Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_10Co-71-2026.pdf
PDF · 129.93 KB
Case nature
Area
Subarea
10Co/71/2026
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zuzany Kučerovej a členov senátu Mgr. Jany Janics Bajánkovej a Mgr. Ágnes Nagyovej v právnej veci žalobcu: CityRent, s.r.o., IČO: 50 713 477, so sídlom Ľubochnianska 4, Bratislava, zast.: JUDr. Andrej Gara, so sídlom Palisády 33, Bratislava, proti žalovanému: KOOPERATIVA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, IČO: 00 585 441, so sídlom Mlynské nivy 7816/16, Bratislava, zast.: JUDr. Baltazár Mucska, so sídlom Palárikova 15, Bratislava, o zaplatenie 336,- eur s príslušenstvom, na odvolanie žalovaného proti rozsudku Mestského súdu Bratislava IV zo dňa 29. januára 2026, č. k. 15C/21/2023-224, takto
r o z h o d o l :
Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie potvrdzuje.
Žalobca má proti žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.
o d ô v o d n e n i e :
1/ Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zaviazal žalovaného na povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 336,- eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 336,- eur od 19.05.2022 do zaplatenia, a to do troch dní od právoplatnosti rozsudku, a žalobcovi priznal voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.
2/ Právne, odkazujúc na § 427 ods. 1 a ods. 2, § 429, § 442 ods. 1, § 663, § 671 ods. 1, 524 ods. 1 a ods. 2, § 517 ods. 1 a ods. 2 Občianskeho zákonníka, § 4 ods. 1, ods. 2 písm. b), ods. 4, § 11 ods. 7 a § 15 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov, § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, súd prvej inštancie ustálil skutkový stav, podľa ktorého dňa 31.03.2022 došlo k dopravnej nehode, pri ktorej bolo poškodené motorové vozidlo značky KIA CEED, EČV: G.. Súd prvej inštancie považoval za nesporné, že držiteľom motorového vozidla v čase dopravnej nehody bol K. Y., trvale bytom E. XXX/X, G.. Zistil, že k vzniku škody došlo prevádzkou motorového vozidla povinne zmluvne poisteného u žalovaného, čím ustálil, že bola daná zodpovednosť a zároveň pasívna vecná legitimácia žalovaného v konaní. Uviedol, že si poškodený nechal opraviť svoje poškodené motorové vozidlo v servise, pričom oprava trvala od 11.04.2022. V rovnaký deň poškodený uzatvoril so žalobcom zmluvu o prenájme motorových vozidiel, na základe ktorej žalobca ako prenajímateľ prenajal poškodenému ako nájomcovi náhradné motorové vozidlo značky Mazda CX - 3, EČV: G. s tým, že nájom náhradného motorového vozidla trval od 11.04.2022 do 26.04.2022. Autoservis vystavil poškodenému faktúru dňa 25.04.2022 a následne žalobca faktúrou č. 1 - 220136 zo dňa 26.04.2022 splatnou dňa 11.05.2022 fakturoval poškodenému za prenájom náhradného motorového vozidla sumu 720,- eur s DPH za 15 dní užívania náhradného vozidla. Žalovaný listom zo dňa 04.05.2022 oznámil žalobcovi, že dňa 03.05.2022 ukončil šetrenie poistnej udalosti a priznal poistné plnenie vo výške 384,- eur. Zmluvou o postúpení pohľadávky zo dňa
18.07.2023 poškodený postúpil svoju pohľadávku voči žalovanému titulom nároku na náhradu účelne vynaložených nákladov na nájom náhradného vozidla na žalobcu vo výške 336,- eur s príslušenstvom. Týmto súd prvej inštancie ustálil aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu.
3/ Súd prvej inštancie zhrnul, že žalovaný namietal dĺžku nájmu náhradného vozidla, keď mal za to, že žalobcom vynaložené náklady na nájom náhradného vozidla v období od 11.04.2022 do 26.04.2022 nemožno považovať v celom rozsahu za nutné a účelné, keďže oprava poškodeného vozidla právneho predchodcu žalobcu trvala len 4,99 hodiny, teda ani nie jeden celý deň práce. Žalovaný z tohto dôvodu poskytol právnemu predchodcovi žalobcu poistné plnenie len vo výške 384,- eur zodpovedajúce nákladom na nájom náhradného vozidla po dobu 8 dní a zotrval na nedôvodnosti ďalších 7 dní doby nájmu náhradného vozidla. Ku kráteniu poistného žalovaným súd prvej inštancie uviedol, že sa žalovaný v odôvodnení nepriznania zostávajúceho nároku odvolal na technologické postupy udávané výrobcom, avšak ani z oznámenia o výške poistného plnenia a ani z jeho príloh nevyplýva, na základe čoho dospel žalovaný k dĺžke primeranej doby nájmu vozidla 8 dní. Poukázal na to, že z odborného vyjadrenia č. 89/2023 predloženého žalovaným vyplýva, že s prihliadnutím k celkovému procesu opravy vozidla Kia v autoopravovni je možné z technického hľadiska považovať za primeranú dĺžku opravy vozidla Kia v rozsahu, ako bolo poškodené pri škodovej udalosti dňa 31.03.2022, v úrovni cca 6 až 7 pracovných dní. Súd prvej inštancie však dospel k záveru, že z obsahu odborného vyjadrenia nevyplýva individuálne posúdenie možnosti a materiálového či personálneho zabezpečenia konkrétneho servisu, v ktorom bolo vozidlo poškodeného opravované. K otázke primeranej doby opravy vo všeobecnosti konštatoval, že poškodený, ktorému vznikla majetková škoda v dôsledku konania poistenca žalovaného, nie je povinný vyhľadávať ani najlacnejší a ani najrýchlejšie vykonávajúci servis na opravu svojho poškodeného vozidla. Za rozhodujúce kritérium v prípade poistnej udalosti považoval povinnosť vyhľadať zmluvný servis, ktorý spolupracuje s poisťovňou škodcu, pričom poukázal na to, že v danom prípade spoločnosť Slovakia Auto, s.r.o., IČO: 36 700 801, so sídlom Panónska cesta 30, Bratislava, ja autorizovaným servisom pre značku vozidla Kia a dokonca aj zmluvným servisom žalovaného. Za tejto situácie považoval súd prvej inštancie spochybňovanie dĺžky opravy zo strany žalovaného za osobitne nedôvodné, keďže žalovaný si prípadnú nedôvodnú dĺžku opravy poškodeného motorového vozidla mohol a mal vysporiadať s autoservisom ako svojím zmluvným partnerom, načo pamätajú aj zmluvné podmienky dohodnuté žalovaným s jeho zmluvnými servismi. Uzavrel, že ostatné kritériá poškodený nedokáže ovplyvniť, pretože nie je v jeho možnostiach akokoľvek donútiť servis k rýchlejšiemu vykonaniu opravy poškodeného vozidla. Ani záver znaleckej organizácie prezentovaný v odbornom vyjadrení č. 89/2023, t.j. že primeraná doba opravy konkrétneho poškodenia vozidla má trvať cca 6 až 7 pracovných dní, podľa názoru súdu prvej inštancie nemohol byť k predmetu sporu relevantný, pretože nezohľadňuje individuálne okolnosti spôsobu práce v konkrétnom servise, či iné objektívne prekážky. K dôvodnosti a účelnosti samotného prenájmu náhradného vozidla konštatoval, že poškodený bol následkom škodovej udalosti, ktorú sám nespôsobil, ukrátený na svojom majetku a musel znášať jeho následky spojené so zabezpečovaním náhradného vozidla, obstaraním opravy vlastného vozidla a jeho prevzatia. Nutnosť a účelnosť vynaložených nákladov spojených so zabezpečením náhradného motorového vozidla za dobu opravy poškodeného vozidla od 11.04.2022 do 26.04.2022 z titulu škodovej udalosti, ktorá bola zavinená klientom žalovaného, bola podľa názoru súdu prvej inštancie preukázaná. Rovnako považoval za preukázané, že došlo k vzniku škody v majetkovej sfére právneho predchodcu žalobcu, keďže ten uhradil nájomné vo forme započítania s pohľadávkou prenajímateľa. Pokiaľ ide o výšku nákladov z titulu doby nájmu na zapožičanie náhradného motorového vozidla, súd prvej inštancie mal za preukázané, že právny predchodca žalobcu ako poškodený nemohol používať svoje motorové vozidlo v dôsledku poistnej udalosti. Motorové vozidlo sa totiž nachádzalo v autoservise za účelom opravy od 11.04.2022 do 26.04.2022. Súd prvej inštancie sa pritom nestotožnil s názorom žalovaného, že by oprava vozidla bola ukončená dňom vystavenia faktúry autoservisom, t.j. dňa 25.04.2022, kedy si žalovaný mohol prevziať svoje opravené vozidlo. Za všeobecne známu skutočnosť totiž považoval, že autoservis vystaví faktúru pred ukončením opravy a skutočným odovzdaním opraveného motorového vozidla poškodenému, aby mohla byť zaslaná poisťovni za účelom vystavenia krycieho listu na úhradu faktúry za opravu vozidla. Až po obdržaní krycieho listu alebo záväzného prísľubu poisťovne o preplatenie vynaložených nákladov na opravu sa vozidlo vydá zo servisu. Vzhľadom na uvedené súd prvej inštancie v napadnutom rozsudku uzavrel, že počas celej nevyhnutnej doby opravy vozidla bol poškodený nútený vynaložiť náklady za nájom náhradného motorového vozidla, ktoré náklady boli vynaložené nutne a účelne a ktoré by inak nevznikli, ak by poškodený mohol používať svoje vlastné vozidlo. Nakoniec poukázal aj na rozhodovaciu prax Ústavného súdu SR, podľa ktorej od žalobcu nemožno požadovať, aby preukazoval skutočnosti odôvodňujúce účelnosť trvania nájmu náhradného vozidla.
4/ Súd prvej inštancie v napadnutom rozsudku priznal žalobcovi aj úrok z omeškania vo výške 5 % ročne zo žalovanej sumy, a to v súlade so žalobou po uplynutí 15 dní od skončenia prešetrovania poistnej udalosti žalovaným, ktoré žalovaný ukončil dňa 03.05.2022. O trovách konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP tak, že úspešnému žalobcovi priznal voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu, o výške ktorej rozhodne súd po právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením.
5/ Proti tomuto rozhodnutiu podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. d), f) a h) CSP. Odvolaciemu súdu navrhol, aby napadnutý rozsudok zmenil a žalobu v celom rozsahu zamietol a aby mu priznal nárok na náhradu trov prvoinštančného a odvolacieho konania. Nestotožnil sa so záverom prvoinštančného súdu, odôvodnenie rozsudku považoval za nepresvedčivé, tvrdiac, že sa v ňom súd nevysporiadal so všetkými jeho námietkami a argumentáciou. Namietal, že žalobcom predložené dôkazy a vyjadrenia nekonfrontoval s jeho argumentmi. Mal za to, že súd vec nesprávne právne posúdil a na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, čím prijal nezákonný a právne neudržateľný rozsudok. Podľa neho v napadnutom rozsudku absentovalo riadne odôvodnenie priznania celej žalobcom nárokovanej sumy vo výške 336,- eur. Napadnutý rozsudok považoval za arbitrárny a nepreskúmateľný, nespĺňajúci zákonné podmienky a požiadavky na jeho odôvodnenie.
6/ V odvolaní poukázal na to, že žalobcovi odmietol poskytnúť poistné plnenie v celom uplatnenom rozsahu z dôvodu, že náklady na prenájom náhradného motorového vozidla prevyšujúce dĺžku trvania nájmu v rozsahu nad priznaných 8 dní neboli vynaložené účelne. Namietal, že súd prvej inštancie neaplikoval kritériá nutnosti a účelnosti nájmu náhradného motorového vozidla, ktoré vychádzajú z judikatúry najvyšších súdnych autorít v obdobných veciach. Poukázal pritom na uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3MCdo/3/2015 z 28.06.2016 a rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 25Cdo/3911/2007 z 30.03.2010. Vyvodil tak záver, že bol povinný nahradiť náklady nájmu náhradného motorového vozidla poškodenému len v prípade, že nájom trval po nevyhnutnú dobu a jeho cena bola primeraná. Ďalej zdôraznil, že nemôže niesť zodpovednosť za nárast nákladov, ktoré spôsobil samotný autoservis, v ktorom dochádzalo k opravám na poškodenom motorovom vozidle. Poukázal na to, že časovú náročnosť doby opravy stanovuje výrobca pri každej jednotlivej opravovanej položke, resp. súčiastke. Do tejto doby sa započítava aj doba dodania náhradných dielov v prípade, ak sa poškodený neobjedná na opravu, ktorej predchádzala obhliadka, ale vozidlo odovzdal do opravy bezodkladne. Žalovaný mal za to, že samotné priznanie poistného plnenia v rozsahu 8 dní potvrdilo aj odborné vyjadrenie č. 89/2023. Nestotožnil sa pritom s názorom súdu prvej inštancie, že by dané odborné vyjadrenie bolo pre konanie irelevantné. Mal za to, že odborným vyjadrením preukázal, že nadmerný nájom náhradného motorového vozidla bol spôsobený konaním samotného autoservisu, čo však nemožno pričítať na jeho ťarchu. Tvrdil, že nemôže niesť zodpovednosť za autoservis, ktorý vykonával opravu poškodeného motorového vozidla. S poukazom na uvedené žalovaný bol názoru, že v napadnutom rozhodnutí boli tieto skutočnosti vyhodnotené nesprávne a nesprávny postup samotného autoservisu bol prenesený na ťarchu žalovaného, pričom vinník škodovej udalosti nemôže niesť zodpovednosť za dobu, počas ktorej bol poškodený vylúčený z užívania poškodeného vozidla konaním alebo nekonaním iného subjektu, pretože tým nie je daná príčinná súvislosť medzi vznikom nákladov a konaním vinníka škodovej udalosti. V tomto kontexte poukázal na rozsudok Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 8Co/131/2019 a uznesenie Krajského súdu v Žiline sp. zn. 7Co/131/2022 z 14.09.2022. Nakoniec žalovaný tvrdil, že konanie má aj inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, a to odňatie konať pred súdom a nedostatočné a chybné odôvodnenie rozhodnutia. Mal za to, že súd prvej inštancie v rozpore so zákonom neuviedol, aké skutočnosti považoval za preukázané, ktoré za preukázané nepovažoval, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil. Namietol tak arbitrárnosť a nepreskúmateľnosť napadnutého rozsudku.
7/ Žalobca v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalovaného navrhol napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdiť a priznať mu trovy odvolacieho konania. Tvrdenia žalovaného v odvolaní týkajúce sa neúčelnosti nákladov na prenájom náhradného motorového vozidla v dĺžke trvania nájmu považoval za abstraktné, zavádzajúce, ničím nepodložené a najmä v rozpore so zisteným skutkovým stavom. S poukazom na to, že si právny predchodca žalobcu zapožičal náhradné motorové vozidlo rovnakej kategórie ako bolo poškodené vozidlo, za cenu prislúchajúcu štandardným cenám v danom mieste a čase, na dobu výlučne počas prebiehajúcich opráv, počas ktorých bolo poškodené motorové vozidlo v
autoservise, mal za to, že nárok žalobcu je v plnom rozsahu dôvodný a v súlade so zákonom č. 381/2001 Z. z. Ohľadom nutnosti a účelnosti zapožičania si novej veci po dobu realizácie opravy poškodenej veci poukázal na rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 2Cob/97/2018 z 19.03.2019. Považoval za preukázané, že v príčinnej súvislosti s poistnou udalosťou bolo zapožičané náhradné vozidlo a teda aj účelnosť požičania náhradného vozidla za obdobie, kedy sa vozidlo poškodeného nachádzalo v servise, teda výlučne po dobu, po ktorú bol poškodený vylúčený z užívania vlastného vozidla. Tvrdil, že poškodené motorové vozidlo bolo po náraze deformované, v dôsledku čoho sa stalo nepojazdným a bolo počas opravy odstrojené a nebolo spôsobilé ďalšej prevádzky. Zdôraznil, že nemôže ísť na ťarchu poškodeného, aby preukazoval spôsob organizácie práce v servise, ktoré sú žiaduce pre riadne dokončenie opravy poškodeného motorového vozidla, pričom poškodený nemal možnosť počas celej dĺžky opravy v autorizovanom autoservise nakladať so svojím vozidlom, ktoré bolo preukázateľne odstrojené a nepojazdné počas celej dĺžky opravy. Účelom povinného zmluvného poistenia je zabezpečiť čo najväčšie zmiernenie príkorí poškodeného, ktoré mu vznikli v súvislosti so škodovou udalosťou spôsobenou prevádzkovateľom motorového vozidla, a to nielen vo sfére materiálnej ujmy vychádzajúc z ust. § 4 ods. 2 a ods. 3 zákona č. 381/2001 Z. z., ktoré upravuje právo poisteného (škodcu), aby poisťovateľ z poistenia zodpovednosti za neho nahradil poškodenému uplatnené preukázané nároky na náhradu škody, ale aj vo sfére rozsahu ingerencie poškodeného, spočívajúcej vo vykonaní úkonov potrebných na to, aby mu bola nahradená škoda, ktorá mu vznikla následkom škodovej udalosti. V tejto súvislosti poukázal na viaceré rozhodnutia, napr. rozsudok Krajského súdu v Žiline sp. zn. 9Co/107/2023 zo dňa 26.03.2024 a sp. zn. 14Cob/55/2019 zo dňa 25.07.2019, rozsudok Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 3Cob/94/2023 zo dňa 15.11.2023, uznesenie Krajského súdu v Žiline sp. zn. 13Cob /138/2019 zo dňa 3.12.2019, rozsudok Krajského súdu Žilina, sp. zn. 7Co/41/2021 zo dňa 8.9.2021. Žalobca ďalej mal za to, že poškodený nemôže niesť zodpovednosť za dĺžku vykonávania opravy opravcu poškodeného vozidla a ani nie je povinný vôbec znášať dôkazné bremeno ohľadom primeranosti dĺžky opravy vykonávanej autorizovaným servisom, pretože ide nad rámec účelu náhradného vozidla definovaného nálezom Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 16.02.2023, sp. zn. III.ÚS 602/2022. Podľa neho žalovaný v konaní vedome opomína zohľadniť reálnu dobu, počas ktorej oprava poškodeného motorového vozidla trvala s prihliadnutím na konkrétne okolnosti, ale vychádza len z všeobecne určenej internej kalkulácie. Tvrdil, že si žalovaný svojvoľne určil dobu trvania nájmu, keďže poškodený nemohol žiadnym spôsobom ovplyvniť začiatok, priebeh a celkovú dobu trvania opravy poškodeného vozidla. Nemôže sa preto jednať o okolnosť, ktorá by vylučovala nutnosť a účelnosť nákladov vynaložených na zabezpečenie náhradného motorového vozidla. Zdôraznil, že postup prác v servise, ako aj celková dĺžka opravy, sa odvíja od mnohých faktorov, akými sú napr. počet objednávok, doba dodania náhradných dielov, personálne obsadenie a technická vybavenosť servisu, pričom ide o objektívne okolnosti, ktoré nie sú závislé od vôle a konania poškodeného. Pokiaľ žalovaný nesúhlasil so zvoleným postupom pri oprave, či konečnej dĺžke opravy, neprimeranosť jej trvania alebo údajná nečinnosť autoservisu mali byť z jeho strany namietané priamo voči autoservisu, a nie následne v rámci nároku poškodeného. Z judikatúry vyplýva, že skutočnou škodou je vyplatené nájomné za prenajaté náhradné vozidlo, nie aritmetický priemer, prípadne individuálne interné výpočty zamestnanca či likvidátora žalovaného o možnej dobe trvania opravy poškodeného vozidla.
8/ Žalovaný sa k vyjadreniu žalobcu k jeho odvolaniu nevyjadril.
9/ Odvolací súd, ktorý bol viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, § 380 CSP), preskúmal napadnutý rozsudok, prejednal odvolanie žalovaného bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario v spojení s § 219 ods. 3 CSP) a viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 CSP), dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je vecne správny. Súd prvej inštancie vykonal dokazovanie v dostatočnom rozsahu, na jeho základe zistil správne skutkový stav veci a vec aj v nosných dôvodoch správne právne posúdil. Odvolací súd sa stotožňuje s nosnými dôvodmi rozsudku súdu prvej inštancie obsiahnutými v odvolaní a konštatuje ich správnosť (§ 387 ods. 2 CSP).
10/ Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
11/ Podľa § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
12/ Podľa § 4 ods. 2 písm. b) zákona č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov, v znení účinnom od 01.10.2019 do 31.07.2024, poistený má z poistenia zodpovednosti právo, aby poisťovateľ za neho nahradil poškodenému uplatnené a preukázané nároky na náhradu škody vzniknutej poškodením, zničením, odcudzením alebo stratou veci.
13/ S poukazom na citované ustanovenie § 387 ods. 2 CSP, prihliadajúc na obsah súdneho spisu a z neho vyplývajúci skutkový stav, sa odvolací súd, nezistiac v postupe súdu prvej inštancie z hľadiska procesnoprávneho žiadne vady, v celom rozsahu po skutkovej a právnej stránke stotožňuje s dôvodmi týkajúcimi sa odvolaním napadnutého rozsudku, na základe ktorých súd prvej inštancie zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 336,- eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 336,- eur od 19.05.2022 do zaplatenia, a to do troch dní od právoplatnosti rozsudku, a žalobcovi priznal voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. Súd prvej inštancie vykonal vo veci dostatočné dokazovanie z hľadiska žalobcom uplatneného nároku a jeho výsledky aj náležite v súlade s § 191 CSP zhodnotil, na skutkové zistenia aplikoval správne právne predpisy, z vykonaného dokazovania vyvodil správny právny záver a svoje rozhodnutie aj náležite a v súlade s § 220 ods. 2 CSP odôvodnil, keď sa vysporiadal so všetkými okolnosťami, na ktorých ho založil a ktoré boli pre posúdenie veci a rozhodnutie podstatné, pričom všetky svoje závery aj riadne a pochopiteľne zdôvodnil. Odvolací súd vyhodnotil odvolanie žalovaného za nedôvodné a napadnutý rozsudok za správny a spravodlivý. S jeho výrokmi a aj s odôvodnením súdom prvej inštancie sa v celom rozsahu stotožňuje (§ 387 ods. 2 CSP). Keďže v takomto prípade nie je potrebné dôvody už vyslovené opakovať, poukazuje na ne a vyjadrí sa len k odvolacím námietkam žalovaného.
14/ K žalovaným uplatnenému odvolaciemu dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. f) CSP (že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam) odvolací súd ozrejmuje, že uvedený odvolací dôvod je vykladaný tak, že musí ísť o také skutkové zistenia, na základe ktorých súd prvej inštancie spor posúdil po právnej stránke a ktoré nemajú v podstatnej časti oporu vo vykonanom dokazovaní. Skutkové zistenia nezodpovedajú vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s § 191 CSP, a to vzhľadom na to, že súd vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo z prednesov strán sporu nevyplynuli, ani inak nevyšli počas konania najavo, alebo opomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, alebo vyšli počas konania najavo.
15/ K námietke žalovaného, že napadnutý rozsudok prvoinštančného súdu spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci (§ 365 ods. 1 písm. h/ CSP), je potrebné uviesť, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. Uvedené v konaní pred súdom prvej inštancie a v jeho rozhodnutí odvolací súd nevzhliadol. V preskúmavanej veci súd prvej inštancie správne právne posúdil nárok žalobcu (ako postupníka podľa zmluvy o postúpení pohľadávky) na zaplatenie poistného plnenia, výšku ktorého žalobca vypočítal ako rozdiel medzi fakturovanou sumou, ktorá predstavovala nájom za náhradné motorové vozidlo počas opravy poškodeného motorového vozidla právneho predchodcu žalobcu a poskytnutým poistným plnením zo strany žalovaného. Tohto doplatku sa žalobca ako postupník domáha od žalovaného ako poisťovne, pretože nárok na poistné plnenie vznikol právnemu predchodcovi žalobcu titulom povinného zmluvného poistenia, pričom táto pohľadávka bola na žalobcu postúpená na základe zmluvy o postúpení pohľadávky.
16/ Predmetom konania je nárok žalobcu na poskytnutie poistného plnenia, resp. jeho doplatku, a to titulom poistnej udalosti, ku ktorej došlo dňa 31.03.2022, kedy bolo osobné motorové vozidlo právneho predchodcu žalobcu poškodené, pričom k vzniku škody došlo prevádzkou motorového vozidla povinne zmluvne poisteného u žalovaného. V dôsledku dopravnej nehody bolo nutné poškodené motorové vozidlo opraviť s tým, že na čas opravy si poškodený zapožičal náhradné motorové vozidlo. Hoci žalovaný poskytol poistné plnenie, žalobca si v predmetnom konaní uplatnil nárok na náhradu účelne vynaložených nákladov - nájomného za užívanie náhradného vozidla, keďže poistné plnenie nepokrylo výšku nájomného v zmysle žalobcom predloženej faktúry. Žalovaný v odvolaní namietal, že kritériá
nutnosti a účelnosti nájmu náhradného motorového vozidla neboli posudzované súdom prvej inštancie, spochybnil existenciu príčinnej súvislosti medzi vznikom nákladov na nájom motorového vozidla z dôvodu jeho dĺžky a konaním vinníka škodovej udalosti, a v neposlednom rade mal za to, že nie je možné pričítať na jeho ťarchu dĺžku práce autoservisu a s tým spojenú dĺžku nájmu motorového vozidla.
17/ Pre vznik povinnosti žalovaného nahradiť poškodenému škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, za ktorú zodpovedá poistenec žalovaného, musia byť kumulatívne splnené nasledovné podmienky - existencia protiprávneho konania škodcu (zavinenie dopravnej nehody), škoda spočívajúca v poškodení motorového vozidla a príčinná súvislosť medzi škodovou - poistnou udalosťou a vzniknutou škodou na majetku poškodeného. Súd prvej inštancie správne zistil skutkový stav, podľa ktorého konaním poistenca žalovaného bola zapríčinená škodová udalosť - dopravná nehoda, v dôsledku ktorej bol poškodený odkázaný na potrebu opravy jeho poškodeného motorového vozidla (čo nebolo medzi stranami sporné), zároveň bol nútený na čas opravy si prenajať náhradné motorové vozidlo. Odvolací súd mal za zrejmé, že samotná potreba opravy poškodeného vozidla bola v príčinnej súvislosti s konaním poistenca žalovaného, zároveň však práve z dôvodu opravy poškodeného vozidla vznikla potreba prenájmu náhradného vozidla, t.j. v priamej príčinnej súvislosti s konaním poistenca žalovaného. Je nutné poukázať na skutočnosť, že žalovaný z dôvodu kumulatívneho splnenia podmienok pre vznik jeho povinnosti nahradiť poškodenému škodu, poskytol poškodenému - právnemu predchodcovi žalobcu poistné plnenie v sume 384,- eur predstavujúce časť nájomného za náhradné motorové vozidlo (z uplatnenej sumy 720,- eur), konkrétne za 8 dní trvania nájomného vzťahu.
18/ Vzhľadom na žalovaným poskytnuté čiastočné peňažné plnenie v prospech poškodeného bola daná vecná a právna opodstatnenosť nároku žalobcu na náhradu nákladov za prenájom náhradného motorového vozidla. Spornosť vznikla v zodpovedaní otázky nutnosti a účelnosti nákladov na prenájom náhradného motorového vozidla za obdobie 7 dní, keďže žalovaný odmietol poskytnúť poistné plnenie v celom uplatnenom rozsahu z dôvodu, že náklady na prenájom náhradného motorového vozidla prevyšujúce dĺžku trvania nájmu v rozsahu nad priznaných 8 dní neboli vynaložené účelne. Žalovaný sa pritom oprel o ním predložené odborné vyjadrenie č. 89/2023, podľa ktorého oprava poškodeného motorového vozidla mohla trvať najviac 6 až 7 pracovných dní.
19/ Pokiaľ ide o účelnosť použitia náhradného motorového vozidla, súd prvej inštancie správne poukázal na nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 602/2022 z 16.02.2023. Podľa tohto rozhodnutia je totiž účelom náhradného motorového vozidla eliminovať škodlivý následok spôsobenej dopravnej nehody, ktorý zasahuje do bežného života poškodeného, až do momentu, keď môže opätovne užívať svoje vlastné motorové vozidlo. V týchto prípadoch výška škody nekorešponduje iba s rozsahom zničeného vozidla, ale aj primeranými nákladmi, ktoré poškodený vynaložil s cieľom eliminovať škodový následok. Účelnosť nákladov spojených s užívaním náhradného vozidla zaniká momentom, kedy došlo k ukončeniu opravy havarovaného vozidla, de facto vtedy, keď sa opravené vozidlo dostane do dispozičnej sféry poškodeného na ďalšie používanie. Ústavný súd považoval dobu od zapožičania náhradného vozidla do momentu oznámenia žalovanej o ukončení likvidácie škodovej udalosti [a o výške poistného plnenia podľa § 11 ods. 6 písm. a) zákona o PZP, resp. poukázania finančných prostriedkov] za relevantnú, keď kontinuálne pretrváva potreba používania náhradného motorového vozidla a s tým spojené primerané náklady. Dôležitým kritériom pre posúdenie primeranosti a účelnosti užívania náhradného vozidla môže v okolnostiach prípadu byť doručenie oznámenia o ukončení likvidácie (ukončenie šetrenia) škodovej udalosti a poukaz finančných prostriedkov, keď poškodený ich prijatím (až) získa možnosť využívať hodnotu, ktorú pred škodovou udalosťou plnohodnotne realizoval využívaním poškodeného vozidla. K obdobnému záveru dospel aj Ústavný súd Českej republiky v náleze č. k. I. ÚS 2932/20 zo 14. januára 2021.
20/ Rovnaký záver zopakoval Ústavný súd SR v ďalšom náleze sp. zn. I. ÚS 291/2025 z 06.08.2025, kde sa dokonca vyjadril aj k žalovaným predloženému odbornému vyjadreniu, ktorým, rovnako ako v predmetnom spore, žalovaný odôvodňoval správnosť výšky poskytnutého poistného plnenia, teda neúčelnosť a neprimeranosť dĺžky použitia náhradného motorového vozidla v spojení s charakterom poškodenia a opravy poškodeného motorového vozidla. Ústavný súd v uvedenom náleze vytkol krajskému súdu, že ústavným súdom už v minulosti vymedzené závery (III. ÚS 602/2022, III. ÚS 476/2024) nerešpektoval a pri rozhodovaní o nároku na náhradu za nájom náhradného motorového vozidla považoval za podstatnú nevyhnutnú dobu opravy poškodeného vozidla (rozhodujúce skutočnosti), a to na podklade žalovanou stanoveného rozsahu poškodenia vozidla a
kalkulácie nákladov na opravu, ktoré boli v súlade so žalovanou predloženým odborným vyjadrením. Odôvodnenie krajského súdu tak vyhodnotil ako protirečivé s ústavným súdom konštatovanou ústavnou udržateľnosťou stanoveného účelu náhradného motorového vozidla, ako aj účelnosťou nákladov za nájom náhradného vozidla a v neposlednom rade aj primeranosťou nákladov súvisiacich s prenájmom náhradného vozidla, ktorá je previazaná s kontinuálne pretrvávajúcou potrebou užívania tohto náhradného vozidla. Ústavný súd sa v tomto náleze vyjadril aj k záverom rozhodnutia najvyššieho súdu sp. zn. 3MCdo/3/2015, na ktoré v danom prípade odkázal aj žalovaný v podanom odvolaní. Podľa ústavného súdu sa nosné dôvody tohto rozhodnutia (ratio decidendi) týkajú stanovenia skutočnej škody spočívajúcej v nákladoch na vypožičanie alebo prenájom vozidla, a to s ohľadom na obvyklé ceny prenájmu obdobných motorových vozidiel, keďže spornými sa stali náklady na vypožičanie náhradného vozidla, ktoré prevyšovali náklady na prevádzku vlastného vozidla. V prejednávanej veci (ako ani vo veci riešenej ústavným súdom) však spornou otázkou nebola otázka týkajúca sa nákladov za prenájom v kontexte obvyklých cien prenájmu, a preto sa závery obsiahnuté v citovanom rozhodnutí nemohli dotýkať predmetu rozhodovania, ktorej podstata rozpornosti spočívala v stanovení opodstatnenosti doby prenájmu (relevantná doba prenájmu).
21/ Odvolací súd, stotožňujúc sa v plnom rozsahu s odôvodnením napadnutého rozsudku a zdôrazňujúc jeho správnosť, dodáva, že poškodenému, ktorému v dôsledku dopravnej nehody zavinenej motorovým vozidlom povinne zmluvne poisteným u žalovaného, bola spôsobená škoda na motorovom vozidle, a ktorý v dôsledku toho odovzdal poškodené motorové vozidlo do autoservisu, čím sa mu odňala možnosť svoje motorové vozidlo používať, nemožno vyčítať a dať na ťarchu spôsob či dĺžku opravy motorového vozidla, ktoré nemôže ovplyvniť. Práve naopak, u poškodeného v závislosti od dĺžky servisu a teda nemožnosti disponovať s opravovaným motorovým vozidlom pretrvávajú nepriaznivé následky škodovej udalosti zasahujúce do jeho bežného života. Preto, pokiaľ si poškodený prenajme náhradné motorové vozidlo do doby, kedy dôjde k ukončeniu opravy havarovaného vozidla, je potrebné považovať za účelný a nutný postup, čím je potrebné posúdiť nájomné za prenajaté náhradné vozidlo ako účelne vynaložené. Žalovaný sa s týmto záverom súdu prvej inštancie nestotožnil, namietal neunesenie dôkazného bremena žalobcom vo vzťahu k preukázaniu dôvodnosti dĺžky trvania nájomného vzťahu. Odvolací súd však akcentuje, že práve žalovaný je subjektom, ktorý má povinnosť riadne prešetriť poistnú udalosť a tiež dohliadnuť na vykonanú opravu poškodeného vozidla, za ktorú poskytne poistné plnenie, čím môže zistiť aj dôvodnosť, či potrebu dlhšieho zotrvania poškodeného vozidla v servise.
22/ V nadväznosti na odvolaciu námietku žalovaného, že sa súd prvej inštancie nezaoberal jeho podstatnými námietkami k neúčelnosti nájmu náhradného vozidla po dobu trvania ďalších 7 dní opravy poškodeného motorového vozidla, je potrebné uviesť, že v odseku 31. odôvodnenia napadnutého rozsudku súd prvej inštancie vyslovil logický a racionálny záver o dôvodnosti uplatneného nároku, svoj záver podrobne odôvodnil a spochybnil aj argumentáciu žalovaného k ním priznanej dĺžke nájmu iba v rozsahu 8 dní.
23/ Odvolací súd na záver konštatuje, že nevzhliadol nepreskúmateľnosť napadnutého rozhodnutia, keďže v ňom súd prvej inštancie dostatočne presvedčivo, logicky a správne vyhodnotil prostriedky procesného útoku a procesnej obrany sporových strán a svoje skutkové a právne závery v napadnutom rozsudku aj náležite odôvodnil. Preto ani odvolacia argumentácia žalovaného založená na porušení jeho práva na spravodlivé súdne konanie pre nedostatok riadneho a vyčerpávajúceho odôvodnenia súdneho rozhodnutia nie je dôvodná.
24/ S ohľadom na vyššie uvedené, rozhodnutiu súdu prvej inštancie v posudzovanej veci nemožno vytknúť, že by vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia alebo že na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo z prednesov strán sporu nevyplynuli, ani inak nevyšli za konania najavo, že by opomenul niektoré rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, alebo že by v jeho hodnotení dôkazov bol logický rozpor, prípadne že by výsledok jeho hodnotenia dôkazov nezodpovedal tomu, čo malo byť zistené.
25/ Napokon žalovaný v podanom odvolaní uplatnil odvolací dôvod v zmysle § 365 ods. 1 písm. d) CSP, a síce, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. V tejto súvislosti odvolací súd ozrejmuje, že tzv. inou vadou konania v zmysle § 365 ods. 1 písm. d) CSP sa rozumie procesná vada, ktorá nespadá pod ostatné odvolacie dôvody, pričom jej
základom je pochybenie v procesnom postupe súdu. Medzi také vady patrí napr. porušenie ustanovenia o dokazovaní, a to tým, že súd vôbec nezisťoval skutočnosti rozhodujúce pre posúdenie veci aj napriek tomu, že boli tvrdené a na ich preukázanie boli navrhnuté dôkazy, porušenie ustanovenia o vykonávaní jednotlivých dôkazných prostriedkov (napr. osoba, ktorá mala byť vypočutá ako svedok, bola vypočutá ako strana, svedok nebol o svojich povinnostiach riadne poučený, dôkaz listinou bol vykonaný v rozpore s ustanoveniami o vykonávaní tohto dôkazu a pod.), nevykonanie dôkazu navrhnutého stranou účastníkom na preukázanie rozhodujúcej skutočnosti, hoci následne dospel k záveru, že strana neuniesla dôkazné bremeno, odklon odvolacieho súdu od skutkových záverov súdu prvej inštancie bez zopakovania dôkazov alebo doplnenia dokazovania, nesplnenie poučovacej povinnosti, zohľadnenie skutočnosti, ktorá z dokazovania nevyplynula, opomenutie rozhodnej skutočnosti, ktorá vyšla v konaní najavo a logický rozpor v hodnotení dôkazov. V závislosti od konkrétnych okolností môže vyššie uvedený nesprávny procesný postup súdu nadobudnúť intenzitu vady v zmysle § 365 ods. 1 písm. b) CSP spočívajúcu aj v porušení práva na spravodlivý proces. Podstatné však je, že tieto vady sú spôsobilým odvolacím dôvodom len za predpokladu, že mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Odvolací súd tento odvolací dôvod uplatnený žalovaným považoval za neopodstatnený, keď žalovaný ani v podanom odvolaní na preukázanie existencie tohto odvolacieho dôvodu žiadnym spôsobom neargumentoval a neuvádzal skutočnosti, v ktorých by tvrdil naplnenie tohto odvolacieho dôvodu. Možno teda zhrnúť, že tento odvolací dôvod nie je daný.
26/ Pretože odvolacia argumentácia žalovaného nebola spôsobilá spochybniť vecnú správnosť rozsudku súdu prvej inštancie, odvolací súd ho podľa § 387 ods. 1 a 2 CSP potvrdil.
27/ O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 255 ods. 1 v spojení s § 396 ods. 1 CSP a plne procesne úspešnému žalobcovi priznal voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.
28/ O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v lehote do 60 dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 C.s.p.).
29/ Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C. s. p.). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C. s. p.).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 C. s. p.).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 C. s. p.).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C. s. p.).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 C. s. p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C. s. p.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je: a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 C. s. p.).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení.
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 C. s. p.).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci.
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 C. s. p.).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 C. s. p.).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C. s. p.).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 C. s. p.).