Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6Co/110/2026

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Renáty Janákovej a členiek senátu JUDr. Otílie Belavej a Mgr. Jany Janics Bajánkovej, v spore žalobcu : P.. S. A., H. XX.XX.XXXX, C. C.Ľ. XX, Z., zastúpený: Legal Care, s.r.o., so sídlom Zochova 3, Bratislava, proti žalovaným 1/: VMBB, s.r.o., so sídlom Šintavská 22, Bratislava, IČO: 46 049 703, a 2/: Bratislavská vodárenská spoločnosť, a.s., so sídlom Prešovská 48, Bratislava, IČO: 35 850 370, o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, na odvolanie žalovaného 1/ proti uzneseniu Mestského súdu Bratislava IV zo dňa 15.12.2025, č.k. - 64, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie vo výroku I. mení tak, že návrh žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia zo dňa 15.12.2025, ktorým žalobca žiadal žalovanému 1/ uložiť povinnosť bezodkladne umožniť pripojenie rodinného domu žalobcu, ktorý sa nachádza na ulici C. XX, Z., súpisné číslo XXXX, k verejnému vodovodu, sa zamieta.

II. Žalovaný 1/ má voči žalobcovi nárok na náhradu trov prvoinštančného a odvolacieho konania v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým uznesením uložil žalovanému 1/ povinnosť bezodkladne umožniť pripojenie rodinného domu žalobcu na ulici C. XX, Z., súpisné číslo XXXX, k verejnému vodovodu (výrok I.), žalovanému 2/ uložil povinnosť v lehote 5 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozhodnutia uzatvoriť so žalobcom písomnú zmluvu o dodávke vody a bezodkladne po uzavretí zmluvy o dodávke vody pripojiť vodovodnú prípojku žalobcu na verejný vodovod (výrok II.), výrokom III. návrh na nariadenie neodkladného opatrenia vo zvyšnej časti zamietol, vo výroku IV. žalobcovi priznal voči žalovaným nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100% a vo výroku V. poučil žalovaných, že môžu podať proti žalobcovi žalobu vo veci samej, ktorá sa môže týkať navrátenia do pôvodného stavu alebo nárokov na náhradu škody spôsobenej výkonom neodkladného opatrenia.

2. V odôvodnení napadnutého uznesenia súd prvej inštancie zhrnul dôvody uvedené v návrhu zo dňa 04.12.2025, ktorým sa žalobca domáhal pripojenia jeho rodinného domu na C. XX N. Z. so súpisným číslom XXXX na verejný vodovod, ktorého vlastníkom je žalovaný 1/ a žalovaný 2/ je prevádzkovateľom verejného vodovodu na základe Zmluvy o zabezpečení odborného výkonu prevádzky verejného vodovodu, uzatvorenej medzi žalovanými dňa 28.06.2016, v dôsledku čoho na seba prevzal povinnosti vlastníka verejného vodovodu, vyplývajúce zo o verejných vodovodoch (ďalej aj „“), a teda má povinnosť so žalobcom ako žiadateľom o pripojenie na verejný vodovod uzatvoriť písomnú zmluvu o dodávke vody po splnení technických podmienok prevádzkovateľa verejného vodovodu. Žalobca ďalej uviedol, že vodu v dome čerpá zo studne, ide len o úžitkovú vodu a pitnú vodu si zabezpečuje vo fľaškách od príbuzných, čo prináša značné obmedzenia, ohrozenie hygienických štandardov a nemôže to pokryť potreby žalobcu a jeho rodiny. Mal za to, že na pripojenie splnil všetky technické podmienky prevádzkovateľa, o čom svedčí aj

skutočnosť, že žalovaný 2/ vydal dňa 17.04.2025 súhlasné stanovisko k projektovej dokumentácii k pripojeniu stavby „Rodinný dom“ na verejný vodovod; rozhodnutím č.j. SÚ/2025/327/ROZ zo dňa 16.05.2025 obec Z. povolila žalobcovi zvláštne užívanie verejného priestranstva za účelom pripojenia na vodovodnú prípojku; dňa 26.05.2025 žalobca a žalovaný 2/ uzatvorili Zmluvu č. PZ002000364249_001 o pripojení vodovodnej prípojky/montáž vodomeru a o dodávke pitnej vody a odvádzaní odpadových vôd a dňa 28.05.2025 žalovaný 2/ na rodinný dom žalobcu namontoval vodomer. Následne žalovaný 2/ odstúpil od zmluvy a demontoval vodomer z dôvodu, že je potrebné doručiť súhlas vlastníka verejného vodovodu. Podľa žalobcu v za týmto účelom nevyžaduje vydanie písomného súhlasu vlastníkom verejného vodovodu, naopak, vlastník verejného vodovodu je po splnení technických podmienok povinný napojenie umožniť. Znenie bodu 6.3 Zmluvy, na ktoré odkazuje žalovaný 2/ nemôže byť právnym základom na protiprávne zaobchádzanie so žalobcom ako žiadateľom o pripojenie k verejnému vodovodu. Žalovaný 1/, na žiadosť žalobcu zo dňa 05.06.2025, v odpovedi zo dňa 15.06.2025 súhlas na pripojenie rodinného domu žalobcu k verejnému vodovodu neudelil s odôvodnením, že neobdržal kompletné podanie v zmysle a odvolal sa na list žalovaného 2/ zo dňa 02.06.2025, ktorým žalovaný 2/ zrušil svoje kladné stanovisko k projektovej dokumentácii, pričom jediná zmena oproti pôvodnému súhlasnému vyjadreniu spočíva v tom, že žalovaný 2/ požadoval priloženie súhlasu vlastníka verejného vodovodu. Súhlasu vlastníka verejného vodovodu sa žalobca opakovane dožadoval podaním zo dňa 17.06.2025. Žalovaný 1/ súhlas s pripojením opätovne nevyjadril v odpovedi zo dňa 27.06.2025 a žiadal predložiť bližšie nešpecifikované doklady a projektovú dokumentáciu. Podľa žalobcu však splnenie technických podmienok posudzuje prevádzkovateľ verejného vodovodu, teda žalovaný 2/, čo sa aj udialo. Žalobca dňa 26.09.2025 adresoval žalovanému 2/ predžalobnú výzvu, na ktorú reagoval žalovaný 2/ odpoveďou zo dňa 14.10.2025 tak, že zákonné a technické požiadavky žalobca splnil, ale žalobcu nemôže pripojiť pre chýbajúci súhlas vlastníka verejného vodovodu, keďže je viazaný zmluvou, ktorú má uzatvorenú so žalovaným 1/. Žalovaný 1/ v reakcii na predžalobnú výzvu v odpovedi zo dňa 14.11.2025 uviedol, že vodovod bol vybudovaný z jeho vlastných prostriedkov a nejde o verejný vodovod. Žalobca s týmto tvrdením nesúhlasil a poukázal na rozhodnutie Obvodného úradu životného prostredia v Z. č.j. OÚŽP-2012/00119/21/MAJ zo dňa 04.09.2012, ktorým bola povolená stavba verejného vodovodu a ide tak o verejný vodovod. Žalobca má preto právny nárok na okamžité pripojenie svojho rodinného domu k verejnému vodovodu bez ďalších podmienok žalovaného 1/, a preto žiada o vydanie neodkladného opatrenia, ktorým by súd uložil žalovanému 1/ povinnosť umožniť pripojenie rodinného domu žalobcu na verejný vodovod a povinnosť zdržať sa akýchkoľvek úkonov smerujúcich k zabráneniu pripojenia, žalovanému 2/ aby súd uložil povinnosť uzatvoriť do piatich dní od právoplatnosti rozhodnutia písomnú zmluvu o dodávke vody so žalobcom a následne bezodkladne pripojiť vodovodnú prípojku žalobcu.

3. Právne odkazujúc na ustanovenia , a , ods. 2, (ďalej aj len ), , a , , , a a dospel súd prvej inštancie k záveru, že nárok žalobcu je z hmotnoprávneho hľadiska dôvodný a žalobca osvedčil splnenie technických podmienok, v dôsledku čoho má zákonný nárok na pripojenie k verejnému vodovodu a na uzatvorenie zmluvy o dodávke vody s vlastníkom verejného vodovodu v súlade s . Poukázal, že v ust. neuvádza žiadnu možnosť vlastníka verejného vodovodu udeľovať alebo neudeľovať súhlas s pripojením, ale explicitne mu stanovuje povinnosť umožniť pripojenie po splnení technických podmienok. Verejný charakter vodovodu súd prvej inštancie vyvodil z rozhodnutia Obvodného úradu životného prostredia v Malackách o dodatočnom povolení tejto stavby č. OÚŽP-2012/00119/21/MAJ zo dňa 04.09.2012 a z rozhodnutia Obvodného úradu životného prostredia Bratislava zo dňa 11.01.2013 a zo zmluvy o zabezpečení odborného výkonu prevádzky verejného vodovodu zo dňa 28.06.2016, uzatvorenej medzi žalovaným 1/ a žalovaným 2/ podľa . Súd prvej inštancie preto argumentáciu žalovaného 1/, že nejde o verejný vodovod, vyhodnotil ako účelovú a požiadavky žalovaného 1/ v rozpore so zákonom. Ak sa žalovaný 2/ odvoláva na Zmluvu uzatvorenú so žalovaným 1/ a podmieňuje pripojenie k verenému vodovodu súhlasom vlastníka, porušuje tým vo vzťahu k žalobcovi zákon, keďže žalovaný 2/ má v zmysle , a a v zmysle Zmluvy povinnosť so žalobcom uzatvoriť zmluvu o dodávke vody a splnenie tejto povinnosti nie je oprávnený podmieňovať súhlasom žalovaného 1/.

4. Súd prvej inštancie mal osvedčenú aj naliehavosť potreby žalobcu na pripojenie k verejnému vodovodu ako k zdroju pitnej vody, nakoľko žalobca osvedčil, že sa o pripojenie dlhodobo snaží, po

splnení všetkých podmienok už bol k vodovodu pripojený a dňa 26.05.2025 aj uzatvoril so žalovaným 2/ zmluvu o dodávke vody. Po odstúpení od tejto zmluvy žalovaným 2/ žalobca preukázal, že bezodkladne vykonával kroky k zvráteniu tohto stavu predžalobnými výzvami žalovanému 1/ a 2/, no neúspešne, a preto v krátkom čase po doručení odpovede žalovaného 1/ zo dňa 14.11.2025 podal žalobca dňa 04.12.2025 návrh na nariadenie neodkladného opatrenia. Nie je teda rozhodujúce, že bez pripojenia na pitnú vodu je už dlhší čas, nakoľko táto skutočnosť nič nemení na naliehavosti potreby žalobcu. Súd prvej inštancii svoje rozhodnutie považoval za vykonateľné, nakoľko žalobca v konaní osvedčil, že rovnaká zmluva už uzatvorená bola a zároveň vodovodná prípojka tiež na verejný vodovod prevádzkovaný žalovaným 2/ pripojená bola. Taktiež uloženie týchto povinností neodkladným opatrením spĺňa kritérium proporčnosti, uložením neodkladného opatrenia sú chránené naliehavé práva žalobcu a pripojením žalobcu na verejný vodovod a uzatvorením zmluvy o dodávke vody nevzniká nezvratný stav. Súd prvej inštancie ďalej uviedol, že nariadeným neodkladným opatrením sa dosiahne trvalá úprava pomerov medzi stranami, nakoľko žalobca bude pripojený k verejnému vodovodu a bude mať uzatvorenú zmluvu o dodávke vody, a preto nepostupoval podľa a žalobcovi neuložil povinnosť podať žalobu vo veci samej. Prvoinštančný súd ďalej postupom podľa žalovaných poučil o možnosti možnosť podať žalobu vo veci samej, ktorou môže byť žaloba o navrátenie do pôvodného stavu alebo žaloba o náhradu škody.

5. O náhrade trov konania prvoinštančný súd rozhodol podľa , podľa zásady úspechu a žalobcovi, ktorý bol v konaní v celom rozsahu úspešný, priznal proti žalovaným nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

6. Proti tomuto uzneseniu podal žalovaný 1/ odvolanie. Namietal neurčitosť a nevykonateľnosť povinnosti, ktorá mu bola uložená výrokom I., keďže nie je jasné aký konkrétny úkon, voči komu a v akom rozsahu má žalovaný 1/ vykonať. Poukázal, že vodovodná prípojka je zrealizovaná nelegálne, bez súhlasu vlastníka (žalovaného 1/) a fyzické napojenie na hlavný vodovod existuje. Neodkladné opatrenie tak spätne legalizuje protiprávny stav a zároveň ukladá povinnosť, ktorá nemá konkrétny obsah a ani spôsob splnenia. Je presvedčený, že v predmetnej veci neboli splnené zákonné podmienky na nariadenie neodkladného opatrenia podľa , keďže rodinný dom žalobcu bol dodatočne povolený a skolaudovaný v rokoch 2016 - 2017, pričom v kolaudačných podkladoch bolo ako zdroj vody uvedené zásobovanie zo studne a ako spôsob odkanalizovania žumpa. V roku 2025 si žalobca bez súhlasu vlastníka vodovodu a bez existencie právneho titulu zrealizoval vodovodnú prípojku k predmetnému rodinnému domu a až po zrealizovaní prípojky sa žalobca začal domáhať súhlasu vlastníka infraštruktúry s pripojením, pričom tento súhlas nebol udelený z dôvodu neposkytnutia podkladov žalobcom. Zdôraznil, že žalobca namiesto riadneho usporiadania nelegálnej veci zvolil procesnú skratku v podobe návrhu na neodkladné opatrenie, ktorým sa domáha výsledku, ktorý má povahu meritórneho rozhodnutia. Takýto postup je v rozpore s účelom inštitútu neodkladného opatrenia. umožnil podať návrh na neodkladné opatrenie aj bez súčasného podania žaloby, avšak neumožnil, aby neodkladné opatrenie nahrádzalo žalobu alebo rozhodnutie vo veci samej. V predmetnej veci sa žalobca prostredníctvom neodkladného opatrenia domáha toho, čo by inak musel uplatniť žalobou v kontradiktórnom konaní, s vykonaním riadneho dokazovania a s riešením otázky primeranej náhrady za zásah do cudzieho vlastníckeho práva.

7. Žalovaný 1/ ďalej namietal aj absenciu zákonnej naliehavosti, a to existenciu bezprostrednej a objektívnej potreby dočasnej úpravy pomerov a v tejto súvislosti poukázal na to, že žalobca užíval nehnuteľnosť najmenej od rokov 2016 - 2017, po dobu takmer deviatich rokov neuplatňoval žiadny nárok na pripojenie na vodovod; neuniesol tvrdenie ani dôkaz o tom, že by v tomto období existovalo ohrozenie zdravia, života alebo iná mimoriadna okolnosť, a že by v období bezprostredne pred podaním návrhu na neodkladné opatrenie nastala nová skutková okolnosť, ktorá by odôvodňovala naliehavosť zásahu súdu. Kolaudačné rozhodnutie k verejnému vodovodu, ktorého vlastníkom je žalovaný 1/, nadobudlo právoplatnosť už dňa 14. 04. 2016. Dňa 19. 08. 2016, teda v čase, keď už bol verejný vodovod právoplatne skolaudovaný a riadne povolený na užívanie podal žalobca žiadosť o dodatočné stavebné povolenie stavby rodinného domu. Žalobca si bol v čase dodatočnej legalizácie stavby nepochybne vedomý existencie skolaudovaného vodovodu aj osoby jeho vlastníka. V uvedenom období zároveň pôsobil ako zástupca starostu obce, teda ako verejne činná osoba odborne oboznámená so stavebným právom, správnymi procesmi a významom účastníctva dotknutých vlastníkov v stavebných konaniach. Napriek tomu žalovaného 1/ nezahrnul medzi účastníkov konania, čím sa vyhol riešeniu otázky právneho titulu pripojenia a primeranej majetkovej kompenzácie. Pri realizácii vodovodnej prípojky došlo aj

k zásahu do tejto stavby komunikácie bez súhlasu žalovaného 1/ (vlastníka - spoločnosti VMBB, s.r.o.). Samotné technické vykonanie prípojky bolo realizované odborne prostredníctvom BVS, a.s.,a zásah do cudzej stavby bol vykonaný bez existencie právneho titulu a bez súhlasu jej vlastníka. Dodal, že samotná potreba zabezpečenia prístupu k pitnej vode nemôže byť dôvodom na nahradenie riadneho sporového konania neodkladným opatrením, ak tým dochádza k uloženiu aktívnych povinností vlastníkovi infraštruktúry a k vytvoreniu nového, fakticky nezvratného právneho stavu. Poukázal, že ponechaním neodkladného opatrenia v platnosti, by bremeno iniciovania sporového konania bolo fakticky presunuté na žalovaného 1/, zatiaľ čo žalobca by si zachoval faktický prospech bez riadneho meritórneho konania, a teda súd by neposkytol obom stranám rovnakú procesnú ochranu. Žalovaný 1/ ďalej namietal, že zásah v zmysle neodkladné opatrenia nie je dočasný, nie je ľahko reverzibilný a fakticky rieši vec samu. Neodkladné opatrenie nesmie vytvárať nezvratné právne alebo faktické následky a nesmie nahrádzať rozhodnutie vo veci samej. Mal za to, že otázka právneho režimu vodovodu patrí do konania vo veci samej. Otázka, či ide o verejný vodovod, súkromný vodovod, resp. o vodnú stavbu s osobitným režimom, je zložitou právnou a skutkovou otázkou, ktorá si vyžaduje riadne dokazovanie. Takéto posúdenie presahuje rámec konania o neodkladnom opatrení a nemôže byť vyriešené len na základe pravdepodobnosti alebo jednostranných tvrdení žalobcu. (Najvyšší súd SR v uznesení sp. zn. konštatoval, že neodkladné opatrenie nesmie prejudikovať výsledok konania vo veci samej ani riešiť sporné právne otázky, ktoré patria do meritórneho rozhodnutia.) Ak prvoinštančný súd bez vykonania riadneho dokazovania dospel k záveru o právnom režime vodovodu a z tohto záveru vyvodil povinnosti pre žalovaného 1/, prekročil tak zákonný rámec neodkladného opatrenia.

8. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu navrhol, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie potvrdil a priznal žalobcovi náhradu trov konania. Uviedol, že nariadené neodkladné opatrenie chráni žalobcu pred svojvôľou žalovaného 1/, výrok I. napadnutého rozhodnutia je určitý a jasný. Podmieňovať súhlas vlastníka s pripojením k verejnému vodovodu náhradou (kompenzáciou) je neprípustné a je v rozpore s . V tomto prípade bola tiež splnená potreba bezodkladne upraviť pomery. Skutočnosť, že vodovodná prípojka existuje, nemá žiaden dopad na povinnosť žalovaného 1/ umožniť pripojenie rodinného domu žalobcu k verejnému vodovodu v zmysle . Nejde o umožnenie výstavby prípojky ale o umožnenie faktického pripojenia k verejnému vodovodu a skutočného odberu pitnej vody prostredníctvom žalovaného 2/ ako prevádzkovateľa tohto vodovodu. Skutočnosť, že rozhodnutie o dodatočnom povolení stavby a povolenie o užívaní stavby rodinného domu žalobcu bolo vydané dňa 16.11.2016 nijako neznižuje naliehavosť potreby vydania neodkladného opatrenia a v tejto súvislosti žalobca poukázal na nález Ústavného súdu SR - 34. Zdôraznil, že bez neodkladného opatrenia hrozí bezprostredné riziko vzniku ťažko napraviteľnej ujmy, pretože nemožno suplovať prístup k pitnej vode žiadnym iným spôsobom a ani ho odkladať na neskoršie súdne rozhodnutie. Podľa žalobcu neodkladné opatrenie nevytvára nezvratný stav, žalovaný 1/ môže podať žalobu vo veci samej domáhať sa náhrady škody alebo navrátenia do pôvodného stavu; zásah do vlastníckeho práva je minimálny a zákonom predvídateľný, zatiaľ čo ujma žalobcu by bez pripojenia spočívala v dlhodobom obmedzení základnej životnej potreby. Dodal, že skutočnosť, že ide o verejný vodovod je nespochybniteľná.

9. Žalovaný 2/ vo vyjadrení k odvolaniu uviedol, že v danom vzťahu vystupuje výlučne ako prevádzkovateľ, ktorého oprávnenia sú limitované zmluvou o zabezpečení odborného výkonu prevádzky verejného vodovodu zo dňa 28.06.2016 uzavretou so žalovaným 1/. Zastáva názor, že v predmetnom spore nie je pasívne legitimovaný, a to s poukazom na , je vlastník verejného vodovodu povinný umožniť pripojenie nehnuteľnosti, ak sú splnené technické podmienky; zároveň žalovaný 2/ ako prevádzkovateľ potvrdil, že žalobca technické podmienky splnil, no žalovaný 1/ nijako žalovaného 2/ nesplnomocnil na plnenie povinností podľa citovaného zákona, t.j. na rozhodovanie o umožnení pripojenia nehnuteľnosti. Ako prevádzkovateľ má technicky a kapacitne overené, že pripojenie je možné, avšak bez súčinnosti žalovaného 1/ ako vlastníka verejného vodovodu nemohol s istotou pristúpiť k legalizácii zmluvného vzťahu so žalobcom. Žalovaný 1/ však v rozpore so zákonom aj v rozpore so zmluvou odmietol vydať stanovisko a fyzicky umožniť pripojenie (osadenie vodomeru a dodávku vody). Dodal, že písomné vyjadrenie vlastníka verejného vodovodu k možnosti pripojenia nehnuteľnosti k verejnému vodovodu nie je udelením súhlasu ako prejavu vôle, ale jedná sa o splnenie explicitného zmluvného záväzku na vydanie písomného vyjadrenia v zmysle článku VI ods. 6. 3 zmluvy. Toto vyjadrenie je nevyhnutným procesným podkladom pre uzatvorenie zmluvy o dodávke pitnej vody so žalobcom. Dodal, že technicky súhlas udelil a akékoľvek prieťahy a blokovanie pripojenia idú na vrub žalovaného 1/. Poukázal, že otázka charakteru

vodovodu vo vlastníctve žalovaného 1/ nie je sporná a ani právne zložitá. Status verejného vodovodu je jasne definovaný samotným zmluvným vzťahom medzi žalovanými, ako aj príslušným kolaudačným rozhodnutím, kde sa jednoznačne konštatuje, že sa jedná o vodovod verejný, slúžiaci na hromadné zásobovanie obyvateľstva pitnou vodou. Spochybňovanie tejto skutočnosti žalovaným 1/ je účelové. Má za to, že jadrom sporu je výlučne vzťah medzi žalobcom a žalovaným 1/ ako vlastníkom a osadiť vodomer a obnoviť dodávku vody je pripravený okamžite, akonáhle mu to právny stav umožní, vo veci sa necíti byť pasívne legitimovaný, nakoľko z jeho strany boli splnené všetky technické úkony a k blokovaniu právneho stavu dochádza výlučne na strane žalovaného 1/.

10. Žalovaný 1/ reagujúc na vyjadrenie žalovaného 2/ vo vyjadrení zotrval na svojich predošlých vyjadreniach, opísal chronológiu skutkového deja, z ktorého je zrejmé, že žalovaný 2/ po preverení veci uznal potrebu súhlasu vlastníka verejného vodovodu, zrušil svoje pôvodné stanovisko, odstúpil od uzatvorenej zmluvy a vyžadoval predloženie súhlasu žalovaného 1/. Žalobca a ani žalovaný 2/ vo svojich podaniach nezohľadňujú, že predmetom zásahu nebol iba verejný vodovod, ale aj neskolaudovaná stavba komunikácie nachádzajúca sa na parc. č. XXX/.X v k.ú. Z.. Neodkladným opatrením bola žalovanému 1/ uložená zásadná povinnosť napriek tomu, že spôsob realizácie pripojenia, zásah do ďalšej stavby vo vlastníctve žalovaného 1/ a rozsah jeho zákonných povinností neboli dostatočne objasnené. Poukázal, že žalobca mal rodinný dom dodatočne skolaudovaný už v roku 2016, v konaní vtedy uviedol ako zdroj pitnej vody vlastnú studňu a odpadové vody riešil žumpou. Nehnuteľnosť takto bezproblémovo užíval približne 9 rokov bez toho, aby žiadal o pripojenie na verejný vodovod. Táto skutočnosť zásadne oslabuje tvrdenie o hrozbe bezprostrednej ujmy, ktorá by odôvodňovala neodkladné opatrenie. Dodal, že vzhľadom na skutkovú a právnu zložitosť celého prípadu (otázky vlastníctva sietí, zásahu do komunikácie a predchádzajúceho vývoja) nebolo možné vec spoľahlivo posúdiť v zrýchlenom konaní bez riadneho dokazovania vo veci samej.

11. Žalovaný 2/ reagujúc na vyjadrenie žalovaného 1/ vo vyjadrení poprel tvrdenie žalovaného 1/, podľa ktorého mal žalovaný 2/ uzatvoriť so žalobcom zmluvu aj na odvádzanie odpadových vôd cez neskolaudovanú kanalizáciu. Má zato, že status verejného vodovodu je nesporný, vyplýva zo zmluvy o prevádzkovaní uzavretej medzi žalovanými. Odstúpenie od zmluvy so žalobcom zo strany žalovaného 2/ nebolo prejavom spochybnenia technického či zákonného nároku pripojenia žalobcu, ale priamym dôsledkom pretrvávajúcej nečinnosti a obštrukcií žalovaného 1/. Podľa žalovaného 2/ tvrdenia žalovaného 1/ o zásahu do jeho iných stavieb (komunikácie) sú pre posúdenie nároku na pripojenie k verejnému vodovodu irelevantné a prípadné majetkové či administratívne spory medzi žalovaným 1/, žalobcom a obcou nemôžu byť dôvodom na odopretie prístupu k pitnej vode. Snaha žalobcu o zlegalizovanie a zabezpečenie štandardného napojenia na verejný vodovod (namiesto užívania žumpy a studne) je plne v súlade s účelom , ktorého cieľom bolo zamedziť bezdôvodnému blokovaniu pripájania odberateľov zo strany vlastníkov infraštruktúry. Dodal, že k osadeniu vodomeru a faktickému zabezpečeniu dodávky pitnej vody pre žalobcu už došlo.

12. Žalovaný 1/ v reakcii na vyjadrenie žalovaného 2/ vo vyjadrení zotrval na všetkých svojich odvolacích námietkach a predošlých vyjadreniach v tom smere, že predmetný spor nemožno zjednodušovať na bezdôvodné blokovanie prístupu k vode, a že konal v rámci legitímnej ochrany svojich vlastníckych a zmluvných práv. Žalovaný 1/ opätovne namietal, že nebola splnená základná podmienka pre neodkladné opatrenie - potreba bezodkladnej úpravy pomerov.

13. Odvolací súd preskúmal odvolaním napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie v medziach dôvodov a v rozsahu odvolania podľa a , bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( ) a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného 1/ je dôvodné.

14. Podľa , v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.

15. Podľa , ak súd nepostupoval podľa , nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa , inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.

16. Podľa , pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie.

17. Proti napadnutému uzneseniu súdu prvej inštancie podal žalovaný 1/ odvolanie, posúdením obsahu ktorého odvolací súd zistil, že žalovaný v odvolaní vyjadruje nespokojnosť s výrokom I. uznesenia súdu prvej inštancie, ktorým mu bola uložená povinnosť, bezodkladne umožniť pripojenie rodinného domu žalobcu k verejnému vodovodu. V celom texte odvolania sa žalovaný 1/ k ostatným výrokom napadnutého uznesenia nevyjadruje a ani neuvádza žiadne dôvody, ktoré by sa k ostatným výrokom napadnutého uznesenia vzťahovali. Predmetom posúdenia odvolacieho súdu preto bude len výrok I. uznesenia súdu prvej inštancie. Ostatné výroky uznesenia súdu prvej inštancie, a to výrok II., III., IV. a V neboli napadnuté odvolaním, a to ani zo strany žalobcu a ani žalovaného 2/, a preto výroky II., III. a V. nadobudli právoplatnosť. Výrok IV. o nároku na náhradu trov konania nadobudol právoplatnosť len vo vzťahu k žalovanému 2/.

18. Základným predpokladom pre nariadenie neodkladného opatrenia je existencia potreby bezodkladnej úpravy pomerov medzi stranami alebo obava, že vykonanie exekúcie súdneho rozhodnutia bude ohrozené, pokiaľ nemožno tento účel dosiahnuť zabezpečovacím opatrením. Pre nariadenie neodkladného opatrenia sa vyžaduje hodnoverné osvedčenie aspoň základných skutočností potrebných pre záver o dôvodnosti a trvaní nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana, ako i dostatočné opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov medzi stranami, alebo obavu z ohrozenia exekúcie.

19. So zreteľom na podstatu, účel a zmysel inštitútu neodkladného opatrenia nie je pre rozhodnutie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia potrebné vykonávať dokazovanie. Splnenie predpokladov pre jeho nariadenie však nemožno vyvodiť len zo samotných tvrdení žalobcu, tieto tvrdenia je potrebné aspoň spoľahlivo osvedčiť, a to aspoň do tej miery, že možno dôvodne nadobudnúť presvedčenie o ich pravdivosti a hodnovernosti; keď pri nariaďovaní neodkladného opatrenia prevláda záujem na rýchlosti rozhodnutia nad požiadavkou úplnosti skutkových zistení. Pri osvedčovaní dôvodnosti a trvania chráneného nároku (nárok vo veci samej), je žalobca povinný dosiahnuť tzv. hodnoverné osvedčenie (keďže zjavne nedôvodnému nároku nemožno poskytnúť predbežnú procesnú ochranu). Osvedčené skutočnosti majú preto spĺňať atribút vysokej pravdepodobnosti a súd z nich pri rozhodovaní vychádza. Dosiahnutie náležitej miery pravdepodobnosti rozhodujúcich skutočností z hľadiska hmotného a procesného práva legitimizuje vyhovujúci výrok a tak nariadenie navrhovaného neodkladného opatrenia.

20. Po oboznámení sa s obsahom spisu a s odvolaním napadnutým uznesením súdu prvej inštancie odvolací súd konštatuje, že napadnutým uznesením súd prvej inštancie nariadil neodkladné opatrenie vo výroku I. tak, že žalovanému 1/ uložil povinnosť bezodkladne umožniť pripojenie rodinného domu žalobcu na ulici C. XX, Z., súpisné číslo XXXX, k verejnému vodovodu. Hoci ust. umožňuje nariadiť neodkladné opatrenie, ktorého obsah je totožný s výrokom vo veci samej, odvolací súd konštatuje, že v predmetnej veci uložiť povinnosť žalovanému 1/ tak, ako to uvádza súd prvej inštancie vo výroku I. nie je možné. Podľa súdu prvej inštancie nárok žalobcu na pripojenie k verejnému vodovodu je z hmotnoprávneho hľadiska dôvodný, keďže žalobca osvedčil, že je vlastníkom rodinného domu s vybudovanou vodovodnou prípojkou, že o pripojenie k verejnému vodovodu vo vlastníctve žalovaného 1/ požiadal, a že spĺňa technické podmienky pre pripojenie, v dôsledku čoho má žalobca zákonný nárok na pripojenie k verejnému vodovodu. Rovnako za nespornú skutočnosť považoval súd prvej inštancie aj to, že sa jedná o verejný vodovod, a to s poukazom na rozhodnutie Obvodného úradu životného prostredia v Z. o dodatočnom povolení stavby č. OÚŽP-2012/00119/21/MAJ zo dňa 04.09.2012, rozhodnutie Obvodného úradu životného prostredia Bratislava zo dňa 11.01.2013 a na zmluvu o zabezpečení odborného výkonu prevádzky verejného vodovodu v súlade s . S takýmto právnym posúdením hmotnoprávneho nároku žalobcu súdom prvej inštancie sa odvolací súd nestotožňuje, keďže pre osvedčenie nároku žalobcu je potrebné vykonať riadne dokazovanie vo veci samej.

21. , od ktorého žalobca svoj nárok voči žalovanému 1/ odvodzuje (, upravuje zriaďovanie, rozvoj a prevádzkovanie verejných vodovodov (), ako aj práva a povinnosti fyzických a právnických osôb pri zriaďovaní a prevádzkovaní verejných vodovodov vrátane ich prípojok (). Verejným vodovodom sa na účely rozumie súbor objektov a zariadení slúžiacich verejnej potrebe, umožňujúcich hromadné

zásobovanie obyvateľstva a iných odberateľov pitnou vodou (). Z ust. vyplýva, že verejné vodovody sa zriaďujú a prevádzkujú vo verejnom záujme najmä na účely hromadného zásobovania obyvateľov pitnou vodou ( veta prvá), a že vlastníkom verejných vodovodov môže byť z dôvodu verejného záujmu len subjekt verejného práva ( veta prvá), ktorým v zmysle citovaného zákona je a) obec, b) právnická osoba zriadená podľa osobitného predpisu, na ktorej podnikaní sa majetkovou účasťou podieľajú len obec alebo združenia obcí, c) štát zastúpený Ministerstvom životného prostredia Slovenskej republiky. Z citovanej právnej úpravy teda jasne vyplýva, že verejný vodovod sa zriaďuje a prevádzkuje vo verejnom záujme, s čím koreluje aj otázka jeho vlastníctva, keď vlastníkom verejného vodovodu môžu byť iba subjekty verejného práva. Ústavný súd Slovenskej republiky v rozhodnutí sp. zn. zo dňa 13.12.2022 konštatoval, že z právnej úpravy ( prvá veta, prvá veta, , , a ) vyplýva, že táto jasne rozlišuje na jednej strane medzi verejným vodovodom, ktorý sa zriaďuje a prevádzkuje vo verejnom záujme, s čím koreluje aj otázka jeho vlastníctva, keď vlastníkom verejného vodovodu môžu byť iba subjekty verejného práva ( ), a na strane druhej medzi vodovodnou prípojkou, ktorej vlastníkom je osoba, ktorá si ju zriadila na svoje náklady.

22. Medzi stranami sporu nebolo sporné, že vlastníkom predmetného vodovodu je žalovaný 1/, ktorý je právnickou osobou, a to spoločnosť s ručením obmedzeným, a ktorý jednoznačne nie je subjektom verejného práva. v ust. počíta aj so situáciou, ak výstavbu verejných vodovodov zabezpečuje právnická osoba, ktorá nie je subjektom verejného práva, v tomto prípade stanovuje podmienku pre vydanie rozhodnutia o stavebnom zámere a to zmluvu o budúcej zmluve o prevode vlastníckeho práva k dotknutej stavbe medzi jej vlastníkom a subjektom verejného práva, rovnako stanovuje podmienku pre vydanie kolaudačného osvedčenia, ktorou je zmluva o prevode vlastníctva verejného vodovodu medzi vlastníkom stavby a subjektom verejného práva. Z uvedeného teda vyplýva, že názor súdu prvej inštancie o verejnom charaktere predmetného vodovodu je predčasný. Pokiaľ verejný charakter predmetného vodovodu posudzoval len odkazom na rozhodnutie Obvodného úradu životného prostredia v Malackách o dodatočnom povolení stavby č. OÚŽP-2012/00119/21/MAJ zo dňa 04.09.2012, rozhodnutie Obvodného úradu životného prostredia Bratislava zo dňa 11.01.2013 a na zmluvu o zabezpečení odborného výkonu prevádzky verejného vodovodu v súlade s , tak pre záver o verejnom charaktere tohto vodovodu je takéto právne posúdenie nepostačujúce. Je nesporné, že v danom prípade pretrváva medzi stranami spor, či predmetný vodovod je verejným vodovodom, respektíve či sa jedná o súkromný vodovod vo vlastníctve žalovaného 1/. Odvolací súd dodáva, že v prípade pochybnosti o tom, či vodovod určený na zásobovanie pitnou vodou je verejným vodovodom, rozhoduje príslušný Okresný úrad ( ). Z obsahu spisu podľa názoru odvolacieho súdu teda nevyplýva, že by žalobca hodnoverne osvedčil dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému žiadal poskytnúť ochranu navrhovaným neodkladným opatrením voči žalovanému 1/.

23. Ako už bolo konštatované vyššie, predpokladom pre nariadenie neodkladného opatrenia je aj osvedčenie existencie potreby bezodkladnej úpravy pomerov medzi stranami sporu, a to aspoň do takej miery, že možno dôvodne nadobudnúť presvedčenie o ich pravdivosti a hodnovernosti. Žalobca potrebu bezodkladnej úpravy pomerov medzi stranami vidí v tom, že vodu v dome čerpá zo studne, ide len o úžitkovú vodu a pitnú vodu si zabezpečuje vo fľaškách od príbuzných, čo prináša značné obmedzenia, ohrozenie hygienických štandardov a nemôže to pokryť potreby žalobcu a jeho rodiny. Odvolací súd zastáva názor, že takéto tvrdenie žalobcu nespĺňa atribúty osvedčenia existencie potreby bezodkladnej úpravy pomerov medzi stranami sporu. V konaní nebolo sporné, že užívanie predmetného rodinného domu bolo žalobcovi povolené rozhodnutím Stavebného úradu obce Z. č. j. SÚ-2016/838/ Pa zo dňa 16.11.2016, v ktorom je deklarované, že predmetný rodinný dom je napojený samostatnou vodovodnou prípojkou na jestvujúcu studňu a z odôvodnenia tohto rozhodnutia vyplýva, že predložených dokladov a vykonanej ohliadky je možné konštatovať, že užívaním stavby nie je ohrozený život, zdravie a bezpečnosť osôb ani životné prostredie, a že skutočné realizovanie stavby alebo jej užívanie nebude ohrozovať verejný záujem, predovšetkým z hľadiska ochrany života a zdravia osôb, životného prostredia, bezpečnosti práce a technických zariadení. Stavebný úrad preto nezistil žiadne závady brániace užívaniu stavby, t.j. predmetného rodinnému domu žalobcu. Tiež je potrebné uviesť, že od kolaudácie rodinného domu žalobcu do podania návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia uplynulo viac ako 9 rokov. Žalobca teda v čase kolaudácie rodinného domu mal zabezpečený prístup k pitnej vode a v predmetnom konaní žiadnym spôsobom neosvedčil, že na jeho strane došlo k zmene pomerov, teda,

že by stratil prístup k pitnej vode, respektíve, že voda v studni stratila charakter pitnej vody, a že slúži už len ako úžitková voda, a preto si musí zabezpečovať pitnú vodu vo fľašiach. Žalobca podľa názoru odvolacieho súdu neosvedčil, že na jeho strane nastala nejaká skutočne dosť odôvodňujúce potrebu bezodkladne upraviť pomery medzi stranami sporu formou vydania neodkladného opatrenia, a to ani za použitia ním uvedeného nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky - 34. Je nesporné, že medzi stranami sporu pretrváva spor o tom, či predmetný vodovod vo vlastníctve žalovaného 1/ je verejný a či žalovaný 1 /žalovanému vznikla povinnosť v zmysle . Tento spor však nie je možné riešiť nariadením neodkladného neopatrenia, keďže na jeho vydanie neboli splnené predpoklady, ale v sporovom konaní na základe riadne vykonaného dokazovania.

24. Odvolací súd tiež prisvedčil námietke žalovaného 1/, že povinnosť, ktorá mu bola uložená neodkladným opatrením vo výroku I napadnutého uznesenia je nevykonateľná. Výrok je neurčitý, nie je z neho zrejmé, k akému verejnému vodovodu má žalovaný 1/umožniť pripojenie rodinného domu žalobcu a ani slovné spojenie "umožniť pripojenie" nie dostatočne určené na to, aby bolo možné bezduchý stanoviť aký konkrétny úkon má žalovaný 1 vykonať.

25. S poukazom na konštantnú judikatúru Ústavného súdu SR, ako aj Najvyššieho súdu SR odvolací súd uvádza, že nemusí dať odpoveď na všetky otázky/námietky nastolené stranou, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzal do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania (stranami sporu). Uvedené analogicky platí aj pre rozhodnutie o neodkladnom opatrení. Vzhľadom na uvedené ako aj na uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. zo dňa 30.11.2009, sa odvolací súd ďalšími odvolacími námietkami nezaoberal, pretože boli pre rozhodnutie odvolacieho súdu právne irelevantné.

26. Odvolací súd zastáva názor, že neboli splnené podmienky na potvrdenie, ani na zrušenie uznesenia súdu prvej inštancie v odvolaním napadnutej časti, a preto podľa uznesenie súdu prvej inštancie vo výroku I. zmenil tak, ako je uvedené vo výroku tohto uznesenia.

27. Podľa § 396 ods. 2 C.s.p, ak odvolací súd zmení rozhodnutie, rozhodne aj o nároku na náhradu trov na súde prvej inštancie.

28. Keďže žalovaný 1/ bol v plnom rozsahu úspešný, odvolací súd postupom podľa , v spojení s priznal mu nárok na náhradu trov prvoinštančného konania a aj nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%.

29. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v lehote 60 dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydal súdny úradník.

30. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 ( ).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej

otázky, pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( ). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (, ).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (, ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, alebo ak je dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ).