Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

42Ek/95/2024

Uznesenie

Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci vedenej u súdneho exekútora JUDr. Ing. Miroslava Pallera so sídlom Jesenského 61, 965 01 Žiar nad Hronom, IČO: 37 817 884, pod spisovou značkou 127EX 60/24 v prospech oprávneného: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o. so sídlom Pribinova 25, 824 96 Bratislava - Staré Mesto, IČO: 35 792 752, zast.: JUDr. Andrea Cviková, s.r.o. so sídlom Kubániho 16, 811 04 Bratislava, IČO: 47 233 516, proti povinnej A. B., nar 09. 02. 1974, bytom XXX XX A. XXX, zast. A. A. C., advokátom so sídlom Železničná 257/19, 050 01 Revúca, IČO: 42 312 230, na vymoženie sumy 753,31 Eur s príslušenstvom, o sťažnosti povinnej proti uzneseniu sp. zn. zo dňa 17.03.2026 takto

r o z h o d o l :

I. Súd sťažnosť oprávneného proti uzneseniu sp. zn. zo dňa 17.03.2026 zamieta.

II. Súd mení II. výrok uznesenia sp. zn. zo dňa 17.03.2026 tak, že oprávnený je povinný naradiť povinnej trovy exekúcie vo výške 219,08 Eur, ktoré je povinný zaplatiť na účet jej právneho zástupcu v lehote 15 dní odo dňa právoplatnosti tohto uznesenia.

III. Oprávnený je povinný nahradiť povinnej trovy konania o sťažnosti vo výške 23,92 Eur, ktoré je povinný zaplatiť na účet jej právneho zástupcu v lehote 15 dní odo dňa právoplatnosti tohto uznesenia.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Banská Bystrica poveril dňa 25.01.2024 súdneho exekútora JUDr. Ing. Miroslava Pallera vykonaním exekúcie proti povinnej na základe právoplatného a vykonateľného rozhodcovského rozsudku vydaného Stálym rozhodcovským súdom Victoria v Žiline dňa 29.05.2014 pod spisovou značkou RK - PC - 140/14 - LP a návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie zo dňa 16.01.2024.

2.1. Upovedomenie o začatí exekúcie bolo povinnej doručené dňa 30.01.2024. Povinná podala dňa 12.02.2024 návrh na zastavenie exekúcie z dôvodu, že predložený exekučný titul bol vydaný v rozpore so zákonom a je nevykonateľný, a to z niekoľkých dôvodov. Rozhodcovská zmluva uzavretá medzi oprávneným a povinnou podľa povinnej nebola platne dojednaná, spôsobuje značne nerovné postavenie povinnej voči oprávnenému, čo je v rozpore s vnútroštátnymi právnymi normami upravujúcimi režim spotrebiteľských zmlúv, a preto rozhodcovský súd nemal právomoc vydať exekučný titul.

2.2. Povinná zároveň poukázala na prechodné ustanovenie § 243d Exekučného poriadku, podľa ktorého exekučné konanie na podklade rozhodcovského rozhodnutia vydaného v rozhodcovskom konaní, ktorého predmetom je spor spĺňajúci podmienky podľa osobitného predpisu, vydaného pred 1. januárom 2015, možno začať len do troch mesiacov od účinnosti tohto zákona.

2.3. Povinná zároveň namietala, že rozhodcovský súd priznal oprávnenému nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty a trov rozhodcovského konania, ktoré neboli individuálne zmluvne dojednané, ale boli súčasťou všeobecných obchodných podmienok oprávneného, ktoré povinná nikdy nepodpísala.

2.4. Rozhodcovský súd rovnako podľa povinnej neskúmal, či oprávnený pri uzatváraní zmluvy s povinnou posudzoval jej schopnosť splácať spotrebiteľský úver zmysle z. č. , a preto nebol oprávnený vyžadovať od povinnej jednorazové splatenie spotrebiteľského úveru podľa z. č.

2.5. Zmluva o revolvingovom úvere číslo 82000367701 nebola podľa povinnej uzatvorená platne, nakoľko zmluvu najskôr podpísala povinná a až následne boli vyplnené všetky údaje, ktoré boli dopisované perom. Ak teda po takomto dopísaní perom zodpovedným zamestnancom oprávneného už povinná ďalej zmluvu nepodpisovala, resp. sa k tejto nedopisoval dodatok, tak to možno považovať len za návrh zmluvy, ofertu, ku ktorej už chýbala ďalej akceptácia tohto návrhu povinnou.

2.6. Zmluva zároveň neobsahovala všetky náležitosti podľa z. č. , keď neobsahovala dobu trvania zmluvy, resp. termín, dokedy má povinná splácať poskytnutý úver, teda termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru. Zmluva ďalej obsahovala nesprávne údaje o úrokovej sadzbe spotrebiteľského úveru vo výške 70,01%, ktorý je potrebné považovať za výrazne nadhodnotený, úžerný, s čím súvisí aj ročná percentuálna miera nákladov. Zmluva neobsahovala výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadne poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom, preto povinná považuje uzavretú zmluvu o úvere za bezúročnú a bez poplatkov.

2.7. Povinná zároveň upozornila, že návrh oprávneného na vykonanie exekúcie nekorešponduje s výrokom exekučného titulu, keď nereflektuje maximálnu výšku zmluvnej pokuty spolu s úrokom z omeškania vo výške 1500 eur.

3. Uznesením sp. zn. zo dňa 03.06.2024 súd návrh povinnej na zastavenie exekúcie zamietol s tým, že exekučný súd nie je oprávnený preskúmavať vecnú správnosť exekučných titulov, zároveň rozhodcovský súd je ex offo povinný preskúmavať svoju právomoc (spotrebiteľskú rozhodcovskú zmluvu), pričom argumenty povinnej bez dôkazov produkovaných povinnou nemôžu obstáť. Dňa 28.10.2025 súd uvedené rozhodnutie vyššieho súdneho úradníka zrušil a vec mu vrátil na opätovné rozhodnutie s tým, že je povinný sa vysporiadať nielen s námietkou nedostatku právomoci či vykonateľnosti rozhodcovského rozsudku, ale so všetkými tvrdeniami povinnej obsiahnutými v návrhu na zastavenie exekúcie zo dňa 12.02.2024 v celosti s prihliadnutím na relevantnú rozhodovaciu prax najvyšších súdnych autorít týkajúcich sa posudzovanej veci.

4.1. Uznesením sp. zn. zo dňa 17.03.2026 súd exekúciu zastavil z dôvodu, že sú tu iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu. Súd po preskúmaní predloženej rozhodcovskej zmluvy dospel k záveru, že rozhodcovská doložka zapracovaná do tejto rozhodcovskej zmluvy nebola individuálne dojednaná, vyžaduje od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne spôsobom, ktorý si zvolí ten, čo žaluje. Povinná sa pri uzatváraní zmluvy na výbere rozhodcovského súdu nepodieľala. Vyšší súdny úradník vo svojom rozhodnutí uviedol, že je to spravidla veriteľ, ktorý sa ocitá v pozícii toho, kto návrh podáva, lebo väčšinou dlžníci sú tými osobami, ktoré zmluvy z pohľadu splácania úveru nedodržiavajú. Doložka navyše nebola dojednaná v čase vyššej bdelosti spotrebiteľa po vzniku sporu, ale na začiatku zmluvného vzťahu. Odkázal na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky vo veci sp. zn. . Na základe uvedeného vyšší súdny úradník dospel k záveru, že právomoc rozhodcovského súdu vo veci konať a rozhodovať nebola daná, v dôsledku čoho je rozhodnutie, na podklade ktorého je predmetné exekučné konanie vedené, nevykonateľné.

4.2. Na margo nesúladu návrhu na vykonanie exekúcie s exekučným titulom vyšší súdny úradník uviedol, že po preskúmaní listín zo spisu zistil, že návrh na vykonanie exekúcie riadne reflektuje priznaný nárok v exekučnom titule, vrátane presnej formulácie limitu vymáhateľnej zmluvnej pokuty a následného prechodu na úroky z omeškania, avšak upovedomenie o začatí exekúcie, ktoré vydal súdny exekútor, neobsahuje úplnú a presnú formuláciu priznaného nároku podľa exekučného titulu. Uvedený nedostatok v upovedomení o začatí exekúcie je potrebné namietať priamo u súdneho exekútora.

4.3. Okrem uvedeného dal vyšší súdny úradník za pravdu povinnému, keď dospel k rovnakému záveru, že dojednanie zmluvnej pokuty nebolo platne dojednané, nakoľko nebolo individuálne dojednané, ale tvorilo súčasť zmluvných dojednaní oprávneného, na ktorých absentoval podpis povinnej.

4.4 Vyšší súdny úradník rozhodol aj o trovách exekúcie, pričom povinnému priznal nárok na náhradu trov exekúcie vo výške 142,02 eur od oprávneného a oprávneného zároveň zaviazal nahradiť súdnemu exekútorovi trovy súdneho exekútora vo výške 61,50 eur.

5. Proti vyššie uvedenému uzneseniu podal v zákonnej lehote sťažnosť ako oprávnený, tak voči druhému výroku o trovách exekúcie aj povinný.

6.1. Oprávnený odôvodnil svoju sťažnosť tým, že v rámci vykonaného posúdenia neboli zistené a preukázané žiadne dôvody pre zastavenie exekúcie podľa Exekučného poriadku, pričom exekučný súd dospel k záveru o neplatnosti rozhodcovskej zmluvy v rozpore so zákonom číslo a ním podaný výklad odporuje a rozhodovacej činnosti Ústavného súdu Slovenskej republiky. Exekučný súd sa podľa oprávneného nedôsledne zaoberal povahou rozhodcovskej zmluvy v tom smere, či ide o individuálne dohodnutú zmluvu alebo nie. V prípade individuálnych dojednaní je pritom v zmysle posudzovanie neprijateľnosti zo zákona vylúčené. Za individuálne dojednané sa považuje ustanovenie, ktoré spotrebiteľ mohol ovplyvniť čo do jeho obsahu alebo mohol ovplyvniť jeho zaradenie do komplexu vzájomných práv a povinností zmluvných strán bez toho, aby to malo dôsledky na následné uzavretie či neuzavretie hlavnej zmluvy. Rozhodcovská zmluva číslo 8200036770 zo dňa 01.03.2011 nebola nikdy podmienkou uzavretia zmluvy o revolvingovom úvere. Je samostatným právnym úkonom, ktorého uzavretie bolo možnosťou, ale nie povinnosťou. To vyplýva z bodu 2 rozhodcovskej zmluvy, ale aj z práva na jednostranné odstúpenie od nej. Na to, aby rozhodcovská zmluva bola považovaná za individuálne uzatvorenú, nemusí mať dlžník podľa oprávneného možnosť ovplyvniť znenie každého jej ustanovenia, ale postačí, ak môže rozhodcovskú zmluvu odmietnuť ako celok a tým zabezpečiť jej nezahrnutie do vzájomných právnych vzťahov. Povinný podľa oprávneného mohol nepristúpiť na uzavretie rozhodcovskej zmluvy, respektíve aj jednostranne dosiahnuť zánik takejto dohody odstúpením od zmluvy, a to bez vplyvu na uzavretie, respektíve existenciu hlavnej zmluvy o revolvingovom úvere. Uvedená rozhodcovská zmluva preto spĺňa charakter individuálneho ustanovenia a nemôže byť neprijateľnou podmienkou. Poučenie spotrebiteľa o tom, že rozhodcovskú zmluvu nie je povinný uzavrieť a že táto skutočnosť nebude mať vplyv na uzavretie zmluvy o revolvingovom úvere, je významovo jednoznačne zrozumiteľné pre priemerného spotrebiteľa, ktorý si uvedené ustanovenie prečíta. Oprávnený poukázal na to, že aj zákon číslo o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní predpokladá, že rozhodcovská zmluva bude predformulovaná s tým, že bude obsahovať poučenie podľa uvedeného zákona. Oprávnenému nie je zrejmé, ako si súd predstavuje uzavretie a znenie rozhodcovskej zmluvy bez dohody zmluvných strán o tom, ktorý rozhodcovský súd bude spory zo zmluvy o úvere riešiť pri dodržaní ustanovení o určitosti a zrozumiteľnosti právneho úkonu. Súd podľa oprávneného vôbec nevysvetlil, ako môže predformulovanie dokumentu byť dôvodom jej neplatnosti. Oprávnený poukázal na nález Ústavného súdu Českej republiky sp. zn. a rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo dňa 22.11.2012.

6.2. Súd podľa oprávneného vo vzťahu k rozhodcovskej zmluve nielen ponechal stranou, že povinný ako dlžník rozhodcovskú zmluvu uzavrieť nemusel, mohol od nej odstúpiť, ale mohol sa domáhať určenia jej neplatnosti, mohol namietať neplatnosť v rozhodcovskom konaní, alebo mohol podať žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku. Pojem spotrebiteľ z pohľadu uzatvárania jednotlivých zmlúv, transakcií či vykonávania úkonov v zmysle definície bodu 18 preambuly smernice Európskeho parlamentu a Rady číslo 2005/29 je chápaný ako osoba, ktorá je v rozumnej miere dobre informovaná, vnímavá a obozretná. Ani európske právo podľa oprávneného nepribližuje chápanie tohto pojmu na úroveň subjektu zbaveného či obmedzeného spôsobilosti na právne úkony, nespôsobilého a neschopného chápať význam a dôsledky vlastného konania, poučenia daného tretím subjektom a pod. Povinná bola pri tom poučená o tom, čo uzavretie rozhodcovskej zmluvy znamená a aké dôsledky z tohto úkonu vyplývajú.

6.3. Súd ďalej podľa oprávneného žiadnym spôsobom neodôvodňuje, v čom je obsah rozhodcovskej zmluvy nerovnovážny vo vzťahu k spotrebiteľovi, respektíve či prípadná nerovnováha zmluvných podmienok spôsobuje hrubý nepomer v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Skutočnosť, že rozhodcovské konanie má právo začať dodávateľ voči spotrebiteľovi, ktorý porušuje zmluvné povinnosti, nespôsobuje hrubý nepomer v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Je to právo veriteľa, ktoré pripúšťa aj z. č. ako norma prijatá na

ochranu spotrebiteľa, ako aj Civilní sporový poriadok pripúšťa žalobu dodávateľa voči spotrebiteľovi. V rozhodcovskom konaní má spotrebiteľ rovnaké právo sa vyjadriť k žalobe, predkladať dôkazy, navrhnúť ústne prejednanie sporu, podať opravný prostriedok ako je tomu aj v súdnom konaní. Ak spotrebiteľ porušuje svoje zmluvné povinnosti a veriteľ si svoj nárok voči nemu uplatnil žalobou, aj všeobecný súd rozhodne v neprospech spotrebiteľa a veriteľovi prizná jeho oprávnený nárok.

6.4. Rozhodcovská zmluva nie je podľa oprávneného ani v rozpore s ustanovením . Z formulácie rozhodcovskej zmluvy vyplýva, že spory zo zmluvy o revolvingovom úvere môžu byť riešené buď v konaní pred všeobecným súdom alebo pred rozhodcovským súdom. Zmluva neobsahuje povinnosť postupovať výlučne prostredníctvom rozhodcovského konania pri riešení sporov. Konanie pred rozhodcovským súdom je teda iba alternatívne. Nevyžaduje od spotrebiteľa, aby postupoval len pred arbitrážou. Exekučný súd podľa oprávneného evidentne nesprávne berie do úvahy pri určení žalobcu ako hľadisko určenie subjektu, ktorý častejšie porušuje zmluvu. Neprijateľná podmienka je podľa zákona neplatná, pričom ide o neplatnosť absolútnu. Ak sa má prijateľnosť zmluvnej podmienky spájať so začatím rozhodcovského konania podľa toho, kto je žalobca, potom nemôže ísť o neplatnosť absolútnu. Táto skutočnosť pritom v čase vzniku rozhodcovskej zmluvy neexistovala. Oprávnený poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky spisová značka 1 M Obdo V 16/2006 z 26.03.2009, podľa ktorého platnosť či neplatnosť právneho úkonu možno posudzovať len so zreteľom na okolnosti, ktoré existovali v čase jeho vzniku. Samotný fakt, že rozhodcovské konanie začne na základe žaloby dodávateľa, nie je daný uzavretím rozhodcovskej zmluvy. Vyplýva z toho, že zo strany spotrebiteľa dôjde k porušeniu zmluvných povinností. Ak je v pozícii žalobcu spotrebiteľ, potom aj on určuje a) fórum rozhodovania sporu, b) v prípade voľby rozhodcovského konania rozhodcovský súd. V rozpore so zákonom nie je podľa oprávneného ani skutočnosť, že rozhodcovská zmluva bola uzavretá v ten istý deň ako zmluva o revolvingovom úvere. V žiadnom zákone, vyhláške ani v inom právnom predpise sa nenachádza ustanovenie, ktoré by zakazovalo dojednania rozhodcovskej zmluvy až po uzavretí zmluvy o úvere, a to ani v prípade spotrebiteľských zmlúv. Oprávnený odkázal na uznesenia Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. zo dňa 26.01.2018 a sp. zn. zo dňa 31.01.2018, uznesenia Krajského súdu v Banskej Bystrici spisová značka zo dňa 07.06.2017 a zo dňa 21.11.2013, rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. , a uznesenie Krajského súdu v Bratislave sp. zn. zo dňa 28.06.2016. V ďalšom sa oprávnený vyjadruje k dojednaniu o zmluvnej pokute.

7.1. Povinná sa k sťažnosti oprávneného vyjadrila podaním zo dňa 04.04.2026. Pokiaľ oprávnený v odôvodnení svojej sťažnosti poukázal na viaceré rozhodnutia súdov (Okresného súdu Banská Bystrica, Krajského súdu Banská Bystrica alebo Krajského súdu v Bratislave), ide podľa povinného o staršiu rozhodovaciu činnosť, ktorá bola prekonaná viacerými novšími nálezmi Ústavného súdu Slovenskej republiky, napr. nález Ústavného súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ÚS SR“) sp. zn. zo dňa 15.12.2022 alebo nález ÚS SR sp. zn. zo dňa 09.03.2023. Aj v predmetnej exekučnej veci bol výber niektorého z rozhodcovských súdov uvedených v rozhodcovskej zmluve a možnosť voľby tohto súdu dlžníkom - spotrebiteľom len iluzórna a reálne mu tento výber nebol umožnený, keď žalobu na rozhodcovský súd podával v tejto veci veriteľ. Zároveň nemožno klásť za vinu povinnej, že nevyužila možnosť spochybniť existenciu alebo platnosť rozhodcovskej zmluvy alebo právomoc rozhodcovského súdu v žalobnej odpovedi alebo prostredníctvom žaloby o zrušenie rozhodcovského rozsudku. V tomto smere aj exekučný súd v štádiu posudzovania návrhu na vykonanie exekúcie je oprávnený a zároveň povinný skúmať existenciu alebo platnosť rozhodcovskej zmluvy a právomoc rozhodcovského súdu a v prípade zisteného nedostatku v tomto smere konštatovať rozpor rozhodcovského rozsudku v spotrebiteľskej veci so zákonom znamenajúci neúčinnosť, a teda nezáväznosť tohto exekučného titulu. Len platná rozhodcovská zmluva môže založiť právomoc na konanie rozhodcovského súdu v spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní. Nič nenasvedčuje tomu, že by povinná musela oprávneného nahovárať na uzavretie rozhodcovskej zmluvy a že si text zmluvy vymienila.

7.2. K ostatným námietkach oprávneného v sťažnosti proti uzneseniu o zastavení exekúcie, t. j. že rozhodcovská zmluva nemala byť nikdy podmienkou na uzatvorenie zmluvy o revolvingovom úvere, že dlžník nemusel pristúpiť na uzatvorenie rozhodcovskej zmluvy, či že rozhodcovská zmluva a zmluva o revolvingovom úvere boli uzatvorené na dvoch samostatných listinách a jednalo sa o dva samostatné právne úkony, tak tieto skutočnosti aj v intenciách najnovšej rozhodovacej činnosti Ústavného súdu

Slovenskej republiky možno považovať podľa povinnej len za iluzórne, ktoré neposkytovali žiadnu adekvátnu ochranu povinnej ako spotrebiteľovi, čo bolo výslovne aj skonštatované v citovaných nálezoch Ústavného súdu Slovenskej republiky za obdobných skutkových okolností. Povinná poukázala aj na uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. zo dňa 27.11.2024.

8. Vo svojej sťažnosti proti výroku II. uvedeného uznesenia povinný uviedol, že vyšší súdny úradník vychádzal pri rozhodovaní o výške trov oprávneného z nesprávneho výpočtového základu, keď vychádzal iba z istiny vymáhanej v predmetnej exekučnej veci, a nie zo všetkých vyšpecifikovaných peňažných plnení, ktoré žiadal oprávnený vymôcť od povinnej v predmetnej exekúcii, teda aj z kapitalizovanej zmluvnej pokuty vo výške 2.540,57 eur a kapitalizovaných úrokov z omeškania vo výške 190,04 eurá, ktoré sa stali zročnými do času podania návrhu na vykonanie exekúcie. Z odôvodnenia napadnutého uznesenia pritom nie je zrejmé, prečo došlo k poníženiu sumy trov exekúcie požadovanej povinnou prostredníctvom jej právneho zástupcu, preto považuje toto rozhodnutie za nepreskúmateľné a nepresvedčivé.

9. Oprávnený sa k sťažnosti povinnej proti II. výroku uznesenia nevyjadril.

10.1. Podľa , veta prvá, o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len ako „Exekučný poriadok“) na exekučné konanie sa použijú ustanovenia , ak tento zákon neustanovuje inak.

10.2. Podľa § 202 Exekučného poriadku v exekučnom konaní koná a rozhoduje vyšší súdny úradník, ak nejde o rozhodnutie o príklepe. Sudca v exekučnom konaní koná a rozhoduje, ak ide o rozhodnutie, proti ktorému je prípustné odvolanie, a o sťažnostiach proti rozhodnutiam vyššieho súdneho úradníka. Pojednávanie súd nariaďuje, ak to pokladá za potrebné.

10.3. Podľa , v znení neskorších predpisov (ďalej len ako „CSP“), o sťažnosti rozhodne súd prvej inštancie.

10.4. Podľa ak nie je sťažnosť dôvodná, súd sťažnosť zamietne. Ak je sťažnosť dôvodná, súd napadnuté uznesenie zruší alebo zmení, v prípade zrušenia uznesenia je súdny úradník viazaný právnym názorom súdu.

10.5. Podľa § 45 ods. 2 písm. d) Exekučného poriadku exekučným titulom na účely tohto zákona je aj vykonateľné rozhodnutie vydané v rozhodcovskom konaní vrátane zmieru v ňom schváleného.

10.6. Podľa z. č. o rozhodcovskom konaní rozhodcovská zmluva je dohoda medzi zmluvnými stranami o tom, že všetky alebo niektoré spory, ktoré medzi nimi vznikli alebo vzniknú v určenom zmluvnom alebo v inom právnom vzťahu, sa rozhodnú v rozhodcovskom konaní.

10.7. Podľa až 3 , , v znení účinnom do 30.06.2024, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len ""). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.

11. V konaní nebolo sporné, že zmluvný vzťah založený medzi oprávneným a povinnou Zmluvou o revolvingovom úvere č. 8200036770 je vzťahom, na ktorý sa aplikujú právne predpisy na ochranu spotrebiteľa. Zmluvu uzatvárala povinná v postavení spotrebiteľa a oprávnený v postavení obchodníka (predtým dodávateľa). Slovenská republika ako členský štát Európskej únie dodržiava svoje záväzky aj v oblasti ochrany práv spotrebiteľov, preto aj v rámci exekučného konania musí súd z úradnej moci prihliadať na ustanovenia upravujúce práva spotrebiteľov. Exekučné konanie nie je ďalším štádiom nachádzacieho konania a súd v ňom nepreskúmava správnosť exekučného titulu, avšak súd je povinný

skúmať, či bol exekučný titul vydaný orgánom na to oprávneným (§ 53 ods. 3 písm. f) Exekučného poriadku).

12. Exekučný titul bol vydaný Stálym rozhodcovským súdom Victoria rozhodcovský súd v Žiline (ďalej aj ako „rozhodcovský súd“) dňa 29.05.2014 na základe Rozhodcovskej zmluvy č. 8200036770 zo dňa 01.03.2011 (ďalej len ako „Rozhodcovská zmluva“), podľa ktorej sa oprávnený a povinná dohodli, že „akékoľvek spory, nezrovnalosti alebo nároky medzi zmluvnými stranami vyplývajúce alebo súvisiace s ustanoveniami Zmluvy o revolvingovom úvere s číslom zmluvy totožným ako je číslo rozhodcovskej zmluvy, s porušením, ukončením či neplatnosťou Zmluvy o revolvingovom úvere budú riešené cestou príslušného súdu v súdnom konaní alebo v rozhodcovskom konaní pred niektorým z nasledujúcich stálych rozhodcovských súdov...: Slovenský arbitrážny súd zriadený Slovak arbitration court, s.r.o., IČO: 44 130 481,...Victoria rozhodcovský súd v Banskej Bystrici, zriadený Victoria legal arbiter s.r.o., IČO: 44 862 460... Výber rozhodcovského súdu, ktorý bude oprávnený vec prejednať a rozhodnúť spočíva na zmluvnej strane podávajúcej žalobný návrh.“ V rovnaký deň (01.03.2011) uzavrel oprávnený s povinnou Zmluvu o revolvingovom úvere č. 8200036770 (ďalej len ako „Zmluva o revolvingovom úvere“), predmetom ktorej bolo poskytnutie úveru vo výške 1.500 eur, ktoré sa povinná zaviazala splácať v 42 mesačných splátkach vo výške 80,37 eur, a teda celkovo splatiť oprávnenému sumu 3.375,54 eur.

13. Obidve zmluvy (Zmluva o revolvingovom úvere aj Rozhodcovská zmluva) mali predtlačenú formu (tzv. formulárové zmluvy), pričom do Zmluvy o revolvingovom úvere boli dodatočne rukou vpísané osobné údaje povinnej ako dlžníčky a údaje o požadovanom revolvingovom úvere (poskytnutá čiastka úveru, počet a výška splátok, deň v mesiaci, ku ktorému sa majú splátky uhrádzať, celková čiastka, ktorú musí dlžník zaplatiť, predpokladaná RPMN, ročná úroková sadzba úveru, priemerná RPMN za úver, poskytnutá čiastka revolvingu, celková čiastka revolvingu, predpokladaná RPMN po poskytnutí revolvingu a ročná úroková sadzba revolvingu). Zároveň povinná zaškrtla jednu zo 7 možností účelu čerpania úveru a doplnila aj časť, podľa ktorej žiadala započítať pohľadávku veriteľa v podobe nesplatených splátok úveru, o číslo zmluvy o úvere. Do Rozhodcovskej zmluvy boli doplnené iba osobné údaje povinnej. Zvyšná časť zmluvy bola predtlačená.

14. Z predložených zmlúv je zrejmé, že predtlačené znenie zmlúv (okrem častí na vyplnenie) predkladal povinnej oprávnený prostredníctvom viazaného finančného agenta. Ako správne upozornil povinný, vyplnením údajov do predtlačených zmlúv došlo k novému návrhu zmlúv zo strany povinnej zo dňa 18.02.2011 ( ). Oprávnený vyplnil dňa 01.03.2011 údaje o schválenom revolvingovom úvere a takéto znenie zmluvy podpísal. V rovnaký deň podpísal aj Rozhodcovskú zmluvu. V zmysle zmeny v návrhu sa považujú za nový návrh. Z údajov o schválenom revolvingovom úvere sa s údajmi o požadovanom revolvingovom úvere nezhodoval iba údaj o RPMN oproti predpokladanej RPMN a bol doplnený údaj o výške ročnej úrokovej sadzbe úrokov z omeškania. V tejto časti teda nedošlo k prijatiu návrhu zo strany povinnej, avšak v ostatných častiach došlo k uzavretiu zmluvy a založeniu právneho vzťahu medzi oprávneným a povinnou ( ). Dňa 01.03.2011 rovnako došlo k uzavretiu Rozhodcovskej zmluvy (tu nedošlo k žiadnym zmenám v obsahu). Následky nedostatku náležitostí zmluvy o úvere nie je súd v exekučnom konaní oprávnený skúmať. Tieto bol povinný skúmať Rozhodcovský súd v rozhodcovskom konaní. Pre potreby exekučného konania je rozhodujúce, či Rozhodcovská zmluva bola uzavretá platne.

15. Zo znenia predložených zmlúv a z vyššie popísaného kontraktačného procesu vyplýva, že obe zmluvy boli uzavreté súčasne. Hoci v Rozhodcovskej zmluve je (v predtlačenej časti) uvedené, že uzatvorenie Rozhodcovskej zmluvy nie je podmienkou uzatvorenia a vykonávania Zmluvy o revolvingovom úvere a dlžník nie je povinný prijať tento návrh zo strany veriteľa, už aj z tohto znenia („dlžník nie je povinný návrh prijať“) je zrejmé, že uzavretie Rozhodcovskej zmluvy neiniciovala povinná, ale návrh predložil oprávnený povinnej. Rovnako tak celé znenie zmluvy bez akejkoľvek možnosti jej zmeny navrhol oprávnený. Povinná mala možnosť zmluvu ako celok prijať alebo odmietnuť. Nemala možnosť ovplyvniť výber rozhodcovského súdu. Rozhodcovské súdy prichádzajúce do úvahy vybral oprávnený. Predloženú Rozhodcovskú zmluvu teda nie je možné považovať za individuálne dojednanie v zmysle , keďže povinná nemohla žiadnym spôsobom ovplyvniť jej obsah. Ani skutočnosť, že Rozhodcovská zmluva bola dojednaná na samostatnej listine, ani možnosť odstúpenia od Rozhodcovskej zmluvy neznamená, že zmluvné podmienky Rozhodcovskej zmluvy je možné považovať za individuálne dojednané (k tomu pozri nálezy Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo dňa 27.05.2021 alebo sp. zn. zo dňa 15.12.2022). Za

individuálne dojednané by bolo možné považovať možnosť výberu zo strany spotrebiteľa po náležitom poučení o možnostiach a ich rozdieloch a dôsledkoch (napríklad zaškrtnutím výberu podľa miesta bydliska, výšky poplatkov a pod.).

16. Skutočnosť, že bola uzatvorená tzv. formulárová zmluva a právny záver o tom, že podmienky Rozhodcovskej zmluvy neboli individuálne dojednané však sami o sebe neznamenajú neplatnosť Rozhodcovskej zmluvy. Dôležitý je obsah takýchto dojednaní, a to s prihliadnutím na postavenie spotrebiteľa ako slabšej strany vo zmluvnom vzťahu. Podľa bodu 3 Rozhodcovskej zmluvy veriteľ pred jej uzatvorením poučil dlžníka o dôsledkoch jej uzatvorenia, a to nasledovne: „Dôsledkom uzatvorenia tejto rozhodcovskej zmluvy je možnosť riešenia sporov vyplývajúcich alebo súvisiacich s ustanoveniami Zmluvy o revolvingovom úvere, ktorú veriteľ a dlžník uzatvoria, s porušením, ukončením či neplatnosťou Zmluvy o revolvingovom úvere v rozhodcovskom konaní. Spory môžu byť riešené aj v súdnom konaní. Výber jednej z alternatív riešenia sporov spočíva na žalobcovi.“ Takéto poučenie nemožno považovať za dostatočné poučenie spotrebiteľa o dôsledkoch uzavretia rozhodcovskej zmluvy. Citované poučenie v podstate vysvetľuje obsah rozhodcovskej zmluvy, avšak nevysvetľuje dôsledky takéhoto dojednania.

17. Priemerný spotrebiteľ nemusí poznať rozdiely medzi konaním pred príslušným súdom ako štátnym orgánom a rozhodcovským konaním pred rozhodcovským súdom zriadeným obchodnou spoločnosťou a už vôbec nie v čase uzavretia zmluvy, kedy nebol účinný o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní. Spotrebiteľ nebol dopredu uzrozumený s tým, že rozhodnutie rozhodcovského súdu môže byť exekučným titulom. Povinná nemala možnosť pred podpísaním návrhu Rozhodcovskej zmluvy oboznámiť sa s rokovacím poriadkom navrhovaných rozhodcovských súdov (takáto skutočnosť nebola ani tvrdená, ani preukázaná) a aj keby takúto možnosť mala, nemala možnosť ovplyvniť výber alebo zmenu navrhovaných rozhodcovských súdov. Výber rozhodcovských súdov bol rozhodnutím obchodníka (dodávateľa), čo samo o sebe spôsobuje nerovnovážny stav.

18. Rozhodcovské súdy v čase uzatvorenia zmluvy nepodliehali kontrole štátnych orgánov z hľadiska dodržiavania právnych predpisov na ochranu spotrebiteľa. Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2013/11/EÚ z 21. mája 2013 o alternatívnom riešení spotrebiteľských sporov bola do právneho poriadku Slovenskej republiky implementovaná až s účinnosťou od 01.01.2015, teda až po vydaní exekučného titulu. Podľa dôvodovej správy k „potreba samostatnej právnej úpravy spotrebiteľského rozhodcovského konania vyplynula z nelichotivého stavu a skutočnosti, že za posledné obdobie expandoval výskyt negatívnych skúseností s činnosťou rozhodcovských súdov v spotrebiteľských sporoch.“ Aj z predloženého rozhodcovského rozsudku vyplýva, že hoci formálne bolo možné v rozhodcovskom konaní namietať alebo preskúmavať neprijateľné zmluvné podmienky, materiálne sa však rozhodcovský súd platnosťou jednotlivých zmluvných dojednaní a ustanoveniami na ochranu spotrebiteľa nezaoberal (napr. obvyklou výškou úrokov podľa , dojednaním o RPMN či zmluvnou pokutou). Zohľadnil iba maximálnu výšku sankcií za nesplnenie zmluvných povinností povinnou podľa nariadenia vlády SR č. , avšak ostatnými zmluvnými podmienkami sa nezaoberal. Príkladom je aj samotné dojednanie zmluvnej pokuty, ku ktorému sa vyjadroval vyšší súdny úradník vo svojom rozhodnutí, ktoré je možné považovať za neprijateľnú zmluvnú podmienku, avšak keďže súd v exekučnom konaní nemá právomoc preskúmavať vecnú správnosť rozhodcovského rozsudku (teda výšku priznaného nároku), pre posúdenie vykonateľnosti exekučného titulu jednotlivé neprijateľné podmienky v Zmluve o revolvingovom úvere ani nedostatok jej náležitostí nie sú právne relevantné. Ide však o ilustráciu možných dôsledkov rozhodcovského konania pre priemerného spotrebiteľa, ktorý nemá prehľad o všetkých zákonných obmedzeniach dodávateľa nielen pred a pri uzatváraní zmluvy so spotrebiteľom, ale ani pri právnych úkonoch počas trvania zmluvného vzťahu, pričom v rozhodcovskom konaní podľa nemal spotrebiteľ ochranu spotrebiteľských práv garantovanú štátom. Pokiaľ spotrebiteľ nemá znalosť o svojich právach počas trvania zmluvného vzťahu, nemusí ju mať ani počas rozhodcovského konania, ani po ňom. Práve neznalosť procesných postupov a možností obrany spôsobuje oslabenie práv spotrebiteľa pri uzatváraní rozhodcovskej zmluvy. Túto nevyváženosť nemôže napraviť ani možnosť brániť sa rozhodcovskom konaní alebo po ňom podaním žaloby na zrušenie rozhodcovského rozsudku (k tomu pozri už spomínaný nález ÚS SR sp. zn. zo dňa 27.05.2021). Dôsledkom potom bolo, že Rozhodcovský súd v rozhodcovskom konaní sám dôsledne neskúmal dodržanie právnych predpisov na ochranu spotrebiteľa. Konštatoval síce že zmluva obsahuje náležitosti podľa , avšak platnosťou jednotlivých dojednaní sa už nezaoberal. Rozdiel medzi konaním pred súdom a rozhodcovským konaním spočíval práve v povinnosti súdu ako

štátneho orgánu z úradnej povinnosti skúmať dôsledne dodržanie všetkých ustanovení prijatých na ochranu spotrebiteľa ako slabšej strany nielen v konaní, ale aj vo zmluvnom vzťahu. Z uvedeného dôvodu súd považoval dojednanie rozhodcovskej zmluvy za nerovnovážne vo vzťahu k povinnej ako slabšej zmluvnej strane, ktoré malo aj konkrétne dôsledky v rozhodcovskom konaní. Povinná nebola v Rozhodcovskej zmluve riadne poučená o dôsledkoch uzavretia Rozhodcovskej zmluvy a nemala možnosť obsah Rozhodcovskej zmluvy ovplyvniť. Ako správne uviedol vyšší súdny úradník vo svojom rozhodnutí, povinná uzatvárala Rozhodcovskú zmluvu v čase nižšej právnej bdelosti, nakoľko jej záujmom v čase uzavretia Rozhodcovskej zmluvy bolo primárne uzavrieť zmluvu o úvere, pričom o následkoch uzavretia Rozhodcovskej zmluvy nebola dostatočne poučená.

19. Na základe vyššie uvedeného súd dospel k záveru, že rozhodnutie vyššieho súdneho úradníka o zastavení exekúcie podľa § 61k ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku je vecne správne, keď vyšší súdny úradník pri rozhodnutí dospel k správnemu záveru o neplatnosti rozhodcovskej zmluvy, na základe ktorej vydal Rozhodcovský súd rozhodcovský rozsudok, ktorý bol ako exekučný titul predložený v tomto konaní. Vyšší súdny úradník správne vyhodnotil dojednanie rozhodcovskej zmluvy za neplatné podľa všeobecného ustanovenia o neprijateľných podmienkach ( ), a nie podľa , na ktorý poukazoval oprávnený. Hoci s niektorými čiastkovými úvahami vyššieho súdneho úradníka sa súd nestotožňuje, konečný záver o neplatnosti rozhodcovskej zmluvy ako neprijateľnej zmluvnej podmienky z dôvodu nerovnovážneho postavenia zmluvných strán, kde dojednanie nebolo individuálne dojednané, o ktorý opiera svoje rozhodnutie, je správny a kľúčový. Pre rozpor so zákonom ide pritom o neplatnosť absolútnu, a nie relatívnu, ako sa snažil dovodiť oprávnený. Dojednanie bolo neplatné od počiatku, teda odo dňa jeho podpísania. Je potom bez právnej relevancie, kto žalobu podáva.

20. Pokiaľ vyšší súdny úradník posudzoval dojednania o zmluvnej pokute, či trovách rozhodcovského konania, ako už bolo uvedené vyššie, ide o posudzovanie vecného obsahu Rozhodcovského rozsudku, ktoré nie je v právomoci exekučného súdu. Z tohto dôvodu sa súd k týmto námietkam a argumentom k nim nevyjadruje. Tak ako predmetom prieskumu v exekučnom konaní nemôžu byť náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, ktorá založila právny vzťah medzi oprávneným a povinnou, podľa , tak ani skúmanie dojednanie zmluvnej pokuty či dojednanie o trovách rozhodcovského konania či skúmanie schopnosti povinnej splácať spotrebiteľský úver nemôžu byť predmetom posúdenia v exekučnom konaní. Preskúmanie materiálnej vykonateľnosti exekučného titulu je však povinnosťou exekučného súdu v každom štádiu konania.

21. Oprávnený vo svojej sťažnosti poukazoval na rozdielne rozhodnutia exekučného súdu z roku 2017 či rozhodnutia Krajského súdu v Banskej Bystrici ako odvolacieho súdu vo vzťahu k exekučnému súdu. Súd pri svojej rozhodovacej činnosti nie je viazaný ani názormi iného senátu, ani názorom odvolacieho súdu v inej veci, ale iba ustálenou rozhodovacou praxou najvyšších súdnych autorít v Slovenskej republike. Z ustálenej rozhodovacej činnosti Ústavného súdu Slovenskej republiky práve vo vzťahu k rozhodcovskej zmluve uzatváranej oprávneným v obdobných veciach vyplýva, že Ústavný súd obdobné znenia rozhodcovských zmlúv rovnako nepovažuje za individuálne dojednané, kde spotrebiteľ nemal možnosť výber rozhodcovského súdu ovplyvniť bez ohľadu na možnosť neuzavretia zmluvy, odstúpenia od zmluvy či ďalších procesných možností (nálezy ÚS SR sp. zn. , , , či sp. zn. ).

22. Na základe vyššie uvedeného súd dospel k záveru, že sťažnosť oprávneného proti uzneseniu sp. zn. zo dňa 17.03.2026 nie je dôvodná, a preto ju v celom rozsahu podľa zamietol.

23. Po preskúmaní sťažnosti povinnej proti II. výroku napadnutého uznesenia a preskúmaní odôvodnenia rozhodnutia o trovách oprávneného (bod 34 odôvodnenia) súd dospel k záveru, že sťažnosť povinnej proti tomuto rozhodnutiu je čiastočne dôvodná. Vyšší súdny úradník správne priznal oprávnenému nárok na náhradu trov exekúcie voči oprávnenému z dôvodu, že zavinenie za zastavenie exekúcie nesie oprávnený, ktorý predložil súdu ako exekučný titul materiálne nevykonateľný rozhodcovský rozsudok. Správne pritom vychádzal z ustanovenia § 199d ods. 2 Exekučného poriadku. Rovnako vyšší súdny úradník povinnej správne priznal nárok na náhradu trov konania spočívajúcich v trovách právneho zastúpenia v exekučnom konaní za 3 úkony právnej služby (prevzatie a príprava zastúpenia, podanie návrhu na zastavenie exekúcie a podanie sťažnosti proti prvému rozhodnutiu

o návrhu na zastavenie exekúcie), ktoré jej v zmysle § 199d ods. 2 Exekučného poriadku zo spisu vyplývajú. Nesprávne však určil výšku priznaných trov, keď za úkony právnej služby priznal právnemu zástupcovi povinnej odmenu vo výške 25,72 Eur. Priznanú výšku síce žiadnym spôsobom neodôvodnil, z jej výšky je však možné dôvodiť, že vychádzal z tarifnej hodnoty 753,31 Eur, pri ktorej základná sadzba predstavuje 51,45 Eur a polovica z tejto sadzby 25,72 Eur.

24. Podľa vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len ako „vyhláška“) ak ide o výkon rozhodnutia alebo exekúciu, prevzatie a prípravu zastúpenia, návrh na začatie konania, vyjadrenie k takému návrhu, zastupovanie na pojednávaní, odvolanie proti rozhodnutiu a vyjadrenie k takému odvolaniu, patrí advokátovi odmena vo výške jednej polovice základnej sadzby tarifnej odmeny.

25. Základná sadzba tarifnej hodnoty sa počíta podľa § 10 ods. 1 vyhlášky z tarifnej hodnoty, ktorou je podľa § 10 ods. 2 vyhlášky výška peňažného plnenia alebo cena veci alebo práva, ktorých sa právna služba týka, určená pri začatí poskytovania právnej služby (za cenu práva sa považuje aj hodnota pohľadávky, resp. hodnota záväzku). V danom prípade bola predmetom exekúcie nielen istina vo výške 753,31 Eur, ale aj jej príslušenstvo (úroky z omeškania) a zmluvná pokuta, oboje však maximálne do výšky 1.500 Eur. Povinná sa v exekúcii mohla brániť (a aj sa bránila) nielen proti istine, ale aj samostatne proti zmluvnej pokute či úrokom z omeškania. Z návrhu na vykonanie exekúcie vyplýva, že uplatnené úroky z omeškania a zmluvná pokuta presahovali ku dňu podania návrhu na vykonanie exekúcie (16.01.2024) maximálnu možnú výšku 1.500 Eur (kapitalizované úroky z omeškania predstavovali 153,21 Eur a kapitalizovaná zmluvná pokuta 2.049,73 Eur, čo spolu predstavuje 2.202,94 Eur a presahuje 1.500 Eur o 702,94 Eur). V exekúcii by teda bolo možné vymôcť iba 2.253,31 Eur (753,31 Eur + 1.500 Eur) a ďalej len plynúce úroky z omeškania vo výške 8,5% ročne. Z tohto dôvodu sa aj povinná v exekúcii mohla brániť iba proti vymoženiu istiny 753,31 Eur spolu s kapitalizovanými úrokmi z omeškania a zmluvnej pokute v maximálnej výške 1.500 Eur. Tarifná hodnota ku dňu začatia poskytovania právnej služby (06.02.2024, kedy povinná podpísala plnomocenstvo udelené advokátovi na zastupovanie v tomto konaní) v tomto prípade preto predstavuje 2.253,31 Eur, a nie 3.817,25 Eur, resp. 3.483,92 Eur, z akej vychádzala povinná v návrhu na zastavenie exekúcie, resp. vo svojej sťažnosti.

26. Pri tarifnej hodnote 2.253,31 Eur náleží advokátovi podľa § 10 ods. 1 vyhlášky základná sadzba tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby vo výške 91,29 Eur. Polovica tejto sadzby predstavuje 45,64 Eur. Právnemu zástupcovi povinnej náleží odmena za 3 úkony právnej služby (prevzatie a príprava zastúpenia v exekučnom konaní, podanie návrhu na zastavenie exekúcie ako ekvivalent k vyjadreniu k návrhu na začatie konania a sťažnosť proti uzneseniu o zamietnutí návrhu na zastavenie exekúcie ako ekvivalent k odvolaniu proti rozhodnutiu) vo výške 45,64 Eur, teda spolu 136,92 Eur.

27. Podľa § 16 ods. 3 vyhlášky od klienta možno požadovať na náhradu výdavkov na miestne telekomunikačné výdavky a miestne prepravné sumu vo výške jednej stotiny výpočtového základu za každý úkon právnej služby. Túto sumu môže advokát požadovať aj vtedy, ak sa na jej náhrade s klientom osobitne nedohodol.

28. Výpočtovým základom je podľa § 1 ods. 3 vyhlášky priemerná mesačná mzda zamestnanca hospodárstva Slovenskej republiky za prvý polrok predchádzajúceho kalendárneho roka. Výpočtový základ v roku 2024 predstavoval 1.373 Eur. Súd v zmysle § 16 ods. 3 vyhlášky priznal právnemu zástupcovi povinnej náhradu hotových výdavkov vo výške 13,73 Eur (tzv. režijný paušál) ku každému z troch úkonov právnej služby, ktoré boli vykonané v roku 2024 (prevzatie a príprava zastúpenia 06.02.2024, podanie návrhu na zastavenie exekúcie doručené súdu 22.02.2024 a sťažnosť proti uzneseniu zo dňa 03.06.2024 doručená súdu 17.06.2024). Spolu mu tak priznal nárok na náhradu hotových výdavkov vo výške 41,19 Eur.

29. Keďže je právny zástupca povinnej podľa predloženého osvedčenia platiteľom dane z pridanej hodnoty (ďalej len ako „DPH“) podľa , súd mu priznal aj DPH z odmeny vo výške 136,92 Eur a hotových výdavkov vo výške 41,19 Eur v sadzbe 23% ( v znení účinnom od 01.01.2025). Pri výške sadzby aplikoval ustanovenie , keď poskytovanie právnych služieb považoval za opakujúce sa plnenie podľa a za deň vzniku daňovej povinnosti považoval dátum skončenia poskytovania

právnej služby v tomto konaní, teda deň, kedy súd rozhodol o skončení konania a nároku na náhradu trov v tomto konaní.

30. Spolu tak súd priznal povinnej právo na náhradu trov exekúcie vo výške 219,08 Eur (3 x 45,64 Eur + 3 x 13,73 Eur + 23% DPH), ktoré je oprávnený povinný jej zaplatiť v lehote 15 dní odo dňa právoplatnosti tohto uznesenia. Lehotu plnenia stanovil s ohľadom na povahu oprávneného ako obchodnej spoločnosti a mechanizmy jej fungovania a s ohľadom na skutočnosť, že toto rozhodnutie nadobúda právoplatnosť dňom jeho doručenia, nakoľko proti nemu odvolanie nie je prípustné.

31. Povinná si uplatnila aj trovy konania o sťažnosti proti II. výroku uznesenia sp. zn. zo dňa 17.03.2026, teda trovy konania o sťažnosti o trovách exekúcie, a to vo výške 100,16 Eur (odmena vo výške 65,57 Eur z tarifnej hodnoty 3.483,92 Eur, režijný paušál za úkon v roku 2026 vo výške 15,86 Eur a DPH vo výške 23%). Sťažnosť povinnej proti II. výroku uznesenia sp. zn. zo dňa 17.03.2026 bola čiastočne dôvodná. Za tarifnú hodnotu však v tomto prípade nie je možné považovať sumu vymáhanú v tomto konaní, nakoľko tento právny úkon sa netýkal exekúcie ako takej, teda výšky vymáhanej pohľadávky, ale iba trov exekúcie. Povinná sa v tomto konaní domáhala náhrady trov exekúcie vo výške 292,62 Eur. Tarifnou hodnotou konania o sťažnosti povinnej je teda hodnota 292,62 Eur. Za jeden úkon právnej služby z tejto tarifnej hodnoty náleží podľa § 10 ods. 1 vyhlášky tarifná odmena vo výške 23,24 Eur. Právnemu zástupcovi povinnej vznikol aj nárok na náhradu hotových výdavkov vo výške 15,86 Eur, keďže výpočtovým základom v roku 2026 je 1.586 Eur. Nakoľko je právny zástupca povinnej platiteľom DPH, vznikol mu nárok na náhradu DPH vo výške 23% (viď DPH priznaná vyššie v bode 29). Keďže však sťažnosť povinnej bola dôvodná iba čiastočne a súd priznal povinnej právo na náhradu trov exekúcie vo výške 219,08 Eur oproti uplatneným 292,62 Eur, súd rozhodol analogicky podľa v zmysle zásady úspechu v konaní o sťažnosti tak, že povinná má právo na náhradu trov konania o sťažnosti vo výške 23,92 Eur, čo predstavuje 49,74% z priznaných trov (23,24 Eur + 15,86 Eur + 23% DPH), keď pri porovnaní uplatnenej sumy a priznanej sumy bola úspešná v rozsahu 74,87% a neúspešná v rozsahu 25,13%. Oprávnený je povinný nahradiť povinnej trovy konania o sťažnosti vo výške 23,92 Eur na účet jej právneho zástupcu rovnako ako v prípade trov exekúcie v lehote 15 dní odo dňa právoplatnosti tohto uznesenia.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu n i e j e prípustné podať odvolanie ( ).