Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4C/63/2022

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Vranov nad Topľou sudkyňou JUDr. Barborou Kovalikovou v spore žalobkyne: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. B. XXX, XXX XX C. B., t.č. dlhodobo bytom XX. B. D. E., C. F. XXXXX, G., zastúpený: JUDr. Ján Kizivat, advokát, Sama Chalupku 6912/6C, 071 01 Michalovce, proti žalovanému: F. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. B. XXX, XXX XX C. B., t.č. dlhodobo bytom 139. North. Walnut. St. Avenel, N.J. 0701, USA o zrušenie a vyporiadanie podielového spluvlastníctva k nehnuteľnostiam, takto

r o z h o d o l :

I. Z r u š u j e podielové spoluvlastníctvo žalobkyne a žalovaného k nehnuteľnostiam nachádzajúcim sa v katastrálnom území C. B., obec C. B., H. I. C. D., zapísaný na LV č. XXX a to parcela registra C číslo 584 zastavená plocha a nádvorie o výmere 346 m2, parcela registra C číslo 585, orná pôda o výmere 326 m2, a stavba rodinný dom súpisné číslo XXX, postavený na parcele registra C číslo 584 a v y p o r i a d a v a ho tak, že nariaďuje predať uvedené nehnuteľnosti s tým, že výťažok bude rozdelený medzi strany sporu podľa výšky ich spoluvlastníckych podielov a to každému v jednej polovici.

II. Žalobkyni p r i z n á v a voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, o výške ktorého rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa sa podanou žalobou domáhala, aby súd zrušil podielové spoluvlastníctvo žalobkyne a žalovaného k nehnuteľnostiam zapísaným na LV č. XXX, okres I. C. D., obec Nižný Hrabovec, kat. úz. C. B., a to k parc. reg. C č. 584 – zastavaná plocha a nádvorie o výmere 346 m2, parc. reg. C č. 585 – orná pôda o výmere 326 m2 a k stavbe rodinný dom s.č. 386 postavenej na parc. reg. C č. 584, s výškou podielu u žalobkyne pod B10 – 1 z celku a u žalovaného pod B9 – 1 z celku. Zároveň žiadala, aby súd prikázal predmetné nehnuteľnosti do výlučného vlastníctva žalovaného a zaviazal ho na náhradu spoluvlastníckeho podielu žalobkyne zaplatiť jej sumu 18.000,- €. Pre prípad, ak žalovaný neprejaví, resp. nemá záujem získať predmetné nehnuteľnosti do svojho výlučného vlastníctva, žalobkyňa navrhuje, aby súd zrušil podielové spoluvlastníctvo strán sporu a nariadil predaj nehnuteľností zapísaných na LV č. XXX, okres I. C. D., obec Nižný Hrabovec, kat. úz. C. B., a to parc. reg. C č. 584 – zastavaná plocha a nádvorie o výmere 346 m2, parc. reg. C č. 585 – orná pôda o výmere 326 m2 a stavby rodinný dom s.č. XXX postavenej na parc. reg. C č. 584. Výťažok z predaja predmetných nehnuteľností bude rozdelený podľa výšky spoluvlastníckych podielov strán sporu, každému v jednej polovici.

2. Žalobu odôvodnila tým, že žalobkyňa a žalovaný sú zapísaní na LV č. XXX, okres I. C. D., obec Nižný Hrabovec, kat. úz. C. B., ako podieloví spoluvlastníci nehnuteľností, a to parc. reg. C č. 584 – zastavaná plocha a nádvorie o výmere 346 m2, parc. reg. C č. 585 – orná pôda o výmere 326 m2 a stavby rodinný dom s.č. XXX postavenej na parc. reg. C č. 584, s výškou podielu u žalobkyne pod B10 – 1 z celku a u žalovaného pod B9 – 1 z celku. Žalobkyňa a žalovaný nadobudli predmetné nehnuteľnosti prvotne do svojho bezpodielového spoluvlastníctva, a to na základe kúpnej zmluvy zo dňa 23.11.2006,

vklad údajov z ktorej bol do katastra nehnuteľností povolený pod V 302/2007, č. sp. 35/07. Manželstvo strán sporu bolo rozvedené rozsudkom Okresného súdu vo Vranove nad Topľou zo dňa 30.03.2017, sp. zn. , ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 31.05.2017. Z dôvodu, že medzi stranami sporu ako bývalými manželmi nedošlo k vyporiadaniu BSM dohodou, a ani v lehote do troch rokov od zániku BSM žiadna zo strán sporu nepodala žalobu na vyporiadanie BSM súdnou cestou, žalobkyňa prostredníctvom splnomocneného právneho zástupcu požiadala v súlade s ust. (ďalej len ), Okresný úrad Vranov nad Topľou, katastrálny odbor, aby tento vykonal zápis zmeny vlastníckych práv k nehnuteľnostiam zapísaným na LV č. XXX kat. úz. C. B. z bezpodielového spoluvlastníctva, do podielového spoluvlastníctva strán sporu u každého s výškou podielu 1 z celku a to záznamom. Písomným podaním zo dňa 19.09.2022 predložila žalobkyňa prostredníctvom splnomocneného právneho zástupcu žalovanému návrh na zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnostiam zapísaným na vyš. cit. LV č. XXX kat. úz. C. B., a to tak, že žalovaný ako druhý podielový spoluvlastník nadobudne do svojho výlučného vlastníctva aj podiel žalobkyne, čím by sa stal výlučným vlastníkom predmetných nehnuteľností, s povinnosťou vyplatiť žalobkyni na vyrovnanie hodnoty vyporiadavaných podielov finančné prostriedky v sume 18.000,- € ako 1 všeobecnej/trhovej hodnoty predmetných nehnuteľností, a to na základe dohody o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva. Sumu na vyporiadanie podielového spoluvlastníctva žalobkyňa navrhla žalovanému s ohľadom na všeobecnú/trhovú hodnotu vyporiadavaných nehnuteľností s prísl. na základe písomného oznámenia realitnej kancelárie PROKREAL, v.o.s., S. J. K. XX/X, XXX XX L., zo dňa 23.08.2022, z ktorého vyplýva, že trhová cena rod. domu sa pohybuje v rozmedzí 22.375,- € až 24.072,- € a pozemku v sume 10.832,- €, t.j. celková všeobecná/trhová cena nehnuteľností sa pohybuje v rozmedzí od 33.200,- € do 35.000,- €. Na predmetný návrh žalobkyne žalovaný ku dňu spracovania a podania tejto žaloby žiadnym spôsobom nereagoval. Z citovaného LV č. XXX kat. úz. C. B. je zrejmé, že podiely žalobkyne a žalovaného sú rovnaké. Vo vzťahu kat. nehnuteľnostiam, ktoré sú predmetom zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva v rámci tohto konania, považuje žalobkyňa za potrebné uviesť, že sa jedná o štandardný rodinný dom, ktorý je vhodný na bývanie jednej rodiny, a teda účelné využitie nehnuteľností predstavuje zrušenie podielového spoluvlastníctva a určenie nehnuteľností do výlučného vlastníctva iba jedného z podielových spoluvlastníkov. Žalobkyňa je toho názoru, že rozdelenie nehnuteľností nie je ani možné a ak by aj technicky bolo možné, potom iba za neprimerane vysokých finančných nákladov, ktoré by predstavovali sumu vyššiu ako je hodnota nehnuteľností. Žalobkyňa prostredníctvom splnomocneného právneho zástupcu považuje za potrebné uviesť, že dlhodobo žije na vyššie uvedenej adrese v USA, na územie SR sa neplánuje v najbližšej dobe natrvalo vrátiť. S ohľadom na vyššie uvedené skutočnosti žalobkyňa nemá záujem získať predmetné nehnuteľnosti do svojho výlučného vlastníctva a predmetné nehnuteľnosti žalobkyňa ani nevyužíva. Z dôvodov uvedených vyššie žalobkyňa, prostredníctvom splnomocneného právneho zástupcu navrhuje, aby predmetné nehnuteľnosti aj s ohľadom na tú skutočnosť, že tieto sa nachádzajú v susedstve s nehnuteľnosťami rodinných príslušníkov žalovaného, bolo podielové spoluvlastníctvo strán sporu vyporiadané spôsobom, a to prikázaním nehnuteľností do výlučného vlastníctva žalovaného. Podľa vedomostí žalobkyne má žalovaný záujem tieto nehnuteľnosti nadobudnúť do svojho výlučného vlastníctva. Na základe uvedených skutočností je zrejmé, že žalobkyňa ďalej už nechce zotrvať v podielovom spoluvlastníctve so žalovaným, pričom v danej veci neprichádza do úvahy ani reálne rozdelenie nehnuteľností a s ohľadom na nezáujem žalovaného riešiť zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva mimosúdne, je žalobkyňa nútená z dôvodu pasívneho správania sa žalovaného, domáhať sa zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva súdnou cestou.

3. Žalovaný sa k podanej žalobe písomne nevyjadril, napriek tomu, že mu bola žaloba spolu s výzvou na vyjadrenie doručená do vlastných rúk dňa 27. 11. 2023.

4. Súd vo veci pojednával dňa 19. 03. 2024 v neprítomnosti žalovaného, ktorý si predvolanie na pojednávanie neprevzal v odbernej lehote. Právny zástupca žalobkyne na pojednávaní uviedol, že trvá na podanej žalobe a taktiež uviedol, že podľa jeho informácií žalovaný má finančné prostriedky na vyplatenie žalobkyne.

5. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa so žalobou a prílohami žaloby, a to najmä výpisom z LV č. XXX pre Okres Vranov nad Topľou, H. Nižný Hrabovec, rozsudkom OS Vranov nad Topľou, č.k. , žiadosťou o zápis podielového spoluvlastníctva do katastra nehnuteľností – záznamom, oznámením o trhovej cene od firmy Prokreal, v.o.s., a zistil nasledovný skutkový stav:

6. Žalobkyňa a žalovaný sú podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľností zapísanými na LV č. XXX, okres I. C. D., obec Nižný Hrabovec, kat. úz. C. B., a to k parc. reg. C č. 584 – zastavaná plocha a nádvorie o výmere 346 m2, parc. reg. C č. 585 – orná pôda o výmere 326 m2 a k stavbe rodinný dom s.č. XXX postavenej na parc. reg. C č. 584, s výškou podielu u žalobkyne pod B10 – 1 z celku a u žalovaného pod B9 – 1 z celku. Rozsudkom Okresného súdu Vranov nad Topľou zo dňa 30.03.2017, č.k. , bolo manželstvo žalobkyne a žalovaného, uzavreté dňa 08.07.1999, rozvedené. Rozsudok nadobudol právoplatnosť 31.05.2017. Z návrhu na zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva pred podaním žaloby zo dňa 19.09.2022 vyplýva, že žalobkyňa mala záujem o vyporiadanie spoluvlastníctva k nehnuteľnostiam, pričom navrhla, aby nehnuteľnosti ostali vo výlučnom vlastníctve žalovaného, nakoľko ona dlhodobo žije v USA a nemá záujem o predmetné nehnuteľnosti, a žiadala aby jej bola vyplatená za jej podiel suma 18.000 eur vyplývajúca z vyjadrenia realitnej kancelárie.

7. Na základe takto zisteného skutkového stavu, súd právne uzatvára:

8. Podľa , zákona číslo (ďalej „“), vec môže byť v spoluvlastníctve viacerých vlastníkov. Spoluvlastníctvo je podielové alebo bezpodielové. Bezpodielové spoluvlastníctvo môže vzniknúť len medzi manželmi.

9. Podľa , , podiel vyjadruje mieru, akou sa spoluvlastníci podieľajú na právach a povinnostiach vyplývajúcich zo spoluvlastníctva k spoločnej veci. Ak nie je právnym predpisom ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté inak, sú podiely všetkých spoluvlastníkov rovnaké.

10. Podľa , ods. 1 spoluvlastníci sa môžu dohodnúť o zrušení spoluvlastníctva a o vzájomnom vyporiadaní; ak je predmetom spoluvlastníctva nehnuteľnosť, dohoda musí byť písomná.

11. Podľa , ods. 1 ak nedôjde k dohode, zruší spoluvlastníctvo a vykoná vyporiadanie na návrh niektorého spoluvlastníka súd. Prihliadne pritom na veľkosť podielov a na účelné využitie veci. Ak nie je rozdelenie veci dobre možné, prikáže súd vec za primeranú náhradu jednému alebo viacerým spoluvlastníkom; prihliadne pritom na to, aby sa vec mohla účelne využiť a na násilné správanie podielového spoluvlastníka voči ostatným spoluvlastníkom. Ak vec žiadny zo spoluvlastníkov nechce, súd nariadi jej predaj a výťažok rozdelí podľa podielov.

12. Podľa , ods. 2 z dôvodov hodných osobitného zreteľa súd nezruší a nevyporiada spoluvlastníctvo prikázaním veci za náhradu alebo predajom veci a rozdelením výťažku.

13. Podľa , ods. 4 ak do troch rokov od zániku bezpodielového spoluvlastníctva manželov nedošlo k jeho vyporiadaniu dohodou alebo ak bezpodielové spoluvlastníctvo manželov nebolo na návrh podaný do troch rokov od jeho zániku vyporiadané rozhodnutím súdu, platí, pokiaľ ide o hnuteľné veci, že sa manželia vyporiadali podľa stavu, v akom každý z nich veci z bezpodielového spoluvlastníctva pre potrebu svoju, svojej rodiny a domácnosti výlučne ako vlastník užíva. O ostatných hnuteľných veciach a o nehnuteľných veciach platí, že sú v podielovom spoluvlastníctve a že podiely oboch spoluvlastníkov sú rovnaké. To isté platí primerane o ostatných majetkových právach, ktoré sú pre manželov spoločné.

14. V konaní nebolo sporným, že manželstvo sporových strán uzavreté dňa 08. 07. 1999 bolo rozvedené rozsudkom tunajšieho súdu sp. zn. zo dňa 30. 03. 2017, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 31.05.2017. V priebehu zákonnej lehoty troch rokov od zániku BSM nedošlo k vyporiadaniu bezpodielového spoluvlastníctva k nehnuteľnostiam špecifikovaným vo výroku rozsudku, preto s poukazom na sa tieto nehnuteľnosti stali podielovým spoluvlastníctvom žalobkyne a žalovaného, pričom spoluvlastnícky podiel každého z nich predstavuje 1. Súd mal za preukázané, že strany sporu ako podieloví spoluvlastníci sa na zrušení a podmienkach vyporiadania podielového spoluvlastníctva mimosúdnou cestou nedohodli. Žalobkyňa odmietla zotrvať naďalej v podielovom spoluvlastníctve so žalovaným z dôvodu, že po rozvode manželstva so žalovaným sa odsťahovala do USA a neplánuje sa v najbližšej dobe natrvalo vrátiť, pričom vyššie uvedené nehnuteľnosti nevyužíva. Žalovaný sa k návrhu žalobkyne žiadnym spôsobom nevyjadril.

15. Z povahy podielového spoluvlastníctva, ako spoločenstva vlastníckych práv, založeného na zásade dobrovoľnosti vyplýva, že ak nedôjde k dohode, ktorýkoľvek zo spoluvlastníkov môže požiadať súd o zrušenie podielového spoluvlastníctva a jeho vyporiadanie. Toto právo vyplýva zo zásady, že nikto

nemôže byť spravodlivo nútený k tomu, aby zotrval v spoluvlastníckom vzťahu, ak mu to z akýchkoľvek dôvodov nevyhovuje. Určité obmedzenie v tomto smere obsahuje len , ktorý výnimočne umožňuje zamietnutie návrhu na zrušenie spoluvlastníctva a jeho vyporiadanie súdom, a to z dôvodov hodných osobitného zreteľa. Súd preto vychádzajúc z vyššie uvedenej zásady zrušil podielové spoluvlastníctvo strán sporu k nehnuteľnostiam uvedeným vo výroku tohto rozsudku, nezistiac žiadne dôvody hodné osobitného zreteľa podľa .

16. S ohľadom na to, že stanovuje nielen spôsoby vysporiadania podielového spoluvlastníctva, ale tiež ich záväzné poradie, zaoberal sa súd najprv tým, či nehnuteľnosť je reálne deliteľná, pričom dospel k názoru, že v danom prípade uvedené nehnuteľnosti vzhľadom na ich charakter (rodinný dom) reálne deliteľné nie sú. Bolo preto potrebné posúdiť ďalší spôsob vysporiadania podielového spoluvlastníctva, ktorým je prikázanie nehnuteľností do výlučného vlastníctva jednému z podielových spoluvlastníkov za primeranú náhradu. V danom prípade žalobkyňa neprejavila záujem o prikázanie nehnuteľností do jej výlučného vlastníctva. Pokiaľ ide o žalovaného, ten sa k žalobe žiadnym spôsobom nevyjadril, nezúčastnil sa nariadeného pojednávania, z čoho bolo potrebné usúdiť, že ani on o predmetné nehnuteľnosti nemá záujem. V tomto smere súd poukazuje i na tú skutočnosť, že súd pri úvahe o tom, ktorému z doterajších spoluvlastníkov má byť vec prikázaná, sa musí zaoberať aj posúdením solventnosti spoluvlastníka, ktorému má pripadnúť celá vec, t.j. či takýto spoluvlastník disponuje finančnými prostriedkami na vyplatenie primeranej náhrady ostatným spoluvlastníkom. Z ustálenej judikatúry totiž vyplýva, že súd môže prikázať vec len tomu zo spoluvlastníkov, ktorý preukáže schopnosť zaplatiť primeranú náhradu. Vzhľadom na pasivitu žalovaného v prejednávanom spore nebolo preukázané ani uvedené hľadisko solventnosti. Na základe uvedených skutočností dospel súd k záveru, že jedinou možnosťou ako vysporiadať podielové spoluvlastníctvo je zrušenie podielového spoluvlastníctva nariadením predaja predmetných nehnuteľností s tým, že výťažok predaja bude rozdelený podľa výšky spoluvlastníckych podielov (každému po 1/2). Na predaj spoluvlastníckeho podielu sa pritom použijú primerane ustanovenia Exekučného poriadku o exekúcii predajom nehnuteľností. Exekučné konanie sa začína na návrh ktoréhokoľvek zo spoluvlastníkov uvedených v exekučnom titule, pretože každý z týchto spoluvlastníkov má nárok na časť výťažku dosiahnutý predajom veci, ku ktorej bolo zrušené podielové spoluvlastníctvo. Výťažok z dražobného predaja spoločnej nehnuteľnosti vyplatí súdny exekútor všetkým bývalým podielovým spoluvlastníkom podľa výšky ich podielov. Pre úplnosť súd dodáva, že ak nedôjde k predaju, zostáva nehnuteľnosť naďalej v spoluvlastníctve. Zánik spoluvlastníckeho vzťahu totiž pri tomto spôsobe vysporiadania nastáva až predajom veci (nie teda právoplatnosťou rozhodnutia súdu o zrušení podielového spoluvlastníctva). Z toho vyplýva, že ak bude pokus o predaj nehnuteľnosti neúspešný, nie je vylúčené, aby spoluvlastníci prikročili k zrušeniu a vyporiadaniu spoluvlastníctva iným spôsobom.

17. Podľa , súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

18. Podľa výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa.

19. Podľa , , o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

20. O trovách konania súd rozhodol v zmysle v spojení s podľa pomeru úspechu strán sporu, nezistiac dôvody pre aplikáciu . Žalobkyňa bola v spore v plnom rozsahu úspešná, pretože dosiahla zrušenie podielového vlastníctva autoritatívnym rozhodnutím súdu a jeho vyporiadanie spôsobom, aký vzhľadom na pasivitu žalovaného následne navrhla v súdnom konaní, t.j. nariadením predaja nehnuteľností. O výške náhrady trov konania bude rozhodnuté v samostatnom uznesení po právoplatnosti tohto rozsudku podľa .

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Vranov nad Topľou, písomne, v príslušnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.