Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3Cob/142/2024

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Štefana Zelenáka a členiek senátu JUDr. Marty Šašinkovej a Mgr. Radoslava Prutkaya v právnej veci žalobcu Slovenská republika, za ktorú koná Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky, Mlynské nivy 44/a, 827 15 Bratislava, IČO: 00 686 832, proti žalovanému DPC Advertising, s.r.o., Bratislavská 70, 900 24 Veľký Biel, IČO: 35 966 343, práv. zast. Advokátska kancelária JUDr. Andrej Struhár, s.r.o., Kubániho 16, 811 04 Bratislava - mestská časť Staré Mesto, IČO: 51 744 775, o zaplatenie 53.288,68 EUR s príslušenstvom a o odvolaní žalobcu proti rozsudku Mestského súdu Bratislava III, č.k. 62Cb/82/2024-235 zo dňa 16.7.2024, jednohlasne takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave rozsudok Mestského súdu Bratislava III, č.k. 62Cb/82/2024-235 zo dňa 16.7.2024 z r u š u j e a vec v r a c i a súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie prvým výrokom žalobu zamietol a druhým výrokom priznal žalovanému voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

2. V odôvodnení rozsudku súd prvej inštancie uviedol, že žalobca sa žalobou z 20.9.2023 domáhal zaplatenia sumy 53.288,68EUR s príslušenstvom, a to z dôvodu, že na základe kontroly z 24.5.2023 žalobca zistil porušenie povinnosti žalovaného, keď nepredložil Ministerstvu hospodárstva Slovenskej republiky kompletnú dokumentáciu potrebnú na kontrolu účelu poskytnutia dotácie. Keďže žalovaný porušil zmluvné povinnosti, žalobca listom z 26.5.2023 odstúpil od zmluvy o poskytnutí dotácie z 26.5.2021 a vyzval žalovaného na vrátenie plnenia v sume 53.288,68EUR. Žalovaný má za to, že k odstúpeniu od zmluvy nedošlo, keďže odstúpenie od zmluvy z 26.5.2023 považuje za neplatný právny úkon pre jeho neurčitosť a nezrozumiteľnosť, pre rozpor s ustanoveniami zmluvy o poskytnutí dotácie a preto, že na odstúpenie od zmluvy nevznikol žiadny dôvod. Zo strany žalobcu nebola splnená povinnosť jednoznačne a presne vymedziť dôvod odstúpenia od zmluvy a ním uvedený dôvod na odstúpenie je významovo a obsahovo neurčitý a nezrozumiteľný. Z odstúpenia od zmluvy nie je zrejmé, o porušenie akých zmluvných podmienok na strane žalovaného malo ísť. Zároveň žalovaný poukázal na to, že splnil povinnosti predpokladané zmluvou a všetky účtovné dokumenty predložené boli. Vzhľadom k tomu podľa žalovaného uplatnený nárok doposiaľ nevznikol.

3. Súd prvej inštancie vyhodnotil že zmluvu o poskytnutí dotácie z 26.5.2021 uzavretú medzi žalovaným a Ministerstvom hospodárstva je potrebné považovať za inominátnu zmluvu podľa ustanovenia , , ktorou bol medzi zmluvnými stranami založený obchodný záväzkový vzťah podľa ustanovenia , , a to bez ohľadu na to, že v záhlaví zmluvy je uvedené, že táto bola uzavretá podľa ustanovenia . Odkázal na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 27.3.2024, sp. zn. 5Ndc/5/2024. Žalobca si žalobou uplatnil nárok na zaplatenie sumy, ktorá predstavuje vrátenie poskytnutej dotácie po odstúpení od zmluvy. Keďže ide o nárok, ktorý vyplýva z obchodnoprávnej inominátnej zmluvy o poskytnutí dotácie, je nutné vychádzať z ustanovení a nasl. , vrátane ustanovenia .

Súd prvej inštancie poukázal na to, že vyporiadavací nárok po odstúpení od obchodnoprávnej zmluvy podľa ustanovenia , nie je nárokom na vydanie bezdôvodného obohatenia, ale jedná sa o zmluvný nárok [k tomu v podrobnostiach viď uznesenie najvyššieho súdu z 27.5.2020, sp. zn. 3Obdo/80/2019 (publikované ako judikát v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky č. 4/2020 pod R 63/2020)].

4. Podľa názoru súdu prvej inštancie žalobca nie je v rozhodovanom spore aktívne vecne legitimovaný. Štát, t. j. Slovenská republika, má v spore vecnú legitimáciu, ak je štát účastníkom súkromnoprávneho vzťahu, z ktorého vyplývajú práva a povinnosti, o ktoré v spore ide. Ak je však účastníkom súkromnoprávneho vzťahu, z ktorého vyplývajú práva a povinnosti, ktoré sú predmetom súdneho konania, štátny orgán, vecná legitimácia v spore svedčí tomuto štátnemu orgánu, a nie štátu, pričom predmetné konštatovanie platí aj vtedy, ak štátny orgán, ktorý bol účastníkom súkromnoprávneho vzťahu, je v žalobe označený ako orgán, ktorý za štát ako stranu sporu v konkrétnom súdnom koná. Z obsahu predložených listín vyplýva, že Slovenská republika nebola zmluvnou stranou zmluvy o poskytnutí dotácie z 26.5. 2021 (a zmluvným partnerom žalovaného), ale zmluvnou stranou predmetnej zmluvy, z ktorej má vyplývať žalobou uplatnený hmotnoprávny nárok na vrátenie zmluvného plnenia podľa ustanovenia , bolo Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky, ktoré však nie je stranou sporu na strane žalobcu, ale len štátnym orgánom, ktorý má za žalobcu, za štát - Slovenskú republiku - v rozhodovanom spore konať. Súd prvej inštancie konštatoval, že žalobca - Slovenská republika - nie je nositeľom žalobou uplatneného práva na vrátenie plnenia poskytnutého pred odstúpením od obchodnej zmluvy. Predmetné subjektívne právo na vrátenie poskytnutého plnenia (na vrátenie dotácie) podľa ustanovenia , patrí jedine a výlučne Ministerstvu hospodárstva Slovenskej republiky, ktoré so žalovaným uzavrelo zmluvu o poskytnutí dotácie, a ktoré na základe zmluvy žalovanému plnenie (dotáciu), o vrátenie ktorého v konaní ide, poskytlo. Vzhľadom k tomu, že žalobca (Slovenská republika) nie je nositeľom žalobou uplatneného hmotného práva, nie je žalobca v rozhodovanom spore aktívne vecne legitimovaný, a táto aktívna vecná legitimácia svedčí Ministerstvu hospodárstva Slovenskej republiky, ktoré však stranou sporu na strane žalobcu nie je, a ktoré má v konaní vystupovať len ako „zástupca“ (štátny orgán konajúci za) žalobcu. Absencia aktívnej vecnej legitimácie žalobcu na strane žalobcu má bez ďalšieho za následok zamietnutie podanej žaloby.

5. Proti rozsudku podalo v zákonnej lehote odvolanie Ministerstvo hospodárstva SR (ďalej len MH SR) podľa ust. § 365 ods. 1, písm. h) C.s.p.. Žalobca trvá na tom, že je v žalobe označený správne. Poukázal na ust. , o správe majetku štátu v znení neskorších predpisov (ďalej len „“), ust. , písm. e) a f) o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o rozpočtových pravidlách“). Na strane žalobcu vystupuje Slovenská republika pri uplatnení pohľadávky z titulu vrátenia dotácie vyplatenej z rozpočtovej kapitoly MH SR, ktorá mala vzniknúť žalobcovi neoprávneným čerpaním dotácie žalovaným ako prijímateľom dotácie. V danom prípade ide o pohľadávku štátu, ktorú vymáha prostredníctvom konajúceho orgánu, ktorým je MH SR. Podľa o poskytovaní dotácií v pôsobnosti Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov je poskytovateľom dotácií MH SR. MH SR ako konajúci orgán nakladá s majetkom štátu a hospodári s finančnými prostriedkami štátu v rámci svojej rozpočtovej kapitoly. Žalobca ( štát ) si uplatňuje vrátenie pohľadávky štátu v zmysle zákona o rozpočtových pravidlách a je teda aktívne vecne legitimovaný na podanie žaloby. Žalobca upriamuje pozornosť na podstatu sporu, že žalovaný nesplnil podmienky vyhlásenej výzvy a zmluvné podmienky. Vrátenie poskytnutej dotácie bude príjmom štátneho rozpočtu, s ktorým MH SR ako správca iba hospodári. Podľa názoru žalobcu, ak by aj súd prvej inštancie považoval označenie žalobcu Slovenská republika v zastúpení MH SR ako nadbytočné, nemôže to byť dôvodom pre zamietnutie žaloby. Žalobca trvá na tom, že je nositeľom vecného práva a v predmetnom spore je aktívne vecne legitimovaný a riadne označený. Súd prvej inštancie sa odmietol vecou samou zaoberať a nesprávne, striktne formalisticky žalobu zamietol len na základe jediného nadbytočného označenia uvedeného pred názvom žalobcu, pričom absolútne opomenul skutočnosť, že všetky identifikačné údaje (názov, sídlo a IČO) žalobcu sú de facto v žalobe uvedené jednoznačne v súlade so zmluvou o poskytnutí dotácie.

6. K odvolaniu žalobcu sa žalovaný vyjadril podaním zo dňa 29.8.2024. V podaní uviedol, že napádaný rozsudok súdu prvej inštancie je podľa žalovaného správny a zákonný. Z označenej zmluvy, a napríklad aj z ustanovení o poskytovaní dotácií v pôsobnosti Ministerstva hospodárstva

Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov vyplýva, že dotáciu ministerstvo poskytuje na základe písomnej zmluvy o poskytnutí dotácie uzatvorenej medzi žiadateľom a ministerstvom (§11 ods. 5). Práva a povinnosti podľa Zmluvy o poskytnutí dotácie, a tiež podľa príslušných zákonných ustanovení teda prináležia Ministerstvu hospodárstva SR. Podľa ustálenej súdnej praxe týkajúcej sa a nároku po odstúpení od obchodnoprávnej zmluvy platí, že nejde o nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia, ale jedná sa o zmluvný nárok (R 63/2020), ktorý by mohol patriť len zmluvnej strane. Rozlišovanie vecnej legitimácie štátu a Ministerstva hospodárstva SR nie je žiadnym formalizmom, ako to tvrdí odvolateľ. Žalovaný navrhol odvolaciemu súdu, aby napádaný rozsudok potvrdil ako vecne správny.

7. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací podľa (ďalej len C.s.p.) prejednal vec podľa bez nariadenia pojednávania a dospel k záveru, že odvolanie je dôvodné.

8. Podľa § 389 ods. 1 C.s.p., odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno napraviť v konaní pred odvolacím súdom, c) súd prvej inštancie v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia veci nevykonal navrhované dôkazy, ak nie je účelné doplniť dokazovanie odvolacím súdom, alebo d) nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli alebo ak také dôvody neexistovali.

Podľa pís. a, bod 2. sa podpora sa poskytuje priamou formou ako dotácia.

Podľa pís. a, je pohľadávkou štátu právo štátu na peňažné plnenie, ktoré vzniklo zo zákona, na základe zákona, z činnosti správcu pohľadávky štátu alebo na základe činnosti správcu pohľadávky štátu, jeho hodnota je určená alebo určiteľná a dlžník je známy.

Podľa , na účely tohto zákona majetkom štátu sú veci vo vlastníctve Slovenskej republiky vrátane finančných prostriedkov, ako aj pohľadávky a iné majetkové práva Slovenskej republiky.

Podľa , Slovenská republika ako právnická osoba vlastní majetok a nakladá s ním prostredníctvom správcov majetku štátu v súlade s týmto zákonom. Správca podľa , b) a d) môže nadobúdať majetok len do vlastníctva štátu. Správca majetku štátu vykonáva právne úkony pri správe majetku štátu v mene štátu. Správca koná v mene štátu pred súdmi a inými orgánmi vo veciach, ktoré sa týkajú majetku štátu, ktorý spravuje, alebo sporného majetku, ktorého správcom by mal byť podľa tohto zákona alebo podľa osobitných predpisov.

9. Ustanovenie , o ktoré súd prvej inštancie oprel svoj záver o neexistencii aktívnej vecnej legitimácie žalobcu v tomto spore, nie je možné aplikovať a to s ohľadom na predmet uzatvorenej zmluvy a charakter plnenia, ktorým je poskytnutie dotácie zo strany štátu. Predmetom zmluvy o poskytnutí dotácie uzatvorenej medzi stranami sporu bolo poskytnutie dotácie žalovanému. Plnenie poskytované žalovanému je v súlade s ust. o podpore malého a stredného podnikania dotáciou. Žalobca sa svojou žalobou domáha vrátenia poskytnutej dotácie nakoľko má za to, že žalovaný je povinný ju vrátiť, keďže nepredložil MH SR kompletnú dokumentáciu potrebnú na kontrolu účelu poskytnutia dotácie, čím porušil svoje povinnosti, čo malo za následok odstúpenia od zmluvy o poskytnutí dotácie.

10. Nárok na vrátenie dotácie je potrebné považovať za pohľadávku štátu a to v zmysle o pohľadávkach štátu a v súlade s o správe majetku štátu (ďalej len ) Nárok uplatnený žalobcom predstavuje majetok štátu, ktorého správcom je práve MH SR. zároveň v jednoznačne ustanovuje, že správca majetku koná v súdnych konaniach v mene štátu a nie vo svojom mene a to bez ohľadu na to, či nároky tvoriace predmet konania sú nárokmi zmluvnými alebo inými. Skutočnosť, že

MH SR bol v zmluve označený ako účastník právneho vzťahu vyplýva zo skutočnosti, že MH SR bolo v zmysle zákona č. č. poskytovateľom podpory (dotácie) nič nemení na postavení MH SR ako správcu majetku štátu a nezakladá ani jeho aktívnu vecnú legitimáciu domáhať sa vrátenia dotácií poskytnutých na základe takýchto zmlúv.

11. Štát má v právnych vzťahoch dvojaké postavenie, ktoré je možné odlíšiť iba podľa typu právneho vzťahu, do ktorého štát v danom prípade vstupuje. Ak štát vystupuje ako nositeľ mocenských oprávnení, pri realizácii ktorých autoritatívne rozhoduje, je v takejto situácii subjektom verejného práva. Ak ale vstupuje do právnych vzťahov ako osoba v rovnom postavení s inými účastníkmi týchto vzťahov, stáva sa účastníkom súkromnoprávnych, resp. občianskoprávnych vzťahov. V týchto prípadoch má podľa pozíciu právnickej osoby. Štát ako právna konštrukcia, podobne ako ostatné právnické osoby, nie je spôsobilý tvoriť sám osebe svoju vlastnú vôľu. Úkony štátu ako účastníka občianskoprávnych vzťahov preto musia robiť k tomu povolané iné osoby. Štát ako právnická osoba vlastní majetok a nakladá s ním prostredníctvom správcov majetku štátu. Spôsob akým štát vykonáva právne úkony súvisiace so správou majetku štátu upravuje V súlade s ustanoveniami tohto zákona správca majetku štátu vykonáva právne úkony pri správe majetku štátu v mene štátu. Správca koná v mene štátu pred súdmi a inými orgánmi vo veciach, ktoré sa týkajú majetku štátu, ktorý spravuje, alebo sporného majetku, ktorého správcom by mal byť podľa tohto zákona alebo podľa osobitných predpisov a to bez ohľadu na to, či ide o nároky zmluvné alebo iné. MH SR tak, ako ústredný orgán štátnej správy, je spôsobilý vystupovať v konaní o vrátenie poskytnutej dotácie, avšak musí konať v mene štátu a na jeho účet, keďže nositeľom aktívnej vecnej legitimácie je štát, teda žalobca.

12. Vzhľadom na vyššie uvedené je podľa názoru odvolacieho súdu zrejmé, že v konaní, ktorým sa žalobca domáha vrátenia poskytnutej dotácie je aktívne legitimovaný štát v zastúpení ústredného orgánu štátnej správy. Názor súdu prvej inštancie o absencii aktívnej legitimácie žalobcu označeného v žalobe je teda nesprávny.

13. Odvolací súd preto podľa § 389 ods. 1, písm. b) C.s.p. napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a podľa § 391 ods. 1, C.s.p. vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Vzhľadom na dôvody, pre ktoré došlo k zrušeniu napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie, kedy bude povinnosťou súdu prvej inštancie v ďalšom konaní na základe vykonaného dokazovania posúdiť dôvodnosť podanej žaloby čo do dôvodu a výšky.

14. Podľa § 396 ods. 3 C.s.p., ak odvolací súd zruší rozhodnutie a vec vráti súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, rozhodne o náhrade trov súd prvej inštancie v novom rozhodnutí o veci.

15. Rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 veta druhá C.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).