Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_13CoP-62-2026.pdf
PDF · 234.15 KB
Case nature
Area
Subarea
13CoP/62/2026
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Daniela Ilavského a sudcov JUDr. Blanky Podmajerskej a JUDr. Petra Kalatu, v právnej veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: A. B., narodený XX.XX.XXXX, bytom u matky, v konaní zastúpené kolíznym opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, adresa sídla Bratislava, Vazovova 7/A, dieťa matky: C. D. B., rodená B., narodená XX.XX.XXXX, adresa trvalého pobytu E., F. XXXX/X, t.č. bytom B., B. XX, a otca: C. C. C., narodený XX.XX.XXXX, adresa trvalého pobytu B., G. H. XXXXX/X, zastúpený splnomocnencom: Mlkvý & Partners s. r. o., IČO: 57 546 355, adresa sídla Bratislava, Grösslingová 2479/6, o návrhu otca na úpravu styku s maloletým dieťaťom a o návrhu matky na zvýšenie výživného, o odvolaní matky proti rozsudku Mestského súdu Bratislava II č. k. 40P/155/2024 - 480 z 30. septembra 2025, takto
r o z h o d o l :
Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku IV. p o t v r d z u j e a vo výrokoch I., II., III., V. a VI. r u š í a vec v r a c i a súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
o d ô v o d n e n i e :
1. Rozsudkom súd zmenil rozsudok Mestského súdu Bratislava II, sp. zn. B3 - 40P/97/2020 - 475 zo dňa 06.12.2023 tak, že otec je povinný prispievať na výživu maloletého dieťaťa: A. B., narodený XX.XX.XXXX sumou 300,- eur mesačne, ktorú je otec povinný zasielať k rukám matky maloletého dieťaťa, vždy do 15- dňa v mesiaci vopred, s účinnosťou od 03.03.2025 (výrok I.), zročné výživné za obdobie od 03.03.2025 do 30.09.2025 spolu v sume 350,- eur súd povolil otcovi dieťaťa zaplatiť v splátkach vo výške 20,- eur mesačne spolu s bežným výživným, pod stratou výhody splátok (II.), v zostávajúcej časti návrh matky na zvýšenie výživného zamietol (III.) a upravil styk otca s maloletým tak, že otec je oprávnený stretávať sa s maloletým dieťaťom nasledovne:
- každý párny kalendárny týždeň vždy v pondelok od 15,30 hod. do 18,30 hod., v piatok od 15,30 hod. do 18,30 hod. a v sobotu od 10,00 hod. do nedele do 16,00 hod.,
- každý nepárny kalendárny týždeň vždy v utorok a vo štvrtok od 15,30 hod. do 18,30 hod.,
- počas vianočných sviatkov a zimných školských prázdnin v nepárnom kalendárnom roku od 27.12. od 12,00 hod. do 1. dňa po zimných školských prázdninách do 18,00 hod. a v párnom kalendárnom roku od posledného dňa predchádzajúceho školským prázdninám od 15,00 hod. do 27.12. do 12,00 hod.,
- počas letných školských prázdnin každý kalendárny rok od 01.07. od 09,00 hod. 15.07. do 19,00 hod. a od 01.08. od 09,00 hod. do 15.08. do 19,00 hod.,
- počas jarných prázdnin v nepárnom kalendárnom roku od prvého dňa prázdnin od 09,00 hod. do posledného dňa prázdnin do 18,00 hod.,
- počas veľkonočných prázdnin v párnom kalendárnom roku od Zeleného štvrtka od 09,00 hod. do utorka nasledujúceho po Veľkonočnom pondelku do 18,00 hod.. Miestom prevzatia a odovzdania maloletého dieťaťa bude predškolské/školské zariadenie, ktoré maloleté dieťa navštevuje, v prípade, že sa dieťa nebude nachádzať v tomto zariadení bude miestom
prevzatia a odovzdania bydlisko matky (výrok IV.) a rozhodol, že v zostávajúcej časti sa predmetný rozsudok nemení (výrok V.).
1.1 Na odôvodnenie rozhodnutia uviedol, že návrhom, podaným na Mestskom súde Bratislava II dňa 02.12.2024, sa otec maloletého dieťaťa domáhal vydania rozsudku, ktorým by bol zmenený rozsudok Mestského súdu Bratislava II, sp. zn. B3 - 40P/97/2020 - 475, zo dňa 06.12.2023 tak, že by bol oprávnený stretávať sa s maloletým dieťaťom nasledovne: každý párny kalendárny týždeň vždy v pondelok od 15,30 hod. do 18,30 hod., v piatok od 15,30 hod. do 18,30 hod. a v sobotu od 10,00 hod. do nedele do 16,00 hod.; každý nepárny kalendárny týždeň vždy v utorok a vo štvrtok od 15,30 hod. do 18,30 hod.; miestom prevzatia a odovzdania maloletého dieťaťa by bolo predškolské/školské zariadenie, ktoré maloleté dieťa navštevuje, v prípade, že sa dieťa nebude nachádzať v tomto zariadení, bude miestom prevzatia a odovzdania bydlisko matky. V návrhu dôvodil, že od vydania ostatného rozhodnutia došlo k podstatnej zmene, keď sa otec presťahoval do B., kúpil si tu dvojizbový byt práve z dôvodu, aby mohol s maloletým tráviť čo najviac času. Doterajší režim stretávania sa s maloletým je podľa otca nevyhovujúci, nedostatočný a je potrebné ho zmeniť, pretože napriek tomu, že otec už býva v B., stretáva sa so synom len 6 dní v mesiaci. Otec sa usiloval dohodnúť sa s matkou na častejšom stretávaní sa, ale neúspešne. Naopak, matka častokrát stretnutia neumožní ani v súdom vymedzených dňoch. Ďalšou vážnou komplikáciou je skutočnosť, že miestom odovzdania a prevzatia môže byť aj E., a preto sa stáva, že matka niekedy otcovi v krátkom predstihu oznámi, že budú v E., preto otec musí za synom cestovať na druhý koniec Slovenska, aby sa s ním mohol stretnúť. Otec je presvedčený, že navrhovaný spôsob rozhodnutia súdu bude v záujme maloletého dieťaťa, keď je právom oboch rodičov v rovnakej miere sa o dieťa starať a podieľať sa na jeho výchove, čomu korešponduje aj právo dieťaťa na styk s oboma rodičmi v takej miere, aby bol postulát rodičovskej starostlivosti čo najviac naplnený. Matka s návrhom otca na zmenu úpravy styku nesúhlasila a tento žiadala zamietnuť, keď otec žiadnym spôsobom nepreukázal, že by nastala akákoľvek zmena pomerov na strane maloletého, odôvodňujúca rozšírenie doteraz existujúcej úpravy. Ak sa styk otca s maloletým nerealizuje, je to najmä z dôvodov na strane otca, ktorý sa na množstvo stykov nedostavil. Od právoplatnosti rozsudku malo prebehnúť 81 stretnutí a realizovalo sa z nich 44, pričom 37 z nich sa nerealizovalo z dôvodov na strane otca. Otec nerešpektuje ani situácie, keď je maloletý chorý, nezabezpečí mu riadnu starostlivosť, teda jedlo a oddych. Viackrát došlo k situáciám, že dieťa vyčerpané zaspalo, prípadne s ním matka musela navštíviť pohotovosť, keď plakal tak, až upadol do bezvedomia alebo mal úraz hlavy počas stretnutia s otcom na ihrisku. Žiadala zvýšiť výživné na maloletého na sumu 500,- eur mesačne dôvodiac, že od mája 2024 začal maloletý A. navštevovať súkromnú C. školu A. B., za ktorú platí mesačne 700,- eur, s čím jej pomáha sestra. Zároveň stúpli aj výdavky matky spojené s uspokojovaním odôvodnených potrieb maloletého. Kolízny opatrovník navrhol návrhu otca v časti zmeny úpravy styku vyhovieť a zároveň zvýšiť výživné otca na maloletého na 300,- eur mesačne.
1.2 Z vykonaného dokazovania mal za preukázané, že pôvodne bol styk otca s maloletým určený rozsudkom Mestského súdu Bratislava II, sp. zn. B3 - 40P/97/2020 - 475, zo dňa 06.12.2023 tak, že otec bol oprávnený stretávať sa s maloletým každý párny kalendárny týždeň, vždy v piatok od 12,00 do 18,00 hod., v sobotu od 10,00 hod. do 18,00 hod. a v nedeľu od 10,00 hod. do 16,00 hod. s tým, že miestom odovzdania a prevzatia maloletého je bydlisko matky, ktorá je povinná dieťa na styk riadne pripraviť.
1.2.1 Podľa vyjadrení matky maloletý A. navštevuje od mája 2024 súkromnú I. A. B. J. K. X, B., kde sa platí mesačný poplatok 620,- eur a 5,90 eur sa platí denne na stravu, strava sa dá odhlásiť, keď je maloletý chorý, za 20 pracovných dní je to spolu 120,- eur. Ďalej medzi náklady spojené so starostlivosťou o dieťa patria výdavky na hygienu a drogériu 60,- eur mesačne, musí používať špeciálne krémy z lekárne na atopický ekzém, zdravotná starostlivosť a lieky 60,- eur mesačne, logopédia za jedno 30 - minútové sedenie 37,- eur, ktorú navštevuje dvakrát mesačne cez školský rok, ošatenie a obuv mesačne 60,- eur, pomôcky na kreslenie, modelovanie a knihy 30,- eur mesačne. Medzi mimoriadne výdavky patrí 1.500,- eur za kúpele, ktoré tento rok boli pokryté príspevkom, ktorý vybavil otec; dovolenka pri mori kvôli astme dieťaťa 1.500,- eur. Jednorazové výdavky napr. kolobežka, bicykel, zubár, očné vyšetrenie, kde je predpoklad, že bude nosiť okuliare. Ošetrujúcou lekárkou maloletého je C. F. I., na Poliklinike C. L. X M. B.. Maloletý má absolvované všetky preventívne prehliadky, prekonal bežné detské ochorenia, lieči sa aj v pneuoftizeologickej ambulancii C. F. F., v imunologickej ambulancii C. N. F. a dermatovenerologickej ambulancii C. F. B.. Maloletý má dlhodobý nepriaznivý stav s odporúčaním na každoročné pobytové liečenia v Tatrách. Maloletý má v domácnosti matky aj v domácnosti otca vytvorené vhodné podmienky pre napĺňanie jeho potrieb a priaznivý fyzický, psychický a sociálny vývin.
1.2.2 Matka maloletého žije v prenajatom, kompletne zariadenom 1-izbovom byte, kde maloletý nemá vlastnú izbu, spí s matkou na manželskej posteli v obývacej miestnosti. Je zamestnaná na pozícii učiteľ nemčiny od 01.09.2025, z tohto dôvodu bude mať prvú výplatu až v októbri, jej predpokladaný príjem je asi 1.000,- eur v čistom, ide o štátne gymnázium, kde je zárobok vypočítaný v zmysle tabuliek. V roku 2025 poberala rodičovský príspevok, prídavky na dieťa a peňažný príspevok na kompenzáciu zvýšených výdavkov na diétne stravovanie. Za nájom bytu platí 480,- eur mesačne a za parkovné 80,- eur mesačne. Ďalej platí mesačne internet 23,- eur, telefón 40,- eur, stravu 600,- eur spolu s A., vlastní osobné motorové vozidlo zn. Škoda Octavia, rok výroby 2011, za ktoré uhrádza vždy 29.09. každý rok zákonné a havarijné poistenie 400,- eur a mesačne minie na pohonné hmoty asi 200,- eur, ročné náklady spojené s autom jej priemerne vychádzajú 3.000,- eur. Výdavky na oblečenie a obuv sú minimálne, nekupuje si nové veci, ročne vynaloží maximálne 500,- eur. Každých šesť mesiacov chodí na injekcie do kolena kvôli operácii, čo je spolu 280,- eur, zubár 300,- eur ročne, drogéria mesačne 50,- eur. V súčasnosti jej mesačne sumou 1.000,- eur prispieva sestra žijúca v USA a pomáha jej s mimoriadnymi výdavkami, čo jej matka plánuje v budúcnosti vrátiť.
1.2.3 Otec maloletého žije sám v 2-izbovom byte v jeho osobnom vlastníctve, je zamestnaný v spoločnosti O., P. ako biznis analytik, kde dosahuje priemerný mesačný netto príjem vo výške cca 1.664,- eur. Spláca hypotekárny úver čerpaný vo výške 115.000,- eur na kúpu, a to s mesačnou splátkou 561,- eur. Na kúpu bytu mu požičali rodičia 7.000,- eur, ktoré spláca priebežne. Okrem hlavného pracovného pomeru podniká v oblasti fotografovania, na ktoré má živnosť, ale podľa daňového priznania za rok 2024 boli jeho príjmy 690,- eur za rok a výdavky 700,- eur. Mesačné výdavky navrhovateľa sú nasledovné: 140,- eur správca, 30,- eur elektrina, internet 12,- eur, mobil 12,- eur, výdavky na stravu 350,- eur, oblečenie a obuv 20 - 30,- eur. Vlastní osobné motorové vozidlo zn. VW Touran, rok výroby 2007, za ktoré platí zákonnú poistku 200,- eur ročne, pohonné hmoty 120,- eur mesačne, platí si električenku 263,- eur ročne, daň z nehnuteľností 150,- eur ročne, poistenie bytu 120,- eur ročne. V roku 2025 si vybavil grant od zamestnávateľa vo výške 1.500,- eur na zdravotné náklady A. a je predpoklad, že každý rok by sa mu to malo podariť vybaviť až do výšky 2.500,- eur, ak budú preukázané náklady, táto suma už bola vyplatená matke na účet. Vzhľadom k výške svojho zárobku by súhlasil so zvýšením výživného na sumu 300,- eur a v otázke zaplatenia zročného výživného za obdobie od 03.03.2025 do 30.09.2025 spolu v sume 350,- eur požiadal súd o možnosť ho zaplatiť v splátkach vo výške 20,- eur mesačne, pretože až do septembra 2026 platí zročné výživné vo výške 50,- eur mesačne. Podľa jeho vyjadrenia spolu s matkou maloletého absolvovali v minulosti mediáciu v Q. a absolvovali aj psychologické poradenstvo u Q. P. R. na Referáte poradensko-psychologických služieb, ktoré bolo následkom nezhody rodičov ukončené, ale otec je stále otvorený akejkoľvek spolupráci v záujme zlepšenia komunikácie s matkou maloletého. Otec uviedol, že je nekonfliktný, no matka sa mu údajne vyhráža, že sa presťahuje do E.. Trápi ho aj skutočnosť, že je zamedzený styk aj starým rodičom a širšej rodine z jeho strany. Rodičia absolvovali psychologické poradenstvo u Q. P. R. na Referáte poradensko-psychologických služieb v rámci úradu v počte 11 konzultácií, ukončenú dňom 12.02.2025 z dôvodu, že sa rodičia nedokázali otvoriť zmene v konštruktívnom rodičovskom zabezpečovaní potrieb maloletého a zotrvávali na svojich stanoviskách bez možnosti kompromisu.
1.3 Vec právne posúdil ako nárok maloletého dieťaťa na zmenu rozsudku o styku a výžive maloletého dieťaťa - zmenu úpravy styku a zvýšenie výživného na maloleté dieťa, a to podľa § 36 ods. 1, § 25 ods. 2, § 26, § 62 ods. 1, 2, 3, 4 a ods. 5, § 65 ods. 1, § 75 ods. 1, § 76 ods. 1, § 78 ods. 1, článku 5 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ďalej len „ZR“ a článku 3 Dohovoru o právach dieťaťa a nárok povinného na určenie dlhšej ako trojdňovej paričnej lehoty na plnenie podľa § 323 ods. 4 zákona číslo 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších zmien a doplnení, ďalej len „CSP“ a dospel k záveru, že návrh otca na zmenu úpravy styku s maloletým je plne dôvodný a návrh matky na zvýšenie výživného a je sčasti za obdobie od 03.03.2025 dôvodný, a preto je potrebné tomuto návrhu vyhovieť a zvýšiť výživné zo strany otca na sumu 300,- eur mesačne.
1.4 Na odôvodnenie svojho rozhodnutia o zmene úpravy styku otca s maloletým uviedol, že pri posudzovaní návrhu otca na zmenu úpravy styku vychádzal zo zákonného predpokladu § 26 Zákona o rodine, podľa ktorého, ak sa zmenia pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o výkone rodičovských práv a povinností alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinností. Najvýraznejšia zmena pomerov na strane otca nastala v jeho presťahovaní sa z Q. do B., kde sa zamestnal a nadobudol nehnuteľnosť z dôvodu, aby bol k synovi bližšie a mohol sa s ním stretávať vo väčšom rozsahu ako
podľa doterajšej úpravy a aktívne sa podieľať na starostlivosti o dieťa na jeho výchove. Napriek tomu sa aj po presťahovaní do B. s ním mohol stretávať len 6 dní v mesiaci ako podľa doterajšej úpravy a dohoda s matkou nebola pred podaním návrhu možná. K svojim podaniam otec priložil aj spoločné fotografie so synom, z ktorých je zrejmé, že je dieťa s otcom spokojné a usmiate. Podľa otca nie je pravdivé tvrdenie matky, že maloletý s otcom nechce tráviť čas, pretože otec s ním môže byť len v obmedzený čas podľa súdneho rozhodnutia a po dlhšom časovom odstupe má maloletý problém si zvyknúť, že je s otcom a nie je tam prítomná mama, s ktorou je stále a je na ňu naviazaný. Aj zo správy kolízneho opatrovníka vyplýva, že na základe výsledkov šetrenia zo dňa 07.03.2025 bolo zistené, že otec sa presťahoval do B. z dôvodu, aby bol čo najbližšie k maloletému, kúpil si 2-izbový byt, ktorý disponuje obývacou miestnosťou s kuchyňou, spálňou, kúpeľňou s WC a terasou, maloletý nemá vlastnú izbu, ale má vytvorené vlastné lôžko v spálni otca, v domácnosti otca má k dispozícii primerané množstvo hračiek so zreteľom na jeho vek. Otec žije v domácnosti sám, prípadne ho môžu navštíviť jeho rodičia z Q.. Otec je presvedčený, že ho chce matka finančne zruinovať a docieliť, aby sa so synom nevídal a platil iba výživné. Matka bráni ich styku a argumentuje to zlým zdravotným stavom maloletého, nechuťou zo strany maloletého a podobne. Matka údajne obvinila otca, že maloletého bije, čo otec razantne odmieta. Z Q. do B. sa presťahoval, aby bol synovi nablízku a rád by sa podieľal na starostlivosti o maloletého. O jeho zdravotnom stave toho veľa nevie, pretože nie je dobre informovaný a domáha sa správ od pediatra. Aktuálne si zariaďuje byt, chce si ho zútulniť, aby mohol maloletý postupne začať v jeho domácnosti prespávať. Podľa vyjadrenia otca ho matka nerešpektuje, všetko neguje, i keď jej neustále ponúka pomoc. Požiadal aj u svojho zamestnávateľa o grant, ktorý napokon v sume 1.500,- eur aj získal a prispel ním maloletému na liečenie. V minulosti spolu s matkou absolvovali mediáciu v Q. a psychologické poradenstvo u Q. P. R. na Referáte poradensko-psychologických služieb, ktoré bolo následkom nezhody rodičov ukončené, ale otec je stále otvorený akejkoľvek spolupráci v záujme zlepšenia komunikácie s matkou maloletého. Matka sa mu údajne vyhráža, že sa presťahuje do E.. Okrem iného ho trápi aj skutočnosť, že je zamedzený styk aj starým rodičom a širšej rodine z jeho strany.
1.4.1 Na druhej strane matka tvrdí, že doteraz určený rozsah styku považuje za dostatočný, keď otec ani doteraz nevyužíval plný rozsah určených stretnutí. Súd však musí konštatovať, že z vyjadrení matky, ktoré odzneli opakovane v konaní pred súdom, skôr vyplýva jej nevôľa umožňovať stretnutia maloletého s otcom nad rámec úpravy v ostatnom rozsudku a hostilný postoj k otcovi. Ani napriek psychologickej pomoci nedošlo u matky k zmene vnímania otca a jeho úlohy a postavenia v živote maloletého, keď matka opakovane proklamovala, že uprednostňuje aj výchovné prostredie C. školy a čas tam strávený pred časom stráveným s otcom. Matka väčšinou nehodnotí stretnutia maloletého s otcom pozitívne, keď aj z obsahu správ medzi rodičmi je zjavné, že stav maloletého opisuje po stretnutiach s otcom ako vyčerpanosť, únavu a častú chorobnosť. Súd v tejto súvislosti apeluje na matku, aby prehodnotila svoje vnímanie otca ako druhého rodiča, ktorý má rovnaký rozsah práv a povinností ako ona. Skutočnosť, že má matka dieťa zverené do svojej osobnej starostlivosti, nedegraduje otca na druhoradého rodiča, ani mu neuberá z jeho rovnakých rodičovských práv a povinností. Zmenou vnímania otca, ktorý rovnako ako matka svoje dieťa nadovšetko miluje a snaží sa byť v jeho živote oporou a vychovávať ho, za predpokladu rešpektu tejto dôležitej funkcie otca v živote dieťaťa, by mohlo v prípade účastníkov konania dôjsť k upokojeniu emočne vyhrotenej situácie. Za týchto okolností, ak matka, hoci aj neverbálne, vyjadruje v prítomnosti dieťaťa nespokojnosť s otcom maloletého, vôbec s tým, že spolu trávia čas, dostáva dieťa do pozície konfliktu lojality, kedy dieťa radšej prezentuje nevôľu sa s otcom stretávať akoby malo zarmútiť matku.
1.4.2 Z výsledkov dokazovania jednoznačne vyplynula preukázaná zmena pomerov na strane otca, ktorý sa presťahoval do B., nadobudol vlastníctvo k nehnuteľnosti 2-izbovému bytu, kde má maloletý vytvorený svoj priestor na hranie, učenie sa a spánok. Argumenty matky, prečo by mal súd návrh zamietnuť, zostali v rovine jej subjektívnych tvrdení, keď ničím nebolo preukázané, že by sa otec nemohol s dieťaťom stretávať a byť plnohodnotnou súčasťou jeho života z dôvodu, že by bol jeho vplyv na dieťa akýmkoľvek spôsobom škodlivý, a preto súd v plnom rozsahu vyhovel návrhu otca a určil styk otca s maloletým nasledovne: každý párny kalendárny týždeň vždy v pondelok od 15,30 hod. do 18,30 hod., v piatok od 15,30 hod. do 18,30 hod. a v sobotu od 10,00 hod. do nedele do 16,00 hod.; každý nepárny kalendárny týždeň vždy v utorok a vo štvrtok od 15,30 hod. do 18,30 hod.; počas vianočných sviatkov a zimných školských prázdnin v nepárnom kalendárnom roku od 27.12. od 12,00 hod. do 1. dňa po zimných školských prázdninách do 18,00 hod. a v párnom kalendárnom roku od posledného dňa predchádzajúceho školským prázdninám od 15,00 hod. do 27.12. do 12,00 hod.; počas letných školských prázdnin každý kalendárny rok od 01.07. od 09,00 hod. 15.07. do 19,00 hod. a od 01.08. od
09,00 hod. do 15.08. do 19,00 hod.; počas jarných prázdnin v nepárnom kalendárnom roku od prvého dňa prázdnin od 09,00 hod. do posledného dňa prázdnin do 18,00 hod.; počas veľkonočných prázdnin v párnom kalendárnom roku od Zeleného štvrtka od 09,00 hod. do utorka nasledujúceho po Veľkonočnom pondelku do 18,00 hod. Miestom prevzatia a odovzdania maloletého dieťaťa bude predškolské/školské zariadenie, ktoré maloleté dieťa navštevuje, v prípade, že sa dieťa nebude nachádzať v tomto zariadení, bude miestom prevzatia a odovzdania bydlisko matky. Súd vyhovel návrhu aj z dôvodu, že maloletý už dosiahol vek X rokov, je preto vhodné, aby u otca už začal aj prespávať a mohol s ním stráviť kontinuálne dlhší čas aj počas prázdnin a sviatkov. Vhodnosť podmienok v byte otca bola preukázaná šetrením kolízneho opatrovníka a vyplýva zo správy zo dňa 10.03.2025.
1.5 Na odôvodnenie svojho rozhodnutia o zmene výživného uviedol, že matka vo svojom podaní doručenom súdu 03.03.2025 navrhla zvýšiť výživné na sumu 500,- eur a sumu 50,- eur mesačne na tvorbu úspor. Táto suma podľa nej zodpovedá príjmom otca, ktoré pozostávajú okrem príjmu zo zamestnania aj z podnikateľskej činnosti, keď otec má živnosť vo fotografovaní. Žiadala zohľadniť skutočnosť, že maloletý navštevuje od 01.05.2024 súkromnú C. školu A. B. na K. X, B., kde sa platí mesačný poplatok 620,- eur a 5,90 eur sa platí denne na stravu, za 20 pracovných dní je to priemerne spolu 120,- eur. Medzi ďalšie náklady spojené so starostlivosťou o dieťa patria výdavky na hygienu a drogériu 60,- eur mesačne (používa špeciálne krémy z lekárne na atopický ekzém), zdravotná starostlivosť a lieky 60,- eur mesačne, logopédia za jedno 30 - minútové sedenie 37,- eur, navštevuje ju dvakrát mesačne cez školský rok, ošatenie a obuv mesačne 60,- eur, pomôcky na kreslenie, modelovanie a knihy 30,- eur mesačne. Medzi mimoriadne výdavky patrí 1.500,- eur za kúpele, ktoré tento rok boli pokryté príspevkom vybaveným otcom; dovolenka pri mori kvôli astme dieťaťa 1.500,- eur; jednorazové výdavky ako kolobežka, bicykel, zubár, očné vyšetrenie, kde je predpoklad, že bude nosiť okuliare.
1.5.1 Otcov čistý mesačný príjem je 1.664,- eur, je zamestnaný v spol. O., P. na pozícii biznis analytik, má pracovný pomer uzavretý na dobu neurčitú. Okrem hlavného pracovného pomeru podniká v oblasti fotografovania, na ktoré má živnosť, ale podľa daňového priznania za rok 2024 boli jeho príjmy 690,- eur za rok a výdavky 700,- eur.
1.5.2 Matka maloletého je zamestnaná od 01.09.2025, ale jej zárobok ešte nie je zrejmý, pretože v čase rozhodovania súdu ešte nemala ani prvý zárobok, jej predpokladaný zárobok by mal byť 1.000,- eur v čistom.
1.5.3 V danom prípade z výpočtu čistého priemerného mesačného príjmu otca 1.664,- eur je 18 % suma 299,52 eur, t. j. 300,- eur. Súd nezahrnul do základu výpočtu príjmy zo živnosti podnikania - fotografovanie, pretože povinný otec za rok 2024 v daňovom priznaní vykázal nulový zisk. Matka okrem svojich subjektívnych tvrdení, že podľa nej si otec pri podnikaní dobre zarobí, neprodukovala žiadne relevantné dôkazy preukazujúce jej tvrdenia, na ktorých by súd mohol založiť svoju argumentáciu. Súd považuje za dôležité uviesť, že ak otec pracuje na plný pracovný úväzok v O., P., nezostáva mu veľký časový priestor na podnikanie, čo ani nemožno od neho spravodlivo žiadať. Najvyšší náklad v spojení so starostlivosťou o dieťa je platba za súkromnú C. školu, kde je potrebné zdôrazniť, že matka svoj výber vopred nekonzultovala s otcom, nežiadala si jeho súhlas, ani nezvážila, či si túto platbu ako rodičia budú môcť dovoliť a ako budú platenie súkromného Q. zariadenia zvládať. Súd apeluje na matku, aby otca ako druhého rodiča nevynechávala z rozhodovania o týchto podstatných otázkach týkajúcich sa dieťaťa, lebo následne od neho nemožno spravodlivo žiadať, aby sa podieľal na nákladoch za predškolské/školské zariadenie, ktoré je mimo rámec jeho finančných možností a na rozhodovaní o jeho výbere ani neparticipoval. Otec na pojednávaní sám súhlasil s výškou výživného 300,- eur v zmysle výpočtu podľa metodickej príručky, pri zročnom výživnom žiadal súd o možnosť zaplatiť ho v splátkach po 20,- eur spolu s bežným výživným, pretože až do septembra 2026 platí splátky zročného výživného na základe ostatného rozsudku. Súd stanovil výšku výživného na sumu 300,- eur, pretože ide o jedinú vyživovaciu povinnosť otca, rozsah starostlivosti otca o maloletého nemohol zohľadniť, pretože doteraz bol stanovený v minimálnom rozsahu. Okrem iného zohľadnil aj skutočnosť, že otec u svojho zamestnávateľa vybavil grant 1.500,- eur, ktorý bol použitý na náklady vynaložené na liečebný pobyt dieťaťa v kúpeľoch. V zostávajúcej časti súd návrh matky na zvýšenie výživného zamietol.
1.5.4 Zročné výživné za obdobie od 03.03.2025 do 30.09.2025 (deň vyhlásenia rozsudku), spolu v sume 350,- eur, ktoré súd vypočítal násobkom 7 mesiacov (marec - september 2025) a sumy 50,- eur, čo je
rozdiel oproti naposledy určenému výživnému v sume 250,- eur a teraz určenému výživnému 300,- eur, zaviazal otca zaplatiť v splátkach po 20,- eur mesačne spolu s bežným výživným, pod stratou výhody splátok v prípade nezaplatenia jednej zo splátok.
1.6 O trovách konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania (výrok VI.). Takéto svoje rozhodnutie odôvodnil len právne poukazom na § 52 CMP.
2. Rozsudok napadla riadnym a včasným odvolaním matka maloletého s návrhom na jeho zrušenie a vrátenie veci súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie viniac súd prvej inštancie, že tento nesprávnym procesným postupom porušil práva matky maloletého na spravodlivý proces (riadnym neodôvodneným rozsudku - najmä záverov súdu, že maloletý je psychicky natoľko vyspelý, že zvládne tak dlhé odlúčenie od matky a prenocovanie u otca, nevypočutím maloletého pred súdom za účelom zistenia jeho názoru o úprave styku otca s maloletým a nevykonaním znaleckého dokazovania), že v konaní sa dopustil inej vady, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, že nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, že z vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a vec aj nesprávne právne posúdil [§ 365 písm. b), d) e), f) a h) CSP].
2.1 Na odôvodnenie svojho odvolania uviedla, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je v zjavnom rozpore s najlepším záujmom maloletého a možno ho priam označiť za rozhodnutie poškodzujúce jeho záujmy, psychické zdravie a optimálny psychický vývoj, že súd počas konania sa sám nesnažil zistiť názor maloletého, čím porušil participačné právo maloletého, že súd nevysvetlil v rozhodnutí, prečo názor maloletého nezisťoval, že súd pri rozhodnutí nezohľadnil tvrdenia matky o neochote maloletého stýkať sa s otcom, že maloletý nikdy s otcom nežil, nepovažuje ho za bezpečnú a blízku osobu, že maloletý má dlhodobé vážne zdravotné problémy, ktoré je potrebné pri starostlivosti zohľadňovať, že puto medzi otcom a maloletým je potrebné vytvoriť postupne a citlivo a nie nátlakovo, že maloletý je po styku s otcom nervózny, plačlivý, často ochorie, že otec s matkou nekomunikuje priamo, ak sa maloletému na stretnutí niečo stane, matka sa to dozvie od maloletého a až neskôr prostredníctvom mailu od otca, nakoľko otec ju odmieta kontaktovať, že súd si protirečí, keď na jednej strane dospieva k záveru, že maloletý je dostatočne vyspelý na to, aby u otca aj prespával a na druhej strane preberajúc názor kolízneho opatrovníka nepovažoval maloletého vzhľadom na jeho vekovú a psychickú vyzrelosť za dostatočne vyspelého, aby ho vypočul a zistil jeho názor v konaní, že súd neprihliadol ani na matkou predloženú lekársku správu o zhoršenom zdravotnom stave maloletého (Informatívna správa psychologičky C. B. O. z hrových sedení z 26.02.2025), ktorá odporučila postupné stretávanie sa otca s maloletým bez nátlaku a vo fyzickej pohode, to znamená dieťa by malo mať zabezpečené fyziologické potreby ako je spánok a strava, pričom súd nevysvetlil ako sa s touto správou vysporiadal, a to najmä so zámerom psychologičky, že ak je maloletý vystavovaný negatívnemu odlúčeniu od matky, s ktorou bol v nepretržitom kontakte od narodenia, je viac než pravdepodobné, že sa môže objavovať symptóm úzkosti a psychická deprivácia, že súd pri rozhodovaní nezohľadnil že 06.07. v kalendárnom roku maloletý oslavuje narodeniny a podľa úpravy styku bude tieto oslavovať výlučne u otca a s matkou ich bude mať možnosť osláviť až po návrate k nej o viac ako 9 dní, že otec s maloletým doposiaľ nikdy narodeniny neoslavoval, nepriniesol mu darček, neposlal gratuláciu a ani inak neprejavil záujem o tento sviatok, a preto s ním tento sviatok nedokáže osláviť, preto matka považuje nastavený styk počas letných prázdnin zahrňujúci narodeniny maloletého za nespravodlivý a nesprávny, že súd nezdôvodnil svoj záver, že matka maloletého ovplyvňuje a tým znemožňuje realizáciu stretnutí otca s maloletým, že súdom uvádzanú nevôľu maloletého sa s otcom stretávať nemožno bez ďalších dôkazov hodnotiť ako následok konania matky, nakoľko súd ani kolízny opatrovník nie sú znalcami z odboru detskej psychológie, že takéto závery je potrebné označiť za neprípustné, nesprávne a zmätočné, rovnako ako závery súdu, že matka neverbálne vyjadruje nespokojnosť s tým, že dieťa trávi čas s otcom, že súd tým, že bez dôkazov označil argumenty matky za subjektívne tvrdenia a skutočné odborné správy a lekárske nálezy odsunul bokom, porušil zásadu spravodlivého procesu, že neobstojí ani záver súdu, že matka pri odovzdávaní „kričí“, „ponižuje otca pred dieťaťom“ alebo vytvára konflikty, nakoľko tieto veci neboli preukázané a predstavujú len jednostranné tvrdenia otca, že podľa názoru matky súd v procese zameral svoju pozornosť výlučne na dokazovanie, že styk otca s maloletým sa nerealizuje avšak opomenul, že ujma, ktorá maloletému môže hroziť po rozšírení styku napadnutým rozsudkom, môže byť aj psychická zvlášť za situácie, keď matka avizovala možné nepriaznivé dôsledky okrem iného aj správou C. O. z 26.02.2025 a opakovane navrhla vykonať v tejto otázke znalecké dokazovanie, že cieľom otca nie je spolupráca pri zabezpečovaní potrieb dieťaťa, ale vedenie konfliktu prostredníctvom súdu, o čom svedčí aj to, že otec trval výlučne na komunikácii prostredníctvom mailov z dôvodu, že mu to umožňuje
jednoduché archivovanie a následné predkladanie komunikácie v súdnych konaniach, že zo strany otca nedošlo k žiadnej „kvalitatívnej zmene“ - neprijal väčší podiel starostlivosti, nepreukázal iniciatívu vo vzťahu k potrebám dieťaťa a odmieta aj základnú rodičovskú komunikáciu, ktorú by bežná starostlivosť o maloletého prirodzene vyžadovala, že neobstojí ani argument súdu, že nebolo preukázané, že by vplyv otca bol pre dieťa škodlivý, nakoľko matka predložila konkrétne dôkazy o kolapsoch, úzkostných reakciách, zvýšenej chorobnosti a odmietaní dieťaťa, že súd bez akéhokoľvek odborného podkladu predpokladá, že dieťa si zvykne na dlhé odlúčenie od matky, a to proti jeho vôli a v rozpore s doterajšími k skúsenosťami, čím fakticky legitimizuje nútenú adaptáciu prostredníctvom súdneho rozhodnutia, nie prirodzeným postupným budovaním vzťahu, čo je v rozpore so záujmom maloletého, najmä ak matka v súdnom konaní preukazovala, že maloletý styk odmieta, prežíva úzkosti, plače a odmieta ísť k otcovi, že má za sebou 2 závažné zdravotné zhoršenia po styku s otcom (01.06.2024 kolaps a 31.05.2025 akútny zápal spojiviek), zhoršená bronchiálna astma, že maloletý bol 31.03.2025 liečený na akútny zápal priedušiek, prekonal 3x zápal pľúc a má opakované respiračné ochorenia a astmatické prejavy, že súd nezohľadnil priebeh stykov od vydania napadnutého rozsudku, a to najmä časovú os, pričom matka popiera že by sa otcovi vyhrážala odchodom do E., prípadne, že by odchádzala mimo B. a tým bránila otcovi v styku, že matka bola počas všetkých termínov stykov už v B. a dieťa bolo pripravené na odovzdanie, len vo výnimočných prípadoch, keď sa nemohla dostaviť z objektívnych rodinných alebo zdravotných dôvodov, ponúkla náhradné termíny, ktoré však otec nikdy neakceptoval, že otec trval na presnom termíne aj v situáciách, keď by náhradný termín bol pre maloletého jednoznačne vhodnejší, bezpečnejší a menej zaťažujúci, a preto tento rigidný prístup kontrastuje s tým, že otec sám v priebehu dvoch rokov nevyužil alebo odmietol rozsiahly počet stykov, ktoré mu boli od 16.12.2023 priznané, že súd opomenul skúmať schopnosti otca postarať sa o maloletého počas dlhšieho obdobia, zabezpečiť mu všetky životné potreby, vrátane emocionálnych, zohľadniť jeho zdravotný stav a vytvoriť mu u seba stabilné výchovné prostredie, keď okrem skúmania pomerov na strane otca kolíznym opatrovníkom tieto jeho schopnosti neboli nikdy preverené, a to aj napriek matkou vzneseným pochybnostiam o týchto schopnostiach otca, že súd v rozsudku nevyhodnotil Informatívnu správu psychologičky C. O., dôkazy o kolapse maloletého v roku 2024, dôkazy o ďalších kolapsových a úzkostných prejavov, lekárske správy o zhoršení stavu horných a dolných dýchacích ciest a z pohotovosti z 31.05.2025, že otec podal návrh na zmenu úpravy styku dňa 02.12.2024, pričom matka už vo svojom písomnom vyjadrení z 11.01.2025 navrhovala zvýšenie výživného a súd napriek tomu určil počiatok výživného až dňom 03.03.2025, pričom tento dátum žiadnym spôsobom nezdôvodnil, že súd neprimerane určil aj výšku rozsahu vyživovacej povinnosti otca a pokiaľ aj súd vychádzal z Metodiky, tak táto má iba orientačný charakter a nemôže nahradiť individuálne posúdenie konkrétnej situácie dieťaťa a rodičov, že súd neúplne zohľadnil príjmy otca zo živnosti z fotografovania a pokiaľ aj v daňovom priznaní za rok 2024 vykázal nulový zisk, súd nepreveroval správnosť takéhoto výkazníctva a bez kritického odstupu prevzal tvrdenie o takomto nulovom zisku, čo viedlo k nesprávnemu záveru o jeho skutočných príjmoch, že súd mal reálne preveriť rozsah fotografickej činnosti a zohľadniť, že ide o potencionálny vedľajší príjem, pravdepodobne otcom oficiálne nepriznaný, ktorý zvyšuje celkovú ekonomickú silu povinného, že súd nedôvodne dal za vinu matke, že s otcom nekonzultovala výber C. školy maloletého najmä, ak rodičia nikdy nežili v spoločnej domácnosti a otec na rozhodovaní o dieťati v minulosti neparticipoval a dlhodobo neprejavil žiadnu iniciatívu podieľať sa na starostlivosti, zdravotníckych úkonoch, ani na zabezpečení základných potrieb dieťaťa, že otec odmieta prispievať na nevyhnutné zdravotné výdavky maloletého nad rámec minimálneho výživného, a to aj v prípadoch, keď ide o úkony bezprostredne súvisiace so zdravím maloletého, že postoj otca dlhodobo nesmeruje ku konštruktívnej spolupráci, ale k spochybňovaniu, odmietaniu nevyhnutnej zodpovednosti a k presúvaniu všetkých výdavkov aj organizačnej záťaže výlučne na matku, že otec trvalo neprejavuje ochotu niesť primeraný podiel finančnej ani osobnej zodpovednosti za starostlivosť o dieťa, že podľa jej názoru nemožno matke vytýkať, že nepožiadala o súhlas rodiča, ktorý sa na výchove a bežných rozhodnutiach o dieťati reálne nezúčastňuje, že nie je možné spätne požadovať participáciu na rozhodnutí, ktoré sa prirodzene prijalo v prostredí, kde všetka zodpovednosť ležala výlučne na matke, ak neexistoval žiadny spoločný život, spoločná domácnosť ani spoločné plánovanie, ani spoločné názory na výchovu dieťaťa.
3. Otec maloletého vo svojom vyjadrení sa k odvolaniu matky navrhol odvolaním napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdiť poukazujúc na to, že matka dlhodobo obmedzovala styk otca s maloletým, v dôsledku čoho dochádzalo k situáciám, kedy otec maloletého nevidel celé týždne, vrátane obdobia letných prázdnin, že otec vyvinul maximálne úsilie smerujúce k aktívnej účasti a starostlivosti o maloletého, keď sa z dôvodu jeho záujmu o syna presťahoval z Q. do B. a napriek týmto zásadným zmenám na jeho strane matka zotrvala na pôvodnom objektívne nepostačujúcom rozsahu
styku s maloletým, že počas vianočných sviatkov v roku 2025 matka otcovi oznámila SMS správou, že s maloletým plánuje stráviť vianočné sviatky v E. a vyzvala ho, aby si z toho dôvodu zvolil iný termín osobného stretnutia, prípadne, aby za maloletým vycestoval do E., na čo otec udelil súhlas s náhradným termínom styku, avšak dňa 24.12. požiadal matku o umožnenie kontaktu s maloletým prostredníctvom videohovoru počas vianočných sviatkov, načo už matka neodpovedala a počas vianočných sviatkov neumožnila otcovi žiaden styk s maloletým ani v minimálnom rozsahu, že súd nepriamo zohľadnil názor maloletého cez správu kolízneho opatrovníka a lekárske správy, ktoré nepreukazujú žiadnu averziu voči otcovi, ale naopak stabilný vývin, že v období od 12.12.2025 do 14.12.2025 bol maloletý v starostlivosti otca po dobu troch dní bez prítomnosti matky, čo potvrdzuje schopnosť maloletého adaptovať sa na odlúčenie od matky bez fyzickej nepohody a absencie závažných problémov v komunikácii medzi stranami, že súd vo svojom rozsudku prihliadol aj na správu psychologičky C. O., ktorú správne vyhodnotil, že nepreukazuje psychickú depriváciu spôsobenú stykom maloletého s otcom, ale potencionálnu úzkosť z odlúčenia od matky, čo je bežný jav u detí v tomto veku a rieši sa práve rozšírením styku a budovaním väzby k obom rodičom. Matkine tvrdenia o nervozite, plačlivosti alebo ochoreniach po styku nie sú podložené objektívnymi dôkazmi, ale sú len subjektívnymi popismi, ktoré môžu byť ovplyvnené jej postojom. Súd správne určil aj rozsah vyživovacej povinnosti otca k maloletému, zohľadniac v neprospech maky aj jednostranné rozhodnutie matky o zápise maloletého do súkromnej I., ako aj skutočnosť, že tento výdavok hradí jej sestra. Pokiaľ matka namieta nerealizované styky otca s maloletým, tieto jej námietky neberú do úvahy objektívne okolnosti, a to že do júna 2024 otec býval v Q., čo sťažovalo časté cestovanie do B., a najmä ak bol maloletý chorý, v takých prípadoch otec necestoval, aby neohrozil zdravie maloletého, nakoľko v tom čase nemal v B. vhodný priestor na starostlivosť o choré dieťa. Od presťahovania sa do B. sa styky realizujú pravidelne v súlade s predchádzajúcim rozsudkom, hoci odovzdávanie maloletého je niekedy náročné z dôvodov na strane matky (oneskorená príprava alebo konflikty), čo občas bráni plnej realizácii.
4. Matka vo svojom vyjadrení sa k vyjadreniu otca zotrvala na svojich doterajších vyjadreniach, ako aj odvolacích návrhoch, popierajúc tvrdenia otca, že počas konania nenavrhla žiadnu alternatívu úpravy styku, dôkazom čoho je, že sa dohodli na styku na pojednávaní dňa 20.03.2025, že otec nebol ochotný prispôsobiť program styku zdravotným obmedzeniam maloletého, nekomunikoval s matkou, neinformoval matku a úrazoch maloletého počas styku, poprela tvrdenia otca, že styku s maloletým bránila, poukazujúc na to, že to bol otec, ktorý sa sám nedostavil, že na styk s maloletým sa dostavil aj 26.01.2026 napriek tomu, že ho matka informovalo o akútnom astmatickom záchvate maloletého, pričom sa nepýtal na jeho liečbu a podobne, že tento jeho postoj dokazuje to, že nie je schopný sa postarať o maloletého v chorobe, hoci má diagnostikovanú astmu, obštrukčnú bronchitídu a 3 krát prekonal zápal pľúc, že neobstojí ani obviňovanie otca z marenia stykov s maloletým, nakoľko len v mesiaci január 2026 mal otec maloletého v starostlivosti 5 dní po sebe a 3 víkendy po sebe, že napriek takto širokému styku sa otec stavia do úlohy ukrivdeného, pričom počas stykov o maloletého neprejavil skutočný záujem o jeho potreby, že otec maloletého opakovanie mešká na styk, ako aj pri odovzdávaní maloletého, a to aj v rozsahu niekoľkých desiatok minút, čím narúša večerný režim maloletého a jeho potrebu oddychu, že ak matka požiadala otca, aby pre maloletého niečo zariadil alebo s ním spravil, otec tieto prosby odignoruje a nevybaví, napríklad nekúpil mu papučky, gumáky a topánky do I., že počas styku otec nevypracoval s maloletým Q. projekt „modrý kocúr“, nedokázal s maloletým spracovať triednu knihu s postavičkou modrého kocúra a podobne, otec opakovane bagatelizuje diagnózy maloletého, ani raz neprišiel pre maloletého na cesty autom a tohto prepravuje MHD do neskorých večerných hodín, kedy sa maloletý vracia domov v stave úplného fyzického a psychického vyčerpania, kedy počas cesty domov zvykne zaspať v MHD, že otec maloletého v nákupnom centre nevyzlečie zo zimného oblečenia a podobne. Na preukázanie svojich tvrdení predložila časovú os realizácie styku otca s maloletým za mesiac január 2026, SMS správy z 25.01.2026, lekársku správu z 26.01.2026, SMS správy z 31.05. až 04.05.2025.
5. Otec vo svojom vyjadrení sa vyjadreniu matky zotrval na svojich doterajších vyjadreniach.
6. Kolízny opatrovník odvolací návrh nepodal a k odvolaniu matky sa nevyjadril.
7. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací [§ 3 ods. 5 písm. b) CMP], po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 CSP), oprávneným subjektom (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 1 CSP), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127 a § 363 CSP) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 CSP v spojení s § 62 ods. 1 CMP), preskúmal napadnuté rozhodnutie bez
viazanosti rozsahom (§ 65 CMP) a dôvodmi odvolania (§ 66 CMP), s prihliadnutím na prípadné vady konania, iba ak by mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, ktoré ale nezistil (§ 67 CMP), bez potreby zopakovania alebo doplnenia dokazovania (§ 68 CMP), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie matky maloletého voči rozhodnutiu súdu prvej inštancie o úprave styku otca s maloletým nie je dôvodné a rozsudok súdu prvej inštancie je preto potrebné v odvolaním napadnutom výroku IV. ako vecne správny potvrdiť, čo však neplatilo o odvolaní matky voči rozhodnutiu súdu prvej inštancie o zvýšení výživného na maloletého a na ňom závislých výrokoch, kde bolo potrebné odvolanie matky považovať za dôvodné a rozsudok súdu prvej inštancie odvolaním napadnutých výrokoch I., II., III., V. a VI. zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
8. Predmetom konania pred súdom prvej inštancie je návrh otca na zmenu rozsudku Mestského súdu Bratislava II č.k. B3-40 B/97/2020 - 475 zo 06.12.2023 v časti úpravy styku otca s maloletým a návrh matky na zmenu práve citovaného rozsudku v časti úpravy rozsahu vyživovacej povinnosti otca k maloletému.
8.1 Vzhľadom na odvolaciu argumentáciu matky maloletého, predmetom odvolacieho konania je preskúmať, či súd prvej inštancie správne zvýšil výživné otca voči maloletému A. od 03.03.2025 zo sumy 250,- eur na sumu 300,- eur mesačne a v ostatnej časti návrh matky na zvýšenie výživného ako nedôvodný zamietol, správne určil zročné výživné za obdobie od 03.03.2025 do 30.09.2025 v sume 350,- eur a toto správne povolil otcovi zaplatiť v splátkach po 20,- eur mesačne spolu s bežným výživným pod stratou výhody zo splátok a správne upravil styk otca s maloletým spôsobom uvedeným vo výroku IV. rozsudku.
9. Pokiaľ ide o zmenu úpravy styku otca s maloletým odvolací súd uvádza: Podľa § 387 ods. 1 a ods. 2 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne (1). Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na Skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody (2).
9.1 Odvolací súd nemal v tejto veci dôvod, pre ktorý by nemal súhlasiť s podstatou argumentácie použitej súdom prvej inštancie na podporu ním zvoleného postupu a to najmä zmeny ostatného rozhodnutia upravujúceho styk otca s maloletým vzhľadom na podstatnú zmenu v pomeroch či už na strane maloletého A. alebo na strane jeho otca, rozšírením frekvencie bežného styku otca s maloletým a úpravou styku otca s maloletým aj počas vianočných sviatkov, letných školských prázdnin, jarných prázdnin a veľkonočných prázdnin. Práve pre správnosť a objektívnu argumentačnú presvedčivosť takto súdom prvej inštancie predostretých dôvodov by tak zásadne postačovalo len konštatovanie správnosti dôvodov súdu prvej inštancie odvolacím súdom s odvolaním sa na ne (§ 387 ods. 2 CSP). Nakoľko tu však bol i nesúhlas matky maloletého s takýmito dôvodmi, a tým vyvolaná potreba vysporiadania sa aj s tzv. odvolacími námietkami a podstatnými tvrdeniami účastníkov konania prednesenými v konaní na súde prvej inštancie s ktorými sa nevysporiadal súd prvej inštancie (§ 387 ods.3 CSP), pre úplnosť odôvodnenia rozhodnutia odvolací súd považuje za potrebné doplniť nasledovné:
9.2 Pokiaľ ide o námietku otca o nesprávnom právnom posúdení veci ( nesprávnej aplikácie § 26 ZR na prejednávanú vec) , odvolací súd uvádza, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav (uznesenie Najvyššieho súdu sp. zn. 1Cdo 222/2009 zo dňa 26.02.2010). Nesprávnym právnym posúdením sa rozumie subsumovanie skutkového stavu pod normu hmotného práva alebo procesného práva, ktorá v hypotéze nemá také predpoklady, aké vyplývajú zo zisteného skutkového stavu. Nesprávne právne posúdenie veci konkrétne spočíva v tom, že súd použil nesprávnu právnu normu, alebo síce aplikoval správnu právnu normu, ale ju nesprávne interpretoval, a napokon právnu normu síce správne vyložil, ale na zistený skutkový stav ju nesprávne aplikoval (rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2 MCdo 4/2009).
9.3 Podľa § 26 ZR ak sa zmenia pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o výkone rodičovských práv a povinností alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinností.
9.4 V tejto súvislosti odvolací súd uvádza, že nakoľko rozhodnutie o výkone rodičovských práv a povinností nie je rozhodnutím, ktoré zanikne splnením jednorazovej povinnosti, zákon umožňuje, aby bolo toto rozhodnutie zmeniteľné do budúcna, ak sa vo všeobecnosti podstatným spôsobom zmenia okolnosti, z ktorých súd vychádzal pri vyhlásení rozsudku. Možnosť zmeniť právoplatné rozhodnutie je výnimkou z pravidla občianskeho práva procesného, nazvanou clausula rebus sic stantibus. Na to, aby súd mohol viesť dokazovanie o novom návrhu na zmenu úpravy styku jedného z rodičov s maloletým, si musí ako prvý krok ustáliť najprv to, či došlo k zmene pomerov a následne, či sa takáto zmena pomerov závažnejším spôsobom prejavila v pomeroch účastníkov v porovnaní s ich pomermi v čase vyhlásenia rozsudku. Pokiaľ by súd nemal za preukázanú zmenu pomerov a rozhodoval by o zmene styku rodiča s maloletým dieťaťom, išlo by vlastne o neprípustné preskúmavanie a reparáciu právoplatného súdneho rozhodnutia. Až na základe zmeny pomerov môže súd zasiahnuť ako do autoritatívneho výroku, tak aj do hmotnoprávneho úkonu rodičov (dohody), ktorú schvaľoval.
9.5 Nakoľko v konaní z vykonaného dokazovania bolo bez akýchkoľvek pochybností preukázané, že od posledného rozhodovania súdu o úprave styku otca s maloletým došlo k podstatnej zmene nielen na strane maloletého – maloletý je viac ako o X roky starší, a teda aj adekvátne nárastu jeho veku aj rozumovo vyspelejší a samostatnejší, navštevuje súkromnú C. I., kde trávi čas a realizuje spánok bez prítomnosti matky, ale aj na strane otca maloletého - otec maloletého už má záujem plnohodnotne sa zúčastňovať na výchove maloletého v normálnom rozsahu polovice voľného času maloletého, k čomu má bez akýchkoľvek pochybností vytvorené všetky podmienky (aby bol bližšie k synovi a mohol sa s ním vo väčšom rozsahu stretávať, preniesol svoje pracovné aktivity, ale aj svoje bydlisko z Q. do B., žije vo vlastnom kompletne zariadenom 2-izbovom byte spôsobilom na riadnu výchovu maloletého), súd prvej inštancie dospel k správnemu záveru, že hľadiac na najlepší záujem maloletého, postupom podľa § 26 ZR je potrebné zmeniť ostatné rozhodnutie súdu prvej inštancie o úprave styku otca s maloletým. Preto odvolacia námietka matky o nesprávnej aplikácii § 26 ZR na prejednávanú vec (matka z dôvodu, že údajne nedošlo k zmene v pomeroch, či už na strane maloletého A., alebo na strane jeho otca, navrhovala návrh otca na zmenu úpravy styku otca s maloletým zamietnuť) nemohla obstáť.
9.6 Pokiaľ ide o úpravu rozsahu styku otca s maloletým, odvolací súd uvádza: Podľa § 24 ods. 4 ZR súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvoma rodičmi.
9.7 V tejto súvislosti odvolací súd ďalej dodáva, že v prípade, ak dôjde k rozpadu rodiny a je nevyhnutné rozhodnúť, s ktorým z rodičov bude dieťa naďalej bývať, nezasahuje sa týmto rozhodnutím do výkonu rodičovských práv a povinností druhého rodiča. Tieto zostávajú v nezmenenom rozsahu zachované. Priestor na realizáciu týchto rodičovských práv a povinností a na výchovné pôsobenie na dieťa má rodič práve v čase styku s dieťaťom. Vzájomná radosť rodiča a dieťaťa z blízkosti toho druhého je základným prvkom rodinného života. Je chránená článkom 8 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, z ktorého vyplýva tiež pozitívny záväzok štátu chrániť záujmy rodiny a prispievať aktívne k udržiavaniu a obnovovaniu rodinnoprávnych väzieb. Vyhliadky na vytvorenie takýchto väzieb sa postupne znížia a napokon zaniknú, ak biologickému rodičovi a dieťaťu nie je dovolené stýkať sa alebo je mu dovolené stýkať sa len tak zriedka, že žiadne prirodzené puto nemá nádej medzi nimi vzniknúť. V tejto súvislosti odvolací súd zdôrazňuje, že v záujme maloletého dieťaťa rozhodne je, aby udržiavalo rodinné väzby s odlúčeným rodičom a aby nebolo odtrhnuté od svojich „koreňov“ (tu pozri aj rozhodnutie ESĽP Gorgulu v. Nemecko - sťažnosť číslo 74969/01), respektíve, že dieťa má právo na to, aby dostalo príležitosť rozvíjať svoj vzťah ku každému z rodičov a prejaviť svoje city skutočne slobodne bez akéhokoľvek vonkajšieho tlaku zo strany druhého rodiča (Hansenová v. Turecko
- sťažnosť číslo 36141/97). Právo stretávania sa s dieťaťom zaručuje oprávnenej osobe právo dieťa vidieť, právo na prístup k dieťaťu, právo určiť miesto a spôsob trávenia času počas stretávania, právo výlučne výchovne na dieťa počas tohto času pôsobiť a právo na náhradu za čas stretávania, ktorý sa nerealizoval z dôvodov, ktoré nespočívali v osobe oprávneného. Zásahy do riadnej realizácie týchto čiastkových oprávnení sú obmedzením styku, ku ktorému je možné pristúpiť len za podmienok daných ustanovením § 25 ods. 3 ZR. Ideálnym riešením otázky styku rodiča s dieťaťom je úprava dohodou
rodičov. Súd musí upraviť styk autoritatívne vždy, ak z okolností prípadu usúdi, že medzi rodičmi stále trvajú negatívne emócie, ktoré môžu v budúcnosti ohroziť realizáciu stretávania, ak má byť ponechané na dohodu rodičov. Výnimkou z pravidla o povinnosti dbať na pravidelný kontakt rodiča s dieťaťom je prípad, keď záujem dieťaťa vyžaduje, aby bolo dočasné stretávanie s jedným z rodičov obmedzené alebo úplne zakázané, pričom však ide o výnimočné riešenie a závažný zásah do výkonu rodičovských práv a povinností, ktorý môže byť odôvodnený okolnosťami na strane dieťaťa, pričom tieto musia byť natoľko závažné, že ochrana záujmu dieťaťa vyvolala potrebu obmedziť prirodzený kontakt. Zásadne pri úprave styku treba vychádzať z toho, že rodič má právo na to, aby s dieťaťom strávil cca polovicu jeho voľného času (pravdaže čím je dieťa staršie, tým rastie aj jeho právo na súkromie – tráviť svoj voľný čas bez jeho rodičov). Tým sa myslí nielen takzvaný bežný voľný čas počas pracovných dní školského roka, ale všetok voľný čas dieťaťa vrátane víkendov, sviatkov a prázdnin. Pri úprave by mala byť zachovaná proporcionalita rozloženia pri rešpektovaní rovnakých práv každého z rodičov (Vianoce, Silvester, veľkonočné sviatky). Úprava stretávania pod tento rozsah v prípade, ak má rodič záujem o stretávania v normálnom rozsahu cca polovice voľného času dieťaťa, je obmedzením stretávania a súd musí v rozhodnutí zdôvodniť, aký záujem dieťaťa ho viedol k obmedzujúcemu rozsudku. Ak je súd presvedčený o tom, že oprávnený rodič je schopný sa o svoje dieťa riadne postarať po celú dobu stretávania a má na to vytvorené všetky podmienky, potom niet žiadneho zákonného dôvodu na to, aby bol tento styk akokoľvek obmedzovaný. Skutočným záujmom dieťaťa je jeho riadna výchova. Dieťa sa nemôže pri úprave stretávania naučiť, že agresivita, klamstvo a manipulácia dosiahnu výsledok, pokiaľ budú dostatočne vytrvalé a bezohľadné. S psychikou dieťaťa totiž vždy aktívnejšie manipuluje bezohľadnejší rodič, pretože ten ľudskejší v záujme dieťaťa ustupuje. Vo všetkých takýchto prípadoch je povinnosťou súdu, aby viedol rodičov aj dieťa k riadnemu plneniu svojich povinností a pritom využil všetky prostriedky, ktoré mu zákon umožňuje.
9.8 Pokiaľ sa rodičia v konaní nevedeli dohodnúť o úprave styku otca s maloletým A. a otec maloletého počas celého konania prejavoval záujem tráviť s maloletým takmer polovicu jeho voľného času, súd prvej inštancie správne vzhľadom na vek maloletého a jeho I. povinnosti určil styk otca s maloletým tak, že otec sa bude s maloletým stretávať
- každý párny kalendárny týždeň vždy v pondelok od 15,30 hod. do 18,30 hod., v piatok od 15,30 hod. do 18,30 hod. a v sobotu od 10,00 hod. do nedele do 16,00 hod.,
- každý nepárny kalendárny týždeň vždy v utorok a vo štvrtok od 15,30 hod. do 18,30 hod.,
- počas vianočných sviatkov a zimných školských prázdnin v nepárnom kalendárnom roku od 27.12. od 12,00 hod. do 1. dňa po zimných školských prázdninách do 18,00 hod. a v párnom kalendárnom roku od posledného dňa predchádzajúceho školským prázdninám od 15,00 hod. do 27.12. do 12,00 hod.,
- počas letných školských prázdnin každý kalendárny rok od 01.07. od 09,00 hod. 15.07. do 19,00 hod. a od 01.08. od 09,00 hod. do 15.08. do 19,00 hod.,
- počas jarných prázdnin v nepárnom kalendárnom roku od prvého dňa prázdnin od 09,00 hod. do posledného dňa prázdnin do 18,00 hod.,
- počas veľkonočných prázdnin v párnom kalendárnom roku od Zeleného štvrtka od 09,00 hod. do utorka nasledujúceho po Veľkonočnom pondelku do 18,00 hod. s tým, že miestom prevzatia a odovzdania maloletého dieťaťa bude predškolské/školské zariadenie, ktoré maloleté dieťa navštevuje, v prípade, že sa dieťa nebude nachádzať v tomto zariadení bude miestom prevzatia a odovzdania bydlisko matky. Vzhľadom na vyššie uvedené potom v párnom kalendárnom týždni bude otec tráviť s maloletým jeho voľný čas počas troch dní (v pondelok, v piatok a v sobotu) v rozsahu 9 hodín, pričom matka maloletého bude s maloletým tráviť jeho voľný čas počas štyroch kalendárnych dní (v utorok, stredu, vo štvrtok a v nedeľu) a v nepárnom kalendárnom týždni bude otec maloletého s maloletým tráviť jeho voľný čas počas dvoch dní (v utorok a vo štvrtok) v rozsahu 6 hodín a matka maloletého bude s maloletým tráviť voľný čas počas piatich kalendárnych dní (v pondelok, stredu, v piatok, v sobotu a nedeľu). Takáto úprava rozsahu stretávania sa otca s maloletým podľa názoru odvolacieho súdu na jednej strane zohľadňuje potrebu postupného prehlbovania vzťahu otca s maloletým a zároveň rešpektuje právo maloletého A. na udržiavanie rovnocenného vzťahu s oboma rodičmi, ako aj jeho právo na jeho výchovu a osobnú starostlivosť zo strany oboch rodičov. V tejto súvislosti odvolací súd na záver dodáva, že výchova dieťaťa rodičom nie je len rodičovským právom, ale aj jeho povinnosťou, a tak časový interval, počas ktorého môže rodič, ktorému dieťa nie je zverené do jeho osobnej starostlivosti, realizovať svoju povinnosť dieťa vychovávať, nemožno vnímať len ako právo tohto rodiča na styk s dieťaťom, ale najmä ako povinnosť rodiča na styk s dieťaťom. Aj po rozpade vzťahu totiž patrí povinnosť výchovy a starostlivosť o dieťa obom rodičom. Rozpadom spolužitia dochádza len k prerozdeleniu tejto povinnosti medzi rodičov v závislosti od rozsahu času, ktorý s dieťaťom trávia.
10. Pokiaľ ide o námietku matky maloletého, že súd v konaní nezisťoval názor maloletého na úpravu jeho styku s otcom, odvolací súd uvádza: Podľa § 38 ods. 1 CMP ak je účastníkom maloletý, ktorý je schopný vyjadriť samostatne svoj názor, súd na jeho názor prihliadne.
10.1 V tejto súvislosti odvolací súd uvádza, že relevancia aktívnej účasti maloletého dieťaťa na konaní rastie s jeho vekom, pričom je nepochybné, že vývin osobnosti je veľmi zložitý proces ovplyvnený rôznymi faktormi. Preto „zrelosť“ dieťaťa na vyjadrenie názoru treba posudzovať vo vzťahu k maloletému s ohľadom na jeho intelektuálnu zrelosť, ktorá je bezprostredne spätá s vekom, a tiež spoločenskú zrelosť alebo schopnosť vytvoriť si úsudok a predvídať veci a javy. Z psychologického hľadiska sa táto spoločenská zrelosť definuje medzi šiestym až ôsmym rokom života dieťaťa.
10.2 Pokiaľ teda maloletý A. mal v čase konania súdu prvej inštancie len X rokov a súd prvej inštancie z dôvodu príliš nízkeho veku a nedostatočnej psychickej vyspelosti maloletého (zistenej kolíznym opatrovníkom pri šetrení pomerov na strane matky) nezisťoval jeho názor na jeho styk s otcom usúdiac (zhodne s kolíznym opatrovníkom maloletého), že maloletý ešte nie je schopný relevantne vyjadriť svoj názor na úpravu jeho styku s otcom, jeho postup odvolací súd považuje za vecne správny a odvolacie námietky matky takýto postup spochybňujúce, za nedôvodné.
11. Neobstojí ani námietka matky, že súd pri rozhodovaní nezohľadnil tvrdenia matky o neochote maloletého stýkať sa s otcom, nakoľko ako už bolo uvedené vyššie, maloletý vzhľadom na svoj vek nie je sám schopný posúdiť význam jeho práva na rovnocennú starostlivosť a výchovu zo strany oboch rodičov a potrebu zachovania jeho hlbokých citových väzieb k obom rodičom a je práve úlohou matky, ktorej bol maloletý zverený do osobnej starostlivosti (ako osobe, ktorej bola zo strany súdu prejavená dôvera vychovávať maloletého k láske a úcte aj k jeho otcovi), aby maloletého na styk s otcom riadne pripravila, a to nielen po materiálnej stránke, ale aj po psychickej stránke, teda aby usmernila postoj maloletého k otcovi tak, aby sa maloletý na stretnutia s jeho otcom tešil, tieto sám vyhľadával, nakoľko v konaní z vykonaného dokazovania nebolo možné dospieť k záveru, že by otec maloletého nebol schopný sa o maloletého počas celého pobytu uňho riadne postarať, a to či už po stránke materiálnej alebo emocionálnej, prípadne, že by pre poskytovanie mu riadnej starostlivosti nemal vytvorené vhodné podmienky. Emocionálna rozrušenosť maloletého namietaná v odvolaní matkou, či už pred jeho stykom s otcom, alebo po ňom je podľa názoru odvolacieho súdu úplne prirodzená, nakoľko maloletý vzhľadom na rozchod jeho rodičov je nútený sa vyrovnávať nielen s týmto rozchodom, ale aj s jeho adaptáciou na rozdielne výchovné prostredia. Keďže nutnosť takejto adaptácie maloletého v dvoch úplne odlišných prostrediach jednoznačne zavinili rodičia svojim rozchodom (nie súd rozhodnutím o úprave styku otca s maloletým, ako sa to snaží plne nedôvodne podsúvať odvolaciemu súdu matka maloletého) je potrebné, aby si uvedomili, že sú to práve oni, ktorí majú poskytnúť maloletému emocionálnu podporu a istotu v tom, že ich rozchodom maloletý nedôjde o starostlivosť, lásku a podporu ani jedného z nich a nebude vystavovaný potrebe preberania negatívnych postojov jedného rodiča k druhému, prípadne pocitu viny z verejného prejavovania lásky a náklonnosti ku ktorémukoľvek z rodičov.
12. Súd prvej inštancie pri rozhodovaní správne neprihliadol v neprospech maloletého A. a jeho otca na Informatívnu správu psychologičky C. B. O. z hrových sedení z 26.02.2025, nakoľko zo samotnej správy jednoznačne vyplýva, že táto bola vyhotovená len na základe matkou popisovaných údajných postojov otca k nej a k maloletému A., pričom otec maloletého nebol predmetným psychológom nielen, že vyšetrený, ale ani len vypočutý a konfrontovaný s matkou uvádzanými skutkovými okolnosťami, z ktorých psychologička robila závery o predpokladaných možných následkoch stretávania sa otca s maloletým. Takúto správu nebolo možné považovať za právne relevantnú pre rozhodovanie v tejto veci, nehovoriac o tom, že v zmysle záverov psychologičky symptóm úzkosti a psychická deprivácia sa u maloletého môže prejaviť v prípade, ak tento bude vystavený negatívnemu odlúčeniu od matky, teda ak matka maloletého na styk s otcom riadne nepripraví. Obdobne potom neobstojí ani námietka matky, že súd v procese zameral svoju pozornosť výlučne na dokazovanie, že styk otca s maloletým sa nerealizuje, avšak opomenul, že ujma, ktorá maloletému môže hroziť po rozšírení styku napadnutým rozsudkom, môže byť aj psychická, zvlášť za situácie, keď matka avizovala možné nepriaznivé dôsledky, okrem iného aj správou C. O. z 26.02.2025.
13. Neobstojí ani námietka matky o nesprávnosti úpravy styku otca s maloletým počas letných školských prázdnin z dôvodu, že súd pri rozhodovaní nezohľadnil, že maloletý má XX.XX. narodeniny a matka ich bude môcť s maloletým osláviť až o 9 dní neskôr, nakoľko oslava narodenín nie je takou udalosťou, ktorá by nevyhnutne musela byť realizovaná v deň, kedy sa maloletý narodil s tým, že ak by sa tak nestalo, zasahovalo by to do práv maloletého, ktoré je bezvýhradne potrebné chrániť, respektíve ktoré majú prednosť pred právom maloletého na jeho výchovu zo strany jeho otca.
14. Vzhľadom na pretrvávajúci rodičovský konflikt neobstojí ani námietka matky, že skutočnosť, že otec trval výlučne na komunikácii prostredníctvom mailov z dôvodu, že mu to umožňuje jednoduché archivovanie a následné predkladanie komunikácii v súdnych konaniach, svedčí o tom, že zo strany otca nedošlo k žiadnej skutočnej „kvalitatívnej zmene“ - neprijal väčší podiel starostlivosti, nepreukázal iniciatívu vo vzťahu k potrebám dieťaťa a odmieta aj základnú rodičovskú komunikáciu, ktorú by bežná starostlivosť o maloletého prirodzene vyžadovala. Tu odvolací súd uvádza, že v konaní prejavená snaha otca o rozšírenie frekvencie bežného stretávania sa s maloletým a rozšírenie styku otca s maloletým počas sviatkov a prázdnin je na jednej strane práve prejavom otca o prevzatie väčšieho podielu starostlivosti o maloletého, ako aj prejavom väčšieho záujmu otca o potreby maloletého a na druhej strane pokiaľ rodičia nie sú schopní prejavovať si vzájomne úctu a verbálne komunikovať medzi sebou pokojne a vecne, je lepšie, ak medzi sebou komunikujú písomne, nakoľko takáto ich emočne negatívne sýtená komunikácia bez ďalšieho nenarúša psychiku maloletého, keďže nie je jej priamym účastníkom.
15. V konaní bolo nesporným, že maloletý dlhodobo trpí vážnymi zdravotnými komplikáciami, najmä v oblasti dýchacích ciest a imunitného systému, bola mu diagnostikovaná bronchiálna astma, bronchiálna hiperreaktivita, chronické ochorenie mandlí, hypersenzitívna reakcia horných dýchacích ciest, atopický ekzém a opakované infekcie vrátane dermatitídy. S matkou predkladaných lekárskych správ (najmä správa z pohotovostného ošetrenia maloletého z 31.05.2025, lekárska správa od pediatra C. I. z 13.06.2025, lekárska správa z pneumoftiziologického šetrenia C. F. zo 17.06.2025, lekárska správa C. F. I. z 29.01.2025, lekársky posudok C. F. F. z 19.07.2024 a lekárska správa C. I. z 24.01.2025) nebolo možné dospieť k záveru, že otec maloletého svojim údajne nezodpovedným správaním, ignorovaním odporúčaní pediatra a iných lekárov zavinil zhoršenie zdravotného stavu maloletého, a teda, že by vplyv otca pre dieťa bol škodlivý. Preto neobstoja ani námietky matky, že súd z vykonaného dokazovania dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, že otec maloletého nie je schopný zabezpečiť riadnu starostlivosť o maloletého aj vzhľadom na jeho zdravotné problémy.
16. Pokiaľ matka namieta, že otec nedodržiava súdom určený styk s maloletým a maloletého matke vracia neskôr, ako by mal, odvolací súd uvádza, že tak, ako je v rozsudku súdu určená povinnosť matke odovzdať riadne a včas dieťa otcovi, tak aj otcovi je uložená povinnosť riadne a včas po zrealizovanom styku dieťa vrátiť matke. V prípade, že niektorý z rodičov si tieto svoje povinnosti vyplývajúce mu z právoplatného a vykonateľného rozhodnutia neplní, druhý rodič je oprávnený podať návrh na výkon rozhodnutia. Teda aj v prípade, že otec si neplní svoje povinnosti odovzdať maloletého matke riadne a včas, matka môže podať návrh na výkon súdneho rozhodnutia a súd bude povinný vykonať náležité opatrenia na to, aby si otec plnil riadne svoje povinnosti vyplývajúce mu z vykonávaného rozsudku. Neplnenie si povinností otca vyplývajúcich mu z právoplatného rozhodnutia súdu (odovzdanie maloletého po styku matke s oneskorením jednej až dvoch hodín) v zásade však bez ďalšieho nezakladá súdu právo obmedziť styk otca s maloletým. Obdobné platí aj o nevyužívaní práva otca na súdom mu priznaný styk s maloletým.
17. Pokiaľ ide o námietky matky o porušení jej práva na spravodlivý proces riadnym neodôvodnením rozhodnutia súdu v časti určenia výživného, respektíve v časti zvýšenia rozsahu vyživovacej povinnosti otca k maloletému:
17.1 Podľa § 389 ods. 1 písm. b) a c) CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno napraviť v konaní pred dovolacím súdom a ak súd prvej inštancie v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia veci, nevykonal navrhnuté dôkazy, ak nie je účelné doplniť dokazovanie odvolacím súdom.
17.2 Konštatovanie, že vada konania vymedzená v práve odcitovanom ustanovení základného predpisu občianskeho procesného práva Slovenskej republiky je vo svojej podstate porušením základného práva
účastníka konania na spravodlivý súdny proces (inak práva zaručeného okrem zákonov i článkom 46 a nasledujúcimi Ústavy Slovenskej republiky, čiže ústavného zákona SNR č. 460/1992 Zb. v znení neskorších ústavných zákonov a tiež článkom 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, tohto inak uverejneného v prílohe oznámenia Federálneho ministerstva zahraničných vecí ČSFR č. 209/1992 Zb.), patrí už k záverom ustálenej rozhodovacej praxe tunajšieho súdu. I podľa judikatúry Ústavného súdu Slovenskej republiky (nález z 12. mája 2004 sp. zn. I. ÚS 226/03) a Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (rozsudok z 27. apríla 2006 sp. zn. 4Cdo 171/2005), za porušenie práva na spravodlivé súdne konanie možno považovať tiež nedostatok riadneho a vyčerpávajúceho odôvodnenia súdneho rozhodnutia.
17.3 Požiadavky na riadne odôvodnenie rozsudku súdu v podmienkach vnútroštátnej úpravy slovenského civilného procesu v čase rozhodovania súdom prvej inštancie vymedzoval (na úrovni zákona) § 220 ods. 2 CSP, podľa ktorého súd v odôvodnení rozsudku súdu uvedie, čoho sa žalobca domáhal, aké skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil. Súd jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Súd dbá, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé. Korektným a i ústavne konformným výkladom takéhoto ustanovenia pritom treba dospieť k záveru, že s práve uvedenými požiadavkami je v rozpore nielen úplný či čiastočný nedostatok (absencia) dôvodov rozhodnutia, ale napr. aj vnútorná rozpornosť jednotlivých výrokov alebo aj odôvodnenia rozsudku, existencia extrémneho nesúladu medzi právnymi závermi súdu, resp. prípad, keď právne závery zo skutkových zistení v žiadnej možnej interpretácii nevyplývajú a napokon i len všeobecné súhrnné zistenia, konštatovania alebo závery bez špecifikácie jednotlivých dôkazov, z ktorých mali byť tieto vyvodené. Ak povinnosť súdu riadne odôvodniť rozhodnutie je odrazom práva účastníka na dostatočné a presvedčivé odôvodnenie spôsobu rozhodnutia súdu (ktoré sa vyporiada i so špecifickými námietkami účastníka konania); porušením uvedeného práva účastníka konania je na jednej strane a povinnosti súdu na strane druhej aj účastníkovi konania (okrem upretia práva dozvedieť sa o príčinách rozhodnutia pre práve zvoleným spôsobom) odníma aj možnosť náležite skutkovo aj právne argumentovať proti rozhodnutiu súdu (v rovine polemiky s jeho dôvodmi v rámci využitia prípadných riadnych alebo i mimoriadnych opravných prostriedkov) a výskyt takejto vady zakladá sám osebe dôvod odvolania podľa § 365 ods. 1 písm. b) CSP.
17.4 Podľa názoru odvolacieho súdu potom vyššie priblíženou vadou (nedostatok dôvodov rozhodnutia, prípad, keď právne závery zo skutkových zistení v žiadnej možnej interpretácii nevyplývajú) bolo postihnuté i rozhodnutie o zamietnutí návrhu matky na zvýšenie výživného otca k maloletému, pojaté do napádaného rozsudku v prejednávanej veci, otázku správnosti ktorého urobila predmetom odvolacieho konania matka maloletého. Z rozhodnutia totiž vôbec nie je zrejmé, či súd skúmal možnosti a schopnosti rodičov maloletého plniť si vyživovaciu povinnosť k maloletému A., ako aj odôvodnené potreby maloletého v čase ostatného rozhodovania súdu o úprave rozsahu vyživovacej povinnosti otca k maloletému (v roku 2023) a či tieto porovnával so stavom v čase podania návrhu matky na zvýšenie výživného, ako aj v čase jeho rozhodovania, a teda z akého konkrétneho dôvodu dospel k záveru, že je potrebné zmeniť ostatné rozhodnutie súdu o rozsahu vyživovacej povinnosti otca k maloletému, a to práve od 03.03.2025 (keď matka podala návrh na zvýšenie výživného už vo svojom podaní doručenom súdu dňa 13.01.2025). Z rozhodnutia potom absolútne nie je zrejmé nielen to, či, kedy a ako sa zmenili pomery na strane maloletého a jeho rodičov od roku 2023, ale ani to, z akého dôvodu jej návrh na zvýšenie výživného za obdobie od 13.01.2025 do 02.03.2025 ako nedôvodný zamietol.
17.5 Pokiaľ ide o námietku matky o nesprávnom právnom posúdení veci v súvislosti s rozhodnutím súdu prvej inštancie o jej návrhu na zvýšenie výživného zo strany otca k maloletému, odvolací súd uvádza, že súd prvej inštancie posúdil matkou uplatnený nárok ako nárok rodiča a maloletého dieťaťa na zmenu rozsudku o úprave výkonu rodičovských práv a povinností a výžive maloletého dieťaťa v prípade zmeny pomerov, a to podľa § 26, § 62 ods. 1, 2, 3, 4 a ods. 5, § 65, § 75 ods. 1, § 76 ods. 1, § 78 ods. 1 veta prvá s tým, že pri podaní návrhu matky na zvýšenie výživného je bez ďalšieho (teda bez ustálenia zmeny v pomeroch na strane maloletého a na strane jeho rodičov a bez potreby prijatia záveru o tom, ako sa súdom zistené zmeny v pomeroch účastníkov konania premietnu do novej úpravy rozsahu vyživovacej povinnosti otca k maloletému) potrebné výživné určiť podľa § 75 ods. 1 ZR podľa
Metodiky MS SR výpočet výživného rodičov k deťom (ako by v prejednávanej veci šlo len o prvú úpravu rozsahu vyživovacej povinnosti otca k maloletému), s ktorým právnym posúdením veci sa odvolací súd nestotožňuje.
17.6 Podľa § 26 ZR ak sa zmenia pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o výkone rodičovských práv a povinností alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinností.
17.7 Podľa § 78 ods. 1 a ods. 3 ZR dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh (1). Pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov (2).
17.8 Podľa § 121 CMP rozsudky o úprave výkonu rodičovských práv a povinností a výžive maloletého a o priznaní, obmedzení alebo pozbavení rodičovských práv a povinností alebo o pozastavení ich výkonu možno zmeniť alebo zrušiť aj bez návrhu, ak sa zmenia pomery.
17.9 Podľa § 157 CMP rozsudok vo veciach výživného možno na návrh zmeniť alebo zrušiť, ak sa zmenia pomery.
17.10 V tejto súvislosti odvolací súd dodáva, že v zmysle ustanovenia § 78 ZR v spojení s ustanovením 157 CMP predstavuje práve zmena pomerov hmotno-právnu podmienku pre zmenu predchádzajúceho súdneho rozhodnutia o výživnom. Zmena pomerov musí byť podstatná a musí sa týkať okolností, ktoré odôvodňujú výšku výživného za podmienky, že sa závažnejším spôsobom prejavia v pomeroch účastníkov v porovnaní s ich pomermi v čase predchádzajúceho rozhodnutia. Zmena pomerov pritom môže byť odôvodnená buď subjektívne - okolnosťami na strane povinného, resp. na strane oprávneného, alebo objektívne - vývojom životných nákladov.
17.11 Podstatná zmena pomerov musí byť v súdnom konaní dostatočne preukázaná, takže súd musí preto podrobne skúmať pomery na strane účastníkov v čase pôvodného rozhodnutia o výživnom a porovnať ich s aktuálnymi pomermi. Povinnosťou súdu v konaní o zvýšenie výživného je predovšetkým podrobne porovnať zmenu odôvodnených potrieb na strane dieťaťa vo vzťahu k primeranosti určeného výživného, životnej úrovne rodičov s poukazom na vek, zdravotný stav, schopnosť starať sa o seba, pravidelné, ako aj náhodné výdavky dieťaťa v súvislosti s jeho vzdelávaním sa, ako aj jeho kultúrnymi, športovými a inými voľnočasovými aktivitami. Rovnako na strane povinných osôb súd musí porovnávať a preukazovať ich aktuálne schopnosti, možnosti a majetkové pomery za účelom ich porovnania s pomermi v čase posledného rozhodovania, aby mohol dospieť k záveru, buď o podstatnej zmene pomerov, prípadne k záveru, že k zmene pomerov nedošlo, a to v súvislosti s príjmami rodičov dieťaťa, počtom ich vyživovacích povinností, osobných a materiálnych pomerov v nadväznosti na vek, zdravotný stav, kvalifikáciu, vedomosti, pracovné skúsenosti, ako aj situáciu na trhu práce a podobne. Majetkové pomery treba posudzovať komplexne, nakoľko zahŕňajú jednak majetok povinného ako objektívnu kategóriu a jednak jeho životný štandard, ktorým sa prezentuje navonok.
17.12 Pri zmene pomerov je nutné prihliadať ku všetkým okolnostiam, ktoré majú podstatný vplyv na posúdenie výšky vyživovacej povinnosti a ktoré sa závažnejším spôsobom prejavili v pomeroch účastníkov konania v porovnaní s ich pomermi v čase poslednej úpravy. Preto aj dokazovanie súdu sa musí starostlivo orientovať na to, či došlo k zmene pomerov, t. j. musia byť spoľahlivo zistené okolnosti rozhodujúce pre pôvodne stanovené výživné a okolnosti rozhodujúce pre stanovenie výživného v čase, keď sa rozhoduje o novej úprave. Dôvodom na zmenu vyživovacej povinnosti rodičov je len taká zmena okolností, za ktorých bolo doteraz výživné určené.
17.13 Podľa § 62 ods. 1 ZR plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
17.14 Podľa § 62 ods. 2 ZR, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
17.15 Podľa § 62 ods. 4 ZR pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
17.16 Podľa § 62 ods. 5 ZR výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
17.17 Podľa § 75 ods. 1 ZR pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na primerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
17.18 Podľa § 35 CMP súd je povinný zistiť skutočný stav veci.
17.19 Podľa § 36 CMP súd je povinný vykonať aj iné dôkazy, ako navrhli účastníci, ak je to potrebné na zistenie skutočného stavu veci.
17.20 V zmysle vyššie uvedeného, každý z rodičov je povinný vyživovať svoje dieťa. Vyživovacia povinnosť rodiča môže byť plnená osobnou starostlivosťou a tiež čiastočne starostlivosťou o domácnosť, poskytovaním vecných plnení, napríklad bývania alebo stravovania a napokon aj platením výživného ako peňažného príspevku na úhradu potrieb dieťaťa. Rodič, ktorý sa o dieťa osobne stará, plní v zásade vyživovaciu povinnosť prevažne poskytovaním vecných plnení a osobnou starostlivosťou. Rodič, ktorý sa o dieťa osobne nestará, prispieva na jeho výživu výživným, ktoré určí súd. Pre určenie výšky vyživovacej povinnosti je smerodajná životná úroveň každého z rodičov, nakoľko dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni každého svojho rodiča. Výšku životnej úrovne rodiča môže preukazovať výška mesačných nákladov rodiča, a to v súhrne, ale aj jednotlivé položky. Smerodajnou môže byť výška tých položiek, ktoré nie sú pre život nevyhnutné a ktoré signalizujú prebytok finančných prostriedkov (účty za mobilný telefón, účty za internet, dovolenky, pohonné látky do auta, poistky, sporenia a podobne). Určujúcou môže byť tiež výška prevzatého hypotekárneho úveru, nakoľko nie je pravdepodobné, že peňažný ústav poskytne vyšší hypotekárny úver záujemcovi, ktorý dostatočne nepreukáže schopnosť splácať ho v určenej výške. Výpovednú hodnotu má aj skutočnosť, na akom motorovom vozidle rodič jazdí, aké sú mesačné náklady na toto vozidlo, kde býva, aké má koníčky, či sú finančne náročné alebo nie a podobne. Vodiacou zásadou na strane povinného rodiča je miera jeho schopností, možností a majetkových pomerov. Za schopnosti každého rodiča treba považovať jeho reálny zárobok, ktorý dosahuje v čase vyhlásenia rozhodnutia (priemerný mesačný netto príjem rodiča za posledných 12 mesiacov). Tento je však treba pri posudzovaní ďalej modifikovať možnosťami rodiča, ktoré rozširujú reálne dosahovaný zárobok o subjektívnymi vlastnosťami podmienené možnosti (ako je jeho fyzická zdatnosť, vzdelanie, zdravotný stav, pracovné ponuky, časový priestor, prax, skúsenosti v odbore a podobne). Pre posúdenie možnosti a schopnosti povinného rodiča teda sú rozhodujúce jeho skutočné zárobkové (prípadne aj majetkové) možnosti dané okrem iného jeho fyzickým stavom, nadaním, množstvom získaných vedomostí a pracovných skúseností a podobne.
17.21 Základnou podmienkou správneho určenia vyživovacej povinnosti rodiča k dieťaťu je vyhodnotenie nákladov na dieťa. Musí sa urobiť reálne tak, aby vystihovalo potreby dieťaťa ku dňu vyhlásenia rozsudku (§ 217 ods. 1 CSP). Na povinnosť stabilizovať výšku nákladov na dieťa nemôže súd rezignovať ani v prípade, ak sa rodičia na výške výživného dohodnú. Výška mesačných nákladov na dieťa má predstavovať vyčíslenie všetkých pravidelných a nepravidelných platieb na dieťa tak, aby bola jednoznačne určiteľná. Náklady na dieťa predstavujú všetky náklady potrebné na uspokojenie jeho potrieb ako sú napríklad bývanie, stravovanie, ošatenie, hygienické potreby a drogéria, zdravotná starostlivosť, školské potreby a náklady súvisiace s plnením školskej dochádzky, preprava dieťaťa, poplatky na záujmovú činnosť, prípadne primerané náklady na mobilný telefón. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na rozhodnutie Ústavného súdu SR II. ÚS 730/2014, v zmysle ktorého „... položky, ktoré sa pravidelne mesačne opakujú (strava, mobilný telefón), ale aj tie, ktoré sa opakujú prevažnú väčšinu mesiacov v roku (družina, školné, stravné, poplatky za záujmovú činnosť a podobne), je nutné uviesť v konkrétnej výške aktuálne za mesiac, nepravidelné platby (kúpa športových potrieb, zdravotníckych pomôcok, škola v prírode, letné tábory) sa na jednotlivé mesiace rozpočítajú tak, že celková úhrada každého nákladu sa vydelí dvanástimi mesiacmi, a k pravidelným mesačným nákladom sa pripočíta iba suma zodpovedajúca výške mesačného príspevku, pričom spoločné náklady rodiny na zabezpečenie bývania alebo napríklad telekomunikačného pripojenia sa do nákladov dieťaťa započítajú iba vo výške
zodpovedajúcej na jedného člena rodiny. Pokiaľ sa vyčísľujú súčasne náklady na viac detí tých istých rodičov, potom je potrebné trvať na striktnom oddelení nákladov každého dieťaťa osobitne tak, aby bolo v budúcnosti možné zmeniť len časť rozhodnutia týkajúcu sa jedného dieťaťa (ak by to bolo potrebné)“. V tejto súvislosti odvolací súd dodáva, že len základné bežné potreby dieťaťa pokrýva vyživovacia povinnosť rodičov len v tom prípade, ak sú možnosti a schopnosti rodičov slabé alebo objektívne obmedzené a nedovoľujú poskytnúť dieťaťu viac. Pokiaľ to životná úroveň rodičov dovoľuje, je potrebné zohľadniť tiež náklady na voľnočasové aktivity, dovolenky, výlety, detské tábory, lyžiarske kurzy a podobne tak, aby sa deti podieľali na výhodách vyššej životnej úrovne rodičov. Práve pri posudzovaní otázky, čo súd zahrnie do oprávnených nákladov na dieťa, sa najviac prejaví porovnanie životnej úrovne rodičov a dieťaťa.
17.22 Až po stanovení konkrétnej výšky priemerných mesačných nákladov na dieťa môže súd pristúpiť k určeniu miery, ktorou sa na stanovených mesačných nákladoch bude podieľať každý z rodičov. Pri určení tejto miery súd zohľadní zárobkové schopnosti a možnosti toho ktorého rodiča, majetkové pomery, životnú úroveň, počet iných vyživovacích povinností a ich výšku, plnenie vyživovacej povinnosti aj osobnou starostlivosťou o dieťa a starostlivosťou o domácnosť, ktorej je dieťa členom a napokon aj plnenie vyživovacej povinnosti aj vecnými plneniami nad rámec určený súdnym rozhodnutím. Vzhľadom na uvedené je preto potrebné uvedené faktory oboch rodičov porovnať navzájom a zohľadniť tiež osobnú starostlivosť o dieťa, prípadne starostlivosť o spoločnú domácnosť. Preto aj v prípade, ak sa preukáže, že možnosti rodičov ako povinných sú približne rovnaké a sú primerané potrebám dieťaťa, musí súd zaviazať toho z nich, ktorý sa o dieťa osobne nestará, na plnenie v miere vyššej, než zodpovedá 1/2 preukázaných oprávnených potrieb dieťaťa. Po porovnaní všetkých kritérií oboch rodičov súd rozdelí náklady na dieťa medzi rodičov tak, že jednému z nich (ktorému nebude dieťa zverené do osobnej starostlivosti) určí výživné. V tejto súvislosti ďalej odvolací súd zdôrazňuje, že každý rodič má povinnosť v prvom rade zabezpečiť výživu svojho dieťaťa a až následne má právo využiť zostávajúce finančné prostriedky na uspokojenie svojich vlastných potrieb (§ 62 ods. 5 ZR). Nie je preto prípustná taká disproporcionalita, keď rodič s nadštandardnými nákladmi na svoj život bude povinný hradiť dieťaťu len výživné v takej výške, aby boli zabezpečené jeho základné bežné výdavky. V takom prípade by išlo o zjavný nepomer v miere životnej úrovne rodiča a dieťaťa, ktorý je v rozpore s ustanovením § 62 ods. 2 ZR, ale aj v rozpore s ustanovením článku 27 Dohovoru o právach dieťaťa, ktorý garantuje právo každého dieťaťa na životnú úroveň nevyhnutnú pre jeho telesný, duševný, duchovný, mravný a sociálny rozvoj, pričom základnú zodpovednosť na zabezpečenie životných podmienok, nevyhnutných pre vývoj dieťaťa, nesú v rámci svojich schopností a finančných možností rodičia, respektíve iné osoby, ktoré sa o dieťa starajú. Nemožno tiež opomenúť aktuálne poberanú výšku rodinných prídavkov na dieťa podľa zákona č. 600/2003 Z. z. o prídavku na dieťa a o zmene a doplnení zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov a rodičom uplatňovaný daňový bonus na dieťa podľa zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov. Predmetné sumy je potrebné vyčísliť.
17.23 V preskúmavanej veci sa matka maloletého domáha zvýšenia výživného, ktoré bolo pôvodne určené rozsudkom Mestského súdu Bratislava II č. k. B3-45/97/2020 - 475 zo 06.12.2023, preto bol súd prvej inštancie povinný porovnať pomery účastníkov (osobné a majetkové so zameraním sa na ich schopnosť plniť si vyživovaciu povinnosť k maloletému A. v čase tohto ostatného rozhodovania a ich súčasné pomery, čo však neurobil. Z rozhodnutia súdu prvej inštancie nie je možné zistiť vôbec nič o tom, aké boli možnosti a schopnosti rodičov maloletého vyživovať maloletého A. v roku 2023, ako ani to, aké boli odôvodnené potreby maloletého A. v čase rozhodovania súdu o úprave rozsahu vyživovacej povinnosti otca k nemu v roku 2023. Z odôvodnenia rozsudku súdu prvej inštancie (ako z výroku I. rozsudku, ale aj z odôvodnenia takéhoto rozhodnutia, a to bod 31. až 33. rozsudku) skôr možno vyvodiť záver, že súd určoval rozsah vyživovacej povinnosti otca k maloletému, ako keby doposiaľ tento nebol určovaný súdom (nehovoriac o tom, že ani záhlavie rozsudku nenasvedčuje tomu, že súd rozhodoval aj o návrhu matky na zmenu ostatného rozhodnutia súdu o rozsahu vyživovacej povinnosti otca k maloletému). Pokiaľ teda aj súd v rozsudku uvádza, že vec právne posúdil podľa § 78 ods. 1 veta prvá ZR, tak z odôvodnenia rozsudku nie je možné zistiť, či sa tak skutočne stalo, či zistil zmenu v pomeroch a v kladnom prípade aká zmena v pomeroch ktorého z účastníkov konania a kedy nastala. Okrem toho z rozhodnutia súdu prvej inštancie nie je jednoznačne zrejmé, ako súd ustálil výšku odôvodnených potrieb maloletého A.. Nestačí len konštatovanie súdu ako vyčíslila odôvodnené potreby maloletého matka, ktorá napríklad výdavky na bývanie maloletého a jednorazové výdavky na maloletého ako sú kolobežka, bicykel, zubár, očné vyšetrenie vôbec nevyčíslila. Záver súdu o ustálení druhu a výšky odôvodnených potrieb maloletého však v rozhodnutí úplne absentuje napriek tomu, že
ako už bolo uvedené vyššie, ustálenie výšky odôvodnených potrieb maloletého súdom je nevyhnutným predpokladom k tomu, aby mohol rozhodnúť o rozsahu vyživovacej povinnosti rodiča k maloletému dieťaťu, teda vzhľadom na vyššie uvedené o tom, ako sa bude ten ktorý z rodičov podieľať na zvýšených odôvodnených potrebách maloletého A..
17.24 Z obsahu spisu súdu prvej inštancie odvolací súd zistil, že súd vo veci v zmysle vyššie uvedených zásad dôsledne nepostupoval a dostatočne nezisťoval/nevyhodnotil aké sú odôvodnené potreby maloletého, aké sú napríklad náklady na bývanie, stravovanie, ošatenie, hygienické potreby a drogériu, zdravotnú starostlivosť, školské potreby a náklady súvisiace s plnením I. dochádzky, prepravou dieťaťa, a to vzhľadom na jeho vek, zdravotný stav, školské a mimoškolské aktivity, a to či už kultúrne, športové alebo iné voľnočasové aktivity a pod. Pokiaľ súd prvej inštancie nezistil okolnosti podstatné pre jeho rozhodnutie, nemohol porovnať pomery maloletého v roku 2023 a v čase rozhodovania o návrhu matky na zvýšenie výživného, a tak jeho záver o zmene v pomeroch na strane maloletého je predčasný, keď súd prvej inštancie síce údajne aplikoval správnu normu, nesprávne ju ale interpretoval, v dôsledku čoho nevykonal dostatočné dokazovanie na preukázanie pre rozhodnutie podstatných skutkových okolností.
17.25 Obdobné platí aj o jeho nedostatočnom postupe pri ustálení osobných pomerov rodičov, s kým žijú v spoločnej domácnosti, ale aj možností a schopností otca, keď do príjmu otca bez riadneho zdôvodnenia takéhoto svojho postupu nezahrnul príjmy zo živnosti, a to bez toho, aby z úradnej povinnosti zisťoval, aké skutočné náklady musel otec nevyhnutne vynaložiť na dosiahnutie deklarovaných príjmov.
18. Riadiac sa takýmito úvahami potom odvolaciemu súdu nezostalo iné, ako len konštatovať, že súd prvej inštancie pochybil, keď na jednej strane nevykonal dokazovanie potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností a na druhej strane aj odôvodnenie jeho rozhodnutia je výrazne nepresvedčivé a nepreskúmateľné pri zdôvodnení pre rozhodnutie podstatných skutočností, nakoľko z jeho obsahu nemožno zistiť, akými úvahami sa pri svojom rozhodovaní riadil, z ktorých dôkazov vychádzal, resp. ktoré skutočnosti považoval za preukázané a pod. Pokiaľ teda súd prvej inštancie dospel k záveru o potrebe zamietnutia návrhu matky na zvýšenie výživného na maloletého A. bez toho, že by tento svoj záver oprel o výsledky riadne vykonaného dokazovania a bez toho, aby ho aj náležite zdôvodnil, a umožnil tým účastníkom konania sa voči takémuto záveru náležite brániť, porušil tým práva účastníkov konania na spravodlivý proces.
19. Ak potom nedostatok riadneho dokazovania a odôvodnenia súdneho rozhodnutia je porušením práva na spravodlivé súdne konanie, táto vada zakladá sama osebe nielen dôvod odvolania podľa § 365 ods. 1 písm. b), e) a h) CSP, ale zároveň i nevyhnutnosť rozhodnutia spôsobom predpokladaným § 389 ods. 1 písm. b) a c) CSP.
20. Vychádzajúc z vyššie uvedeného odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku IV. ako vecne správny postupom podľa § 389 ods. 1 CSP potvrdil, čo však neplatilo pre výroky I., II., III., V., a VI., kde odvolací súd považoval odvolaním napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie za predčasný, keď súd prvej inštancie síce aplikoval správnu právnu normu, nesprávne ju ale interpretoval, vyvodil z nej nesprávne právne závery, v dôsledku čoho nevykonal dostatočné dokazovanie.
21. Odvolaciemu súdu preto neostávalo iné, než v záujme zachovania práva účastníkov konania na riadny dvojinštančný proces so všetkými jeho atribútmi, zahŕňajúci vykonávanie základného dokazovania na rozhodujúce otázky v prvej inštancii súdov, dostatočne konkrétne právne posúdenie veci i v tomto stupni a do tretice tiež vypravenie rozhodnutia majúceho konanie skončiť odôvodnením zodpovedajúcim úprave v ust. § 220 ods. 2 CSP), rozsudok súdu prvej inštancie zrušiť podľa § 389 ods. 1 písm. b) a c) CSP a podľa § 391 ods. 1 CSP vrátiť vec v zrušenej časti súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, v ktorom súd prvej inštancie vec znova prejedná, zistí odôvodnené potreby maloletého A. (postupom podľa bodu 17.21 tohto rozsudku), ako aj jeho rodičov v čase ostatného rozhodovania súdu o úprave výkonu práv a povinností rodičov k maloletému, ako aj jeho odôvodnené potreby v čase podania návrhu matky na zvýšenie výživného a v čase rozhodovania súdu o návrhu na zvýšenie výživného, opätovne zistí príjmy oboch rodičov za 12 mesiacov pred doručením návrhu matky na zvýšenie výživného na súd tak, aby bolo zrejmé, aký bol príjem osoby povinnej v tom ktorom kalendárnom mesiaci v členení brutto, netto, príplatky a zrážky, zistí osobné a majetkové pomery oboch rodičov, ich životnú úroveň, ich vzdelanie a pracovné zručnosti, za účelom možnosti posúdenia ich možného pracovného
zaradenia a z toho plynúcej zárobkovej schopnosti, zistí výdavky každého z rodičov vynakladané na uspokojovanie ich osobných potrieb, a to či už bežných (náklady na bývanie, dochádzku do práce a pod.) alebo zvýšených vzhľadom na ich zdravotný stav a pod. Následne súd vyhodnotí, či od ostatného rozhodovania súdu o výživnom došlo k podstatnej zmene v pomeroch, či už na strane maloletého A., alebo jeho rodičov, majúcej za následok vznik potreby zmeniť ostatné rozhodnutie súdu o výživnom na maloletého a v kladnom prípade rozhodne, v akom rozsahu je dôvodným upraviť rozsah vyživovacej povinnosti otca na maloletého, zohľadniac mieru podielu každého z rodičov na prípadnom zvýšení odôvodnených potrieb maloletého, pričom pri rozhodovaní o výživnom prihliadne aj na to, ktorý z rodičov a v akom rozsahu sa o maloletého osobne stará, a teda v akom rozsahu svojou osobnou starostlivosťou kompenzuje svoj finančný podiel na výživnom. Po doplnení dokazovania potom prvoinštančný súd vo veci opätovne rozhodne, a to aj o trovách tohto odvolacieho konania (§ 396 CSP), nové rozhodnutie náležite odôvodní v súlade s ustanovením § 220 CSP tak, aby právne závery, ku ktorým dospeje, mali oporu vo vykonanom dokazovaní a aby úvahy súdu k týmto záverom vedúce, boli logické, presvedčivé a zrozumiteľné.
22. Odvolací súd dodáva, že ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, súd prvej inštancie je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu (391 ods. 2 CSP). Tento je povinný rešpektovať a v novom rozhodnutí, ktoré má byť presvedčivé a preskúmateľné, už nemá dochádzať k tým chybám a vadám, ku ktorým došlo v napadnutom rozhodnutí. Najvyšší súd SR v tejto súvislosti už niekoľkokrát judikoval, že pri kasačnom rozhodnutí neexistuje pre súd nižšej inštancie priestor na právny dialóg alebo úvahy o tom, či je záväzný právny názor správny, fundovaný alebo úplný. Nerešpektovanie záväzného právneho názoru treba považovať za závažné pochybenie súdu nižšej inštancie, ktoré zakladá porušenie práva strany na spravodlivý proces.
23. Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0, čiže jednomyseľne (§ 3 ods. 9 posledná veta zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch v znení neskorších zmien a doplnení).
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).