Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

TT-14S/89/2021

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Lucie Tóth a členov senátu Mgr. Milady Artnerovej a JUDr. Martina Hraboša v právnej veci žalobcu: BATAX, spol. s.r.o. so sídlom A. XX, XXX XX A., IČO: 31 450 342, právne zastúpený Mgr. Petrom Rybánskym, advokátom so sídlom B. XX, XXX XX C., proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 101529060/2021 zo dňa 19.08.2021, takto

r o z h o d o l :

I. Správny súd z r u š u j e rozhodnutie žalovaného č. 101529060/2021 zo dňa 19.08.2021 ako aj rozhodnutie Daňového úradu D. č. 100681501/2021 zo dňa 23.04.2021 a vec v r a c i a orgánu verejnej správy prvého stupňa na ďalšie konanie.

II. Správny súd p r i z n á v a žalobcovi voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

I. Priebeh administratívneho konania

1. Daňový úrad D. (ďalej len „správca dane“) vykonal u žalobcu daňovú kontrolu na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu alebo jeho časti za zdaňovacie obdobie január 2018.

2. Správca dane rozhodnutím č. 100681501/2021 zo dňa 23.04.2021 (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie“) podľa o správe daní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom v rozhodnom čase (ďalej len „“) vyrubil žalobcovi za zdaňovacie obdobie január 2018 rozdiel dane z pridanej hodnoty v sume XX.XXX,XX eura. Správca dane nepriznal žalobcovi uplatnené právo na odpočítanie dane z dodávateľských faktúr, vystavených spoločnosťou Laser Systems s.r.o., E. XX, E., IČO: XX XXX XXX za dodanie pohonných hmôt z dôvodu porušenia znosti na o dani z pridanej hodnoty v znení účinnom v rozhodnom čase (ďalej len „“) s odôvodnením, že dodávateľovi žalobcu nevznikla daňová povinnosť podľa a žalobcovi nevzniklo právo na odpočítanie dane, keďže miestom dodania tovaru – pohonných hmôt, nebola Slovenská republika.

3. Žalovaný rozhodnutím č. 101529060/2021 zo dňa 19.08.2021 (ďalej len „druhostupňové rozhodnutie“) podľa § 74 ods. 4 Daňového poriadku prvostupňové rozhodnutie správcu dane potvrdil.

II. Podstatné skutkové a právne argumenty žalobcu

4. Žalobou zo dňa 25.10.2020, doručenou Krajskému súdu v Trnave v zákonnej lehote, sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného v spojení s prvostupňovým rozhodnutím

správcu dane, ich zrušenia z dôvodov podľa v znení účinnom do 30.06.2023 (ďalej len „“) a vrátenia veci orgánu verejnej správy prvého stupňa na ďalšie konanie.

5. Žalobca mal za to, že rámcovou zmluvou bolo preukázané, že nemohol mať vedomosť o spôsobe zadováženia tovaru jeho dodávateľom, tovar prijímal od podnikateľského subjektu so sídlom na území Slovenskej republiky a v rámci právneho poriadku Slovenskej republiky. Právo nakladať s tovarom ako vlastník nadobudol až stočením paliva na území Slovenskej republiky, zaplatením kúpnej ceny a podpisom dodacieho listu. Zaslaním objednávky dodávateľovi nemohol nadobudnúť právo disponovať s tovarom ako jeho vlastník, nemohol ovládať a ani kontrolovať dodanie tovaru, nemal vedomosť o presnom mieste jeho uloženia a nemal dosah ani na jeho prepravu a priebeh dodávky. Napriek uvedenému daňové orgány dodávky tovaru posúdili ako tzv. reťazový obchod, pri ktorom mal nastať jediný pohyb tovaru, a to od prvého dodávateľa k žalobcovi, prípadne k jeho odberateľovi. Skutočnosť, že bol žalobca uvedený v nákladných listoch ako prijímateľ, nemôže zakladať jeho právo nakladať s tovarom ako vlastník ešte predtým, než sa začala preprava tovaru z Rakúska. Žalobca vychádzal zo skutočností deklarovaných dodávateľom, že tento disponuje právom nakladať s tovarom, tovar dodá v dojednaných lehotách na miesto určenia prostredníctvom ním zabezpečeného prepravcu, že disponuje oprávnením na jeho distribúciu, predaj a prepravu prostredníctvom oprávnenej osoby.

6. Žalobca poukázal na bod 46 rozhodnutia Súdneho dvora EÚ vo veci EMAG C-245/04 s tým, že miestom dodávky podľa rámcovej zmluvy, jej povahy a priebehu obchodnej transakcie medzi ním a dodávateľom Laser systems s.r.o. je Slovenská republika. Považoval za nesporné, že na neho nemožno aplikovať , keďže nenadobudol právo nakladať s tovarom v Rakúsku, a už vôbec nie pred začatím prepravy.

7. Ďalej žalobca namietal absenciu aplikácie osobitného režimu právnych predpisov o nakladaní s pohonnými látkami zo strany správcu dane a žalovaného. Uviedol, že odoberal pohonné hmoty, teda tovar, na ktorý sa vťahujú ustanovenia o spotrebnej dani z minerálneho oleja v znení neskorších predpisov (ďalej len „zák. o spotrebnej dani“) a a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“), od spoločnosti Laser Systems s.r.o., ktorá nie je oprávneným príjemcom podľa zák. o spotrebnej dani. Žalobca teda nemohol disponovať tovarom ako vlastník nielen z dôvodu, že nad zásielkou nemal kontrolu, nevedel, kde sa tovar nachádza, neniesol zodpovednosť za jeho poškodenie, ale aj preto, že dodávatelia nemohli previesť vlastnícke právo a ani právo disponovať s pohonnými látkami na žalobcu na území Rakúska, ale najskôr až momentom stočenia kvapaliny priamo u žalobcu alebo u jeho odberateľa.

8. Napadnuté rozhodnutia považoval žalobca za nedostatočne odôvodnené, nepreskúmateľné a arbitrárne. Podotkol, že bez vysvetlenia je mu nekonkrétne vyčítaná účelovosť jeho postupu, a to dokonca spoločným konaním s jeho dodávateľom, čo nebolo preukázané. Uviedol, že z jeho účtovných evidencií a predložených dokladov vyplýva, že si voči nemu iný platiteľ dane (Laser Systems s.r.o.) uplatnil daň z tovarov, ktoré mu boli dodané na území Slovenskej republiky. Právo odpočítať daň mu vzniklo, keďže deklaroval viacerými dokladmi skutočnosť, že nadobudol právo s tovarom nakladať ako vlastník na území Slovenskej republiky. Ak mali správca dane a žalovaný pochybnosti o relevancii žalobcom predložených dokladov, mali v intenciách § 24 Daňového poriadku vykonať ďalšie dokazovanie, týkajúce sa momentu dodania tovaru, najmä okamihu, kedy žalobca nadobudol právo nakladať s tovarom ako vlastník.

III. Vyjadrenie žalovaného

9. Žalovaný vo vyjadrení zo dňa 21.12.2021 navrhol žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. Zotrval na správnosti skutkových záverov a na zákonnosti napadnutého ako aj prvostupňového rozhodnutia. Miestom dodania tovaru od dodávateľa Laser Systems s.r.o. žalobcovi bolo Rakúsko, a teda žalobca nadobudol tovar v tuzemsku z iného členského štátu, z čoho mu vyplývali povinnosti uvedené v . Vzťah medzi spoločnosťou Laser Systems s.r.o. a žalobcom považoval žalovaný za pohyblivú dodávku v zmysle , pričom preprava začala v inom členskom štáte – Rakúsku, a bola ukončená v tuzemsku. Dodania medzi spoločnosťami OMV Slovensko, s.r.o., SP Consulting s. r. o. a Laser Systems s.r.o. boli nepohyblivými dodávkami, pri ktorých vznikla daňová povinnosť v mieste, kde sa tovar nachádza, teda v Rakúsku. Spoločnostiam SP Consulting s. r. o.

a Laser Systems s.r.o. tak nevznikla v tuzemsku daňová povinnosť, pretože nešlo o dodanie tovaru za protihodnotu v tuzemsku v zmysle , ale o dodanie tovaru v inom členskom štáte Európskej únie – v Rakúsku. Žalobca v čase uskutočnenia zdaniteľných obchodov mal vedomosť o tom, že tovar sa nachádza v inom členskom štáte Európskej únie, v zmysle obchodných dojednaní prepravu zabezpečila spoločnosť Laser Systems s.r.o., pričom riziká znášal žalobca, prepravu hradil žalobca v cene tovaru, tovar bol prepravený k žalobcovi resp. k jeho odberateľom, čím podľa žalovaného preukázateľne na žalobcu prešlo právo nakladať s tovarom ako vlastník ešte pred začatím prepravy. Za irelevantné považoval žalovaný odvolanie sa žalobcu na zák. o spotrebnej dani a , keď prevod práva nakladať s tovarom ako vlastník ako aj priradenie prepravy je potrebné posudzovať len v zmysle ustanovení a princípov .

IV. Právne posúdenie správneho súdu

10. Správny súd v Bratislave uvádza, že s odkazom na o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „“) sa okrem iného zriadil aj Správny súd v Bratislave. Zákona o správnych súdov uvádza, že správne súdy začnú svoju činnosť 1. júna 2023. Zákona o správnych súdov zároveň uvádza: „ak neustanovuje inak, výkon súdnictva prechádza od 1. júna 2023 z krajských súdov na správne súdy vo všetkých veciach, v ktorých je od 1. júna daná právomoc správnych súdov, a to z Krajského súdu v Bratislave, Krajského súdu v Nitre a Krajského súdu v Trnave na Správny súd v Bratislave.“ Vec bola na základe uvedenej zmeny právnej úpravy, v súlade s Rozvrhom práce Správneho súdu v Bratislave na rok 2023 v znení Dodatku č. 1 náhodným výberom pridelená senátu 4S Správneho súdu v Bratislave a je vedená pod sp. zn. . Na základe dodatku č. 4/2024 k rozvrhu práce Správneho súdu v Bratislave na rok 2024 účinného od 21.05.2024, senát 4S koná a rozhoduje v zložení uvedenom v záhlaví tohto rozsudku.

11. Správny súd v Bratislave ako vecne a miestne príslušný správny súd preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie, vrátane postupu v administratívnom konaní v rozsahu žalobných bodov tak ako vyplývali z obsahu žaloby ( ) a dospel k záveru, že žaloba je dôvodná. O žalobe rozhodol správny súd na pojednávaní dňa 17.12.2025.

12. Podľa v znení účinnom od 01.07.2023, konania začaté a neskončené do 30. júna 2023 sa dokončia podľa tohto zákona v znení účinnom do 30. júna 2023; ustanovenie tým nie je dotknuté.

13. Podľa § 3 ods. 3 Daňového poriadku, správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo.

14. Podľa § 24 ods. 1 Daňového poriadku, daňový subjekt preukazuje a) skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov b) skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňovej kontroly alebo daňového konania, c) vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť.

15. Podľa § 24 ods. 2 Daňového poriadku, správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov.

16. Podľa § 24 ods. 3 prvá veta Daňového poriadku, správca dane preukazuje skutočnosti o úkonoch vykonaných voči daňovému subjektu, ktoré sú rozhodné pre správne určenie dane.

17. Podľa § 24 ods. 4 Daňového poriadku, ako dôkaz možno použiť všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane a čo nie je získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov, svedecké výpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách, protokoly o určení dane podľa pomôcok, zápisnice o miestnom zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy a evidencie vedené daňovými subjektmi a doklady k nim.

18. Podľa § 63 ods. 5 Daňového poriadku, rozhodnutie obsahuje odôvodnenie, ak tento zákon neustanovuje inak. V odôvodnení sa uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom rozhodnutia, vysporiadanie sa s návrhmi a námietkami daňového subjektu, aké úvahy ovplyvnili hodnotenie dôkazov a použitie právnych predpisov, podľa ktorých sa rozhodovalo.

19. Podľa , predmetom dane je dodanie tovaru za protihodnotu v tuzemsku uskutočnené zdaniteľnou osobou, ktorá koná v postavení zdaniteľnej osoby.

20. Podľa veta pred bodkočiarkou , dodaním tovaru je prevod práva nakladať s hmotným majetkom ako vlastník, ak tento zákon neustanovuje inak.

21. Podľa prvá veta , na účely tohto zákona sa nadobudnutím tovaru v tuzemsku z iného členského štátu rozumie nadobudnutie práva nakladať ako vlastník s hnuteľným hmotným majetkom odoslaným alebo prepraveným nadobúdateľovi dodávateľom alebo nadobúdateľom alebo na ich účet do tuzemska z iného členského štátu.

22. Podľa , nadobudnutie tovaru v tuzemsku z iného členského štátu je predmetom dane, ak a) nadobúdateľom je zdaniteľná osoba konajúca v postavení zdaniteľnej osoby, právnická osoba, ktorá nie je zdaniteľnou osobou, alebo zahraničná osoba, ktorá je identifikovaná pre daň v inom členskom štáte, a b) dodávateľom je osoba identifikovaná pre daň v inom členskom štáte, ktorá dodala tovar za protihodnotu, okrem dodania tovaru s inštaláciou alebo montážou dodávateľom alebo na jeho účet a okrem dodania tovaru formou zásielkového predaja.

23. Podľa , miestom dodania tovaru, a) ak je dodanie tovaru spojené s odoslaním alebo prepravou tovaru, je miesto, kde sa tovar nachádza v čase, keď sa odoslanie alebo preprava tovaru osobe, ktorej má byť tovar dodaný, začína uskutočňovať, s výnimkou podľa písmena b), odseku 2 a , c) ak je dodanie tovaru bez odoslania alebo prepravy, je miesto, kde sa tovar nachádza v čase, keď sa jeho dodanie uskutočňuje.

24. Podľa prvá a druhá veta , daňová povinnosť vzniká dňom dodania tovaru. Dňom dodania tovaru je deň, keď kupujúci nadobudne právo nakladať s tovarom ako vlastník.

25. Podľa , právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť.

26. Podľa , platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané.

27. Podľa , právo na odpočítanie dane podľa môže platiteľ uplatniť, ak a) pri odpočítaní dane podľa má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa .

28. Podstatou sporu medzi žalobcom a žalovaným bolo určenie miesta, kde žalobca nadobudol právo nakladať s tovarom ako vlastník v kontexte reťazových obchodov s pohonnými hmotami dovážanými z Rakúska, a s tým spojené právo žalobcu uplatniť si nárok na odpočítanie dane pri dodaní tovaru.

29. V prípade reťazových obchodov, o aké ide vo veci samej, za intrakomunitárne dodanie tovaru s prepravou môže byť považovaná len jedna preprava z reťazca obchodných transakcií. Pre určenie takejto transakcie je rozhodné miesto, kde daňový subjekt nadobudol právo disponovať s tovarom ako vlastník. Za účelom správneho určenia takéhoto miesta je vždy potrebné posúdiť všetky jedinečné okolnosti danej veci. Až následne je možné identifikovať, ktoré dodanie spĺňa všetky podmienky stanovené pre dodanie v rámci Spoločenstva (rozsudok Súdneho dvora EÚ vo veci č. C-430/09 Euro Tyre zo dňa 06.04.2006). Rovnako v zmysle bodu 27 rozsudku Súdneho dvora EÚ vo veci Euro Tyre vyplýva, že odpoveď na otázku, ktorej dodávke sa má pripísať preprava v rámci Spoločenstva, ak táto dodávka bola vykonaná z účtu alebo na účet osoby, ktorá v prvom prípade ako kupujúci a v druhom

prípade ako dodávateľ bola zahrnutá v oboch dodávkach, závisí od všeobecného posúdenia všetkých príslušných okolností, ktoré umožňujú určiť, ktorá dodávka spĺňa všetky podmienky vzťahujúce sa na dodávku v rámci Spoločenstva.

30. Z ustálenej judikatúry Súdneho dvora EÚ (napr. rozsudok vo veci C-320/88 Shipping and Forwarding Enterprise Safe BV zo dňa 08.02.1990, rozsudok vo veci C-237/09 De Fruytier zo dňa 03.06.2010, rozsudok vo veci C-414/17 AREX CZ a.s. zo dňa 19.12.2018 a rozsudok vo veci C-401/2018 Herst s.r.o. zo dňa 23.04.2020) tiež vyplýva, že pojem „dodanie tovaru“, t. j. prevod práva nakladať s tovarom ako vlastník, sa neobmedzuje na prevod spôsobmi upravenými uplatniteľným vnútroštátnym právom, ale zahŕňa každý prevod hmotného majetku jednou stranou, ktorá oprávni druhú stranu fakticky s ním nakladať, akoby bola vlastníkom tohto majetku, a to aj keby k prevodu právneho vlastníctva nedošlo. Existencia prevodu práva nakladať s hmotným majetkom ako vlastník znamená, že strana, na ktorú sa toto právo prevádza, má možnosť prijímať rozhodnutia spôsobilé ovplyvniť právne postavenie dotknutého majetku, medzi ktoré patrí aj rozhodnutie predať ho. To, či došlo k prevodu práva nakladať s tovarom ako vlastník, je pritom na posúdení vnútroštátneho súdu, ktorý má pristúpiť k celkovému posúdeniu všetkých osobitných okolností veci samej.

31. Podľa rozsudku Súdneho dvora EÚ vo veci C-401/2018 Herst s.r.o. zo dňa 23.04.2020 okolnosť, že zdaniteľná osoba mala od počiatku v úmysle nadobudnúť tovar pre svoje vlastné podnikanie, hneď ako bude prepustený do voľného obehu v členskom štáte určenia, predstavuje okolnosť, ktorú musí vnútroštátny súd zohľadniť v rámci svojho celkového posúdenia všetkých osobitných okolností prejednávanej veci, o ktorej rozhoduje, aby určil, ktorému z po sebe nasledujúcich nadobudnutí sa musí pripísať uvedená preprava v rámci Spoločenstva.

32. V prejednávanej veci žalobca namietal závery správcu dane a žalovaného, že dodaný tovar

- pohonné hmoty, fakturované dodávateľom Laser Systems s.r.o. boli žalobcovi dodané na území Rakúska. Žalobca tvrdil, že dodanie tovaru sa naopak uskutočnilo na území Slovenskej republiky, kde získal možnosť s tovarom nakladať ako vlastník, a to momentom stočenia pohonných hmôt do jeho nádrží, prípadne nádrží jeho odberateľov, zaplatením kúpnej ceny a podpisom dodacieho listu. Žalobca v rámci žalobných bodov namietal aj nepreskúmateľnosť napadnutých rozhodnutí, pretože trpia nedostatkom odôvodnenia v tomto smere, s ktorou námietkou sa správny súd stotožnil.

33. Daňové orgány v predmetnej veci zistili, že došlo k reťazovému obchodu medzi spoločnosťami OMV Slovensko, s.r.o. - SP Consulting s.r.o. - Laser Systems s.r.o. - žalobca, pri ktorom nastal jediný pohyb tovaru od prvého dodávateľa priamo k žalobcovi, prípadne k odberateľom žalobcu, pričom miestom dodania tovaru bolo s poukazom na Rakúsko. Žalobcovi nebolo priznané právo na odpočítanie dane z faktúr vystavených dodávateľom Laser Systems s.r.o. s poukazom na z dôvodu, že spoločnostiam SP Consulting s.r.o. a Laser Systems s.r.o. nevznikla daňová povinnosť v zmysle v tuzemsku. Z napadnutých rozhodnutí vyplýva, že žalobca zaslal e-mailom objednávku dodávateľovi F. G. G., ktorý zabezpečil prepravu spoločnosťou H. G. tak, že pohonné hmoty boli prepravené zo skladu F. v Rakúsku jednou ucelenou prepravou priamo žalobcovi prípade jeho odberateľom. Daňové orgány vyhodnotili vzťah medzi spoločnosťou Laser Systems s.r.o. a žalobcom ako pohyblivú dodávku, pričom preprava začala v inom členskom štáte - Rakúsku a bola ukončená v tuzemsku, a dodania medzi spoločnosťami OMV Slovensko, s.r.o., SP Consulting s. r. o. a Laser Systems s.r.o. vyhodnotil ako nepohyblivé dodávky, pri ktorých vzniká daňová povinnosť v mieste, kde sa tovar nachádza, v danom prípade v Rakúsku. Žalobca mal podľa žalovaného získať právo nakladať s tovarom ako vlastník ešte pred začatím prepravy, keďže prepravu zabezpečovala spoločnosť Laser Systems s.r.o., tovar sa prepravoval podľa inštrukcií žalobcu uvedených v objednávke, žalobca znášal nebezpečenstvo škôd na tovare a cena prepravy bola zahrnutá v cene tovaru.

34. Správny súd po preskúmaní rozhodnutí daňových orgánov a oboznámení sa s obsahom súdneho spisu a administratívnych spisov žalovaného a správcu dane dospel k záveru, že daňové orgány nepostupovali v súlade s Daňovým poriadkom, keď svoje rozhodnutia neodôvodnili jasne, zrozumiteľne, presvedčivo, pri zohľadnení všetkých skutočností, konkrétnych okolností kontrolovaného obdobia január 2018 a pri dôkladnej analýze dôkazov, ktoré boli pri daňovej kontrole zabezpečené, a to najmä v otázke posúdenia dodania tovaru v Rakúsku vo vzťahu k tvrdeniu, že žalobca nadobudol právo nakladať s tovarom ako vlastník ešte na území Rakúska, v nadväznosti na záver, že išlo o jedinú prepravu.

35. Žalovaný, ako ani správca dane vo svojich rozhodnutiach náležite neobjasnili, z akých dôvodov v rámci skúmaného reťazového obchodu, v ktorom došlo len k jednej preprave tovaru z územia Rakúska na územie Slovenskej republiky od prvého dodávateľa k poslednému odberateľovi, priradili prepravu tovaru práve dodaniu uskutočnenému medzi spoločnosťou Laser systems s.r.o. a žalobcom, ktoré vyhodnotili ako pohyblivú dodávku. Toto posúdenie pritom bolo kľúčové pre záver správcu dane, že k žalobcom deklarovanému dodaniu tovaru spoločnosťou Laser systems s.r.o. došlo na území Rakúska, v čoho dôsledku žalobcovi nebolo priznané právo na odpočítanie dane z predmetných faktúr. Správca dane pritom vychádzal najmä z uvedenia žalobcu ako príjemcu na prepravných dokladoch a domnienky, že prenos práva nakladať s tovarom ako vlastník na žalobcu sa uskutočnil na území Rakúska predtým, ako došlo k fyzickej preprave tovaru, avšak bez toho, aby tento svoj záver náležite odôvodnil, čo následne nenapravil ani žalovaný v napadnutom rozhodnutí.

36. Správny súd v tomto smere nepovažoval za dostatočné konštatovania žalovaného, že žalobca bol uvedený ako príjemca na prepravných dokladoch, prepravu zabezpečila spoločnosť Laser Systems s.r.o., tovar sa prepravoval podľa inštrukcií žalobcu uvedených v objednávke, žalobca znášal nebezpečenstvo škôd na tovare a cena prepravy bola zahrnutá v cene tovaru, čím malo na žalobcu prejsť právo nakladať s tovarom ako vlastník. Samotný prechod nebezpečenstva škody na tovare na žalobcu jeho odovzdaním prepravcovi totiž automaticky neznamená, že na žalobcu zároveň prešlo aj právo nakladať s tovarom ako vlastník.

37. V súvislosti s týmto záverom daňové orgány neuviedli konkrétne z čoho (z akých konkrétnych dôkazov, ktoré by sa dali priradiť zdaňovaciemu obdobiu január 2018) v tomto smere vychádzali a rovnako nevyplýva, že sa dostatočne zaoberali existenciou ďalších okolností, ktoré by mohli mať vplyv na celkové posúdenie tejto otázky, pričom v tomto smere neskúmali a nehodnotili ani súvisiace skutočnosti (okamih úhrady tovaru a potvrdenia dodacieho listu, kedy a komu bol tovar po preprave odovzdaný, a či malo objednanie tovaru žalobcom vplyv na miesto určenia jeho dodávky už pri prebratí tovaru na prepravu u prvotného dodávateľa v Rakúsku). Tieto súvisiace okolnosti boli paušálne odmietnuté ako nerelevantné, hoci z citovanej judikatúry Súdneho dvora EÚ uplatniteľnej na prejednávanú vec vyplýva, že je potrebné pristúpiť k celkovému posúdeniu všetkých osobitných okolností veci samej. Rovnako je táto judikatúra založená na časovom kritériu, na základe ktorého treba posúdiť, či k prevodu práva nakladať s tovarom ako vlastník došlo pred jeho prepravou, aby sa určilo, ktorému z nadobudnutí v rámci dotknutého reťazca sa musí pripísať táto jediná preprava v rámci Spoločenstva a ktoré sa preto musí ako jediné považovať za nadobudnutie v rámci Spoločenstva.

38. Súčasne z odôvodnenia napadnutých rozhodnutí nevyplýva, či žalobca okrem toho, že v objednávke uviedol miesto, na ktoré mu mal dodávateľ Laser Systems s.r.o. dodať tovar, skutočne pred začiatkom prepravy ovplyvňoval právny osud prepravovaných pohonných hmôt, najmä či mohol prijímať rozhodnutia spôsobilé ovplyvniť ich právne postavenie, medzi ktoré patrí najmä rozhodnutie ich predať; v tomto smere neboli označené ani žiadne dôkazné prostriedky. Bez zodpovedania týchto otázok pritom podľa názoru správneho súdu nemožno kvalifikovane vyhodnotiť, kedy na žalobcu prešlo právo nakladať s tovarom ako vlastník. Správne orgány pri ustálení záveru, že žalobca mohol prijímať rozhodnutia spôsobilé ovplyvniť právne postavenie tovaru (časovo) už pred začatím jeho prepravy vychádzali v zásade len z 2 okolností, a to vedomosť žalobcu o pôvode tovaru (Rakúsko) a skutočnosť, že ako miesto dodania boli určené prevádzky žalobcu resp. jeho zákazníkov, v tejto súvislosti bolo žalovanému „zrejmé“ (R2 s. 17), že žalobca už tovar dodal (predal) svojim odberateľom.

39. Z obsahu administratívneho spisu vyplýva, že prepravu pohonných hmôt zabezpečoval dodávateľ žalobcu s tým, že ID kódy pre odobratie tovaru mali len vodiči zmluvného prepravcu a po nakládke nebolo možné fyzicky manipulovať s tovarom, keďže cisterny boli zaplombované až to do stočenia pohonných hmôt do nádrží žalobcu resp. jeho odberateľa. V zdaňovacom období január 2018 boli predmetom posúdenia daňových orgánov dodávky na základe dvoch faktúr, pričom z dodacieho listu k faktúre z 31.01.2018 vyplýva miesto dodania I. E., A., CMR miesto vykládky A., I. E., kde má žalobca svoje prevádzky, teda šlo o dodávku pre vlastné potreby žalobcu. Nebolo tak správnemu súdu zrejmé ako mohli daňové orgány len z určenia miesta dodania tovaru v spojení s vedomosťou o tom, že tovar bude prepravený z Rakúska vyvodiť možnosť žalobcu disponovať tovarom ako s vlastným už pred začatím jeho prepravy. K druhému dodaniu z dodacích listov k faktúre XXXXXXXXX z 26.01.2018 ako aj CMR vyplýva, že miesto dodania bolo A. – prevádzka žalobcu, J. (odberateľ AutoComplex) a Bratislava

(odberateľ AUTOROTOS). Správne orgány ani pri tejto dodávke neuviedli žiaden dôkazný prostriedok, z ktorého vychádzali pri ustálení záveru, že už pred začatím prepravy z Rakúska žalobca pohonné hmoty predal týmto odberateľom, jedinou okolnosťou, z ktorej vychádzali bolo určenie miesta dodania.

40. Daňové orgány citujúc súvisiace ustanovenia v stručnosti konštatovali, že sa uskutočnila len jedna preprava, preto žalobcom uskutočnené zdaniteľné obchody označili za pohyblivé dodávky a ako miesto dodania tovaru identifikovali miesto, kde sa tovar nachádzal v čase, keď sa preprava tovaru osobe, ktorej mal byť tovar dodaný, začala uskutočňovať (Rakúsko). Nevyjadrili sa však k podstatnej otázke predmetnej veci, a to k tomu, kde (kedy) došlo k prevodu práva nakladať s tovarom ako vlastník, nezohľadnili ďalšie zistené okolnosti prípadu a nevykonali celkové posúdenie všetkých zhromaždených informácií a skutočností, ktoré boli dokazovaním ustálené. V zmysle vyššie už spomenutého rozsudku Súdneho dvora EÚ vo veci C-401/18 Herst s.r.o. zo dňa 23.04.2020 by sa pritom úkon prepravy pohonných hmôt „nemal považovať za rozhodujúci na určenie, či bolo prevedené právo nakladať s tovarom ako vlastník, bez zohľadnenia akejkoľvek inej okolnosti umožňujúcej predpokladať, že k takémuto prevodu došlo ku dňu tejto prepravy“.

41. Vzhľadom na zistené nedostatky v odôvodnení napadnutého rozhodnutia žalovaného a prvostupňového rozhodnutia správcu dane, dospel správny súd k záveru, že obe tieto rozhodnutia sú nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov. Preto správny súd podľa v spojení s napadnuté rozhodnutie žalovaného a rovnako aj prvostupňové rozhodnutie správcu dane zrušil a vec s poukazom na vrátil správcovi dane na ďalšie konanie.

42. Úlohou správcu dane v ďalšom konaní bude opätovne predmetnú vec posúdiť a rozhodnúť s tým, že svoje nové rozhodnutie riadne odôvodní tak, aby bolo preskúmateľné, t. j. aby v ňom bolo dostatočne objasnené, na základe akých relevantných skutkových a právnych skutočností je (aj s poukazom na citovanú judikatúru Súdneho dvora EÚ) potrebné uskutočnenú prepravu pohonných hmôt od prvého dodávateľa poslednému odberateľovi (žalobcovi) priradiť konkrétnemu dodaniu tovaru v rámci zisteného reťazového obchodu.

43. Právnym názorom, ktorý vyslovil správny súd v zrušujúcom rozsudku, je orgán verejnej správy v zmysle v ďalšom konaní viazaný. Pokiaľ by žalovaný v ďalšom konaní nepostupoval v súlade s právnym názorom správneho súdu a správny súd by opätovne zrušil jeho rozhodnutie z tých istých dôvodov, môže mu správny súd i bez návrhu v zrušujúcom rozsudku uložiť pokutu podľa citovaného zákonného ustanovenia.

44. O práve na náhradu trov konania rozhodol správny súd podľa tak, že priznal úspešnému žalobcovi voči žalovanému právo na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania, o ktorej výške rozhodne správny súd po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením podľa .

45. Toto rozhodnutie prijal senát Správneho súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 ( ).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú je možné podať prostredníctvom Správneho súdu v Bratislave na Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v lehote tridsať dní od doručenia tohto rozhodnutia ( v spojení s a / ). Zmeškanie lehoty na podanie kasačnej sťažnosti nemožno odpustiť ( ).

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť

a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh) ( ).

Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti ( ).

Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že

a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté ( ).

Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred správnym súdom ( ).

Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; ide o konania o správnej žalobe podľa Centrum právnej pomoci (