Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_6C-1-2022.pdf
PDF · 250.54 KB
Case nature
Area
Subarea
6C/1/2022
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Komárno, sudcom JUDr. Máriom Pivarčim, v spore žalobcu: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. D. C. XXX, v konaní zastúpený: Mgr. Zsolt Ördögh, advokát so sídlom Turecká 36, Nové Zámky, proti žalovaným: 1/ E. F., nar. XX.XX.XXX, bytom E. G. XXXX/XX, H., zastúpenou zákonnou zástupkyňou – matkou I. J., nar. XX.XX.XXXX, bytom E. G. XXXX/XX, H., v konaní zastúpená: JUDr. Karin Gőghová, PhD., advokátka so sídlom Eötvösova 1/14, Komárno, 2/ K. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom L. XXX/X, XXX XX M., o určenie vlastníckeho práva, takto
r o z h o d o l :
I. Súd z a m i e t a návrh žalobcu na prerušenie konania do skončenia trestného konania vedeného na Úrade boja proti organizovanej kriminalite PPZ, expozitúra Západ pod ČVS: L./G..
II. Súd u r č u j e , že žalobca je výlučným vlastníkom nehnuteľností vedených Okresným úradom Komárno, katastrálny odbor, na liste vlastníctva číslo XX, pre okres Komárno, obec a katastrálne územie C. D. C., ako parcely reg. „C“, evidované na katastrálnej mape a to parcely č. 154/5 – zastavaná plocha a nádvorie o výmere 569 m2, parcely č. 154/10 – záhrada o výmere 199 m2 a stavby – rodinný dom so súpisným číslom XXX postavenej na parcele registra „C“ parcelné č. 154/5 v celosti.
III. Žalobca m á voči žalovaným 1/ a 2/ n á r o k na náhradu trov konania v rozsahu 100%.
o d ô v o d n e n i e :
1. Dňa 06.01.2022 bola tunajšiemu súdu doručená žaloba žalobcu, ktorou sa voči žalovanej 1/ (jej právnym predchodcom bol N. F., nar. XX.XX.XXXX, zomr. XX.XX.XXXX, naposledy bytom O. XXX/ X, M., ktorý v priebehu konania zomrel a preto súd pokračoval so žalovanou 1/, ktorá sa stala jednou dedičkou po neb. N. F.) a žalovanej 2/ domáhal určenia, že žalobca je výlučným vlastníkom nehnuteľností vedených Okresným úradom Komárno, katastrálny odbor, na liste vlastníctva číslo XX, pre okres Komárno, obec a katastrálne územie C. D. C., ako parcely reg. „C“, evidované na katastrálnej mape a to parcely č. 154/5 – zastavaná plocha a nádvorie o výmere 569 m2, parcely č. 154/10 – záhrada o výmere 199 m2 a stavby – rodinný dom so súpisným číslom XXX postavenej na parcele registra „C“ parcelné č. 154/5 v celosti (pozn. súdu – ďalej v texte ako predmetná nehnuteľnosť alebo predmetné nehnuteľnosti). Žalobca uviedol, že predmetné nehnuteľnosti tvorili pôvodne jeho vlastníctvo a v súčasnosti tvoria vlastníctvo žalovaných v podiele 1/2 pre každú. Uviedol, že v minulosti prišla jeho rodina o pozemky, snažili sa ich získať späť a keď našli leták v poštovej schránke s inzerátom v znení, že LION dokáže vymôcť pohľadávky, matka žalobcu zavolala na tam uvedené telefónne číslo. Žalobca uviedol, že osoba ktorá konala za túto spoločnosť sa do telefónu predstavila ako P. E., ktorý mal uviesť, že všetko vybaví, aby získali pôdu späť. Vo februári 2021 ich (žalobcu a jeho matku) mal dotyčný zobrať k notárovi a dal žalobcovi podpísať päť papierov – potvrdení o tom, že počnúc od mája 2021 im dotyčná osoba každý mesiac na päťkrát vyplatí po 5.000,- eur. K vyplateniu uvedenej sumy nikdy nedošlo a žalobca nedostal žiadnu kópiu z týchto papierov. Až keď žalobcovi nebolo doručené
rozhodnutie vyrubení dane z nehnuteľnosti, zistil, že predmetné nehnuteľnosti už sú v jeho vlastníctve a sú v podielovom spoluvlastníctve žalovaných, ktorých žalobca nepozná, nebol s nimi v kontakte, nič im nepredal. Následne zistil, že kúpnou zmluvou zo dňa 12.02.2021 došlo k prevodu predmetných nehnuteľností na P. E., ktorý ich následne odpredal kúpnou zmluvou zo dňa 21.03.2021 žalovaným. Uviedol, že žalobca bol uvedený do omylu a podviedli ho. Nikdy nechcel predmetné nehnuteľnosti predať a bola využitá jeho dôverčivosť a nevedomosť. Prejudiciálnou otázkou žiadal, aby súd vyriešil platnosť kúpnych zmlúv.
2. K žalobe žalovaní uviedli, že žalobca neuvádza žiadne dôkazy na podporu svojich tvrdení, neuvádza kto a ako ho mal uviesť do omylu a v čom mal spočívať jeho omyl. Sám žalobca mal v žalobe uviesť, že podpisoval vo februári 2021 u notára nejaké papiere a je tak zrejmé, že riadne u notára podpísal kúpnu zmluvu zo dňa 12.02.2021 o predaji predmetných nehnuteľností kupujúcemu P. E., od ktorého potom predmetné nehnuteľnosti kúpili žalovaní. Okrem toho žalobca v žalobe priznáva, že P. E. podpísal aj nejaké potvrdenie o prijatí peňazí. Žalovaným nie je známe, že by bol žalobca osobou pozbavenou na právne úkony, evidentne tak musel vedieť, aké právne úkony vykonal, a teda že podpisuje kúpnu zmluvu na svoje nehnuteľnosti a potvrdenia o prijatí kúpnej ceny. Nie je uveriteľné, že by niekto u notára podpisoval nejaké dokumenty, s ktorými by sa vopred riadne neoboznámil, k notárovi sa predsa musel žalobca dostaviť po nejakej predchádzajúcej dohode a s nejakým účelom, nešiel by tam len tak. Žalovaní neboli žiadnym spôsobom účastníkmi prvej Kúpnej zmluvy zo dňa 12.02.2021 ani rokovaní o uzavretí tejto zmluvy. Žalovaní poukazujú na to, že predmetné nehnuteľnosti nadobudli od predávajúceho P. E. na základe Kúpnej zmluvy zo dňa 11.03.2021. Žalovaní predmetné nehnuteľnosti nadobudli do svojho podielového spoluvlastníctva každý v podiele 1. Okrem predmetných nehnuteľností nadobudol žalovaný 1/ (vtedy N. F.) do svojho výlučného vlastníctva v podiele 1/1 aj pozemok parc. č. 329/1 o výmere 812 m2, druh pozemku: vodná plocha a žalovaná 2/ do svojho výlučného vlastníctva v podiele 1/1 aj pozemok parc.č. 311/1 o výmere 224 m2, druh pozemku: záhrada a pozemok parc.č. 311/2 o výmere 361 m2, druh pozemku: záhrada. Zmluvné strany sa tu dohodli na celkovej kúpnej cene 35.000,- eur za celý predmet prevodu, pričom podľa článku III. Kúpnej zmluvy žalovaný 1/ mal zaplatiť kúpnu cenu 18.000,00 eur (zaplatil dňa 11.03.2021) a žalovaná 2/ mala zaplatiť kúpnu cenu 17.000,00 eur (zaplatila dňa 17.03.2021). Uviedli, že predmetné nehnuteľnosti nadobudli dobromyseľne, a to od predávajúceho, u ktorého nemali dôvod pochybovať o jeho vlastníckom práve k predávaným nehnuteľnostiam. Žalovaní ako dobromyseľní nadobúdatelia tak žiadnym spôsobom žalobcu, ktorého nikdy nevideli, neuviedli do omylu, ani ho žiadnym spôsobom nepodviedli, ani sa nijako neprevinili proti dobrým mravom. Žalovaní sa domnievali, že ich vlastnícke právo nadobudnuté dobromyseľne si zaslúži väčšiu právnu ochranu ako vlastnícke právo žalobcu, ktorý ho stratil na základe svojho vlastného právneho úkonu, pričom možno mať pochybnosti o tom, či bol naozaj podvedený, a teda či táto jeho žaloba nie je podávaná v rozpore s dobrými mravmi. Žiadali preto žalobu zamietnuť.
3. V replike žalobca uviedol, že žalovaní napriek tvrdeniam o dobromyseľnosti dobromyseľnými neboli, čo mali preukázať svedecké výpovede. Uviedol, že žalovaní a ani P. E. sa nesprávali ako osoby mieniace skutočne nadobudnúť vlastnícke právo k predmetným nehnuteľnostiam, keďže nikdy neboli na ohliadke predmetných nehnuteľností či už pred alebo po uzavretí spornej zmluvy, nikdy nenadviazali kontakt s osobami žijúcimi a bývajúcimi v predmetnej nehnuteľnosti o ich vysťahovaní, nikdy nedisponovali kľúčmi od predmetnej nehnuteľnosti a napokon nikdy nehnuteľnosť neužívali. Žalobca uviedol, že bez rozhodnutia o žalobe nemá možnosť dosiahnuť zmenu zápisu vlastníckeho práva v katastri nehnuteľností.
4. Na prejednanie veci súd nariadil pojednávania. Strany sporu zotrvali na svojich písomných vyjadreniach. Súd vykonal na pojednávaniach výsluch strán sporu, svedkov, oboznámil listinné dôkazy.
5. Žalobca na pojednávaní postupom podľa § 150 ods. 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP) uviedol, že v roku 2016 predali 2 parcely pánovi Q. H., pričom na kúpnej zmluve bolo uvedených namiesto 2 parciel až 8 parciel a asi 2 a pol roka potom chcela ísť matka zaplatiť daň na obecný úrad a tam jej oznámili, že už pozemky nevlastnia, ale vlastnia len rodinný dom. Najprv zaplatili spoločnosti SLONI sumu 8.000,- eur za účelom vymoženia pozemkov, ale táto spoločnosť skrachovala. Tieto parcely boli na mene žalobcu a boli tam aj také parcely, o ktorých ani netušil, že sú na jeho mene. Spoločnosť LION kontaktovala žalobcova matka. S pánom E., ktorého predtým nepoznal, komunikovala jeho matka, nevedel uviesť koľkokrát, žalobca sa s ním rozprával osobne asi 5-6 krát, potom len telefonicky. Žalobca od E. nič nechcel, to len žalobcova matka chcela pozemky naspäť, napriek tomu,
že jej žalobca hovoril, aby s tým prestala. Napokon ale súhlasil aj žalobca s tým, aby sa tieto pozemky vrátili naspäť, pričom on nikdy takéto veci predtým nevybavoval. E. mal žalobcovi uviesť, že to vyrieši, aby sa pozemky dostali naspäť s tým, že nakoniec pán H. aj vrátil dva pozemky a preto E. verili, že všetko získa naspäť. Žalobcova matka si požičala od známeho 28.000,- eur a časť z týchto peňazí (od 5 do 10 tisíc eur) E. zaplatila, ale neexistuje o tom žiaden papier. Na týchto stretnutiach E. pýtal ďalšie a ďalšie peniaze, z pivnice rodinného domu zmizli nejaké sudy, lis, matka mu dala aj šperky. Pán E. na týchto stretnutiach matke žalobcu uvádzal, že vec sa rieši. Matka sa s E. následne dohodla, že sa predá pozemok na konci dediny (pozn. súdu - nie predmetná nehnuteľnosť, keďže ďalej v texte pri výpovediach opisovaná aj ako „ošipáreň“) vo vlastníctve žalobcu. E. žalobcovi povedal, aby podpísal papier (kúpnu zmluvu), žalobca ho aj podpísal, aj keď nepoznal ich obsah a udialo sa to pred notárom v Dunajskej Strede. Žalobca E. dôveroval, pretože E. mal údajne tieto už pozemky získať naspäť pre žalobcu. Keď prišli domov od notára, tak E. dal žalobcovi podpísať jeden papier, ktorý podpísal na 5 miestach, kde bolo uvedené, že žalobcovi v mesiacoch január až máj 2021 zaplatí sumu po 5 tisíc eur. Tento papier zobral E.. Všetky listiny, ktoré kedy žalobca dostal alebo mu boli doručené, si zobral E. a žalobca si nepamätal, že by mu nejaká listina zostala. Zo strany LION alebo zo strany E. žalobcovi nebolo nikdy nič vyplatené. Uzatvorenie zmluvy vo februári 2021 prebehlo tak, že E. pre žalobcu prišiel, zobral ho k notárovi do Komárna, zmluvy sa podpísali a následne sa už nič iné zo strany E. nedialo. E. uzatvorenie týchto zmlúv žalobcovi odôvodňoval tým spôsobom, že takto uzatvorená kúpna zmluva bude v prípade postupu voči pánovi H. preukazovať, že E. má nárok na tie pozemky. E. mu nepovedal dokedy bude táto fiktívna zmluva platiť a po uzatvorení tejto zmluvy už E. nevedeli zastihnúť. Žalobca ale uviedol aj to, že po celý čas komunikoval s osobou, ktorá sa predstavila ako P. E.. Tvrdil, že vo február 2021 podpísal žalobca u notára v Komárne fiktívnu zmluvu – predkúpnu zmluvu pozemky. Pre ozrejmenie uviedol, že E. mu mal povedať, že vyhotovil predkúpnu zmluvu z toho dôvodu, aby vedel zaútočiť na pána H. kvôli tým pozemkom, ktoré žalobcovi zobral ešte pred 6 rokmi. Mesiac na to predmetné nehnuteľnosti E. predal žalovaným a minulý rok v auguste 2021 žalobcovi kamarát povedal, že predmetné nehnuteľnosti už nie sú na jeho mene a že to našiel na internete. Začiatkom augusta 2021 začalo zastrašovanie a to formou sms správ o tom, aby sa žalobca z matkou z predmetných nehnuteľností do konca septembra 2021 vysťahovali a zaplatili sumu 30.000,- eur, ktorú mali dlhovať. Žalobca uviedol, že nedisponuje žiadnymi listinnými dôkazmi a to z dôvodu, že v prípade ak aj žalobcovi bola nejaká listina doručená, tak E. prišiel a tieto listiny zobral, častokrát ešte neotvorené. To bolo čudné, že pán E. bol u nás skôr, ako pošta, podľa toho asi vedel, že žalobcovi bude niečo doručené. Uviedol, že si žiadne listiny nikdy neprečítal, lebo E. dôveroval, keďže žalobcovi tie dva pozemky vrátil späť.
6. Právny predchodca žalovanej 1/ (N. F.) na pojednávaní dňa 20.09.2022 postupom podľa § 150 ods. 2 CSP uviedol, že v tejto veci komunikovali s B. E., ktorý je jeho známym a pozná aj P. E.. N. F. uviedol, že pracuje s nehnuteľnosťami s tým, že asi pre 1 a pol rokom ho kontaktoval B. E., že má na predaj predmetné nehnuteľnosti za 35.000,- eur, ktoré so sestrou – žalovanou 2/ kúpili ako podieloví spoluvlastníci. B. E. zabezpečoval zmluvy a žalovaní previedli na účet peniaze a podľa listu vlastníctva bola predmetná nehnuteľnosť na P. E.. Predmetnú nehnuteľnosť chceli na investíciu, alebo ju nechať pre krstného syna. Žalovaní v predmetnej nehnuteľnosti nechceli bývať. B. E. mal žalovaným uviesť, že predmetná nehnuteľnosť je v ich vlastníctve s tým, že žalovaná 2/ si predmetné nehnuteľnosti bola aj pozrieť, kedy bola prítomná aj matka žalobcu. Na obhliadke predmetnej nehnuteľnosti bol prítomný aj B. E., ktorý mal povedal, že tam už dlho nebudú, pretože musia opustiť nehnuteľnosť. N. F. skontroloval tieto parcely na internete a potom sa so žalovanou 2/ rozhodli, že predmetnú nehnuteľnosť kúpia. Pred notárom to prebiehalo tak, že B. E. priniesol kúpnu zmluvu a túto podpísali pred notárom. Ani P. ani B. E. im nič bližšie ku kúpnej zmluve nepovedali. Svoju dobromyseľnosť odôvodňoval od tej skutočnosti, že predmetné nehnuteľnosti boli na mene P. E. a riadne zaplatili prevodom na účet P. E..
7. Žalobca pri svojom následnom výsluchu (ktorý bol navrhnutý po výsluchu P. a B. E. a vykonaný na pojednávaní dňa 17.01.2023 ) k veci samej podstatné uviedol, že jeho matka chcela získať naspäť pozemky, videla inzeráty, kde bolo uvedené, že vymáhajú pohľadávky a pomáhajú získať naspäť neprávom kúpené veci, a preto oslovila E. (pozn. súdu - žalobca celý čas vypovedal o tom, že bol v kontakte a komunikoval s P. E.). Tvrdil, že B. na pojednávaní videl prvýkrát a že sa stretával len s P.. Žalobca uviedol, že komunikoval s P. E., B. E. nepozná. Naviac podľa jeho vnímania B. o sebe na pojednávaní uviedol, že je plavčík. Uviedol, že s E. komunikovala jeho matka preto, lebo žalobca nerozumie „papierovačkám a vybavovačkám“. Uviedol, že s E. komunikovali po maďarsky. Matka chcela získať tieto pozemky späť, pričom o predaji predmetných nehnuteľností nebola reč. Uviedol, že matke dôveroval, keďže už aj predtým nejaké veci vybavovala, ale zároveň uviedol aj to, že jeho matka typ
človeka, ktorý rád vybavuje a len si myslí, že tomu rozumie. Čo sa týka pozemkov, ktoré H. kúpil, žalobca vypovedal, že H. chcel v roku 2016 kúpiť dve parcely a to 80 árovú a 30 árovú, pričom na kúpnu zmluvu sa dostali aj iné parcely a stavebné pozemky, ktoré žalobca predať nechcel a dozvedel sa o tom až v roku 2019. Uviedol, že po pár stretnutiach s E. „istá“ osoba (s menom N.) priniesla žalobcovi papiere o tom, že dva pozemky, ktoré pán H. kúpil, žalobcovi aj vrátil. Následne žalobca s matkou začali E. dôverovať. Matka žalobcu žiadala od p. B. sumu cca. 25.000,- eur, aby to vedela dať E., aby niečo vybavil. Uviedol, že mu matka hovorila, že keď nebol doma, stále za ňou chodil E. a pýtal peniaze na riešenie ich veci. E. im potom povedal, že treba uzatvoriť predkúpnu zmluvu na tie dva pozemky, že to bude len proforma zmluva. Keďže žalobca chcel tieto pozemky naspäť, tak podpísal všetky papiere, ktoré mu E. predložil. Matka žalobcu mala žalobcovi uviesť, aby išiel podpísať papiere napriek tomu, že tomu žalobca a ani jeho matka nerozumeli. Žalobca sa na tie papiere nepozrel, lebo textu nerozumel. Toľko len rozumel, čo je kúpna zmluva, ale E. mal žalobcovi povedať, že riešia budúcu kúpnu zmluvu ohľadom tých pozemkov. Žalobca uviedol, že nerozumel, prečo chce E. kúpiť od neho pozemky pred H., na čo mu mal E. povedať, že je to budúca zmluva a keď tieto papiere žalobca podpíše, tak E. bude mať predkupné právo na odkúpenie pozemkov a že E. môže žalovať pred súdom H.. Žalobca si myslel, že E. tomu rozumie a naozaj si myslel, že keď E. vedel vybaviť dva pozemky naspäť, tak vie aj niečo viac vybaviť. Za týmto účelom po žalobcu prišiel E. do práce, žalobca v tom čase pracoval pre KFStav neďaleko od Okoličnej na Ostrove. E. zobral žalobcu do Komárna k notárovi, celou cestou mal žalobcovi hovoriť, že sú to len proforma zmluvy. E. mal žalobcovi uviesť, že sú to proforma predkupné zmluvy a ide o budúce zmluvy, na základe ktorých bude mať P. E. prednosť na kúpu pozemkov od žalobcu, aby ich nemal H.. Žalobca uviedol, že tieto zmluvy všetky ani nevidel, ale keďže dôveroval E., podpísal papiere, ktoré mu boli pred notárkou v Komárne predložené. Naviac v rámci výpovede žalobca o sebe uviedol, že málo rozumie po slovensky. U notárky to prebiehalo tak, že šli s E. dovnútra, tento zaplatil potrebné poplatky a povedal, že treba chvíľu počkať. Notárka sa žalobcu opýtala, či naozaj vie, čo podpisuje, ale predtým mal E. žalobcovi povedať, aby sa vyjadril, že vie, čo sa tam píše, preto žalobca notárke povedal, že vie, čo tam je. Pred notárkou komunikovali po maďarsky. Žalobca potom podpísal papiere a ako odchádzali, žalobca žiadny dokument nedostal, všetky ostali u E., od ktorého si ich žalobca nepýtal, pretože mu dôveroval. Uviedol, že matka žalobcu zostala čakať vonku v aute, kým podpisovali u notárky papiere. Uviedol aj to, že ani matka žalobcu nepozerala na papiere, pretože tomu nerozumela a nerozumie ani slovo po slovensky. Toto sa malo udiať začiatkom roka 2021. Uviedol ale, že nechcel predať predmetné nehnuteľnosti. Uviedol, že vždy keď prišli na meno žalobcu nejaké papiere z úradov, E. si po tieto papiere hneď prišiel a zobral ich. V Komárne boli u notárky 2x a v Dunajskej Strede raz určite. Druhýkrát boli u tej istej notárky v Komárne, lebo potom ako boli prvýkrát u notárky, prišiel list, asi uznesenie, pričom E. hovoril matke žalobcu, aby obálku neotvárala, ona však obálku otvorila a potom E. povedal matke žalobcu, že takto to už nie je dobré a treba spraviť nové papiere a preto prišli druhýkrát k notárke. Udialo sa to asi 7-10 dní po prvej návšteve notárky, E. mal povedať, že v podstate sú to tie isté papiere, ale treba to ešte raz spraviť. E. žalobcu k notárke priniesol, zastavil sa pre neho doma. Priniesol žalobcu do Komárna, všetko prebehlo ako predtým. Prvýkrát tam bola aj matka žalobcu, v druhom prípade nie. Aj druhýkrát ale matka žalobcu vedela, že žalobca ide s E. k notárovi. Uviedol, že si nespomína, že by E. pred notárkou podpisoval nejaké papiere. Od notárky následne prišiel nejaký list a E. si preň prišiel a zobral ho. Matka žalobcu mala splnomocnenie na preberanie zásielok žalobcu preto, že aj keď je žalobca poberateľom 45 % dôchodku, pracoval, a tak mohla prevziať zásielky, keď bol v práci alebo na výlete u sestry. Čo sa týka návštevy u notára v Dunajskej Strede, žalobca uviedol, že toto sa udialo koncom roka 2020 alebo začiatkom roka 2021, ale ešte predtým, ako bol prvýkrát u notárky v Komárne. Bolo to vtedy, keď E. získal dva pozemky naspäť od H. a povedal, že jeden si od žalobcu odkúpi a priniesol papiere a išli do Dunajskej Stredy. Žalobca tie papiere pred notárom podpísal a potom ´, keď prišli domov k žalobcovi, tak E. povedal, že ešte zabudol dať žalobcovi podpísať, že mu bude E. po dobu 5 alebo 6 mesiacov platiť za pozemok po 5.000,- eur. Tieto papiere žalobca podpísal, ale E. mu nezaplatil ani cent. Uviedol, že nedisponuje žiadnym dokumentom, keďže E. mu vždy všetky dokumenty zobral. O tom, že už nie je vlastníkom predmetných nehnuteľností sa dozvedel cez kamaráta, ktorý to pozeral na internete. Matka žalobcu to bola následne nahlásiť na polícii v Zemianskej Olči. Matka nemala podlžnosti voči E., ale voči iným osobám má a to voči pánovi B. vo výške 20.000,- eur až 25.000,- eur, susedke dlží a manželke svojho vnuka dlží. Uvedené dlhy vznikli tak, že E. mal matke žalobcu hovoriť, že keď vymáha tie pozemky, keď ich chce získať naspäť, tak musí platiť a preto vždy potrebovala nejaké peniaze a vždy ich dala E.. Uviedol, že s matkou sa nikdy nerozprával o tom, že by sa odsťahovali z Okoličnej na Ostrove, keďže nikdy nechceli ani predať predmetné nehnuteľnosti.
8. Žalovaná 2/ pri svojom výsluchu (ktorý bol navrhnutý po výsluchu matky žalobcu a vykonaný na pojednávaní dňa 26.08.2024) k veci samej podstatné uviedla, že právny predchodca žalovanej 1/ bol jej brat a nespolupracoval so spoločnosťou LION a Slony, jeho meno ani telefónne číslo nebolo uvedené na vizitkách. Uviedla, že bratov E. poznali od detstva. Uviedla, že celé sa to začalo tak, že za ňou prišiel B. E. s tým, že jeho brat P. chce predať predmetné nehnuteľnosti a či ju nechce žalovaná 2/ kúpiť. Keďže nemala toľko peňazí, porozprávala sa s bratom, ktorý jej povedal aby najprv predmetné nehnuteľnosti pozrela osobne. Asi dva-tri týždne pred kúpou išla s B. E. pozrieť predmetné nehnuteľnosti, pričom matka žalobcu bola sama doma a ukázala žalovanej 2/ predmetné nehnuteľnosti. Vošli cez letnú kuchynku, potom zabočili doľava, tam boli izby, matka žalobcu sa chválila perzským kobercom, v pivnici napravo bol plynový kotol a naľavo starší motocykel. Cez druhý východ vyšli dozadu, kde mala matka žalobcu uviesť, že za tujami je už iná parcela. Žalovaná 2/ mala pocit, akoby matka žalobcu chcela predmetné nehnuteľnosti predať. B. E. mal žalovanej 2/ povedať, že sa matka žalobcu chystá do Maďarska k dcére, a aby jej na to dali ešte dva-tri mesiace. Potom ako žalovaná 2/ oboznámila právneho predchodcu žalovanej 1/ so stavom predmetných nehnuteľností, dohodli sa, že túto kúpia spoločne. Pred kúpou skontrolovala list vlastníctva predmetných nehnuteľností. Bola uzatvorená kúpnopredajná zmluva, peniaze boli prevedené na účet P. E.. Žalovaná 2/ z kúpnej ceny uhradila 17.000,- eur, jej brat sumu 18.000,- eur. Potom čakali asi mesiac alebo dva, aby im P. E. dal kľúče od predmetných nehnuteľností, keďže sa nevedeli dostať do nehnuteľnosti. Bola na obecnom úrade, kde žalobcu a jeho matku odhlásili z trvalého pobytu a posielali im aj výzvu. Uviedla, že videla dvakrát videozáznam, ktorý jej ukázal B. E., kde matka žalobcu preberala hotovosť 35.000 eur. Konkrétne mala matka žalobcu na videu sedieť na stoličke a povedať, že prevzala 35.000 Eur, a že nemá bankový účet. Matka žalobcu mala následne kontaktovať telefonicky brata žalovanej 2/ a chcela odkúpiť predmetné nehnuteľnosti späť, na čo jej mal brat žalovanej 2/ povedať, že keď predmetné nehnuteľnosti už raz kúpili, prečo by ich mali predať naspäť.
9. P. E., brat B. E. pri svojom výsluchu na pojednávaní dňa 20.09.2022 k veci samej podstatné uviedol, že žalobcu vidí v pojednávacej miestnosti 1 x v živote a nikdy predtým sa s ním nestretol. Žalovaných pozná 3-4 roky. Uviedol, že brat B. mu dal ponuku, že môže kúpiť predmetné nehnuteľnosti za 30.000,- eur s tým, že všetko vybavoval B. E.. Žalovanému 1/ predal predmetné nehnuteľnosti so ziskom 5.000,- eur. Uviedol, že si pred dvoma rokmi (t. j. v roku 2020) zobral pôžičku 70.000,- eur, z týchto peňazí kúpil dom a zostali mu aj nejaké peniaze. Predmetné nehnuteľnosti videl na fotkách. So žalobcom nikdy nekomunikoval, všetko vybavoval jeho brat B.. Nestretol sa so žalobcom ani pri podpise kúpnej zmluvy, keďže B. priniesol túto kúpnu zmluvu a svedok ju len podpísal. Kúpnu cenu vyplácal B. E. v hotovosti. Uviedol, že pracuje ako plavčík, v spoločnosti LION nepracuje, táto spoločnosť patrí jeho rodine.
10. B. E. ako svedok pri svojom výsluchu na pojednávaní dňa 20.09.2022 k veci samej podstatné uviedol, že pozná strany sporu, aj sa s nimi osobne stretol, žalovaných pozná už dlhšie a majú kamarátsky vzťah. Uviedol, že žalobcu a jeho rodinu spoznal tak, že pracuje vo firme svojej matky ENDH s.r.o., ktorá sa zaoberá vymáhaním pohľadávok. Táto spoločnosť má prevádzku LION, kde svedok pracuje v kancelárii a rieši telefonickú komunikáciu s klientami, predtým chodil aj do terénu za klientami. Na základe zverejnených inzerátov ich telefonicky kontaktovala matka žalobcu s tým, že má pohľadávku, ktorú sa predtým nepodarilo vymôcť a preto by ju chcela vymôcť prostredníctvom ich kancelárie. S kolegyňou boli u matky žalobcu osobne v Okoličnej na Ostrove, kedy im matka žalobcu ozrejmila, o akú pohľadávku sa jedná – mali od nich vylákať nejaké pozemky podvodným spôsobom. Keďže nedisponovala žiadnymi papiermi preukazujúcimi jej tvrdenia, svedok jej mal povedať, že takýmto spôsobom sa to vyriešiť nedá. Následne mu matka žalobcu dlhé týždne vyvolávala a prosila o vyriešenie tejto situácie nejakým spôsobom. Svedok mal vyhľadať osobu, ktorá mala podvodným spôsobom od matky žalobcu vylákať pozemky a táto mu ukázala kúpne zmluvy ako aj potvrdenie o zaplatení, pričom táto osoba mala tvrdiť, že žalobca to robí preto, lebo teraz by tie pozemky vedel predať za lepšiu cenu. Svedok matke žalobcu oznámil, že nie je možnosť získať tieto pozemky späť, pričom matka žalobcu mu mala dva týždne vyvolávať, že je ochotná hocikoľko zaplatiť, len aby tomu človeku zlomili nohy alebo spravili čokoľvek iné, čo svedok odmietol spraviť. Následne matka žalobcu žiadala od svedka pôžičku 200,- eur a potom 430,- eur, ktoré mu zo svojho dôchodku vrátila. Po uplynutí určitého času matka žalobcu opätovne oslovila svedka s požiadavkou pôžičky ďalších peňazí, ktoré jej poskytnúť nevedel. Vtedy mu mala povedať, že investovala veľké peniaze do toho, aby získala naspäť pozemky a predchádzajúcej vymáhačskej firme zaplatila za týmto účelom 10.000,- eur až 20.000,- eur ktoré mala mať požičané od susedky a od predsedu JRD pána R. B.. Keďže jej svedok nevedel pomôcť s pôžičkou, matka žalobcu mala uviesť, že by chcela predať svoj rodinný dom, pretože potrebuje vrátiť tieto pôžičky. Vysvetľovala to tým, že manžel jej zomrel, žalobca nepracuje a že sa so žalobcom presťahujú ku svojej
dcére do Maďarska. Svedok uviedol, že vtedy peniaze nemal, ale jeho brat P. niekoľko rokov predtým zobral pôžičku, tak mu ponúkol predmetné nehnuteľnosti s tým, že matka žalobcu žiadala sumu 30.000,- eur za predmetné nehnuteľnosti, ktorá suma by pokryla náklady a ešte by jej zostalo aj pre živobytie. Svedok uviedol, že sa dohodol s bratom, odfotil predmetnú nehnuteľnosť, ukázal fotky bratovi, ktorý s kúpou súhlasil, svedok pripravil kúpnu zmluvu, osobne išiel pre žalobcu do zamestnania neďaleko Okoličnej na Ostrove, kde mal pracovať na čierno ako pomocná sila pri zvieratách (žalobca mal byť v montérkach) a išli k notárke JUDr. Nagyovej do Komárna podpísať kúpnu zmluvu. Notárka sa žalobcu pýtala, či rozumie, čo podpisuje, na čo on kladne odpovedal, že áno. Po podpise zmluvy u notárky svedok zobral zmluvu k bratovi, ktorý ju podpísal, následne túto zmluvu zobral k advokátovi C. N., ktorý ju následne zobral na kataster a predmetné nehnuteľnosti sa prepísali. Peniaze zaplatili v hotovosti, keďže žalobca nemal bankový účet. Svedok uviedol, že P. sa so žalobcom a jeho rodinou niky nestretol. Najprv sa vystavil príjmový pokladničný doklad, ktorý podpísal aj žalobca. Následne po porade s účtovníkom a právnikom svedok so súhlasom matky žalobcu vyhotovil video záznam, kde matka žalobcu potvrdila prevzatie hotovosti ako aj prerátanie tejto hotovosti s tým, že takto konala bez nátlaku. Video záznam bol vyhotovený na adrese C. D. C. XXX. Svedkovi následne právnik povedal, že ani toto nebolo najlepšie riešenie a preto svedok vyhotovil čestné prehlásenie, a keďže mal takú vedomosť, že v hotovosti sa môže odovzdať najviac 5.000,- eur, tak sumu 30.000,- eur rozpísal po 5.000,- eurových čiastkach mesačne a tento doklad žalobca podpísal pri každej mesačnej položke – splátke. Bolo to overené u notárky v Dunajskej Strede. Taktiež mal žalobca podpísať, že najneskôr do troch mesiacov od podpísania zmluvy sa z predmetnej nehnuteľnosti vysťahujú bez súčinnosti polície alebo súdu. Svedok vedel, že N. F. sa zaoberá nehnuteľnosťami, tak mu ponúkol predmetné nehnuteľnosti, N. F. súhlasil, bola vyhotovená a podpísaná zmluva. Žalovaná 2/ bola na obhliadke predmetných nehnuteľností spolu so svedkom v prítomnosti matky žalobcu, ktorá ich do predmetných nehnuteľností pustila a mala uviesť, že v priebehu pár týždňov sa z predmetných nehnuteľností odsťahujú. Svedok uviedol, že pri vypracovaní kúpnych zmlúv vystupoval ako fyzická osoba, ktorú matka žalobcu spoznala prostredníctvom spoločnosti ENDH s. r. o. a chcel matke žalobcu pomôcť.
11. B. E. ako svedok (už zastúpený advokátom) pri svojom opätovnom výsluchu na pojednávaní dňa 30.06.2025 k veci samej podstatné sám vypovedal, že so žalobcom nie je v žiadnom vzťahu a že v danej veci bol každý vyplatený. Svedka vyplatil nebohý N. F. a žalovaná 2/. Uviedol, že „keďže my sme tento dom kúpili od žalobcu“ a tento nesplnil to, čo sľúbil, preto „my sme ďalej odpredali dotyčný dom“. Svedok sám vypovedal, že N. F. bol jeho najlepší priateľ, venoval sa stavbe domov a keďže svedok predmetné nehnuteľnosti nepotreboval, oslovil N. F., či nemá záujem. On ho následne čestným spôsobom kúpil. Následne svedok na otázky odpovedal, že vie, že predmetné nehnuteľnosti sa nachádzajú v Okoličnej na Ostrove, keďže za predmetné nehnuteľnosti zaplatil. Predmetné nehnuteľnosti patrili žalobcovi a kupoval ich jeho brat P. E., pričom kúpnu cenu si už svedok nepamätal. Svedok uviedol, že on predmetné nehnuteľnosti nekupoval, lebo nemal finančné možnosti, ale jeho brat bol zámožnejší, keďže veľa pracuje. Na otázku, ako sa svedok dostal k predmetným nehnuteľnostiam uviedol, že žalobca s matkou ho osobne kontaktovali, lebo povedali, že potrebujú peniaze, že sú zadlžení a musia vymôcť nejaké pozdĺžnosti. Okrem toho mali povedať, že potrebujú aj peniaze, lebo majú určité zaostalosti (dlhy). V ďalšej časti výpovede uviedol, že žalobca s matkou mali vidieť v novinách inzerát o tom, že svedkova spoločnosť sa zaoberá vymáhaním pohľadávok. Svedok šiel na prvé stretnutie za matkou žalobcu s kolegyňou. Matka žalobcu nikdy nebola u neho v kancelárii v Komárne a teda v nej nemohla stretnúť N. F., ktorý do kancelárie chodil. Tvrdil, že žalobca a ani jeho matka mu na jeho služby nič neplatili, hoci provízia mala byť 20% vymoženej sumy a matka žalobcu podpísala mandátnu zmluvu o vymáhaní pohľadávok. Žalobca pre svedka podpisoval iba potvrdenie o prevzatí peňazí, listinu o vysťahovaní z predmetných nehnuteľností, listiny o pôžičke (svedok tvrdil, že matke žalobcu svedok požičal sumu 30.000,- eur od P. E.), kúpno-predajnú zmluvu a pravdepodobne ešte návrh na vklad do katastra. Ďalej uviedol, že sa matke žalobcu ponúkol, že s ňou zájde do banky, kde si táto otvorila účet, na ktorý jej mala spoločnosť LION vyplácať prípadné vymožené pohľadávky. Uviedol, že s obsahom zmlúv žalobcu a matku žalobcu neoboznamoval, údajne žalobcu a jeho matku oboznamoval s ich obsahom P. E.. Uviedol, že so žalobcom a s jeho matkou sa rozprávali len po maďarsky. Uviedol aj to, že keď sa dohadovali podmienky prevodu predmetných nehnuteľností, mal byť v kuchyni okrem svedka a matky žalobcu prítomný aj žalobca, s tým že žalobca mal s matkou uviesť, že predajú predmetné nehnuteľnosti, že sa presťahujú do Maďarska a že dajú aj čestné vyhlásenie, že do určitého času po podpise kúpnej zmluvy sa vysťahujú z predmetných nehnuteľností. Uviedol, že kľúče od predmetných nehnuteľností mali byť odovzdané pri vysťahovaní. Ďalej uviedol, že u notárky bol so žalobcom dvakrát. Prvýkrát, keď mu požičal peniaze a druhýkrát, keď žalobcu odprevadil k notárke s bratom, kde sa žalobcu
a P. E. pred podpisom notárka spýtala, či vedia, čo podpisujú a že sa jedná o kúpnu zmluvu ohľadom domu v Okoličnej na Ostrove. Všetky tieto informácie odzneli v maďarskom jazyku, lebo P. E. dobre nerozumie po slovensky. Svedok v inej časti výpovede ale uviedol, že práve on žalobcovi oznámil, že sa jedná o kúpnu zmluvu ohľadom predmetnej nehnuteľnosti a žalobcovi malo byť jasné to, čo podpisuje, keďže pri dome bolo uvedené aj číslo domu. Kúpne zmluvy mal vyhotoviť právnik. Svedok vypovedal, že P. E. vyplatil kúpnu cenu za predmetné nehnuteľnosti v hotovosti, keďže žalobca a jeho matka nemali bankový účet. Uviedol, že nebol prítomný, keď jeho brat vyplatil žalobcu, ale malo sa to udiať tak, že svedkov brat zašiel za žalobcom a jeho matkou, dohodli sa a vyplatil ich. Následne opätovne zdôraznil, že nebol prítomný pri vyplatení, ale podľa jeho názoru bol prítomný aj žalobca, keďže všetky príjmové doklady sú žalobcom podpísané. Následne sa podľa svedka mal P. E. pozrieť na „papiere“ a povedať, že žalobca a jeho matka nedodržujú to, čo podpísali a neboli ochotní vysťahovať sa z predmetných nehnuteľností. Preto sa svedok (pozn. súdu – nie P. E.) rozhodol, aby sa predmetné nehnuteľnosti predali ďalej N. F. a žalovanej 2/. Na iné prípady, kedy by ponúkol iné nehnuteľnosti na predaj N. F. alebo žalovanej 2/ si svedok nepamätal. Uviedol aj to, že keďže vedel, že ide o problematický prípad, on osobne zašiel za matkou žalobcu, ktorá mala do videokamery v zadnej kuchynke sediac na rohovej lavici povedať, že prevzala kúpnu cenu, prepočítala ju a že nebola pod žiadnym vplyvom. Na ďalšie detaily videa si nespomínal. Svedok vyhotovil tento záznam svojim telefónom, ktorý bol zaistený políciou. Nespomínal si, či tento záznam ukázal niekomu z rodiny žalovaných. Následne v ďalšej časti výsluchu ale pripustil, že video určite ukázal bratovi, následne možno aj matke N. F. a možno aj samotnému N. F.. Na ďalšie otázky uviedol, že svedok bol prítomný s P. E. u notárky, keď sa podpisovali kúpne zmluvy a na vlastné oči videl, ako žalobca podpísal tieto zmluvy. Uviedol, že medzi nimi (žalobcom, svedkom a P. E.) bolo dohodnuté, že keď bude mať P. E. čas, vyzdvihnú žalobcu v jeho zamestnaní a zoberú ho k notárke na podpis zmluvy. Uviedol, že predmetné nehnuteľnosti fotil v čase, keď matka žalobcu spomenula, že by predmetné nehnuteľnosti chcela predať a odsťahovať k jej dcére do Maďarska, na čo jej svedok mal uviesť, že on predmetné nehnuteľnosti nekúpi, pretože nemá toľko peňazí. Uviedol, že žalobca a jej matka napísali do čestného prehlásenia aj to, že sa odhlásia z adresy a vysťahujú sa do určitého času, ale to sa neuskutočnilo. Fotografie predmetnej nehnuteľnosti svedok ukázal svojmu bratovi, aby ukázal ako predmetné nehnuteľnosti vyzerajú a aby zistil záujem brata o predmetné nehnuteľnosti. P. E. sa predmetné nehnuteľnosti páčili a preto si ich išiel pozrieť osobne, keďže ich potom aj vyplatil. Následne ale vo výpovedi uviedol, že tieto fotky mohol ukázať aj žalovanej 2/ ako aj N. F.. Čo sa týka neb. N. F. uviedol, že boli priatelia 5-6 rokov, ktorý mal svedkovi pomáhať aj finančne, ale v čase prevodu predmetných nehnuteľností mu údajne svedok nič nedlhoval. Stretávali sa týždenne aj niekoľkokrát ale záviselo to od pracovnej vyťaženosti oboch, navštevovali sa aj doma. Uviedol, že N. F. bol u neho v kancelárii v Komárne, ale v kancelárii sa určite s matkou žalobcu stretnúť nikdy nemohol. Uviedol, že nemá vedomosť o tom, ako sa dohadovali podmienky prevodu „ošíparne“, čo bolo obsahom zmluvy o prevode „ošíparne“, nevedel koľko sa platilo, avšak uviedol, že nie nie on platil. Na otázku, či pozná Q. H. uviedol, že ho pozná oficiálne, stretli sa jedenkrát, keďže mal byť údajným dlžníkom žalobcu. Svedok H. poprosil, či by vedel odfotiť príslušné dokumenty týkajúce sa žalobcu a jeho matky a tieto dokumenty zaslať do vymáhacej kancelárie, čo mal údajne Q. H. aj spraviť a približne po týždni poslal aj odfotené dokumenty. Uviedol, že to bol celkom hrubý zväzok dokumentov, ktoré boli podpísané notárom a boli oficiálne. Svedok ďalej uviedol, že sa mu v prospech žalobcu a jeho matky nepodarilo vymôcť nič. Uviedol ďalej, že o navrátení pozemkov od H. nebola nikdy so žalobcom a jeho matkou reč, lebo im vysvetlil, že omnoho jednoduchšie je, keby ten rozdiel H. zaplatil v hotovosti, peňažne. Matka žalobcu totiž tvrdila, že H. nezaplatil celú sumu, ktorú ona žiadala za pozemky. Uviedol, že odplata pre LION mala byť 20% z vymoženej sumy. Z vymáhanej sumy sa nepodarilo nič vymôcť, keďže žalobcom a jeho matkou predložené pohľadávky boli fiktívne, svedkovi sa nepodarilo nič vymôcť. Na otázku, či mal vedomosť o tom, že F. vedeli o tom, že P. E. kúpi predmetné nehnuteľnosti, ktoré potom predá F. uviedol, že to mohol vedieť iba Pán Boh. Na otázku, či má vedomosť o tom, že sa vedie trestné konanie, či je obvinený, svedok uviedol, že nemá o tom vedomosť a nebol vypočutý v takejto veci.
12. Matka žalobcu, H. B., pri svojom výsluchu k veci samej podstatné uviedla, že keďže nemali z čoho so žalobcom žiť, predali 2 pozemky Q. H. a až a dva a pol roka pri platení daní za ostatné pozemky zistili, že nemajú žiadne pozemky, lebo všetko je už na mene K. Q.. S. H.. Obrátila sa preto cez inzerciu na spoločnosť SLONY a žiadala ich, aby im pomohli vrátiť pozemky. V súvislosti s touto spoločnosťou uviedla, že keď ich kontaktovala, v telefóne sa mal údajne ozvať N. F.. Svedkyňa tejto spoločnosti zaplatila 8.000,- eur, ale táto spoločnosť následne zanikla. Svedkyňa vypovedala, že potom ako zanikla uvedená spoločnosť SLONY, kontaktovala sa telefonicky s N. F., aby jej pomohol vrátiť pozemky, na čo jej tento povedal, že za ňou niekoho pošle, kto zistí jej problémy. Telefónne číslo na N. F. mala
z dôvodu, že za vnuka riešila dlh, ktorý mal voči N. F.. Za svedkyňou ešte v ten deň prišiel B. E., ktorý mal svedkyni sľúbiť, že nám navráti pôvodný stav nehnuteľností. B. E. uverila, lebo bol veľmi presvedčivý. Žalobca v tom čase dostal krvácanie do mozgu, na jedno oko videl veľmi slabo a na druhé vôbec. O niekoľko dní na to si B. E. od svedkyne prvýkrát vypýtal peniaze, ale iba vtedy, keď bola sama. B. E. mal svedkyni hovoriť, že žalobca je chorý a nemusí o ničom vedieť a preto iba svedkyňa komunikovala spolu s B. E. a svedkyňa riešila veci ohľadom pozemkov. Svedkyňa uviedla, že p. H. im následne vrátil 2 pozemky. Tieto nehnuteľnosti si nechal na seba napísať B. E. a nikdy za tieto nezaplatil. B. E. zobral svedkyňu do kancelárie spoločnosti LION na Dunajskej ulici v Komárne s tým, že jej zaplatí za jeden z tých pozemkov a medzi papiermi, ktoré jej predložil na podpis, videla papier, kde bolo číslo parcely predmetných nehnuteľností. Pýtala sa ho, čo to tam hľadá, na čo jej povedal, že je to tam uvedené preto, lebo tam býva svedkyňa a žalobca. B. E. im dal podpísať 5 dokumentov, že pozemok, ktorý je pri ošíparni chce na svoje meno ako odplatu za to, že žalobcovi navráti všetky ostatné pozemky. Zároveň jej sľúbil, že za ošipáreň vyplatí sumu 5 x 5000 eur v čiastkach, t. j. spolu 25.000,- eur. Rozprávali sa po maďarsky. B. E. svedkyni prekladal text papiera, ktorý mali podpísať, ale nevedela, čo im prekladal, lebo až neskôr doma uvažovala nad tým, prečo videla na papieri čísla predmetných nehnuteľností a čo tam hľadalo meno N. F.. Vyhlásila, že ani ona a ani žalobca nerozumeli tomu, čo je v tých papieroch napísané. Všetky papiere doniesol B. E. už pripravené. Svedkyňa po slovensky nevie a nerozumela tomu, čo bolo uvedené na týchto papieroch. Rozumela len parcelným číslam. Uviedla, že vedela iba o kúpnej zmluve ohľadom ošipární. O iných kúpnych zmluvách nevedela. Keď vchádzali do kancelárie spoločnosti LION, údajne z nej práve vychádzal N. F., keďže svedkyni sa B. E. pýtal, či ho nevidela, že to je N. F., ktorý vychádza, na čo odpovedala, že nie, že ho nepozná, keďže sa s ním stretla 1x na súde v Komárne a potom vtedy, keď mu mala vrátiť pôžičku od vnuka, ktorý pre N. F. pracoval a mu dlhoval 100,- eur a N. F. svedkyni povedal, že ak tie peniaze svedkyňa nezaplatí, zoberie jej dom. Na druhý deň od nej chcel už 400,- eur, ktoré napokon svedkyňa zaplatila. Uviedla, že k notárom dovnútra chodiť nemohla a papiere doniesol B. E. do auta. P. E. nepozná, videla ho len na pojednávaní, komunikovala len s B. E.. Žalovaná 2/ a ani právny predchodca žalovanej 1/ nikdy na obhliadke predmetných nehnuteľností neboli. So žalovanou 2/ nikdy nekomunikovali a jej poznatky o predmetných nehnuteľnostiach môžu pochádzať z fotografií, ktoré vyhotovoval B. E.. Nikdy nechceli predať predmetné nehnuteľnosti. Nemali žiadnu inú nehnuteľnosť, do ktorej by sa mohli nasťahovať, ak by predmetné nehnuteľnosti predali. Aj nehnuteľnosť, ktorú darovala dcére, vzal exekútor. Nikdy nemali ani záujem presťahovať sa k rodine do Maďarska. Uviedla, že s B. E. za jeho služby nebola žiadna dohoda na cene. Mal jej len povedať, že koľko potrebuje, napr. že potrebuje pre sudcu 10 000,- eur. Svedkyňa dala B. E. napr. sumu 10.000,- eur, potom 5.000,- eur, 2.000,- eur a 8.000,- eur, t. j. spolu sumu 28.000,- eur (uvádzala aj sumu 28.300,- eura). A dala mu aj všetko to, čo mala doma, ale väčšinu peňazí jej požičal T. R. B.. Svedkyňa uviedla, že vždy keď išla s pánom B. do banky vybrať peniaze, sledoval ich B. E. a keď sa vrátili domov, vtedy prišiel B. E. a vzal jej peniaze. B. E. jej mal povedať, že N. F. sa nemôže dozvedieť o týchto peniazoch, ktoré mu dávala, lebo inak by sa s ním musel podeliť. Uviedla aj to, že mal B. E. a N. F. pobiť, keď sa N. F. dozvedel, že svedkyňa dáva peniaze B. E.. B. E. nestačili tieto peniaze, a tak si zobral aj všetky sudy, demižóny, všetky potreby na výrobu vína, malý motocykel Pionier, všetko zlato a až potom prestal dvíhať telefón. Tieto veci dala B. E. s tým, že ich zaplatí, ale nakoniec svedkyni povedal, že toto je odplata za všetko, čo v prospech svedkyne urobil. Za veci, ktoré si vzal, nikdy nezaplatil. Potom ho svedkyňa videla už len na súde. N. F. mal svedkyni povedať, aby si zriadila účet v banke, na ktorý jej potom pošlú 47.000,- eur, aj si otvorila účet v L. B., ale žiadne peniaze jej neprišli. Potom ako v dedine svedkyňa zistila, že predmetné nehnuteľnosti nie sú na ich mene, N. F. sa jej mal vyhrážať, aby opustila predmetné nehnuteľnosti. Z predmetnej nehnuteľnosti sa nevysťahovali, všetko so žalobcom platia. Vyhrážky dostávali, čo s nimi bude, keď sa nevysťahujú.
13. Po výsluchu žalovanej 2/ bol navrhnutý dodatočný výsluch matky žalobcu, ktorá vypovedala, že žalovaná 2/ nikdy v predmetnej nehnuteľnosti nebola. V predmetnej nehnuteľnosti majú koberce, ale nevedela aké, na pozemku majú štyri jablone, tri slivky, ihličnany a z tují je živý plot. V pivnici majú centrálny plynový kotol. K telefónnemu číslu na N. F. sa dostala v čase, keď tento žiadal od matky žalobcu uhradenie dlhu jej vnuka. Ďalej uviedla, že B. E. aj preliezol plot na predmetných nehnuteľnostiach a keď išiel po chodníku, musel vidieť, čo je v pivnici. Bol aj priamo v dome. Raz tam bol s jednou veľmi štíhlou blondínou, ktorá hovorila, že je od exekútora, ale nebola to žalovaná 2/. S inou ženou tam nebol. B. E. bol v predmetných nehnuteľnostiach 4-5 krát, pričom telefón mal stále v ruke (uviedla že „stále tlačil telefón“). Video spolu nenahrávali. Jej vnuk bol prítomný len jedenkrát, keď bol prítomný aj B. E., ale zároveň uviedla, že nikdy nebol prítomný, keď B. E. dávala peniaze.
14. N. O., krstný syn žalobcu a vnuk matky žalobcu, pri svojom výsluchu k veci samej podstatné uviedol, že matka žalobcu vyhľadala N. F. potom, ako zistila, že jej boli Q. H. ukradnuté pozemky, a ten za ňou poslal B. E., ktorý od nej žiadal určitú sumu za vybavenie tejto záležitosti. Pri jednej návšteve svedka u matky žalobcu u nej osobne stretol B. E., ktorý zobral 5000,- eur od matky žalobcu. B. E. mal v prítomnosti svedka uviesť, že ho za matkou žalobcu poslal N. F.. Bol prítomný, keď prepočítavali peniaze, a bol pri tom, keď sa dohodli, že sa jej vrátia pozemky. B. E. matke žalobcu povedal, že aké kroky za tých 5.000,- eur podnikne. Podľa odhadu svedka matka žalobcu odovzdala B. E. možno aj 20.000,- eur, ako aj iné veci ako napr. škobky, demižóny, ktoré sa využívajú vo vinárstve, zlaté retiazky a prstene, starý motocykel. B. E. mal matke žalobcu povedať, že za určitú sumu vybaví, aby sa oficiálnou cestou dostali pozemky späť k nej, ale vyhováral sa na to, že nedostal dosť peňazí na to. Nikdy nevidel, že by B. E. odovzdával akékoľvek peniaze matke žalobcu alebo že by boli akékoľvek pozemky prepísané späť na žalobcu či matku žalobcu. Uviedol, že poznal N. F., ktorý mu v čase, keď bol svedok v zlej finančnej situácii, požičal 300,- eur. Nevedel mu ale tieto peniaze hneď vrátiť, lebo pracoval vo Francúzsku a prešli dva-tri mesiace, kým mu peniaze vrátil. Tvrdil, že N. F. sa stretol osobne aj s matkou žalobcu. V telefonickom rozhovore mal N. F. matke žalobcu oznámiť, že môže predmetné nehnuteľnosti odkúpiť naspäť za sumu 25.000,- eur alebo že mu môžu platiť nájom. Počas viacerých telefonátov ďalej oznámil, že ich bude vyzývať, aby opustili predmetné nehnuteľnosti a že to podá celé na súd. Ohľadom prevodu predmetných nehnuteľností svedok komunikoval s N. F. cez Messenger, pričom svedok ho žiadal, aby vysvetlil, ako sa k nemu predmetné nehnuteľnosti dostali. Odpovedal len toľko, že ich kúpil a jeho to celé nezaujíma, lebo on to kúpil, dvakrát spomenul že previedol na nejaký účet peniaze, ale žalobca a ani jeho rodina nedostali žiadne peniaze. Uviedol ale, že predmetné nehnuteľnosti sa nepredávali, keďže nebolo ich úmyslom predať dom, matka žalobcu chcela získať pozemky naspäť. Uviedol, že ani úmyslom žalobcu nebolo nikdy predať predmetné nehnuteľnosti, keďže ich postavili vlastnými rukami, v tomto dome žalobca vyrastal, nemal v úmysle ho predať.
15. J. F., matka N. F. a žalovanej 2/ (s ktorou žije v jednej domácnosti), stará matka žalovanej 1/, pri svojom výsluchu k veci samej podstatné uviedla, že videla, keď bol N. F. práve u nej, že prišiel B. E. a B. E. doniesol video, na ktorom videla, že sedela nejaká pani na hnedej stoličke a povedala, že má hotovosť a prevzala 35.000,- eur a je pri zmysloch (pozn. súdu – v ďalšej časti výpovede uviedla, že bol prítomný aj P. E.). Následne sa stalo, že svedkyňa išla s N. F. a vnučkou do Győru, kedy mal N. F. telefonát, volala tá „teta“ s tým, že chce predmetné nehnuteľnosti kúpiť naspäť za 35.000,- eur. N. F. mal odpovedať, že to nie je možné a položil telefón. Potom ešte poznamenal, že prečo by mal ten dom predať, keď ho to už stálo peniaze navyše za prepis vlastníctva. Ešte povedal, že volala teta z domu z Okoličnej. N. F. mal svedkyni ukázať kúpnu zmluvu.
16. R. B., pri svojom výsluchu k veci samej podstatné uviedol, že dal matke žalobcu peniaze, približne vo výške 30.000,- až 32.000,- eur postupne, pričom matka žalobcu mu ich ešte nevrátila. Potrebovala peniaze, ale presne si nepamätala, na čo potrebovala peniaze. Nepoznal žalovaných, bratov E.. Žalobca a ani jeho matka mu nikdy nespomínali, že by chceli predať predmetné nehnuteľnosti.
17. Notárka JUDr. Katarína Nagyová pri svojom písomnom výsluchu uviedla, že pri osvedčení podpisu notár nie je povinný čítať listinu, ani ju dopodrobna vysvetľovať účastníkom, notár legalizáciou neosvedčuje pravdivosť skutočností uvádzaných v listine, to znamená, že ani nezodpovedá za obsah listiny, ktorú si účastníci prinesú so sebou. Pravosť podpisu účastníkom neosvedčia v prípade, ak odpovedia na otázku, či vedia čo podpisujú záporne, účastník je viditeľne dezorientovaný, nespôsobilý na právne úkony, donútený pod nátlakom inej osoby, popr. pod vplyvom alkoholu, omamných látok a podobne. Uviedla, že pravosť podpisu na listine sa zvyčajne osvedčuje nasledovne: účastník si prinesie listiny, predloží svoj platný doklad totožnosti, listinu si prečíta, ak si ju ešte pred vstupom do úradu neprečítal, po kladnej odpovedi na otázku či vie čo podpisuje, listinu podpíše a podpíše aj overovaciu knihu, po vygenerovaní overovacej doložky z centrálneho informačného systému sa overovacia doložka pevne spojí s listinou, následne účastník zaplatí za úkon osvedčenia podpisu a opustí notársky úrad. Vzhľadom na značný časový odstup, približne 4 roky, si konkrétne a podrobne priebeh osvedčenia predmetnej kúpnej zmluvy zo dňa 12.02.2021 nepamätala ani notárka a ani jej pracovníčky.
18. Z výpisu z LV č. XX pre okres Komárno, obec a katastrálne územie C. D. C. (vyhotoveného dňa 05.01.2022) vyplynulo, že N. F. a žalovaná 2/ sú podielovými spoluvlastníkmi predmetných nehnuteľností o veľkosti podielu 1/2 pre každého na základe kúpnej zmluvy V-836/2021 z 01.04.2021.
19. Z pripojenej kópie spisu Okresného úradu Komárno, katastrálneho odboru č. V-427/21 vyplynulo, že návrhom na povolenie vkladu vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností zo dňa 12.02.2021 (podaným dňa 15.02.2021) sa žalobca ako predávajúci a P. E. ako kupujúci domáhali povolenia vkladu vlastníckeho práva k predmetným nehnuteľnostiam na základe Kúpnej zmluvy zo dňa 12.02.2021, z ktorej vyplynulo, že žalobca ako predávajúci previedol na P. E. ako kupujúceho svoje výlučné vlastníctvo k predmetným nehnuteľnostiam za obojstranne dohodnutú kúpnu cenu 30.000,- eur, ktorá mala byť zaplatená v hotovosti v deň uzatvorenia a podpísania tejto kúpnej zmluvy. Ďalej kupujúci prehlásil, že stav predmetných nehnuteľností pozná, prezrel si ich, a predávajúci prehlásil, že predmetné nehnuteľnosti fyzicky odovzdá kupujúcemu ihneď po zaplatení kúpnej ceny. Podpis žalobcu bol osvedčený dňa 12.02.2021 zamestnancom notárskeho úradu JUDr. Kataríny Nagyovej. Rozhodnutie o povolení vkladu vlastníckeho práva k predmetným nehnuteľnostiam v prospech P. E. bolo vydané a nadobudlo právoplatnosť dňa 17.02.2021, vyznačené v katastri nehnuteľností bolo dňa 18.02.2021. Rozhodnutie bolo podľa pripojených doručeniek doručené účastníkom dňa 23.02.2021.
20. Z pripojenej kópie spisu Okresného úradu Komárno, katastrálneho odboru č. V-836/21 vyplynulo, že návrhom na povolenie vkladu vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností zo dňa 11.03.2021 (podaným v ten istý deň) sa P. E. ako predávajúci a N. F. a žalovaná 2/ ako kupujúci domáhali povolenia vkladu vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam na základe Kúpnej zmluvy zo dňa 11.03.2021, z ktorej vyplynulo, že P. E. ako predávajúci previedol na N. F. a žalovanú 2/ ako kupujúcich svoje výlučné vlastníctvo k predmetným nehnuteľnostiam zapísaným na LV č. XX, pre k. ú. C. D. C. v podiele 1/2 na každého z kupujúcich. Okrem predmetných nehnuteľností P. E. previedol vlastnícke právo na kupujúcich aj k parceliam reg. „C“ parc. č. 311/1 (záhrada o výmere 224 m2), č. 311/2 (záhrada o výmere 361 m2) a č. 329/1 (vodná plocha o výmere 812 m2) zapísané na LV č. XX, pre k. ú. C. D. C.. Parcely reg. „C“ parc. č. 311/1, č. 311/2 a č. 329/1 nie sú predmetom tohto konania. Kúpna cena bola stanovená na sumu 35.000,- eur, z ktorej mal N. F. uhradiť 18.000,- eur a žalovaná 2/ sumu 17.000,- eur. Ďalej kupujúci prehlásili, že stav predmetných nehnuteľností poznajú z osobnej prehliadky a LV, stav im je dobre známy a v tomto stave predmetné nehnuteľnosti kupujú. Podpis P. E. bol osvedčený dňa 11.03.2021 zamestnancom notárskeho úradu JUDr. Kataríny Nagyovej. Rozhodnutie o povolení vkladu vlastníckeho práva k predmetným nehnuteľnostiam bolo vydané a nadobudlo právoplatnosť dňa 01.04.2021, vyznačené v katastri nehnuteľností bolo dňa 06.04.2021. Rozhodnutie bolo podľa pripojených doručeniek doručené účastníkom dňa 09.04.2021 a 14.04.2021.
21. Z pripojeného uznesenia Okresného súdu Komárno č. k. 17D/89/2023, Dnot 193/2023 zo dňa 20.02.2024 vyplynulo, že dedičstvo po neb. N. F., zomr. XX.XX.XXXX nadobúda žalovaná 1/ ako jediná dedička.
22. Z inzercie spoločnosti LION (č. l. 494 – 495 spisu) vyplynulo, že LION poskytuje službu vymáhania pohľadávok, detektívne služby, vymáhanie dlhov súkromných osôb, vymáhanie firemných dlhov s tým, že v inzercii bolo uvedené „Obráťte sa na nás s dôverou...“ a bolo tu uvedené telefónne číslo XXXX XXX XXX alebo emailová adresa U. ako aj odkazy na sociálne siete Facebook a Instagram.
23. Z výpisu z účtu N. F. v Prima banke Slovensko a. s. vyplynulo, že dňa 11.03.2021 realizoval príkaz na úhradu sumy 18.000,- eur príjemcovi označenému ako S. E. s predmetom „kup nehnuteľnosti Okoličná na Ostrove“.
24. Z výpisu z účtu č. F. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX v F. F. S. vyplynulo, že dňa 17.03.2021 sa realizoval príkaz na úhradu sumy 17.000,- eur partnerovi označenému ako E. P. s poznámkou pre príjemcu – kúpa nehnuteľnosti.
25. Z úradného záznamu Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, prezídia PZ, Národnej kriminálnej agentúry, odbor západ zo dňa 02.09.2022 vyplynulo, že dňa 02.09.2022 bola vykonaná analýza bankového účtu vedeného v banke Slovenská Sporiteľňa a.s., č.:X XXXXXXXXX/XXXX, ktorého majiteľom je P. E., pričom predmetný účet bol založený dňa 25.04.2019, okrem majiteľa dispozičné právo k účtu mala aj H. E., a následne účet bol zrušený dňa 24.02.2022. Analýzou tohto účtu bolo zistené, že dňa 12.03.2021 bol vykonaný bezhotovostný vklad 18.000,- eur, z čísla účtu N. F. so správou pre príjemcu: kúpa nehnuteľnosti Okoličná na Ostrove. Dňa 12.03.2021 bol vykonaný výber v hotovosti vo výške 2.800,- eura. Dňa 17.03.2021 bol vykonaný bezhotovostný vklad 17.000,- eur z čísla účtu
žalovanej 2/, so správou pre príjemcu: Kúpa nehnuteľnosti. Dňa 18.03.2021 bol vykonaný výber v hotovosti vo výške 15.000,- eur a dňa 25.03.2021 vykonaný výber v hotovosti vo výške 17.000,- eur.
26. Z telefónnej konverzácie medzi N. F. a N. O. vyplynulo, že v období januára 2017 až marec 2017 N. F. a N. O. riešili zaslanie peňažných prostriedkov, ktoré mal N. O. zaplatiť N. F., pričom v konverzácii N. O. uviedol, že pošle peniaze cez starú mamu (matku žalobcu), prípadne žiadal, aby N. F. vybral peniaze (vo Western Union), čo pošle N. O. zo zahraničia a aby zvyšnú sumu zaniesol matke žalobcu, lebo N. O. chcel, aby mala doma nejaké peniaze. Následne v marci 2017 N. O. ponúkol N. F. sumu 350,- eur ako zálohu za svoj mixážny pult. V období augusta 2021 až novembra 2021 N. O. žiadal od N. F. vysvetlenie, ako je možné, že sa „dom starej mamy“ dostal na meno N. F. a jeho manželky a nehnuteľnosti na konci dediny do vlastníctva iného, keď neboli na predaj a nechceli ich predať ani žalobca a ani jeho matka. N. F. na uvedené reagoval, že previedol peniaze, ktoré boli uvedené v zmluve. N. O. následne N. F. oznámil, že na účte matky žalobcu nie je a nebol žiadny finančný pohyb odvtedy, ako jej ten dotyčný povedal, aby si dala založiť účet. Dňa 04.11.2021 N. O. dopytoval N. F., že za koľko vráti dom naspäť. V období januára 2022 N. F. žiadal od N. O. telefónne číslo na matku žalobcu, aby sa dohodol o predmetných nehnuteľnostiach – a teda či zoberú predmetné nehnuteľnosti do prenájmu alebo má podať návrh na vypratanie nehnuteľnosti. N. O. uviedol, že matka žalobcu nevie číslo na N. F., lebo jej ho vymazali z telefónu.
27. Z pripojených listín z vyšetrovacieho spisu ČVS: KRP-21/2-VYS-NR-2025 a to predovšetkým z uznesenia ČVS: L./NKA-PZ-ZA2-2022 zo dňa 10.10.2022 vyplynulo, že B. E. a Q. L. H. bolo vznesené obvinenie z pokračujúceho obzvlášť závažného zločinu podvodu spáchaného spolupáchateľstvom na tom skutkovom základe, že od presne nezisteného času, najneskôr v roku 2020 na nezistenom mieste oslovil Q. L. H. B. E. za účelom, aby B. E. založil a prevádzkoval spoločnosť na vymáhanie dlhov s prísľubom, že zarobí veľa peňazí, následne B. E., podľa pokynov Q. L. H., zabezpečil pre spoločnosť priestory v meste Komárno, na adrese K. D. M. 14, ďalej zabezpečil vybavenie spoločnosti, cez inzerát vyhľadal zamestnancov, súčasne vymyslel obchodný názov spoločnosti LION - vymáhanie pohľadávok, pričom však k skutočnému založeniu spoločnosti v zmysle príslušných zákonov nedošlo a preto bola obchodná činnosť vykonávaná pod hlavičkou spoločnosti ENDH, s.r.o., so sídlom E. J. G. N. M. XXXX/ X, v mene ktorej však B. E. nemal oprávnenie konať a ani za ňu vystupovať, po čom mu Q. L. H. pripravil všetky potrebné listiny, ktoré mali byť použité pri činnosti spoločnosti a súčasne vymyslel obchodnú stratégiu, prostredníctvom ktorej mala spoločnosť získavať pre obvinených finančne prostriedky na úkor vybraných klientov, ktorí mali vysoké pohľadávky, pričom cieľom Q. L. H. bolo získať od takýchto klientov primárne finančné prostriedky a taktiež aj ich nehnuteľnosti bez toho, aby vykonávali akúkoľvek činnosť smerujúcu k vymoženiu ich pohľadávok, kde Q. L. H. stanovil, že si bude ponechávať podiel vo výške 70% z každého vyplatenej zálohy od vyššie popísaného druhu klientov, pričom tak konali minimálne v niekoľkých prípadoch a jedným z nich bol aj prípad žalobcu a jeho matky. Z uznesenia ďalej vyplynulo, že v presne nezistenom čase, na jar roku 2021 matku žalobcu osobne navštívil v obci C. D. C. B. E., vystupujúci ako majiteľ spoločnosti LION - vymáhanie pohľadávok, pričom matku žalobcu ho oboznámila s predmetom vymáhania, teda, že jej pozemky boli nezákonne prepísané, načo jej B. E. povedal, že spoločnosť LION vymáha a vymôže všetko a to aj veci bez papierov a dokladov, že všetko dá do pôvodného stavu, ale že potrebuje peniaze na zaplatenie sudcu a advokáta a že štát jej zaplatí 43.300,- eur ako odškodné a preto mu matku žalobcu vyplatila 2.400,- eura, o čom však nedostala žiadny doklad o zaplatení, pričom B. E. vzal matku žalobcu do kancelárskych priestorov spoločnosti LION-vymáhanie pohľadávok, na adrese H., K. D. M. XX, kde podpísala nejaké dokumenty a potom ju B. E. opakovane kontaktoval s tým, že potrebuje peniaze na sudcu, na advokáta a na ďalšie veci a preto mu matka žalobcu osobne vyplatila 28.300,- eur a to bez akéhokoľvek potvrdenia. Potom B. E. osobne navštívil matku žalobcu v obci Okoličná na Ostrove, kde jej uviedol, že keď chce pokračovať, aby jej boli vrátené pozemky a nechce, aby sa jej úplne všetko stratilo, tak musí ďalej platiť, načo jej B. E. povedal, že môže platiť aj inými vecami ako pozemkami alebo zlatom a preto mu matku žalobcu dala zlato ako prstene, náušnice, náhrdelníky, ale aj motorku, sudy, demižóny, zariadenie na výrobu vína, starožitný nábytok, začo jej však B. E. nič nedal, pričom matke žalobcu a jej synovi – žalobcovi dával podpísať doposiaľ nezistené dokumenty, ktoré si ani jeden z nich neprečítal, všetky ich podpísali a dňa 12.02.2021 dal v Komárne B. E. podpísať žalobcovi rôzne dokumenty, ktoré sa podľa B. E. mali týkať parciel, ktoré im mali byt vrátené, avšak žalobca ich nečítal, a v skutočnosti dal B. E. podpísať žalobcovi kúpno-predajnú zmluvu, ktorá sa týkala ich rodinného domu za sumu 30.000,- eur, ktorá však nikdy nebola žalobcovi a ani jeho matke vyplatená. Kupujúcim bol P. E.. B. E. od začiatku nemal v úmysle vykonať samotné vymáhanie dlhu a teda k samotnému výkonu vymáhania pohľadávky nikdy neprišlo, pričom B. E. takto
konal na základe predchádzajúce dohody a pokynov od Q. L. H., pričom obaja obvinený konali v úmysle získať neoprávneným spôsobom finančné prostriedky od žalobcu a jeho matky a svojim konaním im spôsobili škodu vo výške 60.700,- eura.
28. Z pripojených listín z vyšetrovacieho spisu ČVS: KRP-21/2-VYS-NR-2025 ďalej vyplynulo, že B. E. v zápisnici o výsluchu zadržaného – podozrivého zo dňa 09.10.2022 k matke žalobcu - H. B., bytom C. D. C., uviedol, že išlo o to, aby ju oklamali o dom a túto klientku mu dohodil N. F., ktorý mal byť úžerník a ktorý mu mal povedať, že by sa matka žalobcu dala obrať o dom. B. E. ďalší postup koordinoval s Q. H. a podľa toho postupoval. B. E. na týchto tvrdeniach zotrval aj pri jeho výsluchu ako obvinenom dňa 10.10.2022.
29. Z pripojených listín z vyšetrovacieho spisu ČVS: KRP-21/2-VYS-NR-2025 ďalej vyplynulo, že neb. N. F. v zápisnici o výsluchu zo dňa 24.09.2021 uviedol, že v marci 2021 kúpil nehnuteľnosť a pozemky okolo nej v Okoličnej. Uvedenú nehnuteľnosť mu ponúkol P. E., nakoľko vedel, že N. F. nakupuje pozemky a stavia alebo prerába nehnuteľnosti a tak mu ponúkol, či by nemal záujem o kúpu. Uviedol, že bol aj na osobne obhliadke, kde v čase obhliadky bola doma nejaká staršia pani. P. N. F. údajne povedal, že zariadi, že keď kúpia danú nehnuteľnosť, že už tam nikto nebude. K vysťahovaniu nedošlo a do dnešného dňa tam bývajú nejaké osoby, ktorých meno nevedel. Dané osoby ho údajne neustále kontaktujú a požadujú naspäť dom a tvrdia, že sfalšovali zmluvu. Ku kúpe uviedol, že k podpisu zmluvy došlo pred notárom JUDr. Katarínou Nagyovou, a peniaze boli zaslané prevodom z banky na účet. Za všetky pozemky spolu a s domom zaplatil 18.000,- eur a jeho sestra Diana 17.000,- eur. Nevedel uviesť, ako sa dostal P. E. k danej nehnuteľnosti a následne P. požiadal, aby vyzval pani, čo tam býva, aby sa vysťahovali z danej nehnuteľnosti, nakoľko dohoda bola, že nehnuteľnosť bude neobývaná.
30. Z pripojených listín z vyšetrovacieho spisu ČVS: KRP-21/2-VYS-NR-2025 a to listín z odboru centrálneho katastra nehnuteľností Geodetického a kartografického ústavu Bratislava bolo zistené, že za obdobie od 01.01.2010 do 12.08.2022 spoločnosť ENDH s.r.o., IČO: 52 882 209, nebola vlastníkom, správcom alebo nájomcom žiadnej nehnuteľnosti. B. E., nar. XX.XX.XXXX, nie je vlastníkom, správcom alebo nájomcom žiadnej nehnuteľnosti. P. E., nar. XX.XX.XXXX, brat B. E., nadobudol v období od 02.02.2021 do 29.07.2022 celkovo 33 nehnuteľností v 4 katastrálnych územiach, a to v katastrálnom území E., E. J., V. a v katastrálnom území C. D. C., okr. Komárno (2 nehnuteľnosti zapísané na liste vlastníctva č, 64 a 1999).
31. Z pripojených listín z vyšetrovacieho spisu ČVS: KRP-21/2-VYS-NR-2025 a to predovšetkým zo zápisníc o výsluchu žalobcu a jeho matky vyplynulo, že pred 6 rokmi predali pozemok, ktorý sa nachádzal v obci Okoličná na Ostrove a to za sumu 5.000,- eur, avšak následne zistili, že nevlastnia žiadny pozemok. Následne matka žalobcu našla v schránke leták na spoločnosť SLONY, na uvedený inzerát reagovala, keďže táto spoločnosť sľubovala, že všetko dajú a vrátia do pôvodného stavu, že všetky nehnuteľnosti, o ktoré ľudia prišli, vyriešia späť a následne si dohodla osobne stretnutie. Tejto spoločnosti vyplatila 8.000,- eur. Následne zistila, že táto spoločnosť zanikla. Matku žalobcu následne kontaktoval N. F., ktorému mal vnuk matky žalobcu dlhovať 100,- eur, ktorá suma sa ale mala v priebehu polroka zvýšiť na sumu 400,- eur. Keďže sa mal matke žalobcu vyhrážať, že jej vnuka zbijú na smrť, N. F. vyplatila sumu 400,- eur. Matka žalobcu mala následne kontaktovať N. F. a spýtala sa ho, či jej vie zabezpečiť vrátenie pozemkov, ktorý jej mal na to povedať, že za ňou niekoho pošle a ešte v ten deň prišiel za matkou žalobcu Okoličná na C. B. E., ktorý jej povedal, že ho posiela N. F. a dal jej vizitku, kde bolo napísané LION vymáhanie a bolo tam telefóne číslo. B. E. matke žalobcu povedal, že LION vymáha a že vymôžu všetko a aj veci bez papierov a dokladov, že vyrieši v jej prospech vrátenie pozemkov, ale treba zato zaplatiť a treba dať aj zálohu, nakoľko peniaze potrebuje, aby zaplatil sudcu, advokáta a čo bude treba. Taktiež jej povedal, že štát jej zaplatí 43.300,- eur a to ako odškodné zato, že bola oklamaná. Na uvedené prvé stretnutie doniesla matka žalobcu všetky peniaze, čo mala doma, čo bolo 2.400,- euro bez dokladu o ich zaplatení. B. E. ešte matke žalobcu povedal, že sa o tomto N. F. nemôže dozvedieť, že mu to nemá hovoriť, nakoľko by si uvedené peniaze musel deliť práve s N.. O pár dní jej zavolal B. E. a povedal jej, že pre ňu príde, lebo že si musí zriadiť účet v banke, kde jej bude štát posielať peniaze za odškodné a následne išli spolu do Komárna, do banky, kde si H. B. následne zriadila bankový účet, ktoré číslo účtu si B. E. odfotil. Potom v kancelárii B. E. spísali poverenie na riešenie vrátenia pozemkov v slovenskom jazyku, čo mal matke žalobcu B. E. prekladať. Od tej doby B. E. matku žalobcu opakovane kontaktoval, pričom zakaždým žiadal peniaze pre sudcu, advokáta, exekútora, na rôzne veci, a takto mu matka žalobcu spolu vyplatila 28.000,- eur. V tom období sa B. E. spýtal matky
žalobcu, či mu nepredá ošipáreň, nakoľko mal plán a chcel si uplatniť štátnu dotáciu, z ktorej by jej potom platiť každý mesiac 5.000,- eur v trvaní 5 mesiacov, teda dokopy by jej zaplatil 25.000,- eur (čo malo predstavovať aj kúpnu cenu), s čím súhlasila. Následne žalobca podpísal B. E. zmluvu o predaji ošipárni, aspoň tak mu to B. E. povedal, keďže A. B. uvedenú zmluvu nečítal, nakoľko dobre nevidel a ani nevedel dobre po slovensky. O pár dní, keď doniesla poštárka doporučený list, prišiel si poň B. E.. B. E. mal matke žalobcu povedať, že pripraví na svoje meno zmluvy na predkupné právo na pozemky, ktoré kúpil H. so spätným dátumom, aby to bolo akože pred 7 rokmi a takto potom budú tvrdiť, že H. nemohol kúpiť pozemky, na ktoré nemá právo. Následne žalobca, jeho matka a B. E. išli do Komárna k notárke, u notára bol len B. a žalobca, matka sedela v aute. B. E. vybral nejaké papiere, kúpnopredajnú zmluvu, ktorú žalobca podpísal, pričom ju nečítal a nevedel, čo je v nej uvedené, ale B. E. mu povedal, že tam budú uvedené parcely, ktoré im majú vrátiť. Potom notárka overila jeho podpis. B. E. mu žiadny výtlačok z podpísanej kúpno-predajnej zmluvy nedal. Keď poštou prišiel list, matka žalobcu ho otvorila, a keď sa to dozvedel B. E., tak sa nahneval a povedal, že teraz budú musieť napísať novú zmluvu a že zajtra pôjdu do Komárna. Potom B. E. aj s listom odišiel. Na K. deň B. E. prišiel a opätovne ich zobral k notárovi. B. E. žalobcovi povedal, že kvôli tomu, že matka žalobcu otvorila uvedený list, tak nie je dobrá. Potom B. E. vybral znova kúpnopredajnú zmluvu a ukázal, kde ju má podpísať, zmluvu nečítal, keďže B. E. mu povedal, že sa jedná o tú istú zmluvu, teda s takým istým obsahom, ako tá predtým. Žalobca nevedel povedať, nakoľko ich nečítal, keďže dobre nevidel a taktiež ani nevedel dobre po slovensky. Matka žalobcu stále verila, že uvedené pozemky vráti B. E. do pôvodného stavu a taktiež jej B. E. vravel, že od štátu dostane odškodné vo výške 43.300,- eur a preto mu verila. Potom keď B. E. chcel od matky žalobcu ďalšie peniaze, ktoré ona už nemala, povedal jej, že keď chce pokračovať a chce aby jej boli vrátené pozemky a keď nechce, aby sa jej všetko úplne stratilo, tak musí ďalej platiť, pričom jej navrhol, že môže platiť aj inými vecami a nie len hotovosťou, ako napríklad pozemkami, alebo zlatom a preto mu matka žalobcu povedala o všetko, čo vlastní. Po nejakom čase jej B. E. povedal, že si od nej zoberie rôzne veci, ako napríklad motorku, demižóny, sudy, všetko zariadenie na výrobu vína, zlato ako prstene, náušnice, náhrdelníky, taktiež aj starožitný nábytok a tie predá a potom z nich bude mať peniaze, s čím matka žalobcu súhlasila, avšak s podmienkou, že za uvedené veci jej B. E. dá 4.800,- eura. Potom ako B. E. uvedené veci naložil do auta, tak začal hovoriť, že načo chce matka žalobcu peniaze, že on pre ňu urobil veľa dobrého a ona mu je nevďačná a potom s vecami odišiel. Nikdy za tieto veci nezaplatil. Následne B. E. prestal s matkou žalobcu komunikovať, nedvíhal jej telefón, avšak žalobcovi poslal SMS správy, kde mu napísal, aby zaplatil 10.000,- eur alebo aby sa odsťahovali. Na jar roku 2021 išla matka žalobcu na C. W. C. D. C., kde zistila, že jej rodinný dom, kde má trvalé bydlisko, bol prepísaný na N. F. a jeho sestru K., avšak ako došlo k prepisu, to nevedela uviesť. Neskôr N. F. telefonoval matke žalobcu a povedal jej, že keď zaplatí 30.000,- euro, tak dom môže mať späť, na čo ona hovor prerušila.
32. Súd pristúpil k vykonaniu dôkazu a to k prehratiu videozáznamov pripojených v spise a to videozáznamu označenému ako:
- IMG_3275.MOV v trvaní 10 sekúnd.
- IMG_3276.MOV v trvaní 25 sekúnd.
- IMG_3277.MOV v trvaní 19 sekúnd.
- IMG_3278.MOV v trvaní 22 sekúnd. Na uvedených videozáznamoch sedí matka žalobcu za stolom. V prvom videu (po maďarsky) udáva: ,,Ja, B. H., čo sme vlastne predali?“ V druhom videu čítaním z papiera (po maďarsky) udáva: ,,Ja, B. H., ako matka A. B., predali sme ten dom za 30 000 eur, ktoré sme obdržali, prepočítali a tým sa začal... tým sme predali dom pod číslom domu 148 v Okoličnej na Ostrove, som si vedomá toho, čo hovorím a nie som žiadnym spôsobom ovplyvnená.“ V treťom videu čítaním z papiera (po maďarsky) udáva: „Ja, B. H., ako matka A. B., predali sme ten dom za 30 000 eur, ktoré sme obdržali, prepočítali a tým sme predali dom pod číslom domu 148 v Okoličnej na Ostrove, som si vedomá toho, čo hovorím a nie som žiadnym spôsobom ovplyvnená.“ V štvrtom videu , kde ale papier nie je vidieť (po maďarsky) udáva: „Ja, B. H., ako matka A. B., predali sme ten dom za 30 000 eur, ktoré sme obdržali, prepočítali a tým sme predali dom pod číslom domu 148 v Okoličnej na Ostrove, som si vedomá toho, čo hovorím a nie som žiadnym spôsobom ovplyvnená.“ Na konci štvrtého videa mužský hlas uvádza, že „dobre“.
33. Na základe takto vykonaného dokazovania súd ustálil nasledovný skutkový stav:
34. V roku 2016 bola vyhotovená kúpna zmluva, na základe ktorej boli na tretiu osobu prevedené nehnuteľnosti vo vlastníctve rodiny žalobcu (pozn. v konaní súdu nebolo preukázané, či boli vo vlastníctve žalobcu alebo niekoho iného z jeho rodiny), pričom žalobca a jeho matka boli v domnení,
že boli prevedené len 2 nehnuteľnosti, pričom až neskôr sa žalobca a jeho rodina dozvedeli (pri platení daní z nehnuteľnosti), že už nie sú vlastníkom nie len 2 nehnuteľností, ale viacerých ako si mysleli. Matka žalobcu chcela uvedenú situáciu vyriešiť a tak sa obrátila na spoločnosť SLONY, ktorá sa prezentovala tak, že vie pomôcť s vymožením pohľadávok. Uvedenej spoločnosti zaplatila finančné prostriedky vo výške 8.000,- eur, avšak uvedená spoločnosť zanikla a rodine žalobcu neboli navrátené žiadne pozemky. Matka žalobcu sa teda obrátila na neb. N. F., ktorého poznala z dôvodu, že mu jej vnuk dlhoval peniaze, a požiadala ho o pomoc s touto situáciou. Tento uviedol, že za ňou niekoho pošle. Ešte v ten deň za matkou žalobcu prišiel B. E., ktorý sa predstavil ako zástupca spoločnosti SLONY, ktorá spoločnosť jej mala pomôcť prinavrátiť neprávom prevedené pozemky. B. E. matke žalobcu uviedol, že vie získať tieto neprávom prevedené pozemky, avšak na úkony spojené s navrátením uvedených pozemkov (zaplatenie sudcovi, advokátovi a iné) bude potrebovať finančné prostriedky. Matka žalobcu mu po podpise mandátnej zmluvy v kancelárii SLONY v Komárne postupne vyplatila sumu 28.000,- eur. V tom období sa žalobca, matka žalobcu a B. E. dohodli na predaji ošipárene, na ktorú si údajne chcel B. E. uplatniť štátnu dotáciu, z ktorej by potom matke žalobcu platil každý mesiac 5.000,- eur v trvaní 5 mesiacov, teda dokopy by jej zaplatil 25.000,- euro (čo malo predstavovať aj kúpnu cenu), s čím súhlasila. Následne žalobca podpísal B. E. zmluvu o predaji ošipárni, aspoň tak mu to B. E. povedal, keďže žalobca uvedenú zmluvu nečítal, nakoľko dobre nevidel a ani nevedel dobre po slovensky. B. E. mal matke žalobcu povedať, že pripraví na svoje meno zmluvy na predkupné právo na pozemky, o ktoré prišli s dátumom sedem rokov spätne, a takto potom budú tvrdiť, že tretia osoba nemohla kúpiť nehnuteľnosti, na ktoré nemá právo. Následne žalobca, jeho matka a B. E. minimálne 2 x išli do Komárna k notárke, kde žalobca podpísal kúpnopredajnú zmluvu, o ktorej mu B. E. tvrdil, že ide o predkupnú zmluvy (fiktívnu zmluvu). Žalobca ju nečítal a nevedel, čo je v nej uvedené, keďže dobre nevidel a ani nevedel dobre po slovensky, ale B. E. mu povedal, že tam budú uvedené parcely, ktoré im majú vrátiť a že notárke má povedať, že vie, čo je obsahom uvedených zmlúv. Potom notárka overila jeho podpis. Všetky listiny, ktoré žalobca podpisoval, mu zobral B. E., dokonca aj poštu, ktorá bola doručovaná na adresu trvalého pobytu žalobcu si po jej doručení prišiel osobne vyzdvihnúť B. E.. Žalobca a matka žalobcu stále verili, že neprávom prevedené pozemky (z roku 2016) vráti B. E. do pôvodného stavu, keďže B. E. mal prezentovať, že sa mu podarilo niektoré nehnuteľnosti už získať späť a taktiež B. E. vravel, že od štátu dostane rodina žalobcu odškodné vo výške 43.300,- eur. Keďže B. E. chcel od matky žalobcu i naďalej peniaze, ktoré ona nemala, povedal jej, že keď chce pokračovať a chce aby jej boli vrátené nehnuteľnosti a keď nechce, aby sa jej všetko úplne stratilo, tak musí ďalej platiť, pričom jej navrhol, že môže platiť aj inými vecami. Po nejakom čase jej B. E. jej vzal napríklad motorku, demižóny, sudy, všetko zariadenic na výrobu vína, zlato ako prstene, náušnice, náhrdelníky, taktiež aj starožitný nábytok, a povedal jej, že tieto predá a dá matke žalobcu za tieto veci sumu 4.800,- eura. Potom ako B. E. uvedené veci naložil do auta a s vecami odišiel, prestal s matkou žalobcu komunikovať, nedvíhal jej telefón, avšak žalobcovi poslal SMS správy, kde mu napísal, aby zaplatil 10.000,- eur alebo aby sa odsťahovali. Žiadne peniaze žalobcovi a ani jeho matke nikdy vyplatené neboli. Na jar roku 2021 išla matka žalobcu na Obecný úrad Okoličná na Ostrove, kde zistila, že predmetné nehnuteľnosti boli prepísané na N. F. a jeho sestru K.. Neskôr N. F. telefonoval matke žalobcu a povedal jej, že keď zaplatí 30.000,- eur, tak predmetné nehnuteľnosti môže mať späť.
35. Súd ustálil nasledovný právny stav:
36. Podľa § 34 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len Občianskeho zákonníka), právny úkon je prejav vôle smerujúci najmä k vzniku, zmene alebo zániku tých práv alebo povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú.
37. Podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný.
38. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
39. Podľa § 40a Občianskeho zákonníka, ak ide o dôvod neplatnosti právneho úkonu podľa ustanovení § 49a, 140, § 145 ods. 1, § 479, § 589 a § 701 ods. 1, považuje sa právny úkon za platný, pokiaľ sa ten, kto je takým úkonom dotknutý, neplatnosti právneho úkonu nedovolá. Neplatnosti sa nemôže dovolávať ten, kto ju sám spôsobil. To isté platí, ak právny úkon nebol urobený vo forme, ktorú vyžaduje dohoda účastníkov (§ 40). Ak je právny úkon v rozpore so všeobecne záväzným právnym predpisom o cenách,
je neplatný iba v rozsahu, v ktorom odporuje tomuto predpisu, ak sa ten, kto je takým úkonom dotknutý, neplatnosti dovolá.
40. Podľa § 41 Občianskeho zákonníka, ak sa dôvod neplatnosti vzťahuje len na časť právneho úkonu, je neplatnou len táto časť, pokiaľ z povahy právneho úkonu alebo z jeho obsahu alebo z okolností, za ktorých k nemu došlo, nevyplýva, že túto časť nemožno oddeliť od ostatného obsahu.
41. Podľa § 49a Občianskeho zákonníka, právny úkon je neplatný, ak ho konajúca osoba urobila v omyle vychádzajúcom zo skutočnosti, ktorá je pre jeho uskutočnenie rozhodujúca, a osoba, ktorej bol právny úkon určený, tento omyl vyvolala alebo o ňom musela vedieť. Právny úkon je takisto neplatný, ak omyl táto osoba vyvolala úmyselne. Omyl v pohnútke nerobí právny úkon neplatným.
42. Podľa § 162 ods. 1 písm. a), ods. 3 CSP, súd konanie preruší, ak rozhodnutie závisí od otázky, ktorú nie je v tomto konaní oprávnený riešiť. O zamietnutí návrhu na prerušenie konania súd rozhodne spolu s rozhodnutím vo veci samej.
43. Podľa § 164 CSP, ak súd neurobí iné vhodné opatrenia, môže konanie prerušiť, ak prebieha súdne alebo správne konanie, v ktorom sa rieši otázka, ktorá môže mať význam pre rozhodnutie súdu, alebo ak súd dal na také konanie podnet.
44. Žalobca v priebehu konania navrhol prerušenie konania vedeného pod sp. zn. 6C/1/2022 do skončenia trestného konania vedeného na Úrade boja proti organizovanej kriminalite PPZ, expozitúra Západ pod ČVS: L./UBOK-PZ-ZA-2024. Pri rozhodovaní o návrhu na prerušenie konania súd uvažoval v intenciách vhodnosti, nakoľko prípadným prerušením konania, do skončenia trestného konania, mohlo v tomto spore prísť k neúmernému predĺženiu konania aj o niekoľko rokov. Súd prihliadal na právo sporových strán na rýchlu a účinnú ochranu aj v intenciách článku 17 CSP. Súd mal za to, že skutočnosti, ktoré považoval za potrebné na rozhodnutie vo veci samej boli dostatočným spôsobom preukázané v konaní sp. zn. 6C/1/2022 bez toho, aby bolo potrebné toto konanie prerušiť do skočenia trestného konania a čakať na výsledok prípadný výsledok samotného trestného konania. Preto súd návrh žalobcu na prerušenie konania do skončenia trestného konania zamietol.
45. V predmetnej veci sa žalobca domáhal určenia, že predmetné nehnuteľnosti sú jeho výlučným vlastníctvom, keďže nikdy nechcel predmetné nehnuteľnosti predať a bol uvedený do omylu. Súd sa v prvom rade zaoberal otázkou, či žalobca má naliehavý právny záujem na určení, že predmetné nehnuteľnosti tvoria jeho výlučné vlastníctvo. Súd dospel k záveru, že žalobca má naliehavý právny záujem na určení, či tu jeho právo je, alebo nie, kedže ním tvrdené právo je neisté a ohrozené a danom prípade je splnený predpoklad, že vyhovujúcim určovacím rozsudkom možno túto neistotu alebo ohrozenie odstrániť. Prívlastok naliehavý chápeme tak, že právny záujem má dostatočnú intenzitu. V danom prípade totiž žalobca tvrdil, že konaním tretej osoby prišiel o vlastnícke právo k predmetným nehnuteľnostiam, v ktorých spolu s matkou žije, má v nich trvalé bydlisko a nikdy nechcel previesť predmetné nehnuteľnosti zo svojho vlastníctva na tretiu osobu. Naliehavosť sa v tomto prípade prejavuje tak, že určovací rozsudok je pre žalobcu podstatným spôsobom užitočný a žalobca v súčasnosti nemá k dispozícii iný spôsob ochrany tvrdeného práva. Súd má za to, že naliehavý právny záujem žalobca preukázal, keďže už v žalobe preukázal skutkové tvrdenia o tom, že naliehavý právny záujem je daný a za týmto účelom navrhoval aj dôkazy.
46. Súd v rámci tohto konania o určenie vlastníckeho práva žalobcu k predmetným nehnuteľnostiam musel ako predbežnú otázku vyriešiť otázku platnosti alebo neplatnosti kúpnych zmlúv zo dňa 12.02.2021 a 11.03.2021.
47. Ustanovenie § 37 Občianskeho zákonníka ustanovuje zákonné predpoklady na náležitosti vôle a prejavu vôle tak, aby na jej základe bol vykonaný platný právny úkon. Na základe uvedeného musí byť vôľa smerujúca k vykonaniu platného právneho úkonu slobodná a vážna a navonok musí byť prejavená určito a zrozumiteľne. Pokiaľ právny úkon nesplňuje niektorú z vád vôle alebo jej prejavu, je absolútne neplatný. Platnosť zmluvy sa posudzuje vždy ku dňu jej uzavretia, dodatočné okolnosti nemajú na jej platnosť vplyv. Absolútna neplatnosť pôsobí priamo (automaticky) zo zákona (ex lege), a to od počiatku (ex tunc) a bez ohľadu, či sa tejto neplatnosti niekto dovolá. Z tohto dôvodu právne účinky takéhoto právneho úkonu ani nevzniknú – teda nedôjde k vzniku, zmene ani zániku práv a povinností, ktoré s nimi
zákon spája. Platnosť či neplatnosť právneho úkonu možno posudzovať len so zreteľom na okolnosti, ktoré existovali v čase jeho urobenia. Znamená to, že skutočnosti, ktoré nastali po vzniku právneho úkonu, nemôžu mať za následok dodatočnú neplatnosť právneho úkonu (a naopak). V prípade, ak je na neplatný právny úkon viazaný iný, akcesorický (vedľajší) právny úkon, týka sa absolútna neplatnosť súčasne aj tohto úkonu. Na vyvolanie účinkov absolútnej neplatnosti právneho úkonu nie je potrebné rozhodnutie súdu. Keďže absolútna neplatnosť vzniká zo zákona, nie správaním účastníka, nemôže byť odvrátená ani s poukazom na dobré mravy (§ 3 ods. 1). Absolútnej neplatnosti právneho úkonu sa môže úspešne dovolať každá osoba, ktorá má na tom právny záujem, pričom môže ísť aj o tretiu osobu, ktorej hmotnoprávne postavenie (majetkové právo) je týmto právnym úkonom dotknuté. V prípade, ak sa takáto osoba chce dovolať neplatnosti právneho úkonu, musí preukázať naliehavý právny záujem žalobcu na takomto určení § 137 písm. c) CSP. Absolútnej neplatnosti je možné dovolávať sa tiež námietkou vznesenou proti žalobe na plnenie. Súd prihliada na absolútnu neplatnosť z úradnej povinnosti v prípade, ak skutočnosti, ktoré sú spojené s absolútnou neplatnosťou právneho úkonu, vyjdú v konaní najavo. Platná právna úprava neustanovuje žiadnu lehotu, v ktorej je potrebné prihliadať na vadu právneho úkonu, a to z dôvodu, že takýmto úkonom nevznikne žiadne právo, a teda ani právo, ktoré by sa mohlo premlčať. Náležitosťou právneho úkonu okrem iných vážnosť vôle. Právny úkon je urobený vážne, ak vôľa smeruje naozaj k urobeniu právneho úkonu. Podľa ustálenej judikatúry súdov nie je právny úkon urobený vážne (skutočne) vtedy, ak je podľa okolností zrejmé, že konajúci nechcel svojím prejavom vôle spôsobiť právne účinky, ktoré s takýmto prejavom vôle spájajú normy občianskeho práva. Existenciu vážnej vôle k právnemu úkonu možno usudzovať z objektívnych skutočností, za ktorých bol urobený, najmä ak bol urobený spôsobom a za okolností, ktoré nevyvolávajú pochybnosti, že subjekt prejavujúci vôľu zamýšľal privodiť právne účinky, ktoré zákon spája s takýmto prejavom vôle. Na existenciu vážnej vôle na právny úkon možno usúdiť z objektívnych skutočností, za ktorých bol urobený, najmä ak bol urobený spôsobom a za okolností, ktoré nevzbudzujú pochybnosti, že subjekt prejavujúci vôľu zamýšľaľ privodiť právne účinky, ktoré zákon spája s takým prejavom vôle. Pokiaľ vzniknú pochybnosti o vážnosti vôle, je potrebné posudzovať konkrétne okolnosti prípadu; na ich základe a z hľadiska ich vzájomných súvislostí je potom potrebné urobiť príslušný záver (Uz NS ČR z 24. 6. 2004, sp. zn. 22 Cdo 1993/2003).
48. V danom prípade bolo na základe vykonaného dokazovania preukázané, že žalobca uzatvoril s P. E. dňa 12.02.2021 kúpnu zmluvu, na základe ktorej žalobca previedol vlastnícke právo k predmetným nehnuteľnostiam do vlastníctva P. E.. Rozhodnutie o povolení zápisu vlastníckeho práva k predmetným nehnuteľnostiam nadobudlo právoplatnosť dňa 17.02.2021, vyznačené bolo dňa 18.02.2021, a účastníkom zmluvy doručené dňa 23.02.2021. P. E. následne predmetné nehnuteľnosti dňa 21.03.2021 predal na základe kúpnej zmluvy žalovanej 2/ a právnemu predchodcovi žalovanej 1/. Z výpovedí strán sporu (žalobcu, jeho matky), z výpovedí svedkov, z listinných dôkazov ako aj z pripojených listín z trestného spisu vyplynulo, že matka žalobcu, v snahe prinavrátiť svojej rodine pozemky, o ktoré prišla v roku 2016, sa obrátila na spoločnosť SLONY, ktorá jej mala pomôcť prinavrátiť uvedené pozemky. Táto spoločnosť po zaplatení sumy 8.000,- eur ako preddavku matkou žalobcu zanikla, a pozemky jej a ani jej rodine navrátené neboli. Súd sa na základe vykonaného dokazovania priklonil k verzii, že po tom, ako spoločnosť SLONY zanikla, obrátila sa matka žalobcu so žiadosťou o pomoc na neb. N. F., ktorý za matkou žalobcu poslal B. E.. B. E. síce vo svojej výpovedi na pojednávaní tvrdil, že matka žalobcu sa na neho obrátila sama na základe inzercie spoločnosti LION, v trestnom konaní však vypovedal, že túto klientku (matku žalobcu) mu dohodil neb. N. F.. To, že matka žalobcu poznala neb. N. F. ešte pred B. E. podporuje aj tá skutočnosť, že mala neb. N. F. vyplatiť dlh jej vnuka, ktorý z pôvodnej sumy 100,- eur narástol na sumu 400,- eur. Dlh vnuka vyplýva aj z konverzácie v období januára 2017 až marec 2017 z pripojených listín z trestného spisu, kde vnuk N. O. D.. N. F. uviedol, že pošle peniaze cez starú mamu (matku žalobcu), prípadne žiadal, aby N. F. vybral peniaze (Western Union), čo pošle N. O. zo zahraničia a aby zvyšnú sumu zaniesol matke žalobcu, lebo N. O. chcel, aby mala doma nejaké peniaze. Odhliadnuc o toho, ako sa B. E. dostal k matke žalobcu, pre vec samú je podstatné, že B. E. začal následne matku žalobcu ako i samotného žalobcu presviedčať, že dokáže (cestou spoločnosti LION – vymáhanie pohľadávok) pre ich rodinu naspäť vymôcť neprávom prevedené pozemky, o ktoré prišli v roku 2016. Zároveň ich presvedčil, že dostanú od štátu odškodné za neoprávnene prevedené pozemky vo výške viac ako 40.000,- eur. B. E. začal následne od matky žalobcu pýtať peniaze, ktoré ona pod domnienkou navodenou samotným B. E., že tieto peniaze sú potrebné na riešenie veci a na sudcu či advokáta, mu aj tieto peniaze aj dala. Keďže spolu mala doma sumu 2.400,- eur, zvyšné peniaze si požičala od tretích osôb. Matka žalobcu takto B. E. spolu odovzdala sumu približne 28.000,- eur. Svedok N. O. vypovedal, že osobne videl preberanie sumy 5.000,- eur B. E. od matky žalobcu. Aj z výpovede R. B. vyplynulo, že matke žalobcu požičal približne 25.000,-
až 30.000,- eur. Keďže matka žalobcu dlhovala tretím osobám viac ako 25.000,- eur, B. E. presvedčil žalobcu a jeho matku, aby mu predali nehnuteľnosť nazývanú ako ošipáreň, za ktorú im B. E. mal vyplatiť sumu 25.000,- eur v piatich splátkach po 5.000,- eur. Keďže matka žalobcu dlhovala peniaze tretím osobám, s uvedeným súhlasila a takto B. E. presvedčil aj samotného žalobcu. Kúpna zmluva mala byť uzatvorená medzi B. E. a žalobcom, avšak, ako vyplynulo z pripojených listín z vyšetrovacieho spisu ČVS: KRP-21/2-VYS-NR-2025 a to listín z odboru centrálneho katastra nehnuteľností Geodetického a kartografického ústavu Bratislava, za obdobie od 01.01.2010 do 12.08.2022 spoločnosť ENDH s.r.o., IČO: XX XXX XXX, nebola vlastníkom, správcom alebo nájomcom žiadnej nehnuteľnosti, rovnako ani B. E., nar. XX.XX.XXXX, nie je vlastníkom, správcom alebo nájomcom žiadnej nehnuteľnosti. V konaní nebolo preukázané, že by niekedy čo i len časť kúpnej ceny z predmetnej nehnuteľnosti bola žalobcovi vyplatená. B. E. u žalobcu a jeho matky vzbudil dojem, že pozemky získa naspäť, keďže údajne sa mu už nejaké pozemky podarilo od tretej osoby získať naspäť. V tejto súvislosti súd udáva, že sám B. E. pri svojom druhom výsluchu vypovedal, že táto tretia osoba (p. H.) mu zaslala do kancelárie odfotené dokumenty týkajúce sa pozemkov, ktorých vrátenia sa domáhala matka žalobcu, ktoré dokumenty mali byť podpísané notárom a boli oficiálne. Z uvedeného mal súd za to, že B. E. disponoval kúpnymi zmluvami, prípadne inými dokumentmi o pozemkoch (o ktoré prišla rodina žalobcu), ktoré v prípade, ak ich ukázal žalobcovi a jeho matke (ktorí po slovensky nerozumeli a rozprávali sa s B. E. len po maďarsky a ako sami uviedli, papierom nerozumeli), mohol v týchto osobách vzbudiť dojem, že B. E. skutočne podniká kroky smerujúce k vymoženiu pozemkov, a teda žalobca a jeho matka mohli skutočne veriť, že im budú tieto pozemky vrátené práve činnosťou B. E. (žalobca v tejto súvislosti vypovedal, že si myslel, že E. tomu rozumie a naozaj si myslel, že keď E. vedel vybaviť dva pozemky naspäť, tak vie aj niečo viac vybaviť). Žiadne pozemky však žalobcovi a ani jeho matke neboli vrátené. F. B. E. pri svojej výpovedi na pojednávaní toto potvrdil, keď uviedol, že žiadne pozemky sa mu nepodarilo získať späť. Následne ale B. E. žalobcu a jeho matku presvedčil, že je potrebné podpísať predkupné zmluvy, ktorými by B. E. so spätným dátumom kúpil pozemky pred p. H., a tak by B. E. mal predkupné právo na odkúpenie pozemkov a mohol by žalovať pred súdom H.. B. E. opakovane uvádzal žalobcovi, a to aj cestou na notársky úrad, že sú to len proforma predkupné zmluvy a ide o budúce zmluvy, na základe ktorých bude mať prednosť na kúpu pozemkov od žalobcu, aby ich nemal H.. Žalobca zmluvy ani nevidel, ale keďže dôveroval E., podpísal papiere, ktoré mu boli pred notárkou v Komárne predložené. Naviac v rámci výpovede žalobca o sebe uviedol, že málo rozumie po slovensky a jeho matka vôbec, B. E. im všetko prekladal zo slovenčiny, pričom sám počas celého konania vypovedal po maďarsky. Žalobca u notárky síce vyhlásil, že rozumie, čo podpisuje, ešte predtým ho ale mal B. E. inštruovať, aby sa vyjadril, že vie, čo sa tam píše a preto žalobca notárke povedal, že vie, čo je predmetom týchto zmlúv. Aj pred notárkou komunikovali len po maďarsky. Žalobca potom podpísal papiere a ako odchádzali od notárky, žalobca žiadny dokument nedostal, všetky ostali u B. E., od ktorého si ich žalobca nepýtal, pretože mu dôveroval. Žalobca a ani matka žalobcu nepozerala na papiere, pretože tomu nerozumela a nerozumie ani slovo po slovensky. Rovnaký proces podpisu „proforma“ zmlúv sa zopakoval aj následne minimálne ešte raz. Všetky rozhodnutia a listiny, ktoré boli následne doručené žalobcovi, prípadne ktoré v mene žalobcu prevzala jeho matka (splnomocnená na preberanie zásielok) im zobral B. E., ktorý si po tieto listiny prišiel k žalobcovi ešte v deň ich doručenia poštou. Následne ešte B. E. vzal z domu žalobcu hodnotné hnuteľné veci, pod zámienkou ich predaja a vyplatenia matky žalobcu, avšak potom ako veci z predmetných nehnuteľností vzal, viac sa neozval a nikdy za tieto predmety matke žalobcu a ani žalobcovi nezaplatil. B. E. síce tvrdil, že matka žalobcu chcela predať predmetné nehnuteľnosti a odsťahovať sa k dcére do Maďarska, tieto tvrdenia však neboli v konaní nijakým spôsobom ani len naznačené, keďže žalobca, jeho matka ako aj N. O. vypovedali, že nikdy nechceli predmetné nehnuteľnosti predať. Rovnako tak videozáznamy, ktoré mali preukazovať, že matka žalobcu bez nátlaku a dobrovoľne potvrdila prevzatie a prepočítanie kúpnej ceny 30.000,- eur nie sú podľa názoru sudcu relevantné, keďže ako z nich vyplynulo, matka žalobcu až na 4 pokus povedala, to, čo od nej B. E. žiadal, pričom v prvom videu ani len nevedela, čo to vlastne predala. Následne jej bol text napísaný na papier, a podľa pohybu očí (ako aj toho, že tento papier je viditeľný vo videu) je zrejmé, že uvedený text matka žalobcu prečítala a reprodukovala bez toho, aby si vôbec uvedomovala, čo hovorí. Podľa názoru súdu boli tieto videozáznamy vyhotovené B. E. účelovo, ľstivo, a predovšetkým bez toho, aby to, čo bolo na týchto videozáznamoch zachytené, odrážalo skutočnosť. Naviac, v kontexte ostatných dôkazov má súd za to, že tieto videozáznamy mohli byť vyhotovené aj ako zámienka, ktorou mohol u matky žalobcu a samotného žalobcu B. E. vyvolávať dojem, že takéto video je skutočne potrebné pre vymoženie neprávom prevedených pozemkov, ktoré sa pokúšala rodina žalobcu získať späť. Súd neuveril ani tvrdeniam svedka P. E., že dal B. E. sumu 30.000,- eur, keďže zo žiadneho vykovaného dôkazu nevyplynulo, že by táto suma bola B. E., žalobcovi alebo jeho matke kedykoľvek odovzdaná. Ani na uvedených videozáznamoch nie je vidieť, že by sa niekde
nachádzala akákoľvek finančná hotovosť. Nad rámec tohto všetkého súd poukazuje aj na výpoveď B. E. v trestnom konaní, kde mu bolo vznesené obvinenie z pokračovacieho obzvlášť závažného zločinu podvodu spáchaného spolupáchateľstvom, kde B. E. k matke žalobcu uviedol, že v tomto skutku išlo o to, aby ju oklamali o dom a túto klientku mu dohodil N. F., ktorý mal byť úžerník a ktorý mu mal povedať, že by sa matka žalobcu dala obrať o dom a B. E. následný ďalší postup v tejto veci koordinoval s Q. H. a podľa toho postupoval. B. E. na týchto tvrdeniach zotrval aj pri svojom výsluchu ako obvinenom dňa 10.10.2022. Rovnako tak nezostalo súdom nepovšimnuté, že žalobca označoval počas svojej výpovede B. E. ako P. E., z čoho súd nadobudol dojem, v kontexte ostatných dôkazov, že žalobcovi sa B. E. mohol predstaviť pod iným menom, aby u neho vzbudzoval dojem, že je to práve on, kto predmetné nehnuteľnosti kúpi a budú napísané na jeho meno. Ako však súd uviedol vyššie, na B. E. nikdy žiadna nehnuteľnosť nebola napísaná. Naviac P. E. vypovedal, že žalobcu a ani jeho matku nikdy v živote mimo pojednávania nevidel. V tomto smere je potom rozporná aj výpoveď B. E., ktorý pri svojej prvej výpovedi uviedol, že P. E. predmetné nehnuteľnosti nevidel, pri druhej výpovedi ale naopak tvrdil, že P. E. bol na obhliadke predmetných nehnuteľností. Súd vyhodnotil, v kontexte ostatných vykonaných dôkazov, že P. E. nikdy v predmetnej nehnuteľnosti nebol. Ďalej z vykonaného dokazovania vyplynulo, že B. E. vyhotovil video, kde mala matka žalobcu uviesť, že „predali sme ten dom za 30 000 eur, ktoré sme obdržali, prepočítali a tým sme predali dom pod číslom domu XXX v C. D. C.“, pričom následne toto video ukázal N. F. v prítomnosti J. F., ktoré konanie B. E. podľa názoru súdu nedáva logiku, N. F. nebol v žiadnom zmluvnom vzťahu s matkou žalobcu či žalobcom, ale bol v zmluvnom vzťahu s P. E.. Uvedené konanie B. E. skutočne evokuje dojem, že mal potrebu preukázať N. F., že sa mu podarilo matku žalobcu podviesť (tak ako vypovedal sám B. E. v trestnom konaní). Náležitosťou právneho úkonu je vážnosť vôle. Právny úkon je urobený vážne, ak vôľa smeruje naozaj k urobeniu právneho úkonu. Podľa ustálenej judikatúry súdov nie je právny úkon urobený vážne (skutočne) vtedy, ak je podľa okolností zrejmé, že konajúci nechcel svojím prejavom vôle spôsobiť právne účinky, ktoré s takýmto prejavom vôle spájajú normy občianskeho práva. Existenciu vážnej vôle k právnemu úkonu možno usudzovať z objektívnych skutočností, za ktorých bol urobený, najmä ak bol urobený spôsobom a za okolností, ktoré nevyvolávajú pochybnosti že subjekt prejavujúci vôľu zamýšľal privodiť právne účinky, ktoré zákon spája s takýmto prejavom vôle. V danom prípade súd dospel na základe vykonaného dokazovania k záveru, že pri kúpnej zmluve, uzatvorenej dňa 12.02.2021 medzi žalobcom ako predávajúcim a P. E. ako kupujúcim, predmetom ktorej bol prevod vlastníckeho práva k predmetným nehnuteľnostiam zo žalobcu na P. E., absentuje vážnosť vôle žalobcu, keďže žalobca a ani jeho rodina nechceli nikdy predať predmetné nehnuteľnosti komukoľvek, keďže z objektívnych skutočností zistených v tomto konaní vyplýva, že žalobca a jeho rodina chceli a vykonávali úkony smerujúce k tomu, aby sa do ich vlastníctva prinavrátili pozemky, ktoré im mali byť neprávom (nezákonne) odobraté ešte v roku 2016. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že u žalobcu absentovala vážnosť vôle na predaj predmetných nehnuteľností, keďže pri podpise kúpnej zmluvy mal za to, že vykonáva podpis predkupnej zmluvy v prospech B. E., na základe ktorých sa B. E. bude môcť brániť voči osobe, ktorá mala v roku 2016 pozemky neprávom od rodiny žalobcu kúpiť. Absolútne absentovala vôľa žalobcu na predaj predmetných nehnuteľností, o predaji ktorých nebola medzi žalobcom a B. E. reč. Žalobca nikdy nechcel predať predmetné nehnuteľnosti a vždy chcel len prinavrátenie neprávom prevedených pozemkov z roku 2016, medzi ktorými ale predmetné nehnuteľnosti nefigurovali. Na základe uvedeného súd dospel k záveru, že kúpna zmluva zo dňa 12.02.2021 je absolútne neplatným právnym úkonom pre absenciu podstatnej náležitosti, a to vôle.
49. Nad rámec uvedeného je potrebné uviesť, že kúpna zmluva zo dňa 12.02.2021 je neplatná aj podľa § 49a Občianskeho zákonníka, keďže žalobca pri uzatváraní uvedenej kúpnej zmluvy konal v omyle, ktorý vyvolal B. E., keďže v prípade, ak by žalobca vedel, že nejde o predkupné zmluvy na neprávom prevedené pozemky z roku 2016, kúpnu zmluvu na predmetné nehnuteľnosti by nepodpísal. Ako súd opísal v predchádzajúcom bode, B. E. u žalobcu a jeho matky premyslene vykonával a opisoval úkony, ktoré u žalobcu a jeho matky vyvolali dojem, že skutočne podniká kroky smerujúce k prinavráteniu ich pozemkov, pričom v skutočnosti sa nič také nedialo a hlavným zámerom B. E. bolo pripraviť žalobcu a jeho matku o predmetné nehnuteľnosti. Čiže omyl, ktorý B. E. u matky žalobcu a žalobcu vyvolal, bol vyvolaný úmyselne a preto je možné kúpnu zmluvu zo dňa 12.02.2021 považovať za neplatnú aj s poukazom na § 49a Občianskeho zákonníka. Keďže podanie žaloby možno považovať za vznesenie námietky relatívnej neplatnosti právneho úkonu (v danom prípade pred uplynutím trojročnej premlčacej doby), súd má za to, že boli v tomto prípade splnené podmienky na vyhlásenie kúpnej zmluvy zo dňa 12.02.2021 za neplatnú aj podľa § 49a Občianskeho zákonníka.
50. Čo sa týka kúpnej zmluvy, uzatvorenej dňa 11.03.2021 medzi P. E. a N. F. a žalovanou 2/, súd má za to, že táto zmluva je v časti týkajúcej sa predmetných nehnuteľností neplatným právnym úkonom. Na základe absolútne neplatného právneho úkonu nemôže dôjsť k platnému prevodu vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, a teda nemožno uvažovať o ochrane vlastníckeho práva, naviac v okolnostiach posudzovanej veci pri pochybnostiach o dobromyseľnosti nadobúdateľa a tak spravodlivo a dôvodne uprednostniť požiadavku právnej istoty a ochrany práv nadobudnutých v dobrej viere (o ktorej dobrej viere boli významnejšie pochybnosti) pred zásadou, podľa ktorej nikto nemôže na iného previesť viac práv, ako má sám. Najvyšší súd SR už v rozhodnutí sp. zn. 1Cdo/96/1995 (publikovanom v časopise Zo súdnej praxe pod č. 39/1998), na ktoré odkázal aj v niektorých ďalších rozhodnutiach (napr. 8Cdo/306/2014) vyslovil, že absolútna neplatnosť právneho úkonu (negotium nullum) nastáva bez ďalšieho priamo zo zákona (ex lege), v dôsledku čoho sa naň hľadí tak, ako keby nebol nikdy urobený. Absolútne neplatný právny úkon nespôsobí právne následky ani v prípade, že na jeho základe už bolo kladne rozhodnuté o vklade vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností. Na základe absolútne neplatného právneho úkonu nemôže dôjsť k platnému prevodu vlastníckeho práva. Vychádzajúc z toho v rozhodnutí sp. zn. 3Cdo/144/2010 konštatoval, že ak je prvotná kúpna zmluva neplatná, nestal sa prvý kupujúci vlastníkom predmetu predaja, preto ten, kto ho kúpil od prvého nadobúdateľa, nemá vlastnícke právo, ktoré by malo byť odvodené od vlastníckeho práva prvého kupujúceho. V rozhodnutí sp. zn. 5MCdo/12/2011 najvyšší súd vyslovil právny názor, podľa ktorého „platne nemôže nadobudnúť vlastnícke právo právny nástupca, ak subjekt, od ktorého odvodzuje (derivatívne) svoje vlastnícke právo k nehnuteľnosti, toto právo nikdy nenadobudol, a teda ho ani nemohol ďalej platne previesť“. K otázke vplyvu absolútnej neplatnosti právneho úkonu na práva dobromyseľných nadobúdateľov sa vyjadril ústavný súd v rozhodnutí sp. zn. I. ÚS 50/2010. Poukázal v ňom na zásadu rímskeho práva „nemo plus iuris ad alium transferre potest, quam ipse habet“ v zmysle ktorej nikto nemôže previesť na iného právo, ktoré sám nemá a v prípade neplatného právneho úkonu o prevode nehnuteľnosti „prevedených“ ďalej na iných nadobúdateľov svedčí v prospech týchto ďalších nadobúdateľov síce „modus“ (nadobúdacie konanie), ale chýba im „titulus“ (platný právny titul nadobudnutia), pričom dobrá viera týchto ďalších nadobúdateľov je významná len potiaľ, že im možno priznať všetky práva a povinnosti oprávneného držiteľa (§ 129 a nasl. Občianskeho zákonníka). Súd s poukazom na vyššie uvedené mal za to, že posudzovanej veci existujú pochybnosti o dobromyseľnosti nadobúdateľov, a to predovšetkým na skutočnosti, ktoré vyplynuli z vykonaného dokazovania a ktoré súd popísal v predchádzajúcich odsekoch. Nemožno v tomto smere opomenúť ani výpoveď B. E. pri jeho výsluch v trestnom konaní, kde uviedol, že u žalobcu a jeho matky išlo o to, aby ju oklamali o dom, pričom matku žalobcu mu dohodil N. F., ktorý mal B. E. povedať, že by sa matka žalobcu dala obrať o dom a B. E. ďalší postup koordinoval s Q. H. a podľa toho postupoval. Tieto tvrdenia sú podporené aj výpoveďou matky žalobcu, ktorá uviedla, že požiadala N. F. o pomoc, ten jej povedal, že za ňou niekoho pošle a ešte v ten deň za matkou žalobcu B. E.. Ako vyplynulo z pripojených dôkazov, neb. N. F., žalovaná 2/ a B. E. sa spolu poznali od malička, dokonca B. E. uviedol, že sú priatelia. N. F. na pojednávaní uviedol, že žalovaná 2/ si predmetné nehnuteľnosti bola aj pozrieť, kedy boli prítomný B. E. a matka žalobcu, v trestnom konaní však vypovedal, že bol na obhliadne predmetných nehnuteľností osobne aj on, kde v čase obhliadky bola doma nejaká staršia pani. Tvrdenia žalovanej 2/ o tom, že bola na obhliadne predmetných nehnuteľností však boli spochybnené tým, že B. E. sám uviedol, že vyhotovoval fotografie predmetných nehnuteľností a pripustil, že ich ukázal žalovanej 2/ prípadne aj N. F.. Matka žalobcu konzistentne tvrdila, že žalovaná 2/ nikdy na obhliadke predmetných nehnuteľností nebola. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že žalované a ani ich právny predchodca, dokonca ani P. E. nikdy nedisponovali kľúčmi od predmetných nehnuteľností. V konaní nebolo preukázané, že by kedykoľvek od uzatvorenia kúpnej zmluvy žalované alebo N. F. s predmetnými nehnuteľnosťami nakladali ako so svojimi vlastnými, pričom sám N. F. v trestnom konaní vypovedal, že požiadal P. E., aby zariadil, aby sa žalobca a jeho matka z predmetnej nehnuteľnosti vysťahovali. Rovnako tak nebolo v konaní preukázané, že by N. F., prípadne žalované uhradili akékoľvek položky týkajúce sa napr. dane z nehnuteľnosti. Uvedené skutočnosti vnášajú odôvodnené pochybnosti o dobromyseľnosti nadobúdateľov predmetných nehnuteľností na základe kúpnej zmluvy zo dňa 11.03.2021. Súd mal za to, že u žalovaných nebolo možné s poukazom na dobrú vieru priznať ani práva a povinnosti oprávnených držiteliek (§ 129 a nasl. Občianskeho zákonníka). Na základe uvedeného dospel k záveru, že žalovaným nemožno priznať ochranu vlastníckeho práva, naviac v okolnostiach posudzovanej veci pri pochybnostiach o dobromyseľnosti nadobúdateľov a tak spravodlivo a dôvodne uprednostniť požiadavku ich právnej istoty a ochrany práv, keďže z vykonaného dokazovania vyplynuli dôvodné pochybnosti o ich dobrej viere pri nadobudnutí predmetných nehnuteľností. Z vykonaného dokazovania zároveň vyplynulo, že žalovaným
nie je možné priznať ani práva a povinnosti oprávnených držiteľov, keďže sa ako oprávnený držitelia nikdy nesprávali.
51. Keďže súd dospel k záveru, že kúpna zmluva zo dňa 12.02.2021 je neplatným právnym úkon jednak z dôvodu absencie náležitostí a to vážnosti vôle predávajúceho podľa § 37 Občianskeho zákonníka, ako aj neplatná pre úmyselne vyvolaný omyl podľa § 49a Občianskeho zákonníka, a zároveň že nemožno na základe takto neplatnej kúpnej zmluvy priznať ochranu vlastníckeho práva žalovaným, súd určil, že žalobca je výlučným vlastníkom predmetných nehnuteľností v celosti.
52. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
53. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
54. O trovách konania súd rozhodol podľa § 262 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 CSP, podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Keďže žalobca bol v konaní úspešný v celom rozsahu, súd mu voči žalovaným priznal nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.
55. Podľa § 262 ods. 2 CSP, o výške trov konania rozhodne po právoplatnosti tohto rozsudku vyšší súdny úradník tunajšieho súdu osobitným uznesením.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu – Okresný súd Komárno, so sídlom Pohraničná 6, 945 01 Komárno, na Krajský súd v Nitre, so sídlom Štúrova 9, 950 48 Nitra.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. (§ 359 CSP)
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 CSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo f) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Ak podá ten, kto je na to oprávnený, včas odvolanie, nenadobúda rozhodnutie právoplatnosť, dokiaľ o odvolaní právoplatne nerozhodne odvolací súd.
Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.