Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_3Cob-16-2026.pdf
PDF · 97.68 KB
Case nature
Area
Subarea
3Cob/16/2026
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Marty Šašinkovej a členov senátu Mgr. Štefana Zelenáka a Mgr. Radoslava Prutkaya, v právnej veci žalobcu Slovenská republika, za ktorú koná Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky, Mlynské nivy 44/a, 827 15 Bratislava - mestská časť Ružinov, IČO: 00 686 832, proti žalovanému DPC Advertising, s.r.o., Bratislavská 70, 900 24 Veľký Biel, IČO: 35 966 343, práv. zast. Advokátska kancelária JUDr. Andrej Struhár, s.r.o., Kubániho 16, 811 04 Bratislava - mestská časť Staré Mesto, IČO: 51 744 775, o zaplatenie 53.288,68 EUR s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Mestského súdu Bratislava III, č.k. 62Cb/82/2024-272 zo dňa 25.11.2025, jednohlasne takto
r o z h o d o l :
I. Krajský súd v Bratislave rozsudok Mestského súdu Bratislava III, č.k. 62Cb/82/2024 - 272 zo dňa 25.11.2025 p o t v r d z u j e .
II. Žalovanému priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.
o d ô v o d n e n i e :
1. Napadnutým rozsudkom (v poradí druhým) súd prvej inštancie prvým výrokom žalobu zamietol a druhým výrokom žalovanému priznal voči žalobcovi nárok na náhradu trov prvoinštančného a odvolacieho konania v rozsahu 100%.
2. V odôvodnení rozsudku súd prvej inštancie uviedol, že žalobca sa žalobou zo dňa 20.9.2023 domáhal zaplatenia sumy 53.288,68 EUR s príslušenstvom z dôvodu, že na základe kontroly zo dňa 24.5.2023 žalobca zistil porušenie povinnosti žalovaného, keď nepredložil Ministerstvu hospodárstva SR kompletnú dokumentáciu potrebnú na kontrolu účelu poskytnutia dotácie. Keďže žalovaný porušil zmluvné povinnosti, žalobca listom zo dňa 26.5.2023 odstúpil od zmluvy o poskytnutí dotácie a vyzval žalovaného na vrátenie plnenia v sume 53.288,68 EUR. Žalovaný odmietol žalobcovi plnenie vrátiť späť.
3. Žalovaný na svoju procesnú obranu v odpore proti vydanému platobnému rozkazu uviedol, že k odstúpeniu od zmluvy nedošlo, keďže odstúpenie od zmluvy zo dňa 26.5.2023 považuje za neplatný právny úkon pre jeho neurčitosť a nezrozumiteľnosť, pre rozpor s ustanoveniami zmluvy o poskytnutí dotácie a preto, že na odstúpenie od zmluvy nevznikol žiadny dôvod. Zo strany žalobcu nebola splnená povinnosť jednoznačne a presne vymedziť dôvod odstúpenia od zmluvy a ním uvedený dôvod na odstúpenie je významovo a obsahovo neurčitý a nezrozumiteľný. Z odstúpenia od zmluvy nie je zrejmé, o porušenie akých zmluvných podmienok na strane žalovaného malo ísť. Zároveň žalovaný poukázal na to, že splnil povinnosti predpokladané zmluvou a všetky účtovné dokumenty predložené boli. Vzhľadom k tomu podľa žalovaného uplatnený nárok doposiaľ nevznikol.
4. Z obsahu súdneho spisu vyplýva, že po vykonanom dokazovaní súd prvej inštancie rozsudkom č.k. 62Cb/82/2024-235 zo dňa 16.7.2024 (v poradí prvým) prvým výrokom žalobu zamietol a druhým výrokom priznal žalovanému voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. Súd prvej inštancie zamietol žalobu žalobcu z dôvodu absencie aktívnej vecnej legitimácie žalobcu na strane žalobcu bez potreby dokazovania veci samej. Proti uvedenému rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca. O odvolaní žalobcu rozhodol Krajský súd v Bratislave uznesením č.k. 3Cob/142/2024-261 zo dňa 27.3.2024 tak, že rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Odvolací súd v odôvodnení svojho uznesenia uviedol, že nárok na vrátenie dotácie je potrebné považovať za pohľadávku štátu v zmysle § 2 písm. a) zákona č. 374/2014 Z.z. o pohľadávkach štátu a v súlade s § 2 písm. a) zákona č. 278/1993 Z.z. o správe majetku štátu. Uzavrel, že v konaní, ktorým sa žalobca domáha vrátenia poskytnutej dotácie, je aktívne vecne legitimovaný štát v zastúpení ústredného orgánu štátnej správy. Názor súdu prvej inštancie o absencii aktívnej legitimácie žalobcu označeného v žalobe je teda nesprávny.
5. Po vrátení veci súd prvej inštancie viazaný právnym názorom odvolacieho súdu (§ 391 ods. 2 C.s.p.) opätovne prejednal vec a s odvolaním sa na uznesenie Najvyššieho súdu SR z 27. marca 2024, sp. zn. 5Ndc/5/2024, ustálil, že zmluvu o poskytnutí dotácie uzavretú medzi žalovaným a ministerstvom je potrebné považovať za inominátnu zmluvu podľa ustanovenia § 269 ods. 2 Obch. zák., ktorou bol medzi zmluvnými stranami založený obchodný záväzkový vzťah podľa ustanovenia § 261 ods. 2 Obch. zák., a to bez ohľadu na to, že v záhlaví zmluvy je uvedené, že táto bola uzavretá podľa ustanovenia § 51 Obč. zák.. Súd prvej inštancie tiež ustálil, že pri posudzovaní nároku je potrebné vychádzať z ust. § 344 a nasl. Obch. zák., vrátane ust. § 351 Obch. zák.. Zdôraznil, že vyporiadavací nárok po odstúpení od obchodnoprávnej zmluvy podľa ustanovenia § 351 ods. 2 Obch. zák. nie je nárokom na vydanie bezdôvodného obohatenia, ale jedná sa o zmluvný nárok. Sporným vo veci ostalo posúdenie či došlo k platnému odstúpeniu od zmluvy a či postup pri kontrole použitia dotácie bol v súlade so zmluvou, ktorá odkazovala na výzvu zo dňa 29.12.2020, a ktorá pre zmenu v bode 9 odkazovala na zákon č. 357/2015 Z. z., a či teda bolo možné od zmluvy s odkazom na výsledky kontroly od zmluvy odstúpiť.
6. Súd prvej inštancie po posúdení zmluvy o poskytnutí dotácie vrátane výzvy na predkladanie žiadostí o poskytnutie dotácie pre mikro, malé a stredné podniky pôsobiace v oblasti kultúry a kreatívneho priemyslu z 29.12.2020 ustálil, že ministerstvo v prípade kontroly poskytnutej dotácie bolo povinné postupovať v súlade so zákonom č. 357/2015 Z.z.. Uvedené tvrdil aj žalobca vo svojej žalobnej replike. Súd uviedol, že s ohľadom na časovú postupnosť, keď dňa 24.5.2023 bola vykonaná kontrola a o dva dni neskôr, 26.5.2023 došlo k odstúpeniu od zmluvy, je zrejmé, že žalobca nedodržal postup predpokladaný zákonom č. 357/2015 Z. z., keď napriek jednoznačnému zneniu zákona žalobca neposkytol žalovanému zákonnú lehotu na podanie námietok k zisteným nedostatkom, navrhnutým odporúčaniam, k lehote na predloženie písomného zoznamu prijatých opatrení a k lehote na splnenie prijatých opatrení, neurčil mu lehotu na predloženie písomného zoznamu prijatých opatrení a ani lehotu na splnenie prijatých opatrení. Podľa názoru súdu prvej inštancie bolo povinnosťou žalobcu podľa ust. § 22 ods. 3 písm. j/ zákona č. 357/2015 Z.z. určiť žalovanému lehotu na predloženie chýbajúcich dokladov, vrátane špecifikácie toho, aké konkrétne doklady bol žalovaný žalobcovi povinný predložiť. Túto zákonnú povinnosť si však žalobca voči žalovanému nesplnil. Vzhľadom na uvedené súd uzavrel, že na základe nezákonnej kontroly (ktorej nezákonnosť spočíva v nedodržaní postupu predpokladaného zákonom č. 357/2015 Z. z. zo strany žalobcu) realizovanej dňa 24.5.2023, nemohlo dôjsť k vzniku práva žalobcu od zmluvy odstúpiť, k platnému odstúpeniu od zmluvy a ani k vzniku uplatneného nároku na vrátenie plnenia podľa ust. § 351 ods. 2 Obch. zák.. Odstúpenie od zmluvy realizované listom zo dňa 26.5.2023 je nutné považovať za absolútne neplatný právny úkon, keďže odporuje ust.§ 344 Obch. zák. vzhľadom k tomu, že pre nedostatky vykonanej finančnej kontroly neboli naplnené dôvody pre odstúpenie od zmluvy podľa článku V. bod 1 zmluvy o poskytnutí dotácie zo dňa 26.5.2021. Súd prvej inštancie uzavrel, že nárok žalobcu na vrátenie plnenia vo výške 53.288,68 EUR podľa ust. § 351 ods. 2 Obch. zák. pre neplatnosť odstúpenia od zmluvy zo dňa 26.5.2023 neexistuje a ani nikdy nevznikol, preto ho považoval v celom rozsahu za nedôvodný. Konajúci súd nad rámec zdôraznil, že odstúpenie od zmluvy ako jednostranný právny úkon považuje za neurčité, keďže nie je z neho zrejmé, o aké konkrétne porušenie zmluvnej povinnosti na strane žalovaného sa jedná a aké konkrétne doklady žalovaný ministerstvu nepredložil, hoci ich bol povinný predložiť, resp. ktoré konkrétne výdavky žalovaný nezdokladoval. Z uvedeného súd konštatoval, že odstúpenie od zmluvy je neplatné nielen pre rozpor so zákonom /357/2015Z.z./, ale aj podľa ust. § 37 ods. 1 OZ pre jeho neurčitosť /pre absenciu konkrétneho vymedzenia porušenia právnej povinnosti zo strany žalovaného/.
7. Súd prvej inštancie na základe vykonaného dokazovania považoval nárok žalobcu za nedôvodný a preto žalobu v celom rozsahu zamietol (výrok I.). O nároku na náhradu trov konania rozhodol s poukazom na ust. § 255 ods. 1 C.s.p. a priznal žalovanému nárok na náhradu trov prvoinštančného a odvolacieho konania v rozsahu 100% (výrok II.).
8. Proti rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca z dôvodov podľa ust. § 365 ods. 1 písm. f), h) C.s.p. a navrhol odvolaciemu súdu napadnuté rozhodnutie zmeniť tak, že zaviaže žalovaného na úhradu žalovanej sumy a prizná žalobcovi nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu. Žalobca sa nestotožnil so záverom súdu prvej inštancie v rozsahu, že z odstúpenia nie je zrejmé o aké konkrétne porušenie zmluvnej povinnosti na strane žalovaného sa jedná, keďže podľa bodu 1 čl. V zmluvy je poskytovateľ oprávnený odstúpiť od zmluvy pre prípad nesplnenia povinností príjemcu vyplývajúcej zo zmluvy. Žalobca v podanom odvolaní zotrval na svojich tvrdeniach, ktoré uvádzal aj v konaní pred súdom prvej inštancie. Poukázal na ust. § 20 ods. 4 zákona č. 357/2015 Z. z. a tvrdí, že uvedené ustanovenie výslovne žalobcovi neukladá povinnosť poskytnúť žalovanému ďalšiu dodatočnú lehotu na doloženie dokladov preukazujúcich účel použitia poskytnutej dotácie. Žalobca sa preto nestotožnil s názorom súdu prvej inštancie, ktorý zamietol žalobu pre neurčitosť dôvodu odstúpenia od zmluvy a neplatnosť odstúpenia od Zmluvy o poskytnutí dotácie, svoje argumenty oprel o rozhodovaciu súdnu prax. Žalobca aj v podanom odvolaní zotrval na názore, že odstúpenie od zmluvy je dostatočne jasné, zrozumiteľné, určité a preto je platné. Je z neho zrejmé v akom rozsahu žalobca odstupuje od zmluvy aj z akého dôvodu /pre nesplnenie ktorej povinnosti žalobca odstúpil od zmluvy/ žalovaný žalobcovi nepredložil do 90 dní od poskytnutia dotácie kompletnú dokumentáciu, potrebnú na kontrolu účelu poskytnutia dotácie. Žalobca zistil porušenie povinností žalovaného aj tým, že napriek výzve na predloženie dokladov zo dňa 4.10.2021 žalovaný nepredložil ministerstvu kompletnú dokumentáciu, potrebnú na kontrolu účelu poskytnutia dotácie. Žalobca teda pristúpil k odstúpeniu od zmluvy až po vykonanej kontrole, keď si bol istý v akom rozsahu žalovaný nepreukázal účel použitia poskytnutých finančných prostriedkov, na podklade správy z tejto kontroly. Odstúpenie od zmluvy žalobca považuje za dostatočne odôvodnené a má za to, že nebol povinný v ňom uvádzať, ktoré dokumenty ním neboli v rámci ex post kontroly uznané. To, že správa o výsledku kontroly nebola prílohou Odstúpenia od zmluvy, nemá na právo žalobcu odstúpiť od zmluvy z dôvodu nedoručenia potrebných dokladov v zmluvne dojednanej lehote, vplyv.
9. K odvolaniu žalobcu sa vyjadril žalovaný, ktorý sa stotožnil s právnym názorom súdu prvej inštancie vysloveným v napadnutom rozsudku, považoval ho za správny a zákonný. Zotrval na svojich vyjadreniach o neplatnom odstúpení od zmluvy a zdôraznil, že ak žalobca mienil dodržať zákon č. 357/2015 Z.z., mal už vopred pred odstúpením žalovaného oboznámiť s výsledkami kontroly, konkretizovať presne údajné nedostatky a až po márnom uplynutí možnosti na ich odstránenie mohol odstupovať od zmluvy, ak by k tomu vôbec existovali dôvody. Podľa žalovaného je odstúpenie od zmluvy neplatné nielen pre porušenie zákona č. 357/2015 Z.z., ale aj pre absolútnu neurčitosť dôvodu, pre ktorý mal alebo chcel žalobca od zmluvy odstúpiť, a zopakoval skutkové tvrdenia z konania pred súdom prvej inštancie. Žalovaný v rámci odvolacej argumentácie uviedol, že žalobca v podanom odvolaní neprípustne pozmeňuje dôvod na odstúpenie od zmluvy v porovnaní s tým, aký dôvod odstúpenia uviedol v oznámení zo dňa 26.5.2023. Žalovaný namieta postup, kedy žalobca ako dôvod odstúpenia tvrdí, že v rámci zdôvodňovania odstúpenia žalobca dopĺňa časový údaj o dobe 90 dní. Žalovaný tvrdí, že nedodržanie lehoty 90 dní nebolo dôvodom pre odstúpenie podľa textu oznámenia zo dňa 26.5.2023. Žalovaný popiera aj existenciu takého upraveného dôvodu. Odvoláva sa na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR zo dňa 30.11.2016, sp. zn. 3Obdo/61/2016. Podľa názoru žalovaného, žalobca ani v oznámení o odstúpení, a ani v priebehu súdneho konania, neuviedol jediný dôvod, pre ktorý považoval dokumentáciu za nekompletnú. Popiera tvrdenie žalobcu, že nijakým spôsobom nevyvrátil tvrdenie žalobcu o porušení zmluvy. Záverom žalovaný navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil a a zaviazal žalobcu na náhradu trov odvolacieho konania.
10. Žalobca sa k vyjadreniu žalovaného, ktoré mu bolo doručené, nevyjadril.
11. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací podľa § 34 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len C.s.p.) prejednal vec podľa § 380 ods. 1, bez nariadenia pojednávania v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania, pričom termín verejného vyhlásenia rozsudku bol v súlade s ust. § 219 ods. 3, C.s.p. oznámený na úradnej tabuli Krajského súdu v Bratislave dňa 30.9.2026. Po oboznámení sa
s obsahom spisu súdu prvej inštancie, s dôvodmi odvolania žalobcu, vyjadrením žalovaného, odvolací súd dospel k záveru, že odvolaniu proti napadnutému rozsudku nie je možné vyhovieť.
12. Podľa § 387 ods. 1, C.s.p., odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
13. Podľa § 387 ods. 2, C.s.p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
14. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku, ako aj celého obsahu spisového materiálu a odvolania žalobcu dospel k záveru, že súd prvej inštancie zistil v potrebnom rozsahu skutkový stav na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam, a vec i správne právne posúdil, svoje rozhodnutie náležite, podrobne, logicky odôvodnil. Odvolací súd preto konštatuje vecnú správnosť napadnutého rozsudku a stotožňuje sa s dôvodmi v ňom uvedenými a v celom rozsahu na ne poukazuje.
15. Odvolací súd k odôvodneniu vecne správneho napadnutého rozsudku a k odvolacím dôvodom odvolateľa dodáva:
16. V preskúmavanej veci sa súd prvej inštancie zaoberal žalobným nárokom žalobcu na vrátenie poskytnutej dotácie vo výške 53.288,68 EUR s príslušenstvom. Dňa 26.5.2021 bola medzi Ministerstvom hospodárstva SR a žalovaným uzavretá zmluva o poskytnutí dotácie č. 28/2021-2060-1080-63685 v rámci schémy minimálnej pomoci na podporu MSP v súvislosti s vypuknutím ochorenia COVID-19, v zmysle ktorej sa ministerstvo zaviazalo poskytnúť žalovanému dotáciu vo výške 53.288,68 EUR, ktorá bola žalovanému vyplatená dňa 29.6.2021. Zo správy ministerstva o výsledku kontroly zo dňa 24.5.2023 vyplýva, že žalovaný ako žiadateľ napriek výzve nepredložil kompletnú potrebnú dokumentáciu, keď časť nákladov bola žiadateľovi uznaná a zvyšok nákladov deklarovaných žiadateľom nebol podložený faktúrou a ani inými účtovnými dokladmi, ktoré by preukazovali oprávnenosť žiadanej dotácie. Listom zo dňa 26.5.2023, doručeným žalovanému dňa 2.6.2023, ministerstvo odstúpilo od predmetnej zmluvy o poskytnutí dotácie a vyzvalo žalovaného na vrátenie poskytnutej dotácie v plnej výške. Žalovaný listom zo dňa 22.6.2023 oznámil ministerstvu, že odstúpenie od zmluvy považuje za neplatný právny úkon. Súd prvej inštancie uzavrel, že ministerstvo neplatne odstúpilo od zmluvy a že žalobca nemá nárok na vrátenie poskytnutie dotácie. Žalobca v podanom odvolaní neargumentuje skutočnosťami, ktoré by mali za následok zmenu súdom prvej inštancie zisteného skutkového stavu alebo jeho právneho hodnotenia, z konania pred súdom prvej inštancie iný, než napadnutým rozsudkom vyslovený právny záver nevyplýva.
17. Odvolací súd dospel k rovnakému právnemu záveru ako súd prvej inštancie, ktorý postupoval správne pri ustálení právneho režimu zmluvy. I keď zmluvné strany v záhlaví zmluvy uviedli, že zmluvu uzatvárajú podľa § 51 Občianskeho zákonníka, súd prvej inštancie viazaný právnym názorom súdu v uznesení Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 27. marca 2024, sp. zn. 5Ndc/5/2024, vyhodnotil predmetnú zmluvu ako nepomenovanú (inominátnu) zmluvu podľa § 269 ods. 2 Obch. zák. a zmluvný vzťah podriadil pod ust. § 261 ods. 2 Obch. zák.. Týmto súd prvej inštancie posudzoval nárok žalobcu na vrátenie plnenia (dotácie) po odstúpení od zmluvy ako zmluvný vyporiadavací nárok podľa § 351 ods. 2 Obch. zák..
18. Odvolací súd v zhode s názorom súdu prvej inštancie konštatuje, že podmienky pre odstúpenie od zmluvy zo strany žalobcu splnené neboli. Žalobca dôvodil porušenie povinnosti žalovaného nepredložením kompletnej dokumentácie potrebnej na kontrolu účelu poskytnutia dotácie. Tu je potrebné zdôrazniť, že žalobca počas konania neustálil, aké konkrétne doklady mal žalovaný predložiť nad rámec už ním predložených. Odvolací súd sa stotožnil s názorom súdu prvej inštancie, že žalobca nepreukázal porušenie zmluvnej povinnosti žalovaným, preto nebol žalobca oprávnený odstúpiť od zmluvy. V tejto súvislosti odvolací súd uvádza, že žalobca preukazoval v konaní porušenie povinnosti žalovaného Správou o výsledkoch kontroly dotácie pre mikro, malé a stredné podniky zo dňa 24.5.2023 / č.l. 14/. V tejto súvislosti odvolací súd zdôrazňuje, že táto Správa nie je pre súd právne záväzná a súd si vie sám na základe dokazovania ustáliť, či došlo k porušeniu zmluvnej povinnosti zo strany žalovaného. Napriek tomu dospel odvolací súd k rovnakému záveru ako súd prvej inštancie, ktorý
konštatoval, že žalobca nedodržal procesný postup v zmysle § 22 ods. 3 písm. j/ zákona č. 357/2015 Z.z.. Záver súdu prvej inštancie v rozsahu, že ministerstvo pri výkone kontroly zo dňa 24.5.2023 porušilo procesné pravidlá a neposkytlo žalovanému zákonnú lehotu na podanie námietok zisteným nedostatkom (chýbajúce doklady) vrátane špecifikácie chýbajúcich dokladov, je správny. Nesplnením povinnosti na strane ministerstva (žalobcu) nebolo žalovanému poskytnuté právo vyjadriť sa k zisteniam kontroly a podať námietky. Vzhľadom na tú skutočnosť, že medzi vykonaním kontroly a odstúpením od zmluvy je časový odstup dvoch dní, je vylúčené aby ministerstvo dodržalo postup v zmysle zákona č. 357/2015 Z.z.. Súd prvej inštancie správne ustálil, že postup žalobcu nebol súladný so zákonom č. 357/2015 Z.z. a jeho záver o neplatnosti odstúpenia od zmluvy v znení, tak ako ho ministerstvo uviedlo v Odstúpení od zmluvy zo dňa 26.5.2023, je správny. Odvolací súd odkazuje aj na odôvodnenie napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie v bode 16.2 - 16.3, kde súd prvej inštancie správne poukázal na neurčitosť odstúpenia od zmluvy ako jednostranného právneho úkonu, z ktorého nie je zrejmé, o aké konkrétne porušenie zmluvnej povinnosti žalovaným sa jedná a ktoré doklady žalovaný žalobcovi nepredložil. Je teda nepochybné, že odstúpenie žalobcu od zmluvy o poskytnutí dotácie je neplatné aj pre jeho neurčitosť. V nadväznosti na vyššie uvedené skutočnosti, odvolací súd v zhode s právnym záverom súdu prvej inštancie konštatuje, že žalobcovi nárok na vrátenie plnenia podľa § 351 ods. 2 Obch. zák. v rozsahu jeho uplatnenia nevznikol, pretože zmluva o poskytnutí dotácie nezanikla. Odvolací súd na zdôraznenie uvádza, že súd prvej inštancie pri rozhodovaní vychádzal aj z rozhodovacej súdnej praxe, čím naplnil princíp právnej istoty a predvídateľnosti súdnych rozhodnutí. Odvolací súd vyhodnotil odvolacie námietky žalobcu ako nedôvodné a v podrobnostiach odkazuje na presvedčivé a vecne správne odôvodnenie rozhodnutie súdu prvej inštancie.
19. Odvolací súd po preskúmaní veci dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie zodpovedá požiadavkám kladeným na odôvodnenie rozhodnutí a jeho závery nie sú arbitrárne. Súd prvej inštancie v odôvodnení uviedol rozhodujúci skutkový stav, primeraným spôsobom opísal priebeh konania, stanoviská strán k veci, výsledky vykonaného dokazovania, a citoval právne predpisy, ktoré aplikoval na zistený skutkový stav, a z ktorých vyvodil svoje právne závery. Ako vyplýva aj z judikatúry Ústavného súdu SR, do práva na spravodlivý proces nepatrí právo účastníka konania, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov (IV. ÚS 252/2004), ani právo na to, aby bol účastník konania pred všeobecným súdom úspešný, teda aby sa rozhodlo v súlade s jeho požiadavkami (I. ÚS 50/2004). Všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia (uznesenie NS SR sp. zn. 6Cdo 145/2011 zo dňa 16.11.2011).
20. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s posúdením nároku žalobcu súdom prvej inštancie a v podrobnostiach naň odkazuje. Vzhľadom na uvedené dospel odvolací súd k záveru, že žalobcom uplatňované odvolacie dôvody neboli podložené takými relevantnými argumentmi, ktoré by boli spôsobilé spochybniť správnosť skutkových a právnych záverov, na ktorých založil súd prvej inštancie svoje rozhodnutie, a preto napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie, ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 a 2 C.s.p. potvrdil.
21. Predmetom odvolacieho prieskumu bol napadnutý aj výrok II. rozhodnutia týkajúci sa nároku na náhradu trov konania, tento nárok vyhodnotil odvolací súd ako súvisiaci. Vo vzťahu k tomuto výroku považuje odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie za správne vzhľadom na správnosť výroku I. napadnutého rozhodnutia.
22. O nároku na náhradu trov konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 C.s.p. tak, že súd žalovanému priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu, keďže bol v odvolacom konaní plne úspešný. S poukazom na ust. § 262 ods. 2 C.s.p., o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v lehote do 60 dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
23. Rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 veta druhá C.s.p.).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1, C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1, C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).