX/XX, v K., H. I. XX, súpisné číslom II. XX XXX; pre stavbu „Sklad“ postavenú na pozemku parc. č. XXXX/XX, v K. P. Q. H. I. XX, katastrálne územie E., súpisné číslo G.. XX XXX. Z rozhodnutia zároveň vyplýva, že stavebníkom stavieb bol Obvodný národný výbor Bratislava II, akcia „Z“, Tomášikova 20, Bratislava, následne Hlavné mesto SR Bratislava, Primaciálne námestí 1, Bratislava, podľa listu vlastníctva XXXX. Z rozhodnutia Mestskej časti Bratislava
- Ružinov zo dňa 06.10.2011, č. j.: SÚ/CS 14784/2011/2/UHA (č.l. 318), mal súd za preukázané zrušenie súpisného čísla pre stavbu „stolárska dielňa“ a nahradenie novým súpisným číslom, R. G.. XXXXX. Z predmetného rozhodnutia vyplýva vlastnícke právo žalobcu k predmetnej stavbe.
31. Súd na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že žalobca je výlučným vlastníkom predmetných nehnuteľností. Svoj záver vyvodil predovšetkým z vyššie označených listinných dôkazov do konania predložených žalobcom, z ktorých vyplýva vznik parcely č. XXXX/XX L. XXXX/XX na pôvodnej A. B. XXX, pričom vlastníkom novovzniknutých parciel je žalobca. Uvedenú skutočnosť mal súd preukázanú rovnako z obsahu LV č. XXXX, kde ako výlučný vlastník predmetných pozemkov je zapísaný žalobca. Hodnovernosť údajov vlastníckeho práva k predmetným pozemkom nebola spochybnená duplicitou vlastníctva; rovnako sa nevedie žiadny spor o určenie vlastníckeho práva k predmetným pozemkom. V tejto súvislosti súd poukazuje na ustanovenie § 70 ods. 1 zákona č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon), v zmysle ktorého sa považujú údaje katastra za hodnoverné, ak sa nepreukáže opak.
32. Procesnú obranu žalovaného ohľadne možnej nesprávnosti zápisu vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností príslušným katastrálnym úradom, na základe žalovaným tvrdených neúplných, respektíve nesprávnych listín považoval súd za neopodstatnenú. Súd nepovažoval za potrebné dopĺňať dokazovanie ďalšími listinnými dôkazmi na zabezpečenie ktorých žalovaný vyzýval súd, majúc za to, že uvedené je nadbytočné, nehospodárne, zaťažujúce súd a zbytočne predlžujúce súdne konanie, keď v prejednávanom spore nejde o spor o určenie vlastníckeho práva, určenia ktorého by sa domáhal potencionálny vlastník, výlučné vlastníctvo žalobcu mal súd za dostatočne preukázané.
33. Súd dospel k záveru, že medzi sporovými stranami bol riadne uzatvorený zmluvný vzťah vyplývajúci zo zmluvy o nájme predmetných nehnuteľností. Pri uzatváraní predmetnej zmluvy žalovaný ako nájomník nespochybňoval vlastnícke právo prenajímateľa a k uvedenému pristúpil až po tom, ako sa žalobca domáhal svojho nároku na zaplatenie dlžného nájomného súdnou cestou. Dokonca uvedené nenamietal ani od počiatku súdneho konania, keď ako prvú procesnú argumentáciou použil tvrdenie o započítaní pohľadávky. Na základe predmetnej zmluvy sa žalobca zaviazal poskytnúť žalovanému do nájmu pozemok spolu s budovou za účelom umiestnenia zbierok vojenskej kolesovej, pásovej a špeciálnej techniky a dobového oblečenia najmä z druhej svetovej vojny. Žalovaný ako nájomca sa zaviazal riadne a včas platiť nájomné. Žalovaný svoju zmluvnú povinnosť porušil, keď nájomné v stanovenej lehote neplatil. K zvýšeniu nájomného došlo v súlade s ustanoveniami zmluvy o mieru inflácie stanovenú Štatistickým úradom SR. O zvýšení nájomného žalobca informoval žalovaného písomne, oznámenia boli žalovanému doručené do vlastných rúk, o čom svedčia doručenky.
34. Žalovaným namietanú neurčitosť zmluvného ustanovenia o zmluvnej pokute súd vyhodnotil ako nedôvodnú. Zmluvné strany si zmluvou dohodli pre prípad omeškania nájomcu s akoukoľvek platbou podľa zmluvy (pričom z obsahu zmluvy vyplýva, že jedinou dohodnutou platbou bola platba nájomného dohodnutá štvrťročne vo výške 2.061,40 eur - za prvé obdobie účinnosti predmetnej zmluvy) záväzok nájomcu zaplatiť zmluvnú pokutu vo výške 0,05% zo splatnej dlžnej sumy za každý deň omeškania (čl. III bod 8). Z uvedeného teda možno jednoznačne vyvodiť, že zmluvná pokuta v rámci tohto článku sa týkala výlučne omeškania žalovaného s platením nájomného. Zmluvná pokuta bola dojednaná písomne a v súlade so zákonom.
35. Strany sporu znášajú zodpovednosť za skutkový stav a musia dokazovať svoje tvrdenia. Civilnoprávne konanie je založené na kontradiktórnej zásade, podľa ktorej strana svoje tvrdenia musí preukazovať dôkazmi. Schopnosť strany sporu uniesť bremeno tvrdenia spolu s dôkazným bremenom je predpokladom pre úspech v spore. V sporovom konaní je súd limitovaný skutkovými tvrdeniami sporových strán, nemôže nahrádzať procesnú aktivitu strán sporu a ich povinnosť tvrdiť a predložiť dôkazy.
36. Okruh rozhodujúcich skutočností, ktorých sa týkajú povinnosti tvrdenia a označenia dôkazov na preukázanie tvrdení, je daný hypotézou hmotnoprávnej normy, ktorá upravuje sporný právny pomer účastníkov konania. Táto norma zásadne určuje tak rozsah dôkazného bremena (okruh skutočností, ktoré musia byť preukázané), ako aj nositeľa dôkazného bremena. Na povinnosť tvrdenia nadväzuje povinnosť označiť dôkazy preukazujúce tvrdené skutočnosti (pre porovnanie rozsudok Najvyššieho súdu SR zo dňa 22.09.2010, sp. zn. 3 M Cdo 6/2010).
37. Žalovaný v konaní netvrdil, teda ani nepreukázal, zaplatenie dlžného nájomného. Na základe uvedených skutočností súd dospel k záveru, že nárok žalobcu na zaplatenie istiny, vrátane zmluvnej pokuty ako sankcie za nezaplatenie nájomného riadne a včas, po čiastočnom späťvzatí o premlčanú časť uplatneného nároku, je dôvodný, preto súd žalobe vyhovel tak, ako je uvedené vo výrokovej časti rozsudku.
38. Žalobca doručil súdu dňa 06.04.2017 podanie, ktorým navrhol rozšíriť predmet žaloby s odôvodnením, že odstúpil od predmetnej nájomnej zmluvy (právny úkon, ktorý žalovaný pôvodne v konaní vedenom na Okresnom súde Bratislava II pod sp. zn. 9C/93/2016 namietal, ale vzal žalobu späť bez uvedenia dôvodu; v predmetnom spore okrem iného žalovaný argumentoval tým, že žalobca nebol oprávnený odstúpiť od zmluvy o nájme pre nezaplatenie splatného nájomného. Právny úkon označil za absolútne neplatný a postup vlastníka, ktorý by odňal, obmedzoval alebo sťažoval nájomcovi riadny výkon jeho užívacích práv k prenajatej veci, bránil oprávnenej osobe v užívaní nebytových priestorov a stavby, za protiprávne konanie.) dňa 25.04.2016 z dôvodu omeškania s úhradou nájomného. Dôvodil tým, že žalovaný napriek označenému právnemu úkonu naďalej užíva predmetné nehnuteľnosti, čiže odo dňa 12.05.2016 bez právneho dôvodu, čím vzniká na jeho strane bezdôvodné obohatenie (vo výške 7.686,65 eur). Súd v tejto časti uvádza, že žalovaný v rámci tohto súdneho konania neprodukoval žiadne prostriedky procesnej obrany vo vzťahu k bezdôvodnosti uplatnenia nároku na zaplatenie dlžného nájomného aj za ďalšie obdobie, majúc zjavne vedomosť o tom, že predmetné nehnuteľnosti užíva naďalej, za užívanie ktorých nájomné neplatí a pre priznanie nároku v tejto časti je irelevantné, či by súd nárok posúdil podľa zákonných ustanovení Občianskeho zákonníka upravujúcich nájomný vzťah, alebo podľa zákonných ustanovení Občianskeho zákonníka upravujúcich bezdôvodné obohatenie. V oboch prípadoch vzniká prenajímateľovi nárok na odplatu za užívanie pozemkov, ktoré žalovaný užíva.
39. V súvislosti s vyššie označeným súdnym konaním žalovaný v priebehu konania navrhol prerušiť toto konanie do právoplatného skončenia konania o určenie neplatnosti a neúčinnosti odstúpenia od zmluvy. Súd z úradnej povinnosti zistil, že konanie vedené pôvodne pred Okresným súdom Bratislava II pod sp. zn. 9C/93/2016 bolo dňa 04.04.2019 zastavené z dôvodu späťvzatia žaloby žalobcom. Nakoľko odpadol dôvod na prerušenie konania, súd následne o tomto návrhu nerozhodoval.
40. V krátkosti sa súd vyjadrí k námietkam žalovaného, ktoré nemali zásadný dopad na rozhodnutie vo veci samej:
41. K námietke podania (podpísania) žaloby neoprávnenou osobou súd uvádza, že túto vyhodnotil ako nedôvodnú. Žaloba bola podpísaná riaditeľom magistrátu H. H. H. v súlade s ustanovením čl. 1 ods. 6, č. 3 Rozhodnutia č. 35/2015 primátora Hlavného mesta SR Bratislavy o podpisovaní písomností a právnych dokumentov zo dňa 01.10.2015, z ktorého vyplýva, že „riaditeľ magistrátu podpisuje (okrem iného) žaloby na súdy, ktorých predmet konania je vo výške nad 8.300,- eur do 33.200,- eur“. Podľa ustanovenia § 12 ods. 4 zákona č. 377/1990 Zb. o Hlavnom meste Slovenskej republiky Bratislave v znení neskorších predpisov, primátor je štatutárnym orgánom Bratislavy. Primátor môže rozhodovaním o právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach fyzických osôb a právnických osôb v oblasti verejnej správy písomne poveriť námestníka primátora alebo zamestnanca Bratislavy. Poverený námestník primátora alebo zamestnanec Bratislavy rozhoduje v mene Bratislavy v rozsahu vymedzenom v písomnom poverení. Uvedené zákonné ustanovenie bolo zakotvené aj v čl. 9 ods. 1 Štatútu Hlavného mesta SR Bratislavy. Oprávnenie riaditeľa magistrátu možno vyvodiť aj z ustanovenia § 20 ods. 2 Občianskeho zákonníka, v zmysle ktorého za právnickú osobu môžu robiť právne úkony aj iní jej pracovníci alebo členovia, pokiaľ je to určené vo vnútorných predpisoch právnickej osoby alebo je to vzhľadom na ich pracovné zaradenie obvyklé. Ak tieto osoby prekročia svoje oprávnenie, vznikajú práva a povinnosti právnickej osobe, len pokiaľ sa právny úkon týka predmetu činnosti právnickej osoby a len vtedy, ak ide o prekročenie, o ktorom druhý účastník nemohol vedieť.
42. K procesnej argumentácii žalovaného ohľadne započítania pohľadávky žalovanému postúpenej spoločnosťou Intermont, a.s., so sídlom Kukučínova 20, Banská Bystrica súd uvádza nasledovné. Z rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 15.06.2015, č. k. 25CoKr/10/2014 - 630 vyplýva, že krajský súd ako súd odvolací zmenil rozsudok Okresného súdu Banská Bystrica zo dňa 25.08.2014, č.k. 61Cbi/13/2012 - 469, tak, že pohľadávku (titulom nezaplatenia nájomného, úroku z omeškania, zmluvnej pokuty a nákladov na súdne vymáhanie) Hlavného mesta SR Bratislava (žalobca) vo výške 611.360,34 eur prihlásenú do reštrukturalizačného konania na majetok spoločnosti Intermont, a.s., vyhlásil za oprávnenú. Z rozsudku nevyplýva, že by spoločnosť Intermont a.s. a disponovala pohľadávkou titulom neoprávnenej úhrady za prenájom pozemkov vo vlastníctve Hlavného mesta SR Bratislavy, ktorú by následne mohla postúpiť na žalovaného v tomto konaní. Zo žiadneho listinného dôkazu nevyplýva, že by spoločnost Intermont, a.s. disponovala splatnou pohľadávkou voči Hlavnému mestu SR Bratislava vo výške 50.000,- eur, ktorú postúpila na žalovaného v tomto konaní a túto by si mohol žalovaný proti žalobcovi jednostranne započítať. Ostatné žalovaným predložené dôkazy vzťahujúce sa na zmluvný vzťah uzatvorený medzi spoločnosťou Intermont a.s. a žalobcom súd neskúmal, nakoľko tieto nemajú žiadnu spojitosť s prejednávaným sporom.
43. Súd poukazuje na právny názor Ústavného súdu Slovenskej republiky, ktorý prezentoval vo svojom náleze zo dňa 18.09.2008, sp. zn. sp. zn. I. ÚS 241/07, v zmysle ktorého všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Súd má za to, že sa v rozhodnutí vysporiadal so všetkými podstatnými námietkami žalovaného, ktoré mali právnu relevanciu k prejednávaným sporu.
44. Podľa § 517 ods. 2 OZ, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
Podľa § 3 Nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z. , ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
45. Žalobca si zároveň žalobou uplatnil nárok na zákonný úrok z omeškania za jednotlivé platby nájomného, ktoré žalovaný nezaplatil k 15. dňu príslušného kalendárneho mesiaca v zmysle príslušného zmluvného ustanovenia zmluvy o nájme (čl. III bod 2), a tak sa dňom nasledujúcim, teda 16. dňom dostal do omeškania s platbou tej-ktorej jednotlivej úhrady štvrťročného nájomného. Súd priznal žalobcovi nárok na zákonný úrok z omeškania tak ako je uvedené vo výrokovej časti rozsudku.
46. Podľa § 255 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, (ďalej len „CSP“), súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
Podľa § 256 ods. 1 CSP, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.
Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
Podľa § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v lehote do 60 dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
47. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodoval podľa vyššie citovaných zákonných ustanovení, aplikujúc tak zásadu úspechu žalobcom v konaní, ako aj mieru zavinenia žalobcu na čiastočnom zastavení konania, kedy žalobcom bol v konečnom dôsledku v konaní úspešný na 94,67% (34 528,56 / 36 472,60 x 100) a žalovaný bol úspešný na 5,33% (1944,04 / 36 472,60 x 100), o tom celkový úspech žalobcom predstavuje 89,34% a (94,67 - 5,33). V uvedenom rozsahu súd priznal žalobcovi nárok voči žalovanému na náhradu trov konania. O výške náhrady trov konania súd rozhodne po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré sa podáva v lehote 15 dní od doručenia na Mestskom súde Bratislava IV v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepreloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto odvolanie podal.
Podľa § 363 CSP, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 364 CSP, rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Podľa § 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 365 ods. 2 CSP, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa § 365 ods. 3 CSP, odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 366 CSP, prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Exekúciu možno vykonať len na návrh oprávneného alebo na návrh toho, kto preukáže, že naňho prešlo právo z rozhodnutia (§ 37 ods. 3) (ďalej len „oprávnený“). Oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa tohto zákona, ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie (§ 38 ods. 1, 2 Exekučného poriadku). Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený (§ 38 zák. č. 233/1995 Z. z.) a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje inak (§ 29 zákona č. 233/1995 Z. z.).