Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_KE-6S-25-2022.pdf
PDF · 150.22 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
KE-6S/25/2022
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Správny súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martina Ľudevíta Fafaľáka a členov senátu JUDr. Martina Špaka (sudca spravodajca) a Mgr. Slavomíra Podhorského v právnej veci žalobcu: GB STAV KOŠICE, s.r.o., so sídlom Bancíkovej 1/A 821 03 Bratislava, IČO: 48 293 750, právne zastúpený: ČOLLÁK & PARTNERI advokátska kancelária s.r.o., ul. Floriánska č. 19, 040 01 Košice, IČO: 45 946 868, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 100074719/2022 zo dňa 14.01.2022, takto
r o z h o d o l :
I. Súd z r u š u j e rozhodnutie žalovaného č. 100074719/2022 z 14.01.2022, ako aj obsahovo nadväzujúce rozhodnutie Daňového úradu Košice, pobočka Rožňava č. 101724709/2021 z 14.09.2021 a v r a c i a Daňovému úradu Košice, pobočka Rožňava na ďalšie konanie.
II. Žalobca m á voči žalovanému nárok na náhradu účelne vynaložených trov konania v celom rozsahu.
o d ô v o d n e n i e :
I. Administratívne konanie
1. Listom zo dňa 11.02.2020 oznámil Daňový úrad Prešov, pobočka Rožňava (ďalej ako „správca dane“) žalobcovi výkon daňovej kontroly na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie mesiaca november 2019 a vyzval žalobcu na predloženie evidencie DPH za kontrolované zdaňovacie obdobie, došlých faktúr, vystavených faktúr, bankových výpisov, príjmových a výdavkových dokladov, zmlúv, objednávok, pracovných zmlúv a dohôd o vykonaní pracovného pomeru a ďalšiu povinnú evidenciu v zmysle zákona o DPH. Daňová kontrola sa v zmysle tohto oznámenia mala začať dňa 09.03.2020 o 10:00 hod. v priestoroch správcu dane.
2. Dňa 21.05.2020 sa uskutočnilo ústne pojednávanie medzi správcom dane a štatutárnym zástupcom žalobcu, na ktorom žalobca zodpovedal otázky správcu dane týkajúcich sa zaúčtovaných faktúr. Správca dane položil žalobcovi otázky týkajúce sa dodávateľa spoločnosti MD Invest SK s.r.o., na ktoré žalobca uviedol, že táto spoločnosť dodávala žalobcovi stavebný materiál na stavbu ZŠ Lastovce, obytná skupina GROT4, Obecný úrad Vyšná Hutka s kultúrnym domom. Táto spoločnosť vystavila žalobcovi spolu 3 faktúry, a to faktúru č. MD20190014 z 04.11.2019, splatná dňa 30.12.2019 na sumu 38 749, 99 eur s 20% DPH, faktúru č. MD20190015 z 13.11.2019, splatná dňa 08.01.2020 na sumu 36 450,- eur s 20% DPH, faktúru č. MD20190016 z 19.11.2019, splatná dňa 14.01.2020 na sumu 37 750,- eur s 20% DPH. Prepravu tovaru žalobca zabezpečil vlastnými vozidlami. Všetky faktúry boli žalobcom uhradené a zaviazal sa správcovi dane predložiť bankové výpisy preukazujúce ich úhradu.
3. Dňa 24.06.2020 sa uskutočnilo ústne pojednávanie v sídle správcu dane, na ktorom bol vypočutý pán A. B., ktorý zodpovedal otázky správcu dane o predmete podnikateľskej činnosti. Tento svedok uviedol, že jeho spoločnosť spolupracovala so žalobcom a dodal mu tovar, teda stavebný materiál a správcovi dane potvrdil vystavenie troch faktúr v zdaňovacom období november 2019. Tento svedok taktiež tvrdil aj úhradu týchto faktúr, a to bankovým prevodom.
4. E-mailom zo dňa 16.11.2020 doručil pán A. B. doklady, na ktoré sa zaviazal v rámci svojej svedeckej výpovede, a to zmluvu o podnájme nebytových priestorov, faktúru č. MD20190014 z 04.11.2019, splatná dňa 30.12.2019 na sumu 38 749, 99 eur s 20% DPH, faktúru č. MD20190015 z 13.11.2019, splatná dňa 08.01.2020 na sumu 36 450,- eur s 20% DPH, faktúru č. MD20190016 z 19.11.2019, splatná dňa 14.01.2020 na sumu 37 750,- eur s 20% DPH vrátane dodacích listov a výdajky zo skladu a prijatí objednávky dňa 02.10.2019 a prijatie potvrdenia prijatia objednávky z 03.10.2019.
5. Dňa 19.01.2021 správca dane vyhotoví protokol z daňovej kontroly na DPH za zdaňovacie obdobie november 2019, v ktorom v časti II. 1.3.1.3 spochybnil vznik práva žalobcu na odpočet DPH za zdaňovacie obdobie november 2019 vo výške 18 825 €, a to z dôvodu, že pri výkone daňovej kontroly nebolo preukázané reálne vykonávanie ekonomickej činnosti dodávateľa žalobcu MD Invest SK s.r.o. a jeho subdodávateľa JONAS Development s.r.o. a počas výkonu daňovej kontroly nebolo reálne preukázané deklarované dodanie fakturovaných tovarov daňovým subjektom MD Invest SK s.r.o. Správca dane mal za to, že v reťazci MD Invest SK s.r.o. a JONAS Development s.r.o. nebolo preukázané, či a akým spôsobom došlo k dodaniu tovaru v zmysle faktúr vystavených spoločnosťou MD Invest SK s.r.o. pre žalobcu a vzhľadom k nemožnosti vykonať miestne zisťovanie v spoločnosti MD Invest s.r.o. a k nespolupráci spoločnosti JONAS Development s.r.o. nebolo potvrdené dodanie tovarov v zmysle §49 ods. 2 písm. a) zákona o DPH a preto žalobca v zmysle tohto zákonného ustanovenia nemá nárok na odpočet dane. Správca dane zároveň vyzval žalobcu na vyjadrenie sa k protokolu v lehote 30 pracovných dní. Žalobca sa v uvedenej lehote k protokolu z daňovej kontroly nevyjadril.
6. Rozhodnutím správcu dane z 24.03.2021 č. 100483752/2021 správca dane vyrubil rozdiel dane v sume 18 825 € na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie november 2018, v ktorom sa správca dane pridržal svojich záverov uvádzaných v protokole o vykonaní daňovej kontroly. Proti tomuto rozhodnutiu podal žalobca v zákonnej lehote odvolanie, v ktorom navrhol, aby žalovaný napadnuté rozhodnutie zrušil a vrátil vec správcovi dane na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Žalobca v odvolaní voči prvostupňovému rozhodnutiu uviedol, že argumentácia správcu dane je sporná, poprel tvrdenia správcu dane, že tovar bol dodaný iba formálne, teda iba na základe faktúr, ale práve naopak, tovar bol reálne dodaný a použitý na stavbách, ktorých bol žalobca zhotoviteľom. Žalobca uviedol, že aj samotný dodávateľ žalobcu potvrdil dodanie fakturovaného tovaru. Žalobca uviedol, že faktúry boli aj uhradené o čom predložil správcovi dane potvrdenia o prevode finančných prostriedkov zo dňa 01.06.2020, zo dňa 02.03.2020, zo dňa 20.02.2020
7. Rozhodnutím žalovaného z 06.07.2021 č. 101158148/2021 žalovaný odvolaním napadnuté rozhodnutie správcu dane zrušil a vrátil vec správcovi dane na ďalšie konanie a rozhodnutie. Žalovaný k dôvodom svojho rozhodnutia uviedol, že Správca dane neprihliadal na všetky skutočnosti, ktoré vyšli pri správe daní najavo, správca dane neprihliadal a nevyhodnotil všetky dôkazy a zistenia uvedené v napadnutom rozhodnutí a nevysporiadal sa so všetkými vyjadreniami žalobcu v súvislosti so spornými faktúrami. Žalovaný na základe tejto skutočnosti považuje námietky žalobcu, že správca dane nepostupoval podľa ustanovenia § 3 ods. 1, 3 Daňového poriadku, za opodstatnené, a že odvolaním napadnuté rozhodnutie správcu dane nie je v súlade s ustanovením § 63 ods. 5 Daňového poriadku. Žalovaný vytkol správcovi dane, že správca dane oboznámil žalobcu so zisteniami získanými počas daňovej kontroly, a to listom z dňa 15.01.2021, pričom žalobca zaslal správcovi dane vyjadrenie, vrátane príloh a výpisov z bankových účtov preukazujúcich úhradu sporných faktúr, v ktorom uviedol svoje stanovisko k jednotlivým bodom uvádzaných vo výzve správcu dane, avšak správca dane sám vo svojom rozhodnutí nevysporiadal so skutočnosťou týkajúcou sa namietaných sporných skutočností, ako ani s vyjadreniami žalobcu. Z uvedeného dôvodu žalovaný považoval rozhodnutie správcu dane zo 24.03.2021 za nepreskúmateľné. Žalovaný taktiež konštatoval, že správca dane síce v odôvodnení napadnutého rozhodnutia zhrnul zistenia, na základe ktorých vydal svoje rozhodnutie, avšak vo svojom rozhodovaní neprihliadol a nevyhodnotil všetky dôkazy produkované žalobcom vo vzájomných súvislostiach s ostatnými zisteniami a dôkazmi zaobstaranými počas daňovej kontroly. Skutočnosti zistené správcom dane vytvárajú obraz obchodovania v širších súvislostiach a sú dôvodom
pre oprávnené pochybnosti správcu dane, ale bez ich dôkladného vyhodnotenia vo vzájomných súvislostiach nie je možné prijať záver o neoprávnenom odpočítaní dane zo sporných faktúr. Po zrušení rozhodnutia bude úlohou správcu dane odstrániť žalovaným vytýkané nedostatky, opätovne posúdiť a vyhodnotiť všetky zaobstarané a predložené dôkazy, či v prospech, alebo neprospech daňového subjektu a pri hodnotení dôkazov bude správca daní posudzovať každý dôkaz samostatne a všetky vykonané dôkazy vo vzájomnej súvislosti. Ak bude potrebné doplniť dokazovanie, tak ho správca dane doplní a s prípadnými novými zisteniami sa správca dane náležitým spôsobom vyporiada.
8. Správca dane po zrušení jeho rozhodnutia zo 24.03.2021 doplnil dokazovanie zabezpečením bankových výpisov spoločnosti JONAS Development s.r.o., pričom z odpovedí všetkých bánk pôsobiacich na území Slovenskej republiky vyplynulo, že v rozhodnom období táto spoločnosť nemala zriadený v týchto finančných inštitúciách bankový účet. Správca dane požiadal Tatrabanka a.s. o zaslanie informácie týkajúcej sa účtu IBAN: C. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX, ku ktorému dňa 03.09.2021 banka zaslala správcovi dane odpoveď, ktorej prílohou bol aj výpis daného bankového účtu. Správca dane dňa 06.09.2021 ústne prejednal so žalobcom dôkazy, ktoré z úradnej moci zabezpečil do administratívneho spisu a dospel k záveru, že daňovým subjektom predložené dôkazy v priebehu daňovej kontroly ako i zistenia vyrubovacieho konania nie sú takými dôkazmi, ktoré by jednoznačne a nespochybniteľne preukazovali vznik práva na odpočítanie dane podľa § 49 ods. 1 a 2 zákona o DPH z prijatých faktúr od dodávateľa MD Invest SK s.r.o.. Žalobca do zápisnice z ústneho prejednania uviedol, že so závermi správcu dane nesúhlasí.
9. Rozhodnutím správcu dane z 14.09.2021 č. 101724709/2021 správca dane vyrubil rozdiel dane v sume 18 825 € na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie november 2019, v ktorom sa správca dane pridržal svojich záverov uvádzaných v protokole o vykonaní daňovej kontroly.
10. Podaním zo dňa 25.10.2021 sa žalobca odvolal voči rozhodnutiu správcu dane, v ktorom navrhol, aby žalovaný napadnuté rozhodnutie zrušil a vrátil vec správcovi dane na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Žalobca v odvolaní voči prvostupňovému rozhodnutiu uviedol, že argumentácia správcu dane je sporná, poprel tvrdenia správcu dane, že tovar bol dodaný iba formálne, teda iba na základe faktúr, ale práve naopak tovar bol reálne dodaný a použitý na stavbách, ktorých bol žalobca zhotoviteľom. Žalobca uviedol, že aj samotný dodávateľ žalobcu v rámci svojho výsluchu pred správcom dane potvrdil dodanie fakturovaného tovaru. Žalobca uviedol, že faktúry boli aj uhradené, o čom predložil správcovi dane potvrdenia o prevode finančných prostriedkov zo dňa 01.06.2020, zo dňa 02.03.2020, zo dňa 20.02.2020, pričom zdôraznil, že skutočné zaplatenie faktúr nie je v zmysle judikatúry Súdneho dvora EÚ, zákonným predpokladom pre vznik nároku na odpočítanie DPH. Žalobca ďalej uviedol, že správca dane sa vôbec nevyporiadal s priamym pokynom žalovaného, ako odvolacieho orgánu, na prihliadanie a dôkladné vyhodnotenie predložených dôkazov a vyjadrení žalobcu a ostatných subjektov. Správca dane obmedzil svoju argumentáciu na jedinú a naozaj stručnú vetnú konštrukciu, v ktorej absentuje akýkoľvek popis hodnotiaceho procesu správcu dane, a to vo vzťahu k listinným dôkazom, ktoré v skôr vydanom rozhodnutí považoval za zásadné pre vyslovenie porušenia ustanovení daňového poriadku a zákona o DPH. Žalobca má za to, že jediným zámerom správcu dane bolo žalobcu dodaniť, respektíve vyhnúť sa uznaniu existencie práva žalobcu na odpočet dane z pridanej hodnoty. Žalobca opätovne poukázal na skutočnosť, že tak ako žalobca, ako aj svedok pán B., potvrdili skutočnosť, že spoločnosť MD Invest SK s.r.o. skutočne dodala žalobcovi tovar, ktorý bol následne použitý na zákazkách žalobcu, pričom je nutné zohľadniť aj skutočnosť, že od dodania tovaru k výsluchu žalobcu a tohto svedka uplynul nezanedbateľný čas, pričom vyslúchané osoby si objektívne nemôžu pamätať všetky detaily a podrobnosti realizovaného obchodu. K námietke správcu dane, že spoločnosť JONAS Development s.r.o. nevykonávala žiadnu podnikateľskú činnosť, a preto je spochybnené reálne dodanie tovaru, podľa názoru žalobcu táto skutočnosť nemá vplyv na posúdenie priznania nároku na odpočet dane, a to z dôvodu, že v daňovom konaní nebolo preukázané, že žalobca mal akúkoľvek vedomosť o zúčastnení sa tejto spoločnosti v dodávateľskom reťazci, nevedel o tej skutočnosti, že táto spoločnosť je dodávateľom spoločnosti MD Invest SK s.r.o. a že žalobca nemôže zodpovedať za to, že táto spoločnosť v rámci prebiehajúceho daňového konania so správcom dane nespolupracovala. Žalobca má za to, že správca dane je oprávnený v rámci svojej právomoci preukazovať len tie skutočnosti, ktoré sa týkajú kontrolovaného daňového subjektu, a nemôže pripisovať na ťarchu žalobcu ekonomickú činnosť a obchodné transakcie iného daňového subjektu. Žalobca v závere odvolania poukázal na ustálenú judikatúru najvyšších súdnych autorít, vrátane Súdneho dvora EÚ, na základe ktorých mal za to, že vykonaným dokazovaním v rámci daňového konania nie je spochybnené dodanie
tovaru, a preto nárok na odpočet dane z faktúr vystavených spoločnosťou MD Invest SK s.r.o. je dôvodný, a preto navrhol, aby žalovaný zrušil napadnuté rozhodnutie správneho orgánu a vrátil správnemu orgánu vec na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
11. Žalovaný rozhodnutím č. 100074719/2022 z 14.01.2022 odvolaním napadnuté rozhodnutie správcu dane potvrdil. Žalovaný sa vo svojom rozhodnutí stotožnil so skutkovým a právnym posúdením veci. Žalovaný v odôvodnení svojho rozhodnutia poukázal na rozporné tvrdenia žalobcu a svedka A. B. v časti výpovedí o tom, ako mala byť zabezpečená preprava stavebného materiálu, žalovaný ďalej poukázal na skutočnosť, že vykonaným dokazovaním dospel k záveru, že spoločnosť JONAS Development s.r.o. objektívne nemohla dodať tovar, ktorý bol predmetom následného dodania žalobcovi, nakoľko bola dňa 31.07.2020 tejto spoločnosti zrušená registrácia pre daň z pridanej hodnoty, ďalej, v zdaňovacom období november 2019, v ktorom deklarovala dodanie tovaru a služby podľa § 8 a 9 zákona o DPH spoločnosti MD Invest s.r.o., táto spoločnosť vykázala vlastnú daňovú povinnosť vo výške 879,89 € na DPH, a teda je vylúčené, že by táto spoločnosť dodala tovar spoločnosti MD Invest s.r.o.. Žalovaný poukázal aj na tú skutočnosť, že je vo výlučnej kompetencii žalobcu, aby si preveril podnikateľské subjekty s ktorými vstupuje do obchodných vzťahov, aby si preveril ich dôveryhodnosť, čo z vykonaného dokazovania vyplynulo, že takto žalobca neučinil a z tohto dôvodu žalobcovi aj vlastným pričinením nebol priznaný nárok na odpočet dane.
II. Súdne konanie
12. Správnou žalobou elektronicky doručenou dňa 30.03.2022 Krajskému súdu v Košiciach sa žalobca domáhal zrušenia napadnutého rozhodnutia žalovaného č. 100074719/2022 z 14.01.2022, ako aj zrušenia prvostupňového rozhodnutia a priznania nároku na náhradu trov konania. Súčasťou správnej žaloby bol aj návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe.
13. Konanie o správnej žalobe bolo Krajským súdom v Košiciach vedené pôvodne pod sp. zn. 6S/25/2022. S účinnosťou od 01.06.2023 začal svoju činnosť Správny súd v Košiciach. V súlade s § 3 ods. 3 písm. c) zákona č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, výkon súdnictva prešiel z Krajského súdu v Košiciach a z Krajského súdu v Prešove na Správny súd v Košiciach vo všetkých veciach, v ktorých je od 01.06.2023 daná právomoc správnych súdov. Od 01.06.2023 je teda na konanie v predmetnej veci príslušný Správny súd v Košiciach (ďalej len „správny súd“), ktorým bolo konanie v ďalšom vedené pod sp. zn. KE- 6S/25/2022.
14. Žalobca v podanej správnej žalobe uviedol, že má za to, že napadnuté rozhodnutie je nesprávne a nezákonné. Žalobca v správnej žalobe uviedol, že závery správcu dane o tom, že k dodaniu fakturovaného tovaru nedošlo sú nesprávne, nakoľko tieto závery sú priamo vyvrátené vykonaným dokazovaním, a to výsluchom konateľa žalobcu, pána D. B., dňa 21.05.2020, z ktorého vyplýva, že konateľovi žalobcu boli kladené prevažne otázky týkajúce sa dodávky tovarov od spoločnosti MD Invest SK s.r.o, pričom konateľ žalobcu podrobne opísal, akým spôsobom sa na spoločnosť MD Invest SK s.r.o nakontaktoval (konateľ spoločnosti MD Invest SK s.r.o bol jeho dlhoročný kamarát), ďalej, že spoločnosti MD Invest SK s.r.o zaslal písomnú objednávku, ktorá síce má zjavnú chybu (zámena v postavení objednávateľa a dodávateľa), čo však samo o sebe nespochybňuje autenticitu a platnosť uzatvorenej kúpnej zmluvy. Konateľ žalobcu presne identifikoval stavby, na ktoré bol zakúpený stavebný materiál použitý, pričom žalobca poznamenal, že sa jednalo o 3 stavby a žalobca sa k týmto skutočnostiam vyjadril priamo v rámci svojho výsluchu, bez dodatočného poskytnutia primeranej lehoty. Žalobca správcovi dane podrobne označil aj spôsob použitia dodaného tovaru. Žalobca ďalej poukázal aj na výsluch p. B. z 24.06.2020, v rámci, ktorého tento svedok potvrdil skutočnosť, že spoločnosť MD Invest SK s.r.o dodala žalobcovi fakturovaný stavebný materiál, potvrdil skutočnosť, že správcom dane predložené faktúry vystavil samotný svedok, potvrdil pravosť pečiatky obsiahnutej na jednotlivých faktúrach a čo sa týka nečitateľného podpisu, tieto skutočnosti si overí s originálmi faktúr v jeho účtovníctve a dodá ich správcovi dane, vrátane dodacích listov. Svedok potvrdil, že dodaný tovar bol využitý na rôznych stavbách realizovaných žalobcom. Svedok ďalej uviedol, že tento tovar bol nadobudnutý od spoločnosti JONAS Development s.r.o., ktorá zabezpečovala prepravu tovaru do skladov na ulici Jazerná 1 v Košiciach. Po výsluchu svedka tento svedok predložil správcovi dane aj kontrolný výkaz za obdobie 11/2019, knihu prijatých faktúr (vrátane faktúr vystavených spoločnosťou JONAS Development s.r.o.), knihou vydaných faktúr, evidenciu DPH.
Žalobca v správnej žalobe opakovane zdôraznil, že bankovým prevodom uhradil spoločnosti MD Invest SK s.r.o faktúry č. MD20190014 z 04.11.2019, splatná dňa 30.12.2019 na sumu 38 749, 99 eur s 20% DPH, č. MD20190015 z 13.11.2019, splatná dňa 08.01.2020 na sumu 36 450,- eur s 20% DPH, č. MD20190016 z 19.11.2019, splatná dňa 14.01.2020 na sumu 37 750,- eur s 20% DPH, pričom úhrada týchto faktúr po lehote splatnosti nemá žiaden vplyv na nepriznanie nároku na odpočet dane. Žalobca trvá na svojom názore, že nie je oprávnený ani povinný preverovať právne vzťahy svojich obchodných partnerov, nakoľko tieto právne vzťahy tvoria súčasť obchodného, bankového, prípadne daňového tajomstva, a preto má za to, že právny názor správcu dane, ktorým preniesol dôkazné bremeno na žalobcu z uvedených dôvodov, je nesprávny. Žalobca v závere svojej správnej žaloby poukázal aj na argumentáciu Najvyššieho súdu SR v rozsudku, sp. zn. 5Sžfk/2/2017 z 18.09.2017, ktorý odkázal na rozsudok Súdneho dvora EÚ v v spojených konaniach C-354/03 (Optigen) a C-355/03 (Fulcrum Electronics) a C-484/03 (Bond House) kde Súdny dvor vyslovil, že „nárok na odpočet dane nemôže byť dotknutý skutočnosťou, že v reťazci dodávok je iná predchádzajúca, alebo následná transakcia zaťažená daňovým podvodom, o ktorom platca nevie alebo nemôže vedieť. Každá transakcia musí byť posudzovaná sama o sebe a charakter jednotlivých transakcií nemôže byť zmenený predchádzajúcimi alebo následnými udalosťami. Najvyšší súd má za to, že dôkazné bremeno, ktoré znáša daňový subjekt je jasné limitované ustanovením § 24 ods. 1 daňového poriadku, ktoré však v záujme zachovania ústavne konformného výkladu tohto ustanovenia nie je možné vykladať extenzívne na ťarchu daňového subjektu a záťaže zaťažiť ho preukázaním skutočností, ktoré svojou účasťou nezabezpečoval“ na základe týchto skutočností žalobca navrhuje, aby správny súd napadnuté rozhodnutie žalovaného, ako aj správneho orgánu zrušil a vrátil vec na ďalšie konanie. Žalobca žiadal, aby správny súd priznal správnej žalobe odkladný účinok.
15. Výzvou zo dňa 03.05.2022 správny súd vyzval právneho zástupcu žalobcu na predloženie plnej moci na zastupovanie, ako aj rovnopisy rozhodnutia žalovaného a správcu dane, ktoré sú správnou žalobou napadnuté. Podaním z dňa 23.05.2022, doručeným správnemu súdu dňa 23.05.2022, právny zástupca žalobcu predložil plnú moc na zastupovanie ako aj rovnopisy rozhodnutí, ktoré boli správnou žalobou napadnuté.
16. Správny súd doručil správnu žalobu s prílohami žalovanému a vyzval žalovaného dňa 20.06.2022 na vyjadrenie sa k žalobe v lehote 60 dní.
17. Podaním zo dňa 02.09.2022 sa žalovaný vyjadril k správnej žalobe, kde uviedol, že žalobné body uvádzané v správnej žalobe sú vo svojej podstate zhodné s odvolacími dôvodmi uvedenými v podanom odvolaní proti rozhodnutiu správcu dane a s ktorými sa žalovaný vysporiadal v odôvodnení žalobou napadnutého rozhodnutia. K námietke žalobcu, že vykonaným dokazovaním bolo preukázané dodanie tovaru spoločnosťou MD Invest SK s.r.o. žalovaný uvádza, že žalobca ani dodávateľská spoločnosť MD Invest SK s.r.o. nepreukázali reálne dodanie predmetných tovarov, pretože ich tvrdeniam neboli podložené relevantnými dôkazmi a uvedené nebolo preukázané ani dokazovaním vykonaným správcom dane, ktorý preveroval ďalšie skutočnosti ohľadom deklarovaných transakcií. Žalobca a bývalý konateľ spoločnosti MD Invest SK s.r.o. predložili správcovi dane objednávky, na ktoré ako jediné bol odkaz v predmetných faktúrach, pričom objednávky boli rozdielne, mali odlišné číslovanie, ako aj dátum vystavenia a žalobca správcovi dane nezrovnalosti v predložených objednávkach nevysvetlil. Žalovaný poukázal aj na rozpory v tvrdeniach žalobcu a pána B. v rámci ich svedeckých výpovedí týkajúcich sa prepravy tovaru. Žalovaný poukázal na skutočnosť, že dôkazy preukazujúce dodanie tovaru sú prevažne listinného charakteru, pričom zdôraznil, že na tento účel je možné aj dôkazy v listinnej forme vyfabrikovať, pričom tieto dôkazy nemusia odrážať reálne plnenia. Žalovaný ďalej poukázal na skutočnosť, že spoločnosť MD Invest SK s.r.o. preukázateľne nemohla nadobudnúť tovar od spoločnosti JONAS Development s.r.o., nakoľko táto spoločnosť nevykonávala žiadnu ekonomickú činnosť. Spoločnosť MD Invest SK s.r.o. mala v zdaňovacom období mesiaca november 2019 prijať dodaný tovar od spoločnosti JONAS Development s.r.o., čo mal potvrdiť v rámci svojej svedeckej výpovede pán A. B., pričom tento tovar mal byť dodaný na základe jedenástich faktúr pre spoločnosť MD Invest SK s.r.o. v celkovej sume 527 935,40 eur, z toho DPH 20 % vo výške 87 989,22 eur, pričom spoločnosť JONAS Development s.r.o. uviedla celkovú výšku uskutočnených tuzemských zdaniteľných obchodov v daňovom priznaní k dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie november 2019 len v sume 4 399,46 eur. Z uvedeného je zrejmé, že spoločnosť JONAS Development s.r.o.nemohla spoločnosti MD Invest SK s.r.o dodať stavebný materiál tak, ako to tvrdil pán A. B. v rámci svojej svedeckej výpovede. Žalovaný k tvrdeniu žalobcu, že jeho dodávateľ nemá zriadenú
ani webovú stránku, a preto je spochybnené dodanie tovaru, uvádza, že táto skutočnosť iba dotvára celkový obraz o spochybnení reálnosti dodania tovaru. Žalovaný má za to, že práve neskoršia úhrada faktúr taktiež môže zakladať dôvodnú pochybnosť o reálnom dodaní tovaru. Žalovaný popiera tvrdenia žalobcu, že správca dane bezdôvodne prenáša dôkazné bremeno na žalobcu, pričom zdôrazňuje, že je povinnosťou žalobcu v prvom rade preukázať svoje tvrdenia relevantnými a najmä hodnovernými dôkazmi až následne je možné uvažovať o unesení dôkazného bremena a jeho presunu na správcu dane, prípadne na žalovaného. To sa v rámci tohto daňového konania neudialo. Žalovaný v závere svojho podania uviedol, že navrhuje, aby správny súd správnej žalobe nepriznal odkladný účinok a vo veci samej, aby ju správny súd zamietol, pričom žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
18. Správny súd uznesením č. k. 6S/25/2022-80 zo dňa 06.10.2022 zamietol návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe.
19. Žalobca podaním zo dňa 04.11.2022 doručil súdu repliku, v ktorej uviedol, že argumentáciu žalovaného obsiahnutú vo vyjadrení považuje za účelovú, tendenčnú a aj naďalej za zavádzajúcu. Žalobca v ďalšom len odkázal na to, čo uviedol v podanej správnej žalobe a opätovne poukázal na skutočnosť, že správca dane pri vydaní svojho rozhodnutia vychádzal iba z dôkazov, ktoré mali byť v neprospech žalobcu, pričom sa úplne opomenul vysporiadať s dôkazmi, ktoré svedčili v jeho prospech. Ostatné tvrdenia žalobcu boli totožné s tvrdeniami žalobcu uvádzanými v správnej žalobe.
20. Žalovaný na výzvu súdu zo dňa 22.11.2022 na vyjadrenie sa k replike žalobcu reagoval krátkym vyjadrením, v ktorom uviedol, že žalovaný sa vo svojom podaní z 02.09.2022 vyjadril k všetkým žalobným bodom a že všetky námietky žalobcu považuje žalovaný za neopodstatnené.
21. Správny súd vo veci nariadil pojednávanie na deň 06.08.2026, ktorého sa zúčastnil iba právny zástupca žalobcu. Žalovaný svoju neprítomnosť písomne ospravedlnil a navrhol, aby správny súd prejednal vec v jeho neprítomnosti. Správny súd sa na nariadenom pojednávaní oboznámil s obsahom administratívneho spisu, stručne zhrnul priebeh administratívneho konania, umožnil žalobcovi predniesť svoje tvrdenia, čo žalobca aj využil. Právny zástupca žalobcu v rámci svojho prednesu zotrval na svojich tvrdeniach uvádzaných v správnej žalobe, pričom naviac, v rámci svojho právneho posúdenia, poukázal na právny názor a závery Súdneho dvora EÚ vo veci Vikingo Fővállalkozó Kft., C-610/19 zo dňa 3. septembra 2020, ktoré sa, podľa názoru žalobcu, dajú aplikovať aj na tento prejednávaný spor. Žalobca navrhol správnou žalobou napadnuté rozhodnutia zrušiť a vrátiť správcovi dane vec na ďalšie konanie. Žalobca navrhol, aby správny súd priznal žalobcovi nárok na náhradu účelne vynaložených trov konania.
III. Relevantná právna úprava
22. Podľa § 493e zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej ako „SSP”), konania začaté a neskončené do 30. júna 2023 sa dokončia podľa tohto zákona v znení účinnom do 30. júna 2023; ustanovenie § 493f tým nie je dotknuté.
23. Podľa § 177 ods. 1 SSP, správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.
24. Podľa § 191 ods. 1 písm. c) SSP, správny súd rozsudkom zruší napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy, ak vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci.
25. Podľa §191 ods. 1 písm. f) SSP, správny súd rozsudkom zruší napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy ak skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy za základ napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia, je v rozpore s administratívnymi spismi alebo v nich nemá oporu.
26. Podľa § 163 SSP, trovy sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v súvislosti s uplatňovaním a bránením práva na správnom súde.
27. Podľa §167 ods. 1 SSP, správny súd prizná žalobcovi voči žalovanému právo na úplnú alebo čiastočnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania, ak mal žalobca vo veci celkom alebo sčasti úspech.
28. Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty (ďalej len „zákon o DPH“): „Predmetom dane je a) dodanie tovaru za protihodnotu v tuzemsku uskutočnené zdaniteľnou osobou, ktorá koná v postavení zdaniteľnej osoby, b) poskytnutie služby (ďalej len „dodanie služby“) za protihodnotu v tuzemsku uskutočnené zdaniteľnou osobou, ktorá koná v postavení zdaniteľnej osoby, c) nadobudnutie tovaru za protihodnotu v tuzemsku z iného členského štátu Európskej únie (ďalej len „členský štát“), d) dovoz tovaru do tuzemska.“
29. Podľa § 3 ods. 1 zákona o DPH: „Zdaniteľnou osobou je každá osoba, ktorá vykonáva nezávisle akúkoľvek ekonomickú činnosť podľa odseku 2 bez ohľadu na účel alebo výsledky tejto činnosti.“ Podľa § 3 ods. 2 zákona o DPH: „Ekonomickou činnosťou (ďalej len „podnikanie“) sa rozumie každá činnosť, z ktorej sa dosahuje príjem a ktorá zahŕňa činnosť výrobcov, obchodníkov a dodávateľov služieb vrátane ťažobnej, stavebnej a poľnohospodárskej činnosti, činnosť vykonávanú ako slobodné povolanie podľa osobitných predpisov,1) duševnú tvorivú činnosť a športovú činnosť. Za podnikanie sa považuje aj využívanie hmotného majetku a nehmotného majetku na účel dosahovania príjmu z tohto majetku; ak je majetok v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov, považuje sa jeho využívanie na účel dosahovania príjmu za podnikanie v rovnakom pomere u každého z manželov, ak sa manželia nedohodnú inak.“
30. Podľa § 9 ods. 1 zákona o DPH, dodaním služby je každé plnenie, ktoré nie je dodaním tovaru podľa § 8, vrátane a) prevodu práva k nehmotnému majetku vrátane poskytnutia práva k priemyselnému vlastníctvu alebo inému duševnému vlastníctvu, b) poskytnutia práva užívať hmotný majetok, c) prijatia záväzku zdržať sa konania alebo strpieť konanie alebo stav, d) služby dodanej na základe poverenia alebo rozhodnutia vydaného štátnym orgánom alebo na základe zákona.
31. Podľa § 19 ods. 1 prvá a druhá veta zákona o DPH: „Daňová povinnosť vzniká dňom dodania tovaru. Dňom dodania tovaru je deň, keď kupujúci nadobudne právo nakladať s tovarom ako vlastník.“
32. Podľa § 49 ods. 1 zákona o DPH: „Právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť.“ Podľa § 49 ods. 2 písm. a) zákona o DPH: „Platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané.“
33. Podľa § 51 ods. 1 písm. a) zákona o DPH: „Právo na odpočítanie dane podľa § 49 môže platiteľ uplatniť, ak pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. a) má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa § 71.“
34. Podľa §3 ods. 1 zák. č. 563/2009 Z. z. zákon o správe daní, pri správe daní sa postupuje podľa všeobecne záväzných právnych predpisov, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a iných osôb.
35. Podľa § 3 ods. 3 zákona o správe daní, správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo.
36. Podľa § 3 ods. 6 zákona o správe daní, pri uplatňovaní osobitných predpisov pri správe daní sa berie do úvahy skutočný obsah právneho úkonu alebo inej skutočnosti rozhodujúcej pre zistenie, vyrubenie alebo vybratie dane. Na právny úkon, viacero právnych úkonov alebo iné skutočnosti uskutočnené bez riadneho podnikateľského dôvodu alebo iného dôvodu, ktorý odráža ekonomickú realitu, a ktorých najmenej jedným z účelov je obchádzanie daňovej povinnosti alebo získanie takého daňového zvýhodnenia, na ktoré by inak nebol daňový subjekt oprávnený, sa pri správe daní neprihliada.
37. Daň z pridanej hodnoty upravená zákonom o DPH je harmonizovanou daňou a je súčasťou právneho rámca spoločného systému dane z pridanej hodnoty. Spoločný systém dane z pridanej hodnoty je upravený prameňmi práva Európskej únie predovšetkým Smernicou Rady 2006/112/ES z 28. novembra
2006 o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty (ďalej aj „smernica o DPH“). Z uvedeného dôvodu k aplikácii národných predpisov sa automaticky pridáva aplikácia relevantného európskeho predpisu, a to nielen jeho textu, ale aj interpretácií podaných Súdnym dvorom Európskej únie (ďalej len „Súdny dvor EÚ“).
IV. Posúdenie veci správnym súdom
38. Správny súd v Košiciach preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného podľa § 177 ods. 1 SSP v medziach žalobných bodov (§ 134 ods. 1 a § 183 SSP) a po zistení, že žaloba bola podaná oprávnenou osobou (§ 178 ods. 1 SSP) v zákonom stanovenej lehote (§ 181 ods. 1 SSP), na pojednávaní nariadenom na deň 06.08.2026 dospel k záveru, že žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného bolo potrebné zrušiť z dôvodov podľa § 191 ods. 1 písm. c), f) SSP a vec vrátiť žalovanému na ďalšie konanie.
39. Predmetom prieskumu žalobou napadnutého rozhodnutia žalovaného boli skutkové a právne závery žalovaného a správcu dane, ktorými bol žalobcovi určený rozdiel dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie november 2019 vo výške 18 825 eur, a to z dôvodu, že správca dane neuznal žalobcovi nárok na odpočet dane z faktúr vystavených dodávateľom, spoločnosťou MD Invest SK s.r.o., so sídlom Jantárová 30, 040 01 Košice, IČO: 52 425 754, faktúra č. MD20190014 z 04.11.2019, splatná dňa 30.12.2019 na sumu 38 749, 99 eur s 20% DPH, faktúra č. MD20190015 z 13.11.2019, splatná dňa 08.01.2020 na sumu 36 450,- eur s 20% DPH, faktúra č. MD20190016 z 19.11.2019, splatná dňa 14.01.2020 na sumu 37 750,- eur s 20% DPH, ktorých predmetom bolo dodanie stavebného materiálu na stavby realizované žalobcom. Vo vzťahu k týmto faktúram, správca dane dospel k záveru, že dodanie stavebných materiálov sa neuskutočnilo, pričom správca dane poukázal na rozpory vo vyhotovovaní objednávok, poukázal na nezrovnalosti vo výpovediach svedkov (konateľa žalobcu a p. B.) v otázke zabezpečovania prepravy stavebných materiálov, spochybnil dodanie stavebných materiálov z dôvodu neskorých úhrad faktúr, absencie webového sídla (čím mala byť spochybnená ekonomická aktivita dodávateľa žalobcu) a taktiež uviedol, že žalobca si mal pred uzatvorením obchodu preveriť spoľahlivosť svojho obchodného partnera. Správca dane, ako aj žalovaný preto dospeli k záveru, že žalobcovi nevznikol nárok na odpočet dane podľa §49 ods. 1 zákona o DPH pre nesplnenie hmotnoprávnych podmienok odpočtu dane, a preto dodávateľovi nevznikla daňová povinnosť z dodania tovaru podľa §19 zákona o DPH. Správny súd, k právnemu posúdeniu veci žalovaným uvádza, že nárok na odpočet dane z pridanej hodnoty môže byť v zmysle judikatórnych záverov kasačného súdu, prípadne Súdneho dvora EÚ, (napr. rozsudky Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 3Sžfk/15/2020 zo dňa 30.06.2022, 2Sžfk/49/2020 zo dňa 26.10.2022) obmedzený len v prípadoch, ak: a. zdaniteľná osoba nesplní hmotnoprávne podmienky na odpočítanie dane, b. alebo ak došlo k daňovému podvodu, c. alebo ak došlo k zneužitiu práva.
40. Pri nepriznaní nároku na odpočet dane z pridanej hodnoty správcom dane je nutné explicitne uviesť vyššie uvedený dôvod, pre ktorý nárok na odpočet dane nebol priznaný, a to predovšetkým z dôvodu vymedzenia subjektu, ktorý je povinný znášať dôkazné bremeno. Pokiaľ pri preukazovaní splnenia hmotnoprávnych podmienok na odpočítanie dane znáša dôkazné bremeno zásadne daňový subjekt, v tomto prípade žalobca, pri preukazovaní účasti daňového subjektu na daňovom podvode, prípadne vedomého konania daňového subjektu smerujúceho k zneužitiu práva, dôkazné bremeno znáša zásadne správca dane. Z obsahu odôvodnenia správnou žalobou napádaných rozhodnutí správcu dane a žalovaného vyplýva, že správca dane a žalovaný zdôvodnili nepriznanie nároku na odpočet dane na daň z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie november 2019 z dôvodu nesplnenia hmotnoprávnych podmienok na odpočítanie dane, teda, že žalobca nepreukázal správcovi dane dodanie tovaru, teda stavebného materiálu, ktorý mal žalobca použiť v rámci svojej podnikateľskej činnosti.
41. Žalovaný ďalej v odôvodnení svojho rozhodnutia pri spochybnení dodania stavebného materiálu poukázal na rozporné tvrdenia žalobcu a svedka A. B. v časti výpovedí o tom, ako mala byť zabezpečená preprava stavebného materiálu, žalovaný ďalej poukázal na skutočnosť, že vykonaným dokazovaním dospel k záveru, že spoločnosť JONAS Development s.r.o. objektívne nemohla dodať tovar, ktorý bol predmetom následného dodania žalobcovi, nakoľko bola dňa 31.07.2020 tejto spoločnosti zrušená registrácia pre daň z pridanej hodnoty, ďalej, v zdaňovacom období november 2019, v ktorom deklarovala dodanie tovaru a služby podľa § 8 a 9 zákona o DPH spoločnosti MD Invest s.r.o., táto spoločnosť vykázala vlastnú daňovú povinnosť vo výške 879,89 € na DPH, a teda je vylúčené, že by táto
spoločnosť dodala tovar spoločnosti MD Invest s.r.o.. Žalovaný ďalej vo svojom rozhodnutí uviedol, že žalobca si mal svojich dodávateľov tovaru riadne preveriť a tým, že žalobca na túto úlohu rezignoval si vo svojej podstate sám zapríčinil nepriaznivý následok v podobe nepriznania nároku na odpočet dane.
42. Správny súd poukazujúc na ustálenú judikatúru kasačného súdu, ako aj Súdneho dvora EÚ uvádza, že v záujme zachovávania princípu neutrality dane z pridanej hodnoty, okolnosti na strane dodávateľa daňového subjektu nemôžu viesť k spochybneniu dodania tovaru alebo služieb. Správny súd, po oboznámení sa s obsahom administratívneho spisu, dospel k záveru, že ani samotný správca dane nespochybnil vykonanie stavebných prác a dodanie stavebných materiálov na stavby ZŠ Lastovce, obytná skupina GROT4, Obecný úrad Vyšná Hutka s kultúrnym domom, pričom spochybnil iba skutočnosť, či bol stavebný materiál, teda tovar, dodaný deklarovaným dodávateľom. Svedok vypočutý v daňovom konaní, p. A. B., potvrdil skutočnosť, že jeho spoločnosť MD Invest s.r.o. dodávala stavebný materiál žalobcovi, pričom súčasťou administratívneho spisu boli aj výdajky prevzatého tovaru a dodacie listy. Správny súd má za to, že žalobca tým, že v rámci svojho výsluchu presne označil stavby, na ktorých boli použité dodané stavebné materiály, a ako aj z ďalších listín, ktoré boli predložené do administratívneho konania, najmä výdajky a dodacie listy o tovare, za súčasnej absencie spochybnenia použitia týchto stavebných materiálov na stavbách, ktoré označil žalobca, si žalobca vyčerpal svoje dôkazné bremeno vo vzťahu k preukázaniu hmotnoprávnych podmienok na odpočet dane podľa § 49 ods. 1 zákona o DPH, pričom v tejto súvislosti poukazuje aj na právny názor Súdneho dvora EÚ vo veci Vikingo Fővállalkozó Kft., C-610/19 zo dňa 3. septembra 2020, v zmysle ktorého: „Smernica Rady 2006/112/ES z 28. novembra 2006 o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty v spojení so zásadami daňovej neutrality, efektivity a proporcionality sa má vykladať v to zmysle, že bráni vnútroštátnej praxi, na základe ktorej daňový orgán zamietne zdaniteľnej osobe právo na odpočítanie dane z pridanej hodnoty zaplatenej za nadobudnutie tovaru, ktorý jej bol dodaný, z dôvodu, že faktúry týkajúce sa týchto nákupov nemožno považovať za hodnoverné, pretože po prvé osoba, ktorá vyhotovila faktúru, uvedený tovar nemohla z dôvodu nedostatku potrebných materiálnych a ľudských zdrojov vyrobiť ani dodať, čiže tento tovar bol v skutočnosti nadobudnutý od inej osoby, ktorej totožnosť nebola určená, po druhé neboli dodržané vnútroštátne právne predpisy v oblasti účtovníctva, po tretie dodávateľský reťazec, ktorý viedol k uvedeným nákupom, nebol ekonomicky opodstatnený a po štvrté v prípade niektorých predchádzajúcich transakcií, ktoré boli súčasťou tohto dodávateľského reťazca, sa vyskytli nezrovnalosti“. Správny súd v tejto súvislosti poukazuje na ust. §24 ods. 1 Daňového poriadku, ktoré pozitívne a taxatívnym spôsobom vymedzuje, ktoré skutočnosti preukazuje v daňovom konaní daňový subjekt. Zo žiadnej časti ust. §24 ods. 1 Daňového poriadku nevyplýva, že by žalobca mal preukazovať skutočnosti týkajúce sa iného daňového subjektu (napr. nemožnosť vykonania miestneho zisťovania v spoločnosti MD Invest s.r.o, alebo napr. z akého dôvodu spoločnosť JONAS Development s.r.o. nezaúčtovala do svojho účtovníctva faktúry vystavené pre spoločnosť MD Invest s.r.o.). Ak správca dane mal pochybnosti o tom, či bol tovar dodaný spoločnosti MD Invest s.r.o, správcovi dane nič nebráni iniciovať daňové konanie voči tejto spoločnosti a to tak, aby tento daňový subjekt mohol uplatniť svoje všetky práva a uložiť mu všetky povinnosti tak, ako to predpokladajú príslušné ustanovenia Daňového poriadku. Na základe týchto skutočností správny súd dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie žalovaného č. 100074719/2022 z 14.01.2022, ako aj správcu dane, Daňového úradu Košice, pobočka Rožňava z 14.09.2021 č. 101724709/2021, vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia, a preto bolo potrebné ho podľa §191 ods. 1 písm. c) SSP zrušiť a Daňovému úradu Košice, pobočka Rožňava na ďalšie konanie.
43. Správny súd považuje za podstatné sa vyjadriť aj k ďalším tvrdeniam žalovaného, ktorými odôvodňoval správnosť a zákonnosť napádaného rozhodnutia. Správca dane, v zmysle §3 zák. č. 563/2009 Z. z. Daňový poriadok, vedie dokazovanie, pričom v rámci daňového konania je postavenie správcu dane a daňovníka nerovné. Daňový poriadok priznáva správcovi dane pomerne široké právomoci na to, aby sa naplnil účel správy daní uvádzaný v ust. §3 ods. 1 Daňového poriadku. Daňový poriadok však zároveň ukladá správcovi dane povinnosti a medze, v rámci ktorých správca dane vedie daňové konanie, predovšetkým vo vzťahu k dokazovaniu. Správca dane má však vo vzťahu k správnemu zisteniu skutkového stavu (ktoré by neskôr viedlo k správnemu zisteniu daňovej povinnosti) takmer absolútnu voľnosť a nie je viazaný žiadnymi procesnými návrhmi, napr. daňového subjektu. Základným argumentom správcu dane pre nepriznanie nároku na odpočet dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie mesiaca november 2019 z faktúr vystavených pre žalobcu spoločnosťou MD Invest s.r.o. bolo tvrdenie správcu dane, že stavebný materiál, ktorý bol predmetom fakturácie, žalobcovi nebol dodaný. Správca dane nielen v napadnutých rozhodnutiach, ale aj vo vyjadrení k žalobe uviedol, že dodanie
tovaru bolo spochybnené tým, že v čase daňovej kontroly nebolo možné vykonať miestne zisťovanie v spoločnosti MD Invest s.r.o. a že spoločnosť JONAS Development s.r.o. si v zdaňovacom období na daň z pridanej hodnoty za mesiac november 2019 nezaúčtovala do svojho účtovníctva faktúry vystavené pre spoločnosť MD Invest s.r.o. Ak správca dane mal pochybnosť o reálnom dodaní stavebného materiálu, vzhľadom na zistené skutočnosti z výsluchov konateľa žalobcu, konateľa spoločnosti MD Invest s.r.o. a listinných dôkazov (faktúr a objednávok) mal svoju pozornosť zamerať na to, či stavebný materiál, ktorý bol predmetom fakturácie, bol v skutočnosti dodaný a použitý na stavbách, ktoré uvádzal konateľ žalobcu v rámci svojho výsluchu. Správny súd uvádza, že správca dane má vzhľadom na potrebu odborného zodpovedania kvalifikovaných otázok možnosť postupovať podľa §25a Daňového poriadku a požiadať znalca o vypracovanie znaleckého posudku, z ktorého by bolo jednoznačne ustálené, či tovar, ktorý bol predmetom dodania od spoločnosti MD Invest s.r.o. bol skutočne použitý na stavby, ktoré uvádzal žalobca pri svojom výsluchu, prípadne porovnať, či tento tovar sa už nenachádzal v skladovej evidencií žalobcu pred jeho dodaním. Správca dane však na takéto zistenie skutkového stavu rezignoval a uspokojil sa iba so zistením, že spoločnosť MD Invest s.r.o. tento tovar nemohla dodať, nakoľko od inej spoločnosti (JONAS Development s.r.o.) ho nemohla ani obstarať. Vzhľadom na obsah administratívneho spisu a vzhľadom na skutočnosť, že správca dane nerozporoval tvrdenia žalobcu o to, že tovar bol použitý na stavbách ZŠ Lastovce, obytná skupina GROT4 a Obecný úrad Vyšná Hutka s kultúrnym domom, je nutné prisvedčiť žalobcovi, že napádané rozhodnutia žalovaného, resp. správcu dane je nutné zrušiť aj z dôvodov podľa §191 ods. 1 písm. f) SSP, nakoľko skutkový stav, ktorý vzal správca dane za základ napadnutého rozhodnutia, je v rozpore s administratívnym spisom. Obdobne, ak správca dane a žalovaný založili svoje rozhodnutie na záveroch, že žalobca si mal overiť dôveryhodnosť svojho obchodného partnera pred tým, ako s ním vstúpil do obchodného vzťahu, tak bolo povinnosťou správcu dane preukázať, že tak žalobca neučinil, prípadne, zabezpečiť do administratívneho spisu dôkaz o tom, že žalobca takto učinil a že žalobca vedel, že jeho obchodný partner je nedôveryhodný, a aj napriek týmto skutočnostiam s ním žalobca vstúpil do obchodného vzťahu. Správny súd pripomína, že žalovaný sám vedie Zoznam daňových dlžníkov, v ktorom sú evidované daňové subjekty, u ktorých eviduje žalovaný nedoplatok na daniach, a z tohto dôvodu ani správnemu súdu nie je zrejmé, že ak by spoločnosť MD Invest s.r.o. mala daňový nedoplatok k 31.10.2019, teda k poslednému dňu v mesiaci, ktorý predchádzal dodaniu stavebného materiálu, z akého dôvodu sa dôkaz o evidovaní daňového dlhu nenachádza v administratívnom spise. Tvrdenia správcu dane a žalovaného o absencií webového sídla, ako jedného z čiastkových dôkazov spochybňujúcich či už dodanie tovaru, alebo preverovanie spoľahlivosti obchodného partnera, alebo jeho ekonomickej činnosti nemajú žiaden legislatívny základ. Závery správcu dane, za súčasnej absencie záverov správcu dane o účasti daňového subjektu na daňovom podvode, sú preto zmätočné a nepreskúmateľné, nakoľko nemajú oporu v administratívnom spise.
44. Úlohou správcu dane po zrušení napadnutého rozhodnutia bude, ak to správca dane považuje za potrebné, doplniť dokazovanie zameriavajúc sa na preukázanie reálneho dodania stavebného materiálu a jeho použitia v rámci podnikateľskej činnosti žalobcu a doplniť dôkazy o prípadnej vedomosti žalobcu o nedôveryhodnosti svojich obchodných partnerov, prípadne o vedomej účasti žalobcu na daňovom podvode a následne, vec opätovne skutkovo a právne posúdiť a vydať vo veci nové rozhodnutie, pričom právny názor správneho súdu bude pre správcu dane záväzný.
45. O náhrade trov konania správny súd rozhodol podľa § 167 ods. 1 SSP a priznal úspešnému žalobcovi v žalobe uplatnené právo na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania voči žalovanému (výrok II).
46. Podľa § 175 ods. 2 SSP, o výške náhrady trov konania rozhodne správny súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
47. Toto rozhodnutie prijal senát správneho súdu v pomere hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú možno podať v lehote 30 dní od jeho doručenia na Správny súd v Košiciach. Zmeškanie lehoty na podanie kasačnej sťažnosti nemožno odpustiť.
Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosť neplatia, ak: a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 1 písm. c) a d), c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.
V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP uviesť: a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).
Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že: a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.
Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v § 440 ods. 1 písm. g) až i) Správneho súdneho poriadku sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred správnym súdom.