Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_TT-20S-130-2021.pdf
PDF · 118.28 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
TT-20S/130/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Správny súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Moniky Hrašnovej a členiek senátu Mgr. Simony Kočišovej, PhD. a JUDr. Barbory Vrbovej, v právnej veci žalobcu: BATAX, spol. s r.o., so sídlom Rovinka 34, IČO: 31 450 342, zastúpeného Mgr. Petrom Rybánskym, advokátom so sídlom Farská 46, Nitra, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 101531161/2021 zo dňa 19.08.2021, takto
r o z h o d o l :
I. Súd rozhodnutie Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky č. 101531161/2021 zo dňa 19.08.2021 a rozhodnutie Daňového úradu Trnava č. 100682423/2021 zo dňa 23.04.2021 z r u š u j e a vec v r a c i a Daňovému úradu Trnava na ďalšie konanie.
II. Žalobcovi p r i z n á v a právo na úplnú náhradu trov konania.
o d ô v o d n e n i e :
I.
Priebeh administratívneho konania
1. Daňový úrad Trnava (ďalej len „správca dane“) vykonal u žalobcu daňovú kontrolu na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu alebo jeho časti za zdaňovacie obdobie september 2018.
2. Správca dane rozhodnutím č. 100682423/2021 zo dňa 23.04.2021 (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie“) podľa § 68 ods. 5 a 6 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „Daňový poriadok“) žalobcovi za zdaňovacie obdobie september 2018 určil rozdiel v sume 98 931,12 eur na dani z pridanej hodnoty (ďalej len „DPH“). Správca dane nepriznal žalobcovi uplatnené právo na odpočítanie dane z dodávateľských faktúr, vystavených spoločnosťou Laser Systems s.r.o., Betliarska 12, Bratislava, IČO: 50 797 751 za dodanie pohonných hmôt z dôvodu porušenia § 49 ods. 1 a 2 v nadväznosti na § 51 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty (ďalej len „zákon o DPH“) a s odôvodnením, že dodávateľovi žalobcu nevznikla daňová povinnosť podľa § 19 ods. 1 zákona o DPH a žalobcovi nevzniklo právo na odpočítanie dane, keď miestom dodania tovaru nebola Slovenská republika.
3. Žalovaný rozhodnutím č. 101531161/2021 zo dňa 19.08.2021 (ďalej len „druhostupňové rozhodnutie“) podľa § 74 ods. 4 Daňového poriadku prvostupňové rozhodnutie správcu dane potvrdil.
II.
Žaloba
4. Žalobou zo dňa 25.10.2020, doručenou Krajskému súdu v Trnave dňa 27.10.2021, sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného v spojení s prvostupňovým rozhodnutím správcu dane, ich zrušenia z dôvodov podľa § 191 ods. 1 písm. c), d), e), f) a g) zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“) a vrátenia veci orgánu verejnej správy prvého stupňa na ďalšie konanie.
5. Žalobca mal za to, že rámcovou zmluvou bolo preukázané, že nemohol mať vedomosť o spôsobe zadováženia tovaru jeho dodávateľom, tovar prijímal od podnikateľského subjektu so sídlom na území Slovenskej republiky a v rámci právneho poriadku Slovenskej republiky. Právo nakladať s tovarom ako vlastník nadobudol až stočením paliva na území Slovenskej republiky, zaplatením kúpnej ceny a podpisom dodacieho listu. Podotkol, že zaslaním objednávky dodávateľovi nemohol nadobudnúť právo disponovať s tovarom ako jeho vlastník, nemohol ovládať a ani kontrolovať dodanie tovaru, nemal vedomosť o presnom mieste jeho uloženia a nemal dosah ani na jeho prepravu a jej priebeh. Napriek uvedenému daňové orgány dodávky tovaru posúdili ako tzv. reťazový obchod, pri ktorom mal nastať jediný pohyb tovaru, a to od prvého dodávateľa k žalobcovi, prípadne k jeho odberateľovi. Skutočnosť, že bol žalobca uvedený v nákladných listoch ako prijímateľ, nemôže zakladať jeho právo nakladať s tovarom ako vlastník ešte predtým, než sa začala preprava tovaru z Rakúska. Žalobca vychádzal zo skutočností deklarovaných dodávateľom, že tento disponuje právom nakladať s tovarom, tovar dodá v dojednaných lehotách na miesto určenia prostredníctvom ním zabezpečeného prepravcu, že disponuje oprávnením na jeho distribúciu, predaj a prepravu prostredníctvom oprávnenej osoby.
6. Žalobca namietal, že miestom dodávky podľa rámcovej zmluvy, jej povahy a priebehu obchodnej transakcie medzi ním a dodávateľom Laser systems s.r.o. je Slovenská republika. Na žalobcu nemožno aplikovať § 69 ods. 6 zákona o DPH, keďže nenadobudol právo nakladať s tovarom v Rakúsku.
7. Ďalej poukázal žalobca na absenciu aplikácie osobitného režimu právnych predpisov o nakladaní s pohonnými látkami zo strany správcu dane a žalovaného. Uviedol, že odoberal pohonné hmoty, teda tovar, na ktorý sa vťahujú ustanovenia zákona č. 98/2004 Z. z. o spotrebnej dani z minerálneho oleja a zákona č. 199/2004 Z. z. Colný zákon a o zmene a doplnení niektorých zákonov, od spoločnosti Laser Systems s.r.o., ktorá nie je oprávneným príjemcom podľa § 2 zákona o spotrebnej dani. Žalobca teda nemohol disponovať tovarom ako vlastník nielen z dôvodu, že nad zásielkou nemal kontrolu, nevedel, kde sa tovar nachádza, neniesol zodpovednosť za jeho poškodenie, ale aj preto, že dodávatelia nemohli previesť vlastnícke právo a ani právo disponovať s pohonnými látkami na žalobcu na území Rakúska, ale najskôr až momentom stočenia kvapaliny priamo u žalobcu alebo u jeho odberateľa.
8. Napadnuté rozhodnutia trpia podľa názoru žalobcu nedostatkom odôvodnenia, sú nepreskúmateľné a arbitrárne. Namietal, že namiesto toho, aby sa správca dane, resp. žalovaný skutočne zaoberali zisteniami týkajúcimi sa žalobcu a jeho daňovej kontroly, resp. odôvodnením rozhodnutí vo vzťahu k žalobcovi s ohľadom na jeho zákonné povinnosti a ich prípadné porušenie, bolo bez bližšej konkretizácie alebo vysvetlenia žalobcovi kladené na ťarchu porušenie povinností jeho dodávateľov, hoci sa toto porušenie nepreukázalo, resp. preukázal sa aj správny daňový režim dodávateľa žalobcu (žalovaný ho ignoroval a nevysporiadal sa s ním). Uviedol, že z jeho účtovných evidencií a predložených dokladov vyplýva, že si voči nemu iný platiteľ dane (Laser Systems s.r.o.) uplatnil daň z tovarov, ktoré mu boli dodané na území Slovenskej republiky. Právo odpočítať daň mu vzniklo, keďže deklaroval viacerými dokladmi skutočnosť, že nadobudol právo s tovarom nakladať ako vlastník na území Slovenskej republiky. Správca dane podľa žalobcu nedokazoval v súlade so zisteným skutkovým a právnym stavom, kedy prešlo právo nakladať s PHM na jednotlivé subjekty v reťazci. Ďalej namietal, že správca dane nedostatočne prezentoval a zdôvodnil svoje úvahy pri zjavne rozdielnych skutkových zisteniach, kedy len odmietol tvrdenia žalobcu a riadne nevyhodnotil dôkazy predložené žalobcom. Tieto (nedostatočné) závery správcu dane v celom rozsahu prevzal žalovaný bez toho, aby čo i len v najmenšej miere posúdil vykonané dokazovanie a závery, pričom v napadnutom rozhodnutí je možné nájsť iba všeobecné konštatovania.
III.
Vyjadrenie žalovaného
9. Žalovaný vo vyjadrení zo dňa 21.12.2021 navrhol žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. Zotrval na správnosti skutkových záverov a na zákonnosti napadnutých rozhodnutí. K veci uviedol, že miestom dodania tovaru od dodávateľa Laser Systems s.r.o. žalobcovi bolo Rakúsko, a teda žalobca nadobudol tovar v tuzemsku z iného členského štátu, z čoho mu vyplývali povinnosti uvedené v § 11 zákona o DPH. Vzťah medzi spoločnosťou Laser Systems s.r.o. a žalobcom je pohyblivou dodávkou v zmysle § 13 ods. 1 písm. a) zákona o DPH, pričom preprava začala v inom členskom štáte - Rakúsku, a táto bola ukončená v tuzemsku. Dodania medzi spoločnosťami OMV Slovensko, s.r.o., SP Consulting s. r. o. a Laser Systems s.r.o. sú nepohyblivými dodávkami, pri ktorých vzniká daňová povinnosť v mieste, kde sa tovar nachádza, v danom prípade v Rakúsku. Spoločnostiam SP Consulting s. r. o. a Laser Systems s.r.o. tak nevznikla v tuzemsku daňová povinnosť, pretože v danom prípade nejde o dodanie tovaru za protihodnotu v tuzemsku v zmysle § 2 ods. 1 písm. a) zákona o DPH, ale ide o dodanie tovaru v inom členskom štáte Európskej únie - v Rakúsku. Žalobca v čase uskutočnenia zdaniteľných obchodov mal vedomosť o tom, že tovar sa nachádza v inom členskom štáte Európskej únie, v zmysle obchodných dojednaní prepravu zabezpečila spoločnosť Laser Systems s.r.o., pričom riziká znášal žalobca, prepravu hradil žalobca v cene tovaru, tovar bol prepravený k žalobcovi, resp. k jeho odberateľom, čím podľa žalovaného preukázateľne na neho prešlo právo nakladať s tovarom ako vlastník ešte pred začatím prepravy. Za irelevantné považoval žalovaný odvolanie sa žalobcu na zákon o spotrebnej dani z minerálneho oleja a colný zákon, keď prevod práva nakladať s tovarom ako vlastník ako aj priradenie prepravy je potrebné posudzovať len v zmysle ustanovení a princípov zákona o DPH.
IV.
Replika žalobcu, duplika žalovaného
10. Žalobca v replike zo dňa 21.02.2022 zotrval na argumentoch uvedených v správnej žalobe. Žalovaný v duplike zo dňa 22.03.2022 zotrval na argumentoch uvedených vo vyjadrení k správnej žalobe.
V.
Konanie na správnom súde
11. Podľa § 3 ods. 1 a 3 zákona č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, začal s účinnosťou od 01.06.2023 vykonávať svoju činnosť Správny súd v Bratislave (ďalej aj „správny súd“), na ktorý prešiel od 01.06.2023 výkon súdnictva v správnej agende z Krajského súdu v Bratislave, Krajského súdu v Trnave a Krajského súdu v Nitre. V súlade s platným a účinným rozvrhom práce správneho súdu bola vec v zmysle § 51 ods. 1 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch náhodným výberom pomocou technických prostriedkov a programových prostriedkov schválených Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky pridelená do senátu 1S správneho súdu a vedená pod sp. zn. TT-20S/130/2021.
12. Správny súd ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci podľa § 10, § 13 ods. 1 SSP preskúmal napadnuté rozhodnutia, vrátane konania, ktoré predchádzalo ich vydaniu a viazaný rozsahom a dôvodmi správnej žaloby (§ 134 ods. 1 SSP) dospel k záveru, že žaloba je dôvodná. O žalobe rozhodol správny súd na pojednávaní dňa 21.07.2026.
VI.
Relevantná právna úprava
13. Podľa § 493e SSP v aktuálnom znení, konania začaté a neskončené do 30. júna 2023 sa dokončia podľa tohto zákona v znení účinnom do 30. júna 2023; ustanovenie § 493f tým nie je dotknuté.
14. Podľa § 3 ods. 3 Daňového poriadku správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo.
15. Podľa § 24 ods. 1 Daňového poriadku daňový subjekt preukazuje a) skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov b) skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňovej kontroly alebo daňového konania, c) vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť.
16. Podľa § 24 ods. 2 Daňového poriadku správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov.
17. Podľa § 24 ods. 3 prvá veta Daňového poriadku správca dane preukazuje skutočnosti o úkonoch vykonaných voči daňovému subjektu, ktoré sú rozhodné pre správne určenie dane.
18. Podľa § 24 ods. 4 Daňového poriadku ako dôkaz možno použiť všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane a čo nie je získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov, svedecké výpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách, protokoly o určení dane podľa pomôcok, zápisnice o miestnom zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy a evidencie vedené daňovými subjektmi a doklady k nim.
19. Podľa § 63 ods. 5 Daňového poriadku rozhodnutie obsahuje odôvodnenie, ak tento zákon neustanovuje inak. V odôvodnení sa uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom rozhodnutia, vysporiadanie sa s návrhmi a námietkami daňového subjektu, aké úvahy ovplyvnili hodnotenie dôkazov a použitie právnych predpisov, podľa ktorých sa rozhodovalo.
20. Podľa § 2 ods. 1 písm. a) zákona o DPH predmetom dane je dodanie tovaru za protihodnotu v tuzemsku uskutočnené zdaniteľnou osobou, ktorá koná v postavení zdaniteľnej osoby.
21. Podľa § 8 ods. 1 písm. a) veta pred bodkočiarkou zákona o DPH dodaním tovaru je prevod práva nakladať s hmotným majetkom ako vlastník, ak tento zákon neustanovuje inak.
22. Podľa § 11 ods. 1 prvá veta zákona o DPH na účely tohto zákona sa nadobudnutím tovaru v tuzemsku z iného členského štátu rozumie nadobudnutie práva nakladať ako vlastník s hnuteľným hmotným majetkom odoslaným alebo prepraveným nadobúdateľovi dodávateľom alebo nadobúdateľom alebo na ich účet do tuzemska z iného členského štátu.
23. Podľa § 11 ods. 2 zákona o DPH nadobudnutie tovaru v tuzemsku z iného členského štátu je predmetom dane, ak a) nadobúdateľom je zdaniteľná osoba konajúca v postavení zdaniteľnej osoby, právnická osoba, ktorá nie je zdaniteľnou osobou, alebo zahraničná osoba, ktorá je identifikovaná pre daň v inom členskom štáte, a b) dodávateľom je osoba identifikovaná pre daň v inom členskom štáte, ktorá dodala tovar za protihodnotu, okrem dodania tovaru s inštaláciou alebo montážou dodávateľom alebo na jeho účet a okrem dodania tovaru formou zásielkového predaja.
24. Podľa § 13 ods. 1 zákona o DPH miestom dodania tovaru, a) ak je dodanie tovaru spojené s odoslaním alebo prepravou tovaru, je miesto, kde sa tovar nachádza v čase, keď sa odoslanie alebo preprava tovaru osobe, ktorej má byť tovar dodaný, začína uskutočňovať, s výnimkou podľa písmena b), odseku 2 a § 14, c) ak je dodanie tovaru bez odoslania alebo prepravy, je miesto, kde sa tovar nachádza v čase, keď sa jeho dodanie uskutočňuje.
25. Podľa § 19 ods. 1 prvá a druhá veta zákona o DPH daňová povinnosť vzniká dňom dodania tovaru. Dňom dodania tovaru je deň, keď kupujúci nadobudne právo nakladať s tovarom ako vlastník.
26. Podľa § 49 ods. 1 zákona o DPH právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť.
27. Podľa § 49 ods. 2 písm. a) zákona o DPH platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané.
28. Podľa § 51 ods. 1 písm. a) zákona o DPH právo na odpočítanie dane podľa § 49 môže platiteľ uplatniť, ak a) pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. a) má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa § 71.
VII.
Právne posúdenie veci správnym súdom
29. Predmetom súdneho prieskumu boli rozhodnutia daňových orgánov, ktorými bol žalobcovi za zdaňovacie obdobie september 2018 určený rozdiel v sume 98 931,12 eur na DPH. Žalobcovi nebolo priznané uplatnené právo na odpočítanie dane z dodávateľských faktúr, vystavených spoločnosťou A. B. B. za dodanie pohonných hmôt s odôvodnením, že tomuto dodávateľovi nevznikla daňová povinnosť podľa § 19 ods. 1 v nadväznosti na § 2 ods. 1 písm. a) zákona o DPH a žalobcovi nevzniklo právo na odpočítanie dane, keď miestom dodania tovaru nebola Slovenská republika. Daňové orgány teda žalobcovi odopreli právo na odpočítanie dane z dôvodu nesplnenia hmotnoprávnej podmienky na uplatnenie odpočítania dane.
30. Konajúci senát 1S zistil, že správny súd už rozhodoval vo veciach toho istého žalobcu a totožného predmetu konania (nepriznanie odpočtu DPH z dôvodu nesplnenia hmotnoprávnych podmienok pre odpočet dane), kedy na zdaniteľných obchodoch participovali rovnaké daňové subjekty (OMV Slovensko, s.r.o., SP Consulting s. r. o. a Laser Systems s.r.o.), pričom išlo o veci vedené pod sp. zn. TT-14S/83/2021 (zdaňovacie obdobie október 2018), TT-14S/89/2021 (zdaňovacie obdobie január 2018) , TT-20S/122/2021 (zdaňovacie obdobie december 2018), TT-20S/129/2021 (zdaňovacie obdobie jún 2018), TT-14S/91/2021 (zdaňovacie obdobie august 2018) a TT-14S/92/2021 (zdaňovacie obdobie máj 2018). Senát 1S poukazuje na to, že v predmetných veciach sú dané takmer totožné skutkové okolnosti, ako aj argumentácia daňových orgánov a žalobcu. Rozdielnym je v podstate len zdaňovacie obdobie, kedy v prejednávanej veci ide o september 2018. Senát 1S v zmysle § 140 SSP preto ďalej poukáže na odôvodnenie a závery rozsudku správneho súdu vo veci sp. zn. TT-20S/122/2021, s ktorými sa stotožňuje:
,,30. Na základe vykonaného dokazovania správca dane a žalovaný uzavreli, že v prípade dodania tovaru spoločnosťou Laser Systems s.r.o. žalobcovi išlo o pohyblivú dodávku a miestom dodania tovaru nebolo územie Slovenskej republiky, ale Rakúsko ako iný členský štát, v ktorom sa tovar nachádzal v čase, keď preprava začala (§ 13 ods. 1 zákona o DPH). Zdaniteľné obchody teda neboli predmetom dane v tuzemsku tak, ako deklaroval žalobca a ako predpokladá § 2 ods. 1 písm. a) v spojení s § 19 ods. 1 zákona o DPH. Správca dane nespochybnil samotné dodanie tovaru ani vykonanú prepravu. Spornou zostala výlučne otázka miesta dodania tovaru z pohľadu vzniku daňovej povinnosti deklarovaného dodávateľa a recipročne k tomu práva na odpočítanie dane žalobcom.
31. Podstatou sporu medzi žalobcom a žalovaným teda bolo určenie miesta, kde žalobca nadobudol právo nakladať s tovarom ako vlastník v kontexte reťazových obchodov s pohonnými hmotami dovážanými z Rakúska, a s tým spojené právo žalobcu uplatniť si nárok na odpočítanie dane pri dodaní tovaru.
32. Správny súd v prvom rade považuje za potrebné poukázať na to, že v prípade reťazových obchodov, o aké ide vo veci samej, za intrakomunitárne dodanie tovaru s prepravou môže byť považovaná len jedna preprava z reťazca obchodných transakcií. Pre určenie takejto transakcie je rozhodné miesto, kde daňový subjekt nadobudol právo disponovať s tovarom ako vlastník. Za účelom správneho určenia takéhoto miesta je vždy potrebné posúdiť všetky jedinečné okolnosti danej veci. Až následne je možné identifikovať, ktoré dodanie spĺňa všetky podmienky stanovené pre dodanie v rámci Spoločenstva (rozsudok Súdneho dvora Európskej únie vo veci č. C-430/09 Euro Tyre zo dňa 06.04.2006).
33. Z ustálenej judikatúry Súdneho dvora Európskej únie (napr. rozsudok vo veci C- 320/88 Shipping and Forwarding Enterprise Safe BV zo dňa 08.02.1990, rozsudok vo veci C- 237/09 De Fruytier zo dňa 03.06.2010, rozsudok vo veci C-414/17 AREX CZ a.s. zo dňa 19.12.2018 a rozsudok vo veci C-401/2018 Herst s.r.o. zo dňa 23.04.2020) vyplýva, že pojem „dodanie tovaru“, t. j. prevod práva nakladať s tovarom ako vlastník, sa neobmedzuje na prevod spôsobmi upravenými uplatniteľným vnútroštátnym právom, ale zahŕňa každý prevod hmotného majetku jednou stranou, ktorá oprávni druhú stranu fakticky s ním nakladať, akoby bola vlastníkom tohto majetku, a to aj keby k prevodu právneho vlastníctva nedošlo. Existencia prevodu práva nakladať s hmotným majetkom ako vlastník znamená, že strana, na ktorú sa toto právo prevádza, má možnosť prijímať rozhodnutia spôsobilé ovplyvniť právne postavenie dotknutého majetku, medzi ktoré patrí aj rozhodnutie predať ho. To, či došlo k prevodu práva nakladať
s tovarom ako vlastník, je pritom na posúdení vnútroštátneho súdu, ktorý má pristúpiť k celkovému posúdeniu všetkých osobitných okolností veci samej.
34. Podľa rozsudku Súdneho dvora Európskej únie vo veci C-401/2018 Herst s.r.o. zo dňa 23.04.2020 okolnosť, že zdaniteľná osoba mala od počiatku v úmysle nadobudnúť tovar pre svoje vlastné podnikanie, hneď ako bude prepustený do voľného obehu v členskom štáte určenia, predstavuje okolnosť, ktorú musí vnútroštátny súd zohľadniť v rámci svojho celkového posúdenia všetkých osobitných okolností prejednávanej veci, o ktorej rozhoduje, aby určil, ktorému z po sebe nasledujúcich nadobudnutí sa musí pripísať uvedená preprava v rámci Spoločenstva.
35. V prejednávanej veci žalobca v podanej správnej žalobe spochybňoval závery správcu dane a žalovaného, že dodaný tovar - pohonné hmoty, fakturované dodávateľom Laser Systems s.r.o. boli žalobcovi dodané na území Rakúska. Žalobca tvrdil, že dodanie tovaru sa naopak uskutočnilo na území Slovenskej republiky, kde získal možnosť s tovarom nakladať ako vlastník, a to momentom stočenia pohonných hmôt do jeho nádrží, zaplatením kúpnej ceny a podpisom dodacieho listu. Žalobca v rámci žalobných bodov namietal aj nepreskúmateľnosť napadnutých rozhodnutí, pretože trpia nedostatkom odôvodnenia v tomto smere, s ktorou námietkou sa správny súd stotožnil.
36. Daňové orgány v predmetnej veci zistili, že došlo k reťazovému obchodu medzi spoločnosťami OMV Slovensko, s.r.o. - SP Consulting s.r.o. - Laser Systems s.r.o. - žalobca, pri ktorom nastal jediný pohyb tovaru od prvého dodávateľa priamo k žalobcovi, prípadne odberateľom žalobcu, pričom miestom dodania tovaru bolo s poukazom na § 13 ods. 1 písm. a) zákona o DPH Rakúsko. Žalobcovi nebolo priznané právo na odpočítanie dane z faktúr vystavených dodávateľom Laser Systems s.r.o. s poukazom na § 49 ods. 1 a 2 písm. a) zákona o DPH z dôvodu, že spoločnostiam SP Consulting s.r.o. a Laser Systems s.r.o. nevznikla daňová povinnosť v zmysle § 19 ods. 1 zákona o DPH v tuzemsku. Z napadnutých rozhodnutí vyplýva, že žalobca zaslal e-mailom objednávku dodávateľovi A. B. B., ktorý zabezpečil prepravu spoločnosťou C. B. tak, že pohonné hmoty boli prepravené zo skladu Lobau, Rakúsko jednou ucelenou prepravou priamo žalobcovi a jeho odberateľom. Daňové orgány vyhodnotili vzťah medzi spoločnosťou Laser Systems s.r.o. a žalobcom ako pohyblivú dodávku, pričom preprava začala v inom členskom štáte - Rakúsku a bola ukončená v tuzemsku, a dodania medzi spoločnosťami OMV Slovensko, s.r.o., SP Consulting s. r. o. a Laser Systems s.r.o. vyhodnotil ako nepohyblivé dodávky, pri ktorých vzniká daňová povinnosť v mieste, kde sa tovar nachádza, v danom prípade v Rakúsku. Žalobca mal podľa žalovaného získať právo nakladať s tovarom ako vlastník ešte pred začatím prepravy, keďže prepravu zabezpečovala spoločnosť Laser Systems s.r.o., tovar sa prepravoval podľa inštrukcií žalobcu uvedených v objednávke, žalobca znášal nebezpečenstvo škôd na tovare a cena prepravy bola zahrnutá v cene tovaru.
37. Napriek zásadnému významu otázky určenia miesta, kde žalobca nadobudol právo nakladať s tovarom ako vlastník, žalovaný, ako aj správca dane vo svojich rozhodnutiach náležite neobjasnili, z akých dôvodov v rámci skúmaného reťazového obchodu, v ktorom došlo len k jednej preprave tovaru z územia Rakúska na územie Slovenskej republiky od prvého dodávateľa k poslednému odberateľovi, priradili prepravu tovaru práve dodaniu uskutočnenému medzi spoločnosťou Laser systems s.r.o. a žalobcom, ktoré vyhodnotili ako pohyblivú dodávku. Toto posúdenie pritom bolo kľúčové pre záver správcu dane, že k žalobcom deklarovanému dodaniu tovaru spoločnosťou Laser systems s.r.o. došlo na území Rakúska, v čoho dôsledku žalobcovi nebolo priznané právo na odpočítanie dane z predmetných faktúr. Správca dane pritom vychádzal iba zo skutočnosti, že žalobcovi bol známy pôvod tovaru, že žalobca bol uvedený ako príjemca na prepravných dokladoch a z domnienky, že prenos práva nakladať s tovarom ako vlastník na žalobcu sa uskutočnil na území Rakúska predtým, ako došlo k fyzickej preprave tovaru, avšak bez toho, aby tento svoj záver náležite odôvodnil, čo následne nenapravil ani žalovaný v napadnutom rozhodnutí.
38. Správny súd v tomto smere nepovažoval za dostatočné konštatovania žalovaného, že žalobca mal vedomosť o pôvode tovaru, že bol uvedený ako príjemca na prepravných dokladoch, že prepravu zabezpečila spoločnosť Laser Systems s.r.o., že sa tovar prepravoval podľa inštrukcií žalobcu uvedených v objednávke, a že žalobca znášal nebezpečenstvo škôd na tovare a cena prepravy bola zahrnutá v cene tovaru, čím malo na žalobcu prejsť právo nakladať s tovarom ako vlastník. Žalovaný ako aj správca dane vzali do úvahy iba existenciu jedinej prepravy tovaru z iného členského štátu na miesto určenia do sídla žalobcu (príp. k jeho odberateľom), a to bez zohľadnenia ďalších okolností
danej veci (organizácia prepravy, keď túto nezabezpečoval sám žalobca, organizácia prevzatia tovaru žalobcom, dopad osobitných zmluvných dojednaní vo vzťahu dodávateľ-odberateľ na identifikáciu momentu prevodu práva nakladať s tovarom ako vlastník, zaplatenie kúpnej ceny, podpísanie dodacích listov, úmysel žalobcu pri prevzatí tovaru). Na tomto mieste je potrebné zdôrazniť, že samotný prechod nebezpečenstva škody na tovare na žalobcu jeho odovzdaním prepravcovi automaticky neznamená, že na žalobcu zároveň prešlo aj právo nakladať s tovarom ako vlastník. Súčasne z odôvodnenia napadnutých rozhodnutí nevyplýva, či žalobca okrem toho, že v objednávke uviedol miesto, na ktoré mu mal dodávateľ Laser Systems s.r.o. dodať tovar, skutočne od počiatku prepravy ovplyvňoval právny osud prepravovaných PHM, t. j. či rozhodoval odkiaľ, kedy, ako a kam budú prepravené. Bez zodpovedania týchto otázok pritom podľa názoru správneho súdu nemožno kvalifikovane vyhodnotiť, kedy na žalobcu prešlo právo nakladať s tovarom ako vlastník.
39. V nadväznosti na uvedené správny súd poukazuje na skutočnosť, že v zmysle bodu 27 rozsudku Súdneho dvora Európskej únie vo veci č. C-430/09 Euro Tyre zo dňa 06.04.2006 odpoveď na otázku, ktorej dodávke sa má pripísať preprava v rámci Spoločenstva, ak táto dodávka bola vykonaná z účtu alebo na účet osoby, ktorá v prvom prípade ako kupujúci a v druhom prípade ako dodávateľ bola zahrnutá v oboch dodávkach, závisí od všeobecného posúdenia všetkých príslušných okolností, ktoré umožňujú určiť, ktorá dodávka spĺňa všetky podmienky vzťahujúce sa na dodávku v rámci Spoločenstva. Zároveň podľa bodu 42 citovaného rozsudku okolnosť, že tovar nebol prepravený na adresu prvých nadobúdateľov, neumožňuje vylúčiť, že preprava bola vykonaná v rámci prvej dodávky, keďže uplatnenie oslobodenia od dane na dodávku v rámci Spoločenstva podlieha podmienke, podľa ktorej sa preprava musí ukončiť v inom členskom štáte ako v členskom štáte dodania, keďže adresa, kde bolo dodanie ukončené, nie je v tejto súvislosti relevantná.
40. Daňové orgány citujúc súvisiace ustanovenia zákona o DPH v stručnosti konštatovali, že sa uskutočnila len jedna preprava, preto žalobcom uskutočnené zdaniteľné obchody označili za pohyblivé dodávky a ako miesto dodania tovaru identifikovali miesto, kde sa tovar nachádzal v čase, keď sa preprava tovaru osobe, ktorej mal byť tovar dodaný, začala uskutočňovať (Rakúsko). Nevyjadrili sa však k podstatnej otázke predmetnej veci, a to k tomu, kde (kedy) došlo k prevodu práva nakladať s tovarom ako vlastník, nezohľadnili ďalšie zistené okolnosti prípadu a nevykonali celkové posúdenie všetkých zhromaždených informácií a skutočností, ktoré boli dokazovaním ustálené. V zmysle vyššie už spomenutého rozsudku Súdneho dvora Európskej únie vo veci C-401/18 Herst s.r.o. zo dňa 23.04.2020 by sa pritom úkon prepravy pohonných hmôt „nemal považovať za rozhodujúci na určenie, či bolo prevedené právo nakladať s tovarom ako vlastník, bez zohľadnenia akejkoľvek inej okolnosti umožňujúcej predpokladať, že k takémuto prevodu došlo ku dňu tejto prepravy“ (pozri aj rozsudok Súdneho dvora Európskej únie vo veci C-414/17 AREX CZ zo dňa 19.12.2018).
41. Za nedostatočne odôvodnené sa vo všeobecnosti považuje rozhodnutie, ak z jeho obsahu nie je možné zistiť, aké úvahy viedli orgán verejnej správy pri vyhodnotení dokazovania a pri právnom posúdení kľúčových otázok pre rozhodnutie vo veci. Nedostatok dôvodov znamená nielen absolútny nedostatok odôvodnenia, ale i to, že rozhodnutie neobsahuje rozhodujúce skutočnosti, ktoré viedli orgán verejnej správy k vysloveným záverom. Náležité odôvodnenie administratívneho rozhodnutia orgánu verejnej správy je jeho imanentnou súčasťou, ktorá výslovne vyplýva z príslušných ustanovení administratívnych procesných predpisov, v predmetnej veci z ustanovenia § 63 ods. 5 Daňového poriadku, v zmysle ktorého sa v odôvodnení uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom rozhodnutia, vysporiadanie sa s návrhmi a námietkami daňového subjektu, aké úvahy ovplyvnili hodnotenie dôkazov a použitie právnych predpisov, podľa ktorých sa rozhodovalo.“
31. Vzhľadom na zistené nedostatky v odôvodnení napadnutého rozhodnutia žalovaného a prvostupňového rozhodnutia správcu dane, dospel správny súd k záveru, že obidve tieto rozhodnutia sú nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov. Preto správny súd podľa § 191 ods. 1 písm. d) SSP v spojení s § 191 ods. 3 písm. a) SSP napadnuté rozhodnutie žalovaného a rovnako aj prvostupňové rozhodnutie správcu dane zrušil a vec s poukazom na § 191 ods. 4 SSP vrátil správcovi dane na ďalšie konanie.
32. Úlohou správcu dane v ďalšom konaní bude opätovne predmetnú vec posúdiť a rozhodnúť s tým, že svoje nové rozhodnutie riadne odôvodní tak, aby bolo preskúmateľné, t. j. aby v ňom bolo dostatočne objasnené, na základe akých relevantných skutočností je (aj s poukazom na citovanú judikatúru SD
EÚ) potrebné uskutočnenú prepravu pohonných hmôt od prvého dodávateľa poslednému odberateľovi (žalobcovi) priradiť konkrétnemu dodaniu tovaru v rámci zisteného reťazového obchodu.
33. Právnym názorom, ktorý vyslovil správny súd v zrušujúcom rozsudku, je orgán verejnej správy v zmysle § 191 ods. 6 SSP v ďalšom konaní viazaný. Pokiaľ by žalovaný v ďalšom konaní nepostupoval v súlade s právnym názorom správneho súdu a správny súd by opätovne zrušil jeho rozhodnutie z tých istých dôvodov, môže mu správny súd i bez návrhu v zrušujúcom rozsudku uložiť pokutu podľa citovaného zákonného ustanovenia.
34. O práve na náhradu trov konania rozhodol správny súd podľa § 167 ods. 1 SSP tak, že priznal úspešnému žalobcovi voči žalovanému právo na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania, o ktorej výške rozhodne správny súd po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením podľa § 175 ods. 2 SSP.
35. Toto rozhodnutie prijal senát Správneho súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú je možné podať prostredníctvom Správneho súdu v Bratislave na Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v lehote 30 dní od jeho doručenia (§ 443 ods. 2 písm. a) v spojení s § 493e SSP a v spojení s § 145 ods. 2 písm. a) SSP). Zmeškanie lehoty na podanie kasačnej sťažnosti nemožno odpustiť (§ 443 ods. 5 SSP).
V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.
V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449 ods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.