Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3Cob/108/2024

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Františka Čisovského a členov senátu JUDr. Slávky Maruščákovej a JUDr. Rastislava Pellu v spore žalobcu: A. B. C., narodený XX.XX.XXXX, bytom D. XXXX/XX, XXX XX E., zastúpený IN FORO – AYRUMYAN advokátska kancelária s.r.o., so sídlom Uhrova 4, 831 01 Bratislava – mestská časť Nové Mesto, IČO: 51011344, proti žalovanému: Sanatórium Tatranská Kotlina, n. o., so sídlom Tatranská Kotlina 68, 059 54 Vysoké Tatry, IČO: 36167991, zastúpený Vašiv & Partners s.r.o., so sídlom Murgašova 3, 040 01 Košice - mestská časť Staré Mesto, IČO: 47238836, o zaplatenie 192.374,02 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Poprad č.k. -366 zo dňa 17.12.2020, takto

r o z h o d o l :

I. Opravuje II. výrok písomného vyhotovenia rozsudku Okresného súdu Poprad č. k. -366 zo dňa 17.12.2020 tak, aby bol v znení, ako bol verejne vyhlásený dňa 17.12.2020 nasledovne:

„II. Súd žalovanému priznáva náhradu trov konania voči žalobcovi v rozsahu 100%.“

II. P o t v r d z u j e rozsudok Okresného súdu Poprad č. k. -366 zo dňa 17.12.2020.

III. Žalovanému priznáva voči žalobcovi právo na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

IV. Žalobcovi priznáva voči žalovanému právo na náhradu trov dovolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Poprad (ďalej len súd alebo súd prvej inštancie) napadnutým rozsudkom (ďalej aj „2. rozsudok súdu prvej inštancie“) rozhodol tak, že: I. Súd žalobu zamieta. II. Žalovanému priznáva náhradu trov konania voči žalobcovi v rozsahu 100%.

2. Rozhodol tak o žalobe, ktorou žalobca po pripustení zmeny petitu súdom prvej inštancie uznesením zo dňa 13.10.2020 žiadal, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 192.374,02 eur s príslušenstvom a náhradu trov konania.

3. Rozhodnutiu napadnutého odvolaním predchádzal 1. rozsudok Okresného súdu Poprad, č.k. -152 zo dňa 23.02.2017 (ďalej aj „1. rozsudok súdu prvej inštancie“), ktorým žalobu zamietol a priznal žalovanému náhradu trov konania.

4. Na základe odvolania žalovaného proti 1. rozsudku súdu prvej inštancie, prejednal vec Krajský súd v Prešove, ktorý uznesením (ďalej aj „ 1. rozhodnutie odvolacieho súdu“), č.k. -237 zo dňa 26.3.2019, zrušil rozsudok súdu prvého stupňa a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

4.1. Odvolací súd v odôvodnení svojho 1. rozhodnutia, okrem iného, vytkol okresnému súdu viaceré pochybenia - nevysporiadanie sa s navýšením ceny diela za práce naviac v sume 93.903,40 eur a rozsahom prác vykonaných žalobcom v zmysle zmluvy o dielo do odovzdania tohto diela, nevymedzenie obsahu aj výšky nároku, ktorý mal byť premlčaný s uvedením začiatku plynutia premlčacej doby a uvedenie dátumu, kedy táto premlčacia doba ohľadom jednotlivých uplatnených nárokov uplynula. Okresnému súdu bola uložená povinnosť prioritne sa zaoberať otázkou, z čoho vlastne pozostáva uplatnený nárok, vyhodnotiť každý z uplatňovaných nárokov žalobcu, t. j. či sa jedná o nárok na doplatok ceny diela a či na tento doplatok má žalobca nárok v zmysle zmluvy o dielo, resp. vyhodnotiť, či dodatky k zmluve o dielo sú platné, pokiaľ sa týka navýšenia ceny diela, rovnako vyhodnotiť to, či sa žalovaný s úhradami ceny diela dostal do omeškania alebo nie, t. j. či ním vykonané úhrady boli vykonané včas, a teda či žalobca má nárok na úroky z omeškania alebo iné sankcie (zmluvnú pokutu), posúdiť vznesenú námietku premlčania najmä pokiaľ sa týka začiatku plynutia premlčacej lehoty u každého z uplatnených nárokov osobitne, a uviesť, ktoré dôkazy a prečo odmietol vykonať. 5. Po vrátení veci Okresný súd Poprad rozsudkom (ďalej aj „2. rozsudok súdu prvej inštancie“), č.k. -366 zo dňa 17.12.2020 rozhodol tak, že žalobu zamietol a žalovanému priznal náhradu trov konania voči žalobcovi v rozsahu 100%. 6. Na základe odvolania žalovaného proti 2. rozsudku súdu prvej inštancie opätovne prejednal vec Krajský súd v Prešove, ktorý rozsudkom (ďalej aj „ 2. rozhodnutie odvolacieho súdu“ ), č.k. -591 a -591 zo dňa 17.05.2022 rozhodol tak, že:

I. Opravuje II. výrok písomného vyhotovenia rozsudku Okresného súdu Poprad č. k. -366 zo dňa 17.12.2020 tak, aby bol v znení, ako bol verejne vyhlásený dňa 17.12.2020 nasledovne: „II. Súd žalovanému p r i z n á v a náhradu trov konania voči žalobcovi v rozsahu 100%.“

II. Odmieta odvolanie žalobcu proti I. výroku uznesenia Okresného súdu Poprad č. k. -359 zo dňa 16.12.2020 a potvrdzuje II. výrok uznesenia Okresného súdu Poprad č. k. -359 zo dňa 16.12.2020, ktorý má správne znieť nasledovne: „II. Opravuje bod 6 odôvodnenia Uznesenia Okresného súdu Poprad č. k. -308 zo dňa 03. septembra 2020 na nasledujúce správne znenie: „V súlade s citovaným Opatrením bolo žalobcovi uložené uhradiť vecné náklady vo výške stanovenej vo výroku uznesenia.“

III. Potvrdzuje rozsudok Okresného súdu Poprad č. k. -366 zo dňa 17.12.2020.

IV. Žalovanému voči žalobcovi priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100% s tým, že o výške týchto trov rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

7. Na základe dovolania žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Prešove zo 17. mája 2022, č.k. -591, -591, Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesením, sp.zn. zo dňa 30.04.2024 rozhodol tak, že:

I. Rozsudok Krajského súdu v Prešove zo 17. mája 2022, č.k. -591, -591 v časti výrokov I., III. a IV. zrušuje a vec vracia Krajskému súdu v Košiciach na ďalšie konania.

II. Dovolanie proti výroku II. rozsudku Krajského súdu v Prešove zo 17. mája 2022, č.k. -591, -591 odmieta.

7.1. V odôvodnení svojho rozhodnutia dovolací súd skonštatoval, že odvolací súd mal povinnosť vo veci nariadiť pojednávanie, keďže nielen „ustaľoval“ skutkový stav, ktorý nebol súdom prvej inštancie zistený dostatočne, ale aj sám hodnotil dôkazy, ktoré síce boli stranám sporu doručované a strany s nimi boli oboznámené, hodnotil dôkazy a ich význam pre zistený skutkový stav, ktoré nehodnotil súd prvej inštancie, keďže ich hodnotenie nepremietol do zdôvodnenia súdneho rozhodnutia. Súčasne dovolací súd súhlasil s názorom dovolateľa, že odvolací súd nemohol bez nariadenia pojednávania riadne zistiť skutkový stav, ktorý nezistil v takom rozsahu súd prvej inštancie a doplniť absentujúce zdôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie, pričom bol povinný tak urobiť v zopakovaní a doplnení dokazovania na nariadenom pojednávaní. Uviedol, že takýmto postupom odvolacieho súdu bolo porušené právo žalobcu na spravodlivý proces, keď nedošlo k prejednaniu odvolania v súlade s procesnými ustanoveniami a .

7.2. Dovolací súd uviedol, že v ďalšom konaní bude úlohou Krajského súdu v Košiciach vec prejednať a opätovne rozhodnúť za rešpektovania záverov dovolacieho súdu a v súlade s ustanoveniami a nariadiť pojednávanie v prípade, že vyhodnotí ako potrebné doplniť alebo zopakovať dokazovanie v predmetnom spore, s tým, že v prípade nevykonania nových dôkazov na nariadenom pojednávaní nie je možné, aby rozhodnutie odvolacieho súdu bolo založené na dôkazoch, ktoré odvolací súd v súlade s riadne nevykonal.

8. Po vrátení veci odvolaciemu súdu, ten z 2. napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie zistil, že súd mal za preukázané, že medzi stranami bola uzavretá písomne dňa 27.05.2008 Zmluva o dielo, v zmysle ktorej žalovaný mal zaplatiť žalobcovi cenu diela vo výške 1.480.000,- Sk (49.127,- eur), ktorá bola uhradená v zmysle faktúr a tiež žalovaný uhradil cenu prác naviac na základe ústnej dohody zo septembra 2008 vo výške 23.036,57 eur a zmluvnú pokutu vo výške 6.140,87 eur. Ďalej zistil, že žalobca eviduje vo svojom účtovníctve faktúry

- 12052008 vo výške 24.563,49 eur, ktorá bola uhradená dňa 29.05.2008,

- 09102008 vo výške 12.281,74 eur, ktorá bola uhradená 12.11.2008,

- 20102008 vo výške 6.140,87 eur, ktorá bola uhradená 11.12.2008 a 10.08.2010,

- 201020082 vo výške 6.140,87 eur, ktorá zanikla zápočtom ku dňu 23.09.2010 vo výške 2.624,50 eur a zvyšok uvedenej faktúry tvorili nevyčerpané pobyty vo výške 3.516,37 eur,

- 091020081 vo výške 11.518,29 eur, ktorá bola uhradená 17.08.2010 a 20.01.2011,

- 201020081 vo výške 11.518,29 eur, ktorá bola uhradená 09.12.2010,

- 0552011 vo výške 6.140,87 eur, ktorou bola fakturovaná zmluvná pokuta a táto bola uhradená dňa 03.05.2011 a faktúru 20102010 na sumu 9.332,99 eur, ktorou si vyčíslil úroky z omeškania. Ďalšími faktúrami si žalobca vyčíslil sumu 3.516,37 eur za nevyčerpané pobytové dni - fak. č. 8092010 a zostatok ceny a marketing - fak. č. 01042011 na sumu 27.116,11 eur a fak. č. 05042011 sumu 27.116,11 eur a zostatok v sume 9.038,70 eur, teda podľa okresného súdu si spolu žalobca uplatnil zaplatenie sumy 103.236,39 eur. Žalobca podľa zistení okresného súdu opieral svoj nárok o týchto 11 faktúr s tým, že vyjadrenie Správnej rady žalovaného zo dňa 11.4.2011 žalobca považoval za uznanie záväzku. Žalovaný nárok žalobcu poprel, nesúhlasil s tým, že boli uzavreté dodatky 1 a 2, nepoprel, že bola uzavretá písomne zmluva o dielo a ústna dohoda o vykonaní prác naviac a vzniesol námietku premlčania. Súd prvej inštancie uznesením zo dňa 13.10.2020 pripustil zmenu žalobného návrhu, ktorým žalobca žiadal, aby žalovaného súd zaviazal na zaplatenie sumy 192.374,02 eur.

8.1. V ďalšej časti odôvodnenia okresný súd uviedol zoznam vykonaných dôkazov - výpis zo živnostenského registra, výpis z Ministerstva vnútra na žalovaného, výzva na plnenie zo dňa 05.11.2010, výpočet úrokov z omeškania, výpisy z účtov, rozhodnutie Správnej rady zo dňa 11.04.2011, Zmluva o dielo zo dňa 27.05.2008, výpočet ceny projektovej dokumentácie, marketingová firma čerpania pobytových dní, zmluva o dielo dodatok č. 1, výpočet ceny projektovej dokumentácie zo dňa 09.10.2008, výpočet ceny projektovej dokumentácie zo dňa 21.02.2011, zaslanie a prevzatie projektovej dokumentácie zo dňa 09.10.2008, dohoda o vzájomnom zápočte pohľadávok zo dňa 11.05.2010, výzva na uhradenie pohľadávky zo dňa 08.10.2010, návrh dohody o splátkach, zápisnica z rokovania, výzva na uhradenie pohľadávky zo dňa 23.11.2010, výzva na uhradenie pohľadávky zo dňa 30.11.2010, návrh na mimosúdne vysporiadanie zo dňa 16.03.2011, právna a finančná analýza, upozornenie a výzva na úhradu zo dňa 15.03.2015, výpočet úrokov z omeškania a zmluvnej pokuty zo dňa 15.03.2015, marketingová zmluva - forma čerpania pobytov zo dňa 15.03.2015, žiadosť o poskytnutie informácie zo dňa 07.07.2015, stanovisko k listom žalovaného a listu JUDr. Vrábeľa zo dňa 20.07.2015, objednávka vyhotovenie projektovej dokumentácie zo dňa 20.03.2008, zaslanie zmluvy o dielo zo dňa 02.07.2008, výzva na úhradu zo dňa 28.02.2011, oznámenie rokovania Správnej rady zo dňa 25.05.2011, vrátenie faktúry č. 05042011 zo dňa 06.04.2011, rozhodnutie Správnej rady - oznámenie zo dňa 11.04.2011, odpoveď na upozornenie úrokov z omeškania zo dňa 18.03.2015, 02.04.2015, odpoveď na poskytnutie informácii zo dňa 15.07.2015, stanovisko k výzve zo dňa 13.04.2015, faktúra zálohová č. 12052008, č. 09102008, faktúra č. 091020081, č. 201020081, č. 20102008, č. 201020082, č. 08092010, č. 20102010, č. 01042011, č. 05042011, výstrižky z dokumentov z denníka Pravda zo dňa 09.10.2015, 13.10.2015, dokumenty z internetu zo dňa 07.10.2015, 08.10.2015, oznámenie o schválenie žiadosti o nenávratný finančný prostriedok zo dňa 04.12.2008 a príloha č. 1, oznámenie o ohlásení stavebných úprav, zoznam dodávateľských faktúr evidovaných v účtovníctve, výpočet úrokov z omeškania, oznámenie o započítaní vzájomných pohľadávok, faktúra č. 9689689, zápisnica z rokovania správnej rady, faktúra č. 552011; a

použité právne predpisy - , , , , , , , , , , , .

8.2. Rozhodnutie o zamietnutí žaloby okresný súd založil na zistení, že bola riadne zaplatená cena za vykonané dielo vo výške 1.480.000,- Sk (49.127,- eur), tiež cena na základe ústnej dohody za práce naviac vo výške 23.036,57 eur a zmluvná pokuta vo výške 6.140,87 eur, pričom k odovzdaniu diela došlo 20.10.2008. Nárok žalobcu vo výške 192.374,02 eur posúdil ako istinu vo výške 90.387,03 eur, vyčíslený úrok z omeškania vo výške 85.816,41 eur a sumy 9.616,37 eur a 3.156,36 eur. Uznesenie Správnej rady zo dňa 08.04. 2011, keďže v ňom nebola vymedzená suma a ani faktúra, ktorú mal uhradiť žalovaný, okresný súd nepovažoval za uznanie záväzku / dlhu zo strany žalovaného. Taktiež nemal okresný súd za preukázané písomné uzavretie dodatkov č. 1, 2, ale len ústnu dohodu o vykonávaní prác naviac v septembri 2008. Námietku premlčania okresný súd vyhodnotil ako opodstatnenú, k čomu dodal, že

- pri fak. č. 12052008, ktorá bola splatná dňa 29.05.2008 a uhradená dňa 29.05.2008 k omeškaniu žalovaného nedošlo,

- pri fak. č. 09102008, splatnej dňa 11.10.2008, uhradenej 12.11.2008, došlo k omeškaniu od 12.10.2008 do 12.11.2008 s tým, že uplynutím všeobecnej (4-ročnej) premlčacej lehoty došlo k premlčaniu nároku žalobcu na úhradu úrokov z omeškania ku dňu 12.11. 2012,

- pri fak. č. 20102008, splatnej dňa 20.10.2008, uhradenej v 2 splátkach - 1. splátka uhradená 11.12.2008, druhá splátka uhradená 10.08.2010, žalovaný bol v omeškaní s úhradou faktúry odo dňa 21.10.2008 do 10.08.2010, a nárok žalobcu na zaplatenie úrokov z omeškania z tejto faktúry sa premlčal dňa 10.08.2014 po uplynutí 4-ročnej premlčacej lehoty,

- pri fak. č. 201020082, splatnej dňa 20.10.2008 s tým, že jej predmetom boli nepeňažné plnenia (pobyty v zariadení) v hodnote 185-tisíc Sk, kde nebola stanovená lehota, avšak nárok je premlčaný,

- pri fak. č. 091020081 splatnej dňa 11.10.2008, uhradenej v 2 častiach (1. časť uhradená 27.08.2010, 2. časť bola uhradená 20.01.2011), žalovaný bol v omeškaní s úhradou ceny diela od 12.10.2008 do 20.01.2011 a nárok žalobcu sa premlčal dňa 20.01.2015,

- pri fak. č. 201020081, splatnej dňa 20.10.2008, uhradenej dňa 09.12.2010 žalovaný bol v omeškaní od 21.10.2008 do 09.12.2010 a nárok žalobcu sa premlčal dňa 09.12.2014. Podľa okresného súdu nároky, ktoré si uplatňuje žalobca (v odôvodnení napadnutého rozsudku uvedené ako žalovaný, čo odvolací súd považuje za zrejmú nesprávnosť), sú premlčané vzhľadom na skutočnosť, že práce boli odovzdané a vykonané najneskôr 02.06.2009 a k premlčaniu by došlo najneskôr k 02.06.2013, keďže v danom prípade ide o obchodnoprávny vzťah. Opätovne okresný súd uviedol, že samotné vystavenie faktúr nie je dôkazom existencie zmluvného vzťahu a to dodatku 1, 2 a nezakladá povinnosť na plnenie žalovanému. Žalovaný podľa okresného súdu dostatočne preukázal, že splnil všetky záväzky zo zmluvného vzťahu, ktoré neboli premlčané, preto nárok nie je dôvodný a opodstatnený. Na margo veci dodal, že strany si dohodli zmeny a dodatky v zmluve len písomne. Okresný súd nevykonal ďalšie dôkazy, ktoré navrhoval žalobca, vzhľadom na ich nedôvodnosť a nepotrebnosť vykonania, ktorým by sa nepreukázalo, že nárok nie je premlčaný a žalobu v celosti zamietol. 9. O náhrade trov konania súd prvej inštancie rozhodol podľa v spojení s a úspešnému žalovanému priznal právo na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

10. Proti 2. rozhodnutiu súdu prvej inštancie podal žalobca včas odvolanie, navrhol odvolaciemu súdu, aby Okresný súd Poprad zrušil rozsudok zo 17.12.2020 a prijal nový rozsudok, ktorým uloží žalovanému zaplatiť sumu 103.520,08 eur s príslušenstvom do zaplatenia žalovaným, čo činí k 17.12.2020 celkovú výšku pohľadávky s príslušenstvom na uhradenie 194.033,17 eur a taktiež nahradiť žalobcovi trovy konania.

11. Žalobca v odvolaní namietal, že súd nevyhovel jeho návrhom na rozhodnutie rozsudkom pre zmeškanie, ktoré predniesol na pojednávaní dňa 16.06.2020 a 17.12.2020, pričom žalovaný bol neprítomný a doručenie bolo vykázané s poukazom na ustanovenia , , a , a preto navrhoval súdu, aby žalovanému uložil povinnosť zaplatenia sumy 103.520,08 eur a príslušenstvo, ktoré k 13.10.2020 činí celkovú výšku aj s pohľadávkou 192.374,02 eur. Súd uznesením pripustil túto zmenu petitu žaloby a po odôvodnení uznesenia a poučení o opravnom prostriedku a exekúcii žalobca predniesol návrh, aby súd rozhodol rozsudkom pre zmeškanie na strane žalovaného.

11.1. Ďalej žalobca v odvolaní označenom ako odvolacie dôvody uviedol, že rozsudok sa nesie s cieľom odpútavania pozornosti od merita problému, ktorý pozostáva v uhradení úrokov z omeškania, neskoro uhradených faktúr, zostatku z istiny marketingovej podlžnosti a dlhu istiny za vykonané a neuhradené projektové práce. Taktiež zoznam vymenovaných dôkazov nie je kompletný a chýba akákoľvek štruktúrovaná časová os, pričom žalobca ani nepredložil dôkaz uvádzaný okresným súdom ako Oznámenia rokovania Správnej rady zo dňa 25.05.2011. Ak okresný súd takýto dôkaz mal, bolo podľa názoru žalobcu jeho povinnosťou o tejto skutočnosti žalobcu oboznámiť a ak to neurobil, boli porušené jeho procesné práva na spravodlivý proces. Žalobca uvádzaním navrhovaných dôkazov si plnil svoju povinnosť, keďže v predvolávaniach na pojednávanie sa uvádzalo, že je povinný na pojednávanie priniesť listiny, ktoré sa na vec vzťahujú a nie sú doposiaľ v prvopise na súde, ako aj veci, ktoré treba ohliadnuť, pričom takýto zoznam predmetných listín a predmetov obhliadky žalobca súdu doložil dňa 14.07.2016 a dňa 18.10.2016, spolu 97 položiek, z ktorých okresný súd nezabezpečil ani jeden jediný požadovaný dôkaz.

11.2. Žalobca v odvolaní tiež nesúhlasil, že cena diela bola dohodnutá ako pevná cena bez ohľadu na rozpočtové náklady budúcej stavby, keďže takýto výraz pevná cena sa v zmluve o dielo nenachádza. Hlavným dôvodom dodatkov č. 1 a 2 bolo zverejnenie príslušnej výzvy ohľadom predloženia projektu a žalobca by nikdy nepristúpil k dohode o pevnej cene, čo by bolo v rozpore s cenníkom UNIKA. Žalobca dodal, že z pôvodných investičných nákladov 65.000.000,- Sk sa dodatkom č. 1 zvýšili o 30.000.000,- Sk a dodatkom č. 2 sa zvýšili o 71.800.000,- Sk na celkových 166.800.000,- SK, ktorých iniciátorom pre zvyšovanie bol výhradne objednávateľ, teda žalovaný. K navýšeniu investičných nákladov uvedených v projektovej dokumentácii pre projekt spracovávaný žalobcom, žalobca uviedol, že žalovaný chcel využiť navýšenie určeného limitu vo výzve na nenávratný finančný príspevok, čo sa stalo dodatkom č. 1 a č. 2 s výsledkom finálnej dokumentácie investičných nákladov vo výške 198.486.609,10 Sk s DPH. Žalobca požiadavky o navyšovaní investičných nákladov dostával od objednávateľa - žalovaného v súlade so zmluvou o dielo, podľa ktorej zhotoviteľ bol povinný sa riadiť východiskovými podkladmi objednávateľa.

11.3. Ďalej žalobca dodal, že žalovaný oznámil ohlásenie stavebných úprav mestu Vysoké Tatry 23.10.2008, kde je v ich rámci uvedený aj PS03 Informatizácia Sanatória Tatranská Kotlina - počítačové rozvody, ktoré sú predmetom dodatku č. 2. Podľa žalobcu bolo potrebné zahrnúť ako súčasť dokladov a dôkazov aj všetky písomnosti a vyjadrenia, ktoré zaslal žalobca okresnému súdu, ako aj ústne vyjadrenia žalobcu, ktoré učinil na súdnych pojednávaniach. Žalobca potvrdil, že zálohová faktúra č. 12052018 bola uhradená dňa 29.05.2008, ale ostatné faktúry č. 9102008, 20102008, 91020081, 201020081, 0809201 neboli uhradené v zmluvnom termíne, t. j. v dátume splatnosti a žalovaný neskoré úhrady faktúr nerozporoval a dôvodil ich neúhradu iba premlčaním. Žalobca aj naďalej nesúhlasí, že by uplatnený nárok mal byť premlčaný, keďže faktúra č. 20102010 s termínom splatnosti dňa 20.03.2011 nie je premlčaná, pretože žaloba bola podaná dňa 19.03.2015. Taktiež čo sa týka faktúry č. 01042011, túto žalovaný prevzal a lehota splatnosti bola 15.04.2011, kedy by premlčanie nastalo až po 16.4.2015, preto je táto faktúra nepremlčaná a obdobná situácia sa týka aj faktúry č. 05042011. K faktúre č. 552011 žalobca uviedol, že táto bola vystavená ako zmluvná pokuta za neuhradenie istiny za vykonané práce v termíne do 12.04.2011 v rámci dodatku č. 2. Podľa žalobcu existencia projektovej dokumentácie v rozsahu dodatku č. 2 je potvrdená dôkazom zo dňa 14.10.2020 - záznam z Mestského úradu mesto Vysoké Tatry, Starý Smokovec, ktorý uvádza investičný náklad celkovej stavby 200.000.000,- Sk.

11.4. Žalobca v odvolaní vyslovil názor, že úhradou tejto faktúry žalovaný uznal svoj záväzok, a tým sa posilnilo jeho postavenie, nakoľko sa uplatňuje ust. . Žalobca zdôraznil, že faktúra č. 552011 sa týka výlučne iba dodatku č. 2. Žalobca opätovne poukazuje vo svojom odvolaní na oznámenie rozhodnutia Správnej rady, ktorý dôkaz považuje za kľúčový a ktorým mu riaditeľ žalovaného oznámil, že Správna rada súhlasila s vyplatením dlžnej sumy - istiny, ktorú považuje za opodstatnenú za vykonané práce s tým, že výpočet aktualizovaných úrokov z omeškania bude žalobcovi predložený do 18.04.2011. Podľa oznámenia správnej rady bol daný pokyn na úhradu dlhu dňa 12.04.2011, ktorá úhrada doteraz nebola vykonaná, a takisto ostal aj nesplnený pokyn správnej rady na predloženie aktualizovaných úrokov do 18.04.2011. Tieto boli predložené až právnym zástupcom žalovaného dňa 26.10.2016.

11.5. Žalobca opakovane v odvolaní uviedol, že nárok nie je premlčaný ani čo do úhrady úrokov, ani čo do úhrady istiny, keďže premlčacie lehoty vo všeobecnosti sa nevypočítavajú z lehoty prevzatia dodávky, v tomto prípade projektovej dokumentácie, ale od termínu splatnosti, pričom spor nespočíva v termíne

dodávky dokumentácie, ale v termínoch úhrad predložených a neuhradených faktúr za vykonané dielo. Žalobca zdôraznil, že žalovaný bez výhrad prevzal projektovú dokumentáciu s celkovým investičným nákladom 198.486.609,10 Sk, a touto disponoval a používal ju. Opätovne žalobca zdôraznil, že si v konaní uplatnil vyčíslené úroky z omeškania faktúrou 20102010 v sume 9.616,37 eur, sumu 6.140,87 eur v zmysle faktúry 8092010 za marketingovo bártrovú formu čerpania pobytov a v zmysle dodatku č. 2 sumu 27.116,11 eur podľa faktúry 1042011, sumu 27.116,11 eur v zmysle faktúry 05042011 a zostatok ceny vo výške 27.116,11 eur a marketing v sume 9.038,71 eur, teda sumu 103.236,39 eur a úrok z omeškania. Za nesprávne považoval žalobca v napadnutom rozsudku počítanie premlčania, keďže je toho názoru, že začala plynúť nová štvorročná premlčacia doba, keďže dlžník uznal svoj záväzok formou zápisu zo zasadania Správnej rady dňa 08.04.2011, a taktiež zaplatením faktúry 552011 bol uznaný aj zbytok dlhu, a teda sa okresný súd nevysporiadal s ustanovením ohľadom plynutia novej štvorročnej premlčacej doby od uznania.

11.6. V odvolaní ďalej žalobca namietal, že okresný súd nevykonal potrebné dôkazy, listinné dôkazy a potrebné obhliadky, ktoré navrhoval, a preto si nemohol vytvoriť objektívny obraz a vychádzať zo vzájomných súvislosti. Podľa žalobcu okresný súd taktiež nevyužil iné právne nástroje za účelom konštatácie porušenia práv žalobcu, ktoré vo svojich vyjadreniach žalobca požadoval, ale ani ich neuviedol v rozsudku, čím znemožnil právo na spravodlivé konanie. Pritom poukázal na , a taktiež v spojení s . Napriek tomu, že okresný súd požadoval výkon dôkazov, ktoré žalobca predložil, tieto nevykonal, pričom v napadnutom rozsudku uviedol, že tieto neboli rozhodujúce pre rozhodnutie vo veci samej.

11.7. Ďalej žalobca v odvolaní rozporoval časť napadnutého rozsudku označeného ako „právne posúdenie veci“, keďže okresný súd sa dopustil nesprávnych vyhodnotení, nepostupoval v súlade s § 392 ods. 2, pretože celá podstata sporu spočíva v tom, že žalovaný neuhradil doteraz dlžné sumy za vypracovanú projektovú dokumentáciu, pričom zmluvná pokuta vo výške 6.140,87 eur bola uhradená ako zmluvná pokuta za neuhradenie istiny projektových prác v rozsahu dodatku č. 2, čím podľa žalobcu žalovaný potvrdil opodstatnenosť dodatku č. 2 s poukazom na . Tiež žalobca opätovne prezentoval, že žalovaný uznal svoj záväzok s vyplatením dlžnej sumy a určením presného termínu úhrady 12.04.2011 a tiež uznal omeškané platby faktúr uznaním nárokov na úhrady úrokov z omeškania s presným termínom ich predloženia do 18.04.2011.

11.8. Nesprávne právne posúdenie žalobca videl aj v nepoužití ustanovenia , keďže okresný súd pri faktúre č. 201020082 konštatuje, že nebola stanovená lehota, a aj napriek tomu uviedol, že tento nárok je premlčaný. Podľa žalobcu, keďže nebola stanovená lehota, jedná sa o dobu neurčitú a v zmysle ide o nepremlčateľnosť položky vzhľadom na jej neurčitú dobu zmluvného vzťahu. Podľa žalobcu napadnutý rozsudok trpí zásadnou nezrovnalosťou, keď v úvode tvrdí, že k odovzdaniu diela došlo 20.10.2008 a následne uvádza, že práce boli odovzdané a vykonané najneskôr 02.06.2009, od ktorého sa odvodzuje celkové premlčanie celého nároku žalobcu v tomto napadnutom rozsudku, keď okresný súd tvrdí, že k premlčaniu došlo najneskôr 02.06.2013. Žalobca je toho názoru, že vystavenie faktúr je jednoznačným dôkazom existencie zmluvného vzťahu a to najmä v prípadoch, keď ich žalovaný prebral a potvrdil pečiatkou, čím potvrdil nielen opodstatnený rozsah požadovaných platieb, ale potvrdil aj dátumy ich splatnosti. Podľa žalobcu je tiež absurdné odôvodnenie, že sa jedná o obchodnoprávny vzťah. Žalobca ďalej poukazoval, že nárok nie je premlčaný a žiadna z položiek nemá termínové znaky premlčania a okresný súd sa vyjadril v rozpore s ust. , v zmysle ktorého by lehota premlčania nastala až 27.10.2020.

11.9. Ďalej žalobca v odvolaní k postupu žalovaného uviedol, že na pojednávaniach viackrát žalovaný tvrdil, že ďalšie návrhy na dokazovanie nemá a žiadne iné návrhy na dokazovanie neprednášal, preto je toho názoru, že dôkazné bremeno žalovaný neuniesol, a preto muselo byť rozhodnuté v jeho neprospech. Procesná nečinnosť a vyhýbanie sa účastníka na pojednávaniach má podľa žalobcu preňho negatívne dôsledky pri hodnotení výsledkov vykonaného dokazovania, čo sa prejaví aj vo vydaní nepriaznivého rozhodnutia. Žalovaný nechodil na pojednávania, nenavrhoval vykonať žiadne dôkazy a k tvrdeniam žalobcu sa vyjadrovať nechcel.

11.10. Žalobca k odvolaniu predložil listiny - vyjadrenie žalobcu zo dňa 17.12.2020, vyjadrenie žalobcu k veci zo dňa 13.10.2020, žiadosť o stavebné povolenie doručené adresátovi 06.02.2009, záznam zo dňa 14.10.2020, stavebné povolenie zo dňa 3.6.2009, krycí list rozpočtu zo dňa 15.10.2008,

výpočet ceny projektovej dokumentácie zo dňa 21.05.2008, výpočet ceny projektovej dokumentácie zo dňa 09.10.2008, výpočet ceny projektovej dokumentácie zo dňa 21.03.2011, návrh na mimosúdne vysporiadanie zo dňa 16.03.2011, výpis z bankového účtu ku dňu 03.05.2011, faktúru č. 552011 zo dňa 20.04.2011, faktúru č. 20102010 zo dňa 20.10.2010, faktúru č. 08092010 zo dňa 08.09.2010, faktúru č. 01042011 zo dňa 22.03.2011, rozhodnutie Správnej rady - oznámenie zo dňa 11.04.2011, zoznam potrebných listín a predmetom obhliadky k pojednávaniu na 14.07.2016.

12. Vo vyjadrení k odvolaniu žalovaný uviedol, že dôvody podaného odvolania spočívajú v tom, že okresný súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Žalovaný už v konaní pred okresným súdom navrhoval návrh žalobcu na obstaranie a vykonanie listinných dôkazov zamietnuť, keďže tieto považoval za nedôvodné, bez súvisu s prejednávanou vecou a pri ktorých žalobca len hádal, aké informácie sa v nich môžu nachádzať. Podľa žalovaného postačovalo odôvodnenie nevykonania týchto dôkazov vzhľadom na úspešne vznesenú námietku premlčania. Žalovaný spornosť medzi stranami sporu považoval v posúdení otázky, či cena diela, ktorého zhotovenie bolo predmetom zmluvy, uzatvorenej medzi stranami sporu, bola určená ako cena pevná alebo, či sa určenie výšky ceny diela malo odvíjať od výšky investičných nákladov na realizáciu diela. Podľa názoru žalovaného však zo zmluvy o dielo vyplýva, že cena diela bola stanovená v konkrétnej pevnej sume, teda dohodli si cenu fixnú. Preto tvrdenie žalobcu o tom, že cena diela sa mala odvíjať od výšky investičných nákladov, považoval žalovaný za ničím nepodložené. Podľa žalovaného žalobca nedokázal správne vykladať zákonné a zmluvné ustanovenia, ktoré sú relevantné pre vznik nároku na zaplatenie ceny diela a jeho premlčanie, a teda je žalobca v mylnom presvedčení o plynutí novej premlčacej lehoty odo dňa 11.04.2011. Z listu žalovaného, v ktorom Správna rada súhlasila, aby boli žalobcovi zaplatené všetky žalobou uplatnené sumy, však vyplýva len to, že Správna rada dala pokyn na ich úhradu a nepovažovala za dôvodné všetko, t. j. úhradu príslušenstva, a v žiadnom prípade tento list nie je možné považovať za uznanie akéhokoľvek záväzku. Žalovaný v rámci svojej obrany vzniesol námietku premlčania a vyjadril sa k splatnosti každej faktúry s uvedením, kedy najneskôr sa nárok na úhradu úrokov z omeškania premlčal a z dôvodu obozretnosti vzniesol námietku premlčania aj voči tým nárokom, pri ktorých mal za to, že ani nevznikli. Žalobca tak podľa žalovaného nepreukázal, že splatnosť ceny diela nastala v iný deň, a tým pádom neprelomil námietku premlčania vznesenú žalovaným. K spornému nároku žalobcu na zaplatenie ceny diela vyplývajúcej z dodatku č. 2 analýzou ustanovení žalovaný dospel k záveru, že rozhodujúcimi skutočnosťami pre úspech žalobcu v spore bolo preukázanie existencie dohody zmluvných strán o predmete diela a jeho cene a vykonanie diela. Žalobca však neoznačil a nepredložil žiaden dôkaz, ktorý by osvedčil existenciu aspoň niektorej z vyššie uvedených skutočností. Dodatok č. 2 nebol podpísaný zmluvnými stranami, a takisto žalobca nepredložil dôkaz o ukončení diela a jeho prevzatie žalovaným. Žalovaný navrhol, aby odvolací súd odvolanie žalobcu zamietol a priznal mu nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu.

13. Žalobca sa v odvolacej replike stotožnil s tým, že dôvody podaného odvolania spočívajú v nesprávnom skutkovom zistení na základe vykonaného dokazovania a tiež v nesprávnom právnom posúdení veci. Ďalej žalobca poukázal tak, ako vo svojom odvolaní, na výpočet predložených listinných dôkazov, ktoré vykonané neboli a ktoré žalobca predkladal z dôvodu výziev uvedených v predvolaniach na pojednávaniach z 05.05.2016 a 18.07.2016. Podľa žalobcu nie sú správne tvrdenia o fixnej, pevnej, či konečnej cene o dielo, ktorá sa nenachádza ani v zmluve o dielo, ale ani v dodatku č. 2 a podľa žalobcu cenotvorba bola zásadne determinovaná výškou investičného nákladu a metodikou výpočtu v zmysle Sadzobníka pre navrhovanie ponukových cien vydaných UNIKOU 2007 pre projektové práce. Opätovne poukázal na bod 10.6 zmluvy o dielo, z ktorého vyplýva, že dôvod na vypracovanie dodatku upravujúci rozsah spracovanej dokumentácie, t. j. projektu vo väzbe na formu a termíny, resp. cenu, môže byť zverejnenie príslušnej výzvy, ktorá však v čase podpisu zmluvy nebola uverejnená, čím je týmto jednoznačne uvedený dôvod, ktorý sa naplnil, nakoľko sa menila forma projektovej dokumentácie, menili sa termíny a cena, pretože sa menila výška investičných nákladov, rozsah a obsah dokumentácie. Žalobca zdôraznil, že žalovaný sa vo vyjadrení k odvolaniu nevyjadril k splatnosti kľúčových faktúr 20102010, 552011, 01042011 a 05042011. Taktiež žalobca považoval za nezmyselné tvrdenia žalovaného o neexistencii dodatku č. 2, keďže existencia tohto dodatku je vyvrátená množstvom dôkazov predložených žalobcom. O tom, že muselo byť dielo odovzdané dňa 2.6.2009, žalovaný nepredkladal žiaden dôkaz. Žalobca poukázal, že z uznesení v zápisniciach na pojednávaní boli nastolené dve otázky, a to či nárok uplatnený žalobcom je premlčaný a či mu vznikol v takom rozsahu, ako si uplatnil. Podľa žalobcu súd prvej inštancie nesprávnym procesným postupom znemožnil strane,

teda žalobcovi, aby uskutočnila jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, a to jednak tým, že nerozhodol o návrhu žalobcu na vydanie rozsudku pre zmeškanie a znemožňoval žalobcovi prístup ku zvukovým nahrávkam zo súdneho procesu a neoboznámil žalobcu riadne s obsahom spisu, s listinnými dôkazmi, pričom do zápisnice súd prvej inštancie podvodne uviedol, že žalobca udáva, že obsah spisu mu je známy a nežiada oboznámiť s jeho obsahom. Ďalej žalobca poukázal aj na to, že neboli vykonané navrhnuté dôkazy a tým, že tieto dôkazy neboli ani vyhodnotené, došlo k vade, ktorá môže mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.

14. Žalovaný v odvolacej duplike uviedol, že každý argument žalovaného žalobca vyvracia len tým, že ho označí za nesprávny, ničím nepodložený, nezmyselný a prípadne za klamlivý, či podvodný. Opätovne žalovaný zdôraznil, že argumentácia žalobcu je založená na nesprávnom výklade hmotnoprávnych ustanovení . Podľa žalovaného žalobca opakovane tvrdí tie isté skutočnosti, ku ktorým sa žalovaný už vyjadroval, a preto na ne odkazuje. Za dôležité však považoval žalovaný uviesť, že nie je pravdivé tvrdenie žalobcu, že sa prvýkrát dozvedá o písomnom podaní zo dňa 12.09.2016, keďže na toto podanie sa žalovaný odvolával aj vo svojom písomnom podaní zo dňa 05.09.2019. Ďalej žalovaný dodal, že vo svojom vyjadrení k odvolaniu sa dopustil zrejmej chyby v písaní, kde chcel uviesť, že listom zo dňa 11.04.2011 Správna rada žalovaného nesúhlasila, aby boli žalobcovi zaplatené všetky žalobou uplatnené sumy, pretože aj z doterajších písomných a ústnych vyjadrení neexistujú pochybnosti o tom, že predmetný list Správnej rady žalovaný nikdy nepovažoval za uznanie záväzku. Záverom poukázal žalovaný na ustanovenie a navrhol, aby odvolací súd na prostriedky procesného útoku žalobcu, prvýkrát uplatnené až v odvolacom konaní, neprihliadol.

15. Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací, vzhľadom na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR, ktorým bol zrušený rozsudok Krajského súdu v Prešove zo 17. mája 2022, č.k. -591, -591 v časti výrokov I., III. a IV. a vec bola v uvedenej časti vrátená odvolaciemu súdu na ďalšie konanie, súc viazaný právnym názorom dovolacieho súdu, prejednal odvolanie žalobcu, ktoré bolo doručené súdu prvej inštancie dňa 22.01.2021 a ktoré bolo podané v zákonnej lehote, oprávnenou osobou, proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, pričom nariadil pojednávanie na deň 30.09.2025, na ktorom zopakoval, resp. doplnil dokazovanie v nižšie uvedenom rozsahu, zároveň odvolanie prejednal podľa až a dospel k záveru, že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné podľa v spojení s potvrdiť, nakoľko je vo výroku vecne správny.

16. Z obsahu odvolania žalobcu vyplýva a aj žalobca sám konštatuje, že súd prvej inštancie nesprávne zistil skutkový stav a tiež že nevykonal všetky dôkazy, ktoré žalobca predložil alebo ktoré navrhol vykonať. Súd prvej inštancie vo svojom odôvodnení citujúc dôkazy, ktoré vykonal, neuviedol však, čo z týchto dôkazov vyplynulo okrem uvedenia znenia niektorých článkov zmluvy o dielo. Odvolací súd konštatuje, že Krajský súd v Prešove už vo svojom 1. rozhodnutí, č.k. -237 zo dňa 26.03.2019, ktorým zrušil prvý rozsudok súdu prvej inštancie, vyjadril, ako má súd prvej inštancie pri posudzovaní uplatňovaného nároku žalobcu postupovať, a teda najmä sa vysporiadať, čo je obsahom uplatnených nárokov žalobcu, čo malo vyplynúť predovšetkým z dôkazov, ktoré vykonal. Súd prvej inštancie však v napadnutom rozsudku vôbec neuviedol, aký skutkový stav zistil a obmedzil sa len na vymenovanie dôkazov, ktoré vykonal a na konštatovanie, že medzi stranami sporu bola uzavretá písomne zmluva o dielo, podľa ktorej mal žalovaný zaplatiť žalobcovi cenu vo výške 1.480.000,- SK, ktorú žalovaný uhradil podľa faktúr a tiež uhradil aj cenu prác naviac na základe ústnej dohody zo septembra 2008 a zmluvnú pokutu, pričom dielo bolo odovzdané žalovanému dňa 20.10.2008. Potom už len súd prvej inštancie rozobral splatnosť a úhradu jednotlivých faktúr s tým, že vyhodnotil nároky uplatnené žalobcom ako premlčané a faktúry nepovažoval za dôkaz existencie zmluvného vzťahu medzi stranami sporu podľa dodatkov č. 1 a 2. Súd prvej inštancie k ďalším dôkazom, ktoré však nekonkretizoval, dodal, že tieto by nepreukázali, že nárok nie je premlčaný a považoval ich vykonanie za nepotrebné a nedôvodné.

17. Nakoľko je zdôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie nedostatočné a skutkový stav nebol ním zistený riadne, bolo, rešpektujúc i rozhodnutie Najvyššieho súdu SR č.k. zo dňa 30.04.2024, nevyhnutné, aby odvolací súd vstúpil do procesu modifikácie skutkového stavu a za týmto účelom podľa nariadil na deň 30.09.2025 pojednávanie, na ktorom vykonal, resp. doplnil dokazovanie oboznámením s nižšie uvedenými listinnými dôkazmi a zistil skutkový stav, podľa ktorého:

18. Dňa 20.03.2008 žalovaný doručoval žalobcovi Objednávku - vyhotovenie projektovej dokumentácie

- stavebnej časti na projekt v členené SO 01 - SO 04 v rozsahu pre stavebné povolenie.

19. Dňa 27.05.2008 žalobca ako zhotoviteľ a žalovaný ako objednávateľ uzatvorili Zmluvu o dielo (ďalej len ako „zmluva“) podľa a nasl. ustanovení , ktorej podkladom pre uzatvorenie bola objednávka objednávateľa na vyhotovenie projektovej dokumentácie a ústne dojednanie vyplývajúce z rokovania a obhliadky stavby s názvom akcie: „Rekonštrukcia a modernizácia špecializovanej nemocnice Sanatórium Tatranská Kotlina, n. o..“

19.1. Podľa čl. 3 zmluvy, predmetom je vyhotovenie stavebnej projektovej dokumentácie v rozsahu objednávky a spresnení, v zmysle vzájomných pracovných rokovaní pre účely získania finančných zdrojov zo štrukturálnych fondov z prostriedkov Európskeho fondu regionálneho rozvoja. Rozsah spracovania dokumentácie bol uvedený v čl. 3.2 zmluvy pod bodmi 3.2.1 až 3.2.11, ktorá dokumentácia mala byť limitovaná v obsahu určenej pre stavebné povolenie a ohlasovaciu povinnosť s príslušnými rozpočtovými časťami.

19.2. Žalobca ako zhotoviteľ sa v čl. 4 zaviazal, že predmet zmluvy žalovanému dodá v termínoch plnenia, a to v prvej časti konkrétne špecifikovanej dokumentácie do 31.07.2008, v druhej časti konkrétne špecifikovanej dokumentácie do 28.08.2008 a v tretej časti presne špecifikovanej dokumentácie do 18.09.2008, pričom odovzdaním sa rozumie odovzdanie a osobné prevzatie čistopisu dokumentácie v sídle zhotoviteľa v zmluvnom termíne s tým, že o prevzatí sa vyhotoví obojstranne podpísaný a opečiatkovaný expedičný list.

19.3. Podľa čl. 5 tejto zmluvy o dielo, cena za zhotovenie predmetu diela bola stanovená dohodou zmluvných strán v súlade s výpočtom honoráru za projektové služby v zmysle Sadzobníka pre navrhovanie ponukových cien vydaných UNIKOU 2007 pre projektové práce a inžinierske činnosti, pričom výpočet ceny a jej metodika tvorila neoddeliteľnú prílohu k tejto zmluve.

19.4. V bode 5.4 zmluvy bola dojednaná cena za zhotovenie diela ako cena výsledná a fakturačná v celkovej výške 1.480.000,- Sk.

19.5. Podľa článku 6.1 a 6.3 zmluvy cenu za zhotovenie dokumentácie bol žalovaný povinný uhradiť na základe predložených faktúr v štyroch častiach

- formou I. zálohovej faktúry vo výške 50 %, t. j. 740.500,- Sk z dohodnutej cenníkovej ceny diela na základe vystavenej zálohovej faktúry,

- formou II. zálohovej faktúry vo výške 25 %, t. j. 370.000,- Sk z dohodnutej cenníkovej ceny diela na základe vystavenej zálohovej faktúry po odovzdaní I. časti dokumentácie v zmysle rozsahu diela pod bodom 4.3 v termíne 31.07.2008,

- formou záverečnej faktúry vo výške 12,5 %, t. j. 185.000,- Sk z dohodnutej cenníkovej ceny diela na základe vystavenej faktúry po odovzdaní III. časti dokumentácie v zmysle obsahu diela pod bodom 4.9 v termíne 18.09.2008,

- marketingovou formou čerpania výšky 12,5 %, t. j. 185.000,- Sk z dohodnutej cenníkovej ceny diela, na základe čerpania pobytových dní, ktoré podrobnosti čerpania pobytov rieši príloha č. 2, ktorá tvorí nedeliteľnú súčasť zmluvy.

19.6. Podľa článku 6.5 a 6.6 zmluvy lehota splatnosti zálohových faktúr je 2 dní od prevzatia resp. doručenia za účelom urýchlenia zahájenia prác jednotlivých častí projektu a lehota splatnosti záverečnej faktúry je 30 dní od prevzatia, resp. doručenia.

19.7. Podľa čl. 8.3 zmluvy bol objednávateľ v prípade oneskorenie úhrady zálohových alebo záverečnej faktúry povinný zaplatiť zhotoviteľovi pokutu vo výške 185.000,- Sk.

19.8. Podľa čl. 10.6 zmluvy dôvodom na vypracovanie dodatku upravujúci rozsah spracovávanej dokumentácie, t. j. projektu vo väzbe na formu a termíny, resp. cenu môže byť zverejnenie príslušnej výzvy, ktorá v čase podpisu zmluvy nebola uverejnená.

19.9. Podľa bodu 11.1 tejto zmluvy meniť alebo doplňovať text tejto zmluvy je možné len formou písomných dodatkov, ktoré budú platné, ak budú riadne potvrdené a podpísané oprávnenými zástupcami oboch zmluvných strán.

20. Podľa prílohy č. 2 k zmluve o dielo zo dňa 21.05.2008 označenej ako „Marketingová forma čerpania pobytových dní“ miestom pobytu bude kúpeľný pavilón FONTÁNA v Sanatóriu Tatranská Kotlina v kategórii Turist s cenníkom prevádzkovateľa na roky 2008 a na nasledovné roky pre 2009 a 2010, pričom v preambule tejto prílohy sa konštatuje, že zhotoviteľ ponúka objednávateľovi za účelom maximálneho šetrenia finančných prostriedkov možnosť kompenzácie formou pobytov pre projektantov a rodinných príslušníkov, kedy všetky náklady v spojitosti s dohodnutou celkovou sumou znáša prevádzkovateľ

- žalovaný. Rezerváciu ubytovania a ďalších služieb podľa tejto prílohy bol oprávnený rezervovať zhotoviteľ s tým, že klientovi pri skončení pobytu sa podľa tejto prílohy vystaví doklad o čerpaní limitu a v prípade prekročenia limitu bude platba uplatnená na klienta. Prevádzkovateľ, teda žalovaný mal vykonávať pravidelné finančné odpočty z celkovej sumy určenej v zmluve - 185.000,- Sk.

21. Faktúrou zálohovou č. 12052005 zo dňa 21.05.2008 so splatnosťou dňa 29.05.2008 žalobca žalovanému fakturuje cenu za tovar - službu: „Sanatórium - Tatranská kotlina, n. o., rekonštrukcia a modernizácia špecializovanej nemocnice, Projektová stavebná dokumentácia pre účely stavebného povolenia v zmysle zmluvy AA - 1222008, I. zálohová platba na výkon projektovej činnosti“ vo výške 740.000,- Sk. Suma bola uhradená podľa výpisu z účtu žalobcu dňa 29.05.2008.

22. Listom zo dňa 02.07.2008 žalovaný doručuje žalobcovi podpísanú Zmluvu o dielo č. AA-1242008 a Zmluvu o dielo - projekt stavby.

23. Dňa 22.07.2008 Ministerstvo zdravotníctva SR vyhlásilo výzvu na predkladanie žiadostí o nenávratný finančný príspevok „Zabezpečenie rekonštrukcie a modernizácie zdravotníckej infraštruktúry špecializovaných nemocníc s prednostným zameraním na liečbu ochorení skupiny 5“, v ktorej určil dátum uzávierky prijímania žiadosti do 23.10.2008, maximálnu výšku NFP jednému žiadateľovi 200.000.000,- Sk.

24. Žalobca súdu predložil tiež Dodatok č. 1 zo dňa 09.10.2008 podpísaný žalobcom bez podpisu žalovaného, ktorým malo dôjsť k zmene v rozsahu diela a tým aj k zmene ceny diela, a to navýšením zálohových faktúr ako aj konečnej faktúry, pričom prílohou tohto dodatku bol výpočet ceny projektovej dokumentácie zo dňa 09.10.2009 s tým, že celková cena projektovej dokumentácie podľa tohto výpočtu bola 694.000,- Sk. Tento dodatok nebol podpísaný žalovaným.

25. Faktúrou zálohovou č. 09102008 zo dňa 09.10.2008 so splatnosťou dňa 11.10.2008 žalobca žalovanému fakturuje cenu za tovar - službu: „Sanatórium - Tatranská kotlina, n. o., rekonštrukcia a modernizácia špecializovanej nemocnice, Projektová stavebná dokumentácia pre účely stavebného povolenia v zmysle zmluvy AA - 1222008, II. zálohová platba na výkon projektovej činnosti“ vo výške 370.000,- Sk. Suma bola uhradená podľa výpisu z účtu žalobcu dňa 12.11.2008.

26. Faktúrou č. 091020081 zo dňa 09.10.2008 so splatnosťou dňa 11.10.2008 žalobca žalovanému fakturuje cenu za tovar - službu: „Sanatórium - Tatranská kotlina, n. o., rekonštrukcia a modernizácia špecializovanej nemocnice, Projektová stavebná dokumentácia pre účely stavebného povolenia v zmysle Dodatku č. 1 zmluvy AA - 1222008/1, faktúra za projektové práce“ vo výške 347.000,- Sk. Táto faktúra bola doručená žalovanému dňa 09.10.2008. Suma v časti 5.500 eur bola uhradená podľa výpisu z účtu žalobcu dňa 17.08.2010 a v časti 6.018,29 eur dňa 20.01.2011.

27. Faktúrou č. 20102008 zo dňa 20.11.2008 so splatnosťou dňa 20.10.2008 žalobca žalovanému fakturuje cenu za tovar - službu: „Sanatórium - Tatranská kotlina, n. o., rekonštrukcia a modernizácia špecializovanej nemocnice, Projektová stavebná dokumentácia pre účely stavebného konania a rozpočty k žiadosti o štrukturálne fondy v zmysle zmluvy AA - 1222008, záverečná faktúra“ vo výške 185.000,- Sk. Táto faktúra bola doručená žalovanému dňa 23.10.2008. Faktúrou č. 20102008 zo dňa 20.10.2008 so splatnosťou dňa 20.11.2008 žalobca žalovanému fakturuje cenu za tovar - službu: „Sanatórium - Tatranská kotlina, n. o., rekonštrukcia a modernizácia špecializovanej nemocnice, Projektová stavebná dokumentácia pre účely stavebného konania a rozpočty k žiadosti o štrukturálne fondy v zmysle zmluvy AA - 1222008, záverečná faktúra“ vo výške

185.000,- Sk. Táto v časti 90.000,- Sk bola uhradená podľa výpisu z účtu žalobcu dňa 11.12.2018 a v časti 3.153,42 eur dňa 10.08.2010.

28. Faktúrou č. 201020081 zo dňa 20.11.2008 so splatnosťou dňa 20.10.2008 žalobca žalovanému fakturuje cenu za tovar - službu: „Sanatórium - Tatranská kotlina, n. o., rekonštrukcia a modernizácia špecializovanej nemocnice, Projektová stavebná dokumentácia pre účely stavebného konania a rozpočty k žiadosti o štrukturálne fondy v zmysle zmluvy AA - 1222008 a dodatku ako naviac práce za objekty: Kasíno, Zelené pleso, záverečná faktúra“ vo výške 347.000,- Sk. Táto faktúra bola doručená žalovanému dňa 23.10.2008. Suma bola uhradená podľa výpisu z účtu žalobcu dňa 09.12.2010.

29. Faktúrou č. 201020082 zo dňa 20.11.2008 so splatnosťou dňa 20.10.2008 žalobca žalovanému fakturuje cenu za tovar - službu: „Sanatórium - Tatranská kotlina, n. o., rekonštrukcia a modernizácia špecializovanej nemocnice, Projektová stavebná dokumentácia pre účely stavebného konania a rozpočty k žiadosti o štrukturálne fondy v zmysle zmluvy AA - 1222008 bod 8.3. platba z omeškania, objekty: Kasíno, Zelené pleso, záverečná faktúra“ vo výške 185.000,- Sk. Táto faktúra bola doručená žalovanému dňa 23.10.2008. Faktúrou č. 201020082 zo dňa 20.10.2008 so splatnosťou dňa 20.11.2008 žalobca žalovanému fakturuje cenu za tovar - službu: „Sanatórium - Tatranská kotlina, n. o., rekonštrukcia a modernizácia špecializovanej nemocnice, Projektová stavebná dokumentácia pre účely stavebného konania a rozpočty k žiadosti o štrukturálne fondy v zmysle zmluvy AA - 1222008, objekty: Kasíno, Zelené pleso, záverečná faktúra“ vo výške 185.000,- Sk. Táto faktúra bola doručená žalovanému dňa 23.10.2008.

30. Dňa 09.10.2009 (pri podpise žalobcu dňa 09.10.2008) žalobca doručoval žalovanému na základe zmluvy o dielo, vzájomných dohôd a návrhu dodatku č. 1 predmet zmluvy - projektovú dokumentáciu obsahujúcu sprievodnú správu, fotodokumentáciu jestvujúceho stavu, súhrnnú technickú správu, celkovú situáciu stavby, technickú správu pre jednotlivé časti, výkresy stavby v dotknutých profesiách a taktiež dodatok č. 1 k zmluve o dielo spolu so zálohovou faktúrou č. 09102008 s termínom splatnosti 11.10.2008 a faktúrou č. 091020081 za naviac práce s termínom splatnosti 11.10.2008.

31. Dňa 22.10.2008 (pri podpise prevzal dňa 20.10.2008) žalobca žalovanému doručoval na základe zmluvy o dielo, vzájomných dohôd a návrhu dodatku č. 1 predmet zmluvy projektovú dokumentáciu podľa tam uvedenej špecifikácie, kde oproti doručovaniu projektovej dokumentácie zo dňa 09.10.2008 sa uvádza aj bod 3.1.15 PS - Informatizácia systému špecializovanej nemocnice. S týmto zároveň žalobca predkladá záverečnú faktúru, záverečnú faktúru za požadované naviac práce, zálohovú faktúru č. 09102008 a 091020081 s termínom splatnosti 11.10.2008, a faktúru v zmysle zmluvy pod bodom č. 6.3.3.

32. Mesto Vysoké Tatry listom zo dňa 23.10.2008 oznámilo žalovanému, že proti uskutočneniu udržiavacích prác a stavebných úprav v rozsahu uvedenom v ohlásení nemá námietky a súhlasilo s ich realizáciou.

33. Ministerstvo zdravotníctva SR listom zo dňa 04.12.2008 oznámilo žalovanému ako žiadateľovi, že ním predložená žiadosť o nenávratný finančný príspevok na projekt s názvom „Komplexná rekonštrukcia a modernizácia Sanatória Tatranská Kotlina, n. o.“ bola neschválená z dôvodu nedostatku disponibilného objemu finančných prostriedkov a z toho dôvodu bola žiadosť zaradená do zásobníka projektov ako náhradník č. 3. Prílohu oznámenia tvoril zoznam neoprávnených výdavkov s celkovou výškou 708.749,45 Sk.

34. Faktúrou č. 08092010 zo dňa 08.09.2010 so splatnosťou dňa 22.09.2010 žalobca žalovanému fakturuje cenu za tovar - službu: „Sanatórium - Tatranská kotlina, n. o., rekonštrukcia a modernizácia špecializovanej nemocnice, Projektová stavebná dokumentácia pre účely stavebného konania a rozpočty k žiadosti o štrukturálne fondy v zmysle zmluvy AA - 1222008 príloha č. 2, marketingová

- bárterová forma čerpania pobytových dní“ vo výške 6.140,87 eur. Táto faktúra bola doručená žalovanému dňa 15.11.2010.

35. Faktúrou č. 20102010 zo dňa 20.10.2010 so splatnosťou dňa 20.03.2011 žalobca žalovanému fakturuje cenu za tovar - službu: „Sanatórium - Tatranská kotlina, n. o., rekonštrukcia a modernizácia špecializovanej nemocnice, Projektová stavebná dokumentácia pre účely stavebného konania a

rozpočty k žiadosti o štrukturálne fondy v zmysle zmluvy AA - 1222008 a dod. č. 1 AA-122008/1, úroky z omeškania fakturačných platieb“ vo výške 9.616,37 eur. Táto faktúra bola doručená žalovanému dňa 15.11.2010.

36. Oznámením o započítaní vzájomných pohľadávok zo dňa 23.09.2010 žalovaný oznámil žalobcovi, že na základe a a vykonáva ku dňu 23.09.2010 zápočet vzájomných pohľadávok a to pohľadávky žalovaného voči žalobcovi podľa fak. č. 9689 vo výške 2.624,50 eur za pobyt oproti pohľadávke žalobcu voči žalovanému z fak. č. 201020082 vo výške 6.140,87 eur za projektovú dokumentáciu. Faktúrou č. 9689 zo dňa 27.08.2010 žalovaný žalobcovi fakturoval služby spojené s pobytom v období od 01.08. - 22.08.2010 vo výške 2.624,50 eur.

37. Podľa Dohody o vzájomnom zápočte pohľadávok zo dňa 23.09.2010 malo dôjsť k zápočtu pohľadávky žalovaného voči žalobcovi vo výške 2.624,50 eur za pobyt a pohľadávky žalobcu voči žalovanom z fak. č. 201020081 vo výške 11.518,29 eur do výšky stretu pohľadávok 2.624,50 eur. Dohoda o vzájomnom zápočte bola súdu predložená bez podpisu žalobcu.

38. Listom zo dňa 05.11.2010 žalobca zastúpený právnym zástupcom vyzval žalovaného na úhradu pohľadávky 33.293,47 eur (istina + úroky z omeškania) a 3.516,37 eur marketingový príspevok. Sumu pohľadávky 33.293,47 eur špecifikoval ako istinu z faktúr č. 091020081, 201020081, 201020082 a úroky z omeškania z faktúr č. 12052008, 09102008, 091020081, 20102008 vo výške 14,25 % p. a. z dlžnej sumy. K výzve žalobca priložil dohodu o vzájomnom zápočte, výpočet úrokov z omeškania ku dňu 10/20/2010, marketingovú zmluvu - forma čerpania pobytových dní a splátkový kalendár.

39. Listom zo dňa 30.11.2010 žalobca doručoval žalovanému zápisnicu zo spoločného rokovania uskutočneného dňa 23.11.2010. Podľa obsahu tejto zápisnice podpísanej len žalobcom žalovaný mal uhradiť sumu 11.518,29 eur do 10.12.2010, dlžnú sumu 12.145.45 eur do 20.1.2011, ostatné finančné nároky (marketingové vysporiadanie a úroky z omeškania) sa mali prerokovať v termíne od 20.1.2011 - 20.2.2011 a žalobca mal zaslať opravené faktúry č. 20102008 a 20102082 samostatnou zásielkou.

40. Žalovaný doručoval listom zo dňa 28.02.2011 žalobcovi Stanovisko k realizovaným rokovaniam, ktorým sa vyjadroval k jeho výzve zo dňa 05.11.2020. V tomto stanovisku žalobca potvrdil stretnutie strán sporu dňa 23.11.2010 za účelom objektivizovať účtovné doklady, výšku a termíny platieb po augustovom rokovaní a tiež potvrdil prijatie zápisu z rokovania bez pripomienok, napriek tomu, že dohodnuté bolo aj to, že ekonómky strán odsúhlasia výšku a priebeh realizovaných platieb, aby bola potvrdená korektnosť platieb v zmysle platnej zmluvy i dodatku, ktorý síce nebol zo strany žalovaného parafovaný, ale jeho finančnú časť akceptovali v plnom a nezmenenom rozsahu.

41. Listom zo dňa 16.03.2011 žalobca navrhuje žalovanému mimosúdne vysporiadanie, kde predkladá dve alternatívy. V I. alternatíve navrhuje formu súdnych žalôb a exekúcie a v II. alternatíve navrhuje mimosúdne doriešenie a korektné finančné vysporiadania, pričom v dodatku č. 2 si uplatňuje doplatenie ceny za projekty do rozsahu skutočne dosiahnutých a žalovaným požadovanými nákladmi, na ktorých bola vypracovaná projektová dokumentácia, pričom v dodatku č. 2 sú podrobne špecifikované jednotlivé náležitosti, ktoré ostali nedoriešené. Súčasťou tohto listu boli 3 alternatívy právnej a finančnej analýzy.

42. Žalobca predložil aj Dodatok č. 2 zo dňa 20.03.2011, ktorý bol podpísaný len žalobcom. Žalovaný na dodatku č. 2 podpísaný nie je. Podľa bodu 2.0 dôvodom na vypracovanie dodatku č. 2 je požiadavka na vysporiadanie spracovanej dokumentácie t. j. projektu vo väzbe na formu a skutočne naprojektované investičné náklady. Podkladom na uzatvorenie tohto dodatku boli nové informácie a fakty zverejnené na informačných výzvach na predkladanie žiadostí o nenávratný finančný príspevok a požiadavka objednávateľa na rozšírené dopracovanie projektovej dokumentácie. V čl. III je špecifikovaný rozsah spracovania dokumentácie a jej obsah. Podľa čl. IV sa zhotoviteľ zaviazal vypracovať predmet zmluvy a odovzdať dokumentáciu bez rozpočtov do 09.10.2008 a rozpočtovú časť do 22.10.2008. Podľa čl. V malo dôjsť k úprave ceny o cenový nárast s tým, že jej výpočet bol doložený kalkuláciou na celkovú výšku 93.903,40 eur.

43. Faktúrou č. 01042011 zo dňa 22.03.2011 so splatnosťou dňa 15.04.2011 žalobca žalovanému fakturuje cenu za tovar - službu: „Sanatórium - Tatranská kotlina, n. o., rekonštrukcia a modernizácia špecializovanej nemocnice, Projektová stavebná dokumentácia pre účely stavebného konania a

rozpočty k žiadosti o štrukturálne fondy v zmysle zmluvy AA - 1222008 a dod. č. 2 AA-1222008/2, ozn. faktúra č. 1 - II. Q 2011“ vo výške 27.116,11 eur. Táto faktúra bola doručená žalovanému dňa 24.03.2011.

44. Faktúrou č. 05042011 zo dňa 05.04.2011 so splatnosťou dňa 25.04.2011 žalobca žalovanému fakturuje cenu za tovar - službu: „Sanatórium - Tatranská kotlina, n. o., rekonštrukcia a modernizácia špecializovanej nemocnice, Projektová stavebná dokumentácia pre účely stavebného konania a rozpočty k žiadosti o štrukturálne fondy v zmysle zmluvy AA - 1222008 a dod. č. 2 AA-1222008/2, ozn. faktúra č. 1 - II. Q 2011“ vo výške 27.116,11 eur.

45. Faktúrou č. 552011 zo dňa 20.04.2011 so splatnosťou dňa 05.05.2011 žalobca žalovanému fakturuje cenu za tovar - službu: „Sanatórium - Tatranská kotlina, n. o., rekonštrukcia a modernizácia špecializovanej nemocnice, Projektová stavebná dokumentácia pre účely stavebného konania a rozpočty k žiadosti o štrukturálne fondy v zmysle zmluvy AA - 1222008, bod 8.3“ vo výške 6.140,87 eur. Táto faktúra bola doručená žalovanému dňa 26.04.2011. Podľa výpisu z účtu žalobcu žalovaný túto sumu uhradil dňa 03.05.2011.

46. Listom zo dňa 25.03.2011 žalovaný oznamuje žalobcovi, že termín rokovania najvyššieho orgánu neziskovej organizácie sa uskutoční dňa 08.04.2011 v Tatranskej Kotline, ktoré sa bude zaoberať aj riešením spolupráce so žalobcom. Zároveň žalovaný vrátil žalobcovi faktúru č. 01042011, ktorá bola súčasťou návrhu na mimosúdne vysporiadanie, keďže je bez podpísania dodatku č. 2 bezpredmetná.

XX. Listom zo dňa 06.04.2011 žalovaný žalobcovi v prílohe vrátil faktúru č. 05042011, ktorú považuje bez podpísania dodatku č. 2 za bezpredmetnú.

48. Zo zápisnice z rokovania Správnej rady zo dňa 08.04.2011 vyplýva, že táto uložila riaditeľovi riešiť kauzu so žalobcom v zmysle návrhov advokátskej kancelárie, t. j. vyplatiť bezodkladne sumu 185.000,- Sk podľa platnej zmluvy, dohodnúť splátkový harmonogram na vyrovnanie úrokov z omeškania a nepokračovať v ďalšej spolupráci s dotknutým subjektom v termíne ihneď a priebežne.

49. Listom zo dňa 11.04.2011 žalovaný oznamuje žalobcovi rozhodnutie Správnej rady, na ktorej sa jej členovia oboznámili s výzvou žalobcu zo dňa 05.11.2010 a boli oboznámení o záveroch pracovných stretnutí konaných dňa 23.11.2010 a 24.02.2011. Správna rada na základe predloženej právnej analýzy spolupracujúcej advokátskej kancelárie súhlasila s vyplatením dlžnej sumy - istiny, ktorú považuje za opodstatnenú za vykonané práce s úhradou dňa 12.04.2011 s tým, že presný výpočet aktualizovaných úrokov z omeškania žalovaný predloží žalobcovi do 18.04.2011.

50. Listom zo dňa 15.03.2015 žalobca upozorňuje žalovaného, že v zmysle zmluvy o dielo AA-1222008, AA-122008/1 k 15.03.2015 eviduje omeškanie so splácaním a žiada uhradiť sumu 19.314,73 eur do 18.03.2015, ktorá suma pozostáva A) zo zmluvnej pokuty 6.140,87 eur, B) úrokov z omeškania platieb v sume 13.173,86 eur. Ďalej žalobca žiadal C) uhradiť sumu 3.516,37 eur, čo predstavuje poškodenie z nepodpísanej marketingovej zmluvy, ktorú žalovaný nepodpísal a ku ktorej sa nevyjadril, a D) zdržať sa zásahov do architektonického diela.

51. Žalovaný zastúpený právnym zástupcom listom zo dňa 13.04.2015 doručuje žalobcovi stanovisko k jeho listu zo dňa 15.03.2015, v ktorom sumarizuje, že dielo žalobca odovzdal s omeškaním dňa 20.10.2008, že žalobca vykonal práce naviac na požiadanie žalovaného v sume 22.934,566 eur a že za prevzaté dielo žalovaný uhradil dohodnutú cenu. Tiež dodáva, že uplatnenú sumu 19.314,76 eur žalovaný nemôže uhradiť z dôvodu jej premlčania. Ďalej žalovaný oznámil, že nemá záujem o uzatvorenie marketingovej zmluvy podľa návrhu predloženého žalobcom a sumu 36.516,37 eur neuhradí z dôvodu premlčania tohto nároku.

XX. Listom zo dňa 20.07.2015 žalobca odpovedá na listy žalovaného a jeho právneho zástupcu, pričom sa rozsiahlo vyjadruje k uzavretiu zmluvy, ale zároveň konštatuje, že objednávateľ kompletné projekty prevzal a za práce kompletne nezaplatil a teda žalobca požaduje úhradu istiny a príslušenstva v celkovej výške 148.099,05 eur - celková výška pohľadávok a úrokov z omeškania 22.474,44 eur, celková výška istiny 90.387,04 eur a celková výška úroku z omeškania 35.237,57 eur.

53. Na pojednávaní konanom dňa 30.09.2025 odvolací súd skonštatoval, že dôkazy rozhodnutie Správnej rady z 25.05.2011 a faktúra č. 9689689, ktoré súd prvej inštancie zahrnul medzi vykonané, sa v spise nenachádzajú, preto ich prirodzene nebolo možné oboznámiť a tieto dôkazy vykonať. Súčasne odvolací súd na tomto pojednávaní uviedol, že žalobcom v dovolaní uvádzané dôkazy ako nevykonané a to: Žiadosť o stavebné povolenie zo 06.02.2009, Príloha č. 2 Výpočet úrokov z omeškania z 26.10.2016 a Záznam spísaný na meste Vysoké Tatry o projektovej dokumentácii o celkových nákladoch 200 mil. Sk zo 14.10.2020, boli predložené samotným žalobcom na pojednávaní konanom na súde prvej inštancie dňa 17.1.2020.

54. Žalobca v priebehu konania predložil i ďalšie listiny, a to Plnomocenstvo pre JUDr. Čulmana zo dňa 01.11.2010, Dohoda o vzájomnom zápočte zo dňa podpísaná žalobcom, návrh dohody o splátkach, marketingová zmluva zo dňa 20.10.2010 podpísaná žalobcom, žiadosť žalobcu o poskytnutie informácii zo dňa 07.06.2015, List žalovaného zn. zo dňa 18.03.2015, List žalovaného zn. zo dňa 02.04.2015, Odpoveď žalovaného na žiadosť o poskytnutie informácii zo dňa 15.07.2015, Oznámenie o začatí stavebného konania zo dňa 20.04.2009, Zoznam projektovej dokumentácie pre stavebné povolenie, stavebné povolenie zo dňa 03.06.2009, výpočet ceny projektovej dokumentácie zo dňa 21.05.2008, výpočet ceny projektovej dokumentácie zo dňa 09.10.2008, výpočet ceny projektovej dokumentácie zo dňa 21.03.2011, novinový článok „Koľko stojí ľudský život“, List Ministerstva zdravotníctva SR zo dňa 11.11.2016 o postúpení sťažnosti, sťažnosť žalobcu zo dňa 04.11.2016 na priebeh výberového konania, Projekt návrhu rozvoja k výberovému konaniu zo dňa 24.10.2016, zoznam dlžníkov, Oznámenie o výberovom konaní, výpis z registra neziskových organizácii, výzva žalobcu žalovanému na dodržiavanie autorského zákona z 10/2010, návrh zmluvy o autorskom práve z 10/2010, list Ministerstva zdravotníctva SR zo dňa 31.10.2008, potvrdenie o registrácii žiadosti o nenávratný finančný príspevok zo dňa 28.10.2008, súhrnný rozpočet stavby ku dňu 21.10.2008, žiadosť o stavebné povolenie doručené adresátovi 06.02.2009, záznam zo dňa 14.10.2010, stavebné povolenie zo dňa 03.06.2009.

55. Okrem predložených listín žalobca navrhoval, aby žalovaný predložil všetky zmluvné návrhy - zmluvy o dielo, všetky zápisnice z pracovných rokovaní dňa 10.04.2008, 25.04.2008, 08.05.2008, 09.05.2008, všetky zápisnice a rozhodnutia zo zasadaní na najvyššej úrovni z obdobia rokov 2008 - 2011, všetku mailovú korešpondenciu medzi stranami sporu zo 16.05.2008 a 23.05.2008, všetky relevantné doklady z ekonomickej evidencie, výpočet aktualizovaných úrokov z omeškania do 18.04.2011, zakladaciu listinu a štatút Sanatória Tatranská Kotlina, n. o., zápisnice a prezenčné listiny z rokovaní Správnej rady za roky 2007-2016, právnu analýzu spolupracujúcej advokátskej kancelárie žalovanej predloženej na zasadnutí Správnej rady dňa 11.04.2011, príkaz preukazujúci osobu, ktorá nesplnila požiadavku Správnej rady oznámenú dňa 11.04.2011, príkaz preukazujúci osobu, ktorá nesplnila, aby bol predložený presný výpočet úrokov z omeškania do 18.04.2011, objednávku pre advokátsku kanceláriu JUDr. Vrábeľ, faktúry od advokáta JUDr. Vrábeľa pre žalovaného, platobné príkazy za činnosti JUDr. Vrábeľa súvisiacich s touto vecou, výpočty úrokov z omeškania do 18.04.2011, faktúry za služby spojené s vypracovaním právnej analýzy, výšku poistnej zmluvy JUDr. Vrábeľa, výročné správy za roky 2008 -2015, objednávku na veľkorozmerový reklamný pútač, faktúru za reklamný pútač, dokumenty doručené žalovanému v sprievode listu zo dňa 16.03.2011, výzvu na dodržiavanie autorského zákona, exkluzívnu zmluvu na projektovú činnosť, dokumentáciu k úpravám vykonaných na objekte Kasíno v lete 2015, dokumentáciu k akcii prestavba Fontána. Žalobca tiež navrhoval, aby žalovaný predložil listiny a predmety obhliadky k zisteniu odpovedí na otázky ohľadom zistenia zodpovednosti za nedodržanie prísľubov uvedených v liste zo dňa 11.04.2011 a aby sa preverili správy audítorov za sledované obdobie rokov 2008-2016.

56. Žalobca pred súdom prvej inštancie konzistentne trval na tom, že nárok nie je premlčaný a že Správna rada žalovaného uznala dlh dňa 11.04.2011. Uplatnený nárok žalobca špecifikoval ako dlh 3.516,36 eur z nevyčerpaných kapacít pobytových dní za marketingovú formu čerpania, istinu 90 387,03 eur za vypracované dielo v zmysle dodatku č. 2 a príslušenstvo úroky z omeškania 82.829,93 eur. Koncepcia zmluvných vzťahov podľa žalobcu bola založená na možnosti čerpania štrukturálnych fondov o nenávratné finančné prostriedky, pričom ako zhotoviteľ vypracoval ceny podľa novely sadzobníka z roku 2007 a za absolútny nezmysel považoval, že cena diela bola dohodnutá ako pevná cena. Podľa žalobcu ústny dodatok č. 2 bol zrealizovaný v zmysle požiadavky žalovaného a táto dokumentácia bola žalovaným prevzatá a používaná v plnom rozsahu investičného nákladu 163-mil. Sk, pričom tak žalovaný podal 6.2.2009 žiadosť o vydanie stavebného povolenia. Žalobca tiež uviedol, že v zmysle dodatku č. 2 projektová dokumentácia bola odovzdaná 20.10.2008 a bola spracovaná 20.08.2008 a

termín odovzdania, ktorý bol zaslaný na stavebný úrad, bol 06.02.2009. Základná zmluva o dielo a dodatok č. 1 zhŕňali podľa žalobcu investičný náklad 65-mil. Sk a dodatok č. 1 30-mil. Sk spolu 95 mil. Sk a toto preukazuje oprávnenosť žalobcu na doplatenie projekčných prác v rozsahu 71,8 mil. Sk, ktoré nikdy neboli žalovaným uhradené. K premlčaniu, ktoré žalobca neuznal, dodal, že došlo k uznaniu zo strany žalovaného a začala plynúť nová 4-ročná premlčacia lehota.

57. Žalovaný na súde prvej inštancie argumentoval tým, že strany sporu sa dohodli na pevnej cene diela v zmysle čl. V bod 5.4 a termín plnenia bol po častiach a dielo bolo odovzdané dňa 09.10.2008 - technická časť a dňa 20.10.2008 - rozpočtová časť, pričom boli vykonané aj naviac práce, avšak nedošlo k uzavretiu dodatku č. 1 a č. 2 k zmluve a zmluva sa mohla v zmysle čl. XI bod 11.1 meniť a dopĺňať len písomnou formou. Podľa zápisnice o odovzdaní a prevzatí diela zo dňa 09.10.2008 a 20.10.2008 žalobca splnil zmluvu dňom 20.10.2008 a už žiadne záväzky žalobca neplnil po uvedenom termíne a nič žalovaný si od neho neobjednal a teda podľa žalovaného dňom 21.10.2008 začala plynúť 4- ročná premlčacia lehota a uplynula 22.10.2012. Všetky nároky žalobcu žalovaný považoval za premlčané a nedôvodné. Stanovisko Správnej rady zo dňa 11.04.2011 žalovaný nepovažoval za uznanie záväzku alebo za dodatok, ktorý určuje inú splatnosť diela, ale len uznanie istiny za vykonané práce, ktoré boli určito označené vo výzve z 05.11.2010. Nárok žalobcu na nepeňažné plnenie formou čerpania pobytových dní v zariadení žalovaného bol podľa žalovaného uspokojený čiastočným splnením - čerpaním v hodnote 2.624,50 eur a zvyšok nároku zanikol z dôvodu jeho nevyčerpania v lehote na to určenej.

58. Podľa (ďalej len ako „ alebo “) účinného od 1.1.1992, zmluvou o dielo sa zaväzuje zhotoviteľ vykonať určité dielo a objednávateľ sa zaväzuje zaplatiť cenu za jeho vykonanie. Dielom sa rozumie zhotovenie určitej veci, pokiaľ nespadá pod kúpnu zmluvu, montáž určitej veci, jej údržba, vykonanie dohodnutej opravy alebo úpravy určitej veci alebo hmotne zachytený výsledok inej činnosti. Dielom sa rozumie vždy zhotovenie, montáž, údržba, oprava alebo úprava stavby alebo jej časti. Cena musí byť v zmluve dohodnutá alebo v nej musí byť aspoň určený spôsob jej určenia, ibaže strany v zmluve prejavia vôľu uzavrieť zmluvu aj bez tohto určenia.

59. Podľa účinného od 1.1.1993, objednávateľ je povinný zhotoviteľovi zaplatiť cenu dohodnutú v zmluve alebo určenú spôsobom určeným v zmluve. Ak nie je cena takto dohodnutá alebo určiteľná a zmluva je napriek tomu platná (), je objednávateľ povinný zaplatiť cenu, ktorá sa obvykle platí za porovnateľné dielo v čase uzavretia zmluvy za obdobných obchodných podmienok.

60. Podľa účinného od 1.1.1992, objednávateľ je povinný zaplatiť zhotoviteľovi cenu v čase dojednanom v zmluve. Pokiaľ zo zmluvy alebo z tohto zákona nevyplýva niečo iné, vzniká nárok na cenu vykonaním diela.

61. Podľa účinného od 1.1.1992, ak sa strany po uzavretí zmluvy dohodnú na zmene diela a ak nedojednajú jej dôsledky na výšku ceny, je objednávateľ povinný zaplatiť cenu zvýšenú alebo zníženú s prihliadnutím na rozdiel v rozsahu potrebnej činnosti a v účelných nákladoch spojených so zmeneným vykonávaním diela.

62. Podľa účinného od 1.1.1992, záväzok zanikne, ak sa veriteľovi splní včas a riadne.

63. Podľa účinného od 1.1.1992, dlžník je povinný záväzok splniť v čase určenom v zmluve. Ak čas plnenia nie je v zmluve určený, je veriteľ oprávnený požadovať plnenie záväzku ihneď po uzavretí zmluvy a dlžník je povinný záväzok splniť bez zbytočného odkladu po tom, čo ho veriteľ o plnenie požiadal.

64. Podľa účinného od 1.1.1992, ak zo zmluvy alebo z ustanovení tohto zákona nevyplýva niečo iné, je rozhodujúci úmysel strán prejavený pri uzavretí zmluvy alebo povaha plnenia pre určenie, či čas plnenia je určený v prospech oboch strán, alebo len v prospech jednej z nich.

65. Podľa prvá veta účinného od 1.1.1992, dlžník je v omeškaní, ak nesplní riadne a včas svoj záväzok, a to až do doby poskytnutia riadneho plnenia alebo do doby, keď záväzok zanikne iným spôsobom.

66. Podľa účinného od 1.2.2013, práva a povinnosti zo zodpovednosti za porušenie záväzkov zo zmlúv uzavretých pred 1. februárom 2013 sa spravujú podľa predpisov účinných do 31. januára 2013.

67. Podľa prvá veta účinného od 15.1.2009 do 31.1.2013, ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, je povinný platiť z nezaplatenej sumy úroky z omeškania dohodnuté v zmluve. Ak úroky z omeškania neboli dohodnuté, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania podľa predpisov občianskeho práva. Ak záväzok vznikol zo spotrebiteľskej zmluvy a dlžníkom je spotrebiteľ, možno dohodnúť úroky z omeškania najviac do výšky ustanovenej podľa predpisov občianskeho práva.

XX. Podľa účinného od 1.1.1992, právo sa premlčí uplynutím premlčacej doby ustanovenej zákonom. Premlčaniu podliehajú všetky práva zo záväzkových vzťahov s výnimkou práva vypovedať zmluvu uzavretú na dobu neurčitú.

69. Podľa účinného od 1.1.1992, premlčaním právo na plnenie povinnosti druhej strany nezaniká, nemôže ho však priznať alebo uznať súd, ak povinná osoba namietne premlčanie po uplynutí premlčacej doby.

70. Podľa § 391 ods. 1 Obchodného zákonní účinného od 1.1.1992, pri právach vymáhateľných na súde začína plynúť premlčacia doba odo dňa, keď sa právo mohlo uplatniť na súde, ak tento zákon neustanovuje niečo iné.

71. Podľa § 392 Obchodného zákonní účinného od 1.1.1992, pri práve na plnenie záväzku plynie premlčacia doba odo dňa, keď sa mal záväzok splniť alebo sa malo začať s jeho plnením (doba splatnosti). Ak obsah záväzku spočíva v povinnosti nepretržite vykonávať určitú činnosť, zdržať sa určitej činnosti alebo niečo strpieť, začína premlčacia doba plynúť od porušenia tejto povinnosti. Pri práve na čiastkové plnenie plynie premlčacia doba pre každé čiastkové plnenie samostatne. Ak sa pre nesplnenie niektorého čiastkového záväzku stane splatný celý záväzok, plynie premlčacia doba od doby splatnosti nesplneného záväzku.

72. Podľa § 393 ods. 1 Obchodného zákonní účinného od 1.1.1992, pri právach vzniknutých z porušenia povinnosti začína premlčacia doba plynúť dňom, keď bola povinnosť porušená, ak nie je pre premlčanie niektorých týchto práv ustanovená osobitná úprava.

73. Podľa § 397 ods. 1 Obchodného zákonní účinného od 1.1.1992, ak zákon neustanovuje pre jednotlivé práva inak, je premlčacia doba štyri roky.

74. Podľa a účinného od 1.1.1992, ak niekto písomne uzná svoj určitý záväzok, predpokladá sa, že v uznanom rozsahu tento záväzok trvá v čase uznania. Tieto účinky nastávajú aj v prípade, keď pohľadávka veriteľa bola v čase uznania už premlčaná. Za uznanie nepremlčaného záväzku sa považujú aj právne úkony uvedené v a .

75. Podľa účinného od 1.1.1992, ak dlžník písomne uzná svoj záväzok, plynie nová štvorročná premlčacia doba od tohto uznania. Ak sa uznanie týka iba časti záväzku, plynie nová premlčacia doba ohľadne tejto časti.

76. Podľa účinného od 1.1.1992, platenie úrokov sa považuje za uznanie záväzku ohľadne sumy, z ktorej sa úroky platia.

77. Podľa účinného od 1.1.1992, ak dlžník plní čiastočne svoj záväzok, má toto plnenie účinky uznania zvyšku dlhu, ak možno usudzovať na to, že plnením dlžník uznáva aj zvyšok záväzku.

78. Vzhľadom na žalobcov názor, že medzi stranami sporu nie je obchodnoprávny vzťah, odvolací súd primárne ustálil, že tento nie je správny a na zistený skutkový stav je potrebné aplikovať vyššie uvedenú úpravu , nakoľko predmetom sporu sú práva a povinnosti medzi stranami sporu vzniknuté na základe zmluvy o dielo, ktorú uzatváral žalobca ako podnikateľ a žalovaný ako nezisková organizácia podľa ustanovení , pričom obe strany sporu v rámci právnej argumentácie poukazovali na znenie a jeho inštitúty.

79. K námietke žalobcu, že súd prvej inštancie nevykonal všetky dôkazy, ktoré predložil a taktiež k námietke, že napriek výzve súd prvej inštancie žalobcom navrhované dôkazy nezabezpečil, odvolací súd uvádza, že strany sporu v civilnom sporovom konaní majú právo označiť alebo predložiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení, avšak rozhodnutie, ktoré z navrhnutých dôkazov sa vykonajú, prináleží výlučne súdu ( ).

80. Nielen súdnou praxou, ale aj teóriou práva je ustálené, že dokazovanie v súdnom spore prebieha vo viacerých fázach - od navrhnutia dôkazu, cez jeho zabezpečenie, vykonanie a následné vyhodnotenie. Kým navrhovanie dôkazov je právom a zároveň procesnou povinnosťou strán sporu, len súd rozhodne, ktorý z označených a navrhnutých dôkazov vykoná. Uvedené predstavuje prejav zákonnej právomoci všeobecného súdu korigovať návrhy strán sporu na vykonanie dokazovania sledujúc tak rýchly a hospodárny priebeh konania a súčasne zabezpečiť, aby sa zisťovanie skutkového stavu dokazovaním držalo v mantineloch predmetu konania a aby sa neuberalo smerom, ktorý z pohľadu podstaty prejednávanej veci nie je relevantný. Ak však súd odmietne vykonať určitý účastníkom navrhovaný dôkaz, je jeho zákonnou povinnosťou v odôvodnení rozhodnutia uviesť, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy. (pozri nález Ústavného súdu SR, sp. zn. zo dňa 30.9.2010)

80.1. Pokiaľ žalobca namietal nedostatočné vykonanie dokazovania, resp. nesprávne vyhodnotenie dôkazov odvolací súd uvádza, že upravuje zásadu voľného hodnotenia dôkazov v , v zmysle ktorej dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo. V civilnom sporovom konaní je súd povinný zvážiť, ktoré dôkazy je povinný vykonať, pričom dôvodnosť návrhov strán sporu na doplnenie dokazovania posudzuje so zreteľom, či a v akom rozsahu je potrebné doplniť doterajší stav dokazovania. Nevykonanie dôkazu navrhnutého stranou sporu, resp. vykonanie iného dôkazu na zistenie skutkového stavu veci nemožno považovať za postup, ktorým by súd strane sporu odňal možnosť konať pred súdom (R 6/2000). Platí to aj o takom dôkaze, ktorý strana sporu zo svojho subjektívneho pohľadu považuje za dôležitý. Rozhodovanie o tom, ktoré z navrhnutých dôkazov budú vykonané, patrí výlučne na posúdenie súdu, a nie stranám sporu.

80.2. Vzhľadom na uvedené i odvolací súd v časti skutkovej neuvádzal obsah všetkých listín, ktoré žalobca predložil, ale uvádzal len tie, ktoré pre posúdenie uplatneného nároku považoval za podstatné. Odvolací súd je tiež toho názoru, že ani ďalším návrhom žalobcu na vykonanie dokazovania uvedených v bode 55. tohto odôvodnenia nebolo možné vyhovieť, keďže už len z názvu ich označenia s vecou nemajú súvis, hoci žalobca aj týmito návrhmi považoval svoj nárok za opodstatnený a riadne odôvodnený. Vzhľadom na argumentáciu strán sporu dokazovanie bolo potrebné zamerať na to, aký a či vznikol medzi stranami záväzkový vzťahy a či z tohto vzťahu vznikla žalovanému taká povinnosť na zaplatenie, ktorú si nesplnil a či vzhľadom na námietky žalovaného je žalobcom uplatnený nárok premlčaný.

80.3. Odvolací súd opätovne poukazuje na závery prijaté nielen Ústavným súdom SR (sp. zn. , , ), ale aj Európskym súdom pre ľudské práva (ďalej tiež „ESĽP“, veci Garcia Ruiz c. Španielsku z 21. januára 1999, Georiadis c. Grécko z 29. mája 1997, Higgins c. Francúzsko z 19. februára 1998), podľa ktorých všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené stranou v spore, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Súdne rozhodnutia musia v dostatočnej miere uvádzať dôvody, na ktorých sa zakladajú, ale nevyžaduje sa, aby na každý argument strany bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia. Ak však ide o argument, ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci, vyžaduje sa špecifická odpoveď práve na tento argument.

80.4. Vyššími súdnymi autoritami sú podľa obsahu práva na spravodlivý proces kladené špecifické nároky na kvalitu odôvodnenia v rozsahu skutkových okolností a právnych argumentov, ktoré sú

podstatné pre meritum sporu. Povinnosťou všeobecného súdu je uviesť v rozhodnutí dostatočné a relevantné dôvody, na ktorých rozhodnutie založil. Je potrebné sa s argumentmi strany dostatočne vysporiadať a v prípade, ak súd argument strany odmieta, musí ho v odôvodnení rozhodnutia buď vyvrátiť, alebo spochybniť, prípadne vysvetliť, z akého dôvodu uvedený argument nie je právne relevantný v okolnostiach prípadu. Nestačí, ak súd na argument strany sporu konania zareaguje, ale vyrovná sa s ním nedostatočne, „stručným konštatovaním“. Za arbitrárne zaoberanie sa argumentmi možno označiť všeobecné konštatovanie súdu, že argumenty strany sporu sú nesprávne alebo irelevantné, ak súd vôbec nevysvetlí alebo iba nedostatočne vysvetlí, prečo ich považuje za nesprávne alebo irelevantné. Čím dôkladnejšia a podrobnejšia je argumentácia strany v spore, tým dôkladnejšia musí byť aj argumentácia súdu, ktorou predložené argumenty spochybňuje alebo vyvracia. (pozri napr. nález Ústavného súdu SR sp. zn. zo dňa 5. 12. 2017)

80.5. Odvolací súd je toho názoru, že odvolaním napadnutý rozsudok nesplnil požiadavky na presvedčivé a riadne odôvodnené rozhodnutie, keďže sa s argumentáciou žalobcu vysporiadal len veľmi všeobecne. Súd prvej inštancie nedostatočne vysvetlil svoje právne posúdenie veci a to aj vzhľadom na právny názor vyslovený v uznesení odvolacieho súdu zo dňa 26.03.2019. Súd prvej inštancie namiesto toho, aby sa venoval a odôvodnil uplatnené nároky žalobcu s poukazom na konkrétnu právnu normu, sa v svojom posúdení obmedzil len na rekapituláciu fakturácie žalobcu voči žalovanému s uvedením uplynutia premlčacej doby. A ani čo sa týka plynutia premlčacej doby jednotlivých nárokov, sa súd prvej inštancie nevysporiadal s argumentáciou žalobcu, či v danom prípade mohlo alebo nemohlo dôjsť k predĺženiu premlčacej doby.

81. Keďže súd prvej inštancie svoje rozhodnutie riadne a presvedčivo neodôvodnil, odvolací súd, vzhľadom na zistený skutkový stav a predložené dôkazy, pristúpil k posúdeniu nároku žalobcu a zistil, že spornou otázkou medzi stranami sporu je najmä posúdenie, či nárok uplatnený žalobcom je alebo nie je premlčaný. Keďže žalobca si voči žalovanému uplatňoval viaceré nároky, bolo potrebné tieto nároky správne rozlíšiť a určiť, či začala plynúť premlčacia doba, kedy začala plynúť premlčacia doba a či táto už uplynula. Tiež bolo potrebné, aby sa súd prvej inštancie vysporiadal aj s otázkou, či žalovaný učinil voči žalobcovi taký právny úkon alebo konanie, ktoré by mohlo byť posúdené s účinkami uznania dlhu, na čo žalobca viackrát poukazoval aj s uvedením konkrétneho paragrafového znenia .

81.1. Žalobca si v súdnom spore voči žalovanému uplatňuje: 1. nárok na zaplatenie ceny diela v časti marketingovej formy čerpania vo výške 3.516,37 eur za nevyčerpané pobytové dni podľa fak. č. 08092010, 2. nárok na zaplatenie ceny za práce naviac podľa dodatku č. 2 celkovo vo výške 90.387,03 eur, 3. nárok na úrok z omeškania neskoro uhradených faktúr vo výške 9.616,37 eur podľa fak. č. 20102010, 4. nárok na úrok z omeškania vyčíslený ku dňu 17.12.2020 vo výške 90.513,09 eur.

82. Súd prvej inštancie k prvému nároku nesprávne uviedol nielen číslo faktúry, ale aj dátum splatnosti (súd prvej inštancie uviedol č. 201020082 splatná dňa 20.10.2008, správne má byť fak. č. 08092010 splatná dňa 22.09.2010), pričom len skonštatoval, že predmetom bolo nepeňažné plnenie v hodnote 185.000,- Sk - pobyty v zariadení bez stanovenia lehoty a nárok bol premlčaný. Odvolací súd však s týmto právnym posúdením nesúhlasí. Zo znenia zmluvy o dielo vyplýva, že zmluvné strany sa dohodli na zaplatení ceny za dielo v štyroch častiach. Posledná štvrtá časť predstavovala tzv. „marketingová forma čerpania“ vo výške 185.000,- Sk na základe čerpania pobytových dní s odkazom na podrobnosti v prílohe č. 2. Z prílohy k zmluve teda vyplýva dohoda zmluvných strán o vzájomnom plnení a to tak, že žalobca ako zhotoviteľ dodá žalovanému dielo a žalovaný poskytne žalobcovi služby ubytovania, stravovania a liečebných procedúr do vzájomne dohodnutej výšky 185.000,- Sk (6.140,87 eur). Žalobca skutočne prijal služby žalovaného, ale len do sumy 2.624,50 eur (fak. č. 9689 vystavená žalovaným) za pobyt v dňoch 01.08.2010 do 22.08.2010.

82.1. Súd prvej inštancie mal teda posúdiť, či v tejto časti si žalobca mohol uplatniť voči žalovanému nárok na zaplatenie finančnej sumy vo výške, za ktorú žalobca mohol prijať služby žalovaného, teda sumy vo výške 3.516,37 eur ( = 6.140,87 eur - 2.624,50 eur). Podľa názoru odvolacieho súdu z dokazovania takáto dohoda strán sporu nevyplynula, preto nie je možné uvažovať ani o tom, že takýto nárok je premlčaný, keďže takýto nárok žalobcu voči žalovanému ani nevznikol. Z podrobností v prílohe č. 2 k zmluve je zrejmé, že žalobca voči žalovanému má nárok na poskytnutie uvedených služieb do dohodnutej výšky, ktoré služby je povinný si objednať. Podrobnosti čerpania týchto služieb

neupravujú termíny do kedy žalobca je povinný služby žalovaného prijať, ale ani termíny, v ktorých je žalovaný povinný tieto služby žalobcovi poskytnúť, preto odvolací súd je toho názoru, že splatnosť takto stanovenej povinnosti žalovaného poskytnúť žalobcovi služby do dohodnutej sumy nenastala a teda nárok žalobcu na nepeňažné plnenie premlčaný nie je. Keďže však nebola preukázaná dohoda zmluvných strán o možnosti žiadať peňažnú kompenzáciu pre prípad, ak žalobca nebude mať záujem o plnenie žalovaného v poskytnutí služieb, žalobu v tejto časti bolo potrebné zamietnuť.

83. Čo sa týka druhého nároku na zaplatenie ceny za práce naviac podľa dodatku č. 2 celkovo vo výške 90.387,03 eur súd prvej inštancie uviedol, že žalobca nepreukázal, že by žalovaný za práce naviac nezaplatil, nepreukázal ani písomné uzavretie dodatkov 1 a 2 a nároky uplatnené žalobcom považoval za premlčané vzhľadom k tomu, že práce boli odovzdané a vykonané najneskôr 2.6.2009.

83.1. Aj v tejto časti je odôvodnenie napadnutého rozhodnutia veľmi strohé a neurčité, keďže súd prvej inštancie vôbec nevysvetlil podľa pokynov odvolacieho súdu, akého nároku sa žalobca domáha, kedy mala začať plynúť premlčacia doba a z akých dôkazov vychádzal pri svojich právnych záveroch.

83.2. Žalobca nárok vo výške 90.387,03 eur odvodzoval od dodatku č. 2 zo dňa 20.03.2011, ktorým sa mala vysporiadať spracovaná dokumentácia vo väzbe na skutočne naprojektované investičné náklady. V tomto dodatku č. 2 žalobca ako zhotoviteľ mal dokumentáciu žalovanému odovzdať bez rozpočtov do 09.10.2008 a rozpočtovú časť do 22.10.2008 a zároveň sa mala upraviť cena diela o výšku 93.903,40 eur. Tento dodatok nebol žalovaným nikdy podpísaný a ako návrh ho žalovaný neprijal. Žalovaný v súdnom spore poprel akékoľvek uzavretie dodatku č. 2, k čomu uviedol, že žiadne práce podľa tohto dodatku od žalobcu žalovaný ani nežiadal a ani si ich neprevzal. Súdu prvej inštancie unikla z pozornosti listová komunikácia strán sporu pred začatím súdneho sporu, keďže z tejto vyplynulo, že žalobca až listom zo dňa 16.03.2011 žiada doplatiť ceny za projekty do rozsahu skutočne dosiahnutých a žalovaným požadovaných investičných nákladov, na ktoré bola vypracovaná projektová dokumentácia. Keďže dodatok č. 2 v znení predloženom žalobcom zo strany žalovaného nebol prijatý, bolo potrebné posúdiť dohodu strán sporu v zmluve o dielo o cene za vykonané dielo, a to aj v súvislosti s argumentáciou žalobcu o možnosti zmeny výšky tejto ceny v závislosti od výšky investičných nákladov a následne ustáliť, či vznikol žalobcovi nárok na túto sumu a vzhľadom na námietku premlčania uviesť, kedy začala premlčacia lehota plynúť.

83.3. Zmluva o dielo podľa názoru odvolacieho súdu jasne a zrozumiteľne uvádza, že cena za dielo je určená dohodou zmluvných strán v súlade s výpočtom v zmysle Sadzobníka pre navrhovanie ponukových cien vydaných UNIKOU 2007 pre projektové práce a inžinierske činnosti ako výsledná a fakturačná vo výške 1.480.000,- Sk (49.127 eur). Ak žalobca uvádza, že cena za dielo sa mení v závislosti od investičných nákladov predmetu projektu podľa Sadzobníka, podľa názoru odvolacieho súdu, tento výklad z obsahu zmluvy nevyplýva. Zmluva ďalej len uvádza, čo je dôvodom na vypracovanie dodatku, ktorým možno obsah zmluvy meniť alebo dopĺňať, a to len písomnými dodatkami riadne potvrdenými a podpísanými zástupcami. V tomto prípade však bolo preukázané, že k uzatvoreniu písomných dodatkov k Zmluve o dielo zo dňa 27.05.2008 medzi stranami sporu nedošlo, hoci porovnaním rozsahu spracovania dokumentácie podľa článku 3.2. zmluvy o dielo a zápisu o zaslaní a prevzatí projektovej dokumentácie zo dňa 20.10.2008 je zrejmé, že žalobca žalovanému odovzdal projektovú dokumentáciu v rozsahu väčšom ako je uvedené v zmluve o dielo. Žalovaný nepoprel dohodu medzi stranami sporu ohľadom rozšírenia diela a sám uvádzal, že aj keď dodatok č. 1 nepodpísal, v rozsahu tam uvedenom súhlasil s úhradou zvýšenej ceny diela, čo právne argumentoval uzavretím novej zmluvy o dielo v ústnej forme. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že cena za práce, ktoré neboli uvedené v písomnej zmluve o dielo bola uhradená žalovaným podľa fak. č. 091020081 a 201020081.

83.4. Žalobca si však voči žalovanému uplatňuje ešte cenu za ďalšie práce, ktoré neboli predmetom písomnej zmluvy o dielo a ktoré tiež neboli zahrnuté ani v cene fakturovanej fak. č. 091020081 a 201020081. Tieto ďalšie práce mali byť upravené v dodatku č. 2 v dôsledku požiadavky žalovaného na rozšírené dopracovanie projektovej dokumentácie s nárastom ceny na celkovú výšku 93.903,40 eur. Predložený písomný dodatok č. 2 zo dňa 20.03.2011, ktorý žalovaný nepodpísal, však konštatuje odovzdanie diela do 22.10.2008, z čoho je pre odvolací súd zrejmé, že k odovzdaniu celého diela došlo ešte pred doručením návrhu žalobcu žalovanému na uzatvorenie dodatku č. 2. Ani vo výzve zo dňa 05.10.2010 žalobca voči žalovanému nežiada od žalovaného úhradu ceny podľa dodatku č. 2, ale len istinu vo výške neuhradených faktúr s dátumom splatnosti do 05.10.2010 a úroky z omeškania. Až fak. č.

01042011 a 05042011 žalobca fakturuje žalovanému cenu za dielo podľa dodatku č. 2, ktoré faktúry ako nedôvodné žalovaný žalobcovi vrátil. Súd prvej inštancie nepovažoval faktúru preukazujúcu existenciu zmluvného vzťahu podľa dodatkov č. 1 a 2, ktorý by zakladal povinnosť na plnenie žalovanému. S týmto záverom sa odvolací súd stotožňuje a dodáva, že faktúra je doklad zhotovený pre účely vedenia účtovníctva a správnej evidencii daní. Faktúra sa nepovažuje za zmluvu, pretože faktúra, ak sa vyhotovuje, vyhotovuje sa v dôsledku uzavretej písomnej alebo ústnej zmluvy. Preto v tomto prípade bolo na strane žalobcu preukázať vznik zmluvného vzťahu, na základe ktorého by mu vznikol nárok na zaplatenie sumy podľa dodatku č. 2.

83.5. Žalobca však uvádza, že suma, ktorú si uplatňuje podľa dodatku č. 2, je cenou za práce, ktoré vykonal naviac oproti dohodnutému rozsahu v písomnej zmluvy o dielo podľa pokynov žalovaného. V takom prípade mohlo dôjsť medzi stranami sporu k dohode o zmene diela bez dojednania dôsledkov tejto zmeny na výšku ceny diela. Odvolací súd zdôrazňuje, ako uviedol už vyššie, že z písomnej zmluvy o dielo nevyplynula dohoda strán sporu, že cena diela sa bude primerane meniť vzhľadom na investičné náklady projektu v súlade so Sadzobníkom pre navrhovanie ponukových cien vydaných UNIKOU 2007 pre projektové práce a inžinierske činnosti. Preto ak žalobca vykonal oproti dojednanému rozsahu v písomnej zmluve o dielo aj iné v písomnej zmluve nedojednané práce, avšak dohodnuté so žalovaným ústne, žalovanému ako objednávateľovi podľa vznikla povinnosť zaplatiť cenu zvýšenú s prihliadnutím na rozdiel v rozsahu potrebnej činnosti a v účelných nákladoch spojených so zmeneným vykonávaním diela.

83.6. V tejto súvislosti odvolací súd považuje za potrebné vyhodnotiť žalovaným vznesenú námietku premlčania voči uplatnenému nároku čo do zaplatenia istiny 90.387,03 eur. Premlčaním sa rozumie právny následok kvalifikovaného uplynutia času vo vzťahu k povahe subjektívneho práva. Inštitút premlčania poskytuje východisko, ako predísť, resp. riešiť situácie, kedy až po dlhej dobe dochádza k uplatneniu majetkového práva zo strany veriteľa a tak sa vznáša do záväzkových právnych vzťahov účastníkov právna neistota, resp. hrozba, že dlžník môže byť vystavený bez zreteľa na čas (bez obmedzenia doby) úspešnej žalobe zo strany veriteľa. V inštitúte premlčania sa premieta pravidlo vigilantibus iura scripta sunt, teda že zákony sú písané pre bdelých, teda pre tých, ktorí o svoje práva dbajú, alebo inak povedané, že právo patrí bdelým. Premlčaniu v súlade s požiadavkou na zásadu právnej istoty podliehajú všetky práva majetkovej povahy.

83.7. upravuje jednotlivé momenty začiatku plynutia premlčacej doby pri rôznych druhoch práv. V prípade práv vymáhateľných súdnou cestou sa začiatok premlčacej doby viaže na moment splatnosti záväzku, teda kedy sa stáva vynútiteľným a teda právo je realizovateľné prostredníctvom žaloby. Toto právo sa posudzuje objektívne, neviaže sa na subjektívnu možnosť právo uplatniť oprávnenou osobou. Pri právach na plnenie záväzku premlčacia doba teda začína plynúť dňom, kedy mal byť záväzok splnený, pričom splatnosť záväzku sa v zásade viaže na dohodu medzi stranami. Pre čiastočné plnenia, pričom každé čiastočné plnenie je na účely premlčania považované za plnenie samostatné a plynie preň samostatná premlčacia doba odo dňa kedy nastala jeho splatnosť. Nesplnenie čiastočného plnenia, ktoré spôsobí, že sa stáva splatným celý záväzok (napr. v prípade zmluvy o úvere) spôsobuje, že premlčacia doba začne plynúť od doby splatnosti tohto nesplneného záväzku.

83.8. V danom prípade strany sporu v písomnej zmluve boli dohodnuté, že žalovaný ako objednávateľ uhradí cenu za zhotovenie dokumentácie na základe predložených faktúr, a to v štyroch častiach formou 2 zálohových faktúr, 1 záverečnej faktúry a marketingovou formou čerpania tzv. „bártrový“ obchod s tým, že záverečná faktúra mala byť podľa bodu 6.4. predložená dňa 18.09.2008 a uhradená dňa 18.10.2008. Žalobca žalovanému predložil záverečné faktúry č. 20102008 a 201020081 po oprave vystavené dňa 20.10.2008 s dátumom splatnosti 20.11.2008.

83.9. Podľa názoru odvolacieho súdu preto, ak žalobca vykonal dielo v rozsahu širšom, v akom boli so žalovaným dohodnutí v písomnej zmluve o dielo, vznikol žalobcovi nárok na primerané zvýšenie ceny za dielo, ktoré odovzdal a teda vykonal ku dňu 20.10.2008, a tento nárok si mal uplatniť v záverečnom fakturovaní ceny za dielo v zmysle dojednaných zmluvných podmienok. Súčasne odvolací súd poukazuje aj na , ktorý by bol použiteľný pre prípad, ak by medzi stranami sporu neexistovala dohoda o čase povinnosti objednávateľa zaplatiť zhotoviteľovi cenu, kedy zhotoviteľovi vzniká nárok na cenu vykonaním diela.

83.10. Ak záverečné faktúry boli splatné dňom 20.11.2008, dňom 21.11.2008 začala žalobcovi plynúť 4- ročná premlčacia doba na uplatnenie nároku na zaplatenie ceny diela, a aj ceny za rozšírenú časť diela

- prác naviac, ktorá nebola dohodnutá v písomnej zmluve, a ktorú žalovaný prevzal dňa 20.10.2008. Žalobca podľa názoru súdu nesprávne hodnotí ním predložené dôkazy a najmä úvaha žalobcu, že prevzatím celej projektovej dokumentácie dňa 20.10.2008 a jej používaním žalovaný súhlasil s dodatkom č. 2 k zmluve o dielo, nie je správna. Žalobca nemôže písomný text návrhu dodatku č. 2 zo dňa 20.03.2011 žalovanému nanútiť a bez podpisu žalovaného tento dodatok č. 2 zo dňa 20.03.2011 nie je možné vyhodnotiť ako dôkaz preukazujúci vznik nároku žalobcu na zaplatenie navýšenej ceny diela. Preto podľa odvolacieho súdu faktúry č. 01042011 a 05042011 boli vystavené žalobcom bez zmluvného podkladu, keďže žiadny písomný dodatok č. 2 medzi stranami sporu uzavretý nebol.

83.11. Odvolací súd uvádza, že žalobou doručenou súdu dňa 19.03.2015 si žalobca uplatnil voči žalovanému len nárok na úroky z omeškania (v žalobe konkretizované ako suma 9.616,37 eur a zákonné úroky s príslušenstvom, t. j. 14,25 % ročne z omeškania platieb faktúr aktualizovaných úrokov podľa listu žalovaného až do zaplatenia dlhu za každý ďalší deň omeškania, teda len faktúr č. 12052008, 91052008, 91020081, 20102008, 20102081 a 201020082). Až doplnením podania doručeným súdu dňa 24.07.2015 žalobca svoj nárok upravil a žiadal, aby súd zaviazal žalovanéo na zaplatenie sumy 148.099,05 eur - z toho 22.474,44 eur ako úroky z omeškania a marketing, istinu 90.387,04 eur a úroky z omeškania (teda aj z faktúr č. 01042011, 05042011). Žalobca viackrát navrhoval zmeniť výšku finančnej čiastky, ktorú žiadal zaplatiť, tá však sa menila podľa prepočtu úrokov z omeškania k tomu ktorému dňu a naposledy súd prvej inštancie na pojednávaní dňa 13.10.2020 pripustil zmenu petitu žaloby v znení: „Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi 192.374,02 eur“, ktorá suma podľa prednesu žalobcu predstavuje sumu 103.520,08 eur a príslušenstvom do zaplatenia žalovaným, čo k 13.10.2020 činí celkovú výšku pohľadávky s príslušenstvom na uhradenie 192,374,02 eur.

83.12. Vzhľadom na to, že plynutie premlčacej doby sa zastavuje podaním žaloby len v rozsahu uplatnenia nároku, a keďže žalobca si uplatnil nárok na istinu vo výške 90.387,04 eur až dňa 24.07.2015, premlčacia doba žalobcovi uplynula ku dňu 21.11.2012 (4 roky od 21.11.2008). Keďže žalovaný v súdnom konaní namietol premlčanie po uplynutí premlčacej doby, súd žalobcovi právo na splnenie povinnosti žalovaného zaplatiť istinu nemohol podľa priznať a žalobu v tejto časti bolo potrebné ako nedôvodnú zamietnuť.

84. Posledným nárokom, ktorý si žalobca v súdnom konaní uplatňoval, bol nárok na zaplatenie úrokov z omeškania z neskoro uhradených faktúr vo výške 9.616,37 eur podľa fak. č. 20102010 a vyčíslený ku dňu 17.12.2020 vo výške 90.513,09 eur.

84.1. Úroky z omeškania sú príslušenstvom pohľadávky, na ktorý vzniká veriteľovi pohľadávky nárok vtedy, ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti. Je teda zrejmé, že právo veriteľa na úroky z omeškania je právom, ktoré vzniká v dôsledku porušenia povinnosti. V súčasnosti je v judikatúre ustálený záver, že úroky z omeškania sa premlčujú spolu s pohľadávkou, ku ktorej sa viažu, a to aj s logickým akcentom na skutočnosť, že nemožno úročiť pohľadávku, ktorá už nie je vynútiteľná a stala sa naturálnou obligáciou. Ak však ide o úroky z omeškania, ktorej istina je už splatená a žalovaný vzniesol námietku premlčania, je potrebné zistiť, či dlžník za obdobie posledných štyroch rokov pred podaním žaloby bol v omeškaní s úhradou istiny, kedy by bolo možné priznať veriteľovi nárok na úroky z omeškania za obdobie, ktoré by premlčaniu ešte nepodliehalo.

84.2. Žalobca podal žalobu o zaplatenie úrokov z omeškania dňa 19.03.2015. 4 roky pred podaním žaloby pripadá na deň 19.03.2011. V zmysle vykonaného dokazovania (faktúry a bankový výpis žalobcu) tak vyplýva, že žalovaný ku dňu 19.03.2011 uhradil cenu diela v zmysle zmluvy o dielo fakturovanú fak. č. 12052008, 09102018 a 20102008, a tiež uhradil cenu za dielo, ktoré vykonal v rozsahu širšom, než boli strany sporu písomne dohodnuté, fakturované fak. č. 091020081 a 201020081, pričom posledná platba v zmysle týchto faktúr bola dňa 20.1.2011. Teda žalobcovi podľa nebolo možné priznať úroky z omeškania zo súm v týchto faktúrach, nakoľko nárok na úroky z omeškania sa premlčal v 4- ročnej premlčacej dobe, pričom premlčacia doba nároku na úrok z omeškania

- pri fak. č. 09102008 uplynula dňa 12.11.2012,

- pri fak. č. 20102008 uplynula dňa 10.08.2014,

- pri fak. č. 091020081 uplynula dňa 20.01.2015,

- pri fak. č. 201020081 uplynula dňa 09.12.2014.

84.3. V prípade nezaplatenej istiny, ktorej sa žalobca domáhal titulom nezaplatenia ceny za dielo v sume 90.387,04 eur s poukazom na dodatok č. 2, vzhľadom na záver súdu, že ide o nárok premlčaný, premlčaný je v tomto prípade aj nárok na úroky z omeškania z tejto sumy, ktorý sa premlčal v rovnakej dobe ako táto istina (pozri bod 83.12 odôvodnenia).

84.5. Čo sa týka úrokov z omeškania z dôvodu omeškania úhrady sumy 6.140,87 eur titulom pokuty za omeškanie v zmysle bodu 8.3. zmluvy o dielo, odvolací súd poukazuje, že k uplatneniu tohto nároku došlo až úpravou podania v zmysle výzvy súdu ku dňu 24.07.2015. Podľa prepočtov úrokov z omeškania, ktoré žalobca predkladal súdu (napr. č. l. 177) vyplýva, že pokutu za omeškania úhrad žalovanému žalobca fakturoval faktúrou č. 201020082 a 552011 a úhradou faktúry 552011 sa považovala za uhradenú aj faktúra č. 201020082, keďže pri oboch je v stĺpci k úhrade uvedená suma 0,- eur. Zároveň odvolací súd tiež poukazuje na to, že nárok na zmluvnú pokutu je nárokom, ktorý vzniká z dôvodu porušenia povinnosti, pri ktorom podľa premlčacia doba začína plynúť dňom, keď bola povinnosť porušená. V prejednávanom spore sa žalovaný prvýkrát do omeškania dostal s úhradou faktúry č. 09102008 splatnou dňa 11.10.2008, ktorú uhradil dňa 12.11.2008. Čiže k porušeniu povinnosti na strane žalovaného došlo dňa 12.11.2008, od ktorého momentu je potrebné počítať aj premlčaciu dobu na uplatnenie úrokov z omeškania tejto zo sumy predstavujúcej istinu zmluvnej pokuty. Zároveň k úhrade zmluvnej pokuty zo strany žalovaného došlo preukázateľne ku dňu 03.05.2011 a teda ku dňu 03.05.2015 premlčacia doba pre uplatnenie úrokov z omeškania zo zmluvnej pokuty uplynula, keďže žalobca si nárok na úroky z omeškania faktúry uplatnil až podaním zo dňa 24.07.2015. Z uvedeného je teda zrejmé, tak ako to uviedol aj súd prvej inštancie, že aj nárok žalobcu na úhradu úrokov z omeškania je premlčaný.

85. Odvolací súd ďalej uvádza, že súd prvej inštancie sa v odôvodnení svojho rozhodnutia k argumentácii žalobcu o predĺžení premlčacej doby v zmysle listu žalovaného zo dňa 11.04.2011 vyjadril stručne, pričom uznesenie Správnej rady zo dňa 08.04.2011 nepovažoval za uznanie záväzku / dlhu zo strany žalovaného, keďže v ňom nebola vymedzená suma a ani faktúra, ktorú mal uhradiť žalovaný. Žalobca však list žalovaného zo dňa 11.04.2011 považuje za kľúčový dôkaz, ktorým podľa jeho názoru dochádza k uznaniu záväzku, čím sa predlžuje premlčacia doba.

85.1. V tomto smere sa odvolací súd stotožňuje s názorom súdu prvej inštancie, že zo strany žalovaného nedošlo k takému právnemu úkonu voči žalobcom, ktorý by mohol byť subsumovaný pod aplikáciu ustanovení upravujúcich účinky uznania záväzku. V liste zo dňa 11.04.2011 žalovaný oznamuje rozhodnutie Správnej rady žalovaného, ktorý rokoval o výzve žalobcu zo dňa 05.11.2010, pričom v tomto liste žalobca žiada zaplatiť istinu z faktúr č. 091020081, 201020081, 201020082, úroky z omeškania z faktúr č. 12052008, 09102008, 091020081 a sumu 3.516,37 eur špecifikovanú ako marketingový príspevok. Z vykonaného dokazovania však vyplynulo, že žalovaný ku dňu 08.04.2011 už zaplatil istinu z uvedených faktúr a po tomto liste uhradil aj zmluvnú pokutu dňa 03.05.2011.

85.2. Uznanie záväzku v obchodno-záväzkových vzťahov je zabezpečovací právny inštitút posilňujúci postavenie veriteľa. Podľa úpravy v je uznanie záväzku jednostranným právnym úkonom dlžníka voči veriteľovi, ktorý vytvára vyvrátiteľnú právnu domnienku, že záväzok v uznanom rozsahu v čase uznania trvá, a preto musí mať vzhľadom na význam tohto právneho úkonu písomnú formu. Hoci neupravuje obsah uznania záväzku z dôvodu určitosti je však potrebné určiť aj dôvod uznania záväzku a jeho výšku.

85.3. V danom prípade však odvolací súd konštatuje, že list žalovaného zo dňa 11.04.2011 nie je možné považovať vzhľadom na jeho obsah za uznanie záväzku. Žalovaný v tomto liste oznamuje žalobcovi rozhodnutie Správnej rady, ktorý prijala na zasadnutí dňa 08.04.2011 o vyplatení záväzkov a prepočte úrokov z omeškania. V tomto prípade absentuje nielen dôvod uznania záväzku, ale aj jeho výška.

85.4. Žalobca bol tiež toho názoru, že zaplatením faktúry č. 552011 žalovaným došlo k uznaniu jeho záväzku s poukazom na . V danom prípade opäť ide o konanie žalovaného, u ktorého zákon nepredpokladá účinky uznania záväzku, keďže žalovaný zaplatením sumy podľa faktúry č. 552011 dňa 3.5.2011 uhrádzal zmluvnú pokutu podľa bodu 8.3 zmluvy o dielo. Ustanovenie a účinky uznania záväzku priznáva len úhrade

úrokov ohľadne sumy, z ktorej sa úroky platia, a čiastočnej úhrade záväzku, ak možno usudzovať na to, že plnením dlžník uznáva aj zvyšok záväzku. Aby nastali účinky uznania dlhu v dôsledku čiastočného plnenia, musí byť toto čiastočné plnenie poskytnuté za takých okolností, že možno v konkrétnom prípade usudzovať na to, že jeho poskytnutím dlžník uznáva aj zvyšok záväzku. Z okolností prípadu musí byť preto zrejmé, že dlžník zvyšnú časť záväzku nepopiera.

85.5. Podľa žalobcu úhradou faktúry č. 552011 dňa 03.05.2011 si žalovaný plnil povinnosť vzniknutú ako dôsledok neuhradených faktúr č. 01042011 a 05042011 a teda uznal svoj záväzok na doplatenie ceny za dielo podľa návrhu dodatku č. 2. Argumentácia žalobcu však nie je správna, pretože z komunikácie strán sporu vyplynulo, že ešte pred samotnou úhradou tejto faktúry žalovaný faktúru č. 01042011 žalobcovi vrátil ako prílohu k listu zo dňa 25.03.2011 a faktúru č. 05042011 žalovaný vrátil žalobcovi ako prílohu listu zo dňa 06.04.2011, v ktorých žalovaný uviedol, že faktúry bez podpísania dodatku č. 2 považuje za bezpredmetné. Týmto teda žalovaný dal žalobcovi najavo, že nárok z týchto faktúr popiera a preto zaplatenie zmluvnej pokuty vzhľadom na tieto okolnosti nie je možné považovať za uznanie záväzku.

86. Hoci súd prvej inštancie nedostatočne zistil skutkový stav, ktorý čiastočne aj nesprávne posúdil, svoje rozhodnutie dostatočne a presvedčivo neodôvodnil, jeho záver o zamietnutí žaloby je vecne správny. Tak ako odvolací súd uviedol vyššie, žalobe nebolo možné vyhovieť, keďže na zaplatenie zvyšku sumy podľa bodu 6.3. zmluvy o dielo a jej prílohy č. 2 žalobcovi nárok nevznikol a ostatné nároky na istinu a úroky z omeškania žalobcovi nemohol súd priznať, keďže žalovaný dôvodne vzniesol námietku premlčania, pričom vykonaným dokazovaním nebolo preukázané, že by žalovaný uznal akýkoľvek záväzok voči žalobcovi resp. že by jeho konanie bolo možné považovať za uznanie záväzku podľa . Vychádzajúc z uvedeného zároveň nie je možné dospieť ani k záveru o bezdôvodnom obohatení žalovaného, nakoľko plnenie žalobcu v prospech žalovaného bolo realizované na zmluvnom základe bez toho, aby boli naplnené podmienky bezdôvodného obohatenia vymedzené v . Odvolací súd svojím odôvodnením tak zhojil nedostatky odôvodnenia rozsudku súdu prvej inštancie, pri nariadenom pojednávaní dňa 30.09.2025, na ktorom zopakoval, resp. doplnil dokazovanie, pričom vychádzal z listín, ktoré mali strany sporu doručené už v konaní pred súdom prvej inštancie a k ním sa mali možnosť dostatočne vyjadriť a tiež neuvádzal takú právnu normu, ktorú by strany sporu pred súdom prvej inštancie neuvádzali.

87. Zároveň žalobca v odvolaní namietal, že súd prvej inštancie mal rozhodnúť rozsudkom pre zmeškanie na strane žalovaného z dôvodu jeho neúčasti na pojednávaniach dňa 16.06.2020 a 17.12.2020. K týmto námietkam odvolací súd uvádza, že rozsudok pre zmeškanie predstavuje osobitný druh súdneho rozhodnutia, ktorý predstavuje následok procesnej pasivity procesných strán v sporovom konaní. Pre rozhodnutie o žalobe rozsudkom pre zmeškanie na strane žalovaného musia byť kumulatívne splnené zákonné podmienky podľa , a to 1. návrh žalobcu rozhodnúť rozsudkom pre zmeškania, 2. neúčasť žalovaného na pojednávaní, ktorý musel byť naň riadne a včas predvolaný s uvedením poučenia o následku nedostavenia sa vrátane možnosti vydania rozsudku pre zmeškanie v tomto predvolaní a 3. neospravedlnenie neprítomnosti žalovaného včas a vážnymi okolnosťami.

88. Čo sa týka pojednávania konaného dňa 16.06.2020, tomu predchádzalo pojednávanie dňa 20.02.2020, na ktorom súd prvej inštancie vyhlásil uznesením dokazovanie vo veci za skončené a pojednávanie odročil za účelom vyhlásenia rozhodnutia na deň 19.03.2020. Termín zo dňa 19.03.2020 bol odročený z dôvodu mimoriadnej situácie v súvislosti s rizikom šírenia koronavírusu na deň 16.06.2020, pričom súd prvej inštancie strany sporu písomne upovedomil o odročení pojednávania. Na pojednávaní dňa 16.06.2020 súd prvej inštancie zrušil uznesenia zo dňa 20.02.2020 o vyhlásení dokazovania za skončené a o odročení pojednávania za účelom vyhlásenia rozhodnutia a pokračoval v pojednávaní bez prítomnosti žalovaného. Odvolací súd uvádza, že dňa 16.06.2020 neboli splnené podmienky pre vydanie rozsudku pre zmeškanie na strane žalovaného, keďže žalovaný v upovedomení o odročení pojednávania z dňa 19.03.2020 na 16.06.2020 nebol riadne predvolaný na pojednávanie s upovedomením o závažnej procesnej skutočnosti, že dňa 16.06.2020 na pojednávaní súd prvej inštancie zruší uznesenie, ktorým súd vyhlásil dokazovanie za skončené. V takom prípade nemožno neúčasť žalovaného na pojednávaní dňa 16.06.2020 kvalifikovať ani ako neúčasť na pojednávaní bez ospravedlnenia včas a vážnymi okolnosťami, keďže na tomto pojednávaní dňa 16.06.2020 malo dôjsť k vyhláseniu rozhodnutia.

89. Následne sa konalo pojednávanie dňa 13.10.2020, na ktoré bol žalovaný predvolaný a na tomto bol prítomný v zastúpení svojim právnym zástupcom. Na tomto pojednávaní dňa 13.10.2020 opätovne súd prvej inštancie vyhlásil uznesením dokazovanie za skončené a pojednávanie odročil za účelom vyhlásenia rozhodnutia na deň 12.11.2020 s tým, že prítomné strany zobrali termín pojednávania na vedomie. Termín pojednávania určený na deň 12.11.2020 bol zrušený z ospravedlniteľného dôvodu ochorenia Covid-19 s určením nového termínu na deň 17.12.2020. Dňa 16.12.2020 právny zástupca žalovaného doručil súdu prvej inštancie ospravedlnenie neúčasti na pojednávaní, v ktorom uviedol, že dňa 16.12.2020 klient telefonicky oznámil, že bol v kontakte s osobou pozitívnou na Covid-19, čo však v čase návštevy advokátskej kancelárie právneho zástupcu žalovaného dňa 15.12.2020 nevedel a preto členovia advokátskej kancelárie právneho zástupcu žalovaného ostali v preventívnej karanténe do času výsledku testovania ich klienta. Zároveň v tomto podaní právny zástupca žalovaného súdu prvej inštancie oznámil, že nevie zabezpečiť substitúciu pre krátkosť času a rozsiahlosť spisového materiálu, avšak vzhľadom na to, že bolo dokazovanie vyhlásené za skončené, nepovažuje svoju účasť za nevyhnutnú a súhlasil, aby súd vydal rozhodnutie aj bez ich prítomnosti.

90. Na pojednávaní dňa 17.12.2020 súd oboznámil obsah podania právneho zástupcu zo dňa 16.12.2020 a následne uznesením zrušil uznesenia zo dňa 13.10.2020 o vyhlásení dokazovania za skončené a uznesenie o odročení pojednávania za účelom vyhlásenia rozhodnutia a pokračoval v pojednávaní v neprítomnosti žalovaného. Aj v tomto prípade odvolací súd konštatuje, že neboli splnené podmienky pre vydanie rozsudku pre zmeškanie na strane žalovaného, keďže jednak žalovaný v predvolaní na pojednávanie na deň 17.12.2020 nebol riadne predvolaný s upovedomením o závažnej procesnej skutočnosti, že dňa 17.12.2020 na pojednávaní súd prvej inštancie opätovne zruší uznesenie, ktorým súd vyhlásil dokazovanie za skončené a jednak žalovaný svoju neúčasť riadne ospravedlnil z preventívnych dôvodov pre zamedzenie šírenia nebezpečného koronavírusu dôvodiac, že na pojednávaní dňa 17.12.2020 malo dôjsť len k vyhláseniu rozhodnutia vo veci.

91. Zároveň odvolací súd zistil, že druhý rozsudok súdu prvej inštancie č. k. -366 zo dňa 17.12.2020, ktorý bol doručený stranám sporu, a ktorý sa nachádza v súdnom spise v prvopise, obsahuje iný II. výrok ako ten, ktorý bol vyhlásený na pojednávaní konanom dňa 17.12.2020. Podľa zápisnice z pojednávania súd prvej inštancie v II. výroku pred slovom žalovaným vyhlásil aj slovo „Súd.“ Preto je zrejmé, že II. výrok vyhláseného rozsudku tak ako je uvedený v zápisnici z pojednávania, nekorešponduje s II. výrokom, ktorý je v písomnom vyhotovení rozsudku. Aj zo zvukového záznamu je zrejmé, že súd prvej inštancie vyhlásil II. výrok rozsudku v inom znení, v akom je uvedený v jeho písomnom vyhotovení.

91.1. Podľa , súd kedykoľvek aj bez návrhu opraví v rozsudku chyby v písaní a počítaní, ako aj iné zrejmé nesprávnosti. O oprave súd vydá opravné uznesenie, ktoré doručí subjektom konania.

91.2. Podľa , len čo súd vyhlási rozsudok, je ním viazaný.

91.3. Vzhľadom k tomu, že znenie II. výroku vyhláseného rozsudku na pojednávaní na súde prvej inštancie konanom dňa 17.12.2020 nekorešponduje s II. výrokom v písomnom vyhotovení rozsudku a ide o inú zjavnú a zrejmú nesprávnosť, odvolací súd v prvom výroku túto zrejmú nesprávnosť v zmysle princípu hospodárnosti konania opravil.

92. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa v spojení s tak, že úspešnému žalovanému priznal voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. O výške trov odvolacieho konania podľa rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením.

93. O trovách dovolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa , v zmysle ktorého, ak dovolací súd zruší rozhodnutie a ak vráti vec odvolaciemu súdu alebo súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, rozhodne tento súd o trovách pôvodného konania a o trovách dovolacieho konania, v spojení s tak, že v dovolacom konaní úspešnému žalobcovi priznal voči žalovanému nárok na náhradu trov dovolacieho konania v plnom rozsahu. O výške trov dovolacieho konania podľa rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením.

94. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (ust. posledná veta ).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa v ustanovení .

Dovolanie možno podať v lehote dvoch mesiacov od doručenia tohto rozhodnutia odvolacieho súdu, na súde ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Dovolanie môže podať strana sporu v ktorej neprospech bolo toto rozhodnutie vydané, dovolanie môže podať aj intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa ust. ( ust. ). Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy podľa ust. .

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom, dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom, okrem prípadov uvedených v ust. , ak má dovolateľ sám, alebo jeho zamestnanec alebo člen vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. Inak dovolací súd dovolanie odmietne podľa ust. .

V dovolaní podľa ust. sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).