Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_9C-23-2021.pdf
PDF · 141.99 KB
Case nature
Area
Subarea
9C/23/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Prievidza samosudcom JUDr. Beatou Gešvantnerovou v právnej veci žalobkyne: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XXX/XX, XXX XX D., právne zastúpená JUDr. Alenou Pečenkárovou, advokátkou so sídlom Pažiť č. 188, 958 03 Pažiť, proti žalovanému: A. C. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom F. XXX/X, XXX XX G. H., právne zastúpený Mgr. Katarínou Šimánkovou, advokátkou so sídlom Jesenského 230/7, 958 01 Partizánske, o zriadenie vecného bremena, takto
r o z h o d o l :
I. Súd žalobu zamieta.
II. Súd žalovanému v zmysle § 257 Civilného sporového poriadku náhradu trov konania nepriznáva.
o d ô v o d n e n i e :
1. a) Žalobkyňa sa žalobou z 20.7.2021 o zriadenie vecného bremena in rem , v zmysle ust. § 151o, odst.. 3 OZ a § 137 CSP podanou prostredníctvom právneho zástupcu, domáhala zriadenia vecného bremena. Žalobu odôvodnila tým, že je vlastníčkou nehnuteľností, ktoré sa nachádzajú v katastrálnom území D., obec D., okres I. a sú evidované Okresným úradom Prievidza, katastrálnym odborom na liste vlastníctva č. XXXX a to parcely registra KN C č. 216/2, druh pozemku záhrada o výmere 46 m 2, p .č. 219/1, druh pozemku zastavaná plocha a nádvoria o výmere 4m2, p. č. 219/2, druh pozemku zastavaná plocha a nádvoria o výmere 52 rn2, p. č. 221, druh pozemku záhrada o výmere 128 m 2 , p. č. 222, druh pozemku zastavaná plocha a nádvoria o výmere 198 rn2 . Žalobkyňa je taktiež vlastníčkou stavby, ktorá je zapísaná ako rodinný dom číslo súpisné 366, ktorý je postavený na parcele registra KN C č. 222. O tom svedčí ako dôkaz list vlastníctva č. XXXX.
b) Na svoje pozemky a do rodinného domu číslo súpisné 366 prechádzala žalobkyňa cez parcelu registra KN C č. 219/2, druh pozemku zastavaná plocha a nádvoria o výmere 52 m 2 , ktorej je vlastníčkou a cez parcelu registra KN C č. 220/2, druh pozemku záhrada o výmere 90 m 2 , ktorej vlastníkom je žalovaný. Takýto prístup na svoje pozemky sa tradovali od roku 1949 a dokonca už v roku 1949, bol tento vstup na nehnuteľnosti a do jej rodinného domu riešený v tzv. Podielnej listine zo dňa 22.4.1949 a ktorá bola evidovaná v pozemkovej knihe pod číslom č.d. 844/49. V súčasnom období však žalovaný vybudoval 2- metrový múr na parcele registra KN C č. 220/2 a parcele registra KN C č. 219/4, čím úplne znemožnil prístup na pozemky žalobkyni. O tom svedčí list vlastníctva č. XXXX, snímka z katastrálnej mapy, podielna listina č.d. 844/49 a nákres vybudovaného múru. Na základe vyššie uvedenej Podielnej listiny bol v prospech predchádzajúcej vlastníčky nehnuteľností, ktoré v súčasnosti vlastní žalobkyňa, p. J. K. (matke žalobkyne) zapísané právo prechodu cez pôvodnú parcelu č. 27/10, z ktorej bola vytvorená súčasná parcela 220/2 a 221. Tento stav bol dodržiavaný v zmysle uvedenej listiny až do času, kedy nehnuteľnosť rodinný dom č. s. 365 na parcele č. 219/5 a parcely registra KN C č. 219/4 a 220/2 nekúpil súčasný vlastník - žalovaný. Tento úplne zamedzil vybudovaným múrom prechod žalobkyni na jej pozemky a k stavbe, čím jej zabránil, aby mohla plnohodnotne využívať svoje nehnuteľnosti.
V roku 1977 bol vypracovaný GP č. 762-0877-7 zo dňa 2.12.1977, ktorým bol zdokumentovaný stav pozemkov a zároveň vytvorená nová parcela č. 27/12. Na tomto GP je znázornené, že parcela č. 220/2, ktorú v súčasnosti vlastní žalovaný patrila kedysi k domu, ktorý vlastní žalobkyňa, teda k parcele č. 27/2 až postupne a to v roku 1992 došlo k opätovnému prerozdeleniu týchto parciel a vtedy sa časť pôvodnej parcely č. 27/2, ktorá patrila k domu žalobkyne priradila k parcele č. 27/10. Tento stav pozemkov bol riešený takto z dôvodu, že vlastníkom nehnuteľnosti, z ktorej boli neskôr vytvorené samostatné stavebné pozemky boli predkovia žalobkyne. Pôvodná parcela, ktorá bola v pozemnoknižnej vložke č. XXX, registrovaná pod č. XX/X, bola rozdelená na štyri stavebné pozemky, ktoré boli rozdelené medzi členov rodiny. Na pozemkoch si postupne postavili domy dvaja bratia a dve sestry. Prechod cez jednotlivé pozemky bol bezproblémový a nebolo potrebné riešiť právo prechodu. Neskôr, aby mal každý z nich identifikované svoje vlastníctvo boli vypracované GP, v roku 1977 a následne v roku 1992, ku ktorému bola spísaná aj darovacia zmluva, ktorou si vlastníci domov, usporiadali pozemky. Darovacou zmluvou zo dňa 5.2.1992, ktorá nadväzovala na GP č. 244-208-891-90 zo dňa 31.10.1991, overený Krajskou správou geodézie a kartografie dňa 1.11.1991, bola vytvorená parcela č. 219/2, druh pozemku spoločný vchod o výmere 52 m2 a tento pozemok bol darovaný p. J. K., matke žalobkyne. Následne, ako jednotliví bývalí vlastníci nehnuteľností zomierali tieto pozemky dedili ich dedičia- deti, vnuci a títo sa rozhodli tieto nehnuteľnosti predať tretím osobám. O tom svedčí GP č. 762-0877-7 zo dňa 2.12.1977, GP č. 244-208-891-90 zo dňa 31.10.1991, darovacie zmluvy zo dňa 5.2.1992, návrh na registráciu darovacej zmluvy.
c) I. J. K. zomrela v roku 2016, do tohto obdobia nebol žiadny problém s prechodom k jej rodinnému domu, ktorý je postavený na parcele registra KN C č. 222 až do roku 2019, kedy nadobudol kúpou nehnuteľnosti evidované na liste vlastníctva č. XXXX žalovaný, ten začal žalobkyňu a jej manžela obmedzovať v prechode a vyvrcholilo to tým, že im výstavbou plotu vo výške 2 metre úplne zablokoval vstup na ich pozemky a k rodinnému domu a to aj napriek tomu, že pred jeho domom je aj parcela č. 219/2, ktorú vlastní žalobkyňa. Tento plot postavil bez stavebného povolenia. Až po výzve žalobkyne, aby tento stav odstránil a umožnil im naďalej prechod cez časť jeho pozemku, požiadal žalovaný o dodatočné stavebné povolenie na tento plot. Stavebný úrad mal vyrubiť pokutu za čiernu stavbu a dať ju odstrániť. Zástupca spoločného stavebného úradu sa správal tak, ako by nedošlo zo strany žalovaného k porušeniu stavebného zákona. Žalobkyňa žalovaného výzvou zo dňa 27.4.2021 vyzvala, aby odstránil plot, ktorý postavil na parcele č. 220/2, na túto výzvu však žalovaný nereagoval a následne požiadal o dodatočné stavebné konanie. Žalobkyňa dôvodila požadovanú žalobu najmä naliehavosťou vyriešenia tejto situácie, nakoľko žalobkyňa je osobou vysokého veku ako aj jej manžel, ktorý má aj zdravotné problémy a keďže tento stav im neumožňuje riadny prístup k ich pozemkom a rodinnému domu a tiež v prípade rýchleho zásahu zdravotníkov RZP, či hasičov, títo nemajú možnosť dostať sa k ich domu, nakoľko prístup im znemožnil žalovaný a žalovaný takýmto konaním vytvára neprimerané susedské vzťahy. Ako dôkaz predložila výzvu na odstránenie neoprávneného stavu zo dňa 27.4.2021.
Poukázala, že podmienky určitosti žaloby o zriadenie vecného bremena, ktorému zodpovedá právo cesty v zmysle ust. § 510 odst. 3 OZ určuje i rozsudok Najvyššieho súdu ČR z 117.2007, SP. Zn. 22 Cdol 045/2006: Žaloba na zriadenie práva cesty zodpovedajúca vecnému bremenu je dostatočne určitá vtedy, ak je z nej zrejmé, k akému pozemku a v prospech ktorej stavby má byt' právo cesty zriadené, ak ide o spôsob vyporiadania vzťahu medzi účastníkmi, vyplývajúci z právneho predpisu, je v takom prípade na súde, aby sám určil kadiaľ vstupná cesta povedie a aby prípadne bližšie vymedzil aj obsah práva cesty.”
Na základe uvedených skutočností a vzhľadom k tomu, že právo prechodu k nehnuteľnostiam, ktoré má vo vlastníctve žalobkyňa sa traduje od roku 1949, čo spĺňa aj podmienky vydržania vecného bremena v zmysle ust. § 134 Ob. Zákonníka, navrhla, aby súd zriadil vecné bremeno in rem v prospech nehnuteľností, ktoré sa nachádzajú v katastrálnom území D., obec D., okres I. a sú evidované Okresným úradom Prievidza, katastrálnym odborom na liste vlastníctva č. XXXX a to stavbe rodinnému domu číslo súpisné 366, ktorý je postavený na parcele registra KN C č. 222 a parcelám registra KN C č. 216/2, druh pozemku záhrada o výmere 46 m2, p .č. 219/1, druh pozemku zastavaná plocha a nádvoria o výmere 4m 2 , p. č. 219/2, druh pozemku zastavaná plocha a nádvoria o výmere 52 m 2 , p. č. 221 druh pozemku záhrada o výmere 128 rn2 , p. č. 222, druh pozemku zastavaná plocha a nádvoria o výmere 198 m2 ako právo neobmedzeného práva prechodu a prejazdu cez parcelu registra KN C č. 220/2, druh pozemku záhrada o výmere 90 m2 a 219/4, druh pozemku , zastavaná plocha a nádvoria o výmere 142 m2, ktoré sú evidované na Liste vlastníctva č. XXXX a žiadala náhradu trov konania.
2. Právna zástupkyňa žalovaného vo vyjadrení k žalobe poukázala že k vydržaniu vecného bremena nedošlo, nakoľko právo prechodu, ktoré sa vykonávalo na predmetných nehnuteľnostiach nemalo charakter vecného bremena, ale toto právo vyplývalo z podielového spoluvlastníctva predošlých vlastníkov, ktoré prevodom, či prechodom vlastnícky práv na tretie osoby zanikli. Ak právni predchodcovia žalobkyne využívali nehnuteľnosti, ktoré sú v súčasnosti vo výlučnom vlastníctve žalovaného na prístup ku svojim nehnuteľnostiam, nekonali tak na základe ťarchy vecného bremena na nehnuteľnosti tretej osoby ale na základe skutočnosti, že predmetné nehnuteľnosti (spoločný vstup) mali všetci dotknutí v spoluvlastníctve. Ak právni predchodcovia žalobkyne previedli svoje spoluvlastnícke práva k nehnuteľnostiam, logicky im aj ich právnym nástupcom zanikli práva z tohto vlastníctva vyplývajúce. Na zriadenie vecného bremena ako ho požaduje žalobkyňa nie sú kumulatívne splnené všetky zákonné podmienky. Tvrdenie žalobkyne, že prístup k jej stavbe cez parcely vo výlučnom vlastníctve žalovaného sú jedinou možnosťou ako sa táto dokáže dostať ku svojmu domu je nepravdivé. Vstup ku stavbe žalobkyne je možný prostredníctvom vstupu od ulice Nám. SNP po komunikácii reg „E“ č. 22, 21/1 č. , ďalej pokračujúcej cez parc. reg. „C“ 203/5,249/3,203/8 a cez parc. reg. „E“ č. 216/1. Žalobkyňa takýto vstup aktívne využíva na prístup ku svojej nehnuteľnosti, čo preukazoval zobrazením v katastrálnej mape s grafickým vyznačením jednotlivých vlastníckych vzťahov a s nákresom vstupov ku stavbe žalobkyňu s grafickým vyznačením jednotlivých vlastníckych vzťahov a s nákresom vstupov ku stavbe žalobkyne. Prístup prostredníctvom nehnuteľností vo vlastníctve žalovaného je teda iba ďalšou (nie jedinou) možnosťou, ktorou sa žalobkyňa dokáže ku svojej nehnuteľnosti dostať. Zriadením vecného bremena, tak ako to požaduje žalobkyňa, by došlo k značne neprimeranému zásahu do vlastníckeho práva žalovaného, ako aj k hrubému zásahu do súkromia žalovaného, keďže žalobkyňa by sa pri prechode cez predmetné parcely presúvala v bezprostrednej blízkosti hlavných obytných miestností rodinného domu žalovaného. Naproti tomuto hrubému zásahu stojí záujem žalobkyne, ktorá sa však uplatňovaného nároku domáha iba z dôvodu zjednodušenia svojho prístupu ku svojej nehnuteľnosti. Priestor medzi stavbou žalovaného a susednou stavbou vytvára úzky priestor, ktorý neumožňuje fyzickému prechodu takýchto zložiek. Navrhol dokazovanie obhliadkou miesta sporných nehnuteľností. V prípade, ak by bola ťarcha zriadená tak, ako to žalobkyňa požaduje, táto žalobkyňu oprávňovala svojvoľne sa pohybovať po celej označenej nehnuteľnosti. Mohlo by tak dochádzať k hrubému zásahu do súkromia žalovaného. Žalobkyňa v podanej žalobe nenavrhla vykonať znalecké za účelom vyhotovenia geometrického plánu, ani takýto geometrický plán nepredložila. Svojho nároku sa naviac domáha bez poskytnutia primeraného protiplnenia. Zákonné ustanovenie §151o ods. 3 výslovne neustanovuje povinnosť zriadenia vecného bremena odplatne, avšak toto ustanovenie je potrebné vykladať v čl. 20 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky podľa ktorého „Vyvlastnenie alebo nútené obmedzenie vlastníckeho práva je možné iba v nevyhnutnej miere a vo verejnom záujme, a to na základe zákona a za primeranú náhradu“ Podľa citovaného ustanovenia sa k zriadeniu vecného bremena priamo viaže aj povinnosť náhrady.
3. K tomu právna zástupkyňa žalobkyne uviedla, že na skutočnosť, že od roku 1949 mali vlastníci pozemkov evidovaných na liste vlastníctva č. XXXX prístup cez pozemky žalovaného poukázala len na zdôraznenie naliehavosti jej právneho záujmu na tom, aby súd jej žalobe vyhovel. Žalovaný bol pri kúpe nehnuteľností upovedomený o tom, že prístup k rodinnému domu žalobkyne a jej pozemkom vedie cez jeho pozemky a že žalobkyňa nemá inú možnosť prístupu k svojmu rodinnému domu.
Prístup žalobkyne tak ako ho opísala v svojom vyjadrení právna zástupkyňa žalovaného nie je možný, nakoľko parcela registra KN C t. 216/1 patrí neznámym vlastníkom a preto je v správe Slovenského pozemkové fondu a teda nie je pravdou to, že žalobkyňa má umožnený vstup z druhej strany nehnuteľnosti. Nie je pravdou ani to, že parcela 216/1 je parcela registra KN E, nakoľko parcela, ktorá sa nachádza pri dome žalobkyne je parcela registra KN C, bola vytvorená GP z pôvodnej parcely registra KN E 19, evidovanej na LV XXXX. Parcela registra KN C 216/1 nemá doteraz zavedený list vlastníctva, pretože nie je možné sa spojiť s vlastníkmi pôvodnej parcely registra KN E E. 19 a usporiadať' vlastníctvo k novovytvorenej parcele registra KN C E. 216/1. Parcela registra KN E č. 216/1, druh pozemku orná pôda, je v majetku L. D., ale táto parcela má len 3 m 2 a nachádza sa na inom mieste a nie pri nehnuteľnostiach žalobkyne. Keby žalobkyňa odkúpila parcelu 216/1 KN C od Slovenského štátu aj tak tento prístup je tak úzky, že záchranné zložky nemajú šancu sa cez tento pozemok dostať až k rodinnému domu žalobkyne a mohla by ho využívať len na prístup pešo. Je pravda, že v súčasnosti nemá žalobkyňa inú možnosť ako využívať prístup k svojmu rodinnému domu cez túto cestu, ale užíva ju neoprávnene a z donútenia žalovaným, pretože inak by sa do svojho domu, ktorý trvale užíva ani nedostala. Nie je teda pravda to, čo uvádzala právna zástupkyňa žalovaného, že prístup cez pozemky
žalovaného je len ďalšou alternatívou pre žalobkyňu, ale prístup cez jej pozemok 219/2 a prístup cez jeho pozemky 219/4 a 220/2, je jediný legitímny prístup k jej rodinnému domu. Žalobkyňa, má aj adresu trvalého bydliska na ulici Lehotská, teda nie od ulice Nám. SNP. Žalobkyňa má na tejto adrese aj miesto pre doručovanie pošty Žalobkyňa vlastní nehnuteľnosť a to parcelu registra KN C 219/2, druh pozemku zastavaná plocha a nádvoria o výmere 52 m 2, ktorá vedie popri nehnuteľnosti žalovaného a ktorá jej slúži a v minulosti jej tiež slúžila ako prístup k jej domu. K neoprávnenému zásahu do vlastníckych práv žalobkyne došlo práve zo strany žalovaného, nakoľko bez stavebného povolenia vybudoval múr o výške 2 metre na parcele č. 220/2 a 219/4. Dodatočné stavebné konanie, ktoré vyvolal na podnet žalobkyne, je v súčasnosti prerušené a vybudovaním tohto múru jej zabránil v tom, aby sa mohla dostať do svojho rodinného domu a na svoje pozemky. Podľa nákresu, ktorý poskytol žalovaný žalobkyňa z ulice Lehotská má zabezpečený prístup najskôr cez svoju nehnuteľnosť a to pozemok 219/2 a až následne potrebuje prístup cez parcelu 219/4 a 220/2. Žalobkyňa nemá záujem používať na prístup celé pozemky žalovaného.
4. Súd sa oboznámil s listinnými dôkazmi: výpisom z katastra nehnuteľností čl. 5, s podielnou listinou čl. 6, s plánikom čl. 7, s geometrickým plánom čl. 8, s darovacou zmluvou čl. 9, 10, s výzvou čl. 11, s mapkou predložená PZ žalovaného čl. 28, s listinami predložené žalobkyňou čl. 43 - 51, mailami čl. 48 - 51, s fotkami predloženými PZ žalovaného čl. 52, s mapkou čl. 53, s informáciou z mapy čl. 54, s listom vlastníctva čl. 55 - 56, s mapkou čl. 57, s výpisom z LV čl. 58, 59, so zápisnicou z ohliadky čl. 66, s fotkami predloženými žalobkyňou na pojednávaní čl. 96a, znalecký posudok čl. 114 a nasledujúce, výpis z LV čl. 125 - 128, správa z Mesta Nováky z 10.4.2024.
K tomu žalobkyňa uviedla, že najskôr tam bol drôtený plot, kde vidno, že bola rozbitá betónová cesta, to bolo v júli 2022 - v tom čase bol postavený múr. Na ďalších fotkách je jej dcéra na danom páse prechodu popri nehnuteľnosti žalovaného, potom je tam opäť drôtený plot, cez ktorý vidno nerozbitú cestu. Dňa 26.5. 2020 bol inštalovaný drôtený plot a 18.7.2020 postavili betónový múr a rozbili cestu.
5. Súd vo veci nariadil ohliadku miesta, na ktorej si ozrejmil na mieste polohu parcely žalobkyne č. 219/2 na dvore rodinného domu žalovaného. Tiež žalobkyňa a žalovaný označili v teréne šírku prechodu cez parcely 219/4 a 220/2, ako ho požaduje žalobkyňa. Súd zistil, že parcela žalobkyne č.219/2 je súčasťou dvora prístupu k domu žalovaného. Súd si prehliadol i prístup, o ktorom žalovaný tvrdí, že ho má žalobkyňa zabezpečený k nehnuteľnosti vo vlastníctve žalobkyne 366/14, postavenej na parcele č.222 z komunikácie Nám.SNP, ktorý by viedol aj podľa mapy č.l. 53 cez parcely 249/1, 203/8,216/1 ktoré spravuje SPF. Ide teda o prístup cez parcely, ktoré nie sú vo vlastníctve žalobkyne, naviac je tento prístup označený dopravným značením zákaz vjazdu okrem dopravnej obsluhy. Tiež súd zistil, že medzi parcelou 221 a 220/2 je vybudovaný betónový plot tak, ako na náčrtku č.l. 65, ktorý si postavil žalovaný, aby znemožnil prístup k nehnuteľnosti žalobkyne. Na ohliadke žalovaný pripustil, že parcelu žalobkyne č.219/2 využíval pri zatepľovaní domu. V čase ohliadky bolo zložené v časti, kde by mala byť parcela žalobkyne lešenie.
6. Súd vo veci pribral znalca z odboru geodézia, kartografia a kataster nehnuteľností, M. J. B., ktorý vypracoval geometrický plán č.52 58 22 05 - ZP9/2023 na oddelenie pozemkov C-KN p.č. 219/2 a 219/4 a na zriadenie vecného bremena in rem, overený Okresným úradom, katastrálny odbor Prievidza dňa 14.12.2023, pod G1-1502/2023, ktorý navrhol zriadenie vecného bremena po novonavrhovanom pozemku parc. č. C-KN 219/2, ktorý umožní aby vecné bremeno zasahovalo do práv žalobcu i žalovaného len v nevyhnutnom rozsahu, pri ktorom bude potrebné zachovať len voľnú šírku prechodu v prospech žalobkyne v navrhovanom rozsahu, t.j šírka prechodu 1,83 m, čo umožňuje bezpečný prechod pre žalobkyňu, pričom by takýto prechod od verejnej komunikácie Ul. Lehotská, po parcelu 221 zabral 52 m2, čo je práve rozmer parcely žalobkyne, č.219/2, ktorá je súčasťou dvora žalovaného.
7. Súd na návrh žalobkyne vypočul znalca M. J. B., tento uviedol, že v posudku navrhol zmenu hraníc pozemkov aby minimalizoval zásah do vlastníctva žalovaného. Na pozemku žalovaného sú tri lomové body, preto bolo možné vyznačiť hranice pozemku žalobkyne aj žalovaného, čo v posudku urobil. Pri ohliadke na mieste samom zistil nesúlad hraníc ako sú reálne využívané, s hranicami ako sú evidované v mape katastra nehnuteľností. K tomu predložil mapu, kde je ten nesúlad vyznačený modrou farbou a čiernou farbou sú vyznačené hranice evidované v katastri nehnuteľností. Predložil aj mapu, vo forme fotky reálneho stavu, z ktorej je zrejmé, že rodinný dom žalovaného strechou a odkvapmi presahuje aj na evidovanú hranicu pozemku vo vlastníctve žalobkyne č. 219/2. Geometrický plán, ktorý vypracoval, je
použiteľný pre zápis vecného bremena práva prechodu a prejazdu s tým, že vyznačil pás prechádzajúci od cesty až po pozemok žalobkyne, ktorý umožňuje prechádzať žalobkyni k nehnuteľnosti, je tam pás 1,8 metra, dá sa prejsť aj osobným autom. Na mieste rozprával s manželkou žalovaného, tá hovorila, že deti vybiehajú aj na pozemok žalobkyne, lebo oni si neuvedomujú hranice pozemku. V podstate by tak mohol aj žalovaný prechádzať po páse o šírke 1,8 metra, tak ako ho má žalobkyňa. Mohol by aj autom prejsť popri dome. Stavebný úrad môže určiť, kde bude stavba postavená, bez ohľadu na hranice pozemkov, dôležité je zabezpečenie prejazdu, pokiaľ je zapísaný v katastri nehnuteľností. Bol na mieste, robil ohliadku, ten RD žalovaného nemohol byť postavený bez toho, aby sa zasahovalo do pozemku žalobkyne. Nákladné auto sa tam nedostane bez toho, aby nezasiahol do oboch pozemkov - žalobkyne aj žalovaného. Manželka žalovaného mu to takto predostrela, že konflikt je kvôli tomu, že ich deti behajú po pozemku žalobkyne. Na mieste sa rozprával aj so susedmi, ktorí majú urobený podobný prechod na parc. 218/3, kde ide takýto pás, ako navrhol on v posudku, slúžiaci na prechod k parcele 215/1.
8. Okresný súd Prievidza rozsudkom 9C23/2021 z 10.7.2024 rozhodol tak, že s použitím Geometrického plánu vypracovaného znalcom zriadil vecné bremeno in rem v prospech nehnuteľností, ktoré sa nachádzajú v katastrálnom území D., obec D., okres I. a sú evidované na LV č. XXXX, a to k stavbe rodinného domu súp. č. XXX, ktorý je postavený na parcele reg. H. N. O. XXX a parcele registra KN C č. 216/2, parc. č. 219/1, parc. č. 219/2, parc. č. 221 a parc. č. 222. Zriadené vecné bremeno spočívalo v práve neobmedzeného práva prechodu a prejazdu cez parcely registra KN C č. 219/4 po pozemku ohraničenom navrhovanou parcelou č. C KN 219/2 v geometrickom pláne zhotovenom M. J. B. na oddelenie pozemkov C KN parc. č. 219/2 a 219/4. Predmetný geometrický plán tvoril neoddeliteľnú súčasť rozsudku.
9. Krajský súd Trenčín uznesením 19Co/20/2025 zo 17.7.2025 zrušil rozsudok Okresného súdu Prievidza a vec mu vrátil na nové konanie a nové rozhodnutie. V odôvodnení poukázal, že z obsahu žaloby vyplynulo, že žalobkyňa sa domáhala zriadenia vecného bremena ako práva neobmedzeného prechodu a prejazdu cez parcelu registra KN C č. 220/2 a 219/4 vo vlastníctve žalovaného, ktoré sú evidované na LV č. XXXX. Geometrický plán k podanej žalobe nepripojila vzhľadom na obavy, či protistrana bude akceptovať geodeta žalobkyne. Žalobkyňa navrhla, aby súd nariadil znalecké dokazovanie spočívajúce vo vypracovaní geometrického plánu k navrhovanému vecnému bremenu podľa žaloby, preto je irelevantná námietka žalovaného. Súd prvej inštancie nariadil znalecké dokazovanie znalcom z odboru geodézia, kartografia a kataster nehnuteľností, odvetvie geodézia, kartografia a fotogrametria s tým, že úlohou znalca bolo vypracovať geometrický plán, v ktorom sa vyjadrí k možnosti zriadenia vecného bremena, tak ako je uvedené v žalobe a zameria sa na nevyhnutný rozsah zriadenia vecného bremena, aby vecné bremeno zasahovalo do práv žalovaného len v nevyhnutnom rozsahu. Geometrický plán je grafickým znázornením vecného bremena k časti pozemku (§ 67 zák. č. 162/1995 Z.z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam v znení neskorších predpisov - Katastrálny zákon, platný a účinný v čase rozhodnutia súdu prvej inštancie). Podľa názoru odvolacieho súdu, vypracovaný geometrický plán nezodpovedal požadovanej žalobe o zriadenie neobmedzeného práva prechodu a prejazdu cez parcely registra C č. 220/2 a 219/4 evidované na LV č. XXXX. Vypracovaným geometrickým plánom došlo k zmene priebehu hranice medzi pozemkami C KN parc. č. 219/2 a C KN parc. č. 219/4 tak, aby v celej dĺžke C KN parcely č. 219/2 bola zachovaná šírka pozemku minimálne 1,83 m. Za daných okolností je tak rozporuplná argumentácia žalobkyne, že súd zriadil vecné bremeno len na parcelu C KN č. 219/4 o šírke 1,83 m, čo má znamenať, že záchranné zložky sa v prípade potreby dostanú až po hranicu parcely č. 219/4, ktorá končí na hranici parcely č. 219/2, ktorej vlastníčkou je žalobkyňa a táto parcela má šírku 3,21 m, pretože takáto parcela (parcela č. 219/4 v šírke 3,21 m) by následne neexistovala, nakoľko došlo k zmene priebehu hranice medzi pozemkami C KN parc. č. 219/2 a 219/4. Javí sa tak, že žalobkyňa nemala reálnu vedomosť o tom, aká konkrétna výmera vyjadruje zriadené vecné bremeno spočívajúce v práve prechodu a prejazdu. Rozhodujúcou odvolacou argumentáciou žalovaného bolo právo zriadiť vecné bremeno spočívajúce v práve cesty cez priľahlý pozemok (§ 151o ods. 3 Občianskeho zákonníka) len za podmienky, že vlastník stavby zároveň nie je vlastníkom priľahlého pozemku a prístup vlastníka k stavbe nemožno zabezpečiť inak. Pri zriaďovaní nevyhnutnej cesty rozhodnutím súdu je nevyhnutné dbať na to, aby právo vlastníka pozemku bolo obmedzené čo možno najmenej. Ak má vlastník stavby možnosť zriadiť prístup k stavbe inak, bez obmedzenia vlastníka priľahlého pozemku, nemožno právo vecného bremena, spočívajúce v práve cesty, zriadiť. Nie je možné zriadiť vecné bremeno cesty len za situácie, že by prístup pre žalobcu bol pohodlnejší, výhodnejší. Vecné bremeno spočívajúce v práve cesty zahŕňa právo prechodu a prejazdu. Znamená peší prechod a prejazd motorovým vozidlom. Poukázal ďalej, že súd má
obmedzenú dôkaznú iniciatívu. Bez návrhu súd môže vykonať dôkaz, ktorý vyplýva z verejných registrov a zoznamov, ak tieto registre alebo zoznamy nasvedčujú, že skutkové tvrdenia strán sú v rozpore so skutočnosťou, iné dôkazy bez návrh nevykoná, ak tento zákon neustanovuje inak (§ 185 ods. 2 CSP). V prejednávanej veci žalovaný v odvolacom konaní poukázal na skutočnosť, že po rozhodnutí súdu prvej inštancie žalobkyňa kúpou nadobudla parcelu reg. C č. 216/1 záhradu o výmere 124 m2, zapísanú na LV č. XXXX, nachádzajúcu sa v k.ú. D.. Keďže overenie tejto skutočnosti - existenciu vlastníctva - umožňuje verejný register (odvolací súd si za týmto účelom vyžiadal kópiu spisu V 5616/2024 kat. úz. D.), teda preukázanie a existencia vlastníctva nie je v posudzovanej veci závislá od splnenia dôkazného bremena, nejedná sa o novotu, ktorá by v odvolacom konaní nebola prípustná, súd je povinný na vlastnícke právo žalobkyne k parcele č. 216/1 prihliadať, a preto za daných okolností neobstojí záver súdu prvej inštancie, že prechod a prejazd cez parcelu KNC č. 216/1 nie je možný, lebo táto parcela patrí neznámym vlastníkom. Vzhľadom na uvedené sa stali opodstatnené námietky žalovaného, či je nevyhnutné zriadenie vecného bremena cez pozemky žalovaného potom, ako žalobkyňa nadobudla vlastnícke právo k parcele KNC č. 216/1. Preto bolo potrebné rozsudok súdu prvej inštancie zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
10. Súd na základe týchto záverov Krajského súdu Trenčín vo veci opäť konal, vyzval strany na návrhy na doplnenie dokazovania a nariadil vo veci pojednávanie.
11. Oboznámil sa s listinami predloženými žalovaným v odvolacom konaní, s kúpnou zmluvou o prevode vlastníctva čl. 211 -214, s Geometrickým plánom čl. 174a – 174b, so spisom z Okresného úradu Prievidza, správa Katastra nehnuteľností týkajúcom sa kúpnej zmluvy ktorou žalobkyňa kúpou nadobudla parcelu reg. C č. 216/1 záhradu o výmere 124 m2, zapísanú na LV č. XXXX, nachádzajúcu sa v k.ú. D.. čl. 215, 216, čl. 231
12. Právna zástupkyňa žalobkyne na pojednávaní uviedla, že nesúhlasí s rozhodnutím KS Trenčín z dôvodu, že tento sa zaoberal otázkou vecného bremena len z hľadiska prístupu k stavbe súp. č. 366 k.ú. D.. Vzal do úvahy dôkaz, ktorý v čase vydania rozsudku Okresného súdu Prievidza ani neexistoval a svoje odôvodnenie oprel o tento dôkaz. Žalobkyňa cestu k svojim pozemkom cez parcely reg. KNC č. 220/2 219/4, ktoré sú v súčasnosti vo vlastníctve žalovaného užívala aktívne až do roku 2019 ako cestu k svojej stavbe. V roku 2019, keď nadobudol tieto parcely evidované na LV XXXX žalovaný, žalobkyňa musela začať využívať prístup cez parcelu reg. KNC č. 216/1, ktorú mal v správe SPF a registrovaný na nej boli nezistení vlastníci. To znamená, že ju užívala aj napriek tomu, že nebola v jej vlastníctve a toto vlastníctvo bola nútená nejakým spôsobom vyriešiť, keďže žalovaný postavil na parcele 219/4 múr alebo oplotenie vo výške 2 metrov a tým zabránil žalobkyni, aby mohla prejsť k svojim pozemkom a stavbe. V čase, keď podali žalobu na súd, bola podaná aj žiadosť na SPF o odkúpenie parcely č. 216/1, čiže až počas sporu a po vykonaní neoprávneného oplotenia žalovaným musela riešiť iný prístup k svojej nehnuteľnosti. Krajský súd sa touto otázkou vôbec nezaoberal ani nezákonným konaním žalovaného, nezaoberal sa tým, že bez stavebného povolenia postavil oplotenie a tým spôsobil žalobkyni, že nemohla využívať svoje vlastnícke práva. Popri nehnuteľnosti žalovaného je v tesnej blízkosti nehnuteľnosti žalovaného par. Reg. C 219/2 o veľkosti 52 metrov štvorcových a túto parcelu podľa ich vedomostí využíva žalovaný. Rozhodnutie tunajšieho súdu v júli 2024 vychádzalo zo stavu v čase jeho vyhlásenia ako aj deklaruje Civilný sporový poriadok. Toto rozhodnutie bolo opodstatnené, správne, nebolo zmätočné a žalobkyňa nadobudla parc. 216/1 až v novembri 2024, žiadala Okresný súd v Prievidzi, aby vyhovel žalobe. Žiadala náhradu trov konania. Tým, že musela žalobkyňa týmto spôsobom vyriešiť prístup k svojej nehnuteľnosti, vznikla jej vysoká finančná ujma, ktorá by jej nevznikla, ak by bola možnosť dohodnúť sa so žalovaným.
13. Právny zástupca žalovaného uviedol, že nárok uplatňovaný v žalobe považuje v plnom rozsahu za nedôvodný. Žalobkyňa sa podanou žalobou domáha zriadenia vecného bremena v zmysle petitu žaloby podľa § 151 O.z. V zmysle tohto ustanovenia je možné zriadiť vecné bremeno len ak sú splnené všetky zákonné podmienky, teraz tomu tak nie je. Tvrdenie žalobkyne, že prístup k jej stavbe cez parcely žalovaného sú jedinou možnosťou ako sa dostať k jej domu, sú nepravdivé. Vstup k stavbe žalobkyne je možný aj z iných parciel a to z ulice námestie SNP z verejných komunikácii, ďalej cez parc. 203/5, 249/3, 203/8, ktoré vedú na parcelu č. 216/1, ktorá je podľa LV číslo XXXX k.ú. D. vo vlastníctve žalobkyne. Žalobkyňa dlhodobo takýto prístup aj využíva od roku 2018, čo dokazuje zmluva o prevode vlastníctva uzavretá medzi SPF a žalobkyňou v článku III. odsek 3. Pri parc. 216/1 má žalobkyňa zakúpenú aj ďalšiu
nehnuteľnosť – garáž, pri ktorej parkuje auto a následne od tohto auta pristupuje k svojmu domu cez parcelu 216/1. Z daného vyplýva, že nehnuteľnosti vo vlastníctve žalovaného nie sú jedinou možnosťou, prostredníctvom ktorej sa žalobkyňa dostane do svojej nehnuteľnosti, ale iba ďalšou možnosťou. Je neprípustné, aby došlo k hrubému zásahu do vlastníckych práv žalovaného iba za účelom zjednodušenia prístupu žalobkyne k jej nehnuteľnosti.
14. Podľa § 123 Občianskeho zákonníka, vlastník je v medziach zákona oprávnený predmet svojho vlastníctva držať, užívať, požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním.
Podľa § 124 Občianskeho zákonníka, všetci vlastníci majú rovnaké práva a povinnosti a poskytuje sa im rovnaká právna ochrana.
Podľa § 126 ods. 1 Občianskeho zákonníka, vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto do jeho vlastníckeho práva neoprávnene zasahuje; najmä sa môže domáhať vydania veci od toho, kto mu ju neprávom zadržuje.
Podľa § 151o ods. 3 Občianskeho zákonníka ak nie je vlastník stavby zároveň vlastníkom priľahlého pozemku a prístup vlastníka k stavbe nemožno zabezpečiť inak, súd môže na návrh vlastníka stavby zriadiť vecné bremeno v prospech vlastníka stavby spočívajúce v práve cesty cez priľahlý pozemok.
15. Podľa komentára k Občianskemu zákonníku (OZ), súd môže rozhodnúť o zriadení vecného bremena spočívajúceho v práve cesty len na návrh. Žalobcom je vlastník stavby, ktorému chýba prístup k verejnej komunikácii. Nie je vylúčené, aby návrh bol podaný vzájomnou žalobou v spore, v ktorom sa žalobca domáha, aby sa vlastník stavby zdržal prechádzania a prejazdu cez cudzí pozemok. Žaloba na zriadenie práva cesty zodpovedajúceho vecnému bremenu musí byť určitá. Musí z nej vyplývať, ku ktorému pozemku a v prospech ktorej stavby má byť právo cesty zriadené a čo žalobca navrhuje. Podmienkou úspešnosti uvedenej žaloby je splnenie nasledovných hmotnoprávnych podmienok:
a) vlastník stavby nie je súčasne vlastníkom priľahlého pozemku, ktorý umožňuje prístup k stavbe, b) prístup vlastníka k stavbe nemožno zabezpečiť inak. Prvou podmienkou zriadenia vecného bremena vo forme práva cesty je, že buď celá stavba stojí na cudzom pozemku, alebo stavba síce stojí na pozemku vlastníka stavby, avšak priľahlý pozemok, ktorý umožňuje prístup k stavbe z verejnej komunikácie, je vo vlastníctve inej osoby.
Súd môže v prospech vlastníka stavby zriadiť právo cesty cez cudzí pozemok v zmysle§ 151o ods.3 OZ i keď je táto stavba obklopená pozemkami vlastníka stavby, pravda, za podmienky, že sa vlastník cez svoje pozemky nedostane k verejnej komunikácii (porovnaj Rc 60/2006).
Cesta cez priľahlý pozemok, ktorého vlastníkom je iná osoba ako vlastník stavby, musí byť vedená tak, aby čo najmenej zasahovala do práva vlastníka pozemku a aby právo cesty splnilo svoj hospodársky účel. Nevyhnutná cesta cez cudzí pozemok musí byť trasovaná tak, aby čo najmenej obťažovala vlastníka pozemku, aby bola teda čo najhospodárnejšia (najkratšia) a súčasne aby splnila svoj hlavný účel: aby sa vlastník stavby mohol zo stavby dostať na verejnú komunikáciu. Prístup vlastníka stavby t.j. žalobcu musí byť zabezpečený k verejnej komunikácii (ceste). Verejné cesty sú vymedzené v zákone č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách (cestný zákon) v znení neskorších predpisov. Vecné bremeno môže byť zriadené buď k existujúcej ceste alebo na náklady žalobcu alebo jeho pričinením môže byť zriadená nová cesta. Nevyhnutnú cestu podľa ustanovenia § 151o ods. 3 OZ možno zriadiť len za účelom prístupu k stavbe. Priľahlým pozemkom môžu byť aj vzdialenejšie pozemky, ak právo cesty je potrebné zabezpečiť cez viacero pozemkov tak, aby vlastník stavby mal prístup k svojej stavbe.
Druhou podmienkou na zriadenie vecného bremena spočívajúceho v práve cesty je, že prístup k stavbe nemožno zabezpečiť inak, teda najmä na základe zmluvy. Z uvedeného vyplýva, že právo cesty cez cudzí pozemok je núdzovým riešením, keď nemožno iným spôsobom zabezpečiť prístup vlastníka stavby na verejnú komunikáciu. Podmienka, že prístup vlastníka k stavbe nemožno zabezpečiť inak, nie je splnená, ak vlastník priľahlého pozemku, ktorý má slúžiť ako cesta, ponúkol vlastníkovi stavby, že
mu pozemok alebo jeho časť predá alebo že mu zriadi vecné bremeno cesty zmluvou, a to za obvyklú cenu (Rc 32/2006).
Ak je k stavbe priamy prístup z verejnej komunikácie, nemožno prostredníctvom práva cesty vynucovať prístup k stavbe aj z inej strany cez priľahlý pozemok patriaci inému vlastníkovi, aj keby tento prístup bol pre vlastníka stavby výhodnejší.
Vecné bremeno cesty nemôže súd zriadiť, ak žalobca má prístup k stavbe na základe obligačného práva (napr. na základe nájomnej zmluvy) alebo môže na prístup využiť iné pozemky, ktoré má vo vlastníctve. Skutočnosť, že prístup zriadený cez cudzí pozemok na základe práva zodpovedajúceho vecnému bremenu môže byť pre žalobcu pohodlnejší alebo výhodnejší alebo že by sa nezaobišiel bez stavebných úprav, nemá pre rozhodovanie súdu význam.
Súd pri rozhodovaní o práve cesty zoberie do úvahy, že ide o vážny zásah do práva vlastníka pozemku. Preto musí vždy zobrať do úvahy spravodlivý pomer medzi výhodou, ktorú cesta poskytuje vlastníkovi stavby, a ujmou, ktorá by vznikla zriadením cesty pre vlastníka zaťaženej nehnuteľnosti (pozri § 151p ods.3 OZ) náklady spojené so zriadením cesty cez vlastný pozemok sú neprimerane vysoké v porovnaní s ujmou, ktorá by zriadením vecného bremena bola spôsobená vlastníkovi priľahlého pozemku, súd vecné bremeno práva cesty v prospech vlastníka stavby zriadi. Súd by mal vždy prihliadať na to, aby stavbu bolo možné riadne užívať a aby vlastník pozemku, cez ktorý má právo cesty viesť, bol obmedzený čo najmenej. Takto je povinný súd postupovať najmä v prípade, ak je viac možností, kadiaľ by trasa cesty mohla cez pozemok viesť. Vzhľadom na to, že z právneho predpisu v tomto prípade vyplýva určitý spôsob vyporiadania vzťahu medzi účastníkmi § 153 ods.2 OSP), nie je súd viazaný návrhom žalobcu a pokiaľ žalobca navrhuje nevhodný priebeh cesty, môže ju súd zriadiť na inom mieste.
16. Medzi stranami sporu nebolo sporné a vyplýva to i z dôkazov predložených žalobkyňou, najmä listov vlastníctva, snímky z mapy a podielnej listiny č.d. 844/49, ako aj z geometrických plánov GP č. 762-0877-7 zo dňa 2.12.1977, GP č. 244-208-891-90 zo dňa 31.10.1991, darovacích zmlúv zo dňa 5.2.1992 a návrhu na registráciu darovacej zmluvy, že na svoje pozemky a do rodinného domu číslo súpisné 366 prechádzala žalobkyňa cez parcelu registra KN C č. 219/2, druh pozemku zastavaná plocha a nádvoria o výmere 52 m 2 , ktorej je vlastníčkou a cez parcelu registra KN C č. 220/2, druh pozemku záhrada o výmere 90 m, ktorej vlastníkom je žalovaný. Takýto prístup sa podľa jej nezosporneného tvrdenia tradoval od roku 1949. Už v roku 1949 bol tento vstup do jej rodinného domu riešený v tzv. Podielnej listine zo dňa 22.4.1949 a ktorá bola evidovaná v pozemkovej knihe pod číslom č.d. 844/49. V súčasnom období však žalovaný vybudoval 2- metrový múr na parcele registra KN C č. 220/2 a parcele registra KN C č. 219/4, čím úplne znemožnil prístup na pozemky žalobkyni. O tom svedčí list vlastníctva č. XXXX, snímka z katastrálnej mapy, podielna listina č.d. 844/49 a nákres vybudovaného múru. Na základe vyššie uvedenej Podielnej listiny bol v prospech predchádzajúcej vlastníčky nehnuteľností, ktoré v súčasnosti vlastní žalobkyňa, p. J. K. (matke žalobkyne) zapísané právo prechodu cez pôvodnú parcelu č. 27/10, z ktorej bola vytvorená súčasná parcela 220/2 a 221. Tento stav bol dodržiavaný v zmysle uvedenej listiny až do času, kedy nehnuteľnosť rodinný dom č. s. 365 na parcele č. 219/5 a parcely registra KN C č. 219/4 a 220/2 nekúpil súčasný vlastník - žalovaný. Tento úplne zamedzil vybudovaným múrom prechod žalobkyni na jej pozemky a k stavbe, čím jej znemožnil tento prístup k jej nehnuteľnosti.
Nebolo sporné, že v roku 1977 bol vypracovaný GP č. 762-0877-7 zo dňa 2.12.1977, ktorým bol zdokumentovaný stav pozemkov a zároveň vytvorená nová parcela č. 27/12. Na tomto GP je znázornené, že parcela č. 220/2, ktorú v súčasnosti vlastní žalovaný patrila kedysi k domu, ktorý vlastní žalobkyňa, teda k parcele č. 27/2 až v roku 1992 došlo k opätovnému prerozdeleniu týchto parciel a vtedy sa časť pôvodnej parcely č. 27/2, ktorá patrila k domu žalobkyne priradila k parcele č. 27/10. Tento stav pozemkov bol riešený takto z dôvodu, že vlastníkom nehnuteľnosti, z ktorej boli neskôr vytvorené samostatné stavebné pozemky boli predkovia žalobkyne. Pôvodná parcela, ktorá bola v pozemnoknižnej vložke č. XXX, registrovaná pod č. XX/X, bola rozdelená na štyri stavebné pozemky, ktoré boli rozdelené medzi členov rodiny. Na pozemkoch si postupne postavili domy dvaja bratia a dve sestry. Prechod cez jednotlivé pozemky bol bezproblémový a nebolo potrebné riešiť právo prechodu. Neskôr, aby mal každý z nich identifikované svoje vlastníctvo, boli vypracované GP, v roku 1977 a následne v roku 1992, ku ktorému bola spísaná aj darovacia zmluva, ktorou si vlastníci domov, usporiadali pozemky. Darovacou zmluvou zo dňa 5.2.1992, ktorá nadväzovala na GP č. 244-208-891-90 zo dňa 31.10.1991, overený
Krajskou správou geodézie a kartografie dňa 1.11.1991, bola vytvorená parcela č. 219/2, druh pozemku spoločný vchod o výmere 52 m2 a tento pozemok bol darovaný p. J. K., matke žalobkyne.
Následne, ako jednotliví bývalí vlastníci nehnuteľností zomierali tieto pozemky dedili ich dedičia- deti, vnuci a títo sa rozhodli tieto nehnuteľnosti predať tretím osobám. O tom svedčí GP č. 762-0877-7 zo dňa 2.12.1977, GP č. 244-208-891-90 zo dňa 31.10.1991, darovacie zmluvy zo dňa 5.2.1992, návrh na registráciu darovacej zmluvy. P. J. K. zomrela v roku 2016, do tohto obdobia nebol žiadny problém s prechodom k jej rodinnému domu, ktorý je postavený na parcele registra KN C č. 222 až do roku 2019, kedy nadobudol kúpou nehnuteľnosti evidované na liste vlastníctva č. XXXX žalovaný, ten začal žalobkyňu a jej manžela obmedzovať v prechode a vyvrcholilo to tým, že im výstavbou plotu vo výške 2 metre úplne zablokoval vstup na ich pozemky a k rodinnému domu a to aj napriek tomu, že pred jeho domom je aj parcela č. 219/2, ktorú vlastní žalobkyňa. Bolo preukázané, že žalovaný doteraz nemá stavebné povolenie na vybudovanie plotu, ktorý postavil na mieste.
Nebolo sporné, že žalobkyňa má vedený trvalý pobyt na Ul. C. O. I. XXX/XX. Uvedená nehnuteľnosť - rodinný dom je vo vlastníctve žalobkyne, je postavená na parc. č. C KN č. 222.
17. V čase prvého rozhodovania mal súd preukázané, ako to tvrdila žalobkyňa, že prístup žalobkyne zo strany komunikácie Nám. SNP, tak ako ho opísala v svojom vyjadrení právna zástupkyňa žalovaného nie je možný, nakoľko parcela registra KN C č. 216/1, cez ktorú má prístup viesť, patrí neznámym vlastníkom a preto je v správe Slovenského pozemkové fondu čo vyplýva z verejne dostupného registra. Parcela registra KN C 216/1 nemala zavedený list vlastníctva, pretože nebolo možné sa spojiť s vlastníkmi pôvodnej parcely registra KN E. č. 19 a usporiadať' vlastníctvo k novovytvorenej parcele registra KN C E. 216/1. Parcela registra KN E č. 216/1, druh pozemku orná pôda bola v majetku Mesta D., ale táto parcela mala len 3 m 2 a nachádza sa na inom mieste a nie pri nehnuteľnostiach žalobkyne. Možnosť prechodu cez parcelu č. 216/1 KN C nebola alternatívou prechodu ako ho predpokladá ustanovenia § 151o ods 3 Občianskeho zákonníka. Po vybudovaní múru žalovaným síce nemala žalobkyňa inú možnosť ako využívať prístup k svojmu rodinnému domu aj cez parcelu KN C 216/1, ale užívala ju po neoprávnenom zásahu žalovaného do pokojného stavu, neoprávnene a z donútenia žalovaným, pretože inak by sa do svojho domu, ktorý trvale užíva ani nedostala. Teda pokiaľ právna zástupkyňa žalovaného tvrdila, že má žalobkyňa aj iný prístup ( podľa mapy č.l. 53 ) cez parcely 249/1, 203/8,216/1 ktoré spravuje SPF, išlo o prístup cez tri pozemky ktoré neboli vo vlastníctve žalobkyne, a potom nebolo možné konštatovať, že má žalobkyňa zabezpečený prístup k nehnuteľnosti cez iný svoj pozemok. Tiež bolo nesporné, že žalovaný žalobkyni neponúkol, že jej pozemok alebo jeho časť predá alebo že jej zriadi vecné bremeno cesty zmluvou.
18. Súd bol v ďalšom konaní viazaný právnym názorom Krajského súdu Trenčín. Po rozhodnutí súdu prvej inštancie žalobkyňa kúpou nadobudla parcelu reg. C č. 216/1 záhradu o výmere 124 m2, zapísanú na LV č. XXXX, nachádzajúcu sa v k.ú. D.. Súd je povinný na vlastnícke právo žalobkyne k parcele č. 216/1 prihliadať, a preto za daných okolností neobstojí pôvodný záver súdu prvej inštancie, že prechod a prejazd cez parcelu KNC č. 216/1 nie je možný, lebo táto parcela patrí neznámym vlastníkom. Zároveň s tým je spojený záver, že prístup vlastníka - žalobkyne k stavbe možno zabezpečiť inak, teda cez danú parcelu a preto súd žalobu zamietol.
19. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Podľa § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. Podľa § 257 Civilného sporového poriadku výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa. Účelom ustanovenia § 257 CSP je umožniť súdu zmierniť dôsledky právnych noriem upravujúcich náhradu trov konania zavedením moderačného absolučného práva. Toto ustanovenie je výrazom skutočnosti, že tam, kde zákon nemôže byť natoľko kazuistický, aby postihol celú rozmanitosť života, právo sa dotvára sudcovským výkladom v medziach ustanovených všeobecnými podmienkami uvedenými v zákone, za splnenia ktorých môže dôjsť rozhodnutím súdu k inému záveru o náhrade trov konania, než by plynul z použitia všeobecných zásad náhrady trov konania. Civilný sporový poriadok vyžaduje pre realizáciu tohto sudcovského moderačného práva, aby v danom prípade išlo o výnimočné okolnosti a dôvody hodné osobitného zreteľa. Jednou zo skupín prípadov, v ktorých aplikácia tohto ustanovenia prichádza do úvahy, sú prípady
charakteristické sociálnym aspektom, ktorý vystupuje do popredia vtedy, keď povinná strana sporu nemôže uhradiť náhradu trov konania z dôvodov, ktoré sama nezavinila, alebo ich môže uhradiť len s veľkými ťažkosťami. V takýchto prípadoch súd zohľadňuje osobné, majetkové, zárobkové a iné pomery oboch strán, prihliada na postoj strán v konaní a prípadne iné okolnosti a môže dospieť k záveru o úplnom nepriznaní trov konania úspešnej strane alebo o nepriznaní čiastočnom, a to práve s ohľadom na intenzitu preukázaných dôvodov hodných osobitného zreteľa (citované z uznesenia Ústavného súdu SR z 8. decembra 2011, sp. zn. II. ÚS 563/2011-14, a prispôsobené novej právnej úprave). V sporovom konaní sa povinnosť nahradiť trovy konania spravuje predovšetkým zásadou úspechu v konaní (§ 255 CSP). Aplikácia ustanovenia § 257 CSP pri rozhodovaní o náhrade trov konania prichádza do úvahy v prípadoch, keď síce sú naplnené všetky predpoklady na priznanie náhrady trov konania podľa § 255a nasl. CSP , súd však dôjde k záveru, že sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré náhradu trov celkom alebo sčasti neprizná. Musí ísť o celkom výnimočný prípad, ktorý musí byť v rozhodnutí aj náležite odôvodnený. Výnimočnosť môže spočívať tak v okolnostiach danej veci, ako aj v okolnostiach u strán sporu. Rozhodnutie o nepriznaní náhrady trov konania podľa § 257 CSP sa nesmie javiť ako neprimeraná tvrdosť voči subjektom konania a nesmie odporovať dobrým mravom.Judikatúra tiež konštatovala, že toto ustanovenie nie je možné považovať za predpis, ktorý by zakladal jeho voľnú možnosť aplikácie (v zmysle svojvôle), ale ide o ustanovenie, podľa ktorého je súd povinný skúmať, či v prejednávanej veci neexistujú zvláštne okolnosti hodné osobitného zreteľa, na ktoré je potrebné pri stanovení povinnosti nahradiť trovy konania výnimočne prihliadnuť.
V danom prípade súd zohľadnil, že dôvodom celého sporu bol zásah žalovaného do pokojného stavu ako je to konštatované vyššie. Tiež možno konštatovať, že žalobkyňa sa stala v spore neúspešnou z dôvodu, že sama odstránila dôvod sporu, keď kúpila parcelu umožňujúcu jej prechod k jej nehnuteľnosti. Súd strany upozornil na možné použitie tohto ustanovenia. Preto hoci žalovaný bol v konaní plne úspešný, súd mu nepriznal nárok na náhradu trov konania.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia písomne na Krajský súd v Trenčíne. Odvolanie sa podáva na Okresný súd Prievidza v dvoch vyhotoveniach. Odvolanie musí obsahovať okrem všeobecných náležitostí ( ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, spisovú značku, čo sa ním sleduje a podpis), označenie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa toto rozhodnutie považuje za nesprávne ( odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie môže byť odôvodnené len skutočnosťami uvedenými v § 365 ods. 1,2 CSP. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie podľa ustanovení o výkone rozhodnutia zákona č.65/2001 Z.z. a Exekučného poriadku.