Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_8Co-137-2021.pdf
PDF · 109.31 KB
Case nature
Area
Subarea
8Co/137/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Kataríny Beniačovej a členiek senátu Mgr. Zuzany Hartelovej a JUDr. Táne Rapčanovej, v spore žalobcu: K. Q., nar. XX.XX.XXXX, bytom K. F. X, W., právne zastúpený: ADVOKÁT ADRIANA HRDINOVÁ, s.r.o., so sídlom Vojtecha Spanyola 1726/13, Žilina, IČO: 47 245 841, proti žalovaným: 1/ K. H., rod. K., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom A. XX, L., 2/ S. H., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom A. XX, L., žalovaní 1/ a 2/ právne zastúpení : Advokátska kancelária JUDr. Macaláková & partners s.r.o., so sídlom J. Milca 11, Žilina, IČO: 50 925 288, o zaplatenie 24.500,- eur s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Žilina č.k. 8C/82/2015-334 z 26. mája 2021, takto
rozhodol:
Rozsudok okresného súdu potvrdzuje.
Žalovaní v rade 1/ a 2/ majú voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom okresný súd zamietol v celom rozsahu žalobu (výrok I.), ktorou sa žalobca voči žalovaným domáhal zaplatenia sumy 24.500,- eur spolu s úrokom z omeškania z tejto sumy vo výške 5,25 % ročne od 01.03.2014 až do zaplatenia titulom vrátenia kúpnej ceny z dôvodu jeho odstúpenia od kúpnej zmluvy, na základe ktorej mal nadobudnúť od žalovaných rodinný dom s priľahlými pozemkami v W. T.. Žalovaným v rade 1/ a 2/ voči žalobcovi priznal okresný súd právo na náhradu trov konania v rozsahu 100 % (výrok II.).
2. Okresný súd vec posúdil podľa zákonných ustanovení § 40 ods. 2, § 48 ods. 1, 2, § 50a ods. 1 až 3, § 50b, § 51, § 100 ods. 1, § 107 ods. 1 až 3, § 451 ods. 1 a 2, § 456, § 457, § 497, § 588, § 597 ods. 1 a 2, § 517 ods. 1 a 2 zák. č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej iba „OZ“). Z vykonaného dokazovania mal preukázané, že medzi stranami sporu došlo 22.10.2013 k uzavretiu zmluvy o budúcej zmluve s obsahovým znením návrhu kúpnej zmluvy o prevode nehnuteľností, ktoré sa nachádzajú v kat. úz. W. T. a to rodinného domu s príslušenstvom a pozemkami. Po posúdení všetkých formálnych ako aj obsahových náležitostí zmluvy o budúcej kúpnej zmluve konštatoval, že bola uzatvorená platne. Ďalej mal preukázané, že, žalobca na základe zmluvy o sprostredkovaní z 06.09.2013 uzavretej medzi ním a realitnou spoločnosťou Alpia, s.r.o. zaplatil tejto spoločnosti sumu 4.500,- eur ako rezervačnú zálohu, ktorá mala byť započítaná na úhradu kúpnej ceny. Za nesporné považoval skutkové tvrdenia žalobcu , že uhradil žalovanému 2/ 22.10.2013 sumu 15.000,- eur ako druhú časť kúpnej ceny v hotovosti a rovnakého dňa hotovostným vkladom na účet žalovaného 2/ uhradil sumu 5.000,- eur ako prvú splátku kúpnej ceny za dom. Tvrdenia žalobcu, že 20.02.2014 od zmluvy odstúpil a rodinný dom odovzdal rodičom žalovanej 1/ K. K. a K. K. dňa 28.02.2014 nepovažoval za preukázané. Konštatoval, že zo strany žalobcu nedošlo úhradou žalovanej istiny žalovaným k plneniu bez právneho dôvodu, nakoľko
žalovaným poskytol finančné prostriedky na základe zmluvy o budúcej kúpnej zmluve, ktorej účinky trvajú do 22.10.2024.
3. Protinávrh žalovaných, ktorým si uplatnili voči žalobcovi nárok na úhradu nájomného za užívanie sporných nehnuteľností a náhradu nemajetkovej ujmy, vyhodnotil okresný súd ako procesnú obranu žalovaných, ktorej dôvodnosť nepreukázali. K námietke premlčania vznesenej žalovanými, okresný súd uviedol, že existencia bezdôvodného obohatenia žalovaných na úkor žalobcu nebola v konaní preukázaná, takže ak nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia nebol zistený, nemohol byť premlčaný. Z opatrnosti však dodal, že ak by došlo k bezdôvodnému obohateniu na strane žalovaných, nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia by bol premlčaný, lebo bol žalobcom uplatnený v roku 2019 a žalovaní prijali peňažné prostriedky od žalobcu v roku 2013. V závere okresný súd poznamenal, že žalovaní 1/ a 2/ sú síce rozvedení, avšak prípadné skúmanie, či došlo k vyporiadaniu ich bezpodielového spoluvlastníctva nemá vplyv na rozhodnutie vo veci samej a iba by nedôvodne konanie predlžovalo. Ďalšie dokazovanie ohľadom procesného spoločenstva žalovaných nepovažoval za potrebné, žalovaní sú pasívne legitimovaní vzhľadom na aktuálny výpis listu vlastníctva a forma procesného spoločenstva s ohľadom na výsledok sporu nemala ťažiskový význam pre súdne rozhodnutie. O trovách konania rozhodol okresný súd podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej „CSP) podľa zásady úspechu v konaní. Keďže žalobu zamietol úspešnou stranou sporu boli žalovaní, ktorým priznal voči žalobcovi právo na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
4. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca a žiadal, aby odvolací súd rozsudok okresného vo všetkých jeho výrokoch zrušil a vec mu vrátil na nové prejednanie a rozhodnutie. Uviedol, že na pojednávaní pred okresným súdom, ktoré sa konalo dňa 26.05.2021 namietal absolútnu neplatnosť zmluvy o budúcej kúpnej zmluve z 22.10.2013, pretože v nej nie je úplne a riadne vymedzený predmet zmluvy. Zmluva odkazuje na predmet kúpnej zmluvy vymedzený v čl. IV. Tento článok uvádza, že predmetom sú nehnuteľnosti patriace do BSM žalovaných, avšak ako vyplýva z listu vlastníctva, na ktorom sú nehnuteľnosti vedené, tieto sú vo výlučnom vlastníctve žalovanej 1/ a len v prospech týchto nehnuteľností je aj zriadené vecné bremeno - právo prechodu a prejazdu cez pozemky rodičov žalovanej 1/ a jej sestry. Okresný súd sa s uvedenou námietkou v napadnutom rozsudku nevyporiadal.
5. Ďalej žalobca v odvolaní namietal, že ako budúci kupujúci mal právo odstúpiť od zmluvy, a to v prípade, že ktorékoľvek vyhlásenie budúcich predávajúcich obsiahnuté v čl. V zmluvy sa ukáže ako nepravdivé. Budúci predávajúci zamlčali závažné skutočnosti týkajúce sa predmetu kúpy ako aj skutočnosti, ktoré sa týkajú obmedzenia užívania nehnuteľnosti z dôvodu zásahov tretích osôb (rodičov žalovanej 1/), ktoré mu bránia v riadnom a nerušenom užívaní nehnuteľností. Ako budúci kupujúci zistil, že prevádzané nehnuteľnosti sú v zlom technickom stave, išlo o vady, ktoré pri bežnej ohliadke nemohol postrehnúť. Všetky nedostatky boli zhrnuté v odbornom vyjadrení z 23.02.2014, ktoré do spisu predložil. Poukázal na to, že žalovaným oznámil 20.02.2014, že od zmluvy odstupuje a 28.02.2014 podľa pokynov žalovanej 1/ odovzdal nehnuteľnosti do rúk jej rodičov o čom je spísaný protokol. Tento protokol podpísali rodičia žalovanej 1/, ktorá ich poverila prevzatím nehnuteľností, nakoľko ona aj s manželom žije v Nemecku. Následne po príchode žalovanej 1/ z Nemecka v apríli 2014 bola uskutočnená zmena odberateľa plynu na odbernom mieste spätne na žalovanú 1/ s účinnosťou od 01.05.2014. Žalovaná 1/ napísala a podpísala vyhlásenie o tom, že potvrdzuje prevzatie nehnuteľností a odstúpenie od zmluvy. Na základe tohto postupu a dokumentov je podľa zrejmé, že najneskôr s účinnosťou od 16.04.2014 sa dohodli na zrušení budúcej kúpnej zmluvy, keď žalovaná 1/ vyjadrila súhlas a potvrdila prevzatie nehnuteľností z dôvodu odstúpenia od zmluvy, resp. sama požiadala o zmenu odberateľa na odbernom mieste. Vzhľadom na uvedené je možno podľa žalobcu ustáliť, že k zrušeniu zmluvy naozaj došlo faktickými a právnymi úkonmi oboch zmluvných strán, ktoré smerovali k ukončeniu vzájomného zmluvného vzťahu vytvoreného na základe zmluvy z 22.10.2013. Žalovaná 1/ úkonom z 16.04.2014 v podstate akceptovala odstúpenie od zmluvy, resp. zrušenie zmluvy o budúcej zmluve. Ďalej poukazuje na záver okresného súdu vyjadrený v bode 38. odôvodnenia napadnutého rozsudku, že právny dôvod užívania nehnuteľností strany sporu nepreukázali a tak dospel k záveru, že išlo o osobitnú dohodu strán. Pokiaľ okresný súd na jednej strane tvrdí, že zmluva o budúcej zmluve je platná, tak potom by malo platiť aj ustanovenie o tom, že jej podpisom sa užívateľom nehnuteľností a odberateľom energií stal on, čo znamená, že napriek vlastníctvu nehnuteľností žalovaní bez ďalšieho nie sú oprávnení byť evidovaní ako odberatelia energií a nemôžu nehnuteľnosti užívať. Pokiaľ súd pripustil možnosť žalovaných nehnuteľnosti užívať a byť odberateľom energií, pripustil zároveň skutočnosť, že k
odstúpeniu, resp. zrušeniu zmluvy došlo, a to vzájomnou dohodou zmluvných strán, ktorá je vyjadrená ich úkonmi v období mesiaca február 2014 až apríl 2014, na ktoré poukazoval. Za nepreskúmateľné označil tvrdenie okresného súdu, že v zmluve o budúcej kúpnej zmluve úprava odstúpenia od zmluvy absentuje. Poukázal na čl. XII, kde je jednoznačne uvedené, že odstúpenie od tejto zmluvy je prípustné výlučne z dôvodov uvedených v zákone, resp. v obsahu tejto zmluvy. Obsahom tejto zmluvy je aj čl. V , kde je vyjadrený dôvod na jednostranné odstúpenie od zmluvy budúcim kupujúcim. To, že žalovaná 1/ súhlasila so zrušením zmluvy vykonaním ním popísaných úkonov, bolo nutné posúdiť podľa jeho názoru ako dohodu o zrušení zmluvy o budúcej zmluve, a preto je nepreskúmateľné konštatovanie súdu, že užívanie nehnuteľností žalobcom bolo vecou dohody strán, ktorá nemá vplyv na platnosť alebo neplatnosť zmluvy o budúcej zmluve a nepreukazuje ani konkludentné odstúpenie od zmluvy, nakoľko je zrejmé, že samotné odstúpenie od zmluvy o budúcej zmluve nie je možné, pretože nevyplýva zo zákona ani z dohody strán. Tento názor označil žalobca za o to prekvapivejší, že na pojednávaní 19.11.2018 sudkyňa ustálila, že odstúpenie od zmluvy je platné, a to za rovnakej dôkaznej situácie aká trvala aj v čase jej rozhodovania. Nepreskúmateľné považoval aj zdôvodnenie v bode 36. odôvodnenia napadnutého rozsudku, podľa ktorého nemal preukázať, z čoho malo dôjsť na strane žalovaných k bezdôvodnému obohatenia. Keďže podľa jeho názoru zmluva bola zrušená, tak zmluvné strany si majú vrátiť všetko, čo podľa zmluvy dostali, teda zo strany žalovaných majú byť vrátené finančné prostriedky, ktoré im boli vyplatené. Ďalej namietal záver súdu, že v konaní je bezvýznamné určenie okruhu pasívne legitimovaných. Správne určenie okruhu pasívne legitimovaných je nevyhnutnou procesnou podmienkou pre riadne pokračovanie v konaní a neobstojí presvedčenie súdu, že uvedené nemá vplyv na rozhodnutie vo veci, resp. nemá ťažiskový význam pre rozhodnutie. O rozvode žalovaní informovali súd ešte v roku 2018, pričom nepredložili k tomu žiaden doklad, dokonca podľa vyjadrenia ich právnej zástupkyne nie sú ochotní predložiť žiadny doklad týkajúci sa rozvodu ich manželstva a majetkového vysporiadania.
6. Žalovaní sa vyjadrili k odvolaniu žalobcu písomným podaním z 19.08.2021 a navrhli rozsudok okresného súdu ako vecne správny potvrdiť. Odvolacie námietky žalobcu považovali za nedôvodné. Uviedli, že neplatnosť zmluvy o budúcej zmluve žalobca napriek trvaniu súdneho konania od roku 2015 a vykonaných pojednávaní namietal až na poslednom súdnom pojednávaní 26.05.2021, na ktorom bol vynesený rozsudok, pričom predbežné právne posúdenie veci súdom bolo dané už na pojednávaní 02.12.2019. Žalobca tak oneskorene uplatnil prostriedky procesného útoku a na tieto námietky nemožno prihliadať. Napriek tomuto názoru reagovali na námietku žalobcu o absolútnej neplatnosti zmluvy poukazom na znenie čl. II ods. 2 zmluvy o budúcej zmluve, v zmysle ktorého sa zmluvné strany dohodli, že obsah kúpnej zmluvy doplnia, resp. upravia pred jej podpisom tak, aby bol v súlade s aktuálnym právnym stavom veci podľa príslušného listu vlastníctva. Ďalej poukazovali na to, že zmluvu o budúcej zmluve koncipovala realitná kancelária Alpia, s.r.o., ktorú si najal žalobca, preto za obsah zmluvy zodpovedá žalobca, navyše údaje uvedené v zmluve o budúcej zmluve, ktoré špecifikovali predmet budúcej kúpy si mohol a mal žalobca overiť pred podpisom zmluvy o budúcej zmluve. Tieto údaje vyplývali z verejne dostupného katastra nehnuteľností, preto nemožno prijať záver, že bol nimi uvedený do omylu o predmete budúcej kúpy. Za nepravdivé označili tvrdenie žalobcu, že zamlčali závažné skutočnosti týkajúce sa predmetu kúpy ako aj skutočnosti, ktoré sa týkajú obmedzenia užívania nehnuteľností z dôvodu zásahu tretích osôb. Stav nehnuteľností si žalobca overil osobnou ohliadkou na mieste samom. Právny stav si mohol overiť z údajov katastri nehnuteľnosti. To, že sa spoľahol na realitnú kanceláriu nemôže byť dané na ich ťarchu. Ďalej uviedli, že rodičia žalovanej 1/ ich nikdy v práve prechodu nerušili a v čase podpisu zmluvy o budúcej zmluve tak nemohli predvídať, že žalobca bude vo výkone práva vyplývajúceho z vecného bremena rodičmi žalovanej 1/ rušený. Čo sa týka námietky zlého technického stavu prevádzaných nehnuteľností, túto označili žalovaní za irelevantnú. Jednak žalobca si technický stav nehnuteľností opakovanou osobnou ohliadkou overil a jednak bolo nimi aj žalobcovi deklarované, že sa nejedná o novú nehnuteľnosť, táto mala v čase podpisu zmluvy o budúcej zmluve už 13 rokov a je preto v poriadku, že mala určité vady. Čo sa týka odborného vyjadrenia, na ktoré odkazoval žalobca, nie je zrejmé, kto ho vyhotovil, či to odborne spôsobilá osoba k posudzovaniu vád stavieb, vyjadrenie nebolo opatrené ani pečiatkou ani podpisom a nemalo formu oficiálneho dokumentu, ktorý môže mať určitú váhu, nebolo vyhotovené ani ako znalecký posudok. Navyše všetky vady, na ktoré vyjadrenie poukazuje, sú odstrániteľné, odstúpiť od kúpnej zmluvy je možné iba v prípade, že zistené vady nemožno odstrániť. Žalovaní uviedli, že žalobca od budúcej zmluvy nikdy neodstúpil, jeho kroky boli v tomto smere zmätočné. Svoje tvrdenia o odstúpení z 22.02.2014 ani v rámci konania pred súdom prvej inštancie, ani v rámci odvolania nepreukázal. Skutočnosť, že žalobca odovzdal nehnuteľnosti rodičom žalovanej 1/ neznamená, že od zmluvy odstúpil. O odovzdaní nehnuteľností rodičom žalovaná 1/ nemala vedomosť, nemohlo tak dôjsť ani len k faktickému konkludentnému právnemu úkonu. Žalovaní popreli,
že sa tak stalo po dohode so žalobcom a podľa pokynov žalovanej 1/. Údajné poverenie rodičov k prevzatiu nehnuteľností nevyplýva z vykonaného dokazovania, ale je len domnienkou žalobcu. Pokiaľ ide o tvrdenia žalobcu, že žalovaná 1/ mala podpísať protokol o odovzdaní nehnuteľností, tieto tvrdenia popreli, ide o nové skutkové tvrdenia, ktoré začal žalobca tvrdiť až v podaní na pojednávaní 26.05.2021. Nemožno prijať záver, že podpisom nejakého dokumentu, ktorým bola prevzatá nehnuteľnosť a bolo požiadané o zmenu odberného miesta, a ktorý navyše ani nebol podpísaný žalovanou 1/ by došlo k faktickému a právnemu ukončeniu zmluvného vzťahu. Pokiaľ ide o ich pasívnu vecnú legitimáciu, žalobca ako pán sporu nesie dôkazné bremeno, svoju povinnosť splnili a do konania rozsudok o rozvode manželstva predložili. Naviac ustálenie tejto otázky by nemalo žiaden vplyv na výsledok sporu, keďže žaloba ako taká je nedôvodná z úplne iných dôvodov než nedostatku pasívnej legitimácie. Navyše bez ohľadu na to, či by boli alebo neboli rozvedení, stále by boli obaja účastníkmi konania, keďže jasne deklarovali, že sa majetkovo-právne nevysporiadali a neexistovala žiadna dohoda ani súdne rozhodnutie ohľadom vyporiadania BSM.
7. Ďalšie vyjadrenia strán sporu neboli odvolaciemu súdu predložené.
8. Krajský súd ako súd odvolací preskúmal vec v rozsahu a z dôvodov podaného odvolania (§ 379 a § 380 CSP) a bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods.1 CSP a contrario) napadnutý rozsudok okresného súdu podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.
9. Zo žaloby je zrejmé, že predmetom konania je nárok žalobcu na zaplatenie žalovanej sumy rovnajúcej sa preddavku na kúpnu cenu za predaj nehnuteľností, ktoré mali byť predmetom predaja podľa kúpnej zmluvy, na uzavretie ktorej sa zaviazali žalobca a žalovaní 1/ a 2/ ako účastníci zmluvy o budúcej zmluve v dohodnutom termíne.
10. Zmluva o budúcej zmluve je v Občianskom zákonníku upravená v § 50a. Zmluvou o budúcej zmluve sa medzi účastníkmi zakladá zmluvná povinnosť, t.j. že do dohodnutej doby uzavrú zmluvu, na ktorej podstatných náležitostiach sa musia taktiež dohodnúť. Pre platnosť zmluvy o budúcej zmluve sa vyžaduje, aby bola uzavretá písomne, aby v nej bola uvedená doba, dokedy zmluvné strany budúcu zmluvu uzavrú, ako aj uvedenie podstatných náležitostí tej-ktorej zmluvy, ktorá je predmetom zmluvy o budúcej zmluve. V prípade, že do doby dohodnutej v zmluve o budúcej zmluve nebude budúca zmluva uzavretá, môže sa oprávnený subjekt domáhať podľa § 229 CSP nahradenia prejavu vôle súdnym rozhodnutím. V takomto prípade rozhodnutie súdu nahrádza zmluvné vyhlásenie druhej strany, a tým medzi subjektmi vznikne zmluva. Záväzok zo zmluvy o budúcej zmluve zaniká zo zákona, pokiaľ okolnosti, z ktorých účastníci pri vzniku záväzku vychádzali, sa zmenili do takej miery, že nemožno spravodlivo požadovať, aby sa zmluva uzavrela. Ak zanikne záväzok k uzavretiu budúcej zmluvy takýmto spôsobom, plnenie zo zmluvy o budúcej zmluve nemôže už byť uplatnené súdnou cestou formou nahradenia vyhlásenia vôle súdnym rozhodnutím.
11. Zo žaloby je zrejmé, že predmetom konania je nárok žalobcu na zaplatenie žalovanej sumy rovnajúcej sa preddavku na kúpnu cenu za predaj nehnuteľností, ktoré mali byť predmetom predaja podľa kúpnej zmluvy, na uzavretie ktorej sa zaviazali žalobca a žalovaní 1/ a 2/ ako účastníci zmluvy o budúcej zmluve v dohodnutom termíne. Odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok okresného súdu a dospel k záveru, že žalobca v odvolaní nedôvodne namieta, že sa okresný súd nevyporiadal s jeho námietkou neplatnosti zmluvy o budúcej kúpnej zmluve pre neurčitosť. V odôvodnení svojho rozhodnutia poukázal na ustanovenie § 50a ods. 1 OZ, podľa ktorého účastníci sa môžu písomne zaviazať, že do dohodnutej doby uzavrú zmluvu, musia sa však pritom dohodnúť o jej podstatných náležitostiach. V danom prípade, platná zmluva o budúcej kúpnej zmluve vyžadovala, aby v nej boli uvedené náležitosti kúpnej zmluvy, ktoré sú upravené v ustanovení § 588 OZ. Podľa tohto ustanovenia, z kúpnej zmluvy vznikne predávajúcemu povinnosť predmet kúpy kupujúcemu odovzdať a kupujúcemu povinnosť predmet kúpy prevziať a zaplatiť zaň predávajúcemu dohodnutú cenu. Z toho súd vyvodil, že na uzavretie kúpnej zmluvy je potrebné, aby sa jej účastníci dohodli o predmete zmluvy a jeho cene. Zákon v ustanovení § 50b OZ ponúka určité riešenie aj na prípady, keď účastníci pri uzatváraní zmluvy o budúcej zmluve z rôznych dôvodov nevedia jednoznačne dohodnúť všetky náležitosti budúcej zmluvy. Toto ustanovenie totiž umožňuje, aby sa účastníci dohodli, že obsah zmluvy bude ešte doplnený, pokiaľ pritom dali nepochybne najavo, že zmluva má platiť, aj keby k dohode o zvyšku obsahu zmluvy nedošlo. Okresný súd posúdil náležitosti predmetnej zmluvy o budúcej zmluve so všetkých uvedených hľadísk a dospel k správnemu záveru, že predmetná zmluva o budúcej zmluve má všetky
zákonom stanovené náležitosti a je platným právnym úkonom. Pokiaľ žalobca namietal, že budúce prevádzané nehnuteľnosti (t.j. predmet budúcej kúpnej zmluvy) nie sú v bezpodielovom spoluvlastníctve predávajúcich táto skutočnosť nespôsobuje neurčitosť právneho úkonu. Neurčitý je právny úkon vtedy, ak je nejasný jeho obsah a ak sa ani jeho výkladom nedá dospieť k poznaniu, čo chcel jeho účastník prejaviť.
12. Žalobca v odvolaní ďalej namietal nesprávnosť záverov okresného súdu, že k zrušeniu zmluvy o budúcej kúpnej zmluve nedošlo jeho odstúpením. Okresný súd však podľa odvolacieho súdu, správne, vychádzal z ustanovenia § 48 OZ, ktorý predpokladá len dve možnosti odstúpenia od zmluvy a to vtedy, ak možnosť odstúpenia predpokladá zákon, alebo ak si možnosť odstúpenia zmluvné strany dojednali. Žalobca v žalobe, bez bližšej špecifikácie tvrdil, že odstúpil od zmluvy o budúcej kúpnej zmluve, následne poukazoval na to, že možnosť odstúpenia vyplývala zo zmluvy o budúcej kúpnej zmluve. Okresný súd ustálil, že zmluva o budúcej kúpnej zmluve neobsahovala dojednanie o možnosti zmluvných strán od nej odstúpiť. Odvolací súd tento záver okresného súdu považuje za správny. Žalobca poukazoval na znenie ustanovení budúcej kúpnej zmluvy, v ktorých bola dojednaná možnosť odstúpenia. Tieto dôvody je možné uplatniť až vtedy, keď bude uzavretá riadna kúpna zmluva, ako dôvody na odstúpenie od uzavretej kúpnej zmluvy, nešlo o zmluvné dojednanie o odstúpení od zmluvy o budúcej kúpnej zmluve. Žalobca ďalej tvrdil, že od zmluvy o budúcej kúpnej zmluve odstúpil konkludentne, ktorú skutočnosť okresný súd nezohľadnil. Okresný súd však zdôraznil, že žalobca nepreukázal, že existovalo zmluvné dojednanie, ktoré by ho oprávňovalo na odstúpenie od zmluvy, teda ani konkludentne odstúpenie. Odvolací súd k tomu dodáva, že zo skutkového stavu, ktorý ustálil okresný súd nevyplýva ani existencia dohody medzi stranami o odstúpení. Žalobca ponechal iba v rovine tvrdení bez označenia a predloženia relevantných dôkazov, že žalovaní prejavili súhlas s ukončením zmluvného vzťahu. Žalovaní popreli jeho tvrdenia, že žalovaná 1/ poverila svojich rodičov aby od žalobcu „prevzali“ nehnuteľnosti, ktoré užíval a ktoré mal nadobudnúť na základe budúcej kúpnej zmluvy, keďže žalobca neuviedol žiadne dôkazy na preukázanie týchto popretých tvrdení, okresný súd správne ustálil, že žalobca ich nepreukázal. Podľa názoru odvolacie súdu, nie je v tejto spojitosti zmätočné a nepreskúmateľné odôvodnenie napadnutého rozsudku v bodoch 36 a 38 tak, ako to namietal žalobca. Žalobca tvrdil, že nehnuteľnosti, ktoré mal nadobudnúť budúcou kúpnou zmluvou od žalovaných užíval, žalovaní tieto tvrdenia nepopreli. Následné skutkové závery okresného súdu, že žalobca užíval nehnuteľnosti na základe dohody so žalovanými vyplývajú z vykonaného dokazovania. Okresný súd však zároveň zdôraznil, že dohoda o užívaní nemá vplyv na platnosť, respektíve neplatnosť zmluvy o budúcej kúpnej zmluve a nepreukazuje konkludentné odstúpenie od zmluvy o budúcej zmluve.
13. Na potvrdenie správnosti záverov okresného súdu považuje odvolací súd za nutné opätovne zdôrazniť, že jednou z podstatných náležitosti zmluvy o budúcej zmluve je jej písomná forma (§ 50a ods. 1 OZ). Písomne uzavretá dohoda sa môže zmeniť alebo zrušiť iba písomne ( § 40 ods. 2 OZ). V prípade nedodržania písomnej formy nejde iba o neplatnosť relatívnu (§ 40a OZ), požiadavka písomnej formy vyplýva priamo z kogentného ustanovenia zákona (§50a ods. 1 v spojení s § 40 ods. 2 OZ) a porušenie takéhoto ustanovenia sankcionuje zákon absolútnou neplatnosťou (§ 40 ods. 1 OZ). Teda, medzi stranami by musela existovať písomná dohoda o zrušení zmluvy o budúcej zmluve, čo však žalobca netvrdil a potom ani nepreukázal.
14. Námietku žalobcu o neustálení pasívnej vecnej legitimácie žalovaných okresným súdom odvolací súd nepovažoval za rozhodnú pre posúdenie vecnej správnosti napadnutého rozsudku. Pokiaľ by okresný súd ustálil, že žalovaní nie sú nositeľmi hmotnoprávnej povinnosti poskytnúť (vrátiť) žalobcovi žalobou uplatnenú sumu, jeho rozhodnutie o zamietnutí žaloby by bolo správne. Potom odvolacia námietka žalobcu je námietkou, ktorá nespochybňuje, ale naopak potvrdzuje správnosť rozsudku okresného súdu.
15. Odvolaním nebol priamo napadnutý výrok o trovách konania, ten je však od napadnutého výroku závislý, preto odvolací súd podrobil prieskumu aj tento závislý výrok. Zistil, že okresný súd pri rozhodovaní o trovách konania vychádzal zo správneho právneho predpisu a prihliadal na zásadu úspechu strany sporu v konaní, preto aj tento výrok rozsudku okresného súdu ako správny odvolací súd potvrdil.
16. O trovách odvolacieho konania rozhodol podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP. Žalobca nebol v odvolacom konaní úspešný, žalovaní majú voči nemu ako neúspešnej strane nárok na náhradu trov odvolacieho konania, a to v rozsahu 100 %, ktoré im aj odvolací súd priznal.
17. Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 C. s. p.) Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. (§ 420 C. s. p.) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1, 2 C. s. p.) Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 C. s. p.) Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 C. s. p.) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. (§ 427 ods. 1 C. s. p.) V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 C. s. p.) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 C. s. p.).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. (§ 430 C. s. p.)