Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

1Co/106/2026

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Frederiky Zozuľákovej a členov senátu JUDr. Martina Kolesára a JUDr. Jany Dudíkovej v právnej veci navrhovateľa: MERKURY MARKET SLOVAKIA, s.r.o., IČO: 36501891, Duklianska 11, 080 01 Prešov 1, zastúpeného : Dolobáč Legal s.r.o., IČO: 55034268, Floriánska 19, 040 01 Košice, proti povinným: 1.) A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XXXX/XX, XXX XX D., 2.) A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XXXX/XX, XXX XX D., o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní navrhovateľa proti uzneseniu Okresného súdu Michalovce z 8. júna 2026 č.k. -131 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e uznesenie.

Stranám nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Navrhovateľ sa návrhom zo dňa 19.05.2026 domáhal, aby súd nariadil neodkladné opatrenie, ktorým by uložil povinným povinnosť zdržať sa nakladania s nehnuteľnosťami nachádzajúcimi sa v katastrálnom území D., obec D., E. D., a to parcely C KN č. 5450/5 - ostatné plochy o výmere 4575 m2, parcely C KN č. 5450/15 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 4007 m2 a parcely C KN č. 5450/27 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 585 m2, tak ako boli vytvorené a graficky znázornené na Geometrickom pláne č. 2/2019, zo dňa 18.1.2019, vyhotovenom A. D. F., G., znalcom z odboru geodézie a kartografie, ktoré svojou výmerou zodpovedajú pôvodnej parcele C KN č. 5450/5 - orná pôda o výmere 9167 m2, a to najmä ich prevádzania, zaťažovania, darovania, prenajatia alebo zámeny.

2. Návrh navrhovateľ odôvodnil tým, že navrhovateľ a povinný v 1. rade dňa 19.11.2008 uzatvorili kúpnu zmluvu, na základe ktorej, povinný v 1. rade odpredal navrhovateľovi do jeho výlučného vlastníctva nehnuteľnosť pôvodne zapísanú na liste vlastníctva č. XXXX, kat. úz. D., ako parcela č. C-KN č. 5450/5

- orná pôda o výmere 9 167 m2, ku ktorej bol vklad vlastníckeho práva povolený Správou katastra Michalovce dňa 21.11.2008 pod č. H./XX, ktorej podľa katastra nehnuteľností Michalovce zodpovedajú novovytvorené parcely C-KN č. 5450/5 - ostatná plocha o výmere 2 665 m2, C-KN č. 5450/15 - zastavaná plocha a nádvorie, o výmere 4 007 m2 a časti parcely C-KN č. 5450/20 - ostatná plocha o výmere 3 434 m2, v súčasnosti evidované na LV č. XX XXX, kat. úz. D.. Povinný v 1. rade bol pred prevodom vlastníckeho práva na navrhovateľa, zapísaný na LV ako výlučný vlastník a počas celého procesu uzatvárania kúpnej zmluvy i následne potom, žiadnym spôsobom navrhovateľa neupozornil na skutočnosť, že nehnuteľnosť by nebola v jeho výlučnom vlastníctve. Navrhovateľ na základe kúpnej zmluvy povinnému v 1. rade zaplatil plnú kúpnu cenu 182 573,19 Eur (5 500 200,- Sk) a bol na LV zapísaný ako vlastník prevedenej nehnuteľnosti. Navrhovateľ investoval a zriadil na pozemkoch predajný areál a výstavnú halu MERKURY MARKET. Takmer o 2,5 roka po predaji nehnuteľností a potom čo navrhovateľ na pozemkoch realizoval všetky hlavné investície, podala povinná v 2. rade žalobu, ktorou sa domáhala, aby súd určil, že kúpna zmluva uzatvorená medzi navrhovateľom a povinným je neplatná. Rozsudkom Okresného súdu Michalovce zo dňa 30.12.2012, č. k. -60, v spojení

s rozsudkom Krajského súdu v Košiciach zo dňa 23.05.2013, č. k. -88, bolo právoplatne rozhodnuté, že kúpna zmluva uzatvorená medzi navrhovateľom a povinným v 1. rade dňa 19.11.2008 je neplatná. Povinní podali v roku 2016 na Okresný súd Michalovce ďalšiu žalobu, ktorou sa domáhali určenia vlastníckeho práva k predmetným nehnuteľnostiam, ako aj určenia neplatnosti ďalších právnych úkonov týkajúcich sa predmetných nehnuteľností, vrátane následných prevodov vlastníckeho práva, zmlúv o zriadení záložných práv a vecných bremien. V uvedenom konaní súd vychádzal zo zásady nemo plus iuris ad alium transferre potest quam ipse habet a rozsudkom Okresného súdu Michalovce zo dňa 21.09.2023, č. k. -627, v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Košiciach sp. zn. zo dňa 26.03.2026, súd okrem iného rozhodol, že povinní sú bezpodielovými spoluvlastníkmi nehnuteľností - parcely registra „C“ č. 5450/5 - ostatná plocha o výmere 4575 m2, parcely registra „C“ č. 5450/15 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 4007 m2 a parcely registra „C“ č. 5450/27

- zastavané plochy a nádvoria o výmere 585 m2, tak ako boli vytvorené a graficky znázornené na Geometrickom pláne č. 2/2019 zo dňa 18.01.2019, vyhotovenom A. D. F., G., znalcom z odboru geodézie a kartografie, ktoré svojou výmerou zodpovedajú pôvodnej parcele registra „C“ č. 5450/5 - orná pôda o výmere 9167 m2. Predmetom uvedených konaní však nebolo majetkové vysporiadanie následkov neplatnej kúpnej zmluvy, najmä vrátenie navrhovateľom zaplatenej kúpnej ceny ani vysporiadanie investícií realizovaných navrhovateľom na predmetných nehnuteľnostiach. Povinní sa v konaní vedenom pod sp. zn. domáhali určenia svojho vlastníckeho práva k predmetným nehnuteľnostiam a určenia neplatnosti následných prevodov a právnych úkonov týkajúcich sa predmetných nehnuteľností, avšak bez toho, aby súčasne navrhovateľovi vrátili plnenia prijaté na základe neplatnej kúpnej zmluvy alebo aby si voči navrhovateľovi uplatnili vzájomný synalagmatický nárok spôsobom zodpovedajúcim ustálenej rozhodovacej praxi súdov. Napriek tomu povinní navrhovateľovi dobrovoľne nevrátili ani zaplatenú kúpnu cenu vo výške 182 573,19 Eur, ani nepristúpili k majetkovému vysporiadaniu investícií realizovaných navrhovateľom na predmetných nehnuteľnostiach. Pred podaním žalôb vyzval povinných predžalobnou výzvou na dobrovoľné majetkové vysporiadanie vzniknutej situácie. Povinní však namiesto snahy o majetkové usporiadanie vzťahov medzi stranami uviedli, že navrhovateľ voči nim vytvára „psychický a finančný tlak“, pričom dobrovoľné plnenie naďalej odmietli. Navrhovateľ bol preto nútený domáhať sa ochrany svojich majetkových práv samostatnými žalobami, a to konaním vedeným pod sp. zn. o zaplatenie sumy 182 573,19 Eur s príslušenstvom z titulu vrátenia kúpnej ceny a konaním vedeným pod sp. zn. o náhradu účelne vynaložených nákladov vo výške 162 842,76 Eur. Povinní doposiaľ nie sú v katastri nehnuteľností evidovaní ako bezpodieloví spoluvlastníci nehnuteľností, ku ktorým bolo rozsudkom Okresného súdu Michalovce zo dňa 21.09.2023, č. k. -627, v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Košiciach sp. zn. určené ich vlastnícke právo, a to k parcelám registra „C“ č. 5450/5 - ostatná plocha o výmere 4575 m2, č. 5450/15 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 4007 m2 a č. 5450/27 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 585 m2, vytvoreným geometrickým plánom č. 2/2019 zo dňa 18.01.2019. Na liste vlastníctva je však už v súčasnosti vyznačená plomba predstavujúca bezprostredný podklad pre vykonanie zápisu vlastníckeho práva povinných k predmetným nehnuteľnostiam, ktorých hodnota bola podstatným spôsobom vytvorená a zhodnotená investičnou činnosťou navrhovateľa, a to bez toho, aby povinní doposiaľ navrhovateľovi vrátili zaplatenú kúpnu cenu alebo akýmkoľvek spôsobom majetkovo vysporiadali následky neplatnej kúpnej zmluvy. Navrhovateľ zároveň nemá vedomosť o inom majetku povinných vyššej hodnoty, z ktorého by bolo možné v budúcnosti efektívne uspokojiť nároky navrhovateľa. Naopak, navrhovateľ má vedomosť o tom, že povinní v roku 2023 previedli nehnuteľnosti, ktoré dovtedy užívali ako rodinné bývanie, darovacou zmluvou na svoje deti, pričom v ich prospech bolo následne zriadené iba vecné bremeno doživotného bývania a užívania predmetných nehnuteľností. Uvedené konanie podľa názoru navrhovateľa objektívne vyvoláva dôvodnú obavu, že povinní môžu obdobným spôsobom disponovať aj s predmetnými nehnuteľnosťami po vykonaní zápisu ich vlastníckeho práva v katastri nehnuteľností, a tým podstatne sťažiť alebo úplne zmariť budúce uspokojenie nárokov navrhovateľa vzniknutých v dôsledku neplatnej kúpnej zmluvy. Medzi stranami existuje dlhodobo nevyriešený majetkový spor, ktorého podstatou je vysporiadanie následkov právoplatne určenej neplatnosti kúpnej zmluvy a investícií realizovaných navrhovateľom na predmetných nehnuteľnostiach. Navrhovateľ má za to, že aktuálny stav, keď sa povinní na základe rozhodnutí vydaných v predchádzajúcich konaniach domáhajú zápisu vlastníckeho práva k predmetným nehnuteľnostiam bez predchádzajúceho majetkového vysporiadania medzi stranami, objektívne vytvára potrebu dočasnej stabilizácie právnych pomerov. Bez nariadenia neodkladného opatrenia pritom podľa názoru navrhovateľa existuje reálne riziko ďalších dispozícií s predmetnými nehnuteľnosťami, ktoré môžu viesť k ďalšiemu komplikovaniu právnych vzťahov medzi stranami a k podstatnému sťaženiu budúceho výkonu rozhodnutia vo veciach vedených medzi stranami. Navrhovateľ má zároveň za to, že

navrhované neodkladné opatrenie predstavuje primeraný, dočasný a nevyhnutný prostriedok ochrany práv navrhovateľa, ktorým možno zachovať existujúci právny a majetkový stav. Navrhovateľ tiež vyjadril obavu, že ešte pred prípadným rozhodnutím o zabezpečovacom opatrení, ktoré by prichádzalo do úvahy vo vzťahu k zabezpečeniu jeho peňažných nárokov, môže dôjsť k ďalšiemu scudzeniu alebo zaťaženiu predmetných nehnuteľností, čím by sa sťažila alebo úplne zmarila možnosť efektívneho uspokojenia jeho nárokov.

3. Súd prvej inštancie právne posúdil vec podľa ,,, , , , ,, , , návrh zamietol a stranám nárok na náhradu trov konania nepriznal. Dospel k záveru, že navrhovateľ nie je vlastníkom predmetných nehnuteľnosti, preto nie je vecne aktívne legitimovaný na podanie návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia o uložení povinnosti povinným zdržať sa akýmkoľvek spôsobom nakladať s predmetnými nehnuteľnosťami. Navrhovateľ v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia navrhuje, aby bola povinným uložená povinnosť zdržať sa nakladania s nehnuteľnosťami dočasne, pričom v petite neodkladného opatrenia nevymedzil ani čas, dokedy sú povinní zdržať sa tohto konania. Navrhovateľ tiež neosvedčil také skutočnosti, ktoré by v danej veci umožňovali nariadenie neodkladného opatrenia, keď ničím neosvedčil (tieto skutočnosti nevyplývajú zo žiadnych predložených listinných dôkazov), že existuje naliehavá potreba dočasnej úpravy vzťahov medzi stranami z dôvodu nepreukázania zákonných podmienok pre jeho nariadenie, keďže nebolo preukázané, že je potrebné bezodkladne upraviť pomery, alebo že existuje obava, že exekúcia bude ohrozená. Podľa názoru súdu navrhovateľ v podanom návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia neosvedčil dostatočným spôsobom dôvodnosť nariadenia neodkladného opatrenia, naliehavosť a nevyhnutnosť okamžitého zásahu zo strany súdu, ani ničím neosvedčil svoje tvrdenia, že je ohrozené jeho právo „budúcej“ exekúcie - peňažných nárokov navrhovateľa, ktoré sú vedené na tunajšom súde (spory sú vedené na tunajšom súde pod sp. zn. a ). V danom prípade nejde o úpravu pomerov medzi stranami, ale o uloženie povinnosti povinným nenakladať s predmetom svojho vlastníctva. Súd, povinný zachovávať nestrannosť a rovnosť strán, nemôže v civilnom sporovom kontradiktórnom konaní sám vyhľadávať dôkazy, ktoré má predložiť navrhovateľ, ani domýšľať si rozhodujúce skutočnosti, aby mohol vyhovieť návrhu. Neunesenie bremena tvrdenia a dôkazného bremena v prípade návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia znamená neosvedčenie zákonných podmienok pre jeho vydanie. O trovách konania rozhodol podľa s tým, že úspešným povinným žiadne preukázané, odôvodnené a účelné vynaložené trovy v súvislosti s týmto sporom nevznikli, preto stranám sporu náhradu trov konania nepriznal.

4. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie navrhovateľ z dôvodov podľa a a navrhol, aby odvolací súd zmenil napadnuté uznesenie tak, že jeho návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vyhovie, prizná mu nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu, ako aj nárok na náhradu trov odvolacieho konania. Namietal, že súd prvej inštancie nesprávne právne posúdil vec, keď nesprávne vyhodnotil povahu uplatneného návrhu, keď zúžil účel neodkladného opatrenia podľa , nesprávne posúdiac otázku aktívnej legitimácie navrhovateľa v dôsledku čoho dospel k záveru, že navrhovateľ nebol oprávnený domáhať sa dočasného zákazu nakladania s predmetnými nehnuteľnosťami. Poukázal na to, že podaným návrhom sa nedomáhal ochrany vlastníckeho práva k predmetným nehnuteľnostiam, jeho účelom nebolo určenie vlastníckeho práva, jeho spochybnenie ani opätovné otvorenie už právoplatne rozhodnutej otázky vlastníctva. Domáhal sa výlučne dočasnej ochrany svojich majetkových nárokov a budúcej vymožiteľnosti rozhodnutí v konaniach vedených medzi stranami. Aktívna legitimácia navrhovateľa, preto nemala byť posudzovaná podľa toho, či je navrhovateľ vlastníkom predmetných nehnuteľností, ale podľa toho, či osvedčil existenciu nároku, ktorému má byť poskytnutá dočasná ochrana, a či osvedčil potrebu bezodkladnej úpravy pomerov alebo obavu z ohrozenia budúcej exekúcie. V skutočnosti návrh smeroval k ochrane budúceho výkonu rozhodnutia. Osobitný význam má v tejto veci aj časový stav zápisu vlastníckeho práva. Povinní ešte nie sú v katastri nehnuteľností zapísaní ako vlastníci predmetných nehnuteľností, avšak na liste vlastníctva je už vyznačená plomba na základe právoplatného rozhodnutia súdu o určení vlastníckeho práva. Práve táto osobitná procesná a skutková situácia, odôvodňuje potrebu nariadenia neodkladného opatrenia a nie iba zabezpečovacieho opatrenia. Navrhovateľ si je vedomý, že pri peňažných nárokoch môže vo všeobecnosti prichádzať do úvahy aj zabezpečovacie opatrenie. V prejednávanej veci však sledovaný účel návrhu nespočíva iba vo vytvorení zabezpečenia pohľadávky navrhovateľa, ale predovšetkým v okamžitom zabránení dispozíciám s konkrétnymi nehnuteľnosťami v bezprostredne hroziacom období, po zápise vlastníckeho práva povinných do katastra nehnuteľností. Za týchto okolností samotné zabezpečovacie opatrenie nepredstavuje rovnako účinný prostriedok

ochrany sledovaného účelu. Zabezpečovacie opatrenie smeruje primárne k zabezpečeniu peňažnej pohľadávky, spravidla zriadením záložného práva. Navrhovateľ však návrhom sledoval bezprostrednú stabilizáciu právneho a majetkového stavu a predídenie tomu, aby ešte pred účinným zabezpečením jeho nárokov došlo k prevodu alebo zaťaženiu predmetných nehnuteľností v prospech tretích osôb. Navrhované neodkladné opatrenie preto nesmerovalo k obchádzaniu zabezpečovacieho opatrenia, ale k poskytnutiu takej dočasnej ochrany, ktorú si vyžadovala konkrétna situácia, teda zákaz ďalších dispozícií s predmetnými nehnuteľnosťami v čase, keď hrozí bezprostredná zmena zápisu vlastníckeho práva a následné otvorenie priestoru na ich scudzenie alebo zaťaženie. Súd prvej inštancie pri posudzovaní splnenia podmienok podľa tiež neprihliadol v potrebnom rozsahu na to, že pri rozhodovaní o neodkladnom opatrení sa nevyžaduje úplné preukázanie všetkých rozhodujúcich skutočností, ale ich osvedčenie. V prejednávanej veci navrhovateľ osvedčil, že medzi stranami existujú majetkové nároky vysokej hodnoty, ktoré si navrhovateľ uplatňuje v samostatných súdnych konaniach, že predmetné nároky bezprostredne súvisia s predmetnými nehnuteľnosťami, že ide o stav bezprostredne pred vykonávaním zápisu vlastníckeho práva povinných, že povinní doposiaľ dobrovoľne nevysporiadali žiadnu časť nárokov navrhovateľa vzniknutých v dôsledku neplatnosti kúpnej zmluvy, že povinný v 1. rade nedisponuje podľa vlastného vyjadrenia finančnými prostriedkami rovnajúcimi sa sume kúpnej ceny za pozemok, a že povinní v minulosti previedli iný svoj nehnuteľný majetok na tretie osoby. Uvedené skutočnosti vo svojom súhrne dostatočne osvedčujú existenciu dôvodnej obavy, že po vykonaní zápisu vlastníckeho práva povinných môže dôjsť k ďalším dispozíciám s predmetnými nehnuteľnosťami, čím sa budúce uspokojenie nároku navrhovateľa podstatne sťaží alebo úplne zmarí. Súd prvej inštancie však tieto okolnosti neposúdil vo vzájomnej súvislosti, namiesto toho dospel k všeobecnému záveru, že tvrdenia navrhovateľa v návrhu neboli osvedčené bez toho, aby sa náležite vysporiadal s konkrétnymi listinnými dôkazmi a skutkovými okolnosťami, ktoré v návrhu navrhovateľ označil. Súd prvej inštancie nesprávne právne posúdil dočasnosť navrhovaného neodkladného opatrenia, s poukazom na ustanovenie , pričom v prejednávanej veci bolo z návrhu zrejmé, že navrhovateľ sa nedomáhal trvalého zákazu nakladania s predmetnými nehnuteľnosťami, ale iba dočasnej stabilizácie právnych a majetkových pomerov, do času rozhodnutia o majetkových nárokoch úplatných v samostatných súdnych konaniach. Navrhované neodkladné opatrenie zároveň nekonzumovalo vec samú. Pokiaľ mal súd prvej inštancie za to, že v prejednávanej veci je vhodné alebo potrebné výslovne určiť časový rámec trvania neodkladného opatrenia, mohol tak urobiť sám v rozhodnutí o návrhu, s poukazom na ustanovenia . Dočasnosť navrhovaného opatrenia je napokon zabezpečená aj samotnou právnou úpravou neodkladných opatrení vyplývajúcou z ustanovenia . Súd prvej inštancie pri posudzovaní návrhu nezohľadnil v potrebnom rozsahu ani primeranosť navrhovaného neodkladného opatrenia vo vzťahu k sledovanému účelu ochrany. Navrhovateľ má za to, že navrhované neodkladné opatrenie predstavovalo primeraný a nevyhnutný zásah do práv povinných, ktorého účelom nebolo odňať povinným vlastnícke právo ani obmedziť ich v ich užívaní, alebo konečne rozhodnúť o majetkových nárokoch navrhovateľa. Navrhované opatrenie smerovalo výlučne k tomu, aby povinní dočasne nenakladali s predmetnými nehnuteľnosťami spôsobom, ktorý by mohol zmariť alebo podstatne sťažiť budúce uspokojenie nárokov navrhovateľa. Zákaz nakladania s predmetnými nehnuteľnosťami predstavuje menej intenzívny zásah než následky, ktoré môžu nastať bez jeho nariadenia, kedy by zo strany povinných mohlo dôjsť k prevodu, darovaniu, zaťaženiu alebo inému scudzeniu predmetných nehnuteľností, čím by mohlo dôjsť k vzniku ďalších právnych vzťahov s tretími osobami a k podstatnému sťaženiu budúceho výkonu rozhodnutia. Pri posudzovaní primeranosti je potrebné prihliadnuť aj na výšku a povahu nárokov navrhovateľa. Zároveň poukázal na to, že povinní neboli počas podstatnej časti trvania dlhoročných sporov zapísaní v katastri nehnuteľností ako vlastníci predmetných nehnuteľností a nehnuteľnosti sa tak dlhodobo nenachádzali v ich faktickej dispozičnej sfére. Dočasné obmedzenie ďalších právnych dispozícií s týmito nehnuteľnosťami preto nemožno považovať za neprimeraný zásah. Ďalšou vadou, ktorou rozhodnutie trpí je aj neodôvodnenosť rozhodnutia, keď súd bez bližšieho vysvetlenia uzavrel, že navrhovateľ ničím neosvedčil naliehavosť a nevyhnutnosť okamžitého zásahu súdu, ani obavu z ohrozenia budúcej exekúcie, pričom sa náležite nevysporiadal s rozhodujúcimi skutkovými tvrdeniami a právnymi argumentmi obsiahnutými v podanom návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Navrhovateľ v návrhu neodvodzoval potrebu neodkladného opatrenia zo všeobecných alebo hypotetických tvrdení. Naopak poukázal na konkrétne okolnosti, ktoré vo svojom súhrne odôvodňovali potrebu dočasnej súdnej ochrany, najmä na právoplatne určenú neplatnosť kúpnej zmluvy z 19.1.2008, zaplatenia kúpnej ceny vo výške 182 573,19 Eur povinnému v 1. rade, realizáciu rozsiahlych investícií navrhovateľa na predmetných nehnuteľnostiach, právoplatné určenie vlastníckeho práva povinných k predmetným nehnuteľnostiam, prebiehajúce konania o majetkových nárokoch navrhovateľa, vedené pod spisovou

značkou a , vyznačenie plomby na liste vlastníctva na základe rozhodnutia súdu o určení vlastníckeho práva, odmietanie dobrovoľného majetkového vysporiadania zo strany povinných, vyjadrenie povinného v 1. rade, podľa ktorého už nedisponuje finančnými prostriedkami rovnajúcimi sa sume kúpnej ceny, predchádzajúci prevod iného nehnuteľného majetku povinných na tretie osoby, absenciu vedomostí navrhovateľa o inom majetku povinných vyššej hodnoty, z ktorého by bolo možné jeho nároky efektívne uspokojiť. Súd prvej inštancie však nevysvetlil, či tieto okolnosti považuje za neosvedčené, právne bezvýznamné alebo za nedostatočné na prijatie záveru o potrebe dočasnej ochrany. V konaní o nariadenie neodkladného opatrenia sa nevyžaduje úplne preukázanie nároku ani všetkých skutkových okolností, postačuje ich osvedčenie, teda preukázanie takej miery pravdepodobnosti, ktorá odôvodňuje poskytnutie dočasnej ochrany. O to viac bolo potrebné, aby súd jasne a presvedčivo vysvetlil, prečo skutočnosti tvrdené a listinami osvedčované, podľa jeho názoru nedosahujú ani túto mieru pravdepodobnosti.

5. Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací, prejednal odvolanie navrhovateľa, ako podané včas, oprávnenou osobou, proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa a contrario v rozsahu vyplývajúcom z ustanovenia a a z hľadiska uplatnených odvolacích dôvodov a dospel k záveru, že odvolaniu navrhovateľa nie je možné vyhovieť.

6. Pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie ( ).

7. Neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením ( ).

8. Neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená ( ).

9. Neodkladným opatrení možno strane uložiť najmä, aby nenakladala s určitými vecami alebo právami, niečo vykonala, niečoho sa zdržala, alebo niečo znášala (, ).

10. Pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie ( ).

11. Z citovaných zákonných ustanovení vyplýva, že súd môže nariadiť neodkladné opatrenie v dvoch prípadoch, a to ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je daná obava, že exekúcia bude ohrozená. Splnenie aspoň jedného z nich, musí súd primárne vyhodnotiť na základe návrhu, a to z rozhodujúcich skutočností, ktoré podľa navrhovateľa odôvodňujú potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená. Navrhovateľ musí opísaním rozhodujúcich skutočností presvedčiť o potrebe nariadiť neodkladné opatrenie, v záujme dosiahnutia ochranného účelu, ktorý je pre tento inštitút charakteristický. Navrhovateľ v kontexte požadovanej procesnej ochrany má osvedčiť, že boli splnené všetky podmienky, resp. predpoklady na nariadenie neodkladného opatrenia, pričom tieto podmienky musia byť splnené kumulatívne, v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie. Nariadenie neodkladného opatrenia je takto prípustné a opodstatnené vtedy, ak navrhovateľ tvrdí a osvedčí a) existenciu právneho vzťahu medzi sporovými stranami, b) že tento právny vzťah si vyžaduje bezodkladnú úpravu, alebo že je daná obava z ohrozenia exekúcie, c) že uložením požadovanej povinnosti alebo obmedzenia objektívne možno dosiahnuť ochranu, ktorej sa navrhovateľ domáha (princíp efektívnosti), d) že navrhovaným neodkladným opatrením, pokiaľ má podľa okolností prípadu dočasný charakter, nebude vytvorený nenávratný stav, e) že právne účinky neodkladného opatrenia neobmedzia povinnú osobu neprimeraným spôsobom a nad nevyhnutný rozsah (princíp proporcionality) a f) že sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením (324 ods. 3 ).

12. Zo zákonného príkazu uvedeného v ust. vyplýva povinnosť súdu ex offo skúmať splnenie uvedenej podmienky, a to aj v prípade, že ostatné zákonné podmienky pre nariadenie neodkladného opatrenia sú splnené. Ak súd dospeje k záveru, že nariadenie zabezpečovacieho opatrenia by bolo vo vzťahu k účelu vyplývajúcemu z návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia možné, návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne. V tejto súvislosti musí súd primárne identifikovať účel, ktorý navrhovateľ svojim návrhom sleduje a tento komparatívne vyhodnotiť vo vzťahu

k možnému nariadeniu zabezpečovacieho opatrenia. Zabezpečovacím opatrením súd zriadi záložné právo na veciach, právach alebo iných majetkových hodnotách dlžníka, na zabezpečenie peňažnej pohľadávky veriteľa v prípade obavy z ohrozenia exekúcie. Podmienku podľa bude takto nevyhnutné bez ďalšieho považovať za splnenú vtedy, ak je vydanie zabezpečovacieho opatrenia z povahy veci vylúčené, teda v prípade, keď navrhovateľ nebude uplatňovať svoje právo na peňažné plnenie od dlžníka alebo sa nebude domáhať nariadenia neodkladného opatrenia z dôvodu obavy, že exekúcia bude ohrozená. Ak dosiahnutie sledovaného účelu zabezpečovacím opatrením nebude vylúčené, posúdi súd pred rozhodnutím o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia individuálne okolnosti prípadu. Spravidla pôjde o situácie, keď dlžník nie je vlastníkom veci, práva alebo inej majetkovej hodnoty, na ktorej by bolo možné efektívne zriadiť záložné právo. Vzhľadom na skrátený a zjednodušený procesný postup pri rozhodovaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia nie je súd povinný z vlastnej iniciatívy skúmať splnenie iných ako všeobecných podmienok na dosiahnutie sledovaného účelu zabezpečovacím opatrením. I keď z ust. priamo nevyplýva zákonná náležitosť návrhu na nariadenie neodkladného, osvedčiť vylučujúce okolnosti na dosiahnutie sledovaného účelu zabezpečovacím opatrením, v záujme procesného úspechu by mal navrhovateľ osvedčiť, že individuálne podmienky na dosiahnutie sledovaného účelu zabezpečovacím opatrením nie sú splnené. Inak súd jeho návrh, ktorým sa domáha nariadenia neodkladného opatrenia z dôvodu obavy z ohrozenia exekúcie na uspokojenie peňažnej pohľadávky, zamietne nie súc pritom povinný sám z úradnej povinnosti komplexne skúmať majetkové pomery dlžníka za účelom posúdenia možnosti efektívneho zriadenia záložného práva na konkrétnych veciach, právach alebo iných majetkových hodnotách (viď , druhé vydanie, C.H. Beck 2022, strana 1225 až 1231).

13. Navrhovateľ bol takto povinný v záujme vlastného procesného úspechu najprv osvedčiť, že nie sú splnené individuálne podmienky na dosiahnutie účelu sledovaného zabezpečovacím opatrením. Účelom zabezpečovacieho opatrenia je pritom posilnenie postavenia veriteľa a to zriadením záložného práva na špecifikovaný majetok dlžníka na zabezpečenie jeho pohľadávky, ktorá by mohla byť neskôr judikovaná alebo už bola judikovaná s cieľom, aby sa zamedzilo alebo zredukovalo možné nebezpečenstvo uspokojenia pohľadávky veriteľa. Prostredníctvom nariadenia zabezpečovacieho opatrenia by navrhovateľ ako veriteľ získal postavenie záložného veriteľa, ktorý by mohol pristúpiť k výkonu záložného práva na uspokojenie judikovanej pohľadávky v exekučnom konaní v súlade s .

14. Navrhovateľ sa podaným návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia domáha uloženia povinnosti povinným zdržať sa nakladania s predmetnými nehnuteľnosťami, ktorého dôvodnosť vyvodzuje z potreby dočasnej stabilizácie právnych a majetkových pomerov viažucich sa k predmetným nehnuteľnostiam v záujme predídenia ďalším dispozíciám s predmetnými nehnuteľnosťami, ktoré môžu viesť k ďalšiemu komplikovaniu právnych vzťahov medzi stranami a k podstatnému sťaženiu budúceho výkonu rozhodnutia vo veciach vedených medzi stranami vyplývajúcimi z navrhovateľom uplatnených žalôb týkajúcich sa majetkového vysporiadania následkov neplatnej kúpnej zmluvy (vrátanie kúpnej ceny a náhrady účelne vynaložených nákladov). Okolnosť vylučujúcu možnosť dosiahnuť sledovaný cieľ, resp. účel zabezpečovacím opatrením, ktorý svojim návrhom sleduje teda uspokojenie jeho peňažných nárokov, vzhliadol v existencii osobitných okolností, keď na liste vlastníctva je už vyznačená plomba predstavujúca bezprostredný podklad pre zmenu zápisu vlastníckeho práva v prospech povinných vyjadrujúc dôvodnú obavu, že ešte pred prípadným rozhodnutím o zabezpečovacom opatrení môže dôjsť k ďalšiemu scudzeniu alebo zaťaženiu predmetných nehnuteľností, prípadne k prevodu predmetných nehnuteľností na tretie osoby, čím by sa podstatne sťažila alebo úplne zmarila možnosť efektívneho uspokojenia jeho nárokov. Mal za to, že zabezpečovacie opatrenie by za daného stavu neriešilo potrebu okamžitej stabilizácie právnych pomerov viažucich sa k predmetným nehnuteľnostiam a nevylúčilo by riziko ďalších dispozícii s predmetnými nehnuteľnosťami v čase pred jeho prípadným nariadením. Podľa navrhovateľa navrhované neodkladné opatrenie nesleduje len zabezpečenie budúcej exekúcie peňažných nárokov navrhovateľa, ale predovšetkým okamžité zabránenie ďalším dispozíciám s predmetnými nehnuteľnosťami a zachovanie existujúceho právneho a majetkového stavu do času právoplatného vyriešenia sporov vedených medzi stranami. V odvolaní navrhovateľ opakovane zdôrazňuje, že sa domáha dočasnej stabilizácie právnych a majetkových pomerov do času rozhodnutia o majetkových nárokoch uplatnených v samostatných súdnych konaniach, pričom navrhované opatrenie smerovalo výlučne k tomu, aby povinní dočasne nenakladali s predmetnými nehnuteľnosťami spôsobom, ktorý by mohol zmariť alebo podstatne sťažiť budúce uspokojenie jeho nárokov.

15. Navrhovateľ takto dôvodnosť nároku, ktorému má byť poskytnutá ochrana neodkladným opatrením jednoznačne vymedzuje vzťahom ku konkrétnym konaniam, ktorými uplatnil svoje peňažné nároky z titulu vrátenia kúpnej ceny a náhrady účelne vynaložených nákladov vedených na Okresnom súde Michalovce pod sp. zn. o zaplatenie sumy 182.573,19 Eur s príslušenstvom a o náhradu účelne vynaložených nákladov vo výške 162.842,76 Eur. Zároveň je zrejmé, že navrhovateľ sa podaným návrhom domáha nariadenia neodkladného opatrenia z dôvodu obavy ohrozenia exekúcie. Vzhľadom na uvedené je možné dospieť k záveru, že navrhovateľom sledovaný účel možno dosiahnuť aj zabezpečovacím opatrením, keďže cieľom navrhovateľa je zabrániť zmareniu uspokojenia jeho peňažnej pohľadávky, ktorá je predmetom konania vo veci samej, v budúcej exekúcii, zároveň je splnená podmienka existencie majetku povinných, na ktorom je možné zriadiť záložné právo a následne je potrebné vyhodnotiť, či individuálne okolnosti prípadu vylučujú dosiahnutie sledovaného účelu zabezpečovacím opatrením.

16. K dôvodom uvádzaným navrhovateľom, pre ktoré nie je možné dosiahnuť sledovaný účel zabezpečovacím opatrením, ktoré vzhliadol v obave, že ešte pred prípadným rozhodnutím o zabezpečovacom opatrení môže dôjsť k ďalšiemu scudzeniu, prevodu alebo zaťaženiu predmetných nehnuteľností, čím by sa podstatne sťažila alebo úplne zmarila možnosť efektívneho uspokojenia jeho nárokov, pričom navrhované neodkladné opatrenie nesleduje len zabezpečenie budúcej exekúcie peňažných nárokov navrhovateľa, ale predovšetkým okamžité zabránenie ďalším dispozíciám s predmetnými nehnuteľnosťami a zachovanie existujúceho právneho a majetkového stavu do času právoplatného vyriešenia sporov vedených medzi stranami, je v prvom rade potrebné konštatovať, že právne pomery strán viažuce sa k predmetným nehnuteľnostiam boli právoplatne vyriešené rozsudkom o určení vlastníckeho práva. Navrhovateľom zvolený konštrukt takto nemá inštitucionálnu oporu v právnej úprave neodkladných opatrení, keďže stabilizácia právnych pomerov viažucich sa k predmetným nehnuteľnostiam bola dovŕšená meritórnym rozhodnutím o určení vlastníckeho práva. Navrhovateľ neuviedol a z návrhu ani inak nemožno vyvodiť, aký iný právny dôvod ako zabezpečenie budúcej exekúcie jeho uplatnených peňažných nárokov má byť požadovaným neodkladným opatrením zabezpečený a teda aký iný hmotnoprávny nárok navrhovateľa odôvodňuje obmedzenie povinných v dispozíciách s predmetnými nehnuteľnosťami resp. by bol dôvodom pre „zachovanie existujúceho právneho a majetkového stavu“. Z uvedeného teda nie je možné uzavrieť iné, len že navrhovateľ sa domáha nie právnej (neosvedčil žiadny iný hmotnoprávny nárok), ale faktickej stabilizácie pomerov, ktorých regulácia je z povahy neodkladných opatrení vylúčená z čoho vyplýva záver, že neosvedčil potrebu bezodkladne upraviť pomery strán navrhovaným obmedzením povinných v dispozíciách s nehnuteľnosťou.

17. Pokiaľ navrhovateľ vyjadruje obavu, že ešte pred prípadným rozhodnutím o zabezpečovacom opatrení môže dôjsť k ďalšiemu scudzeniu alebo zaťaženiu predmetných nehnuteľností prípadne k prevodu predmetných nehnuteľností na tretie osoby, čím by sa podstatne sťažila alebo úplne zmarila možnosť efektívneho uspokojenia jeho nárokov je potrebné konštatovať, že táto argumentácia popiera a obchádza účel zabezpečovacieho opatrenia zaraďujúc ust. prakticky medzi obsolentné ustanovenia procesného predpisu a zároveň vedie k nevyhnutnému záveru, že neodkladným opatrením navrhované obmedzenie vo výkone vlastníckeho práva je neprimerané a neadekvátne. Uvedená argumentácia navrhovateľa neobstojí ani v kontexte ustanovenia , podľa ktorého ustanovenia o neodkladnom opatrení sa použijú primerane aj na zabezpečovacie opatrenie z čoho nepochybne vyplýva, že časové rámce rozhodnutia o neodkladnom opatrení a zabezpečovacom opatrení sú totožné.

18. Navrhovateľ napokon odôvodňuje splnenie podmienky pre nariadenie neodkladného opatrenia obavou z ohrozenia budúcej exekúcie dôvodiac tým zároveň okolnosť vylučujúcu možnosť ochrany zabezpečovacím opatrením, ktorú vzhliadol v dlhodobej neochote povinných vysporiadať jeho peňažné nároky z neplatnej kúpnej zmluvy, majúcej podklad vo vyjadrení povinného v 1. rade, že finančnými prostriedkami získanými z predaja nehnuteľnosti už nedisponuje a že povinní v roku 2023 previedli vlastníctvo nehnuteľnosti, v ktorej bývajú na svoje deti, pričom o inom ich majetku vedomosť nemá, a preto je tu dôvodná obava, že predmetné nehnuteľnosti po zápise vlastníctva v katastri nehnuteľností prevedie na iné osoby a pod.. Splnenie tejto zákonnej podmienky je potrebné vyhodnotiť v okolnostiach prejednávanej veci a to v časovej súvislosti spôsobilej osvedčiť reálnu obavu z ohrozenia uspokojenia možných peňažných nárokov navrhovateľa v tom smere, či úkony povinných smerujúce k nakladaniu s ich majetkom mali časovú súvislosť s uplatnenými nárokmi navrhovateľa indikujúc tak ich snahu

vyhnúť sa uspokojeniu týchto nárokov. Z listín predložených navrhovateľom k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vyplýva niekoľko faktov: (i) neplatná kúpna zmluva, na základe ktorej povinný 1. predal nehnuteľnosť navrhovateľovi a navrhovateľ zaplatil povinnému 1. kúpnu cenu bola uzavretá a na jej základe bolo plnené v roku 2008, (ii) povinná 2. sa dovolala neplatnosti tejto zmluvy listom z 21.07.2011 doručeným navrhovateľovi, (iii) neplatnosť navrhovateľ neuznal, preto bola nútená domôcť sa neplatnosti žalobou podanou na súd v roku 2011, o ktorej bolo právoplatne rozhodnuté rozsudkom, ktorý nadobudol právoplatnosť 23.5.2013, (iv) navrhovateľ však už 4.6.2012 predal odčlenenú časť nehnuteľnosti so súčasným zriadením záložného práva v jeho prospech (následne aj druhú časť kúpnou zmluvou z 24.7.2013), ktorá skutočnosť spôsobila nemožnosť obnovenia zápisu vlastníckeho práva povinných a (v) vyvolala ďalší spor o určenie vlastníckeho práva (v roku 2016), ktorý bol právoplatne ukončený vo vzťahu k tejto časti predmetu konania 23.6.2026, (vi) navrhovateľ uplatnil peňažné nároky z neplatnej kúpnej zmluvy žalobami podanými v roku 2024, (vii) povinní darovali nehnuteľnosť, v ktorej bývajú, deťom, darovacou zmluvou z 31.8.2023. Vyjadrenie povinného 1., že už finančnými prostriedkami z kúpnej zmluvy (po uplynutí takmer 16 rokov), nedisponuje, nie je nijako prekvapivé a nemožno z neho bez ďalšieho vyvodiť ako s týmito peňažnými prostriedkami naložil a že tak učinil so zámerom ohroziť uspokojenie nárokov navrhovateľa bez osvedčenia aspoň minimálnych indícií, ktoré by k takémuto zámeru bol možné priradiť. Navrhovateľ zároveň netvrdil a ničím neosvedčil, že už v čase dovolania sa neplatnosti kúpnej zmluvy povinnou 2., či v inom nasledujúcom období, bol pripravený vrátiť nehnuteľnosti a že povinní v rovnakom čase neboli ochotní vrátiť kúpnu cenu, teda splniť vzájomne podmienenú povinnosť. Ochota navrhovateľa pristúpiť k vzájomnému vysporiadaniu nárokov z neplatnej kúpnej zmluvy je naopak vážne spochybnená ďalším predajom nehnuteľnosti tretiemu subjektu. Časovú súvislosť medzi uzavretím darovacej zmluvy a uplatnením nárokov navrhovateľa v konaniach z neplatnej kúpnej zmluvy, nie je možné vyvodiť vôbec. Odvolací súd takto uzavrel, že navrhovateľ neosvedčil okolnosti vylučujúce ochranu uplatnených peňažných nárokov voči povinným zabezpečovacím opatrením a v konečnom dôsledku ani dôvodnú obavu z ohrozenia exekúcie, ako jednej z podmienok pre nariadenie neodkladného opatrenia. V tejto súvislosti je tiež potrebné zdôrazniť, že potrebnosť, a teda i naliehavosť bezodkladnej úpravy pomerov strán sporu je osvedčená iba vtedy, ak sa preukáže alebo aspoň osvedčí existencia takých konkrétnych úkonov strany sporu, voči ktorej návrh na nariadenie neodkladného opatrenia smeruje, v dôsledku ktorých sa strana, ktorá podáva návrh na neodkladné opatrenie, môže dôvodne obávať nenapraviteľnej alebo len ťažko napraviteľnej ujmy na jej strane.

19. Vzhľadom na to, že podmienky pre nariadenie neodkladného opatrenia z vyššie uvedených dôvodov neboli splnené, odvolaciemu súdu i napriek dôvodne uplatnenej odvolacej argumentácii navrhovateľa vo vzťahu k nesprávnemu právnemu posúdeniu súdom prvej inštancie nedostatku aktívnej vecnej legitimácie navrhovateľa, dočasnosti navrhovaného neodkladného opatrenia, či nedostatkov odôvodnenia rozhodnutia súdu prvej inštancie, neostávalo iné, len napadnuté zamietavé uznesenie vo výroku ako vecne správne potvrdiť z iných dôvodov ako uvedených v napadnutom uznesení súdu prvej inštancie, rešpektujúc zároveň princíp hospodárnosti konania vyplývajúci z základných princípov v kontexte ust. umožňujúceho odvolaciemu súdu vyporiadať sa v rozhodnutí s podstatnou argumentáciou strán sporu, v tomto prípade navrhovateľa, prednesenou v konaní na súde prvej inštancie, ktorá je prakticky totožná i s jeho argumentáciou odvolacou.

20. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust. v spojení s ust. a . V prejednávanom spore nebol navrhovateľ v odvolacom konaní úspešný a plne úspešným povinným vznik trov v súvislosti s odvolacím konaním nemožno rozumne predpokladať, preto odvolací súd stranám nárok na náhradu trov konania nepriznal.

21. Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu pomerom hlasov 3:0 ( ).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( ).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (, ).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (, ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ).

Dovolateľ má právo v dovolacom konaní zvoliť si advokáta alebo sa môže obrátiť na Centrum právnej pomoci ( ).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ).