Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6S/25/2022

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v právnej veci žalobcu: GB STAV KOŠICE, s.r.o., so sídlom ul. Barčianska č. 2B, Košice - Barca 040 17, IČO: 48 293 750, právne zastúpeného ČOLLÁK & PARTNERI advokátska kancelária s.r.o., ul. Floriánska č. 19, 040 01 Košice, IČO: 45 946 868, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 100074719/2022 zo dňa 14.01.2022, o návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe, takto

rozhodol:

Návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe zo dňa 30.03.2022 z a m i e t a.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa správnou žalobou zo dňa 30.03.2022, ktorá bola doručená Krajskému súdu v Košiciach dňa 31.03.2022 domáhal preskúmania rozhodnutia žalovaného č. 100074719/2022 zo dňa 14.01.2022, ktorým žalovaný ako správny orgán druhého stupňa potvrdil rozhodnutie Daňového úradu Košice č. 101724709/2021 zo dňa 14.09.2021, ktorým správca dane podľa ustanovenia o správe daní (Daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov vyrubil rozdiel dane v sume 18 825,00 Eur na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie november 2019, daňovému subjektu GB STAV KOŠICE, s.r.o., DIČ: 2120142618, IČO: 48 293 750, IČ DPH: SK2120142618, ul. Barčianska č. 2B, Košice - Barca 040 17.

2. Žalobca zároveň v správnej žalobe žiadal priznať tejto žalobe odkladný účinok, ktorý odôvodnil tým, že výkonom rozhodnutia žalovaného mu hrozí závažná ujma spočívajúca už v začatom a následnom výkone daňovej exekúcie, pričom už uvedená exekúcia má zásadný a likvidačný vplyv na vykonávanie ďalších podnikateľských aktivít žalobcu. Uviedol, že ohrozené by tým bolo nielen plnenie záväzkov voči štátu a verejnoprávnym inštitúciám, ale aj ďalších súkromnoprávnych záväzkov žalobcu. Ďalej uviedol, že daňová exekúcia aj keď je vedená na základe nezákonného a neústavného exekučného titulu, nemôže viesť k navrátenie do predošlého stavu. Žalobca súdu súčasne predložil kópiu rozhodnutia Daňového úradu Košice č. 100424668/2022 zo dňa 07.03.2022, ktorým bolo rozhodnuté o zriadení záložného práva k hnuteľnej veci žalobcu ako daňového dlžníka, a to konkrétne na špeciálne vozidlo A. B. XXX. Taktiež uviedol, že týmto správca dane zabezpečil daňový nedoplatok žalobcu vo výške 18 825,00 Eur na dani z pridanej hodnoty vyplývajúceho z rozhodnutia Daňového úradu Košice zo dňa 14.09.2022 za zdaňovacie obdobie november 2019.

3. Žalovaný vo svojom vyjadrení k návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žaloby navrhol, aby správny súd nevyhovel návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe a odkladný účinok nepriznal.

4. Podľa (ďalej len „“), podanie správnej žaloby nemá odkladný účinok, ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak.

5. Podľa , správny súd môže na návrh žalobcu a po vyjadrení žalovaného uznesením priznať správnej žalobe odkladný účinok,

ak by okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy hrozila závažná ujma, značná hospodárska škoda či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s verejným záujmom,

ak napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy má podklad v právne záväznom akte Európskej únie, o ktorého platnosti možno mať vážne pochybnosti, a žalobcovi by inak hrozila vážna a nenapraviteľná ujma a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore so záujmom Európskej únie.

6. Podľa , ak správny súd návrhu žalobcu nevyhovie, uznesením ho zamietne.

7. Právo na súdom vydané rozhodnutie o priznaní odkladného účinku správnej žalobe vyplýva z práva na súdnu ochranu, ktoré je zabezpečené SR, ale pre takéto rozhodnutie musí byť zákonný podklad a nemôže byť iba prejavom svojvôle. Zákonným predpokladom pre priznanie odkladného účinku je návrh žalobcu, vyjadrenie žalovaného a zabezpečenie administratívneho spisu a naplnenie zákonných dôvodov pre priznanie odkladného účinku. Základným účelom priznania odkladného účinku správnej žalobe je ochrana práv a oprávnených záujmov žalobcu tak, aby tento po prípadnom zrušení napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia orgánu verejnej správy nebol dotknutý ich účinkami alebo následkami. Ide tu o výnimočné rozhodnutie, ktorým sa prelamujú právne účinky právoplatného rozhodnutia orgánu verejnej správy.

8. Ustanovenie oprávňuje správny súd (t. j. neukladá mu povinnosť) na návrh žalobcu a po vyjadrení žalovaného uznesením priznať správnej žalobe odkladný účinok, ak budú splnené podmienky konkrétne špecifikované v písm. a) alebo b) citovaného ustanovenia. Preukázanie, že okamžitým výkonom napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy závažná ujma hrozí, pritom treba považovať za osobitnú náležitosť takéhoto návrhu. Odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované základné právo účastníka na súdnu ochranu, resp. právo na spravodlivé súdne konanie (uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. ).

9. Správny súd po oboznámení sa s tvrdeniami žalobcu v návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe nezistil zákonný dôvod pre jeho priznanie, pretože žalobca neosvedčil, že by mu v danom prípade okamžitým výkonom napadnutého rozhodnutia žalovaného hrozila značná hospodárska škoda alebo finančná škoda, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok. Žalobca svoj návrh odôvodnil hrozbou závažnej ujmy, nakoľko výkonom rozhodnutia žalovaného mu hrozí závažná ujma spočívajúca už v začatom a následnom výkone daňovej exekúcie, pričom už uvedená exekúcia má zásadný a likvidačný vplyv na vykonávanie ďalších podnikateľských aktivít žalobcu. Uvedené zjednodušené konštatovanie žalobcu o likvidačnom charaktere dopadu rozhodnutia žalovaného na žalobcu, nepovažuje správny súd za dostatočné. Žalobca žiadnymi relevantnými dôkazmi neosvedčil, že ním uvedené negatívne následky skutočne hrozia a mali by konkrétne, nielen hypotetické dopady na jeho podnikanie (ním tvrdené ukončenie podnikania a jeho zánik). Neosvedčil taktiež svoju aktuálnu ekonomickú situáciu (napr. príjmy a výdavky súvisiace s jeho podnikateľskou činnosťou, výšku prevádzkových nákladov, vrátane mzdových nákladov, disponibilné zdroje, hodnotu majetku a pod.). Vo vzťahu k rozdielu dane z pridanej hodnoty, ktorý bol určený žalobou napadnutým rozhodnutím, žalobca nekonkretizoval hroziacu ujmu z pohľadu kvalifikovaných foriem ujmy na jeho subjektívnych právach v zmysle .

10. Dôvodom priznania odkladného účinku vymedzenom v je hrozba závažnej ujmy spojená s okamžitým výkonom alebo inými následkami napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy. Povinnosťou žalobcu je hrozbu ujmy na svojich subjektívnych právach, ktorá vyplýva so žalobou napadnutého rozhodnutia konkretizovať vo vzťahu k hroziacej závažnej ujme, značnej hospodárskej škody, či finančnej škody, závažnej ujmy na životnom prostredí, resp. iného vážneho nenapraviteľného následku. Hrozba uvedených následkov musí byť pritom tiež spojená buď s okamžitým (nestačí v budúcnosti možným) výkonom správnou žalobou napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia orgánu

verejnej správy, alebo jeho inými právnymi následkami. Z návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe nie je tiež zrejmé, aká je jeho finančná situácia a majetkové pomery, a akým spôsobom by táto hrozba závažnej ujmy mala dopad na jeho finančnú situáciu a majetkové pomery. Správny súd teda odôvodnenie návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe nepovažoval za dostatočné na to, aby z neho bolo možné vyvodiť záver, že by mu okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy hrozili následky uvedené v citovanom ustanovení. Nakoľko žalobca zákonom predpokladané skutočnosti v konaní pred správnym súdom nepreukázal, správny súd sa už nezaoberal posúdením právnej otázky prípadného rozporu priznania odkladného účinku s verejným záujmom.

11. Z vyššie uvedených dôvodov preto správny súd návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku jeho správnej žalobe zamietol podľa ustanovenia .

12. Senát vo veci rozhodol pomerom hlasov 3 : 0 ( ).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustná kasačná sťažnosť ( ).