Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

75S/1/2021

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd správny, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Drahomíry Mikulajovej (sudca spravodajca) a členiek senátu JUDr. Jany Novotnej a JUDr. Silvie Zdráhalovej Rúfusovej, v právnej veci žalobcu: U. O., W. XXX, XXX XX W., IČO: XX XXX XXX, právne zastúpený advokátkou: U.. B.Y., J.. F. XX, XXX XX W., proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. XXXXXXXXX/XXXX zo dňa XX. novembra XXXX, takto

rozhodol:

I. Súd žalobu z a m i e t a.

II. Žalobcovi právo na náhradu trov konania nepriznáva.

odôvodnenie:

Administratívne konanie

1. U žalobcu ako daňového subjektu bola vykonaná daňová kontrola, predmetom ktorej bolo preverenie splnenia zákonných podmienok na odpočítanie dane z pridanej hodnoty (ďalej len „DPH“) v zmysle a v nadväznosti na o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov (ďalej aj len „Zákon o DPH“) za zdaňovacie obdobia I. až IV. štvrťrok XXXX. O výsledku daňovej kontroly správca dane vyhotovil protokol č. XXXXXXXXX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX, ktorý bol žalobcovi spolu s výzvou na vyjadrenie sa k nemu doručený dňa XX.XX.XXXX.

2. Kontrolovaný daňový subjekt si v zdaňovacom období IV. štvrťrok XXXX uplatnil odpočítanie DPH v sume celkom X XXX,XX. Eur z poskytnutých služieb - stavebných prác a prípravy palivového dreva od spoločnosti UNIVERS, spol. s r.o., so sídlom SNP 137, Žiar nad Hronom, IČO: XX XXX XXX. na základe dodávateľských faktúr:

- č. XXXXXXa (int. č. DP-XXXXXXX) zo dňa XX.XX.XXXX v celkovej sume X XXX,XX Eur, základ dane X XXX,XX Eur a XX% DPH XXX,XX Eur za murárske práce;

- č. XXXXXXa (int. č. DP-XXXXXXX) zo dňa XX.XX.XXXX v celkovej sume X XXX,XX Eur, základ dane X XXX,XX Eur a XX% DPH XXX,XX Eur za murárske práce;

- č. XXXXXX (int. č. DF-XXXXXXX) zo dňa XX.XX.XXXX v celkovej sume X XXX,XX Eur, základ dane X XXX,XX Eur a XX% DPH XXX,XX Eur za dovoz, štiepanie, ukládku, spracovanie palivového dreva;

- č. XXXXXX (int. č. DF-XXXXXXX) zo dňa XX.XX.XXXX v celkovej sume X XXX,XX Eur, základ dane X XXX,XX Eur a XX% DPH XXX,XX Eur za dovoz, štiepanie, ukládku, spracovanie palivového dreva;

- č. XXXXXXa (int. č. DF-XXXXXXX) zo dňa XX.XX.XXXX v celkovej sume X XXX,XX Eur, základ dane X XXX,XX Eur a XX% DPH X XXX,XX Eur za murárske práce - stierky, podlahy, dlažby;

- č. XXXXXXa (int. č. DF-XXXXXXX) zo dňa XX.XX.XXXX v celkovej sume X XXX,XX Eur, základ dane X XXX,XX Eur a XX% DPH XXX,XX Eur za murárske práce - stierky, podlahy, dlažby;

- č. XXXXXX (int. č. DF-XXXXXXX) zo dňa XX.XX.XXXX v celkovej sume X XXX,XX Eur, základ dane X XXX,XX Eur a XX% DPH XXX,XX Eur za murárske práce - stierky, podlahy, dlažby;

- č. XXXXXX (int. č. DF-XXXXXXX) zo dňa XX.XX.XXXX v celkovej sume X XXX,XX Eur, základ dane X XXX,XX Eur a XX% DPH XXX,XX Eur za dovoz, štiepanie, ukládku, spracovanie palivového dreva;

- č. XXXXXX (int. č. DF-XXXXXXX) zo dňa XX.XX.XXXX v celkovej sume X XXX,XX Eur, základ dane X XXX,XX Eur a XX% DPH XXX,XX Eu.r za murárske práce - stierky, podlahy, dlažby.

3. Vo vyrubovacom konaní Daňový úrad Banská Bystrica (ďalej aj len „orgán verejnej správy prvého stupňa“ alebo „správca dane“) rozhodnutím č. XXXXXXXXX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX podľa o správe dane (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej aj len „Daňový poriadok“) vyrubil žalobcovi rozdiel dane v sume X XXX,XX. Eur na DPH za zdaňovacie obdobie IV. štvrťrok XXXX, keď neuznal nárok na odpočítanie DPH podľa vyššie uvedených faktúr.

4. Na základe zistení z daňovej kontroly správca dane vo vyrubovacom konaní vydal aj rozhodnutia týkajúce sa zdaňovacích období I., II. a III. štvrťrok XXXX, ktorými rovnako vyrubil zistený rozdiel na DPH. Rozhodnutia správcu dane za zdaňovacie obdobia za I. až IV. štvrťrok XXXX boli potvrdené rozhodnutiami Finančným riaditeľstvom SR, proti ktorým bola podaná správna žaloba. Krajský súd v Banskej Bystrici rozsudkom č. k. XXS/XXX/XXXX-XXX zo dňa XX.XX.XXXX zrušil všetky štyri rozhodnutia žalovaného a jednotlivé veci mu vrátil na ďalšie konanie.

5. Žalovaný v ďalšom konaní zrušil rozhodnutia správcu dane týkajúce sa zdaňovacích období I., II. a III. štvrťrok XXXX, vrátil veci správcovi dane, ktorý vyrubovacie konania zastavil z dôvodu, že odpadol dôvod daňového konania - zaniklo právo vyrubiť daň.

6. Za zdaňovacie obdobie IV. štvrťrok XXXX Finančné riaditeľstvo SR taktiež zrušilo rozhodnutie správcu dane č. XXXXXXXXX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX a vrátilo mu vec na ďalšie konanie, v ktorom správca dane doplnil dokazovanie v intenciách záveru správneho súdu a usmernenia žalovaného v zrušujúcom rozhodnutí.

Prvostupňové rozhodnutie

7. Daňový úrad Banská Bystrica rozhodnutím č. XXXXXXXXX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX vydal rozhodnutie, ktorým podľa § 68 ods. 5 Daňového poriadku vyrubil žalobcovi rozdiel dane v sume X XXX,XX Eur na DPH za zdaňovacie obdobie IV. štvrťrok 2012.

8. Z odôvodnenia rozhodnutia vyplýva, že správca dane neuznal odpočítanie DPH z vyššie uvedených faktúr, ktorými boli fakturované stavebné práce na stavbe „Reštaurácia Koliba“ a príprava palivového dreva od dodávateľa UNIVERS, spol. s r.o., pretože nebolo hodnoverne preukázané reálne dodanie fakturovaných služieb od dodávateľa UNIVERS, spol. s r.o., a teda neboli splnené podmienky na odpočítanie dane v zmysle ustanovení § 49 Zákona o DPH.

9. Správca dane vychádzal pri rozhodovaní jednak zo zistení zo samotnej daňovej kontroly, zo zistení z vyrubovacieho konania nasledujúceho po daňovej kontrole a napokon aj zo zistení z ďalšieho vyrubovacieho konania, do ktorého bol správca dane vrátený odvolacím orgánom po zrušujúcom rozsudku súdu.

10. Daňovou kontrolou správca dane preveroval reálnosť uskutočnenia fakturovaných plnení, t. j. dodanie fakturovaných služieb od deklarovaného dodávateľa. Vo vzťahu k dodávateľovi UNIVERS, spol. s r.o. pri rozhodovaní vychádzal aj zo zistení získaných z výsluchu svedka X. H. konateľa spoločnosti (zápisnica č. XXXXXXXXX/XXXX z XX.XX.XXXX z daňového spisu z daňovej kontroly na dani z príjmu fyzickej osoby za zdaňovacie obdobie rok XXXX u daňového subjektu U. O.), ktorý uviedol, že žalobcu nepozná, nepotvrdil dodanie prác pre žalobcu, vypovedal, že nevykonával žiadne reálne práce, žiadnu činnosť pre žalobcu. Faktúry boli vystavované na podnet pána H., a bola mu vyplácaná odmena 1% z fakturovanej sumy. Pán H. mu ponúkol tiež odmenu za výkon funkcie konateľa vo výške XXX,XX Eur mesačne. Konateľ dodávateľa ako svedok vypovedal, že počas jeho konateľstva spoločnosť UNIVERS, spol. s r.o. nemala žiadnych zamestnancov, nedisponovala žiadnou technológiou, ani majetkom. Správca dane vychádzal z vyjadrenia žalobcu k obchodnej spoločnosti UNIVERS, spol.

s r.o. - zápisnica č. XXXXXXXXX/XXXX z XX.XX.XXXX spísanej pri výkone daňovej kontroly na dani z príjmu fyzickej osoby za rok XXXX vykonávanej u žalobcu a tiež z vyjadrenia žalobcu pri prerokovaní pripomienok a dôkazov predložených k protokolu - zápisnica č. XXXXXXX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX.

11. Podľa správcu dane faktúry vystavené dodávateľom UNIVERS, spol. s r.o. nepreukazujú ekonomickú činnosť, ktorá je na nich uvedená, pretože deklarovaný dodávateľ reálne nevykonal fakturovanú činnosť. Fakturované plnenia tým nepredstavujú hospodársku činnosť, pretože nespĺňajú objektívne kritériá, na ktorých je tento pojem založený. Nebolo preukázané, že dodávateľovi vznikla daňová povinnosť podľa § 19 ods. 2 zákona o DPH z deklarovaných dodaných služieb uvedených na faktúrach, že daň bola objektívne (nie len formálne na daňových dokladoch) uplatnená voči inému platiteľovi z fakturovaných služieb v tuzemsku. Správa dane neakceptoval formálne splnenie zákonných podmienok uvedených v § 49 ods. 1 a ods. 2 písm. a) v nadväznosti na § 51 ods. 1 písm. a) Zákona o DPH, pretože kontrolovaný daňový subjekt preukázateľne zastieral stav skutočný. Daň deklarovaná na faktúrach sa stala splatnou iba v zmysle § 69 ods. 5 zákona o DPH z titulu jej uvedenia na daňových dokladoch, nie však z titulu skutočného obsahu právneho úkonu obsiahnutého v ustanovení zákona o DPH. Správca dane v súlade so zásadou materiálnej pravdy s poukazom na v daňovom procese nebral do úvahy formálne právny stav bez ekonomického opodstatnenia. Z preukázaných kontrolných zistení vyplýva, že práce na stavbe „H. O.“ a príprava palivového dreva síce reálne uskutočnené boli, nie však dodávateľom UNIVERS, spol. s r.o. uvedeným na faktúrach. Správca dane konštatoval, že vyjadrenia realizátora stavby spoločnosti ORIGINÁL MASÍV, spol. s r.o. ako aj vyjadrenie pracovníčky P. R. v N. A. M. Y. G., prítomnej pri kolaudácii, nemali vplyv na výsledok vyrubovacieho konania. V rámci správy daní správca dane zistil, že spoločnosť UNIVERS, spol. s r.o. podala daňové priznania k DPH za zdaňovacie obdobie september XXXX, v ktorom deklarovala vysoké obraty a nízke daňové povinnosti, čo je typické pre subjekty založené a zaoberajúce sa umelou ekonomickou činnosťou bez reálneho podkladu.

Druhostupňové rozhodnutie

12. Žalovaný rozhodnutím č. XXXXXXXXX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX odvolanie žalobcu odmietol a prvostupňové rozhodnutie správcu dane potvrdil.

13. V odôvodnení rozhodnutia žalovaný uviedol, že reálne uskutočnenie fakturovaných služieb dodávateľom UNIVERS, spol. s r.o. nebolo preukázané ani kontrolovaným daňovým subjektom, ani dodávateľom UNIVERS, spol. s r.o., keď X. H., ako jediný spoločník a konateľ dodávateľa v rozhodnom období uskutočnenie fakturovaných služieb poprel a tieto zistenia neboli vyvrátené ani vo vyrubovacom konaní. Na základe vyhodnotenia vykonaných dôkazov považoval za zrejmé, že nebolo preukázané dodanie fakturovaných služieb deklarovaným dodávateľom, teda mu nevznikla daňová povinnosť v zmysle § 19 ods. 2 Zákona o DPH. Daň deklarovaná na daňových dokladoch - faktúrach sa stala splatnou iba z titulu jej uvedenia na daňových dokladoch. Takto splatná daň z hľadiska uplatnenia práva na odpočítanie dane nie je z hľadiska zákona o DPH použiteľná.

14. Žalovaný konštatoval, že faktúry a skutočnosť, že doklady vystavil dodávateľ, ktorý je platiteľom DPH, nie sú dostatočným dôkazom na preukázanie, že sa dodanie služieb uskutočnilo. Žalobca správcovi dane predložil len faktúry. Samotná dodávateľská faktúra ako dôkaz sama nestačí, ak nie je podložená reálnym dodaním tovaru alebo služby. V súlade s ustanoveniami § 45 ods. 2 a § 24 ods. 1 Daňového poriadku nesie dôkazné bremeno pri uplatnení práva na odpočítanie dane daňový subjekt, ktorý právo uplatňuje. Žalobca neuniesol svoje dôkazné bremeno, keď žiadnymi hodnovernými dôkazmi nepreukázal reálne dodanie fakturovaných služieb dodávateľom UNIVERS, spol. s r.o. Nepredložil žiadne prvotné doklady k faktúram, konateľ žalobcu uvádzal, že všetko sa dojednávalo ústne, dohodol sa s osobou, ktorá bola vedúcim firmy, jej meno uviesť nevedel, pán H. to ale určite nebol; peniaze mu odovzdával v hotovosti, ale príjmový pokladničný doklad nemá kvôli odcudzeniu dokladov. Dodanie deklarovaných služieb nebolo potvrdené ani dodávateľom, ktorého jediný spoločník a konateľ reálne uskutočnenie fakturovaných plnení poprel. Okrem iného potvrdil aj to, že ako konateľ spoločnosti UNIVERS, spol. s r.o. nevie o tom, že by táto spoločnosť mala nejakého splnomocnenca, ktorý by mohol konať za firmu.

15. Žalovaný ako odvolací orgán sa v celom rozsahu stotožnil so záverom správcu dane a konštatoval, že správca dane dokazovaním vykonaným v daňovej kontrole a doplneným a vyhodnoteným vo

vyrubovacom konaní dostatočne zistil skutkový stav veci, získané dôkazy vyhodnotil vo vzájomných súvislostiach, na základe toho neuznal správne žalobcovi odpočítanie DPH v sume X XXX,XX Eur z dodávateľských faktúr od deklarovaného dodávateľa UNIVERS, spol. s r.o. za dodanie fakturovaných prác, pretože sám kontrolovaný daňový subjekt vierohodne nepreukázal a ani preverovaním správcu dane sa nepreukázalo, že dodanie fakturovaného plnenia sa uskutočnilo dodávateľom UNIVERS, spol. s r.o., tým sa nepreukázalo splnenie podmienok na odpočítanie dane v zmysle § 49 ods. 1 a ods. 2 v nadväznosti na § 51 ods. 1 Zákona o DPH.

16. Žalovaný k hmotnoprávnej stránke uviedol, že pokiaľ si daňový subjekt ako platiteľ dane uplatní nárok na odpočítanie dane z dodávateľskej faktúry, musí byť schopný preukázať, že zdaniteľný obchod bol reálne uskutočnený, a ešte k tomu práve osobou uvedenou na faktúre. Nestačí tvrdenie, že fakturované služby mu boli dodané, pričom nepostačuje ani samotná faktúra, ak nie je podložená reálnym dodaním tovaru alebo služby. Zdôraznil, že dôkazné bremeno je primárne na daňovom subjekte a dokazovanie zo starany správcu dane slúži na následnú verifikáciu skutočností a dokladov predkladaných daňovým subjektom. Poukázal na judikatúru Najvyššieho súdu SR, z ktorej vyplýva, že ak daňový subjekt na ktorom leží dôkazné bremeno, svoje tvrdenia spoľahlivo nepreukáže, nemôže byť nárok na odpočet dane uznaný.

17. Podľa žalovaného bolo v danom prípade preukázané porušenie hmotnoprávneho predpisu - Zákona o DPH, a to nepreukázanie splnenia podmienok v zmysle ustanovení § 49 Zákona o DPH pri odpočítaní dane z dodávateľských faktúr. Preto správca dane nemal dôvod skúmať úmysel žalobcu dopustiť sa podvodu, alebo byť účastným na podvode. Poukázal na rozsudok Súdneho dvora EÚ I. v spojených veciach X. a Q. X., podľa ktorého na zamietnutie práva zdaniteľnej osoby, ktorá je príjemcom faktúry, na odpočítanie DPH uvedenej na faktúre postačuje, aby daňový úrad preukázal, že plnenia zodpovedajúce tejto faktúre neboli skutočne poskytnuté. V predmetnom prípade bolo preukázané, že fakturované plnenia dodávateľom UNIVERS, spol. s r.o. neboli reálne uskutočnené.

18. K námietke žalobcu, že je na neho presúvaná zodpovednosť dodávateľa v dôsledku skutočnosti, že správca dane zistil, že dodávateľ nie je totožný s dodávateľom uvedeným na faktúrach, ktorému daňový subjekt aj zaplatil, žalovaný uviedol, že podmienky pre odpočítanie DPH sú hmotnoprávnej povahy a na ich bezpodmienečné splnenie sa viaže nárok na odpočet dane. Dôkazné bremeno na preukázanie splnenia podmienok leží na žalobcovi. Správca dane skúma uskutočnenie obchodov nie len z formálnej stránky, ale preveruje aj súlad skutočného stavu so stavom formálnym. V predmetnej veci žalobca neuniesol svoje dôkazné bremeno, keď hodnoverne nepreukázal reálne uskutočnenie fakturovaných prác, deklarovaným dodávateľom UNIVERS, spol. s r.o., z ktorého si sám v daňovom priznaní uplatnil odpočítanie dane. Žalobca nepreukazoval splnenie podmienok žiadnymi inými dôkazmi alebo overiteľnými skutočnosťami, ako len predloženými faktúrami. Správca dane vykonal preverovanie aj u dodávateľa a neprenášal túto povinnosť na žalobcu. Ale ani preverovaním na strane dodávateľa sa reálne dodanie fakturovaných služieb pre žalobcu nepreukázalo.

19. Podľa žalovaného, z odvolania žalobcu vyplýva, že sám nepopiera zistenie správcu dane, že na faktúrach uvedený dodávateľ UNIVERS, spol. s r.o., fakturované služby nedodal.

20. Pokiaľ žalobca v odvolaní poukazoval na rozsudok Súdneho dvora EÚ vo veci I., v zmysle ktorého je nezlučiteľné potrestať ho zamietnutím práva na odpočet DPH, ak nevedel alebo nemohol vedieť, že dotknuté plnenie bolo súčasťou podvodu spáchaného dodávateľom s tým, že je povinnosťou správcu dane preukázať jeho podvodné konanie vo vzťahu k uvedenej transakcii, žalovaný uviedol, že z kontrolných zistení a vykonaného dokazovania vyplynulo, že nedošlo k reálnemu dodaniu fakturovaných služieb dodávateľom UNIVERS, spol. s r.o. uvedeným na dodávateľských faktúrach, z ktorých si žalobca uplatnil odpočítanie dane. Preto správca dane nemal dôvod preverovať, či došlo k podvodu, resp. zneužitiu práva v súvislosti s uplatneným odpočtom DPH. Postup správcu dane je súladný s rozsudkom Súdneho dvora EÚ v spojených veciach X. a Q. X., v zmysle ktorého na odpočítanie DPH postačuje, aby daňový úrad preukázal, že plnenia zodpovedajúce tejto faktúre neboli skutočne poskytnuté, ako je tomu aj v tomto prípade. Preto ani nebolo povinnosťou správcu dane preukazovať podvodné konanie žalobcovi vo vzťahu k uvedenej transakcii.

Žaloba, žalobné body a argumentácia žalobcu

21. V zákonom stanovenej lehote podal žalobca žalobu o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. XXXXXXXXX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX, ktoré navrhoval zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie, tvrdiac, že napadnuté rozhodnutie je nezákonné z dôvodov podľa , a .

22. Žalobca namietal porušenie princípu rovnosti ako aj právnej istoty v zmysle článku 1 ods. 1 SR v dôsledku nerešpektovania právneho názoru správneho súdu zo strany daňových orgánov, ak tieto tvrdošijne zotrvali na názore, že im stačilo spochybniť reálnosť dodania fakturovaných služieb od deklarovaného dodávateľa, čím založili objektívnu daňovú zodpovednosť žalobcu bez príslušnej právnej úpravy, či už na únijnej alebo vnútroštátnej úrovni.

23. Súdny dvor EÚ v rozhodnutí C-XXX/XX opakovane zdôraznil, že právo na odpočítanie dane uvedené v článku XXXn Smernice č. XXXX/XXX je nedeliteľnou súčasťou mechanizmu DPH a v zásade nemôže byť obmedzené. Systém odpočítania má za cieľ celkovo zmierniť záťaž, ktorú pre podnikateľa predstavuje DPH splatná daň alebo zaplatená pri výkone všetkých jeho hospodárskych činností. Spoločný systém DPH takto zaručuje neutralitu vo vzťahu k daňovému bremenu. Z ďalšej judikatúry SD vyplýva, že daňová správa nemôže od platiteľa dane, uplatňujúceho si nárok na odpočet DPH požadovať jednak, aby preveril, že osoba, ktorá vystavila faktúru spĺňala podmienky platiteľa dane, disponovala daným tovarom a bola schopná ho dodať a že si splnila povinnosť podať daňové priznanie a uhradiť DPH, aby sa tým ubezpečila, že na strane hospodárskych subjektov na vstupe došlo k nezákonnostiam alebo daňovému podvodu a jednak, aby v tejto súvislosti disponoval takýmito dokumentmi. Súd nesmie príjemcovi faktúry ani nepriamo uložiť povinnosť, aby u zmluvného partnera preveril skutočnosti, ktoré mu zásadne neprináležia (rozsudok zo XX.XX.XXXX vo veci Bonik, C-XXX/ XX., alebo vo veci X. S. B., C-XXX/XX, bod XX až XX, P. a T., C-XX/XX, bod XX až XX). Z rozsudku Súdneho dvora EÚ vo veci C-XXX/XX zo dňa XX.XX.XXXX vyplýva, že zásady upravujúce uplatňovanie spoločného systému DPH členskými štátmi najmä daňovej neutrality a právnej istoty majú sa vykladať v tom zmysle, že bránia tomu, aby v prípade existencie jednoduchých nepodložených podozrení zo strany vnútroštátnej daňovej správy, pokiaľ ide o skutočné uskutočnenie hospodárskych transakcií, bolo zdaniteľnej osobe odopreté právo na odpočítanie DPH, ak nie je schopná okrem uvedenej faktúry poskytnúť iné dôkazy o tom, že vykonané hospodárske transakcie sú skutočné.

24. Podľa žalobcu, žalobca si spoľahlivosť dodávateľa prác a výkonov spoločnosťou UNIVERS, spol. s r.o. preveroval primerane v rozhodnej dobe (XXXX) a zo svojho hľadiska riadneho dodania fakturovaných prác, nemalo mu byť odopreté právo na odpočítanie DPH z inkriminovaných faktúr, ktoré riadne vyhotovila účtovníčka dodávateľa na základe podkladov, ktoré jej poskytol konateľ dodávateľa po tom, čo mu ich poskytol pán H.. V súvislosti s uvedeným namietal nesprávne právne posúdenie veci, ako dôvod pre zrušenie rozhodnutia žalovaného podľa .

25. Namietal istý stereotyp, či rutinné odôvodnenie tohto typu rozhodnutia žalovaným a správcom dane na vznesenú požiadavku žalobcu ohľadne eurokonformného výkladu vnútroštátneho Zákona o DPH, ktorý vychádza nielen z textu relevantnej únijnej právnej úpravy (Smernice č. XXXX/XXX), ale aj a najmä z interpretovaných záverov, ktoré k nej zaujali k tomuto kompetentné únijné inštitúcie (Súdny dvor EÚ). Poukázal na skutočnosť, že odôvodnenie rozhodnutia orgánov verejnej moci a správy je dlhodobo považované judikatúrou najvyšších súdnych autorít (ESĽP, ÚS, SD EÚ, či NS SR) za jeden z pilierov práva na súdnu ochranu a spravodlivý proces v zmysle článku 6 ods. 1 Dohovoru a článku 46 ods. 1 . Tým, že žalovaný nereagoval na tieto závery vyplývajúce z citovanej judikatúry Súdneho dvora EÚ, vo svetle ktorých ním urobený záver nemohol obstáť, naplnil dôvod zrušenia napadnutého rozhodnutia podľa , z dôvodu jeho nepreskúmateľnosti pre nedostatok dôvodov.

26. Namietal porušenie práva na spravodlivý proces, ktorým môže byť aj situácia, kedy v hodnotení skutkových zistení chýba určitá časť skutočností, ktoré vyšli v konaní najavo, eventuálne - alebo tým skôr pokiaľ bola namietaná, ale žalovaný ju právne nezhodnotil v celom súhrnne posudzovaných skutočností bez toho, že by napríklad dostatočným spôsobom odôvodnil ich irelevantnosť/relevantnosť. Pokiaľ žalovaný takto postupoval, dopustil sa okrem iného svojvôle zakázanej článkom 2 ods. 2 .

27. Žalobca namietal, že žalovaný sa nevysporiadal s kľúčovou otázkou (námietkou), a to, že pán H. dal konateľovi spoločnosti UNIVERS, spol. s r.o. X.. H. všetky podklady pre vyhotovenie predmetných faktúr

ohľadne vykonaných prác pre žalobcu, tento ich odovzdal účtovníčke, ktorá faktúry vyhotovila a vrátila zrejme cez tie isté osoby žalobcovi, ktorý si ich zaviedol do účtovníctva a uplatnil si nárok na odpočet DPH. Konateľ spoločnosti potvrdil pravosť faktúr vyhotovených spoločnosťou UNIVERS, spol. s r.o.

28. Podľa žalobcu žalovaný sa dopustil pochybenia aj pri zisťovaní skutkového stavu, keď opomenul zistiť a identifikovať osobu pána H., pána L. a osobu účtovníčky, o ktorých sa zmieňoval konateľ dodávateľa. Z tohto dôvodu navrhoval zrušiť napadnuté rozhodnutie podľa a zároveň uložiť žalovanému vykonať výsluch svedkov, inak žiadal vypočuť uvedené osoby správnym súdom, s tým, že bližšiu identifikáciu osôb H., L. a účtovníčky treba vyžiadať od bývalého konateľa X.. H..

Vyjadrenie žalovaného

29. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe trval na zákonnosti žalobou napadnutého rozhodnutia a žalobu navrhol zamietnuť. Žalobné námietky nepovažoval za dôvodné. Zopakoval argumentáciu uvedenú v odôvodnení žalobou napadnutého rozhodnutia, najmä ohľadom zákonných podmienok uznania uplatneného odpočítania dane a nemožnosti priznať nárok žalobcovi v prípade nepreukázania splnenia týchto podmienok. Zopakoval, že dôkazné bremeno na preukázaní splnenia podmienok pre priznanie nároku, ktorý žalobca uplatnil, leží na žalobcovi, ktorý však dôkazné bremeno neuniesol, ak predložil len faktúry za dodanie služieb a ani v rámci preverovania správcu dane sa nepreukázalo reálne dodanie fakturovaných služieb daňovým subjektom UNIVERS, spol. s r.o. tak, ako to bolo uvedené na faktúrach, a teda žalobca si uplatnil odpočítanie dane neoprávnene. Dodanie fakturovaných služieb pre žalobcu sa nepreukázalo ani u deklarovaného dodávateľa UNIVERS, spol. s r.o., keď jediný spoločník a konateľ dodávateľa v rozhodnom období IV. štvrťrok XXXX reálne uskutočnenie fakturovaných plnení pre žalobcu poprel. Z jeho výpovede vyplynulo, že spoločnosť nedodala žiadny tovar, nevykonávala žiadne práce, žiadnu činnosť, nemala zamestnancov, nedisponovala žiadnou technológiou, ani majetkom. Žalobca okrem faktúr nepredložil žiadne iné hodnoverné a overiteľné dôkazy o dodaní prác dodávateľom UNIVERS, spol. s r.o., nepredložil a ani nevedel uviesť, ani identifikovať osobu s ktorou za spoločnosť UNIVERS, spol. s r.o. konal a ktorej mal zaplatiť. Žalovaný považoval za dostatočne preukázané, že fakturované služby neboli dodané dodávateľom UNIVERS, spol. s r.o. uvedeným na faktúrach, z ktorých si potom žalobca nemohol uplatniť odpočítanie dane.

30. Keďže v danom prípade došlo k porušeniu hmotnoprávneho predpisu - ustanovení § 49 a § 51 Zákona o DPH, čo bolo dôvodom pre neuznanie uplatneného odpočítania dane, správca dane nemal dôvod preverovať podvodné konanie zúčastnených osôb a správca dane neskúmal ani úmysel žalobcu dopustiť sa podvodu alebo byť účastným na podvode. Uvedený postup je v súlade s rozhodnutím Súdneho dvora EÚ v rozsudku C-XXX/XX, C-XXX/XX v spojených veciach X. a Valériane X., na čo poukázal aj v odôvodnení žalobou napadnutého rozhodnutia.

31. K žalobnej námietke, keď žalobca poukazoval na rozhodnutie ESD v prípade Mahagében (rozsudok C-XX/XX) spojený s prípadom Dávid (rozsudok C-XXX/XX), žalovaný uviedol, že v tomto prípade bolo zistené, že nedošlo k dodaniu fakturovaného plnenia zo strany deklarovaného dodávateľa, teda nešlo o plnenie zakladajúce nárok na odpočet dane a tým neboli splnené vecné a formálne podmienky vzniku a výkonu práva na odpočet dane upravené v Zákone o DPH, v ktorom sú premietnuté príslušné ustanovenia Smernice XXXX/XXX, ako predpokladá uvedený rozsudok, preto si žalobca uplatnil odpočítanie DPH z týchto preverovaných faktúr neoprávnene - v rozpore s § 49 Zákona o DPH. Opakovane poukázal na rozsudok Súdneho dvora EÚ v spojených veciach X. a Valériane X., z ktorého vyplýva, že na zamietnutie práva zdaniteľnej osoby, ktorá je príjemcom faktúry, na odpočítanie DPH uvedenej na tejto faktúre postačuje, aby daňový úrad preukázal, že plnenia zodpovedajúce tejto faktúre neboli skutočne poskytnuté.

32. Žalovaný námietky v súvislosti s aplikáciou judikatúry súdneho dvora EÚ považoval za neopodstatnené. Pokiaľ žalobca poukázal na rozhodnutie SD EÚ vo veci C-101/16, žalovaný konštatoval, že uvedené rozhodnutie nie je aplikovateľné na tento prípad, nie je v ňom podobnosť z odpočítaním dane u žalobcu. V súvislosti so žalobcom požadovanou aplikáciou judikatúry Súdneho dvora EÚ žalovaný uviedol, že v tomto prípade nevyplýva z predloženého spisu, že by správca dane uložil žalobcovi povinnosť, aby u zmluvného partnera preveril, že dotknuté plnenie bolo súčasťou podvodu spáchaného dodávateľom, ani takého skutočnosti nie sú dôvodom neuznania odpočítania DPH. Preto v tomto prípade ani nie je aplikovateľné tvrdenie žalobcu v odvolaní, že správca dane

ho potrestal zamietnutím práva na odpočet DPH, keď nevedel alebo nemohol vedieť, že dotknuté plnenie bolo súčasťou podvodu spáchaného dodávateľom, ako namietal žalobca v odvolaní citáciou z rozhodnutia B. I..

33. Dôkazné bremeno, v zmysle judikatúry Súdneho dvora EÚ, na ktorú sa žalobca odvoláva, nebolo dôvodne prenesené na správcu dane, nakoľko v tomto prípade došlo k porušeniu Zákona o DPH na kontrolovanom stupni obchodu medzi deklarovaných dodávateľom a žalobcom, pričom dôkazné bremeno bolo na strane žalobcu, ktorý v tomto prípade dôkazné bremeno neuniesol. Z rozhodnutia správcu dane bolo zrejmé, že prioritným dôvodom pre obmedzenie práv žalobcu na odpočítanie dane bolo konkrétne nesplnenie podmienok zákona priamo žalobcom. Správca dane preto nebol povinný preukazovať vedomosť žalobcu o podvodnom konaní, nakoľko relevantne spochybnil materiálnu podstatu plnenia, pričom postupoval v zmysle rozsudku Súdneho dvora EÚ C-XXX/XX, C-XXX/XX v spojených veciach X. a Valériane X.. Správca dane nebol povinný v tomto prípade aplikovať rozhodnutia Súdneho dvora EÚ alebo Najvyššieho súdu SR týkajúce sa „podvodného konania“.

34. Podľa žalovaného daňové orgány rešpektovali právny názor správneho súdu ohľadne dokazovania rozhodných skutočností, rešpektovali názor súdu ohľadne aplikácie žalobcom označených rozhodnutí Súdneho dvora EÚ, pričom žalovaný sa s uvedeným vysporiadal v rámci svojho rozhodnutia, ktoré považuje za preskúmateľné, zrozumiteľné a odôvodnené.

35. K dožadovaniu sa vypočutia osôb pána H., L. a osoby účtovníčky a k námietke, že daňové orgány opomenuli v rámci zisťovania skutkového stavu identifikovať tieto osoby, žalovaný uviedol, že ako svedok bol v konaní vypočutý X. H., jediný konateľ a spoločník spoločnosti UNIVERS, spol. s r.o. v rozhodnom období IV. štvrťrok XXXX. Z výpovede konateľa vyplynulo, že predmetné fakturované plnenia nepredstavujú hospodársku činnosť, pretože nespĺňajú objektívne kritériá, na ktorých je tento pojem založený. Dodanie služieb nepreukázal ani žalobca, ktorý okrem faktúr neskytol žiadne iné dôkazy. Peniaze mal odovzdať v hotovosti, bol vystavený príjmový pokladničný doklad, ktorý však nevedel preukázať kvôli odcudzeniu dokladov. Žalobca nepreukázal zaplatenie za predmetné faktúry ako tvrdí v odvolaní, pretože nepredložil žiadne pokladničné doklady o hotovostnej platbe spoločnosti UNIVERS, spol. s r.o. a konateľ dodávateľa X. H. sa vyjadril, že v hotovosti platby za úhrady vyššie uvedených faktúr neprijal. Pokiaľ žalobca tvrdí, že dodanie služieb bolo realizované konkrétnym dodávateľom, zaťažuje ho dôkazné bremeno vo vzťahu k tomuto tvrdeniu, pri jeho neunesení zostáva nepreukázaným tvrdením. Poukázal na judikatúru súdov k návrhu žalobcu na vypočutie bližšie neidentifikovaných osôb a konštatoval, že samotné preukázanie dodávok založené na svedeckej výpovedi nemožno považovať za dôkaz. Žalobca síce navrhol vypočuť svedkov, ktorých sám neidentifikoval, ani neuviedol, ako by výpovede týchto osôb bližšie neidentifikovaných preukázali reálne uskutočnenie fakturovaných plnení od spoločnosti UNIVERS, spol. s r.o. Návrh žalobcu na vypočutie bližšie neidentifikovaných osôb ako svedkov označil žalovaný za snahu žalobcu preniesť svoje dôkazné bremeno na správcu dane, resp. na správny súd.

Replika žalobcu na vyjadrenie žalovaného

36. Žalobca v replike uviedol, že žalovaný opakuje stále tú istú argumentáciu, ktorú žalobca považuje za chybnú, nelogickú a vzájomne protirečivú. Žalobca zotrval na podanej žalobe a na argumentácii v nej uvedenej. Uviedol, že ak žalovaný chcel spochybniť osobu dodávateľa, musí predložiť súdu dôkazy, že osoby pán H., pán L. nemali nič spoločné so spoločnosťou UNIVERS, spol. s r.o. a že žalobca o tom musel vedieť. V tomto smere má dôkaznú povinnosť a dôkazné bremeno žalovaný. Podľa judikatúry Súdneho dvora EÚ je povinnosťou správcu dane preukázať účasť zdaniteľnej osoby na daňovom podvode, inak mu nemožno odoprieť oprávnenosť na odpočet DPH. K otázke dôkazného bremena poukázal na nález Ústavného súdu SR sp. zn. . Napokon uviedol, že skôr, než sa nevyrieši základ sporu, t. j. uznateľnosť výdavkov žalobcu na jeho daňovú povinnosť, čo je predmetom konania na Krajskom súde v Banskej Bystrici pod sp. zn. XXS/XXX/XXXX, nemôže sa riešiť z týchto výdavkov vrátenie DPH, ktoré je predmetom tohto konania.

Posúdenie opodstatnenosti žaloby - podstatných skutkových tvrdení a právnych argumentov súdom

37. Nakoľko žiaden z účastníkov konania nenavrhol vo veci nariadiť pojednávanie podľa a správny súd sám nezistil niektorý z dôvodov uvedených v ustanovení

písm. b) až e) , rozhodol vo veci bez nariadenia pojednávania podľa verejným vyhlásením rozsudku dňa XX.XX.XXXX (, ). Oznámenie o verejnom vyhlásení rozsudku bolo zverejnené na úradnej tabuli správneho súdu dňa XX.XX.XXXX.

38. Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd správny, vecne a miestne príslušný na prejednanie veci, preskúmal správnou žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného, ako aj rozhodnutie orgánu verejnej správy prvého stupňa, vrátane postupu, ktorým im predchádzal, v rozsahu a z dôvodov správnej žaloby ( ) a dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná, preto ju podľa zamietol.

39. Podľa ; v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.

40. Podľa ; každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.

41. Podľa ; správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.

42. Podľa (Zákon o DPH); právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť.

43. Podľa § 49 ods. 2 písm. a) Zákona o DPH; platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané.

44. Podľa § 51 ods. 1 písm. a) Zákona o DPH; právo na odpočítanie dane podľa § 49 môže uplatniť platiteľ, ak pri odpočítanie dane podľa § 49 ods. 2 písm. a) má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa § 71.

45. Podľa § 2 ods. 1 písm. b) Zákona o DPH; predmetom dane je poskytnutie služby (ďalej len "dodanie služby") za protihodnotu v tuzemsku uskutočnené zdaniteľnou osobou, ktorá koná v postavení zdaniteľnej osoby.

46. Podľa § 19 ods. 2 prvá veta Zákona o DPH; daňová povinnosť vzniká dňom dodania služby.

47. Podľa § 2 písm. a) Daňového poriadku; na účely tohto zákona sa rozumie správou daní postup súvisiaci so správnym zistením dane a zabezpečením úhrady dane a ďalšie činnosti podľa tohto zákona alebo osobitných predpisov.

48. Podľa § 3 ods. 1 Daňového poriadku; pri správe daní sa postupuje podľa všeobecne záväzných právnych predpisov, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a iných osôb.

49. Podľa § 3 ods. 2 Daňového poriadku; správca dane postupuje pri správe daní v úzkej súčinnosti s daňovým subjektom a inými osobami a poskytuje im poučenie o ich procesných právach a povinnostiach, ak tak ustanoví tento zákon. Správca dane je povinný zaoberať sa každou vecou, ktorá je predmetom správy daní, vybaviť ju bezodkladne a bez zbytočných prieťahov a použiť najvhodnejšie prostriedky, ktoré vedú k správnemu určeniu a vyrubeniu dane.

50. Podľa § 3 ods. 3 Daňového poriadku; správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo.

51. Podľa § 3 ods. 6 Daňového poriadku; pri uplatňovaní osobitných predpisov pri správe daní sa berie do úvahy skutočný obsah právneho úkonu alebo inej skutočnosti rozhodujúcej pre zistenie, vyrubenie alebo vybratie dane. Na právny úkon, viacero právnych úkonov alebo iné skutočnosti uskutočnené bez riadneho podnikateľského dôvodu alebo iného dôvodu, ktorý odráža ekonomickú realitu, a ktorých najmenej jedným z účelov je obchádzanie daňovej povinnosti alebo získanie takého daňového zvýhodnenia, na ktoré by inak nebol daňový subjekt oprávnený, sa pri správe daní neprihliada.

52. Podľa § 24 ods. 1 Daňového poriadku; daňový subjekt preukazuje a) skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov, b) skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane pri správe daní, c) vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť.

53. Podľa § 24 ods. 2 Daňového poriadku; správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov.

54. Podľa § 24 ods. 3 Daňového poriadku; správca dane preukazuje skutočnosti o úkonoch vykonaných voči daňovému subjektu, ktoré sú rozhodné pre správne určenie dane. Nie je potrebné dokazovať skutočnosti všeobecne známe alebo známe správcovi dane z jeho činnosti.

55. Podľa § 44 ods. 1 Daňového poriadku; daňovou kontrolou správca dane zisťuje alebo preveruje skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane alebo dodržiavanie ustanovení osobitných predpisov. Daňová kontrola sa vykonáva v rozsahu, ktorý je nevyhnutne potrebný na dosiahnutie jej účelu.

56. Podľa § 68 ods. 5 Daňového poriadku; správca dane v rozhodnutí vydanom vo vyrubovacom konaní vyrubí daň alebo rozdiel dane oproti vyrubenej dani.

57. Vzhľadom na dispozičnú zásadu uplatňovanú v správnom súdnictve nie je súdny prieskum absolútny. Je vymedzený rozsahom žalobných bodov, t. j. tvrdenými skutkovými a právnymi dôvodmi, pre ktoré sa žalobca domnieva,že napadnuté rozhodnutie žalovaného je nezákonné. Úlohou správneho súdu pri výkone správneho súdnictva nie je nahradzovať činnosť správnych orgánov, ale len preskúmavať zákonnosť ich postupov a rozhodnutí, či pri riešení konkrétnych otázok vymedzených žalobou, orgán verejnej správy rešpektoval príslušné hmotnoprávne a procesnoprávne predpisy, s prihliadnutím na záväznosť zisteného skutkového stavu, ktorý tu bol v čase právoplatnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy ( ). V danom prípade správny súd posudzoval správnosť postupu a rozhodnutí správcu dane a žalovaného, či vykonaným dokazovaním v rámci daňovej kontroly i v rámci vyrubovacieho konania, na základe námietok uplatnených v konaní žalobcom, dospel žalovaný k správnym právnym záverom, ktoré vyústili do vydania zákonného rozhodnutia.

58. Predmetom súdneho prieskumu bolo posúdiť zákonnosť žalobou napadnutého rozhodnutia žalovaného, vrátane rozhodnutia správcu dane, ktoré boli založené na neunesení dôkazného bremena žalobcu pre úspešné uplatnenie nároku na odpočítanie DPH. Spornou otázkou je právne vymedzenie splnenia formálnych a vecných podmienok uplatneného odpočítania DPH za zdaňovacie obdobie IV. štvrťrok XXXX u konkrétnych deklarovaných zdaniteľných obchodov, t. j. sporným je to, či daňové orgány dospeli k správnemu právnemu záveru o neuznaní odpočítania dane z vyššie označených faktúr od dodávateľa UNIVERS, spol. s r.o. s predmetom fakturácie, stavebné (murárske) práce na stavbe „H. O.“ a príprava palivového dreva, v celkovej sume DPH X XXX,XX . Eur. Medzi účastníkmi konania bolo sporné, či žalobcovi vznikol nárok na odpočítanie DPH za predmetné zdaňovacie obdobie, pri ním tvrdených dodávkach fakturovaných služieb v zmysle citovaných faktúr.

59. Právo odpočítať DPH z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť. Platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň z tovarov a služieb, ktoré použije na účely svojho podnikania ako platiteľ, s výnimkou podľa odsekov 3 a 6. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané ( a ). Podľa zákona o DPH právo na odpočítanie dane podľa tohto zákona môže platiteľ uplatniť, ak pri odpočítaní dane podľa má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa .

60. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov stanovil pre preukazovanie/dokazovanie nároku na odpočítanie DPH prísnejšie podmienky ako pri iných druhoch daní a tieto podmienky sú uvedené v ustanovení , ako i v ustanovení tohto zákona. Ide o hmotnoprávne podmienky, ktoré pre priznanie nároku na odpočítanie DPH musia byť bezpodmienečne splnené. Vzhľadom na ľahkú zneužiteľnosť tohto práva zákonodarca požaduje, aby platiteľ tejto dane, ktorý si podľa daňového priznania uplatňuje nárok na odpočítanie dane, preukázal, že zdaniteľné obchody boli reálne uskutočnené tak, ako sú deklarované v daňových dokladoch, v danom prípade na faktúrach vystavených spoločnosťou UNIVERS, spol. s r.o. ako dodávateľom pre žalobcu ako odberateľa.

61. Správca dane dospel k záveru (stotožnil sa s ním aj žalovaný), že na základe vykonaných dôkazov v zmysle § 24 Daňového poriadku, aplikujúc zásadu tzv. voľného hodnotenia dôkazov (§ 3 ods. 3 Daňového poriadku) zo zistených objektívnych skutočností vyplynulo, že zdaniteľný obchod medzi žalobcom a dodávateľom uvedeným na faktúrach sa neuskutočnil. Podľa daňových orgánov žalobca neuniesol dôkazné bremeno, ktoré ho zaťažuje preukázať tvrdenia a pravdivosť deklarovaných skutočností, v danom prípade, že služby boli dodané práve deklarovaným dodávateľom spoločnosťou UNIVERS, spol. s r.o. Nepopierali ale skutočnosť, že služby dodané boli, avšak niekým iným.

62. Pokiaľ žalobca namietal, nesprávnosť právneho posúdenia veci, ak daňovým orgánom postačovalo len spochybniť reálnosť dodania fakturovaných služieb od deklarovaného dodávateľa, čím založili objektívnu daňovú zodpovednosť žalobcu bez právneho rámca, správny súd túto žalobnú námietku považuje za nedôvodnú. Rozhodnutie je výsledkom zodpovednosti žalobcu za porušenie povinnosti uvádzať v daňových dokladoch údaje tak, aby zodpovedali skutočnosti. Pri správe daní, v zmysle § 3 ods. 6 Daňového poriadku, sa pre zistenie, vyrubenie alebo vybratie dane berie do úvahy skutočný obsah právneho úkonu. Rozhodnutie je výsledkom vykonaného dokazovania (§ 24 Daňového poriadku) za účelom preverovania zistení z daňovej kontroly ohľadom skutočností rozhodujúcich na správne určenie dane (§ 44 ods. 1 Daňového poriadku), pričom v priebehu daňovej kontroly ako aj vyrubovacieho konania mal žalobca dostatočný priestor preukázať pravdivosť vystavených faktúr, t. j., že služby boli dodané práve deklarovaným dodávateľom. Neobstojí ani poukazovanie na rozsudok X. B. vo veci C-XXX/XX zo dňa XX.XX.XXXX, nakoľko v predmetnej veci nešlo len o jednoduché nepodložené podozrenie správcu dane, ale v danom prípade na podklade vykonaných dôkazov a zistení bolo preukázané že nedošlo k skutočnej realizácii hospodárskych transakcií v zmysle faktúr, z ktorých žalobca uplatnil odpočítanie dane, t. j., že z dôvodu objektívnych materiálnych prekážok nemohli byť uskutočnené dodávky deklarovaným dodávateľom.

63. Neobstojí ani žalobná námietka ohľadom nerešpektovania požiadavky žalobcu ohľadne eurokonformného výkladu a aplikácie relevantnej právnej úpravy (Smernice č. XXXX/XXX) nakoľko daňové orgány vzhľadom na zistené skutkové okolnosti predmetnej veci správne aplikovali príslušné vyššie citované ustanovenia Zákona o DPH, zároveň v spojení s rozhodovacou praxou Súdneho dvora EÚ. V žiadnom prípade sa nejedná o svojvôľu daňových orgánov pri rozhodovaní. Žalobca síce namietal porušenie práva na spravodlivý proces v súvislosti s hodnotením skutkových zistení, avšak táto žalobná námietka je vo všeobecnej rovine, nie je dostatočne konkrétna, špecifikovaná tak, aby správny súd mohol zaujať k nej stanovisko, aby sa mohla stať predmetom súdneho prieskumu.

64. Neobstojí ani tvrdenie žalobcu, že daňové orgány nerešpektovali právny názor správneho súdu podľa rozsudku č. k. XXS/XXX/XXXX-XXX zo dňa XX.XX.XXXX, ktorý zrušil predchádzajúce rozhodnutie žalovaného z dôvodu podľa , písm. e) a písm. g) , a nie z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci, keďže správny súd tak, ako to vyplýva z odôvodnenia rozhodnutia sa meritom veci v zásade ani nezaoberal, a to vzhľadom na konštatovanú nepreskúmateľnosť predchádzajúceho rozhodnutia žalovaného pre nezrozumiteľnosť a najmä nedostatok dôvodov, keď žalovaný na konkrétne nastolené odvolacie námietky žalobcu, argumentačne podporené aj vymenovanou judikatúrou Súdneho dvora EÚ nedal adekvátnu odpoveď, neuviedol úvahu pri aplikovaní/neaplikovaní rozhodnutí Súdneho dvora EÚ. Správny súd uložil žalovanému v ďalšom konaní odôvodniť správnu úvahu ohľadom právneho posúdenia veci pri aplikovaní príslušných právnych predpisov vnútroštátnych ako aj únijných, vrátane judikatúry Súdneho dvora EÚ. Z obsahu administratívneho spisu je zrejmé, že v ďalšom konaní správca dane, po tom, čo bolo zrušené aj jeho rozhodnutie žalovaným, doplnil dokazovanie v intenciách zrušujúceho rozhodnutia žalovaného

a v naznačenom smere súdom (čo do murárskych prác fakturovaných po roku po kolaudácii stavby), a nové rozhodnutie náležite odôvodnil, vrátane vysporiadania sa s judikatúrou Súdneho dvora EÚ, použitia ktorej sa dovolával žalobca. Daňové orgány sa v ďalšom konaní neodklonili od pokynu správneho súdu ako majú postupovať v ďalšom konaní v záujme odstránenia vytknutých nedostatkov, v dôsledku ktorých bolo predchádzajúce rozhodnutie žalovaného zrušené.

65. Kľúčovou otázkou pre posúdenie veci je preukázanie naplnenia podmienok pre uplatnenie si odpočtu DPH a s tým súvisiace unesenie dôkazného bremena zo strany žalobcu.

66. Z obsahu pripojeného administratívneho spisu, správny súd zistil, že správca dane vykonal v danej veci rozsiahle dokazovanie v rámci ktorého sa však nepodarilo odstrániť pochybnosti o skutočnom dodávateľovi zdaniteľného plnenia podľa faktúr a v zhode so žalovaným zastáva názor, že záver, ktorý bol zo zistených skutkových okolností v daňovom konaní ustálený, zodpovedá zásadám logického myslenia a je v súlade s hmotnoprávnymi ustanoveniami Zákona o DPH. Pre daňovú kontrolu a daňové konanie je jednou z najvýznamnejších zásad zásada tzv. voľného hodnotenia dôkazov (§ 3 ods. 3 Daňového poriadku), podľa ktorej správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pričom prihliada na všetko, čo v daňovom konaní vyšlo najavo. Táto zásada nepredstavuje mechanické preberanie informácií, či bezvýhradné akceptovanie dokladov, resp. údajov v nich uvedených ako faktov a neumožňuje prehliadať absenciu splnenia podmienok, ktoré Zákon o DPH pre uplatnenie odpočítania dane požaduje. Správny súd nezistil žiadne tvrdené pochybenia v procese dokazovania, dokazovanie bolo vykonané v súlade s ustanoveniami § 24 Daňového poriadku v spojení s § 3 ods. 3 Daňového poriadku.

67. To, že fakturované služby boli žalobcovi dodané nie je sporné, neznamená to však, že dodané boli práve deklarovaným dodávateľom podľa preverovaných faktúr, čo vyplynulo z vykonaných priamych aj nepriamych dôkazov vyvracajúcich túto skutočnosť. Napriek vykonanému dokazovaniu, sa daňovému subjektu nepodarilo odstrániť pochybnosti o skutočnom dodávateľovi zdaniteľného plnenia. Žalobca okrem faktúr a vlastných tvrdení nepredložil žiaden vierohodný doklad o uskutočnení zdaniteľných plnení deklarovaným dodávateľom UNIVERS, spol s r.o. ako platcom DPH. Predchádzajúci konateľ dodávateľa poprel fakturované dodávky žalobcovi. Pravdivosť jeho výpovede podporuje skutočnosť, že spoločnosť dodávateľa v inkriminovanom zdaňovacom období nemala žiadnych zamestnancov, nedisponovala pracovnými prostriedkami, strojmi, t. j. objektívne sama nemohla realizovať práce v prospech žalobcu, pričom konateľ a spoločník dodávateľa uviedol, že v inkriminovanom období nebola žiadna osoba poverená konaním v mene spoločnosti dodávateľa.

68. Správca dane spochybnil dôkaznú hodnotu daňových dokladov predložených žalobcom, ich preukaznosť, a preto bolo povinnosťou žalobcu protidôkazmi preukázať uskutočnenie preverovaného zdaniteľného plnenia ako základnej podmienky daňovej uplatniteľnosti práva na odpočítanie DPH v zmysle ustanovenia § 49 a § 51 Zákona o DPH. Okamihom, kedy správca dane spochybní vierohodnosť údajov v daňovom priznaní, musí daňový subjekt v daňovom konaní preukázať, že k realizácii plnenia skutočne došlo tak, ako deklaruje. Takýto spôsob vedenia dokazovania žalovaným vychádza v tomto štádiu daňového konania z toho, že na strane žalobcu, v postavení daňového subjektu, nastupuje procesná povinnosť obnoviť vierohodnosť spochybnenej transakcie, lebo žalobca je zaťažený dôkazným bremenom preukázať všetky skutočnosti, ktoré povinne uvádza v daňovom priznaní (§ 24 ods. 1 Daňového poriadku). Správny súd sa v plnom rozsahu stotožňuje so záverom daňových orgánov, že žalobca neuniesol vlastné dôkazné bremeno v procese uplatňovania práva na odpočítanie DPH, čím nedošlo k eliminovaniu pochybností správcu dane týkajúcich sa zistených skutočností. Vyčerpanie vlastného dôkazného bremena nemožno zamieňať s unesením dôkazného bremena. Ak žalobca nedisponuje ďalšími dôkazmi, ktorými by vedel preukázať správnosť údajov v daňovom priznaní a oprávnenosť uplatneného odpočítania dane, pričom tie dôkazy, ktoré vyčerpal, vo svetle objektívnych zistení správcom dane a žalovaným, nepreukazujú ním deklarovanú skutočnosť ohľadom zdaniteľného obchodu (čo do obsahu, jeho reálnosti), uviazol v dôkaznej núdzi. Zákonným dôsledkom je nepreukázanie splnenia zákonných požiadaviek, ktoré pre uplatnenie práva na odpočítanie dane vyplývajú z ustanovení § 49 ods. 1 a 2, ako aj § 51 ods. 1 Zákona o DPH a ktoré musia byť splnené kumulatívne.

69. Žalobca neuniesol vlastné dôkazné bremeno, ak nepreukázal ním tvrdenú skutočnosť o nadobudnutí služieb od dodávateľa UNIVERS, spol. s r.o., pričom daňové orgány správne vyhodnotili jednotlivé

dôkazy, ako dôkazy bez reálneho obsahu, schopnosti potvrdiť deklarovanú skutočnosť, a to z dôvodov, ktoré podrobne popísali v odôvodnení svojich rozhodnutí.

70. Pokiaľ si žalobca uplatnil odpočítanie DPH z dodania služby, musel mať správca dane jednoznačne preukázané, že na strane dodávateľa služby vznikla daňová povinnosť, čo sa však v rámci dokazovania nepodarilo preukázať, pričom dôkazná povinnosť bola z dôvodov vyššie uvedených na strane žalobcu. Právo na odpočítanie dane možno uplatniť len vo vzťahu ku skutočne splatným daniam, t. j. daniam zodpovedajúcim plneniu podliehajúcemu dani z pridanej hodnoty. Právo na odpočítanie dane sa nevzťahuje na daň, ktorá by mala byť splatná len z dôvodu jej uvedenia na faktúre, pričom uskutočnenie zdaniteľného plnenia je základnou podmienkou pre uplatnenie odpočítania dane. V prípade, ak zdaniteľné plnenie podľa faktúry nie je uskutočnené dodávateľom na nej uvedeným, potom len formálna existencia faktúry, ako aj preukazovanie jej zaplatenia, nie sú podkladom pre odpočítanie dane v zmysle o DPH.

71. Z právnej vety judikovaného rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. X X./X/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX (Zbierka rozhodnutí a stanovísk NS a súdov SR X/XXXX, por. č. XX) vyplýva, že „Primárne je nevyhnutné uniesť dôkazné bremeno zo strany daňového subjektu, ktorý disponuje svojim právom uplatniť si za zákonom ustanovených a splnených podmienok nárok na odpočet dane z pridanej hodnoty, je iniciátorom odpočítania dane z pridanej hodnoty, a ktorý si aj tento nárok uplatnil. Preto je jeho povinnosťou preukázať, že nárok si uplatňuje odôvodnene za zákonom stanovených podmienok. Dokazovanie zo strany správcu dane slúži až na následnú verifikáciu skutočností a dokladov predkladaných daňovým subjektom. Ak daňový subjekt, na ktorom leží dôkazné bremeno, svoje tvrdenia spoľahlivo nepreukáže, nemôže byť nárok na odpočet DPH uznaný ako oprávnený“.

72. Ak správca dane spochybní vykonanými dôkazmi tvrdenia daňového subjektu, dôkazné bremeno sa opäť presúva na daňový subjekt. Zásada objektívnej pravdy, ovládajúca daňové konanie nepredstavuje absolútnu povinnosť správcu dane viesť dokazovanie dovtedy, pokým sa bez pochýb nepreukážu a nepotvrdia tvrdenia daňového subjektu ohľadne ním, v daňovom priznaní uvádzaných a správcom dane preverovaných skutočností. Preto je na správcovi dane vykonávajúcom dokazovanie a na jeho úvahe, aké dôkazy vykoná, akým spôsobom dokazovanie doplní, akú hodnovernosť, dôkaznú silu a schopnosť zvrátiť závery vyplývajúce z realizovaného dokazovania z nich vyvodí, a to predovšetkým s prihliadnutím na skutočnosti a dôkazy vyplývajúce zo zistení, ktoré už správca dane získal v rámci správy daní a v priebehu konania (rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. XSžf/XX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX).

73. Správny súd poukazuje na záver Ústavného súdu SR vyplývajúci z rozhodnutia sp. zn. II. ÚS XXX/ XXXX zo dňa XX.XX.XXXX, v zmysle ktorého východisko argumentácie súdov, podľa ktorého v prípade správcom dane preukázaných pochybností o uskutočnení deklarovaných zdaniteľných plnení prechádza dôkazné bremeno na daňový subjekt, je ústavne konformné. Takýto zásah do autonómie jednotlivca je odôvodnený verejným záujmom na správnom určení vymeraní a výbere daní.

74. Žalobca ako subjekt, ktorý nesie podnikateľské riziko, ktoré si vyžaduje dodržanie istej miery opatrnosti, nepreukázal spôsob obvyklej komunikácie so svojim deklarovaným zmluvným partnerom počas realizácie stavebných/murárskych prác, resp. dodávky služieb, či pri kontrole uskutočnených dodávok pred zaplatením ceny za dodané služby. Žalobca síce tvrdil, že cenu zaplatil, avšak nie je zrejmé komu, ak dodávateľ túto skutočnosť poprel. Z rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. XSžfk/XX/ XXXX zo dňa XX.XX.XXXX. vyplýva, že uskutočnenie zdaniteľného plnenia je základnou podmienkou pre uplatnenie odpočítania dane a v prípade, ak zdaniteľné plnenie podľa faktúry nie je uskutočnené dodávateľom na nej uvedeným, len formálna existencia faktúry, ako aj preukazovanie zaplatenia týchto fakturovaných súm, nie sú predpokladom pre odpočítanie dane v zmysle Zákona o DPH.

75. K námietke žalobcu, že žalobca nemá povinnosť preverovať si dodávateľa, správny súd poukazuje aj na závery Najvyššieho súdu SR vyslovené v rozsudku sp. zn. XSžf/XX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX, v zmysle ktorých je rozumné očakávanie, že najmä v zmluvných vzťahoch vzhľadom na nevylúčenie možnosti vykonania daňovej kontroly v relatívne dlhom časovom úseku si daňový subjekt zabezpečí dostatok hodnoverných dôkazných prostriedkov ohľadom priebehu zdaniteľného obchodu tak, aby za každých okolností vedel preukázať zrealizovanie zdaniteľného obchodu spôsobom opísaným vo faktúre a aby bol schopný za každých okolností odstrániť pochybnosti daňových orgánov o uskutočnení deklarovaného zdaniteľného obchodu. Najvyšší súd SR v uvedenom vidí nepriamy vplyv daňových

predpisov na dispozitívne dotváranie zmluvných vzťahov, ktoré boli v minulosti pod vplyvom najmä a iba súkromného práva.

76. Z rozhodovacej praxe Najvyššieho súdu SR tiež vyplýva, že overovanie si obchodných partnerov nie je síce povinnosťou daňového subjektu, ale v prípade, ak si daňový subjekt uplatňuje nároky vo vzťahu k štátnemu rozpočtu (napr. uplatnenie si nároku na odpočítanie DPH), musí byť schopný preukázať reálnosť deklarovaného obchodu a v prípade nepreverenia si obchodného partnera sa môže dostať do dôkaznej núdze. Uskutočnenie zdaniteľných plnení je ekonomickou činnosťou pod kontrolu daňového subjektu a odpočítanie dane z pridanej hodnoty nenastáva ex lege podľa ustanovenia , , ale je iba právom platiteľa tejto dane, ktoré je spojené s dôkaznou povinnosťou daňového subjektu, ktorý je platiteľom dane. Daň z pridanej hodnoty je ľahko zneužiteľná, preto každý subjekt pri svojom podnikaní musí byť dostatočne predvídavý a obozretný, aby reálny obsah faktúr mohol preukázať aj inými dôkazmi pred daňovými orgánmi, čo žalobca nesporne nepreukázal. Určiť presnú hranicu, po ktorú je dôkazná povinnosť na daňovom subjekte a hranicu, od ktorej ho už dôkazné bremeno nezaťažuje, býva častokrát náročné a pomerne nejednoznačné. V zásade je však treba pripomenúť, že daňový subjekt ako podnikateľ koná vo vlastnom mene a na vlastnú zodpovednosť. Ak má teda preukázať zodpovedný prístup, mal by sa snažiť vo vlastnom záujme, v reálnom čase uskutočňovania obchodov získavať dôkazy o tom, že bol uskutočnený, aby o jeho realizácii v budúcnosti nemohli vzniknúť akékoľvek pochybnosti (rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. XSžf XX/XXXX zo dňa XX. X. XXXX).

77. Správny súd má za to, že nezodpovedá zásade zodpovedného a poctivého obchodného styku konanie podnikateľa, ktorý si riadne nepreverí svojho dodávateľa z hľadiska dôveryhodnosti, poctivosti, ak si nepreverí, či prevzatá dodávka skutočne prichádza od zmluvného dodávateľa, ak odovzdá finančné prostriedky v hotovosti osobe, u ktorej si ani nepreverí, že koná v mene deklarovaného dodávateľa, či táto osoba bola poverená konaním v mene dodávateľa. Výkon práva v rámci obchodných vzťahov, ktorý je v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku, nepožíva právnu ochranu.

78. Základným princípom výberu dane z pridanej hodnoty ako všeobecnej nepriamej dane je, že podnikateľ musí byť plne zbavený ťarchy DPH zaplatenej v cene prijatých tovarov a služieb určených na uskutočnenie zdaniteľných obchodov podliehajúcich DPH. V danom prípade, z dôvodov vyššie uvedených, nebolo bez pochýb preukázané, že žalobca zaplatil DPH z prijatých služieb platiteľovi, teda, že bol tento základný princíp dodržaný. Ak by žalobca aj platil niekomu inému než deklarovanému dodávateľovi, nemení to nič na závere, že služby nedodal deklarovaný dodávateľ, keďže objektívne ich dodať nemohol, ak preukázateľne, čo vyplynulo zo záverov vykonaného dokazovania nedisponoval dodávateľ materiálnymi podmienkami pre dodanie fakturovaných služieb, ak v inkriminovanom zdaňovacom období nevykonával hospodársku činnosť, nezamestnával žiadnych zamestnancov, nedisponoval výrobnými prostriedkami, strojmi; jediný konateľ a spoločník dodávateľa nikoho nepoveril konať v mene spoločnosti, pričom on dodávky pre žalobcu poprel, atď. Žalobca okrem faktúr a vlastných tvrdení nepredložil iné relevantné dôkazy, napríklad objednávky, zmluvy, stavebný denník dokladajúci priebeh dodávok, odsúhlasenie realizovaných murárskych prác, spôsob dodávky materiálu na stavebné práce, mená skutočných realizátorov stavebných prác, prípadne iné vysvetlenia a informácie ozrejmujúce priebeh deklarovaných zdaniteľných plnení.

79. Z dôvodov už vyššie uvedených je nepochybné, že dôkazné bremeno bolo jednoznačne na strane žalobcu. Aj keď z ustanovení a nemožno vyvodiť dôkazné bremeno žalobcu na právne vzťahy týkajúce sa jeho dodávateľa, v predmetnej veci však ide o priameho dodávateľa žalobcu, teda žalobca bol priamo účastný ním deklarovaného zdaniteľného plnenia (dodávky služieb) ako odberateľ a takýto subjekt nemá možnosť obhajovať sa nemožnosťou dosahu a preverenia zákonom požadovaných náležitostí vyplývajúcich z danej obchodnej transakcie a bolo povinnosťou žalobcu zabezpečiť potrebné podklady na preukázanie oprávnenosti uplatnenia DPH.

80. K otázke potreby vykonať ďalšie dokazovanie na návrh daňového subjektu, správny súd poukazuje na to, že daňové orgány vykonali potrebné dokazovanie, na základe ktorého ustálili zistený skutkový stav veci, ktorý bol dostatočným podkladom pre právne posúdenie veci a vydanie zákonného rozhodnutia. Z rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. XSžfk/XX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX vyplýva, že zrušovať rozhodnutia daňových orgánov za účelom doplnenia dokazovania v ďalšom konaní je potrebné len vtedy, ak by išlo o také dôkazy, ktoré majú reálnu schopnosť v pozitívnom zmysle ovplyvniť postavenie

daňového subjektu v daňovom konaní a nejedná sa o dôkazy, ktorých vykonanie neovplyvňuje už existujúce dôkazné postavenie daňového subjektu v daňovom konaní, t. j. dokazovaním zistené nesporné skutkové okolnosti veci. Zrušovať rozhodnutie žalovaného, resp. aj správcu dane pre tvrdené nedostatočné vykonané dokazovanie z dôvodu nevykonania všetkých žalobcom navrhnutých dôkazov, prichádza do úvahy len po vyhodnotení efektivity týchto navrhnutých dôkazov a ich schopnosti priniesť priaznivejšiu dôkaznú situáciu žalobcovi v daňovom konaní.

81. K návrhu na doplnenie dokazovania vypočutím svedkov správnym súdom, správny súd konštatuje, že nie je súdom vyhľadávacím, ale súdom skutkovým, pričom pri rozhodovaní vychádza zo skutkového stavu zisteného orgánom verejnej správy, ktorý bol v čase právoplatnosti rozhodnutia. V predmetnej veci nepovažoval správny súd za potrebné výnimočne vykonať dokazovanie, keďže nemal žiadne pochybnosti o správnosti záveru daňových orgánov, k akému dospeli na základe ustáleného skutkového stavu vyhodnotením vykonaného dokazovania v priebehu daňovej kontroly a vyrubovacieho konania. Žalobca pritom neuviedol identifikáciu predmetných osôb, neuviedol k čomu by svedkovia mali byť vypočutí a aký pozitívny dopad pre existujúcu dôkaznú situáciu žalobcu, by eventuálny výsluch svedkov mohol priniesť. Podľa názoru správneho súdu ani výpoveď týchto svedkov (pokiaľ by sa ich podarilo zidentifikovať) by nemohla priniesť pre žalobcu priaznivejšiu situáciu v daňovom konaní vzhľadom na dokazovaním už zistené nesporné skutkové okolnosti veci o nemožnosti dodať fakturované služby žalobcovi deklarovaným dodávateľom v dôsledku absencie materiálnych podmienok pre ich dodanie. Napokon aj samotný žalobca nepopiera zistenie správcu dane, že na faktúrach uvedený dodávateľ UNIVERS, spol. s r.o. fakturované služby nedodal, čím v zásade uznáva nesplnenie zákonných podmienok pre uplatnené odpočítanie DPH, pretože na strane tohto dodávateľa nevznikla daňová povinnosť a žalobcovi zaplatením takejto fakturovanej „DPH“ nevznikol nárok na odpočítanie DPH v zmysle Zákona o DPH, ale nanajvýš mu mohol vzniknúť nárok voči subjektu, ktorému plnil hoci nie dodávateľovi, nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia, poťažne na náhradu škody, v žiadnom prípade však nie nárok na odpočítanie DPH v zmysle § 49 ods. 1 a ods. 2 v nadväznosti na § 51 ods. 1 Zákona o DPH.

82. Európska judikatúra (Súdneho dvora EÚ, resp. ESD) je založená v zásade na tom, resp. podala výklad práva EÚ za takej skutkovej situácie, keď nie je sporné, že vecné a materiálne podmienky pre odpočítanie DPH splnené boli. V takom prípade sa dôkazné bremeno posúva na správcu dane, ktorý môže odoprieť právo na odpočítanie dane len za predpokladu, že preukáže podvod vo vzťahu k DPH, o ktorom daňový subjekt vedel alebo mal vedieť, alebo, že zo strany daňového subjektu išlo o zneužitie práva na odpočet DPH. V predmetnej veci rozhodnutie správcu dane a žalovaného nie je založená na týchto skutočnostiach, ale je založené na tom, že žalobca v daňovej kontrole a ani v následnom vyrubovacom konaní nepreukázal splnenie zákonných podmienok pre odpočítanie DPH. Preto posudzovať úmysel žalobcu pri nedodržaní zákonných podmienok, resp. preverovať podvodné konanie presahuje rozsah administratívneho daňového konania, účelom ktorého je len zisťovať splnenie Správca dane nemal dôvod preverovať, či došlo k podvodu, resp. zneužitiu práva v súvislosti s uplatneným odpočtom DPH. Postup správcu dane je súladný s rozsudkom Súdneho dvora EÚ v spojených veciach X. a Valériane X., v zmysle ktorého na odpočítanie DPH postačuje, aby daňový úrad preukázal, že plnenia zodpovedajúce faktúram neboli skutočne poskytnuté. V predmetnej veci vo svetle objektívnych zistení bolo preukázané, že fakturované služby v dôsledku absencie materiálnych podmienok nemohli byť dodané deklarovaným dodávateľom, čo napokon korešponduje s výpoveďou samotného jediného konateľa a spoločníka dodávateľa.

83. Ďalšie tvrdené dôvody nezákonnosti napadnutého rozhodnutia žalovaného, v dôsledku nedostatočného odôvodnenia rozhodnutia správny súd považuje taktiež za nedôvodné. Rozhodnutie žalovaného spĺňa zákonom vyžadované náležitosti v zmysle Daňového poriadku. K tejto žalobnej námietke správny súd dodáva, že „obsahom základného práva na súdnu ochranu podľa článku 46 ods. 1 SR a článku 36 ods. 1 Listiny a práva na spravodlivé súdne konanie podľa článku 6 ods. 1 Dohovoru nie je záruka, že rozhodnutie súdu bude spĺňať očakávania a predstavy účastníka konania. Taktiež podľa už mnohonásobne judikovaného názoru Ústavného súdu základné práva podľa článku 46 ods. 1 , článku 36 ods. 1 Listiny a právo podľa článku 6 ods. 1 Dohovoru nemôžu byť porušené iba tou skutočnosťou, že sa všeobecné súdy nestotožnia vo svojich záveroch s požiadavkami účastníka konania (uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS XXX/XXXX-XX z XX.XX.XXXX). Správny súd dodáva, že uvedené je plne použiteľné aj pre odôvodňovanie rozhodnutí orgánmi verejnej správy.

84. Správny súd má za to, že žalovaný aj správca dane na základe zisteného skutkového stavu veci, vec správne právne posúdili, ak žalobcovi nebolo uznané uplatnené odpočítanie DPH. S poukazom na výsledky dokazovania vykonaného v konaní pred daňovými orgánmi súd konštatuje, že dodávateľovi UNIVERS, spol s r.o. pri deklarovaných obchodoch na základe sporných faktúr nemohla vzniknúť daňová povinnosť, a preto nemohlo ani žalobcovi vzniknúť právo na odpočítanie tejto dane.

85. Z dôvodov vyššie uvedených, správny súd konštatuje, že v rámci súdneho prieskumu nebolo zistené žalobcom tvrdené nesprávne právne posúdenie veci, nebola zistená nepreskúmateľnosť rozhodnutia pre nedostatok dôvodov a ani nebolo zistené, že by zistenie skutkového stavu bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci.

86. Z vyššie uvedených dôvodov správny súd žalobu ako nedôvodnú zamietol podľa .

87. Žalobcovi, ktorý v konaní nemal úspech, náhradu trov konania nepriznal podľa a contrario.

88. Tento rozsudok bol prijatý senátom správneho súdu pomerom hlasov 3:0 ( ). Tento rozsudok bol prijatý senátom správneho súdu pomerom hlasov 3:0 ( ).

Poučenie:

Tento rozsudok nadobúda právoplatnosť uplynutím lehoty 30 dní od doručenia rozsudku alebo podaním kasačnej sťažnosti proti tomuto rozsudku ( ).

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť ( , a a contr.), ktorá má odkladný účinok ( ) .

O kasačnej sťažnosti rozhoduje kasačný súd - Najvyšší súd SR ( ). Kasačnú sťažnosť je potrebné podať na Krajskom súde v Banskej Bystrici ( ) v lehote 30 dní od doručenia rozhodnutia oprávnenému subjektu ( ).

Podľa , , (1) v kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). (2) Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

Podľa , , (1) sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. (2) Povinnosti podľa odseku 1 neplatia, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa a , je žalovaným Centrum právnej pomoci.