Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2Cob/33/2024

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ľubice Kriškovej a členiek senátu JUDr. Nory Vladovej a JUDr. Viery Malinowskej v právnej veci žalobcu: JUDr. Richard Konta, Horné záhrady 2, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 50 218 425, správca konkurznej podstaty úpadcu Bargain Trade, s.r.o. v „konkurze", Magurská 37, 974 11 Banská Bystrica, IČO: 46 895 183, zastúpený JUDr. Matejom Vidom, advokátom, Papraďová 3, 821 01 Bratislava, IČO: 52 522 822, proti žalovanému: schott trade s.r.o., Mudroňova 25, 921 01 Piešťany, IČO: 44 644 124, za účasti intervenienta na strane žalovaného: SAVARIN CLUB, s.r.o., Rekreačná 5, 921 01 Piešťany, IČO: 46 255 842, zastúpený JUDr. Laurou Bíróovou, advokátkou, Klincová 37/B, 821 08 Bratislava, v konaní o návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, o odvolaní žalovaného proti uzneseniu Okresného súdu Trnava č. k. - 82 zo dňa 02.10.2023 takto

rozhodol:

Krajský súd v Bratislave uznesenie Okresného súdu Trnava č. k. - 82 zo dňa 02.10.2023 v napadnutom výroku I. a III. p o t v r d z u j e .

Žalobcovi p r i z n á v a voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu, o ktorých výške rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

odôvodnenie:

1. Okresný súd Trnava uznesením č. k. - 82 zo dňa 02.10.2023 na návrh žalobcu doručený 19.09.2023 výrokom I. nariadil zabezpečovacie opatrenie zriadením záložného práva k osobným motorovým vozidlám zn. KIA NIRO, EČV: F., VIN: O., zn. PORSCHE, VIN: WP0ZZZ99ZHS163063, motocyklu zn. PIAGGO Vespa Primavera, EČV: F., VIN: N., špeciálnemu motorovému vozidlu zn. KNAUS R03, EČV: W., VIN: N., osobnému motorovému vozidlu zn. MERCEDES-BENZ V300d 4MATIC, EČV: W., VIN: K., pohľadávke z účtu v banke vedenom vo Všeobecná úverová banka, a.s., skrátený názov: VÚB, a.s., číslo účtu IBAN: X. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX, za účelom zabezpečenia peňažnej pohľadávky uplatnenej žalobcom voči žalovanému v konaní vedenom na Okresnom súde Banská Bystrica pod spis. značkou vo výške 826.258,- Eur spolu s jej príslušenstvom, ktorým sú úroky z omeškania a nárok na náhradu trov konania, výrokom II. návrh na nariadenie zabezpečovacieho práva vo zvyšnej časti zamietol a o trovách konania rozhodol výrokom III. tak, že uložil žalovanému nahradiť žalobcovi trovy konania v rozsahu 6/7 trov konania. O výške trov konania rozhodne súd po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením (ďalej len „napadnuté uznesenie“).

2. Súd prvej inštancie v odôvodnení rozhodnutia uviedol, že žalobca sa domáhal nariadenia zabezpečovacieho opatrenia, ktorým by súd zriadil záložné právo k osobným motorovým vozidlám špecifikovaným vyššie v bode 1, pohľadávkam z účtu v Prima banka Slovensko a.s., č. ú. IBAN: X. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX, Všeobecná úverová banka, a.s., č. ú. IBAN: X. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX, za účelom zabezpečenia jeho peňažnej pohľadávky vo výške 826.258,- Eur s príslušenstvom uplatnenej voči žalovanému na Okresnom súde Banská Bystrica v konaní vedenom

pod spis. zn. titulom bezdôvodného obohatenia. Žalobca návrh odôvodnil tým, že ako investor 1 uzatvoril so žalovaným ako investorom 2 dňa 01.07.2015 Zmluvu o spoločnej investícií číslo 20150701/1, predmetom ktorej bol záväzok zmluvných strán spolupracovať a finančne sa podieľať (investovať) na nadviazaní a vybudovaní obchodnej spolupráce v zahraničí týkajúcej sa obchodovania s tovarom, ako aj na realizácii Zmluvy číslo 111/181215 o joint venture. V zmysle bodu 4.1 zmluvy sa zmluvné strany zaviazali podieľať na vzniknutých nákladoch priamo súvisiacich so spoločnou investíciou do doby vzniku prvého výnosu, a to žalovaný 50% nákladov, žalobca 25% nákladov a zostávajúcu časť 25% nákladov mal znášať tretí investor Brdo Trade s.r.o. Žalobca sa za trvania zmluvy podieľal na nákladoch deklarovaných žalovaným celkom sumou 826.258,- Eur, ktorú žalovanému uhrádzal v priebehu rokov 2015 až 2019 a v uvedenom období nevznikol zo spoločnej investície žiadny výnos. Žalobca vyzval žalovaného dňa 27.01.2020 na preukázanie nákladov, ktoré mali predstavovať sumu 3.305.032,- Eur, preukázanie úhrady jeho podielu 50%, t.j. vo výške 1.652.516,- Eur a predloženie dokladov preukazujúcich skutočnosti súvisiace s plnením zmluvy a vynaloženými nákladmi. Žalovaný v poskytnutej lehote a ani následne požadované údaje nepreukázal, žalobca preto dňa 09.03.2020 od zmluvy odstúpil z dôvodu jej podstatného porušenia žalovaným nesplnením povinností podľa bodu 6.2 a 6.3 zmluvy. Písomné odstúpenie od zmluvy žalovanému bolo doručené 11.03.2020, kedy došlo k jej zániku a podľa bol žalovaný povinný žalobcovi vrátiť poskytnuté plnenie, t.j. peňažné prostriedky vo výške 826.258,- Eur. Žalobca si pohľadávku voči žalovanému titulom bezdôvodného obohatenia 826.258,- Eur, úrok z omeškania vo výške 9% zo sumy 826.258,- Eur odo dňa 13.03.2020 do zaplatenia a nárok na náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky v celkovej výške 261.595,55 Eur (k 18.09.2023) uplatnil dňa 14.09.2023 návrhom na vydanie platobného rozkazu na Okresnom súde Banská Bystrica. Vlastníctvo žalovaného k vozidlám žalobca preukazuje evidenčnými kartami vozidiel zabezpečenými v trestnom konaní vedenom Krajským riaditeľstvom Policajného zboru v Banskej Bystrici, odbor kriminálnej polície, pod ČVS:KRP-61/2-VYS-BB-2020 v trestnej veci obzvlášť závažného zločinu podvodu podľa , , v ktorom žalobca vystupuje v procesnom postavení poškodeného. K návrhu na zriadenie záložného práva na pohľadávku z účtov v bankách, ktorými žalovaný disponuje, uviedol, že na bankový účet v Prima banka Slovensko a.s., IBAN: X. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX boli žalobcom a spoločnosťou Brdo Trade s. r. o., IČO: 46 238 36 poukazované úhrady v zmysle zmluvy a na bankový účet žalovaného vedený vo VÚB, a.s., IBAN: X. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX bolo v trestnom konaní identifikovaných 14 prevodov v prospech žalovaného v celkovej výške 366.000,- Eur a konateľ žalovaného nevedel odpovedať na otázku vyšetrovateľa, na aký účet a za akým účelom boli tieto prostriedky žalovaným prevedené.

3. Dôvodnú obavu, že exekúcia bude ohrozená žalobca zdôvodňuje tým, že žalovaný už v minulosti motorové vozidlá predával v rámci obchodnej činnosti, čo vyplýva z trestného konania z výsluchu konateľa žalovaného Jaroslava Schotta zo dňa 26.07.2021 a výsluchu ďalšieho konateľa žalovaného, Ing. Kristíny Schott. Podľa žalobcu je nesporné, že vozidlá má alebo v blízkej dobe môže mať žalovaný záujem predať a je obava, že prostriedky z prípadného predaja bude mať záujem presunúť na bankový účet v zahraničí, ako tomu bolo podľa vyjadrenia konateľa v minulosti. Z výsluchu Jaroslava Schotta zo dňa 26.07.2021 realizovaného Krajským riaditeľstvom PZ v Banskej Bystrici, odborom kriminálnej polície tiež vyplýva, že žalovaný nedisponoval v období realizácie úhrad žalobcu žiadnymi, resp. len minimálnymi prostriedkami z iných zdrojov a dochádzalo a stále môže dochádzať k výberom hotovosti alebo prevodom prostriedkov z bankových účtov žalovaného. Orgánmi činnými v trestnom konaní bolo zo zabezpečených dôkazov preukázané, že v období 08/2015 až 01/2019 dochádzalo k rozsiahlym transakciám z bankových účtov žalovaného odčerpaním sumy vo výške viac než 213.000,- Eur, výbermi z účtov v hotovosti celkovo v 59 prípadoch viac ako 214.000,- Eur a prostredníctvom bankomatov celkovo v 529 prípadoch na území SR, Rakúska, Talianska, Chorvátska a Turecka suma viac než 320.000,- Eur. Žalovaný často a vo veľkom rozsahu realizoval úhrady a výbery hotovosti z bankových účtov, ktoré nebolo možné spoľahlivo odsledovať a ktoré nevedel preukázať. Z trestného konania taktiež vyplynulo, že žalovaný prevádza prostriedky na bližšie neurčené zahraničné bankové účty a bankové účty tretích osôb, účel prevodov nevedel vysvetliť ani preukázať. Prípadná exekúcia v prípade priznania pohľadávky rozhodnutím súdu je odôvodnene ohrozená. Žalobca považuje všetky zákonné predpoklady na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia za splnené, a to spôsobilý predmet zálohu (vozidlá a bankové účty), žiadne z vozidiel nie je predmetom blokácie a/alebo leasingu. Žalovaný dlhodobo nevedie účtovníctvo a nie je možné určiť, či sa nezbavuje majetku, realizáciou transakcií veľkého rozsahu z bankových účtov môže dochádzať k reálnemu znižovaniu majetku žalovaného a prevádzaniu finančných

prostriedkov neidentifikovaným tretím osobám aj mimo územia Slovenskej republiky. Žalovaný nevlastní žiadnu nehnuteľnosť a žalobca taktiež nemá vedomosť o žiadnom ďalšom majetku žalovaného.

4. Súd prvej inštancie aplikoval a ods. 1 (ďalej len „“), v odôvodnení napadnutého rozhodnutia uviedol, že cieľom zabezpečovacieho opatrenia je posilnenie postavenia veriteľa zriadením záložného práva na špecifikovaný majetok dlžníka na zabezpečenie jeho pohľadávky, ktorá by mohla byť neskôr judikovaná, alebo už bola judikovaná, s cieľom, aby sa zamedzilo alebo zredukovalo možné nebezpečenstvo uspokojenia pohľadávky veriteľa, dôvodom na jeho nariadenie je zabezpečenie reálnej vykonateľnosti súdneho rozhodnutia, pod čím treba rozumieť opatrenie spôsobilé odvrátiť stav, pri ktorom by v dôsledku možného počínania dlžníka mohlo dôjsť buď k úplnému vylúčeniu možnosti veriteľa úspešne sa domôcť núteného splnenia uloženej povinnosti, alebo prinajmenšom k podstatnému sťaženiu prístupu k uplatneniu takejto možnosti. V konaní o nariadenie zabezpečovacieho opatrenia súd rozhoduje na základe osvedčovania, t. j. prostredníctvom označených dôkazov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti dôležité pre rozhodnutie. Pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia je nevyhnutné, aby strana osvedčila potrebu nevyhnutnej ochrany jej práv a právom chránených záujmov a zároveň dôvodnú obavu z ohrozenia exekúcie, resp. výkonu súdneho rozhodnutia.

5. Súd prvej inštancie na základe žalobcom uvedených skutočností a predložených listín dospel k záveru, že žalobca osvedčil predpoklady nariadenia zabezpečovacieho opatrenia, osvedčil peňažnú pohľadávku voči žalovanému titulom odstúpenia od Zmluvy o spoločnej investícii, čím žalovanému vznikla povinnosť vrátiť žalobcovi poskytnuté plnenie vo výške 826.258- Eur, celková suma pohľadávky ku dňu podania návrhu vrátane úrokov z omeškania a nároku na náhradu paušálnych nákladov predstavuje 1.087.853,55 Eur, zriadenie záložného práva na motorové vozidlá a pohľadávky na účte v banke neodporuje zásade proporcionality, keďže hodnota zabezpečovanej pohľadávky nie je neprimeraná hodnote zálohu. Ďalej mal súd za osvedčenú existenciu spôsobilého predmetu záložného práva, motorové vozidlá ako hnuteľný sú spôsobilé na zriadenie záložného práva v Notárskom centrálnom registri záložných práv a tieto sú prevoditeľné, keďže mal za osvedčené, že sú vo vlastníctve žalovaného a z evidenčných kariet vozidiel vyplýva, že žiadne z vozidiel nie je predmetom blokácie. Rovnako peňažné prostriedky na účte č. X. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX vo Všeobecnej úverovej banke, a.s. sú predmetom spôsobilým na zriadenie záložného práva v celom rozsahu. Napokon mal za osvedčenú existenciu obavy o ohrozenie budúcej exekúcie, vyvolanej správaním žalovaného, keď nemožno vylúčiť, že vo fáze núteného výkonu rozhodnutia nebude mať relevantné aktíva, postihnutím ktorých oprávnený bude môcť nárok uspokojiť, ktorú môžu bez ďalšieho vyvolávať skutočnosti ohľadne nakladania s majetkom, keď žalovaný prevádza peňažné prostriedky na nekonkretizované bankové účty a ako vyplynulo z predložených listinných dôkazov, nevedel vysvetliť ani preukázať účel prevodov. Podľa súdu prvej inštancie je zrejmé, že žalovaný prevádzal motorové vozidla tretím osobám, navyše konateľka žalovaného dňa 21.07.2022 v trestnom konaní uviedla, že má za to, že motorové vozidlo zn. Porsche manžel (Jaroslav Schott) predal, keďže jej to hovoril, ale nevidela žiadne zmluvy a doma auto nie je. Súd prvej inštancie výrokom II. ako nedôvodný zamietol návrh v časti zriadenia záložného práva k peňažným prostriedkom na účte žalovaného IBAN: X. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX, keďže zo Zápisnice o výsluchu svedka Jaroslava Schotta v trestnom konaní vedenom KRPZ v Banskej Bystrici, odbor kriminálnej polície ČVS: KRP-61/2-VYS-BB-2020 vyplýva, že tento účet je zrušený a z lustrácie v bankách vyplýva, že predmetný účet v prípade žalovaného nie je evidovaný. O trovách konania rozhodol podľa , keď priznal žalobcovi voči žalovanému náhradu trov konania v rozsahu 6/7.

6. Proti tomuto uzneseniu podal žalovaný v zákonnej lehote odvolanie, a to v rozsahu výroku I. a III. z dôvodov, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam; zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú podľa žalobcu prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

7. Žalovaný v časti II. podaného odvolania uviedol, že rozhodnutie súdu prvej inštancie napáda v rozsahu dôvodov v , , a . Napadnutý výrok I. je podľa odvolateľa v kľúčových aspektoch objektívne nepreskúmateľný (z dôvodu neúplnosti, nejasnosti, nepresnosti, nedostatočnosti a neadekvátnosti odôvodnenia), vychádza z nedostačujúceho, neúplného, nedostatočného a nesprávneho zistenia a posúdenia skutkového a právneho stavu veci, nemá v podstatnej časti oporu v predložených dôkazoch a vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Výrokom I. došlo podľa odvolateľa k porušeniu ústavnoprávne a medzinárodnoprávne garantovaných základných princípov (zásad) materiálneho právneho štátu, najmä princípu materiálnej spravodlivosti a materiálnej ochrany zákonnosti vrátane princípov riadneho a spravodlivého procesu, princípu právnej istoty, princípu rovnosti a zákazu diskriminácie, princípu predvídateľnosti práva vrátane predvídateľnosti rozhodnutí súdov ako orgánov verejnej moci (keďže prvostupňový súd nepredvídateľne nerešpektoval existujúcu súdnu judikatúru), ako aj princípu ochrany legitímnych očakávaní a tiež princípu, že právo nemôže vzniknúť (vzísť) z bezprávia a nespravodlivosti. Vydanie uznesenia bolo odmietnutím spravodlivosti (denegatio iustitiae) a porušením ústavnoprávne a medzinárodnoprávne garantovaných základných práv a slobôd navrhovateľa, predovšetkým základného práva odvolateľa na spravodlivý proces a súdnu ochranu, ktoré je garantované podľa , Listiny základných práv a slobôd a medzinárodných zmlúv o ľudských právach a základných slobodách, napríklad Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a Medzinárodného paktu o občianskych a politických právach. V ďalšom texte časti II. odvolania odvolateľ rozsiahlo všeobecne uvádza východiská o práve na dostatočné odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ako jednej zo súčastí základného práva na spravodlivý proces, zaručeného čl. 6 ods. l Dohovoru a v texte zdôrazňuje, že ak sa súd v odôvodnení svojho rozhodnutia nevysporiada relevantným spôsobom so zásadnou hmotnoprávnou podmienkou rozhodnutia sporu ( ods. l Obč. zák.), treba absenciu argumentácie všeobecného súdu považovať za prejav arbitrárnosti a porušenia základného práva podľa čl. 46 ods. l SR (Ústavný súd SR, sp. zn. ), ak rozhodnutie súdu neobsahuje náležitosti uvedené v (čo v tomto prípade napadnutý rozsudok neobsahuje) je nepreskúmateľné. Ak potom nedostatok riadneho odôvodnenia súdneho rozhodnutia je porušením práva na spravodlivé súdne konanie táto vada zakladá dôvodnosť podaného odvolania podľa ods. l písm. b) . V časti III. odvolania odvolateľ uvádza obsah odôvodnenia napadnutého uznesenia súdu prvej inštancie.

8. Odvolateľ v ďalšej časti III. odvolania „Základný opis nedostatkov napadnutého rozhodnutia“ (zrejme ide o chybu v písaní a malo ísť o časť IV., pozn. odvolacieho súdu) podané odvolanie odôvodňuje tým, že súd prvej inštancie sa nezaoberal náležite ani sa preskúmateľne nevysporiadal so všetkými relevantnými skutkovými a právnymi otázkami vo vzťahu k ustanoveniam a , za ktorých bolo možné vydať zabezpečovacie opatrenie. K tvrdeniu prvoinštančného súdu uvedeného v čl. III. ods. l, ods. 7 a ods. 13 podania žalovaný nesúhlasí s názorom súdu prvej inštancie a žalobcu. Poukazuje na to, že vo vzťahu k Zmluve o spoločnej investícii č. 20150701/1 uzavretej medzi žalovaným a žalobcom dňa 01.07.2015, ako aj vo vzťahu k Zmluve o spoločnej investícii č. 2018/3 uzavretej medzi žalovaným a spoločnosťou Trade SP dňa 09.02.2018, konatelia zmluvných strán v zápise zo zasadnutia investorov dňa 01.02.2019 v Nitre písomne potvrdili, že nemajú voči sebe navzájom žiadne záväzky a pohľadávky a ich vzájomné nároky sú vysporiadané. Žalovaný popiera akékoľvek tvrdenia spoločností Brdo Trade, Trade SP a žalobcu, že nepostupoval v súlade s jednotlivými zmluvami o spoločnej investícii, najmä vo vzťahu k povinnostiam podľa čl. 3 a 6 jednotlivých zmlúv. Žalovaný uvádza, že požiadal žalobcu o zdokladovanie nákladov, ktorými sa v zmysle jeho výziev mali žalobca a spoločnosti Brdo Trade a Trade SP podieľať na spoločnej investícii v zmysle uvedených zmlúv a poukázal na skutočnosť, že sa nebude ich výzvami ďalej zaoberať prv, než vynaloženie nákladov zo strany žalobcu a spoločností Brdo Trade, Trade SP nebude zdokladované, vyhradzuje si právo náklady detailne preskúmať a ak to uzná za vhodné, vyjadriť k výzvam žalobcu až následne, v primeranej lehote, berúc do úvahy skutočnosť, že konateľ žalovaného sa opakovane a dlhšie obdobie zdržiava v zahraničí. Žalovaný neuznáva právne účinky Odstúpenia od zmluvy a namieta jeho neplatnosť. Žalobca odstúpenie od zmluvy opiera o porušenie informačnej povinnosti podľa bodu 6.2 zmluvy a povinnosti poskytnúť súčinnosť podľa bodu 6.3 zmluvy tým, že žalovaný nepredložil žalobcovi požadované dokumenty na preukázanie nákladov súvisiacich so spoločnou investíciou vo výške 3.305.032,- Eur. Pretože zmluva takúto povinnosť nestanovuje (vyúčtovanie nákladov nepredstavuje činnosť podstatnú pre uskutočnenie spoločnej investície, ale len pre určenie výšky, v ktorej sú investori povinní podieľať sa na nákladoch spoločnej investície v zmysle bodu 4.1 zmluvy), dňa 14.02.2020 žalovaný prejavil ochotu dokumenty predložiť, avšak až po tom, čo spoločnosť žalobcu preukáže svoje náklady vynaložené podľa zmluvy. Na osobnom stretnutí dňa 28.02.2020 žalovaný deklaroval pripravenosť na preukázanie vynaložených nákladov a za týmto účelom boli zástupcovia žalobcu pozvaní na osobné stretnutie so zástupcom zmluvného partnera obchodného prípadu (Opet) v Moskve v dňoch 20. - 24.04., prípadne 04. - 08.05.2020. Túto možnosť, ako aj ďalšiu spoluprácu žalobca odmietol. Podľa žalovaného neboli dané dôvody pre odstúpenie od zmluvy, nakoľko nie je daný ani jeden predpoklad vyžadovaný pre čo i len nepodstatné porušenie zmluvy ako dôvodu na odstúpenie od zmluvy

ani existencia predpokladov pre odstúpenie od zmluvy z dôvodu jej podstatného porušenia podľa posledná veta .

9. Žalovaný poukazuje na to, že spolupráca na základe zmluvy má charakter investície do obchodného prípadu, ktorého výsledok je vopred neistý a právne záväzne negarantoval žalobcovi akýkoľvek výnos. Do obchodného prípadu pritom žalobca investoval finančné prostriedky rovnako ako žalovaný a plnenia neboli poskytované v prospech žalovaného, ale v prospech tretej strany, rovnako tak náklady, prostriedky boli skonzumované tým, že boli použité na realizáciu obchodného prípadu podľa zmluvy. Žalovaný považuje údajnú pohľadávku žalobcu titulom vydania bezdôvodného obohatenia za premlčanú s poukazom na , k neplatnému odstúpeniu od zmluvy malo prísť dňa 11.3.2020 a žaloba vo veci bola podaná po 13.8.2023. Žalovaný podal voči platobnému rozkazu spis. zn. odpor zo dňa 22.10.2023.

10. K tvrdeniu prvoinštančného súdu v čl. III ods. 2, ods. 3, ods. 4, ods. 5, ods. 6, ods. 9, ods. l4 až 16 tohto podania žalovaný nesúhlasí s názorom súdu a žalobcu. Dôkazy a skutočnosti, na základe ktorých mal súd osvedčiť skutočnosti uvedené v čl. III ods. 11, ods. 12, ods. 14 a ods. 17 tohto podania vychádzajú z trestného konania vedeného Krajským riaditeľstvom Policajného zboru v Banskej Bystrici, odbor kriminálnej polície, pod ČVS:KRP-61/2-VYS-BB- 2020, trestné konanie nebolo doposiaľ ukončené a doposiaľ nebola podaná obžaloba podľa a nasl. , teda s poukazom na a zásadu prezumpcie neviny nemožno považovať dôkazy nachádzajúce sa v trestnom spise za preukázané a použiteľné pre konanie o nariadenie zabezpečovacieho opatrenia.

11. Žalovaný ďalej uvádza, že nesúhlasí so závermi súdu prvej inštancie v čl. III ods. 2, ods. 3, ods. 4, ods. 5, ods. 6, ods. 9, ods. 14 až 16 tohto podania, poukazuje na to, že základným predpokladom prípustnosti a dôvodnosti zabezpečovacieho opatrenia je tvrdenie a osvedčenie existencie právneho vzťahu medzi stranami a nevyhnutnosť dočasnej úpravy právnych vzťahov medzi nimi, je potrebné, aby boli relevantnými dôkazmi osvedčené aspoň základné skutočnosti potrebné pre záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana. Podľa žalovaného žalobca dostatočným spôsobom neosvedčil svoj nárok, nepredložil žiadne relevantné dôkazy, na základe ktorých by bolo možné návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia vyhovieť, „dôkazy“ z trestného spisu v tomto štádiu trestného konania sú pre toto konanie irelevantné. Žalovaný napokon namieta, že napadnuté uznesenie nemá oporu v samotnom dokazovaní, súd prvej inštancie vec nesprávne právne posúdil a tvrdenia žalobcu účelovo podriadil svojmu rozhodnutiu a v konečnom dôsledku je toto uznesenie nezákonné a nepreskúmateľné, jeho vydaním bolo porušené právo žalovaného na spravodlivé konanie a a SR ako aj práva žalovanej zakotvené v medzinárodných dokumentoch, preto navrhuje, aby odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konania, alebo návrh zamietol.

12. Žalobca sa k odvolaniu žalovaného vyjadril podaním zo dňa 07.12.2023, zabezpečovacie opatrenie považuje za správne, vydané v súlade so zákonom, obmedzenie vlastníckeho práva žalovaného je primerané účelu, postihuje majetok žalovaného v nevyhnutnej miere a zabezpečuje uplatnenú pohľadávku žalobcu, čím poskytuje dostatočnú dočasnú ochranu práv žalobcu ako veriteľa žalovaného a primeranú úpravu pomerov medzi sporovými stranami. Odôvodnenie napadnutého uznesenia je podľa názoru žalobcu dostatočné. S poukazom na to, že podľa je odvolací súd odvolacími dôvodmi viazaný, žalobca žiada odvolanie súdom vyhodnotiť ako zjavne nedôvodné a rozhodnutie súdu prvého stupňa potvrdiť v plnom rozsahu. Žalobca odvolanie považuje nielen za nedôvodné, ale najmä v podstatnej miere za zmätočné, keď žalovaný nesprávne označuje sporové strany, uvádza, že mali byť porušené ústavnoprávne a medzinárodne garantované základné práva a slobody navrhovateľa a predovšetkým navrhovateľovho práva na spravodlivý súdny proces a súdnu ochranu a žalobcovi ani nie je zrejmé, čoho sa žalovaný podaným odvolaním domáha a porušenie práv ktorej strany sporu vôbec namieta. Podľa žalobcu sa súd prvej inštancie relevantným spôsobom vysporiadal s hmotnoprávnymi ako aj procesnoprávnymi podmienkami, rozhodol v súlade so zákonom a svoje rozhodnutie dostatočne odôvodnil. S námietkou nedostatočného odôvodnenia, arbitrárnosti a nepreskúmateľnosti napadnutého uznesenia vzhľadom na absenciu argumentácie sa preto nie je možné stotožniť. Žalobca ďalej uvádza, že odvolací dôvod podľa uplatnený žalovaným ani nekorešponduje s odôvodnením odvolania. Zabezpečovacím opatrením súd priamo rozhoduje na základe uvedených tvrdení a predložených dôkazov zo strany žalobcu, bez akýchkoľvek úkonov druhej strany sporu. Znemožnenie uskutočňovať procesné práva strany v takej miere, že došlo k porušeniu práva žalovaného

na spravodlivý proces tak nemohlo ani objektívne nastať. Námietky žalovaného vo veci porušenia zásad spravodlivého súdneho procesu, právnej istoty, rovnosti a zákazu diskriminácie majú len všeobecný charakter. Už zo samotnej povahy inštitútu zabezpečovacieho opatrenia vyplýva, že na jeho nariadenie postačuje dôvodná obava ohrozenia exekúcie, navyše v danom prípade riadne uplatneného nároku.

13. Žalovaný nepreukázal v rámci celého odvolania tvrdené pochybenie na strane súdu, že vychádzal z nesprávneho zistenia a posúdenia skutkového a právneho stavu veci. Žalovaný nepredniesol žiadne relevantné popretia skutkových tvrdení, nepredložil k odvolaniu žiadny relevantný dôkaz, okrem odporu voči platobnému rozkazu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. zo dňa 21.09.2023 a dvoch listov predošlého právneho zástupcu. Žalobca poukazuje na a teda, že skutkové tvrdenia žalobcu, ktoré žalovaný nepoprel, resp. ich poprel len všeobecne a neúčinne, je potrebné považovať za nesporné. Ako popretie skutkových tvrdení neobstojí len všeobecné vyjadrenie žalovaného, že nesúhlasí s názorom súdu a žalobcu. Čo sa týka argumentácie žalovaného o neplatnosti odstúpenia od zmluvy má žalobca za to, že predmetom konania o nariadenie zabezpečovacieho konanie nie je platnosť alebo neplatnosť odstúpenia od zmluvy, ale výlučne zabezpečenie majetku žalovaného záložným právom do času, kým nedôjde k nadobudnutiu právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej. Je nesporné, že Okresným súdom Banská Bystrica je vedené konanie pod sp. zn. , kde došlo dňa 21.09.2023 k vydaniu platobného rozkazu, ktorým súd žalovaného zaviazal zaplatiť žalobcovi sumu 826.258,- Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy 826.258,- Eur od 13.03.2020 do zaplatenia (ku dňu prípravy tohto vyjadrenia vo výške 277.894,33 Eur), náhradou nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 40,- Eur a náhradu trov konania vo výške 6.257,31 Eur, odpor žalovaného je v procese posudzovania, v prípade zrušenia platobného rozkazu bude konanie pokračovať na vecne a miestne príslušnom súde. Zápis zo zasadnutia investorov zo dňa 01.02.2019, na ktorý poukazuje žalovaný, nemá žiadnu právnu relevanciu, nejde o úkon záväzkového charakteru, nemá rovnakú právnu silu, ako napríklad dohoda o urovnaní alebo písomné vyhlásenie veriteľa, ktorým jasne deklaruje neexistenciu vzájomných pohľadávok a/alebo nárokov medzi zmluvnými stranami. Okrem uvedeného bol vykonaný viac než rok pred odstúpením žalobcu od zmluvy, t. j. v stave, keď žalobcom investované prostriedky ešte neboli bezdôvodným obohatením. Žalovaný naviac uvedený dôkaz nepredložil, žalobca preto poukazuje na sudcovskú koncentráciu konania podľa , t. j. že súd nemusí na toto skutkové tvrdenie žalovaného vôbec prihliadať.

14. Žalobca uvádza, že neinformovanie o použití investovaných prostriedkov celkom zjavne napĺňa znaky podstatného porušenia zmluvy podľa , žalovaný v čase uzatvorenia zmluvy mal a musel vedieť, že v prípade, pokiaľ žalobcovi nebude preukazovať účel vynaloženia prostriedkov v tak značnej sume, t. j. že poruší svoju informačnú povinnosť podľa bodu 6.2 zmluvy, resp. povinnosť poskytnúť žalobcovi primeranú súčinnosť, finančné prostriedky investované žalobcom utratí na nepreukázané a nepreukázateľné účely, nebude mať žalobca záujem na plnení povinností zo zmluvy. Odstúpenie od zmluvy je preto podľa žalobcu platným právnym úkonom. Žalovanému v zmysle zmluvy nepatrilo právo podmieňovať splnenie informačnej povinnosti a povinnosti poskytnúť súčinnosť tým, aby si svoje povinnosti splnil najskôr žalobca. K tvrdenému porušeniu bodu 2.1 zmluvy žalobcom žalobca uvádza, že nezúčastnenie sa rokovania so zmluvným partnerom nie je v žiadnom prípade porušením bodu 2.1 zmluvy a už vôbec nie porušením podstatným. Žalobca až do momentu, kedy požadoval od žalovaného preukázať vynaložené náklady, plnil svoje povinnosti zo zmluvy riadne, čo preukázal zdokladovaním úhrad peňažných plnení. Naviac žalobcovi ani nie je zrejmé, aké náklady vôbec žalovaný požadoval od žalobcu preukázať, keďže o všetkých mal vedomosť ako prijímateľ platieb. Bezdôvodné obohatenie je teda nepochybne úplne odlišný nárok od nároku na vrátenie investovaných prostriedkov, ako sa to snaží prezentovať žalovaný. Zrejmú spreneveru prostriedkov vynaložených na spoločnú investíciu nie je s určitosťou možné považovať za podnikateľské riziko.

15. Ak žalovaný namieta relevanciu dôkazov predložených žalobcom získaných z vyšetrovacieho spisu vedeného Krajským riaditeľstvom Policajného zboru v Banskej Bystrici, odbor kriminálnej polície, pod ČVS:KRP-61/2-VYS-BB-2020 v trestnej veci obzvlášť závažného zločinu podvodu podľa , , žalobca uvádza, že zásadou prezumpcie neviny nie je možné v civilnom konaní spochybňovať dôkazy zaobstarané v trestnom konaní, ktoré s občianskym nárokom súvisí. Rozhodnutie vo veci nebude mať na trestné konanie žiaden vplyv a trestné konanie inicioval druhý veriteľ žalovaného z ďalšej zmluvy o spoločnej investícií. Vzhľadom na to je zásada prezumpcie neviny v plnej miere zachovaná. Z dôkazov predložených žalobcom vyplývajú len objektívne skutočnosti, ktoré

orgánom činným v trestnom konaní oznámili osoby, ktoré sú alebo boli priamo štatutárnymi orgánmi žalovaného.

16. K námietke premlčania žalobca uviedol, že táto nebola uplatnená správne a je nedôvodná. Podľa je všeobecná premlčacia lehota v obchodných záväzkových vzťahoch štyri roky, v čase podania návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia dňa 19.09.2023, ako aj žaloby vo veci samej dňa 13.08.2023 táto lehota stále plynula a nárok bol žalobcom uplatnený riadne a včas. Nárok žalobcu vyplýva z bezdôvodného obohatenia podľa ako obohatenie z právneho dôvodu, ktorý odpadol, t. j. odstúpením od zmluvy, u ktorej došlo k jej zrušeniu od samého počiatku a v súlade s k zániku všetkých práv a povinností zo zmluvy, podľa ods. 2 citovaného ustanovenia bol žalovaný povinný plnenie poskytnuté žalobcom vrátiť. Zmluva o spoločnej investícií bola obchodným záväzkovým vzťahom medzi stranami sporu ako podnikateľmi podľa , tento vzťah sa spravuje ustanoveniami a zodpovedá definícií podľa , preto je potrebné aplikovať premlčaciu dobu v trvaní štyroch rokov v súlade s .

17. Podľa zabezpečovacím opatrením môže súd zriadiť záložné právo na veciach, právach alebo na iných majetkových hodnotách dlžníka na zabezpečenie peňažnej pohľadávky veriteľa, ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

18. Podľa záložné právo sa zriaďuje vydaním uznesenia o zabezpečovacom opatrení. Záložné právo vzniká zápisom do príslušného registra.

19. Podľa výkon záložného práva môže nastať až po tom, ako bola pohľadávka právoplatne priznaná súdnym rozhodnutím.

20. Podľa ustanovenia o neodkladnom opatrení sa použijú primerane aj na zabezpečovacie opatrenie.

21. Podľa pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie.

22. Podľa odvolací súd je rozsahom odvolania viazaný okrem prípadov, ak a) od rozhodnutia o napadnutom výroku závisí výrok, ktorý odvolaním nebol dotknutý, b) ide o nerozlučné spoločenstvo podľa a odvolanie podal len niektorý zo subjektov, c) určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu.

23. Podľa odvolací súd je odvolacími dôvodmi viazaný.

24. Podľa odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

25. Podľa , ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

26. Krajský súd v Bratislave ako odvolací súd podľa preskúmal odvolaním napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie v medziach dôvodov a v rozsahu odvolania podľa a bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( ) a po oboznámení sa s obsahom spisu a obsahom odvolania žalovaného dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné a napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie je vecne správne.

27. Odvolací súd na zdôraznenie vecnej správnosti napadnutého rozhodnutia uvádza, že v zmysle platnej právnej úpravy cieľom zabezpečovacieho opatrenia je posilnenie postavenia veriteľa, a to zriadením záložného práva na špecifikovaný majetok dlžníka na zabezpečenie jeho pohľadávky, ktorá by mohla byť neskôr judikovaná, alebo už bola judikovaná, s cieľom, aby sa zamedzilo alebo zredukovalo možné nebezpečenstvo uspokojenia pohľadávky veriteľa. Zabezpečovacie opatrenie môže súd nariadiť pred začatím konania ( v spojení s ), v priebehu konania, ako aj po jeho skončení ( v

spojení s ). Prostredníctvom nariadenia zabezpečovacieho opatrenia získa veriteľ postavenie záložného veriteľa a bude môcť pristúpiť k výkonu záložného práva na uspokojenie judikovanej pohľadávky v exekučnom konaní v súlade s aj napriek existencii skoršieho záložného práva (porov. Števček M., Ficová, S., Baricová, J., Mesiarkinová, S., Bajánková, J., Tomašovič, M. a kol. . Komentár. Praha: C. H. Beck, 2016, 1155 s.).

28. Zo zákonnej formulácie zabezpečovacieho opatrenia možno vyvodiť nasledovné základné predpoklady: a) možno ho zriadiť len na návrh, b) musí byť prítomný spôsobilý predmet záložného práva, ktorým môžu byť veci, práva a iné majetkové hodnoty, c) zriadenie záložného práva prostredníctvom zabezpečovacieho opatrenia bude zabezpečovať peňažnú pohľadávku, d) existencia obavy z budúceho zmarenia exekúcie. Z úpravy je zrejmé, že dôvodom nariadenia zabezpečovacieho opatrenia je obava zo zmarenia exekúcie ( ). Zabezpečovacie opatrenie sleduje zaistenie budúcej exekúcie vo vzťahu k žalovanej strane sporu, okrem existencie predmetného peňažného nároku musí žalobca osvedčiť, že bez nariadenia zabezpečovacieho opatrenia by bola prípadná exekúcia voči žalovanému ohrozená, pričom táto obava musí byť reálna a musí hroziť bezprostredne. Otázka ohrozenia exekúcie je otázkou objektívnou, keď vzhľadom na objektívne skutočnosti musí hroziť, že vo fáze núteného výkonu rozhodnutia nebude mať povinný relevantné aktíva, voči ktorým sa bude môcť oprávnený uspokojiť. Obavu z ohrozenia exekúcie môže vyvolať akákoľvek skutočnosť svedčiaca o tom, že žalobca nebude v budúcnosti schopný účinne vymôcť svoj súdom priznaný nárok voči žalovanej strane sporu.

29. Odvolací súd považuje za potrebné tiež uviesť, že súd musí vždy zvážiť, či zásah do práv dotknutej strany je primeraný žalobcom osvedčenému porušeniu jeho práv a právom chránených záujmov (zásada tzv. primeranosti zásahu). Nariadením zabezpečovacieho opatrenia obmedzujúceho dispozičné oprávnenie, dochádza nevyhnutne k zásahu do základných práv povinnej osoby, a to najmä do základného práva vlastniť majetok podľa SR. Pokiaľ ide o majetok, ktorého sa má týkať opatrenie, musí súd zohľadniť uvedenú zásadu primeranosti zásahov do majetkových pomerov žalovaného, a to aj vo vzťahu k nehnuteľnosti, ktorej sa súdom nariadené opatrenie týka. Z hľadiska rozsahu nariadenia zabezpečovacieho opatrenia tak nesmie vzniknúť zjavný nepomer. Súd by mal aj v tomto prípade rešpektovať zásadu a požiadavku proporcionality.

30. Zabezpečovacím opatrením sa má poskytnúť rýchla ochrana porušených alebo ohrozených práv subjektu, ktorý podal návrh na jeho nariadenie. Vzhľadom na zmysel tohto procesného inštitútu sa v konaní a rozhodovaní o návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia neuplatňuje princíp kontradiktórnosti a princíp rovnosti strán sporu tak striktne, ako v konaní vo veci samej. Všeobecný súd tak nemusí pri zisťovaní rozhodujúcich skutočností dbať na všetky formality, ako to je pri riadnom procesnom dokazovaní vo veci samej, postačuje, že osvedčená skutočnosť sa mu vzhľadom na všetky okolnosti javí ako nanajvýš pravdepodobná. Uvedené platí tak na úrovni rozhodovania na súde prvej inštancie, ako aj pri rozhodovaní na súde odvolacom (uznesenie Ústavného súdu SR zo 04.08.2020, sp. zn. ). Odvolací súd však k právnej vete zároveň dodáva, že pri rozhodovaní na súde odvolacom platí tak ustanovenie , podľa ktorého je odvolací súd viazaný rozsahom odvolania (výnimky uvedené v sa netýkajú posudzovanej veci) a podľa je viazaný aj odvolacími dôvodmi. Povinnosť riadne odôvodniť uplatnený opravný prostriedok zaťažuje odvolateľa, nie je úlohou odvolacieho súdu domýšľať si dôvody, v ktorých odvolateľ vidí nesprávnosť rozhodnutia alebo postupu súdu prvej inštancie. Odvolanie musí byť niektorou z uvedených vád odôvodnené, čo znamená, že nestačí formálne uviesť v zákone uvedený dôvod alebo citovať právne normy, odbornú literatúru alebo rozhodnutia súdov, ale je potrebné uviesť v akom konkrétnom pochybení odvolateľ jeho naplnenie vidí, teda aké konkrétne pochybenie pod ním uvedený zákonný odvolací dôvod subsumoval. Rovnako nepostačuje uviesť púhe tvrdenie, že odvolateľ nesúhlasí s názorom súdu a žalobcu.

31. Čo sa týka samotného obsahu odvolania, odvolací súd je podľa pri rozhodovaní o odvolaní viazaný odvolacími dôvodmi a je dôvodné sa stotožniť s vyjadrením žalobcu, že odvolanie je v podstatnej miere zmätočné. Odvolateľ v časti II. podané odvolanie v rozsahu výrokov I. a III. odôvodňuje tým, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam; zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú podľa žalobcu prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (ktoré teda zodpovedajú odvolacím dôvodom upraveným v , a , pozn. odvolacieho súdu) a súčasne

uviedol, že rozhodnutie súdu prvej inštancie napáda „v rozsahu dôvodov ustanovených v , , a “. Ďalšie odvolacie dôvody, t. j. dôvody podľa - e/ odvolateľ ničím nešpecifikoval a ustanovenia , a ani neobsahujú právnu úpravu odvolacích dôvodov. Pokiaľ žalovaný namieta, že výrok I. napadnutého rozhodnutia je „v kľúčových aspektoch objektívne nepreskúmateľný (z dôvodu „neúplnosti, nejasnosti, nepresnosti, nedostatočnosti a neadekvátnosti odôvodnenia) a namieta, že vychádza z nedostačujúceho, neúplného, nedostatočného a nesprávneho zistenia a posúdenia skutkového a právneho stavu veci, nemá v podstatnej časti oporu v predložených dôkazoch a vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci“, odvolacia argumentácia v časti II. (v ktorej síce rozsiahlo uvádza, že mali byť porušené ústavnoprávne a medzinárodne garantované základné práva a slobody navrhovateľa a predovšetkým navrhovateľovho práva na spravodlivý súdny proces a súdnu ochranu) obsahuje len všeobecné konštatácie, citácie znenia právnych noriem a rozhodnutí Ústavného súdu SR, z ktorých nevyplýva konkrétna nesprávnosť postupu alebo rozhodnutia súdu prvej inštancie, ktorú by mohol odvolací súd podrobiť odvolaciemu prieskumu (v prípade odvolateľom použitého označenia navrhovateľ ide o zrejmú nesprávnosť, nakoľko odvolateľ je v postavení žalovaného). Odvolací súd zároveň uvádza, že námietku arbitrárnosti a nepreskúmateľnosti napadnutého uznesenia posúdil ako nedôvodnú a zdôrazňuje, že predmetom konania nie je vec sama, preto procesné normy nekladú na obsahové náležitosti rozhodnutia kvalitatívne nároky ako pri rozsudku. Odôvodnenie napadnutého uznesenia spĺňa všeobecné náležitosti kladené na toto rozhodnutie. Súd prvej inštancie uviedol, z ktorých skutkových tvrdení a z ktorých predložených listín vychádzal pri posúdení osvedčenia existencie pohľadávky žalobcu (bod 3 napadnutého uznesenia), odôvodnil a vysvetlil dôvody, pre ktoré dospel k záveru o existencii objektívnych okolností odôvodňujúcich obavu z budúceho zmarenia exekúcie. Napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie nemožno považovať za nepreskúmateľné.

32. Pokiaľ odvolateľ namieta, že napadnuté rozhodnutie vychádza z nedostačujúceho, neúplného, nedostatočného a nesprávneho zistenia a posúdenia skutkového a právneho stavu veci, potom je potrebné konštatovať, že zjavne nesprávne chápe postup súdu pri rozhodovaní o návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, keď postačuje, že osvedčená skutočnosť sa súdu vzhľadom na všetky okolnosti javí ako nanajvýš pravdepodobná. Súd teda nemusí pri zisťovaní rozhodujúcich skutočností dbať na všetky formality, ako to je pri riadnom procesnom dokazovaní vo veci samej. Z uvedených dôvodov nemohlo prísť k naplneniu odvolacieho dôvodu podľa , teda stavu, že súd prvej inštancie nesprávnym procesným postupom znemožnil žalovanému, aby uskutočňoval procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, čo žalovaný v súvislosti s námietkou nepreskúmateľnosti rozhodnutia namieta. Z ustálenej judikatúry vyplýva, že nepreskúmateľnosť rozhodnutia je len vlastnosť (vyjadrujúcu stupeň kvality) rozhodnutia súdu, v ktorej sa navonok prejavila tzv. iná vada konania majúca za následok nesprávne rozhodnutie veci ( ). Konštatovanie odvolateľa, že s názorom súdu a žalobcu nesúhlasí, nie je dôvodom zmeny rozhodnutia súdu prvej inštancie. Ako vyplýva z judikatúry Ústavného súdu SR, do práva na spravodlivý proces nepatrí právo účastníka konania, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov (), ani právo na to, aby bol účastník konania pred všeobecným súdom úspešný, teda aby sa rozhodlo v súlade s jeho požiadavkami ().

33. Pokiaľ ide o námietky žalovaného, ktoré, ako z odvolania vyplýva, smerujú k neexistencii pohľadávky žalobcu, ktorej zabezpečenia sa návrhom domáha, túto žalovaný odôvodňuje vyporiadaním zmluvných nárokov zo Zmluvy o spoločnej investícii č. 20150701/1 a neplatnosťou odstúpenia žalobcu od tejto zmluvy. Pokiaľ žalovaný poukazuje na listinu Zápis zo zasadnutia investorov zo dňa 01.02.2019 v Nitre, na ktorom mali konatelia zmluvných strán vo vzťahu k Zmluve o spoločnej investícii č. 20150701/1 uzavretej dňa 01.07.2015, ako aj vo vzťahu k Zmluve o spoločnej investícii č. 2018/3 uzavretej medzi žalovaným a spoločnosťou Trade SP dňa 09.02.2018, písomne potvrdiť, že nemajú voči sebe navzájom žiadne záväzky a pohľadávky a ich vzájomné nároky sú vysporiadané, odvolateľ takúto listinu súdu prvej inštancie a ani odvolaciemu súdu nepredložil. V prípade odvolacej argumentácie žalovaného o neplatnosti odstúpenia žalobcu od zmluvy odvolací súd uvádza, že otázka platnosti alebo neplatnosti odstúpenia žalobcu od Zmluvy o spoločnej investícii č. 20150701/1 presahuje rozsah posudzovania veci súdom v konaní o návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, ako je vysvetlené v bode 32 odôvodnenia, procesná obrana žalovaného, ktorá smeruje do veci samej, bude predmetom posúdenia súdom v konaní vo veci.

34. Podľa odvolacieho súdu v tomto štádiu konania žalobca osvedčil predloženými listinami existenciu zmluvnej povinnosti žalovaného upravenej v bode 6.2 a 6.3 Zmluvy o spoločnej investícii č. 20150701/1, osvedčil nesplnenie povinnosti žalovaným, ako aj osvedčil, že od zmluvy z dôvodu porušenia zmluvnej povinnosti odstúpil. Konečné vyriešenie otázky, či nesplnením povinnosti žalovaným v bode 6.2 a 6.3 Zmluvy o spoločnej investícii došlo k porušeniu zmluvy (či už podstatným alebo nepodstatným spôsobom, ako argumentuje žalovaný), ako aj výklad relevantných ustanovení zmluvy v bodoch 6.2 a 6.3 o informačnej povinnosti a povinnosti poskytnúť súčinnosť (keď žalovaný tvrdí, že zmluva povinnosť, ktorej nesplnenie bolo dôvodom odstúpenia žalobcu od zmluvy, nestanovuje) bude predmetom dokazovania vo veci samej. Vzhľadom na skutkový a právny stav ku dňu rozhodnutia súdu prvej inštancie, bolo osvedčené porušenie zmluvnej povinnosti žalovaným a odstúpenie od zmluvy žalobcom ako základný predpoklad pre prijatie záveru o pravdepodobnosti nároku, nárok žalobcu súd prvej inštancie správne posúdil ako dostatočne osvedčený.

35. Ďalšia odvolacia argumentácia žalobcu, že spolupráca na základe zmluvy mala charakter investície do obchodného prípadu, ktorého výsledok je neistý a negarantovala žalobcovi akýkoľvek výnos, je vo vzťahu k posúdeniu splnenia predpokladov nariadenia zabezpečovacieho opatrenia nerelevantná. Tvrdená pohľadávka žalobcu nemá právny základ v nároku na zaplatenie výnosov zo spoločnej investície. Procesná obrana žalovaného vo veci samej vznesením námietky premlčania podľa bude rovnako predmetom skúmania súdom vo veci samej, odvolací súd len na okraj poukazuje na ustálenú judikatúru, ktorá otázku premlčania práva na vydanie bezdôvodného obohatenia v obchodno-záväzkových vzťahoch podriadila celkom úprave (Nález ÚS SR sp. zn. , NS SR sp. zn. ).

36. Odvolateľ podané odvolanie ďalej odôvodňuje tým, že súd prvej inštancie sa nezaoberal náležite ani sa preskúmateľne nevysporiadal so všetkými relevantnými skutkovými a právnymi otázkami vo vzťahu k ustanoveniam a , za ktorých bolo možné vydať zabezpečovacie opatrenie. Odvolací súd túto námietku posúdil ako nedôvodnú, keď konštatuje, že súd prvej inštancie sa vysporiadal s relevantnými skutkovými a právnymi otázkami vo vzťahu k tým ustanoveniam , ktoré upravujú zabezpečovacie opatrenie a opakovane zdôrazňuje, že súd prvej inštancie nariadením zabezpečovacieho opatrenia nerozhodoval vo veci samej. Pokiaľ žalovaný namieta, že podľa je súd viazaný o.i. rozhodnutím príslušných orgánov o tom, že bol spáchaný trestný čin a o tom, kto ich spáchal, trestné konanie vedené KR PZ v Banskej Bystrici, odbor kriminálnej polície pod ČVS: KRP-61/2- VYS-BB-2020 nebolo doposiaľ právoplatne skončené a preto s poukazom na a zásadu prezumpcie neviny nie je možné považovať dôkazy nachádzajúce sa v trestnom spise za použiteľné pre konanie o nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, odvolací súd sa ani s touto odvolacou námietkou nestotožňuje. Podľa za dôkaz môže slúžiť všetko, čo môže prispieť k náležitému objasneniu veci a čo sa získalo zákonným spôsobom z dôkazných prostriedkov. Akékoľvek listiny predložené civilnému súdu, ktoré boli predložené v trestnom konaní môžu byť použiteľné v civilnom sporovom konaní za podmienky ich získania zákonným spôsobom a ich vykonaním všeobecný súd nijakým spôsobom nezasahuje do prezumpcie neviny, nakoľko v konaní o nariadenie zabezpečovacieho opatrenia nerozhoduje o tom, či bol spáchaný trestný čin ani o tom, kto ho spáchal, teda ani o vine ani o treste. Záver súdu prvej inštancie o osvedčení existencie obavy, že budúca exekúcia bude ohrozená, a to aj z listín, ktoré boli predložené žalobcom z trestného spisu, nevyplýva z úvahy, že žalovaný spáchal trestný čin a ani z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia taký záver nevyplýva. Súd prvej inštancie sa v napadnutom rozhodnutí vysporiadal aj s existenciou obavy možného ohrozenia exekúcie z dôvodu neprehľadného a nepreskúmateľného nakladania s finančnými prostriedkami žalovaným tak ako ich osvedčil žalobca a proporcionalitou obmedzenia v komparácii hodnoty zabezpečovanej pohľadávky s hodnotou zálohu, vo vzťahu k týmto záverom napokon ani žalovaný neuplatnil námietky.

37. Odvolací súd z vysvetlených dôvodov preto uznesenie súdu prvej inštancie podľa a ako vecne správne potvrdil.

38. Podľa ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj na odvolacie konanie.

39. Podľa súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

40. O nároku na náhradu trov konania o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia odvolací súd rozhodol podľa v spojení s a s tak, že plne úspešnému žalobcovi priznal voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania o nariadenie zabezpečovacieho opatrenia v plnom rozsahu.

41. Toto uznesenie bolo členmi senátu prijaté pomerom hlasov 3:0 ( tretia veta v znení neskorších predpisov, veta druhá ).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ). Nesplnenie náležitostí vyžadovaných a má za následok odmietnutie dovolania ( a ).