Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_1CoEk-28-2025.pdf
PDF · 105.1 KB
Case nature
Area
Subarea
1CoEk/28/2025
Uznesenie
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Denisy Novotnej Mlinárcsikovej a členov senátu JUDr. Agnesy Hricovej a Mgr. Miloša Greguša v exekučnej veci oprávneného POHOTOVOSŤ, s.r.o. so sídlom v Bratislave na Pribinovej ulici č. 25, IČO: 35 807 598, proti povinnej A. B. C. XX.XX.XXXX D. E. F. XXX vedenej u súdneho exekútora JUDr. Ladislava Jakubca so sídlom v Bratislave na Zámockej ulici č. 30, IČO: 31 782 361, (nástupca súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého PhD.) pod sp. zn. EX 14977/23 (pôvodne EX 672/04) o vymoženie 238,39 Eur s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Michalovce č. k. 12Er/103/2004 - 43 zo dňa 14.08.2024 v spojení s opravným uznesením č. k. 12Er/103/2004 – 72 zo dňa 12.02.2025
r o z h o d o l :
I. P o t v r d z u j e uznesenie vo výroku I.
II. O d m i e t a odvolanie proti výroku II.
III. N e p r i z n á v a účastníkom nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
o d ô v o d n e n i e :
1. Okresný súd Michalovce (ďalej len „súd prvej inštancie“ alebo „súd“) uznesením označeným v záhlaví exekúciu vyhlásil za neprípustnú a exekúciu zastavil (I. výrok) a rozhodol, že o trovách exekúcie bude rozhodnuté po právoplatnosti tohto uznesenia. (II. výrok).
2. V odôvodnení uviedol, že oprávnený podal dňa 30.04.2004 u pôvodného súdneho exekútora JUDr. Ing. Karola Mihala návrh na vykonanie exekúcie na základe vykonateľného exekučného titulu, ktorým je notárska zápisnica N 519/2004, Nz 12734/2004 zo dňa 15.02.2004.
3. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa § 243h, § 57 ods. 1 písm. g), § 58 ods. 1, § 41 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov, § 1 ods. 1, 2, § 2 ods. 1 písm. a), ods. 2 písm. f) zákona č. 233/2019 Z.z. o ukončení niektorých exekučných konaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „ZoUNEK“), § 23, § 31 ods. 1, § 52 ods. 1, 2, § 53 ods. 1, 2, § 54 ods. 1, 3, 4 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“), § 2 písm. b), § 3 ods. 1, 2 zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch. Súd sa v prvom rade sa zaoberal prednostným použitím osobitnej právnej úpravy týkajúcej sa starých exekúcií. Osobitná úprava obsiahnutá v ZoUNEK je vo vzťahu k zákonu č. 233/1995 Z. z. zákonom lex specialis. V tomto prípade dôvody na zastavenie upravené v osobitnom predpise (ZoUNEK) nemožno použiť, keďže v exekúcii je dosahovaný výťažok, čo súdu oznámil súčasný súdny exekútor JUDr. Ladislav Jakubec. Súd prvej inštancie v ďalšom poukázal na to, že v ktoromkoľvek štádiu exekučného konania je povinný skúmať, či tu nie je prekážka, pre ktorú by exekúcia ďalej prebiehať nemala, pretože opak by bol v rozpore s platným právom. Po preskúmaní podmienky zákonnosti exekučného konania súd zistil, že toto je vedené voči povinnej za účelom vymoženia pohľadávky oprávneného z exekučného titulu, ktorým je notárska zápisnica č. N 519/2004, Nz 12734/2004 zo dňa
15.02.2004 vyhotovená notárom JUDr. Ondrejom Ďuriačom, obsahujúca vyhlásenie o uznaní záväzku a súhlas s vykonateľnosťou notárskej zápisnice ako exekučného titulu, ktoré vyhlásenie v mene povinnej urobil advokát Mgr. Tomáš Kušnír, ktorému mala pôvodne povinná udeliť plnomocenstvo na takýto úkon v zmysle zmluvy o úvere č. 9030252 zo dňa 30.05.2003, ktorú uzavrel oprávnený s povinnou. Neoddeliteľnou súčasťou predmetnej notárskej zápisnice je zmluva o úvere č. 9030252 uzavretá medzi oprávneným a povinnou dňa 30.05.2003, na základe ktorej oprávnený poskytol povinnej úver v sume 5.000 Sk (165,97 Eur). Podľa vyššie uvedenej úverovej zmluvy dlžník ako splnomocniteľ splnomocňuje advokáta Mgr. Tomáša Kušníra, na spísanie notárskej zápisnice ako exekučného titulu, t.j. aby v jeho mene uznal jeho záväzok z vyššie uvedeného úveru tak, aby sa notárska zápisnica stala vykonateľným titulom pre súdny výkon rozhodnutia podľa § 274 písm. e) O.s.p. resp. pre exekúciu podľa § 41 ods. 2 Exekučného poriadku na celý jeho majetok, do výšky vzniknutej pohľadávky (resp. jej zostatku v prípade čiastočného splatenia jeho dlhu) a jej príslušenstva.
4. Po oboznámení sa s obsahom zmluvy mal súd prvej inštancie za to, že ide o zmluvu o spotrebiteľskom úvere, nakoľko oprávnený poskytol povinnej dočasne finančné prostriedky vo forme odloženej platby, pričom konal v rámci svojej obchodnej činnosti a zo zmluvy nijakým spôsobom nevyplýva, že povinná konala v rámci svojej podnikateľskej alebo obchodnej činnosti. Konštatoval, že z formálnej stránky notárska zápisnica obsahuje všetky náležitosti požadované § 42 ods. 2 Exekučného poriadku. Následne súd z materiálnej stránky skúmal či tento exekučný titul má splnené všetky hmotnoprávne predpoklady exekučného titulu a skúmal aj jeho prípadný rozpor s právom, t.j. dovolenosť, rozpor s dobrými mravmi a podobne. Povinná na spísanie notárskej zápisnice ako exekučného titulu, t.j. aby v jej mene uznal jej záväzok z úveru a vyjadril súhlas s vykonateľnosťou tejto notárskej zápisnice ako exekučného titulu, splnomocnila Mgr. Tomáša Kušníra. Povinná obsah dohody o plnomocenstve, ktorá je priamo v predtlači v zmluve o úvere nemohla žiadnym spôsobom ovplyvniť, ale len udeliť plnú moc zástupcovi, ktorého určil oprávnený, a teda povinná nemala možnosť prejaviť slobodnú vôľu pri výbere advokáta, ktorý by hájil výlučne len jej záujmy ak chcela aby jej bol spotrebiteľský úver poskytnutý. Takéto podmieňovanie poskytovania spotrebiteľského úveru súčasným uzatvorením plnomocenstva pre Mgr. Tomáša Kušníra súčasne s poverením na spísanie notárskej zápisnice ako exekučného titulu považoval za neprijateľnú podmienku v zmluve o spotrebiteľskom úvere. Súd mal za preukázané, že v tejto veci plnomocenstvo, bolo spísané priamo v zmluve o úvere bez ďalšej prezentácie prípadného zmluvného vzťahu uzavretého medzi advokátom a povinnou, a teda dohoda o plnomocenstve ako dvojstranný právny úkon nebola platne uzavretá. Zároveň súd prvej inštancie mal za to, že spotrebiteľská zmluva obsahuje ďalšie pre povinnú nevýhodné podmienky, pre ktoré sa prieči dobrým mravom, avšak z dôvodu absencie účinného exekučného titulu sa týmto už nezaoberal a exekúciu v zmysle § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku vyhlásil za neprípustnú a zastavil.
5. O trovách exekúcie si vymienil rozhodnúť samostatným uznesením po právoplatnosti uznesenia.
6. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený a žiadal napadnuté uznesenie zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a rozhodnutie. Oprávnený v odvolaní uplatnil odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 1 písm. b), d), f), h) zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok. Namietol tvrdenia súdu prvej inštancie o vadnosti udeleného plnomocenstva na spísanie notárskej zápisnice, nakoľko v tomto prípade ide o hmotnoprávne zastúpenie povinnej podľa § 22 v nadväznosti na § 31 a nasl. OZ. Oprávnený zároveň poukázal na skutočnosť, že povinná ako dlžník mohla kedykoľvek po uzatvorení zmluvy o úvere udelené plnomocenstvo podľa § 33b OZ odvolať, pričom tak neurobila. Udeleným plnomocenstvom sa povinná ako dlžník nevzdala svojich práv na uznanie záväzku, iba rozšírila možnosť uznania záväzku za jej osobu aj na osobu splnomocniteľa. Zároveň oprávnený nesúhlasil s názorom súdu prvej inštancie, podľa ktorého nie je notárska zápisnica spôsobilým exekučným titulom z dôvodu, že povinná platne nesplnomocnila Mgr. Tomáša Kušníra svojím zastupovaním. Oprávnený mal za to, že ak by mal exekučný súd vykonať preskúmanie veci v rámci exekučného konania, muselo by to byť v zákone výslovne uvedené, pretože takéto preskúmanie ide nad rámec preskúmania formálnej a materiálnej vykonateľnosti exekučného titulu. Taktiež uviedol, že udelené plnomocenstvo spĺňa všetky náležitosti právneho úkonu, a preto ho nemožno kvalifikovať ako absolútne neplatný právny úkon. Plnomocenstvo bolo súčasťou zmluvy a bolo dojednané jasne, určito, zrozumiteľne a splnomocnený zástupca konal v jeho medziach a neprekročil svoje oprávnenia. Oprávnený namietal, že konanie Mgr. Tomáša Kušníra nemožno kvalifikovať ako konanie v rozpore so záujmami povinnej, nakoľko povinná si svoje záväzky voči oprávnenému neplnila čím sa dostala do omeškania a jej záväzky voči oprávnenému by sa rozšírili, čím by došlo k zväčšeniu pohľadávky
oprávneného. Ak by nedošlo k uznaniu záväzku tento stav by trval dlhšie a v dôsledku plynúcich úrokov z omeškania by sa predmetná pohľadávka zvýšila ešte viac, z čoho vyplýva, že zástupca povinnej konal v jej záujme. Z udeleného plnomocenstva bolo zrejmé kto ho udeľuje a akého konania sa týka, zároveň bolo určité a zrozumiteľné a oboma stranami riadne podpísané, čím bola preukázaná existencia vôle. Zdôraznil, že nedostatok vôle nemožno zamieňať s ľahkovážnosťou druhej zmluvnej strany. Bol toho názoru, že dohoda o plnomocenstve je z objektívneho hľadiska ako celok udržateľná a preto ju nemožno považovať za absolútne neplatnú. Oprávnený ďalej uviedol, že notárska zápisnica bola predmetom skúmania zo strany súdu už pri rozhodovaní o udelení poverenia súdnemu exekútorovi pričom súd prvej inštancie uznal exekučný titul za súladný, a preto následne udelil súdnemu exekútorovi poverenie na vykonanie exekúcie.
7. Povinná ani súdny exekútor sa k podanému odvolaniu nevyjadrili.
8. Krajský súd ako súd odvolací (§ 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, ďalej len „CSP“) po zistení, že odvolanie podal oprávnený v zákonnej lehote, preskúmal uznesenie podľa § 379 a § 380 ods. 1 CSP ako aj konanie mu predchádzajúce, a to bez nariadenia odvolacieho pojednávania v zmysle § 385 ods. 1 CSP a contrario a dospel k záveru, že odvolanie oprávneného proti výroku I. nie je dôvodné a odvolanie proti výroku II. je potrebné odmietnuť.
9. Podľa § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované (§ 470 ods. 2 prvej vety CSP).
10. Podľa § 243h ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok), ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017.
11. Podľa § 9a ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení účinnom do 31.03.2017 (ďalej len „Exekučný poriadok“), ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku.
12. Podľa ustanovenia § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Podľa ods. 2 ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
13. Exekučný súd je povinný pri nútenom výkone rozhodnutia postupovať v medziach a v súlade so zákonom, a preto je povinný už pri žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, ale aj kedykoľvek v priebehu exekučného konania skúmať, či exekučný titul, na základe ktorého sa má exekúcia vykonávať alebo sa už vykonáva, bol vydaný orgánom na to oprávneným. Ak exekučný titul bol vydaný orgánom, ktorý nemal legitimitu na jeho vydanie, na základe takéhoto exekučného titulu nemožno viesť exekúciu proti povinnej, pretože exekučnému titulu chýba dôležitá vlastnosť, a to jeho materiálna vykonateľnosť.
14. Vychádzajúc z právnej úpravy obsiahnutej v Exekučnom poriadku je zrejmé, že exekučný súd je povinný dôsledne skúmať, či sú splnené formálne i materiálne predpoklady pre vedenie exekúcie, a to v každom štádiu vedenia exekúcie, na návrh účastníka konania, alebo aj bez takéhoto návrhu a v prípade zistenia, že nie sú splnené podmienky materiálnej alebo formálnej vykonateľnosti exekučného titulu, musí na zistenie nezákonnosti vedenia exekúcie aj primerane procesne zareagovať. Predovšetkým je povinný skúmať, či podklad, na základe ktorého je exekúcia vykonávaná, je spôsobilým exekučným titulom v zmysle ustanovenia § 41 Exekučného poriadku. Skutočnosť, že exekučný súd je oprávnený skúmať, či sú splnené predpoklady exekúcie v každom štádiu exekučného konania, vyplýva aj z uznesenia Ústavného súdu SR zo dňa 09.12.2010, sp. zn. II. ÚS 545/2010-15.
15. V posudzovanom prípade je exekučným titulom notárska zápisnica č. N 519/2004, Nz 12734/2004 vyhotovená notárom JUDr. Ondrejom Ďuriačom dňa 15.02.2004, v ktorej G. D. E. na základe substitučnej plnej moci zo dňa 02.01.2003 zastupujúci Mgr. Tomáša Kušníra uznal za povinnú dlh voči oprávnenému
vo výške 238,40 Eur (7182,- Sk), z čoho úver a poplatok predstavujú sumu 134,44 Eur (4050,- Sk), pričom sa uvedená suma bude úročiť úrokom z omeškania vo výške 0,25 % denne od 03.12.2003 do zaplatenia (bod 3 zápisnice).
16. Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že účastníci konania uzavreli dňa 30.05.2003 Zmluvu o úvere č. 9030252 podľa § 497 a nasl. Obchodného zákonníka, na základe ktorej oprávnený ako veriteľ poskytol povinnej ako dlžníkovi úver vo výške 5000,-Sk, a povinná sa úver zaviazala vrátiť spolu s poplatkom vo výške 4000 ,-Sk, teda celkom 9000,-Sk v 20 dvojtýždňových splátkach po 450,-Sk od 13.06.2003. Pre posúdenie zmluvného vzťahu účastníkov zmluvy nie je rozhodujúce, ako je zmluva označená, ale rozhodujúci je jej obsah z hľadiska, či spĺňa zákonné podmienky pre právne posúdenie zmluvy ako spotrebiteľského úveru. Zmluvu o úvere uzavretú medzi účastníkmi konania je potrebné posúdiť ako spotrebiteľskú zmluvu a na posúdenie práv a povinností z nej vyplývajúcich použiť ustanovenia Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách. V opačnom prípade by povinnej ako spotrebiteľovi nebola poskytnutá zákonná ochrana, ktorá jej z úpravy spotrebiteľských zmlúv vyplýva. Súčasťou zmluvy o úvere je splnomocnenie, ktorým povinná (dlžník) ako splnomocniteľ splnomocnila advokáta Mgr. Tomáša Kušníra na spísanie notárskej zápisnice ako exekučného titulu.
17. Podľa § 41 ods. 2 písm. c) Exekučného poriadku, exekúciu možno vykonať aj na podklade notárskych zápisníc, ktoré obsahujú právny záväzok a v ktorých je vyznačená oprávnená osoba a povinná osoba, právny dôvod, predmet a čas plnenia, ak povinná osoba v notárskej zápisnici s vykonateľnosťou súhlasila.
18. Uznanie dlhu predstavuje jednostranný právny úkon dlžníka adresovaný veriteľovi, ktorým dáva veriteľovi najavo, že svoj dlh uznáva. Pre platnosť uznania je potrebná písomná forma, prísľub zaplatenia dlhu a uvedenie dôvodu dlhu a jeho výšky. Pri splnení týchto zákonných podmienok dochádza k prerušeniu premlčania a predpokladá sa, že dlh v čase uznania trval. Všetky tieto náležitosti písomné uznanie povinnej prostredníctvom splnomocneného zástupcu v notárskej zápisnici obsahuje.
19. Súhlas povinnej s vykonateľnosťou notárskej zápisnice je vždy jednostranným prejavom jeho vôle, z ktorého vyplýva, že súhlasí s tým, aby notárska zápisnica v prípade, že v určenej dobe oprávnenému určené plnenie neposkytne, bola bez ďalšieho titulom pre vykonanie exekúcie. Tento súhlas s vykonateľnosťou nemá hmotnoprávnu povahu, pretože nemá za následok vznik, zmenu alebo zánik práv alebo povinností účastníkov konania, je len jednou z náležitostí stanovených Exekučným poriadkom k tomu, aby notárska zápisnica mohla byť exekučným titulom.
20. Pre platnosť notárskej zápisnice, v ktorej dlžník (povinná) uznala svoj dlh voči veriteľovi a súhlasila s jej vykonateľnosťou, nie je preto potrebná dohoda s veriteľom a neúčasť veriteľa pri spisovaní takejto notárskej zápisnice nespôsobuje jej neplatnosť. Notárska zápisnica v danej veci je však neplatná z iného dôvodu, ktorý súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia posúdil a náležite odôvodnil.
21. Podľa § 31 ods. 1 OZ, pri právnom úkone sa možno dať zastúpiť fyzickou alebo právnickou osobou. Splnomocniteľ udelí za týmto účelom plnomocenstvo splnomocnencovi, v ktorom sa musí uviesť rozsah splnomocnencovho oprávnenia.
22. Predpokladom zastúpenia podľa § 22 ods. 2 OZ je spôsobilosť zástupcu na právny úkon, o ktorý ide a záujmy zástupcu nesmú byť v rozpore so záujmami zastúpeného. Tento rozpor so záujmom zastúpeného sa pritom nemusí týkať len právneho úkonu, na ktorý bol zástupca splnomocnený, ale postačí akýkoľvek stret záujmov zástupcu a zastúpeného, ktorý by mohol vyvolať pochybnosť o tom, že zástupca bude riadne vykonávať práva a povinnosti vyplývajúce mu zo zastúpenia.
23. V posudzovanej veci povinná mala v zmluve o úvere splnomocniť advokáta Mgr. Tomáša Kušníra na spísanie notárskej zápisnice ako exekučného titulu, t.j. aby v jej mene uznal záväzok z úveru, tak, aby sa notárska zápisnica stala vykonateľným titulom pre súdny výkon rozhodnutia.
24. Odvolací súd zastáva rovnaký právny názor ako súd prvej inštancie, že predmetný exekučný titul bol vydaný na základe plnomocenstva, ktoré povinná udelila advokátovi Mgr. Tomášovi Kušnírovi v predtlačenej zmluve o úvere. Ak povinná chcela, aby jej oprávnený poskytol predmetný spotrebiteľský úver, bola nútená na predtlači zmluvy o úvere podpísať aj plnomocenstvo pre Mgr. Tomáša Kušníra,
v ktorom ho splnomocnila na spísanie predmetnej notárskej zápisnice ako exekučného titulu. Takéto podmieňovanie poskytovania spotrebiteľského úveru súčasným uzatvorením plnomocenstva pre Mgr. Tomáša Kušníra s poverením na spísanie notárskej zápisnice ako exekučného titulu, je potrebné považovať za neprijateľnú podmienku v zmluve o spotrebiteľskom úvere.
25. Podľa § 23 OZ, zastúpenie vzniká na základe zákona alebo rozhodnutia štátneho orgánu (zákonné zastúpenie) alebo na základe dohody o plnomocenstve.
26. Z uvedeného ustanovenia vyplýva, že zastúpenie na základe dohody o plnomocenstve predpokladá dvojstranný právny úkon, teda dohodu medzi dvomi subjektmi a to medzi splnomocniteľom na jednej strane a splnomocnencom na druhej strane a samotné plnomocenstvo je iba jednostranným právnym úkonom, ktorým splnomocniteľ dáva tretím osobám na vedomie, v akom rozsahu je osoba uvedená v plnomocenstve oprávnená ho zastupovať. Dohoda o plnomocenstve, z ktorej právny vzťah vzniká, musí teda obsahovať všetky náležitosti dvojstranného právneho úkonu z hľadiska jeho subjektov, ako aj obsahu. Pokiaľ má mať takáto dohoda písomnú formu, predpokladá sa prejav oboch zmluvných strán potvrdený podpisom týchto subjektov.
27. Odvolací súd súčasne poukazuje na to, že v notárskej zápisnici ako exekučnom titule, ktorú oprávnený predložil, chýba nepochybný relevantný prejav vôle povinnej (dlžníka) splnomocniť Mgr. Tomáša Kušníra na vykonanie vyhlásenia v jej mene. Už samotná táto skutočnosť predstavuje vadu exekučného titulu, ktorá bráni vo vedení exekúcie na základe takejto notárskej zápisnice. Notárska zápisnica, ktorú oprávnený predložil ako exekučný titul, nie je listinou o právnom úkone o uznaní dlhu povinnej, a to pre neplatné splnomocnenie účastníka na strane povinnej osoby. Odvolací súd ďalej na zdôraznenie správnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie uvádza, že pokiaľ je exekučným titulom notárska zápisnica, nejde o judikované právo, a preto ju možno podrobiť materiálnemu prieskumu. Aj keď súd vydal poverenie na vykonanie exekúcie, nedostatok jej materiálnej vykonateľnosti spôsobuje, že je dôvodom na zastavenie exekúcie v ďalšom štádiu exekúcie, a preto sú odvolacie námietky neopodstatnené. Navyše podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku možno exekúciu zastaviť na návrh aj bez návrhu, t.j. v ktoromkoľvek štádiu exekučného konania. Nemožno preto pripustiť, aby notárska zápisnica vyhotovená za takýchto podmienok bola exekučným titulom a aby na jej základe sa viedla exekúcia proti povinnej. Súd prvej inštancie správne vyslovil, že takejto notárskej zápisnici chýba jej materiálna vykonateľnosť.
28. Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov, ako aj z dôvodov uvedených v odôvodnení napadnutého uznesenia, s ktorými sa odvolací súd stotožňuje odvolací súd potvrdil uznesenie súdu prvej inštancie vo výroku I. ako vecne správne podľa § 387 ods. 1 CSP a v celom rozsahu sa stotožnil s dôvodmi rozhodnutia (§ 387 ods. 2 CSP).
29. Podľa § 386 písm. c) CSP odvolací súd odmietne odvolanie, ak smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je odvolanie prípustné.
30. Podľa § 355 ods. 2 CSP, proti uzneseniu súdu prvej inštancie je prípustné odvolanie, ak to zákon pripúšťa.
31. Podľa § 357 CSP odvolanie je prípustné proti uzneseniu súdu prvej inštancie o a) zastavení konania, b) odmietnutí podania vo veci samej, c) odmietnutí žaloby na obnovu konania, d) návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia alebo zabezpečovacieho opatrenia, e) zrušení neodkladného opatrenia alebo zabezpečovacieho opatrenia podľa § 334 a 335 ods. 1, f) návrhu na opravu chýb v písaní a počítaní a iných zrejmých nesprávností, okrem odôvodnenia, g) zamietnutí návrhu na doplnenie rozsudku, h) zamietnutí návrhu na zrušenie rozsudku pre zmeškanie, i) návrhu na predbežnú vykonateľnosť rozsudku, j) odklade vykonateľnosti rozhodnutia, k) povinnosti zložiť zábezpeku vo veciach práva duševného vlastníctva, l) zabezpečení dôkazného prostriedku, m) nároku na náhradu trov konania,
n) prerušení konania podľa § 162 ods. 1 písm. a) a § 164, o) návrhu na uznanie cudzieho rozhodnutia, o návrhu na vyhlásenie vykonateľnosti cudzieho rozhodnutia a vo veciach výkonu cudzieho rozhodnutia, p) postúpení právomoci do cudziny.
32. Trovy exekúcie sú osobitným inštitútom upraveným v zákone č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok). S účinnosťou od 01.11.2013 pristúpil zákonodarca k radikálnej zmene úpravy prípustnosti opravných prostriedkov proti rozhodnutiu o trovách exekúcie, v zmysle ktorej Exekučný poriadok v znení, ktoré je potrebné na posudzovanú vec použiť (v znení účinnom do 31.03.2017) vylučuje prípustnosť akéhokoľvek opravného prostriedku proti tomuto druhu rozhodnutí exekučného súdu. Exekučný poriadok výslovne neupravuje možnosť podať odvolanie proti rozhodnutiu o náhrade trov exekúcie.
33. Civilný sporový poriadok, ustanovenia ktorého je potrebné primerane použiť v konaní podľa Exekučného poriadku, v citovanom § 355 upravuje, že odvolanie je prípustné len proti tým uzneseniam, voči ktorým to zákon výslovne pripúšťa. Ide o zmenu oproti právnej úprave Občianskeho súdneho poriadku účinnej do 30. júna 2016, ktorá naopak taxatívne vypočítavala uznesenia, voči ktorým odvolanie prípustné nebolo. Ustanovenie § 357 CSP taxatívne vymedzuje, voči ktorým uzneseniam je odvolanie prípustné, pritom nestanovuje, že takým uznesením je aj uznesenie súdu o náhrade trov exekúcie.
34. Vzhľadom na to, že oprávnený podal odvolanie proti výroku II. uznesenia súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie výslovne nepripúšťa, odvolací súd postupom podľa § 386 písm. c) CSP odvolanie oprávneného odmietol.
35. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP tak, že účastníkom náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, pretože oprávnený nemal v tomto konaní úspech a povinnej preukázateľné trovy odvolacieho konania nevznikli.
36. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 posledná veta CSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1, 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1, 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).
Dovolateľ má právo v dovolacom konaní zvoliť si advokáta alebo sa môže obrátiť na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP).