Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

8C/82/2015

Potvrdené rozhodnutím 8Co/137/2021
„ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Kataríny Beniačovej a členiek senátu Mgr. Zuzany Hartelovej a JUDr. Táne Rapčanovej, v spore žalobcu: K. Q., nar. XX.XX.XXXX, bytom K. F. X, W., právne zastúpený: ADVOKÁT ADRIANA HRDINOVÁ, s.r.o., so sídlom Vojtecha Spanyola 1726/13, Žilina, IČO: 47 245 841, proti žalovaným: 1/ K. H., rod. K., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom A. XX, L., 2/ S. H., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom A. XX, L., žalovaní 1/ a 2/ právne zastúpení : Advokátska kancelária JUDr. Macaláková & partners s.r.o., so sídlom J. Milca 11, Žilina, IČO: 50 925 288, o zaplatenie 24.500,- eur s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Žilina č.k. 8C/82/2015-334 z 26. mája 2021, takto rozhodol: Rozsudok okresného súdu potvrdzuje. Žalovaní v rade 1/ a 2/ majú voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %."

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina, v konaní pred sudkyňou JUDr. Mgr. Michaelou Priesolovou, v právnej veci žalobcu: A. B., 14.10.1982, trvale bytom A. C. X, D., štátny občan SR, právne zastúpený: JUDr. Adrianou Hrdinovou, advokátkou so sídlom Vojtecha Spanyola 1726/13, Žilina, proti žalovaným v rade 1/: A. E., D. A., nar. X.XX.XXXX, trvale bytom F. XX, G., štátna občianka SR, v rade 2/ H. E., nar. XX.XXX.XXXX, trvale bytom F. XX, G., štátny občan SR, obaja právne zastúpení: Advokátskou kanceláriou JUDr. Macaláková & partners s.r.o., IČO: 50925288, advokátkou so sídlom J. Milca 11, Žilina, o zaplatenie 24.500,- Eur s príslušenstvom, takto

rozhodol:

Súd žalobu v celom rozsahu z a m i e t a.

Žalovaní v rade 1/ a 2/ majú voči žalobcovi právo na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 13.2.2015 domáhal voči žalovaným v rade 1/ a 2/ zaplatenia sumy 24.500,- Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,25 % ročne z uvedenej sumy od 1.3.2014 až do zaplatenia a náhrady trov konania.

2. Žalobca žalobu skutkovo odôvodnil tým, že žalobca a žalovaní v rade 1/ a 2/ uzavreli dňa 22.10.2013 zmluvu o budúcej zmluve a „Kúpnu zmluvu“ v zmysle ust. a nasledovne , ktorého predmetom boli nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXXX a LV č. XXX pre katastrálne územie D. I., a to rodinný dom súp. č. XXX s priľahlými pozemkami špecifikovaný v žalobe. Kúpna cena nehnuteľnosti bola stanovená vo výške 167.500,- Eur, pričom sumu 4.500,- Eur uhradil žalobca dňa 6.9.2013, sumu 5.000,- Eur dňa 22.10.2013 a sumu 15.000,- Eur, t.j. spolu 24.500,- Eur. Dňa 20.2.2014 došlo k odstúpeniu od kúpnej zmluvy, na základe ktorého dňa 28.2.2014 žalobca ako kupujúci odovzdal predmet kúpy, o čom je spísaný aj protokol o odovzdaní a prevzatí domu. Predávajúci však kúpnu cenu napriek viacerým výzvam nevrátili. Posledná výzva na vrátenie je zo dňa 5.12.2014, ktorou vyzval právny zástupca žalobcu na zaplatenie sumy. S poukazom na žalobca tvrdil, že odstúpením od zmluvy sa zmluva zrušuje od začiatku, a každý z účastníkov zmluvy je povinný vrátiť druhému, čo mu dal. Okrem žalovanej istiny žiadal zaplatiť aj úrok z omeškania vo výške 5,25 % ročne z dlžnej sumy od 1.3.2014, t.j. odo dňa nasledujúceho po odstúpení od zmluvy a nahradiť trovy konania.

3. Žalovaní v rade 1/ a 2/ vo vyjadrení k žalobe doručenom súdu dňa 14.5.2015 (č.l. 26) namietali platnosť odstúpenia od zmluvy z dôvodov v nej uvedených, nakoľko žalobca namietal vady nehnuteľnosti, ktoré neboli v čase uzavretia zmluvy skryté. Žalovaní namietali, že s technickým stavom a materiálnym stavom nehnuteľností bol žalobca riadne oboznámený. Ďalej tvrdili, že žalobca nemohol odstúpiť od kúpnej zmluvy, nakoľko tá mala byť uzavretá až po uplynutí 14 rokov od uzavretia zmluvy o budúcej zmluve. Poukázali aj na to, že samotná zmluva je od počiatku pre žalovaných nevýhodná, pretože počíta so

splácaním kúpnej ceny až 14 rokov, pričom na samotnú nehnuteľnosť bolo zriadené vecné bremeno v prospech žalobcu. Zároveň namietali výšku uplatnenej sumy, pretože žalobca dom užíval od novembra 2013 do marca 2014, pričom za toto obdobie im prináleží nájomné v sume 3.200,- Eur. Okrem toho si uplatnili majetkovú ujmu v sume 5.000,- Eur, ktorá im vznikla v dôsledku činnosti žalobcu pri vyriešení uvedenej situácie a nemožnosti predať nehnuteľnosť inej osobe.

4. Dňa 10.3.2017 doručil žalobca skutkové a právne stanovisko (č.l. 69), v ktorom poukázal na znalecký posudok č. 8/2014, ktorý si dal vypracovať na stanovenie všeobecnej hodnoty domu. Z posudku vyplynuli rozsiahle vady domu a všeobecná cena nehnuteľnosti v sume 102.000,- Eur. Okrem toho zdôraznil, že počas obývania domu nechal odstrániť na vlastné náklady viaceré nedostatky - vymaľovanie miestnosti, oprava kotla, radiátorov, ventilov. Namietal uplatnené nároky titulom nájomného, ktoré neboli medzi stranami upravené. Rovnako namietal, že suma 4.500,- Eur bola vyplatená ako odmena sprostredkovateľovi, pričom osobne žalobca uhradil odmenu spoločnosti ALPIA, s.r.o. zo svojich finančných prostriedkov.

5. Po zmene zákonného sudcu súd dňa 19.11.2018 nariadil a vykonal pojednávanie za účasti žalobcu, jeho právneho zástupcu a právnej zástupkyne žalovaných v rade 1/ a 2/. Právny zástupca žalobcu uviedol, že žalobca platne odstúpil od zmluvy o budúcej zmluve súvisiacej s uzatvorením kúpnej zmluvy a zároveň žiadal od žalovaných vrátenie plnenia. Nakoľko došlo k zrušeniu zmluvy, sú si strany povinné vrátiť všetky vzájomné plnenia. Právna zástupkyňa žalovaných na jednej strane tvrdila, že žalovaní majú záujem o vyriešenie sporu dohodou, avšak nie v takom znení, ako žiada žalobca, t.j. zaplatením sumy 24.500,- Eur. Zároveň oznámila, že žalovaní sa medzičasom rozviedli. Okrem toho poukázala na to, že medzi stranami bola uzatvorená zmluva o budúcej zmluve, na základe ktorej sa zmluvné strany dohodli, že v budúcnosti sa bude uzatvárať kúpna zmluva s určitým obsahom. Kupujúci odstúpil od zmluvy, pričom v odstúpení sa vyjadril, že odstupuje od zmluvy o budúcej zmluve a zároveň od kúpnej zmluvy, pričom uvedené nie je možné, nakoľko v zmysle § 48 je odstúpenie možné, len ak je to medzi stranami dojednané. Okrem toho nebolo možné odstúpiť od kúpnej zmluvy, nakoľko tá nenadobudla účinnosť, pretože tá bola dohodnutá až po uplynutí 14 rokov od momentu uzavretia zmluvy o budúcej zmluve. Okrem toho namietala v žalobe uvedené vady nehnuteľnosti, pretože pre vady možno odstúpiť od kúpnej zmluvy, len ak vec nie je možné užívať, ak je vec neupotrebiteľná. Poznamenala, že žalovaní obdržali iba sumu 20.000,- Eur, pretože sumu 4.500,- Eur obdržala realitná kancelária, ktorá nepracovala pre predávajúcich, ale pracovala pre kupujúcich. Táto suma sa preto žalovaným nedostala do dispozície, preto v tejto časti nemožno požadovať vrátenie toho, čo neobdržali. Zdôraznila, že zmluva bola pre žalovaných postavená veľmi nevýhodne, pretože zmluvný vzťah má trvať ďalších 14 rokov. Okrem toho došlo k zriadeniu vecného bremena, v zmysle ktorého majú žalovaní zakázané nakladať s nehnuteľnosťou. V závere uviedla, že žalovaná v rade 1/ je ochotná uhradiť žalobcovi maximálne sumu 10.000,- Eur, avšak uprednostňuje dohodu medzi stranami. Pojednávanie bolo odročené na 11.2.2019 za účelom odstránenia nejasnosti a v zastúpení žalovaného v rade 2/, zistenia, či žalovaní v rade 1/ a 2/ boli právoplatne rozvedení a či bolo ich bezpodielové spoluvlastníctvo vyporiadané.

6. Na pojednávaní dňa 11.2.2019 súd na zhodnú žiadosť strán sporu o odročenie poednávania v súlade s ustanovením konanie prerušil na 3 mesiace. Dňa 6.5.2019 doručil právny zástupca žalobcu súdu žiadosť o pokračovanie v konaní, nakoľko k dohode medzi stranami sporu nedošlo. Súd preto uznesením zo dňa 14.8.2019 rozhodol o pokračovaní v konaní.

7. Následne súd vo veci nariadil a dňa 2.12.2019 vec prejednal za účasti žalobcu, jeho právneho zástupcu a právnej zástupkyne žalovaných. Právny zástupca žalobcu po predbežnom právnom posúdení uviedol, že žalobca si nárok uplatňuje titulom bezdôvodného obohatenia. Právna zástupkyňa žalovaných predložila súdu rozsudok o rozvode manželstva žalovaných v nemeckom jazyku a zároveň poukázala na to, že k platnému odstúpeniu od zmluvy o budúcej kúpnej zmluve dôjsť nemohlo, a tak žalobca nemá nárok na zaplatenie sumy, ktorá je predmetom sporu. Ďalej poukázala na neúspešné mimosúdne rokovania. Súd pojednávanie odročil za účelom doručenia úpravy žalobného návrhu.

8. Dňa 18.12.2019 doručil právny zástupca žalobcu úpravu žaloby (č.l 195), pričom v podaní uvádza, že žalovaným v rade 1/ a 2/ uhradil titulom zmluvy o budúcej kúpnej zmluvy tri časti kúpnej ceny v sume 24.500,- Eur, pričom žalovaní mu ju nevrátili, čím sa bezdôvodne obohatili. Súd zmenu žaloby pripustil uznesením zo dňa 7.1.2020.

9. Dňa 13.2.2020 doručila právna zástupkyňa žalovaných súdu vyjadrenie (č.l. 214), v ktorom teoreticky vymedzila jednotlivé skutkové podstaty bezdôvodného obohatenia a tvrdila, že v prejednávanej veci nemohlo dôjsť k bezdôvodnému obohateniu na strane žalovaných, nakoľko ich konanie nenapĺňa žiadnu zo skutkových podstát bezdôvodného obohatenia, pretože žalobca im plnil na základe zmluvy o budúcej kúpnej zmluve. Z opatrnosti vzniesla námietku premlčania, nakoľko k bezdôvodnému obohateniu by muselo dôjsť už 22.10.2013.

10. Na pojednávaní dňa 17.2.2020 súd na žiadosť právneho zástupcu žalovaného odročil na 1.4.2020 z dôvodu, že vyjadrenie žalovaných mu bolo doručené dňa 16.2.2020 a nemal priestor sa s nim oboznámiť.

11. Dňa 24.2.2020 doručil vyjadrenie vo veci žalobca (č.l. 233), v ktorom uviedol, že svoj nárok si uplatňuje s ohľadom na predbežné právne posúdenie zo strany súdu titulom bezdôvodného obohatenia. Poukázal pritom na znenie zmluvy o budúcej zmluve, v zmysle ktorej malo dôjsť k uzavretiu kúpnej zmluvy najneskôr do 22.10.2024, no keďže nedošlo doposiaľ k uzavretiu kúpnej zmluvy, sú mu žalovaní povinní vrátiť sumu 24.500,- Eur, pretože neuzavretím zmluvy sa obohatili na úkor žalobcu. K námietke premlčania uviedol, že doteraz vykonané dokazovanie je dostatočným podkladom pre vrátenie časti kúpnej ceny.

12. Súd následne opakovane odročil pojednávanie, a to z dôvodu opatrení súvisiacich s šírením ochorenia COVID-19, prípadne na žiadosť právneho zástupcu žalobcu z dôvodu jeho nepriaznivého zdravotného stavu. Následne súd opakovane odročil pojednávanie dňa 3.5.2021, na ktorom otec žalobcu tvrdil, že žalobca sa nachádza v zahraničí, pričom sa dozvedel iba o termíne pojednávania, nedozvedel sa o ukončení zastupovania JUDr. Potockým. Z dôvodu pochybností o splnení procesných podmienok na strane žalobcu spojených s ukončením právneho zastúpenia žalobcu súd pojednávanie odročil na 26.5.2021 a vyzval bývalého právneho zástupcu žalobcu - JUDr. Potockého, aby preukázal súdu včasné nastúpenie účinkov ukončenia právneho zastupovania. JUDr. Potocký obratom súdu oznámil, že žalobcovi bolo zaslané oznámenie o ukončení právneho zastúpenia doporučenou poštou a po prevzatí si telefonicky dohodli termín, pričom po doklady si prišiel do advokátskej kancelárie, pričom doručovanie oznámenie vyplýva z oznámenia zo dňa 21.5.2021 a podacieho lístka.

13. Na pojednávaní dňa 26.5.2021 súd vec prejednal a rozhodol za účasti právnych zástupkýň strán sporu. Právna zástupkyňa žalobcu po prevzatí právneho zastúpenia na pojednávaní namietala spornosť pasívnej vecnej legitimácie žalovaných, nakoľko nie je zrejmé, či sú po rozvode manželstva podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľností, prípadne či došlo k vyporiadaniu BSM. Namietala predloženie rozhodnutia o rozvode v nemeckom jazyku a dožadovala sa jeho prekladu. Zdôraznila, že samotný rozvod manželstva v tomto smere neznamená zmenu solidarity alebo zánik solidárneho vzťahu. K námietke aktívnej legitimácie žalobcu zo strany žalovaných iba zdôraznila, že žalobca nie je a ani nebol ženatý, a tak je nesporne vecne legitimovaný výlučne on. Vo vzťahu k právnemu názoru súdu o absencii odstúpenia od zmluvy poukázala na Protokol o odovzdaní a prevzatí domu podpísaný rodičmi žalovaných, čo nimi rozporované nebolo. Okrem toho uviedla, že po odovzdaní domu došlo k prepisu energii na žalovaných. Túto listinu podpísala dňa 16.04., už z týchto dokumentov je zrejmé, že účastníci sporu sa najneskôr toho 16.04., kedy je podpísaný tento dokument pani E. dohodli na zrušení budúcej kúpnej zmluvy, keďže pani E. týmto spôsobom vyjadrila súhlas so zemnou odberateľa na odbernom mieste, ktoré prešlo z pána B. na ňu. Vzhľadom na to k zrušeniu zmluvy predsa len došlo, a to faktickými a právnymi úkonmi oboch zmluvných strán, ktoré smerovali k ukončeniu vzájomného vzťahu, vytvoreného na základe zmluvy zo dňa 22.10.2013. Pani E. týmto v podstate akceptovala prejav pána B. od zmluvy odstúpiť, resp. túto zmluvu zrušiť. K žalovanými uplatnenému nájomnému uviedla, že z obsahu zmluvy vyplýva, že žalobca nehnuteľnosť neužíval bez právneho dôvodu, naopak, užíval ju v zmysle zmluvy, následného odovzdania domu do užívania a vrátenia do rúk rodičov žalovanej. Z tej budúcej kúpnej zmluvy, ani zo zmluvy o budúcej kúpnej zmluve nevyplýva, že žalovaní by mali nejaký právny nárok na takéto žiadanie si nájomného alebo teda nejaké takéto nároky. V celej zmluve nie je žiadna zmienka o tom, že v prípade zrušenia zmluvy si predávajúci majú právo nárokovať takéto nájomné. Okrem toho žalobca túto nehnuteľnosť užíval od novembra do februára, platil všetky náklady spojené s bývaním v tejto nehnuteľnosti. Takisto nehnuteľnosť zveľaďoval úpravami. Opätovne zotrvala na zrušení zmluvy o budúcej kúpnej zmluvy jednak pre zistené vady, ako aj preto, že mu bolo bránené v prístupe k nehnuteľnostiam, a to rodičmi žalovanej, v ktorej prospech je zriadené vecné bremeno - právo prechodu, prejazdu cez pozemky cudzie. Tieto cudzie pozemky to sú pozemky jej

rodičov. Pokiaľ ide o nehnuteľnosti ako je dom, ako je garáž, ktoré sú zapísané na samostatnom liste vlastníctva, prístup k týmto nehnuteľnostiam na LV č. XXXX nie je riešený vecným bremenom práva prístupu a prechodu k týmto nehnuteľnostiam. Zmluvu považovala za neurčitú, pričom pozemky nie sú v BSM žalovaných ako je uvedené v zmluve, ale sú vo výlučnom vlastníctve pani E.. Toto bola aj zásadná skutočnosť napr. pre ktorú odmietol zapísať Zmluvu o zriadení vecného bremena kataster, ktorý takisto na toto poukázal, že v zmluve o zriadení vecného bremena sa takisto hovorilo o tom, že sú to nehnuteľnosti, ktoré patria do BSM, pričom aj kataster zistil, že tomu tak nie je. Rodičia pani E. v podstate po celý čas robili problémy žalobcovi. V Zmluve o budúcej kúpnej zmluve z 22.10.2013 nie je jediné ustanovenie, ktoré by hovorilo o tom, že kupujúci bol oboznámený so stavom nehnuteľnosti, ani s tým, že prístup k domu a garáži je realizovaný po cudzích pozemkoch. K návrhu kúpnej zmluvy uviedla, že obsahuje ustanovenia, ktoré spôsobujú účinnosť, alebo ich účinnosť nastáva podpisom Zmluvy o budúcej kúpnej zmluve, to je to prevzatie nehnuteľnosti a jej užívanie kupujúcim. Právna zástupkyňa žalobcu opravila znenie žalobného návrhu, ktorý súd pripustil v znení, že žalovaní v rade 1/ a 2/ sú povinní spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi sumu 24.500,- eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,25 % ročne zo sumy 24.500,- Eur od 01.05.2014 do zaplatenia, a to do 15 dní od právoplatnosti rozsudku. Právna zástupkyňa žalovaných argumentáciu žalobcu považovala za nadbytočnú a účelovú, ktorá nemôže zvrátiť výsledok vo veci. Vo vzťahu k zmenenej žalobe uviedla, že nárok si žalobca uplatňuje titulom bezdôvodného obohatenia, pričom v prejednávanej veci to nejde o naplnenie žiadnej zo skutkových podstát upravených v . Zdôraznila, že žalovaní neuznávajú platnosť odstúpenia od zmluvy, pretože nie je zrejmé, na základe akého aktu k nemu došlo, keďže v zmluve dodnes nie je založený žiaden doklad, žiadna listina, ktorá by nejakým spôsobom osvedčovala, že došlo k platnému odstúpeniu od zmluvy. List právnej zástupkyne, JUDr. Polkovej, bol datovaný až po tom, čo malo údajne dôjsť k odstúpeniu od zmluvy a z tohto listu vyplýva, že v tom čase sa iba navrhovalo nejaké mimosúdne rokovanie zo strany žalobcu smerujúce k ukončeniu zmluvy, ktorej výsledkom by bolo odstúpenie od zmluvy. Čiže samotný akt odstúpenia od zmluvy je sporný. K samotnej zmluve o budúcej zmluve uviedla, že je v nej predmet špecifikovaný dostatočne určite, zmluva je riadne datovaná, je podpísaná obidvoma účastníkmi zmluvných strán, podpisy sú úradne overené. Tvrdenie žalobcu, že k odstúpeniu od zmluvy malo dôjsť konkludentným úkonom, odmietla. Ani doklad o prevzatí nehnuteľnosti nemôže založiť zrušenie zmluvy, nakoľko ho nepodpísali žalovaní, ale rodičia žalovanej. Samotný prepis a zmena odberateľa nemôžu byť konkludentným prejavom vôle. K námietke žalobcu, že nehnuteľnosť bola v neobývateľnom stave uviedla, že žalobca dom užíval a s jeho stavom sa oboznámil pred podpisom zmluvy, a tak je uvedené tvrdenie účelové. K tvrdeniu, že žalobca bol uvedený do omylu žalovanými, právna zástupkyňa zdôraznila, že celý proces sprostredkúvala realitná kancelária Alpia. Bola to realitná kancelária, ktorú si najal žalobca, čo vyplýva aj zo Zmluvy o sprostredkovaní. Táto skutočnosť nemôže byť podľa môjho názoru dôvodom neplatnosti zmluvy, keďže údaje o vlastníckych vzťahoch a vecných bremenách a o tom, aké sú pomery v užívacích právach nehnuteľnosti na mieste samom vyplývali z verejne dostupných registrov. Žalobca sa s nehnuteľnosťou oboznámil ohliadkou na mieste samom, čo aj v zmluve potvrdil. V závere poznamenala, že žalovaní ponúkali v priebehu sporu vo februári 2019 dohodu, v ktorej ponúkali vrátenie sumy 17.200,- €, kde táto suma vlastne pozostáva z kúpnej ceny, od ktorej je odrátaná provízia realitnej kancelárie vo výške 4.500,- € a nájom vo výške 2.800,- €. V závere žiadala žalobu zamietnuť a žalovaným v rade 1/ a 2/ priznať náhradu trov konania. Súd následne vykonal dokazovanie oboznámením listinných dôkazov a vec posúdil podľa nižšie citovaných zákonných ustanovení:

14. Podľa (ďalej iba „OZ“), písomne uzavretá dohoda sa môže zmeniť alebo zrušiť iba písomne.

15. Podľa od zmluvy môže účastník odstúpiť, len ak je to v tomto alebo v inom zákone ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté.

16. Podľa odstúpením od zmluvy sa zmluva od začiatku zrušuje, ak nie je právnym predpisom ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté inak.

17. Podľa až 3 : 1) Účastníci sa môžu písomne zaviazať, že do dohodnutej doby uzavrú zmluvu; musia sa však pritom dohodnúť o jej podstatných náležitostiach. 2) Ak do dohodnutej doby nedôjde k uzavretiu zmluvy, možno sa do jedného roka domáhať na súde, aby vyhlásenie vôle bolo nahradené súdnym rozhodnutím. Právo na náhradu škody tým nie je dotknuté.

3) Tento záväzok zaniká, pokiaľ okolnosti, z ktorých účastníci pri vzniku záväzku vychádzali, sa do tej miery zmenili, že nemožno spravodlivo požadovať, aby sa zmluva uzavrela.

18. Podľa , ustanovenie sa použije primerane aj na zmluvy, ktorými sa účastníci dohodli, že obsah zmluvy bude ešte doplnený, pokiaľ pritom dali nepochybne najavo, že zmluva má platiť, aj keby k dohode o zvyšku obsahu zmluvy nedošlo.

19. Podľa účastníci môžu uzavrieť i takú zmluvu, ktorá nie je osobitne upravená; zmluva však nesmie odporovať obsahu alebo účelu tohto zákona.

20. Podľa , právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej ( až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

21. Podľa až 3 : 1) Právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil. (2) Najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia premlčí za tri roky, a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa, keď k nemu došlo. (3) Ak sú účastníci neplatnej alebo zrušenej zmluvy povinní navzájom si vrátiť všetko, čo podľa nej dostali, prihliadne súd na námietku premlčania len vtedy, ak by aj druhý účastník mohol premlčanie namietať.

22. Podľa a : (1) Kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať. (2) Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

23. Podľa predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor koho sa získal. Ak toho, na úkor koho sa získal, nemožno zistiť, musí sa vydať štátu.

24. Podľa ak je zmluva neplatná alebo ak bola zrušená, je každý z účastníkov povinný vrátiť druhému všetko, čo podľa nej dostal.

25. Podľa každý z účastníkov si môže vymieniť odstúpenie od zmluvy a dojednať pre ten prípad odstupné. Kto zmluvu splní aspoň sčasti alebo prijme hoci len čiastočné plnenie, nemôže už od zmluvy odstúpiť, ani keď poskytne odstupné.

26. Podľa , z kúpnej zmluvy vznikne predávajúcemu povinnosť predmet kúpy kupujúcemu odovzdať a kupujúcemu povinnosť predmet kúpy prevziať a zaplatiť zaň predávajúcemu dohodnutú cenu.

27. Podľa a : (1) Ak dodatočne vyjde najavo vada, na ktorú predávajúci kupujúceho neupozornil, má kupujúci právo na primeranú zľavu z dojednanej ceny zodpovedajúcu povahe a rozsahu vady; ak ide o vadu, ktorá robí vec neupotrebiteľnou, má tiež právo od zmluvy odstúpiť. (2) Právo odstúpiť od zmluvy má kupujúci aj vtedy, ak ho predávajúci ubezpečil, že vec má určité vlastnosti, najmä vlastnosti vymienené kupujúcim, alebo že nemá žiadne vady, a toto ubezpečenie sa ukáže nepravdivým.

28. Podľa a : 1) Dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení. (2) Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

29. Podľa ust. nariadenia Vlády SR č. v znení nariadenia Vlády SR č. účinnom od 1.2.2013, výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky.

30. Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané a nesporné, že medzi stranami sporu došlo dňa 22.10.2013 k uzavretiu zmluvy o budúcej zmluve s obsahovým znením návrhu kúpnej zmluvy (úplné znenie na č.l. 31 a nasledovne). Zmluvu o budúcej zmluve možno za súčasného právneho stavu považovať za typickú pomenovanú zmluvu, ktorá aj keď je upravená v tejto časti platí ako všeobecný, právne záväzný a vynútiteľný základ pre uzavieranie rozmanitých zmlúv, pri ktorých sa ešte nemožno dohodnúť o všetkých obsahových náležitostiach. Takto je vyjadrený aj účel tejto zmluvy. Zmluvu o budúcej zmluve možno uzavrieť o pomenovaných i nepomenovaných (hybridných) zmluvách. Forma zmluvy o budúcej zmluve je obligatórne písomná. Súvisí to s účelom takejto zmluvy, a preto sa písomná forma vzťahuje aj na zmluvy, ktoré sa inak nemusia uzavrieť v písomnej forme. Nedodržanie písomnej formy spôsobuje neplatnosť zmluvy o budúcej zmluve. Určenie doby, do ktorej sa má konečná zmluva uzavrieť, je obligatórnou súčasťou zmluvy o budúcej zmluve a tiež predpokladom jej platnosti. K určeniu doby musí dôjsť nepochybným, určitým a zrozumiteľným spôsobom, ktorý sa však nemusí viazať na konkrétny dátum. Stačí, keď sa táto doba určí tak, že zmluva sa uzavrie do toho okamihu, keď nastane určitá udalosť alebo právna skutočnosť, ktorá nepochybne nastane, avšak nevie sa, kedy nastane. Zmluva o budúcej zmluve však musí obsahovať podstatné náležitosti zmluvy, ktorá má byť uzavretá. Tieto náležitosti sú ustanovené v kogentných ustanoveniach zákona alebo môžu vyplývať z dohody účastníkov. V prejednávanej veci Zmluva o budúcej zmluve upravuje povinnosť zmluvných strán – žalobcu a žalovaných v rade 1/ a 2/ uzavrieť kúpnu zmluvu najneskôr do 22.10.2024 vrátane. Z článku II. bod 2 vyplýva, že obsah kúpnej zmluvy doplnia alebo opravia pred jej podpisom tak, aby bol v súlade s aktuálnym materiálnym a technickým stavom predmetu kúpnej zmluvy. V článku III. zmluvy o budúcej zmluve je upravený spôsob platby tak, že pri podpise zmluvy o budúcej zmluvy zaplatí žalobca ako kupujúci sumu 4.500,- Eur ako rezervačnú zálohu na základe zmluvy o sprostredkovaní so zálohousúvisiacich s kúpou nehnuteľností zo dňa 6.9.2013. Ďalej je upravená úhrada sumy 15.000,- Eur v hotovosti v deň podpisu zmluvy o budúcej zmluve ako druhú časť kúpnej ceny. Tretia časť kúpnej ceny vo výške 5000,- Eur mala byť uhradená formou bezhotovostného prevodu v deň podpisu kúpnej zmluvy. Štvrtá časť kúpnej ceny mala byť uhradená v splátkach vo výške 10.000,- Eur, a to počnúc od 14.10.2014 ročne, s tým, že posledná splátka bude uhradená najneskôr 14.10.2028. V článku IV. Zmluvy o budúcej zmluve je uvedený samotný návrh znenia kúpnej zmluvy. V článku V. sú upravené ostatné ustanovenia vrátane ustanovenia o zmluvnej pokute. Článok VI. obsahuje záverečné ustanovenia . V žiadnom z článku zmluvy o budúcej zmluvy nie je obsiahnutá úprava odstúpenia od kúpnej zmluvy. Súd má za to, že zmluva o budúcej kúpnej zmluve uzavretá medzi stranami sporu je platná, nakoľko bola uzavretá písomne, obsahuje formálne náležitosti, ktoré má mať uzavretá kúpna zmluva a je v nej určená doba, do ktorej sa má budúca zmluva uzavrieť.

31. Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že žalobca pri podpise zmluvy uhradil sumu 4.500,- Eur ako rezervačnú zálohu, ktorá mala byť započítaná na úhradu kúpnej ceny a osobitne následne zúčtovaná na sprostredkovateľskú odmenu, ktorá mala byť osobitne započítaná ako sprostredkovateľská odmena. Zmluva o sprostredkovaní zo dňa 6.9.2013 (č.l. 45) bola uzavretá medzi žalobcom a spoločnosťou nehnuteľnosti – alpia, s.r.o., t.j. nešlo o trojstranný právny akt, ktorého by boli zmluvnou stranou aj žalovaní. Zo Zmluvy o sprostredkovaní zo dňa 6.9.2013 vyplýva, že odplata má byť vyplatená žalobcom vo výške 5 % z kúpnej ceny do 14 dní od vzniku nároku na odplatu s poukazom na .

32. Medzi stranami nebolo sporné, že žalobca dňa 22.10.2013 uhradil žalovanému v rade 2/ sumu 15.000,- Eur ako druhú časť kúpnej ceny v hotovosti, čo vyplýva z príjmového pokladničného dokladu a dňa 22.10.2013 uhradil hotovostným vkladom na účet žalovaného v rade 2/ sumu 5.000,- Eur ako prvú splátku za dom (č.l. 12). Žalobca tvrdil, že dňa 20.2.2014 odstúpil od zmluvy, pričom predmet kúpy – rodinný dom odovzdal, o čom bol spísaný protokol o odovzdaní rodinného domu s rodičmi žalovanej v rade 1/, a to A. A. a A. A., dňa 28.2.2014.

33. V priebehu sporu mal súd za preukázané, že zo strany žalobcu nedošlo k platnému odstúpeniu od zmluvy, na ktoré v žalobe poukazoval, nakoľko absentuje samotná listina o odstúpení od zmluvy, no predovšetkým samotná možnosť odstúpenia nevyplýva z obsahu zmluvy ani žiadneho dodatku k zmluvy.

Na jednej strane žalobca tvrdil, že odstúpil k kúpnej zmluvy (prípadne zmluvy o budúcej kúpnej zmluve), no odstúpenie od zmluvy nepreukázal. Okrem toho súd nemal za preukázané, že nárok na odstúpenie od zmluvy bol medzi stranami dohodnutý a rovnako nevyplýva zo zákona ( ). Na základe týchto skutočnosti žalobca v priebehu sporu zmenil právny dôvod podanej žaloby a nárok na zaplatenie si uplatnil titulom bezdôvodného obohatenia.

34. Bezdôvodné obohatenie je právny inštitút, ktorý vznik obohatenia viaže na to, že na takéto obohatenie nie je právny dôvod, žiadna zmluva resp. dohoda alebo zákonné ustanovenie, čiže ide o obohatenie neoprávnené, v minulosti sa tiež nazývalo neoprávnený majetkový prospech. Pre vznik zodpovednosti za bezdôvodné obohatenie nie je nevyhnutné, aby k tomuto obohateniu došlo úmyselne alebo nejakým protiprávnym úkonom (napríklad trestným činom krádeže alebo sprenevery), aj keď to nie je vylúčené. Samotné zákony však predpokladajú určité situácie, kedy konaním, ktoré je práveže v súlade s právom, vzniká bezdôvodné obohatenie. K vzniku bezdôvodného obohatenia môže dôjsť aj úplne bez vôle zúčastnených subjektov (napríklad v dôsledku zmeny právnej úpravy, v dôsledku nepredvídanej udalosti nezávislej na vôli účastníkov a i.). Je neprípustné, aby sa niekto obohacoval na úkor druhého bez toho, aby na to mal nejaký právny dôvod, preto je nevyhnutné, aby ten, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatil, musel obohatenie vydať. Predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor koho sa získal. Ak toho, na úkor koho sa získal, nemožno zistiť, musí sa vydať štátu. Musí sa vydať všetko, čo sa nadobudlo bezdôvodným obohatením. Ak to nie je dobre možné, najmä preto, že obohatenie spočívalo vo výkonoch (napríklad vo vykonaní určitých prác), teda ak plnenie malo nehmotný charakter, prípadne ak sa predmet obohatenia zničil, musí sa poskytnúť relutárna, teda peňažná náhrada.

35. Z dikcie ustanovenia , ktorá definuje bezdôvodné obohatenie jednoznačne vyplýva, že bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov. Súd má za to, že v danej veci nejde o plnenie žalobcu bez právneho dôvodu, nakoľko plnil na základe zmluvy o budúcej kúpnej zmluvy, ktorej účinky trvajú do 22.10.2024. Súd taktiež vyhodnotil predmetnú zmluvu ako platnú, a tak nejde o plnenie neplatného právneho úkonu. Rovnako súd nevzhliadol v danej veci, že by išlo o prípad plnenia z právneho dôvodu, ktorý odpadol, a to práve z dôvodu pretrvávajúcich účinkov zmluvy o budúcej kúpnej zmluve. Poslednou skutkovou podstatou bezdôvodného obohatenia je majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov, ktoré rovnako v danej veci neboli preukázané ani tvrdené.

36. V prejednávanej veci súd dospel k záveru, že žalobca nepreukázal, na základe čoho malo dôjsť k bezdôvodnému obohateniu, nakoľko je zrejmé, že žalobca plnil na základe právneho dôvodu, ktorým je zmluva o budúcej kúpnej zmluve, ktorá je doposiaľ účinná, pričom v zmysle zmluvy sa strany dohodli, že k uzavretiu kúpnej zmluvy má dôjsť najneskôr do 22.10.2024. Zároveň súd opätovne konštatuje, že žalobca nepreukázal platné odstúpenie od kúpnej zmluvy, resp. nepreukázal jej neúčinnosť či neplatnosť.

37. Vo vzťahu k argumentácii žalobcu po zmene právneho zástupcu, z ktorej vyplývala pochybnosť o platnosti samotnej zmluvy o budúcej kúpnej zmluvy a tiež o jej určitosti, súd poznamenáva, že zmluva o budúcej zmluve má náležitosti ustanovené zákonom. Skutočnosť, že si strany v zmluve, prípadne jej doplnení nedohodli podmienky odstúpenia k zmluvy, na tejto skutočnosti nič nemení a zmluvu nečiní neplatnou. Obsah zmluvy nie je neurčitý, nakoľko obsahuje základné údaje o predmete kúpy, zmluvných stranách, spôsobe úhrady kúpnej ceny a doby, do ktorej sa má budúca zmluva uzavrieť. V priebehu sporu sa strany zhodli, že zmluva je nevýhodná pre obe strany, avšak samotná „nevýhodnosť“ nie je dôvodom jej neplatnosti. Naopak, je odrazom zmluvnej voľnosti a skutočnosti, že strany k takto formulovanému obsahu zmluvy dospeli po vzájomných rokovaniach a v čase uzavretia zmluvy sa na jej obsahu zhodli, t.j. v danom čase jej obsah považovali za výhodný a vhodný pre obe strany. Argumentácia právnej zástupkyne žalobcu o uvedení žalobcu do omylu ohľadom stavu nehnuteľnosti či existencii vecných bremien na nehnuteľnosti v danej veci neobstojí. So stavom nehnuteľnosti sa žalobca oboznámil, čo prehlásil v zmluve o sprostredkovaní zo dňa 6.9.2013 (č.l. 45), kde v článku II. bod 3 je uvedené: „Záujemca prehlasuje, že mu je predmet kúpy (nehnuteľnosti špecifikované v čl. I tejto zmluvy) známy, že sa oboznámil s jeho celkovým stavom, a že ho nadobudne v celosti, za kúpnu cenu vo výške stanovenej v článku I. tejto zmluvy, tak ako stojí a leží“. Súd mal preto za preukázané, že žalobca sa so stavom nehnuteľnosti oboznámil pri obhliadke nehnuteľnosti. O existencii

tiarch – vecných bremien na predmetnej nehnuteľnosti, prípadne so stavom priľahlých nehnuteľností sa žalobca mohol oboznámiť okrem iného aj z verejného dostupného registra - katastrálneho portálu. Súd zároveň zdôrazňuje, že spolu s uzavretím zmluvy o budúcej kúpnej zmluve strany sporu uzavreli zmluvu o zriadení vecného bremena zo dňa 22.10.2013 (č.l. 76), v zmysle ktorej vlastníci nehnuteľnosti – žalovaní v rade 1/ a 2/ nemôžu počas doby 14 rokov dať nehnuteľnosti do prenájmu, založiť, predať, darovať, zameniť, ručiť s nehnuteľnosťami v prospech tretích osôb, vložiť nehnuteľnosť ako nepeňažný vklad do obchodné spoločnosti a podobne. Zriadením vecného bremena v prospech žalobcu došlo k obmedzeniu dispozičných práv s nehnuteľnosťami žalovanými. Na základe týchto skutočností súd dospel k záveru, že žalobca nebol uvedený do omylu, v čase uzavretia zmluvy sa strany na jej znení, ktoré neodporuje zákonu ani dobrým mravom, dohodli, čo podlieha zmluvnej voľnosti strán. Navyše súd poznamenáva, že uzavretie zmluvy v kontexte zmluvy o zriadení vecného bremena, poskytnutia rodinného domu do jeho užívania ešte v čase, keď nebol vo vlastníctve žalobcu, sa javí ako výhodnejšie práve pre žalobcu.

38. Súd považuje za potrebné sa osobitne vyjadriť k žalobcom tvrdenému konkludentnému odstúpeniu od zmluvy o budúcej zmluve, ktorý odvodzoval od odovzdania nehnuteľnosti dňa 28.2.2014 rodičom žalovanej v rade 1/ a prepisu energii na žalovaných. Uvedené tvrdenie nemá oporu v zákone ani v zistenom skutkovom stave. Súd poznamenáva, že žalobca v priebehu konania nepoprel a medzi stranami nebolo sporné, že užíval nehnuteľnosti od novembra 2013 do februára 2014. Právny dôvod užívania nehnuteľnosti však strany sporu nepreukázali, a tak má súd za to, že išlo o osobitnú dohodu strán. Následne vo februári odovzdal nehnuteľnosti rodičom žalovanej v rade 1/, pričom oprávnenie vykonávať akékoľvek právne úkony za žalovaných týmto osobám z ničoho nevyplýva. Ani samotné odovzdanie nehnuteľnosti a už vôbec nie prepis odberateľa zo žalobcu na žalovaných nemá vplyv na odstúpenie od zmluvy. Je totiž nesporné, že žalovaní v rade 1/ a 2/ boli a aj v čase rozhodovania súdu sú vlastníkmi nehnuteľností, a tak je tiež nesporné, že môžu byť evidovaní ako odberatelia energii. Rovnako je nesporné, že vlastný majetok – predmetné nehnuteľnosti môžu užívať. Užívanie nehnuteľnosti žalobcom v danom čase bolo vecou dohody strán, ktorá nemá vplyv na platnosť či neplatnosť zmluvy o budúcej zmluve a nepreukazuje ani prípadné „konkludentné“ odstúpenie od zmluvy, nakoľko je zrejmé, že samotné odstúpenie od zmluvy o budúcej kúpnej zmluvy v prejednávanej veci nie je možné, nakoľko nevyplýva zo zákona ani z dohody strán, pretože v samotnej zmluve o budúcej kúpnej zmluve úprava odstúpenia od zmluvy absentuje.

39. Súd v tomto bode považuje za potrebné vyjadriť sa k protinávrhu žalovaných v rade 1/ a 2/, ktorým si uplatnili voči žalovanému nárok titulom nájomného v sume 3.200,- Eur a náhradu nemajetkovej ujmy v sume 5.000,- Eur. Súd má za to, že žalovaní tento nárok nijakým spôsobom neodôvodnili a nepreukázali, nakoľko nebolo sporné, že v čase užívania nehnuteľnosti náklady s jej užívaním hradil samotný žalobca. Medzi stranami sporu nebola preukázaná existencia nájomnej zmluvy či iného právneho titulu, od ktorého by si odvodzovali nárok na úhrady nájomného. Ani dôvodnosť nároku na náhradu nemajetkovej ujmy žalovaní nepreukázali. Preto súd tento nárok žalovaných považoval za procesnú obranu ( ), ktorej dôvodnosť žalovaní v rade 1/ a 2/ nijakým spôsobom nepreukázali.

40. Vo vzťahu k námietke premlčania vznesenej žalovanými v rade 1/ a 2/ súd konštatuje, že nárok z bezdôvodného obohatenia sa premlčí v zmysle v dvojročnej subjektívnej premlčacej lehote na uplatnenie práva na vydanie bezdôvodného obohatenia je stanovený na okamih získania subjektívnej vedomosti oprávneného o tom, že k bezdôvodnému obohateniu došlo a kto sa na jeho úkor obohatil. Oba predpoklady musia byť splnené súčasne a až týmto časovým okamihom dochádza k zrodu bezdôvodného obohatenia. Objektívna (3-ročná) premlčacia lehota začína plynúť odo dňa, kedy k bezdôvodnému obohatenia došlo. Súd v odseku 36. Odôvodnenia konštatoval, že nevzhliadol žiaden z dôvodov bezdôvodného obohatenia, a tak má za to, že reálne k bezdôvodnému obohateniu na strane žalovaných v rade 1/ a 2/ nedošlo. Z dôvodu neexistencie bezdôvodného obohatenia, sa nárok uplatnený žalobcom ani nemohol premlčať. Z opatrnosti však súd dodáva, že ak by aj došlo k bezdôvodnému obohateniu na strane žalovaných, je zrejmé, že nárok titulom bezdôvodného obohatenia uplatnený v roku 2019 je premlčaný, pretože plnenia uplatnené žalobcov vo výške 20.000,- Eur prijali v roku 2013.

41. Na základe vyššie konštatovaných dôvodov, súd žalobu v celom rozsahu zamietol. V závere súd poznamenáva, že skutočnosť, že sú žalovaní v rade 1/ a 2/ rozvedení a prípadné skúmanie, či došlo k vyporiadaniu ich bezpodielového spovlastníctva dohodou, rozhodnutím súdu či zákonnou

domnienkou, nemá vplyv na rozhodnutie vo veci a iba by nedôvodne predlžovalo konanie. Súd preto ďalšie dokazovanie ohľadom procesného spoločenstva žalovaných v rade 1/ a 2/ nepovažoval za potrebné, účelné a najmä hospodárne, a to predovšetkým s ohľadom na záveru súdu o nedôvodnosti žaloby. Súdu v danom štúdiu konania a dokazovania postačovalo konštatovanie, že žalovaní v rade 1/ a 2/ sú pasívne legitimovaní, čo vyplýva z aktuálneho listu vlastníctva, a forma procesného spoločenstva s ohľadom na výsledok sporu, nemá ťažiskový význam pre rozhodnutie súdu.

42. Podľa , o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

43. Podľa , súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

44. Súd o nároku na náhradu trov konania rozhodol podľa , teda podľa zásady úspešnosti žalobcu v konaní. Nakoľko súd žalobu zamietol, úspešnou stranou sporu boli žalovaní v rade 1/ a 2/, ktorým súd priznal voči žalobcovi právo na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Žilina.

Podľa ustanovenia odvolanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe.

Podľa ustanovenia podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva.

Podľa ustanovenia odvolanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

Podľa ustanovenia v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa ustanovenia odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa ustanovenia odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa ustanovenia prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona ( o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.