Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_5To-77-2026.pdf
PDF · 257.31 KB
Case nature
Area
Subarea
5To/77/2026
Uznesenie
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martina Žovinca a sudcov Mgr. Kristíny Ferencziovej a JUDr. Mgr. Martina Floriša, PhD., v trestnej veci obžalovaného A. B., nar. XX.XX.XXXX, pre zločin neoprávnená výroba a obchodovanie s omamnou látkou a psychotropnou látkou podľa § 173 ods. 1, ods. 3 písm. a), písm. e) Trestného zákona účinného od 6. augusta 2024 s poukazom na § 138 písm. j) Trestného zákona účinného od 6. augusta 2024 spolupáchateľstvom podľa § 20 Trestného zákona účinného od 6. augusta 2024 a iné, o odvolaní obžalovaného a prokurátora Okresnej prokuratúry Trnava proti rozsudku Okresného súdu Trnava, sp. zn. 108T/59/2024 zo dňa 15.06.2026 na verejnom zasadnutí konanom dňa 08.10.2026 takto
r o z h o d o l :
Podľa § 319 Trestného poriadku sa odvolania obžalovaného A. B., nar. XX.XX.XXXX a prokurátorky Okresnej prokuratúry Trnava, zamietajú.
o d ô v o d n e n i e :
1. Okresný súd Trnava (ďalej len „prvostupňový súd“) rozsudkom zo dňa 15.06.2026, sp. zn. 108T/59/2024 (ďalej len „napadnutý rozsudok“) rozhodol podľa § 166 Trestného poriadku s poukazom na rozsudok prvostupňového súdu zo dňa 02.09.2025, sp. zn. 108T/59/2024 v spojení s uznesením Krajského súdu v Trnave (ďalej len „odvolací súd“) zo dňa 29.01.2026, sp. zn. 5To/103/2025, ktorým bol obžalovaný A. B., nar. XX.XX.XXXX (ďalej len „obžalovaný“) uznaný za vinného v bode 2 zo zločinu neoprávnené prechovávanie omamnej látky a psychotropnej látky podľa § 171 odsek 2, odsek 4 písmeno b) Trestného zákona v znení účinnom od 06.08.2024 tak, že obžalovanému uložil podľa § 171 odsek 4 Trestného zákona s poukazom na § 37 písmeno m), § 38 odsek 2, odsek 3 Trestného zákona v znení účinnom od 6. augusta 2024, trest odňatia slobody vo výmere 46 (štyridsaťšesť) mesiacov a pre jeho výkon obžalovaného podľa § 48 odsek 2 písmeno b) Trestného zákona zaradil do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia. Podľa § 60 odsek 1 písmeno a) Trestného zákona obžalovanému uložil trest prepadnutia veci, a to 1 ks vlhčená utierka. Podľa § 60 odsek 5 Trestného zákona sa vlastníkom prepadnutej veci stáva Slovenská republika. Podľa § 76 odsek 1, § 78 odsek 1 Trestného zákona ďalej obžalovanému uložil aj ochranný dohľad na 3 (tri) roky a podľa § 77 odsek 1 Trestného zákona uložil obžalovanému povinnosť po prepustení z výkonu trestu odňatia slobody: oznamovať potrebné údaje o spôsobe a zdrojoch svojej obživy a tie aj preukazovať, osobne sa hlásiť jedenkrát za dva kalendárne mesiace u probačného a mediačného úradníka odvolacieho súdu s miestom výkonu činnosti na Okresnom súde Galanta alebo iného miestne príslušného súdu v prípade zmeny rozhodného kritéria pre určenie miestnej príslušnosti, vopred oznamovať vzdialenie sa z miesta bydliska uvedeného v rozhodnutí súdu a podľa § 77 odsek 4 a § 51 odsek 4 písmeno h) Trestného zákona v rámci ochranného dohľadu povinnosť spočívajúca v príkaze podrobiť sa v súčinnosti s probačným a mediačným úradníkom alebo iným odborníkom programu sociálneho výcviku alebo inému výchovnému programu. Prvostupňový súd zároveň ďalším výrokom napadnutého rozsudku obžalovaného oslobodil podľa § 285 písmeno c) Trestného poriadku spod obžaloby prokurátora Okresnej prokuratúry Trnava z 31.10.2024, pod číslom: 3 Pv 72/24/2207-113, ktorá bola doručená prvostupňovému súdu dňa 04.11.2024 zo skutku pod bodom 1 obžaloby, ktorý mal spáchať tak, že:
obvinený A. B. po predchádzajúcej vzájomnej dohode so spoluobvineným C. D. ohľadom spolupráce pri distribúcii drog, ktorá zahŕňala ako spôsob ich komunikácie, cenu za gram, tak aj spôsob vyplácania, potom, čo si A. B. opakovane neoprávnene v rozpore so zákonom č. 139/1998 Z. z. o omamných látkach, psychotropných látkach a prípravkoch v znení neskorších predpisov zadovážil neznámym spôsobom na doposiaľ neznámom mieste látku metamfetamín, od presne nezisteného času, avšak najmenej odo dňa 08.01.2024 až do zadržania C. D. dňa 13.03.2024, takto zadovážený metamfetamín v presne nezistenom množstve neoprávnene prechovával a taktiež výhradne po elektronickej komunikácii cez aplikáciu B. ho pravidelne predával okrem iných aj svojmu dílerovi - C. D. na doposiaľ neustálených miestach, minimálne v byte č. 2-7 na prvom poschodí vo vchode č. XX na adrese B., E. XXXX/ XX zapísaného na LV č. XXXX, a to za účelom jeho ďalšieho predaja vždy v množstve 50 gramov za sumu vo výške 1.250,- EUR na dennodennej pravidelnosti, pričom túto sumu za toto dodané množstvo metamfetamínu mu C. D. podľa vzájomnej dohody vyplatil vždy až potom, čo metamfetamín po predchádzajúcom telefonickom dohovore, alebo inej forme elektronickej komunikácie, alebo iným nezisteným spôsobom opakovane odplatne – za finančnú úhradu predával a distribuoval ako konzumentom na spotrebu ďalším osobám, a to na doposiaľ presne neustálených miestach F. a G. kraja, minimálne v priestore Vyhliadky H. pri meste I., najmenej osobám J. K., C. A., C. L., M. F. B., C. M., o osobách ktorých bol C. D. oboznámený aj A. B., pričom A. B. takýmto spôsobom zabezpečil a odovzdal metamfetamín za účelom jeho ďalšej distribúcie C. D. aj dňa 13.03.2024 v ranných hodinách a tento následne C. D. · do 13.05 hod. dňa 13.03.2024 v meste I., Za A., pri bytovke č. X – L. X v osobnom motorovom vozidle zn. H. N., EČV: F., ktorého vlastníkom je spoločnosť D. N. B. B., B., IČO: XXXXXXXX so sídlom D. XXXX/XX, a užívateľom bol práve C. D., neoprávnene prechovával za účelom následnej distribúcie okrem iného 1 ks čierna látková kapsička, ktorá obsahovala hnedú kryštalickú látku vo viacerých zatavených injekčných striekačkách s celkovou hmotnosťou 5533 mg obsahujúca účinnú látku metamfetamín celkovo v množstve 1864 mg absolútneho metamfetamínu vo forme bázy, a · do 16.00 hod. dňa 13.03.2024 v budove OKP OR PZ v Trnave na adrese O. P. XX D. F. neoprávnene prechovával za účelom následnej distribúcie 1 ks plastový priesvitný obal zabalený v alobale, ktorý obsahoval svetlohnedú kryštalickú látku s hmotnosťou 47019 mg obsahujúca účinnú látku metamfetamín v množstve 20406 mg absolútneho metamfetamínu vo forme bázy, čo predstavuje celkovo množstvo 52552 mg metamfetamínu v minimálnej finančnej hodnote vo výške 1.576,56 EUR, pričom v zmysle zákona č. 139/98 Z. z. o omamných látkach, psychotropných látkach a prípravkov v znení neskorších predpisov je látka metamfetamín zaradená do II. skupiny psychotropných látok, teda spoločným konaním mal neoprávnene obchodovať s psychotropnou látkou v značnom množstve a čin spáchať závažnejším spôsobom konania - na viacerých osobách, čím mal spáchať zločin neoprávnená výroba a obchodovanie s omamnou látkou a psychotropnou látkou podľa § 173 odsek 1, odsek 3 písmeno a), písmeno e) Trestného zákona s poukazom na § 138 písmeno j) Trestného zákona, pretože nebolo dokázané, že skutok spáchal obžalovaný. 2. Proti tomuto rozsudku podali na hlavnom pojednávaní, ihneď po jeho vyhlásení, odvolanie obžalovaný, a to do výšky trestu a prokurátorka, ktorá podala odvolanie voči všetkým výrokom rozsudku, ako aj konaniu, ktoré rozhodnutiu predchádzalo, v neprospech obžalovaného. 3. Obžalovaný podané odvolanie odôvodnil prostredníctvom svojej obhajkyne podaním zo dňa 14.07.2026 nasledovne (skrátene): 3.1. Obžalovaný namieta, že prvostupňový súd pri určení konkrétnej výmery trestu nevenoval dostatočnú pozornosť individualizácii trestu a okolnostiam konkrétneho prípadu. Poukazuje na to, že odôvodnenie rozsudku v tejto časti obsahuje iba všeobecné konštatovanie a absentuje vysvetlenie, prečo v danom prípade by nepostačovalo uloženie trestu bližšie k dolnej hranici upravenej trestnej sadzby, teda k hranici dvoch rokov a ôsmich mesiacov. 3.2. Je názoru, že individualizácia trestu nemôže spočívať výlučne v poukaze na jeho predchádzajúcu trestnú minulosť, keďže táto okolnosť už bola zohľadnená samotným použitím § 38 ods. 3 Trestného zákona pri zvýšení dolnej hranice trestnej sadzby. 3.3. Ďalej má za to, že skutočnosť, že doposiaľ nebol súdne trestaný za drogovú trestnú činnosť, predstavuje významnú okolnosť svedčiacu o nižšej miere špecializovanej recidívy, no pri určovaní výmery trestu nebola primerane zohľadnená. Rovnako nebola zohľadnená ani skutočnosť zistená znalcom, a to, že nebol závislý od omamných a psychotropných látok. 3.4. Obžalovaný má za to, že poukaz na predchádzajúce odsúdenia a priestupky, nemožno bez ďalšieho považovať za dostatočný dôvod na uloženie trestu vo výmere 46 mesiacov. Rozhodujúca musí byť
predovšetkým závažnosť skutku, pre ktorý je odsudzovaný, jeho konkrétny podiel na skutku, ako aj individuálne okolnosti prípadu. 3.5. Ďalej obžalovaný namieta, že prvostupňový súd sa riadne nevysporiadal s otázkou hodnotenia znaleckého dokazovania. Zo znaleckého posudku z odboru psychiatria vyplýva, že trpí antisociálnou/ disociálnou poruchou osobnosti, ktorá z medicínskeho hľadiska nie je liečiteľná. Znalec výslovne uviedol, že túto poruchu možno ovplyvniť len v obmedzenej miere reštriktívnymi opatreniami, pričom zo záverov znaleckého posudku nevyplýva, že by predĺženie výkonu trestu odňatia slobody u neho zvyšovalo pravdepodobnosť nápravy alebo priaznivo ovplyvňovalo jeho osobnostnú štruktúru. 3.6. Uvádza, že samotné predlžovanie výkonu trestu preto bez ďalších adresných opatrení spravidla nevedie k podstatnej zmene jeho osobnostných čŕt ani k zvýšeniu resocializačného efektu. Z tohto hľadiska sa ďalšie sprísňovanie trestu nad rámec nevyhnutný na dosiahnutie jeho účelu javí ako neodôvodnené, keďže neprináša vyšší preventívny ani výchovný účinok. Napriek tomu prvostupňový súd použil existenciu tejto poruchy ako jeden z argumentov na uloženie trestu vo výmere 46 mesiacov. Namieta, že takýto záver však nie je dostatočne logicky ani odborne podložený. Ak dlhodobý výkon trestu nemá na diagnostikovanú poruchu zásadný pozitívny vplyv, potom uloženie trestu výrazne prevyšujúceho dolnú hranicu zákonnej sadzby nemožno presvedčivo odôvodniť práve týmto znaleckým záverom. 3.7. Obžalovaný uvádza, že z vykonaného dokazovania vyplýva, že významnejším prostriedkom prevencie a kontroly jeho správania je ochranný dohľad, ktorý prvostupňový súd uložil v maximálnej výmere troch rokov spolu s povinnosťou podrobiť sa programu sociálneho výcviku. Zdôraznil, že výrok o ochrannom opatrení odvolaním nenapáda. 3.8. Namieta, že za týchto okolností sa uložený trest javí ako neprimerane prísny, keďže prvostupňový súd nepreukázal, akým spôsobom práve dlhšia doba výkonu trestu prispeje k dosiahnutiu účelu trestu viac než trest uložený bližšie k dolnej hranici zákonom upravenej trestnej sadzby. 3.9. Je názoru, že práve uloženie ochranného dohľadu v maximálnej zákonnej výmere predstavuje významný prostriedok individuálnej prevencie a ochrany spoločnosti. Za situácie, keď bude po prepustení z výkonu trestu ešte tri roky pod dohľadom štátu, nemožno prehliadnuť, že účel trestu nebude napĺňaný výlučne výkonom trestu odňatia slobody, ale aj následným ochranným opatrením. 3.10. Za týchto okolností je možné dosiahnuť účel trestu podľa § 34 Trestného zákona aj uložením trestu bližšie k dolnej hranici zákonom upravenej trestnej sadzby, a to aj za rešpektovania § 33a Trestného zákona. Takýto trest by v spojení s ochranným dohľadom v trvaní troch rokov poskytoval dostatočný priestor na kontrolu jeho správania, jeho resocializáciu a ochranu spoločnosti po skončení výkonu trestu odňatia slobody. 3.11. Obžalovaný navrhuje, aby odvolací súd zrušil napadnutý rozsudok v časti uloženého nepodmienečného trestu odňatia slobody a rozhodol sám tak, že mu uloží miernejší trest odňatia slobody, primeraný okolnostiam prípadu, na dolnej hranici zákonom upravenej trestnej sadzby. 4. Podané odvolanie odôvodnil aj obžalovaný v podaní doručenom prvostupňovému súdu dňa 20.07.2026, v ktorom uviedol nasledovné (skrátene): 4.1. Obžalovaný v úvode uvádza, že podáva odvolanie proti rozsudku prvostupňového súdu, a to výlučne proti výroku o treste a výroku o ochrannom dohľade. Výrok o vine nenapáda. Uvedené výroky považuje za neprimerané a nedostatočne odôvodnené. 4.2. Je názoru, že prvostupňový súd neprihliadol v dostatočnej miere na všetky okolnosti rozhodujúce pre individualizáciu trestu podľa § 34 Trestného zákona a svoje úvahy o konkrétnej výmere trestu neodôvodnil spôsobom, ktorý umožňuje ich riadny odvolací prieskum. 4.3. Za rozhodujúcu okolnosť považuje oslobodenie spod obžaloby pre skutok v bode I. Uvádza, že rozsah jeho trestnej zodpovednosti sa tým podstatne zúžil a táto skutočnosť mala byť jedným z hlavných východísk pri novom rozhodovaní o treste. Namieta, že uvedená zmena sa však v odôvodnení napadnutého rozsudku dostatočne neprejavila. Z rozsudku nie je zrejmé, akým spôsobom prvostupňový súd prihliadol na skutočnosť, že bol uznaný vinným už len zo skutku uvedeného v bode II rozsudku, ani prečo napriek tejto zmene považoval za primeraný trest odňatia slobody vo výmere 46 mesiacov. 4.4. Ďalej poukazuje na to, že vo svojej záverečnej reči sa ku skutku, za ktorý bol uznaný vinným, priznal a úprimne ho oľutoval. Je názoru, že táto okolnosť mala byť významnejšie zohľadnená pri rozhodovaní o výmere trestu, pretože vypovedá o jeho postoji k spáchanej trestnej činnosti a o možnostiach jeho resocializácie. 4.5. Ďalej namieta, že prvostupňový súd nepriznal dostatočný význam ani jeho zdravotnému stavu. Počas trestného konania prekonal akútny infarkt myokardu, podstúpil koronárnu intervenciu s implantáciou stentu a zostáva dlhodobo sledovaný v kardiologickej ambulancii.
4.6. Má za to, že všetky vyššie uvedené okolnosti mali byť posudzované vo vzájomnej súvislosti. Ich celkové vyhodnotenie odôvodňovalo uloženie miernejšieho trestu alebo prinajmenšom podrobnejšie vysvetlenie, prečo prvostupňový súd takýto záver neprijal. 4.7. Ďalším dôvodom, pre ktorý považuje uložený trest za neprimeraný, je spôsob, akým sa prvostupňový súd vysporiadal s návrhom na postup podľa § 39 Trestného zákona. Nestotožňuje sa so záverom prvostupňového súdu o neexistencii výnimočných okolností prípadu a pomerov páchateľa, ktoré by odôvodňovali mimoriadne zníženie trestu. Za významné osobné pomery považuje najmä skutočnosť, že počas trestného konania prekonal akútny infarkt myokardu, podstúpil koronárnu intervenciu s implantáciou stentu a zostáva dlhodobo kardiologicky liečený a za významnú okolnosť zúženie jeho trestnej zodpovednosti z dôvodu oslobodenia spod obžaloby pre skutok v bode I. Prvostupňový súd sa s týmito okolnosťami nevysporiadal spôsobom, ktorý by odôvodňoval záver o nepoužití § 39 Trestného zákona. 4.8. Za nedostatočné ďalej považuje aj hodnotenie znaleckých posudkov. Je názoru, že prvostupňový súd pri rozhodovaní o treste vychádzal predovšetkým z tých záverov znaleckých posudkov, ktoré hodnotil v jeho neprospech, pričom priaznivým zisteniam nevenoval primeranú pozornosť. Znalecké posudky neobsahovali iba negatívne závery. Zaoberali sa aj jeho osobnosťou, rozumovými schopnosťami, intelektom a ďalšími charakteristikami významnými pre posúdenie možností jeho resocializácie. Je názoru, že tieto zistenia mali byť pri rozhodovaní o treste hodnotené rovnako dôsledne ako tie, ktoré súd považoval za okolnosti svedčiace v jeho neprospech. Ak súd považuje znalecké dokazovanie za významný podklad pre rozhodovanie o treste, je povinný hodnotiť jeho obsah ako celok a vo vzájomných súvislostiach s ostatnými vykonanými dôkazmi. 4.9. Za neprimeraný považuje aj výrok o ochrannom dohľade. Poukazuje na to, že v pôvodnom rozsudku mu bol uložený ochranný dohľad v trvaní dvoch rokov a v súčasnom mu bol uložený v trvaní troch rokov. Je názoru, že uvedený rozdiel vyžaduje mimoriadne dôsledné odôvodnenie. Poukazuje na to, že ak došlo k podstatnému zúženiu rozsahu jeho trestnej zodpovednosti a zároveň bol uložený podstatne kratší trest odňatia slobody, nevidí z odôvodnenia rozsudku dôvod, pre ktorý bol ochranný dohľad uložený vo väčšom rozsahu ako pri pôvodnom rozhodnutí. Rozsudok neobsahuje konkrétne skutočnosti, ktoré by takýto záver odôvodňovali. 4.10. Ďalšou okolnosťou, ktorú považuje za podstatnú pri preskúmaní výroku o treste, je spôsob, akým prvostupňový súd určil jeho konkrétnu výmeru. Nespochybňuje postup prvostupňového súdu pri aplikovaní § 38 ods. 3 Trestného zákona, ale za nedostatočne odôvodnené považuje následné určenie konkrétnej výmery trestu na 46 mesiacov. Z odôvodnenia rozsudku nie je zrejmé, akou úvahou prvostupňový súd dospel práve k tejto výmere, ani prečo po zvýšení dolnej hranice trestnej sadzby nepovažoval za primeraný trest bližší dolnej hranici takto upravenej sadzby. Rovnako z rozsudku nevyplýva, akým spôsobom pri určovaní konkrétnej výmery trestu zohľadnil okolnosti svedčiace v jeho prospech, najmä priznanie a úprimnú ľútosť vyjadrené v záverečnej reči, závažný zdravotný stav po prekonanom infarkte myokardu, podstatné zúženie rozsahu trestnej zodpovednosti po rozhodnutí odvolacieho súdu, ako aj ostatné osobné pomery. Má preto za to, že odôvodnenie výroku o treste v tejto časti nespĺňa požiadavku presvedčivosti a preskúmateľnosti, keďže neumožňuje zistiť, aký význam prvostupňový súd priznal jednotlivým poľahčujúcim a priťažujúcim okolnostiam pri určení konečnej výmery trestu. 4.11. Je názoru, že účel trestu podľa § 34 Trestného zákona bolo možné dosiahnuť aj miernejším trestom, ktorý by primerane zohľadňoval všetky vyššie uvedené okolnosti prípadu a jeho pomery. 4.12. Obžalovaný navrhuje, aby odvolací súd podľa § 321 ods. 1 písm. e) Trestného poriadku zrušil napadnutý rozsudok vo výroku o treste a vo výroku o ochrannom dohľade a následne podľa § 322 ods. 3 Trestného poriadku vo veci sám rozhodol tak, že mu uloží primeranejší trest odňatia slobody, prípadne aby vec v tejto časti vrátil prvostupňovému súdu na nové rozhodnutie a aby pri novom rozhodovaní dôsledne zohľadnil všetky okolnosti významné pre individualizáciu trestu vrátane možnosti aplikácie § 39 Trestného zákona. 4.13. K odvolaniu obžalovaný pripojil lekárske správy a prepúšťaciu správu. 5. Obžalovaný podané odôvodnenie odvolania doplnil v podaní doručenom prvostupňovému súdu dňa 03.09.2026 nasledovne (skrátene): 5.1. Obžalovaný má za to, že § 37 písmeno m) Trestného zákona nie je v súlade s čl. 4. ods. 1 Protokolu č. 7 k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, podľa ktorého: Nikoho nemožno stíhať, alebo potrestať v trestnom konaní podliehajúcom právomoci toho istého štátu za trestný čin, za ktorý už bol oslobodený, alebo odsúdený konečným rozsudkom podľa zákona a trestného poriadku tohto štátu. 5.2. Je názoru, že prvostupňový súd porušil zásadu ne bis in idem vyplývajúcu z čl. 4 ods. 1 Protokolu č. 7 k Dohovoru, keď okolnosti trestného činu, pre ktorý bol potrestaný rozsudkom Okresného súdu Galanta
sp. zn. 2T/63/2017 vyhodnotil jednak ako priťažujúcu okolnosť podľa § 37 písmeno m) Trestného zákona a zároveň ako dôvod zvýšenia dolnej hranice zákonom ustanovenej trestnej sadzby podľa § 38 ods. 3 Trestného zákona. 5.3. Poukazuje na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Tdo/79/2024 z 18.06.2025. Prvostupňový súd nezistil dôvody na mimoriadne zníženie trestu podľa § 39 ods. 1 Trestného zákona. Prvostupňový súd vôbec neprihliadal na jeho zdravotný stav a v tejto súvislosti ani nevykonal žiadne dokazovanie. Je invalidný dôchodca s podlomeným zdravím a predkladá odvolaciemu súdu listiny týkajúce sa zdravotné stavu. Navrhuje, aby sa odvolací súd oboznámil s obsahom týchto listín a pristúpil k zníženiu vymeraného trestu odňatia slobody. 5.4. Obžalovaný namieta, že posudzovanie možnosti pozitívnej resocializácie obvineného je úlohou znalca psychológie, a nie psychiatra. Z uvedeného dôvodu považuje závery znalca C. H. vo vzťahu k výmere trestu za irelevantné. Namieta zákonnosť znaleckého posudku C. H., pretože sudkyňa prvostupňového súdu nevydala príkaz na vyšetrenie duševného stavu. Z uvedeného dôvodu došlo k porušeniu § 148 ods. 2 Trestného poriadku a tiež došlo k porušeniu čl. 17 ods. 7 Ústavy SR. Vzhľadom na význam znaleckého posudku z odvetia psychiatrie vo vzťahu k výroku o treste navrhuje, aby odvolací súd zrušil napadnutý rozsudok a vyriekol nižší trest, alebo aby vec vrátil prvostupňovému súdu a aby mu nariadil opätovne vykonať znalecké vyšetrenie v súlade zo zákonom. 5.5. Obžalovaný uložený trest odňatia slobody vo výmere 46 mesiacov považuje vzhľadom na okolnosti prípadu za neprimerane prísny. Najvyšší súd SR v rozsudku sp. zn. 5To/7/2016 uviedol, že vychádzajúc zo zásady humanity treba dodržať princíp úmernosti represie, aby táto neprekročila mieru nevyhnutnú pre splnenie účelu trestu. Ústavný súd SR v náleze sp.zn. PL.ÚS 106/2011 zdôraznil: „odstrašujúco má pôsobiť neodvrátiteľnosť trestu, nie jeho prísnosť.“ 5.6. Obžalovaný navrhuje, aby odvolací súd zrušil napadnutý rozsudok a uložil mu primeraný a spravodlivý trest. 6. Prokurátorka odôvodnila podané odvolanie v podaní zo dňa 27.07.2026 nasledovne (skrátene): 6.1. Podľa prokurátorky odôvodnenie rozsudku prvostupňového súdu nespĺňa požiadavky § 168 ods. 1 Trestného poriadku, keďže neobsahuje presvedčivú analýzu vykonaných dôkazov, množstvo vo veci zabezpečených a vykonaných dôkazov, ani len neuvádza a ignoruje, nevysporiadava sa s rozpormi medzi nimi, nereaguje na podstatné argumenty prokurátorky, nevysporiadava sa s jednotlivými vo veci zabezpečenými a vykonanými dôkazmi a neuvádza logické úvahy, na základe ktorých napokon dospel k výroku o oslobodení spod obžaloby. Takéto odôvodnenie je nepreskúmateľné a nezodpovedá požiadavkám vyplývajúcim z § 2 ods. 12 Trestného poriadku, ustálenej judikatúry Najvyššieho súdu SR (R 53/1992, R 43/1997, R 116/2014, R 24/2020) ani judikatúry Ústavného súdu SR a ESĽP. Odôvodnenie prvostupňového súdu je čo do obsahu nedôsledné, neúplné a nekonkrétne, navodzujúce dojem absolútnej rezignácie s úmyslom ukončenia danej trestnej veci jednoduchším spôsobom. 6.2. Ďalej namieta, že prvostupňový súd sa v napadnutom rozsudku náležite nevysporiadal so všetkými podstatnými skutočnosťami a de facto rezignoval na náležité zdôvodnenie, prečo a z akých dôvodov aktuálne výpoveď svedka (pôvodne svedka, v súčasnosti odsúdeného) D. (ďalej len „svedok D.“) nepovažuje za vierohodnú a osobu svedka D. za hodnovernú. 6.3. Prokurátorka zopakovala príslušnú časť odôvodnenia napadnutého rozsudku a ďalej uviedla, že dôvody, pre ktoré sa nepodarilo preukázať, že výhradným dodávateľom svedka D. mal byť obžalovaný B. prvostupňový súd neuviedol, vlastné vyhodnotenie a zhodnotenie vierohodnosti svedka D. a jeho výpovede z hľadiska jej obsahu a súvislostí či prepojenosti s inými dôkazmi sa v odôvodnení rozsudku nenachádza. Rovnako tak v odôvodnení rozsudku absentujú akékoľvek úvahy, ktoré by svedčali pre jeho vierohodnosť alebo úvahy, ktoré napokon prevážili a pre ktoré prvostupňový súd dospel k záveru o jeho nevierohodnosti. Absentujú rovnako tak dôvody, logické postupy, či úvahy vo vzťahu k vyhodnoteniu úplnosti, pravdivosti či nepravdivosti jeho výpovede, či akejkoľvek motivácie vypovedať opakovane konzistentne, rovnako, v detailoch totožne a pre prvostupňový súd teda - vzhľadom na oslobodzujúci rozsudok - dôvody, pre ktoré detailné vypovedanie a zotrvávanie na svojich tvrdeniach od začiatku prípravného konania nepovažuje za pravdivé, založené na prežitých udalostiach ale naopak, za nevierohodné a klamlivé. 6.4. Ďalej poukazuje na odôvodnenie napadnutého rozsudku na str. 22 a 23 ohľadom výpovede svedkyne Q. a použiteľnosti jej výpovede. Namieta, že prvostupňový súd nevyhodnotil dôvody, ktoré svedkyňu viedli k odopretiu výpovede a racionálne ich neuplatnil pri posudzovaní vierohodnosti jej výpovede. K argumentu prvostupňového súdu, že svedkyňa Q. bola partnerkou niekoľkých osôb postupne stíhaných pre drogovú trestnú činnosť, čo mohlo byť jej motívom odoprieť výpoveď, prokurátorka uviedla, že uvedené je vzájomne si odporujúce a založené čisto na domnienkach prvostupňového súdu, nie je to ničím potvrdené, resp. podporené. Namieta, že prvostupňový súd ani
len nešpecifikoval koho partnerkou by mala svedkyňa Q. byť, resp. koho partnerkou v minulosti bola, táto potvrdila spolužitie iba so svedkom D., pričom poprela, že by bola partnerkou A. E. a zároveň ako konkrétne a kým mohla byť jej výpoveď a motivácia nevypovedať ovplyvnená. 6.5. Prokurátorka je názoru, že svedkyňa Q. odoprela bezdôvodne vypovedať. Zároveň uviedla, že je absolútne neprípustné, aby prvostupňový súd vo svojom odôvodnení oslobodzujúceho rozsudku vyslovene argumentoval len tým, čo uviedol odvolací súd vo svojom zrušujúcom uznesení. 6.6. K dôkazom podporujúcim výpoveď svedka D. a svedkyne Q. uvádza prokurátorka, že výpoveď svedka D. bola konzistentná, detailná, nemenná. Poukázala na to, že svedok D. svoju trestnú činnosť priznal, spolupracoval, pričom plnú priznával zodpovednosť za svoje konanie bez nároku na akýkoľvek benefit. Ďalej poukázala na jeho výpoveď na hlavnom pojednávaní konanom dňa 27.01.2025, v ktorej opisuje ako mu obžalovaný B. priniesol prvý pervitín, že si pri tom dohodli podmienky a ako platil úhradu za metamfetamín – spätne, až potom ako ho predal. Prokurátorka z tejto výpovede svedka D. dospela k záveru, že obžalovaný B. mal vedomosť, že metamfetamín od neho slúži na ďalší predaj, svedok D. mu povedal konkrétne mená, komu metamfetamín predáva ďalej. 6.7. Ďalej prokurátorka uviedla, že na vyvodenie trestnej zodpovednosti za páchanie trestnej činnosti spolupáchateľstvom Trestný zákon ani judikatúra v žiadnom prípade nevyžaduje, aby jeden zo spolupáchateľov osobne poznal ľudí, ktorým druhý zo spolupáchateľov predáva metamfetamín. Nie je možné stotožniť sa s obranným tvrdením obžalovaného B., že nie je spolupáchateľom v tejto trestnej veci a nemal vedomosť, že metamfetamín, ktorý mal odovzdávať takmer denne či obdeň svedkovi D. mal byť výhradne pre osobnú potrebu svedka D.. 6.8. Poukázala na to, že v deň zadržania mal svedok D. pri sebe od obžalovaného B. viac ako 52 gramov metamfetamínu, čo jednoznačne predstavuje značné množstvo drogy, a to, že tento mu dal obžalovaný B. potvrdil vo svojej výpovedi. Odber metamfetamínu v pravidelných intervaloch od obžalovaného o hmotnosti 50g potvrdila aj svedkyňa Q.. Naviac, ďalších viac ako 36 gramov metamfetamínu obžalovaný B. vyhodil pred zásahom polície a realizáciou domovej prehliadky von z okna svojho bytu pri zásahu polície v snahe vyhnúť sa trestnému stíhaniu. Z uvedeného dôvodu preto nebol nájdený pri domovej prehliadke. 6.9. K argumentácií prvostupňového súdu, že nebola zaistená psychotropná látka, ktorá mala byť predmetom obchodovania medzi obžalovaným B. a svedkom D. uviedla, že z logiky veci ani len nebolo možné v čase, ktorý špecifikuje prvostupňový súd, u obžalovaného B. predsa žiadne omamné a psychotropné látky nájsť. Veď len výhradne na podklade zadržania a vypovedania svedka D. orgány činné v trestnom konaní získali informácie o dodávateľovi svedka D., ktorým mal byť práve obžalovaný B. a z logiky veci teda až následne vo vzťahu k obžalovanému začali vykonávať procesné úkony. 6.10. Ďalej prokurátorka poukázala na existenciu plastových sáčkov, ktoré boli nájdené aj v rámci obhliadky iných priestorov a pozemkov dňa 07.05.2025. V kufri osobného motorového vozidla, ktoré užívala družka obžalovaného B. boli nájdené a zaistené plastové uzatvárateľné sáčiky o rôznych rozmeroch v počte 445 kusov. Tieto boli zaistené dňa 07.05.2024, teda až po zadržaní svedka D., pričom nie je možné rozumne uveriť argumentácii družky obžalovaného B., C. A., že uvedené sáčiky používa na umelé mihalnice pre svoje známe či rodinu. Na jej výpoveď je potrebné nahliadať ako na výpoveď osoby, ktorá má citový vzťah na obžalovaného B. a je ním finančne či materiálne podporovaná. 6.11. U obžalovaného B. bola potvrdená existencia vyššej finančnej hotovosti aj počas vykonania domovej prehliadky, pričom vysokú finančnú hotovosť v motorovom vozidle si obžalovaný B. odfotografoval aj do mobilného telefónu. Prokurátorka poukázala na to, že bola zviazaná v gumičkách presne tak, ako to popísal svedok D. a na finančnú hotovosť v červenej taške obžalovaného B.. 6.12. Ďalej poukázala na výpis z účtu vedený na dcéru obžalovaného B., A. B.. Z výpisu bankového účtu číslo B. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX vyplýva, že po zadržaní svedka D. dňa 13.3.2024, teda v čase keď už pre obžalovaného B. nemohol predávať drogy, boli na uvedený účet pripísané vyššie sumy finančných prostriedkov. Poukazuje na to, že z tohto bankového účtu bolo postupne do dňa 02.05.2024, teda niekoľko dní pred zadržaním obžalovaného B. vybratých viac ako 80.000 EUR. Oprávnenie nakladať s bankovým účtom mal aj obžalovaný B.. Obžalovaný B. bol dlhodobo nezamestnaný, jeho príjem predstavuje invalidný dôchodok vo výške 400 EUR, pričom tomuto mala finančne vypomáhať aj jeho družka C. A.. Nebolo teda zrejmé, akým iným spôsobom, pokiaľ to nebolo z predaja pervitínu, si ako nezamestnaný obžalovaný B. zabezpečoval prostriedky na svoje životné náklady. 6.13. Prokurátorka sa ďalej vyjadrila k výpovedi svedka R., ktorý potvrdil (v časti autonehody a jej dôvodom) výpoveď svedka D., čím podporil tak jeho vierohodnosť. Poukázala na to, že na otázky smerujúce k obžalovanému B. svedok R. odpovedal vyhýbavo, ba dokonca si ani len nevedel spomenúť či s obžalovaným (aj keď je jeho rodinou) akokoľvek komunikoval, či už prostredníctvom telefónu alebo chatovacích aplikácií. Vierohodnosť tohto svedka obhajoby je spochybnená aj tým, že najskôr tvrdil, že
prezývka obžalovaného je „neviem, ja ho volám „A.“, na otázku či niekedy komunikoval elektronicky s obžalovaným B. cez telefón alebo chatovacie aplikácie uviedol, že on nemal N., nekomunikovali cez chat, pričom až pod ťarchou obsahu elektronickej komunikácie, ktorú na vyzvanie prečítal si prekvapivo zrazu spomenul, že spolu aj elektronicky komunikovali a prezývka, ktorá patrí obžalovanému je „R.“ a táto mu patrí 100 rokov. Rovnaká prezývka a tzv. pojítko je uvádzaná skrz celú zabezpečenú komunikáciu a táto sa tiahne tak aj v komunikácii medzi obžalovaným B. a C. B. a následne v komentároch na stránke B. S., o ktorých sa medzi sebou rozprávali a vyjadrovali v nej rozhorčenie. 6.14. Prezývku „R.“ uviedol aj svedok D., pozná ho aj pod prezývkou M. alebo M., ktorú sám uvádzal aj obžalovaný B. vo svojej komunikácii, ktorá je zabezpečená vo vyšetrovacom spise a ktorá bola oboznámená na hlavnom pojednávaní. Prezývka „R.“ je uvedená aj vo výpovedi svedka J. K.. 6.15. Pokiaľ ide o vierohodnosť výpovede svedka D. prokurátorka poukázala na to, že tento detailne nie len popísal ako vyzerá byt obžalovaného B., ale tento byt aj detailne nakreslil, pričom na hlavnom pojednávaní sa vyjadril ku konkrétnym fotografiám vyhotovených z bytu obžalovaného. Dokonca uviedol aj farebné prvky podlahy alebo kuchynskej linky, či rozmiestnenie jednotlivých miestností. Po predložení konkrétnych fotografií identifikoval zápisník, konkrétnu miestnosť v byte obžalovaného, upozorňuje na fotografiu čiernej tašky s vyšším obnosom peňazí, ktorá fotografia bola vyhotovená v byte obžalovaného. 6.16. Na podporu vierohodnosti výpovede svedka D. bola predložená zápisnica o výsluchu C. Q. zo dňa 27.03.2025, z ktorej obsahu v súlade s obsahom výpovede svedka D. predsa vyplývajú detaily k osobe pod prezývkou „C.“. Ďalší dôkaz podporujúci vierohodnosť výpovede svedka D. vyplýva z prečítanej zápisnice o výsluchu obvineného Q. H. zo dňa 09.05.2024, obsah ktorej opäť podporuje a dopĺňa výpoveď svedka D., ktorá sa týka osoby T. E. prezývaného „U.", ktorý bol ďalším nižšie postaveným v hierarchii predajcov drog. Prokurátorka namietla, že na uvedené prvostupňový súd žiadnym spôsobom nereagoval, tieto nevyhodnotil, iba stroho uviedol, že nemajú žiadny súvis. 6.17. K výpovedi svedkyne Q., prokurátorka poukázala na argumentáciu prvostupňového súdu, ktorý zotrváva na závere, že nevzhliadol žiadny logický dôvod, pre ktorý by sa výpoveď svedkyne Q. z prípravného konania nezakladala na pravde, avšak následne uvádza, že mala byť partnerkou viacerých osôb a preto jej výpoveď (asi pravdepodobne na hlavnom pojednávaní, resp. rozhodnutie nevypovedať) mohla byť ovplyvnená. Prokurátorka je názoru, že je nevyhnutné, aby prvostupňový súd pokiaľ ako uviedol tvrdí, že nevzhliadol žiadny logický dôvod, pre ktorý by sa výpoveď svedkyne Q. nezakladala na pravde, následne aj presvedčivo vysvetlil z akých dôvodov mala na jednej strane svedkyňa vypovedať pravdu a pravdivo ale na druhej strane jej pravdivá výpoveď mala byť ovplyvnená nejakými osobami, ktoré prvostupňový súd ani len nešpecifikoval a neidentifikoval. V časových súvislostiach zapadá zoznámenie svedkyne so svedkom D. - od zimy 2024, teda prelom januára februára, uviedla, že prezývkou „R.“ volal obžalovaného B. aj A. E., o tejto prezývke vedela aj ona sama, mala vedomosť aj o tom, že obžalovaný kvôli dlhu, ktorý mal u neho svedok D. má záujem o jeho auto - D. F., ktoré skutočne aktuálne patrí družke obžalovaného B. - A., mala vedomosť o presnom množstve, teda o 50g metamfetamínu, ktoré si od obžalovaného svedok D. pravidelne bral, vedela popísať ako bol zabalený, bola prítomná pri predávke drogy od obžalovaného pri jeho byte a mala vedomosť aj o osobách z drogového prostredia pohybujúcich sa v okolí obžalovaného. V plnom rozsahu tak jej výpoveď zapadá do ostatých zabezpečených dôkazov a je tak v súlade nie len s výpoveďou svedka D.. 6.18. Vo vzťahu k výpovedi svedka E. prokurátorka poukázala na to, že tento uviedol, že obžalovaného B. vôbec nepozná, pritom z obsahu zabezpečenej komunikácie medzi svedkom D. a svedkom E. jasne vyplýva, že obžalovaného B. pozná, vie o koho ide. 6.19. K vierohodnosti svedkov navrhnutých a vypočutých obhajobou prokurátorka uvádza, že títo vypovedali zhodne a totožne, ani jeden neuviedol nič konkrétne k obžalovanému B., avšak všetci mali vedomosť o predaji drog svedkom D., ako aj o jeho spôsobe, ako sa dostať z väzby. K výpovedi C. B. uviedla, že s obžalovaným B. má kamarátsky vzťah, pričom s týmto sú spoločne trestne stíhaný za drogovú trestnú činnosť pred Špecializovaným trestným súdom. Pokiaľ ide o jeho výpoveď, poukazuje na spôsob jeho výpovede, a to taký, že obžalovaný B. má mať problémy kvôli svedkovi D., ktorého však, ako uviedol, nepozná. Má mať ale vedomosť o tom, že je narkomanom, klamárom, krivým človekom, ktorý si vymýšľa, a to len preto, že sa mal stretávať s nejakým jeho priateľom, ktorého meno ani len nevedel a nechcel uviesť. Opäť rovnako spomenul spôsob, akým sa svedok D. mal dostať z väzby a má mať aj ďalšie informácie o svedkovi a jeho spôsobe života, aj keď ho, ako tvrdil, vôbec nepozná. 6.20. Namieta, že nie je zrejmé, akým spôsobom sa prvostupňový súd vysporiadal s vierohodnosťou všetkých v danej trestnej veci vypočutých svedkov, resp. obžalovaného, na podklade akých kritérií a z akých dôvodov svedkov, ktorí ako tvrdia nepoznajú osobne svedka D., ale majú o ňom informácie, resp. svedkov, ktorí popierali už len svoju prezývku, či akúkoľvek komunikáciu s obžalovaným B. (a túto priznali až po konfrontácii) považuje za dôveryhodnejších ako tých svedkov, ktorých výpoveď vyhodnotil
ako pravdivú a výpoveď svedka D., ktorý podrobne popisoval páchanie trestnej činnosti a prejavil ľútosť, pričom ním tvrdené skutočnosti sú podporené tak priamymi ako aj nepriamymi dôkazmi. 6.21. Ďalej prokurátorka poukazuje podporne aj na zabezpečené hovory z Ústavu na výkon trestu odňatia slobody Leopoldov uskutočnené medzi V. O. a svedkom D., ktoré svedčia o snahe ovplyvňovania výpovede svedka D. „H.“, pričom prezývka H. sa objavuje aj pri komunikácii medzi svedkom D. a svedkom E.. 6.22. Zároveň poukazuje aj na výpoveď M. D., ktorá vypovedala, že v živote nevidela obžalovaného B. fetovať, no bolo bez pochybnosti preukázané, že v moči a krvi obžalovaného bola nájdená vysoká koncentrácia metamfetamímu a amfetamínu a proti obžalovanému svedčila a detailne vypovedala o jeho obchodovaní s metamfetamínom pred Špecializovaným trestným súdom. Zápisnica o jej výpovedi bola predložená aj na hlavnom pojednávaní pred prvostupňovým súdom a táto bola prečítaná. Táto svedkyňa pred Špecializovaným trestným súdom potvrdila obchodovanie s metamfetamínom obžalovaným B.. Rovnako tak svedok C. W. potvrdil, že aj v minulosti obžalovanému B. zabezpečoval drogy a potvrdil účasť T. E. na drogovej trestnej činnosti s obžalovaným B.. 6.23. Podporne poukazuje na výsledky znaleckého skúmania, výpis z bankového účtu, na ktorý opäť ako uviedol svedok D. skutočne prišli finančné prostriedky, výpis jázd vozidla H. N., zmeny v evidencii vozidiel pre osobné motorové vozidlo D. F. a iné s danou vecou súvisiace dôkazy. 6.24. Ďalej namietala, že prvostupňový súd v odôvodnení oslobodzujúceho rozsudku ani len nespomenul, z akých dôvodov sa v byte obžalovaného nenachádzal metamfetamín a z akých dôvodov sa počas výkonu domovej prehliadky v byte obžalovaného nenašiel. Prvostupňový súd iba konštatoval pochybnosti vo všeobecnosti, no bez adekvátneho a kvalitného vysvetlenia. Prvostupňový súd síce formálne vykonal všetky dôkazy, avšak ich hodnotenie nezodpovedá požiadavkám § 168 ods. 1 Trestného poriadku ani ustálenej judikatúre Najvyššieho súdu SR. Z odôvodnenia je nie zrejmé, akými logickými úvahami sa súd riadil pri odmietnutí záveru o spolupáchateľstve obžalovaného, ani prečo jednotlivé navzájom sa dopĺňajúce dôkazy nevyhodnotil v ich vzájomnej súvislosti. 6.25. Ďalej uviedla, že pokiaľ ide o odvolacím súdom uvádzané a vytýkané nedostatočné posudzovanie hodnovernosti výpovede svedka D., ktoré pokladal za neúplné a sčasti nesprávne, s uvedenou nedostatočnou argumentáciou sa prvostupňový súd náležitým a presvedčivým spôsobom nevysporiadal. 6.26. K dôvodu dlhu medzi obžalovaným a svedkom D. sa prokurátorka vyjadrila tak, že prvostupňový súd odignoroval rovnaké tvrdenie svedkyne Q., ktoré sa zhoduje s výpoveďou svedka D.. Svedkyňa Q. jasne vypovedala, že Vrbu kontaktovala z dôvodu, že obžalovaný B. tvrdil, že D. auto vezme, a to z dôvodu dlhu za predaj metamfetaminu. Uvedené prvostupňový súd nikde neuvádza, s týmto sa nevysporiadal a vôbec neuviedol, z akých dôvodov sa výpoveď svedka D. a svedkyne Q. v tejto časti nezakladá na pravde (aj keď výpoveď svedkyne Q. považuje v celom rozsahu za pravdivú) a z akých dôvodov na tieto neprihliadol a bez podrobenia kritického pohľadu si osvojil tvrdenia aktuálnej družky A., svedka B., ktorý je s obžalovaným B. spoločne trestne stíhaný za drogovú trestnú činnosť a neuviedol logické úvahy, pre ktoré sa nestotožnil s existenciou dlhu z predaja drog. 6.27. Prvostupňový súd ďalej podľa prokurátorky nesprávne právne posúdil postavenie obžalovaného B., keď jeho konanie de facto oddelil a izoloval od následnej distribučnej činnosti svedka D. a dospel k záveru, že medzi nimi neexistoval spoločný cieľ a spoločný úmysel smerujúci k distribúcii metamfetamínu. Takýto záver však nezodpovedá charakteru drogovej trestnej činnosti, pri ktorej jednotlivé články distribučného reťazca nemožno posudzovať izolovane, ale v ich vzájomnej nadväznosti. 6.28. Obžalovaný B. nebol osobou, ktorá by jednorazovo odovzdala metamfetamín inej osobe bez vedomosti o jeho ďalšom použití. Naopak, dokazovanie preukázalo dlhodobo fungujúci mechanizmus, v rámci ktorého obžalovaný B. zabezpečoval metamfetamín, tento pravidelne a opakovane odovzdával svedkovi D. v množstvách 50 gramov, cena za uvedené množstvo bola medzi nimi pevne vopred dohodnutá vo výške 1.250 EUR, úhrada neprebiehala okamžite pri prevzatí drogy, ale až následne po jej predaji ďalším osobám, k stretnutiu obžalovaného B. a svedka D. a odovzdanie drogy bolo koordinované, načasované a vopred dohodnuté, obžalovaný B. mal vedomosť, že D. metamfetamín ďalej distribuuje. 6.29. Takto nastavený mechanizmus nepredstavuje bežný predaj medzi dvoma osobami, ale koordinovanú distribučnú činnosť, v ktorej každý z účastníkov plnil určitú úlohu a z toho vzchádzajúci rovnaký cieľ. 6.30. Podľa ustálenej judikatúry Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pri spolupáchateľstve podľa § 20 Trestného zákona nie je potrebné, aby každý spolupáchateľ naplnil všetky znaky skutkovej podstaty trestného činu vlastným konaním. Rozhodujúce je, že jednotlivé konania smerujú k spoločnému výsledku a predstavujú jednotlivé články realizácie spoločného zámeru. Nie je preto rozhodujúce, že obžalovaný
B. osobne metamfetamín nepredával konečným konzumentom, ani že nepoznal všetky osoby, ktorým svedok D. drogu následne distribuoval. Takáto požiadavka by bola v rozpore so samotnou povahou drogovej trestnej činnosti, ktorá je založená na viacstupňovej distribúcii. Dodávateľ drogy spravidla nemusí poznať a ani nepozná všetkých konečných konzumentov, postačuje jeho vedomosť, že droga nebude použitá pre osobnú spotrebu odberateľa, ale bude ďalej uvádzaná do obehu, pričom tento záver Je jednoznačne preukázaný. 6.31. V danom prípade bola táto vedomosť obžalovaného B. preukázaná nielen výpoveďou svedka D., ale aj výpoveďou svedkyne Q. a súborom ďalších dôkazov: mimoriadne vysokým množstvom odovzdávaného metamfetamínu (50 g v pravidelných intervaloch), spätným spôsobom úhrady ceny až po predaji drogy, komunikáciou medzi oboma osobami, informáciami o osobách, ktorým Vrba drogu predával, skutočnosťou, že obžalovaný B. poskytoval svedkovi D. rady týkajúce sa jeho distribučnej činnosti, riešením finančných otázok vzniknutých v súvislosti s touto činnosťou, vzniknutím dlhu z predaja drog. 6.32. Prvostupňový súd podľa názoru prokuratúry nesprávne vyhodnotil otázku existencie dohody medzi obžalovaným B. a svedkom D.. Dohoda spolupáchateľov nemusí mať podobu výslovného vyhlásenia typu „budeme spolu páchať trestnú činnosť“. V podmienkach drogovej trestnej činnosti je prirodzené, že takáto dohoda vzniká konkludentne, spôsobom faktického konania strán. V danom prípade nemožno prehliadnuť, že obžalovaný B. poskytoval D. opakovane rovnaké množstvo drogy, poznal spôsob jej ďalšieho predaja, akceptoval, že platba bude uskutočnená až po distribúcii a pokračoval v tomto mechanizme počas viacerých mesiacov. Samotné opakované pokračovanie v takomto mechanizme predstavuje prejav spoločného úmyslu. Rovnako tak odôvodnenie oslobodzujúceho rozsudku, v ktorom prvostupňový súd uvádza, že zabezpečená komunikácia výslovne neuvádza slovné vyjadrenie konkrétnej drogy a jej množstva a ceny je už z povahy drogovej trestnej činnosti predsa logicky vylúčená. 6.33. Prvostupňový súd podľa názoru prokurátorky nesprávne oddelil „dodávateľa“ a „dílera“ ako dve samostatné trestné činnosti, hoci pri obchodovaní s drogami ide typicky o jeden distribučný mechanizmus. Najvyšší súd SR v drogovej trestnej činnosti opakovane rieši, že rozhodujúce nie je, kto fyzicky držal drogu v okamihu zadržania, ale kto sa podieľal na jej uvedení do obehu. Poukázala pritom na Uznesenie, Najvyššieho súdu Slovenskej sp. zn. 1Tdo/78/2024 zo dňa 11 .03.2026. 6.34. Najvyšší súd SR vo svojej rozhodovacej činnosti opakovane zdôrazňuje, že pri drogovej trestnej činnosti predstavuje zadováženie drogy za účelom jej ďalšieho predaja, jej prechovávanie a následná distribúcia jeden ucelený reťazec konania smerujúci k obchodovaniu s drogami. Predaj konečnému konzumentovi je iba záverečnou fázou a dovŕšením tohto procesu. Rovnako rozhodovacia prax Najvyššieho súdu SR akceptuje právnu kvalifikáciu drogovej trestnej činnosti formou spolupáchateľstva podľa § 20 Trestného zákona v prípadoch, keď jednotlivé osoby zabezpečujú rôzne články distribučného mechanizmu, pričom ich činnosť je navzájom koordinovaná a smeruje k spoločnému cieľu - uvádzaniu omamných látok na nelegálny trh. 6.35. Preto záver prvostupňového súdu, že medzi dodávateľom a ďalším distribútorom nešlo o spolupáchateľstvo iba z dôvodu, že dodávateľ nemal poznať konkrétnych konečných odberateľov a metamfetamín sa nenašiel v rámci domovej prehliadky (pretože bol vyhodený obžalovaným), nemá oporu ani v ustanovení § 20 Trestného zákona, ani v ustálenej súdnej praxi. 6.36. Prvostupňový súd nesprávne vyhodnotil postavenie obžalovaného B. ako osoby stojacej mimo samotnej distribúcie omamných látok. Najvyšší súd SR vo svojom rozhodnutí sp. zn. 17Tdo/78/2024 výslovne uviedol, že trestnoprávny postih za tzv. dílovanie drog nie je viazaný iba na konečný predaj konzumentovi, ale zahŕňa všetky konania smerujúce k distribúcii drog, predovšetkým ich opakované zadováženie, držbu a následný predaj ďalšiemu distribútorovi alebo konzumentovi. Zároveň zdôraznil, že odsúdenie za predaj drogy postihuje aj všetky činnosti, ktoré tomuto predaju nevyhnutne predchádzali. Pokiaľ teda obžalovaný opakovane zabezpečoval omamnú látku osobe, o ktorej vedel, že ju bude ďalej distribuovať, nemožno jeho konanie izolovať od následnej distribúcie, ale treba ho hodnotiť ako súčasť jednotnej distribučnej činnosti. 6.37. Pokiaľ však odvolací súd dospeje k opačnému právnemu záveru, je potrebné aby sa vo svojom rozhodnutí náležite vysporiadal s judikatúrou Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, od ktorej sa tým odkloní, ako aj rozumne odôvodnil, prečo komunikácia heslovite, skratkovito a neurčite nie je príznačná pre komunikáciu medzi dílermi pri páchaní drogovej trestnej činnosti a vysporiadal sa aj s hodnotením všetkých či priamych ako aj v danej veci zabezpečených nepriamych dôkazov, ktoré tvoria ucelenú reťaz dôkazov a ktorých vyhodnotenie v oslobodzujúcom rozsudku absentuje. 6.38. Ďalej prokurátorka uvádza, že svedok D. nevystupoval ako spolupracujúci obvinený v zmysle ustanovenia § 10 ods. 23 Trestného poriadku. Z toho dôvodu potom nie je nevyhnutné, aby prvostupňový
súd pristupoval k hodnoteniu jeho výpovedi tak obozretne, ako je tomu v prípade spolupracujúcej osoby
- tzv. kajúcnika.
6.39. Dohovor pritom ani v prípade spolupracujúcej osoby nezakazuje vnútroštátnemu súdu spoliehať sa na jeho usvedčujúcu výpoveď, aj keď je známe, že sa tento svedok pohybuje v kriminálnych kruhoch (pozri Xenofontos a iní proti Cypru, č. 68725 / 16, 74339/16 a 74359/16, § 77 a 79, 25. októbra 2022, s ďalšími odkazmi). Z rozhodovacej praxe ESĽP však vyplýva, že použitie výpovedí svedkov výmenou za imunitu alebo iné výhody môže vyvolať pochybnosti o spravodlivom konaní proti obvinenému a môže vyvolať zložité otázky do tej miery, že vzhľadom na svoju povahu sú takéto výpovede prístupné manipulácii a môžu byť urobené výlučne s cieľom získať výhody ponúkané výmenou alebo za osobnú pomstu. Riziko, že osoba môže byť obvinená a súdená na základe neoverených obvinení, ktoré nemusia byť nevyhnutne nezainteresované, sa preto nesmie podceňovať (pozri rozsudok Habran a Dalem proti Belgicku , č. 43000/11 a 49380/11, § 100, 17. januára 2017). 6.40. Ďalej prokurátorka poukázala na kritéria, ktoré by mali byť zohľadnené (Xenofontos a ostatní proti Kypru, č. T4339/16 a další, rozsudek ze dne 25. října 2022, § 79, Fajstavr proti České republice, č. 48303/21, rozsudok zo dňa 16. októbra 2025) a skonštatovala, že aj sám odvolací súd konštatoval, že menovanému nebol poskytnutý žiadny benefit výmenou za jeho výpoveď proti obžalovanému. 6.41. Bez ohľadu na uvedené však prvostupňový súd očividne kládol na výpoveď svedka D. zvýšené nároky, avšak tieto už neuplatňoval v prípade obžalovaného B. a ani na svedkov obhajoby - čo mu bolo v opačnom garde vyčítané v pôvodnom uznesení odvolacieho súdu. Je teda zrejmé, že prvostupňový súd naproti svojmu prvotnému rozhodnutiu vyhodnotil de facto za tej istej dôkaznej situácie (pozn. zo strany obžaloby bola práveže posilnená) výpoveď svedka D. diametrálne odlišne, a to všetko bez riadne zdôvodnenia takéhoto postupu. 6.42. Pod označením „spolupráca“ je pritom potrebné rozumieť správanie spočívajúce v tom, že obvinený nevyužije svoje právo na odopretie výpovede, ale začne vo veci vypovedať. Nemožno prehliadať, že takou výpoveďou neraz privodí trestné stíhanie nielen iným, ale najmä sebe, a to v čase, kedy nemá nijako garantovanú akúkoľvek výhodu v podobe napríklad miernejšieho trestu, okrem priznania poľahčujúcej okolnosti podľa § 36 písm. l) Trestného zákona. Tieto úvahy platia aj v danom prípade, keďže práve svedok D. sa rozhodol priznať a tzv. „spolupracovať“ v zmysle vyššie uvedeného, a to v čase, kedy jeho konanie bolo právne kvalifikované prísnejšie - teda ako obzvlášť závažný zločin nedovolená výroba omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi podľa § 172 ods. 3, ods. 4 písm. c), ods. 6 písm. b) Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. j) Trestného zákona s hroziacou trestnou sadzbou 15 rokov. 6.43. Ním prezentovaný opis realizácie drogového biznisu v spolupráci s obžalovaným B. naviac vykazuje znaky konzistentnosti, jedinečnosti a detailnej špecifikácie, pričom ním nastolená verzia skutkového deja je potvrdená radom priamych a nepriamych dôkazov. Na vierohodnosti jeho výpovede nič nemení skutočnosť, že neuvádzal presné dátumy jednotlivých opakujúcich sa stretnutí s obžalovaným B. či jednotlivé množstvá opakovane obstarávaných drog. Je potrebné si uvedomiť, že nešlo o jednorazovú záležitosť (či exces) v konaní týchto osôb, ktorá by im mala zvlášť utkvieť v ich pamäti. Predaj a kúpa pervitínu bola pre tieto osoby bežnou (rutinnou) záležitosťou pri dílovaní drog, a preto je akceptovateľné, ak jednotlivé obchody nie sú popísané tak detailne a pod. Podstatné vo veci je to, že práve svedok D. popísal od koho pervitín mal, ako sním komunikoval, v akom množstve a intervale ho kupoval, za akú cenu, akým spôsobom platil za tento pervitín, ako mu svedok radil a vystríhal pred predajom v určitom okrese, ako mu zapisoval tzv. „sekeru“ za pervitín a pod. 6.44. Naopak, práve úplná zhoda výpovedí svedkov obhajoby (pozn. C. D. je narkoman, klamár, všetko si vymyslel a vybabral so zákonom a našiel cestu, ako sa dostať z basy von, že stačí označiť nejakého človeka, teraz to dal na B., že od neho kupuje drogy, a dostal sa na slobodu, B.) vrátane použitia identických výrazov a slovných spojení, evokuje podozrenie, že títo svedkovia vypovedajú podľa naučeného spoločného „scenára“, ktorý im niekto vopred pripravil 6.45. Naproti tomu práve obžalovaný B. ku skutkom nevypovedal, spáchanie skutkov kladených mu za vinu popieral a označoval svedka D. za klamára a udavača, hoci po právoplatnom uznaní viny za skutok v bode II obžaloby sa na opätovnom konaní pred prvostupňovým súdom už k jeho spáchaniu účelovo priznával a jeho spáchanie ľutoval. 6.46. Prokurátorka uvádza, že vierohodnosť osôb nemožno spochybňovať len tým, že svedok alebo svedok sú (boli) sami trestne stíhaní v súvislosti s drogami, resp. že títo sú (boli) užívateľmi drog. Uvedené platí o to viac v prípade ich výpovedí v drogových veciach, nakoľko vo všeobecnosti predsa platí, že s akými osobami sa človek stýka, také osoby budú neskôr svedčiť o jeho činoch z minulosti. 6.47. Ďalej namieta tendenčnosť prvostupňového súdu pri vyhodnotení vierohodnosti z hľadiska trestnej minulosti a užívania drog. Je tomu tak z dôvodu, že pokiaľ ide o vierohodnosť časti výpovede svedka D. a
najmä svedkyne Q. vo vzťahu k trestnej činnosti, ktorá sa týkala jeho vlastného konania (pozn. iba C. D.), tak tu súd žiadnym spôsobom nehodnotil trestnú minulosť a užívanie drog nielen u samotného svedka D., ale dokonca ani u svedkov, ktorým mal pervitín ako konečným užívateľom predávať, hoci na druhej strane tieto okolnosti prvostupňový súd vyhodnotil ako rozhodujúce pri posúdení vierohodnosti časti výpovede svedka D. a svedkyne Q. vo vzťahu k trestnej činnosti, ktorej sa mal dopúšťať obchodovaním s obžalovaným B.. 6.48. Naviac prvostupňový súd úplne rezignoval rovnaké okolnosti vyhodnotiť aj u obžalovaného B. a svedkov obhajoby. 6.49. Prvostupňový súd taktiež vôbec nezohľadnil závery znaleckého dokazovania z odvetvia psychológie - znalecký posudok číslo 25/2024 zo dňa 30.05.2025 znalkyne PhD. C. A.. Z tohto vyplývajú jasné závery ohľadom všeobecnej vierohodnosti svedka D. v pozitívnom svetle, pri ktorých znalkyňa zohľadnila aj skutočnosť, že v prípade menovaného ide o užívateľa drog. Nie je potom zrejmé, akým spôsobom sa prvostupňový súd vysporiadal práve so závermi tohto znaleckého dokazovania pri hodnotení všeobecnej vierohodnosti svedka D.. Poukázala na záver Ústavného súdu SR (pozn. uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky č. k. 1. ÚS 548/2022 z 19. októbra 2022) ktorý konštatoval, že v rámci procesu dokazovania je potrebné odlišovať psychologické hodnotenie vierohodnosti výpovedí osôb znalcom so zreteľom na určité situačné faktory, duševnú poruchu či osobnostnú abnormalitu určitej osoby a celkové hodnotenie vierohodnosti výpovedí súdom s ohľadom na všetky okolnosti prejednávanej veci vrátane zohľadnenia ostatných v konaní zabezpečených dôkazov. 6.50. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku však nie je vôbec zrejmé, ako sa prvostupňový súd vysporiadal s takýmito závermi znaleckého dokazovania a či boli vlastne v konaní nejakým spôsobom aj zohľadnené. 6.51. Prvostupňový súd súčasne žiadnym spôsobom nevysvetlil, že v danej veci (pozn. aj podľa názoru odvolacieho súdu) existujú dve verzie skutkového deja, v súvislosti s ktorými je potom nutné vierohodnosť tej-ktorej osoby aj posudzovať. 6.52. Prvá verzia je, že príbeh prezentovaný hlavne svedkom D. je vo vzťahu k obžalovanému B. úplne vymyslený a nič také sa nestalo, a to z dôvodu osobnej pomsty. Druhou verziou je tá, že príbeh sa vo vzťahu k obžalovanému B. stal tak, ako ho opisuje svedok D.. Namieta, že v odôvodnení napadnutého rozsudku nie je k danej časti nič uvedené, pričom práve odvolací súd upozornil prvostupňový súd, aby pri posudzovaní vierohodnosti výpovede svedka D. vyhodnotil aj možný motív pomsty, dôvodom ktorej má byť započítanie dlhu vo výške 5.000,- EUR (pozn. podľa výpovede C. A.) formou odovzdania motorového vozidla D. F.. Tu však prvostupňový súd žiadnym spôsobom nevysvetľuje, ako vyhodnotil vykonané dokazovanie vo vzťahu k tejto verzii skutkového deja, hoci práve táto verzia má výrazné nedostatky a rozpory vo vykonanom dokazovaní. 6.53. Totiž ak by platilo, že svedok D. dlhodobo predával pervitín a obžalovaný B. sa predajom pervitínu nikdy neživil, je prinajmenšom menej pravdepodobné, aby si díler, ktorý nakupuje pervitín každý ob- deň v hodnote 1.250,- EUR, chodieval požičiavať finančnú hotovosť v súhrnne vo výške 5.000,- EUR od osoby, ktorá nemá dlhodobo stabilný príjem (pozn. A. B. je len poberateľom invalidného dôchodku). Danej verzii nesvedčí ani početnosť uskutočnených hovorov medzi nimi, ani samotný spôsob a čas prepisu osobného motorového vozidla zn. D. F.. Naviac práve toto motorové vozidlo podľa jednotlivých výpovedí svedkov využíval svedok D. pri distribúcii drog svojim odberateľom. Uvádza, že je preto celkom nelogické, aby odovzdal svoje vozidlo, ktorého hodnota rádovo prevyšuje sumu kvázi požičaných peňazí, práve obžalovanému B. bez toho, aby obžalovaný B. akýmkoľvek spôsobom participoval na jeho distribúcii z pozície dodávateľa pervitínu a musel si za účelom distribúcie drog zapožičiavať iné vozidlo. 6.54. Napokon samotné dôvody odovzdania tohto vozidla svedok D. jasne a celkom logicky vysvetlil, pričom jeho výpoveď je v tomto smere potvrdená aj oboznámeným denníkom obžalovaného B., ktorý bol na hlavnom pojednávaní svedkom D. aj opoznaný. Z naznačených dôvodov sa preto javia tvrdenia o akomsi prostriedkov požičiavaní finančných za nevierohodné a ide vyslovene len o obhajobné tvrdenie. Ani obžalovaný B. a ani jeden zo svedkov obhajoby totiž bližšie neopísal spôsob zapožičania peňazí, kde k tomu došlo, kedy, v akej výške mu boli peniaze odovzdané, v akých bankovkách a podobne, hoci z logiky veci vyplýva, že ak by ste boli v predaji drog takto úmyselne tzv. „namočený“ z pomsty, je pravdepodobné že by každá osoba čo najpodrobnejšie vypovedala vo svoj prospech. Ak niekto niečo popiera a zároveň tvrdí, že si to niekto naňho vymyslel z toho a toho dôvodu, je zrejmé, že ak uvedie čo najmenej detailov, tým menej náročné je tieto tvrdenia kýmkoľvek zopakovať bez vzniku akýchkoľvek rozporov. 6.55. Opäť poukázala na dôkazy potvrdzujúce výpoveď svedka D.: zápisnicu o výsluchu C. Q. zo dňa 27.03.2025, zápisnicu o výsluchu obvineného Q. H. zo dňa 09.05.2024, zaistený pervitín v súvislosti so skutkom pod bodom II obžaloby, zaistené prázdne vrecká vo vozidle svedkyne C. A. a napokon dôkazy
o povesti obžalovaného B. - komentáre pod článkami B., zápisnica o výsluchu M. D., výpoveď svedka C. W. a iné. 6.56. Najmä vyššie uvedené dôkazy o povesti obžalovaného B. potvrdzujú, že menovaný má čo dočinenia s predajom pervitínu. Nie je totiž náhoda, že o určitej osobe vypovedá viacero svedkov ako o predajcovi pervitínu, ba čo viac, ak v rámci komentárov k určitým článkom na stránke B. S. nájdeme opätovne zmienky o jeho vzťahu k pervitínu. Hoci som si vedomá toho, že takéto dôkazy samé o sebe na uznanie viny samozrejme nestačia, avšak v kombinácii s inými priamymi a nepriamymi dôkazmi môžu tieto dotvárať a potvrdzovať práve v oblasti povesti osoby a jeho kriminálnych kontaktov. 6.57. Prvostupňový súd súčasne vôbec nevzal do úvahy, že výpoveď svedka D. bola potvrdená napokon aj samotnou domovou prehliadkou u obžalovaného B.. Dôvod, prečo neboli drogy nájdené na mieste, ktoré popisoval práve svedok D. je rýdzo prozaický - je tomu tak z dôvodu, že svedok pervitín tesne pred výkonom domovej prehliadky vyhodil von zo svojho okna. Podstatné teda nie je to, či boli drogy nájdené v digestore alebo či tieto obžalovaný B. vyhodil z okna, podstatné vo veci je, že sa v dispozícii obžalovaného B. zaistili drogy - pervitín o množstve svedčiacom skôr obchodovaniu s drogami. Otázne je, či by súd nevyhodnotil výpoveď svedka D. rovnako aj za situácie, ak by bol pervitín nájdený v digestore, nakoľko z odôvodnenia napadnutého uznesenia badať, že prvostupňový súd akoby dôkazy, ktoré sú na ťarchu obžalovanému B., vôbec nevyhodnocoval jednotlivo a vo vzájomných súvislostiach. 6.58. V tomto prípade bolo znaleckým dokazovaním skonštatované, že všeobecná vierohodnosť osoby svedka D. nebola spochybnená, pretože nič nenasvedčovalo tomu, že by išlo v jeho prípade o osobu psychicky narušenú, resp. o osobu, ktorá trpí sklonom k fabulácii, konfabulácii, prípadne trpí inou poruchou osobnosti (pozn. opak je znalecké dokazovanie z odvetvia psychiatria vo vzťahu k obžalovanému B. - antisociálna porucha osobnosti). Nižšia miera vierohodnosti je viazaná na určitý typ osobnosti - menej dôveryhodný je napríklad hysterický jedinec hystriónskej osobnosti, osoby s disociálnou poruchou osobnosti alebo trpiace duševnou chorobou, v dôsledku duševného stavu ktorého majú tendenciu podávať vymyslené udalosti za skutočné. Špecifická vierohodnosť sa potom viaže na ten ktorý prípad a jej skúmanie je zamerané na to, nakoľko je konkrétna výpoveď pravdivá a do akej miery korešponduje so skutočnosťou. V rámci posudzovania špecifickej vierohodnosti by sa mali porovnávať jednotlivé výpovede na časovej osi, preverovať a testovať možné dôvody krivej výpovede. Jej skúmanie by sa teda malo zameriavať na mnestický materiál, motivačné premenné a situačné podmienky. Dôležité býva v tomto prípade posúdenie vierohodnosti prvej výpovede k kritickej udalosti. 6.59. Pokiaľ ide o výpoveď svedka D., jeho výpovede sú konzistentné v čase, jazykom jemu vlastným, pričom uvádza niekoľko špecifických a neobvyklých detailov nie vo vzťahu k trestnej činnosti, ktorá sa týkala jeho vlastného konania, ale práve vo vzťahu k trestnej činnosti, ktorej sa mal dopúšťať obchodovaním s obžalovaným B. - príbeh s C. (C. I.) a zmenou platenia za pervitín, zoznámenie sa po autonehode, prezývky svedka, neobvyklý vlak hotovosti na účet a podobne. Svedok D. naviac citoval aj konverzácie s obžalovaným B. ohľadom okresu I. alebo vyhádzania auta štátnymi policajtmi. 6.60. Z napadnutého rozsudku nie je vôbec zrejmé, ako prvostupňový súd postupoval pri posudzovaní každého jednotlivého dôkazu z hľadiska závažnosti, aký význam jednotlivým dôkazom prisúdil, resp. či ide o dôkaz rozhodný a či oň môže oprieť svoje skutkové zistenia (či je výpoveď „použiteľná“ pre zistenie skutkového stavu — ak áno, v akom rozsahu, prípadne v akom smere). Z odôvodnenia napadnutého rozsudku nevyplývajú žiadne úvahy prvostupňového súdu k jednotlivým výpovediam vtom smere, či a ktoré konkrétne iné dôkazy im konvenujú, resp. ktoré im odporujú, pričom dôkazy neboli prvostupňovým súdom posúdené tak samostatne ako i vo vzájomnej súvislosti. 6.61. Prokurátorka ďalej považuje za nesprávne, ak prvostupňový súd odôvodňuje svoj oslobodzovací výrok aj tým, že vo veci absentuje dôkaz vo forme zaistenej drogy. Uvádza, že pre vyvodenie trestnoprávnej zodpovednosti voči dodávateľovi/dílerovi drog nie je nevyhnutnou podmienkou jeho prichytenie pri čine, či iné preukázanie konkrétneho množstva obchodovanej drogy. 6.62. Záverom poukazuje na ekonomickú podstatu vzťahu dodávateľ - díler, o to viac, ak k úhrade za pervitín dochádza až spätne po predaji pervitínu konečným užívateľom. Totiž takýto vzťah bol presne aj v posudzovanej veci a pervitín mal byť dodávateľom predávaný tzv. komisným predajom, zjednodušene povedané na sekeru, čo napokon vyústilo do odovzdania aj osobného motorového vozidla značky D. F.. Dodávateľ tu teda nenesie riziko len straty tovaru, ale zostáva priamym vlastníkom ekonomického rizika celej transakcie. To znamená, že ak díler drogy nepredá, dodávateľ nedostane peniaze. Uvedené potom popiera argumentáciu o dvoch nezávislých subjektoch, klasicky označovaných ako predávajúci
- kupujúci, naviac za situácie, keď v ich vzťahu badať prvky riadenia — rady a vystríhanie. 6.63. K odvolaniu, čo do výšky trestu v bode I uvádza nasledovné. 6.64. Na strane 18 oslobodzujúceho rozsudku prvostupňový súd uvádza, že obžalovaný B. bol doposiaľ 11x súdne trestaný, pričom bol prvostupňovým súdom sp. zn. 5T/65/2001 právoplatne odsúdený za
drogovú trestnú činnosť, naproti čomu na strane 20 oslobodzujúceho rozsudku zasa tvrdí, že trest bol zároveň ukladaný v dolnej polovici upravenej trestnej sadzby s prihliadnutím na to, že doposiaľ nebol obžalovaný súdne trestaný v súvislosti s omamnými a psychotropnými látkami. Uvedené je samo osebe odporujúce a s poukazom na trestnú minulosť obžalovaného nie je namieste, aby prvostupňový súd špeciálnemu recidivistovi ukladal nepodmienečný trest v dolnej polovici trestnej sadzby. Práve naopak, sám prvostupňový súd tvrdí, že obžalovaný trpí disociálnou poruchou osobnosti, ktorou postihnutí jedinci sú v podstate celý život riadení egoizmom a uspokojovaním svojich potrieb, pričom imanentným symptómom je, že sa nedokážu poučiť z trestu. Súčasťou poruchy osobnosti je v dôsledku zníženej tolerancie voči frustrácii znížený prah pre uvoľnenie agresie vrátane násilia. Na zabezpečenie ochrany spoločnosti je preto uložený trest vo výmere 48 mesiacov absolútne nedostatočný. 6.65. Prokurátorka navrhuje, aby odvolací súd podľa § 321 ods. 1 písm. b), písm. c) Trestného poriadku zrušil napadnutý oslobodzujúci rozsudok prvostupňového súdu v bode I a II a podľa § 322 ods. 1 Trestného poriadku vrátil vec prvostupňovému súdu, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol. 7. Na rozhodnutie o odvolaní obžalovaného a prokurátora nariadil tunajší súd verejné zasadnutie, ktoré sa vykonalo v prítomnosti obžalovaného, jeho obhajcu a prokurátora. 8. Na verejnom zasadnutí obhajkyňa obžalovaného uviedla, že obžalovaný netrvá na tej odvolacej námietke, ktorá je založená na neprimeranosti výroku o ochrannom dohľade. Obžalovaný teda ochranný dohľad nenapáda. Inak odvolanie nechce doplniť. 9. V konečných návrhov prokurátor uviedol, že sa v plnom rozsahu pridržiava písomného odvolania okresnej prokurátorky, ako i argumentácie tam uvedenej, kde vyčerpávajúcim spôsobom uviedla, prečo napadnuté výroky prvostupňového súdu považuje za nezákonné, nesprávne, nelogické a nepreskúmateľné. Má za to, že prvostupňový súd sa vôbec nevysporiadal dostatočne s argumentáciou okresnej prokurátorky a zistený skutkový stav nevyhodnotil správnym spôsobom, čo viedlo k nezákonnému rozhodnutiu. Navrhuje, aby odvolací súd zrušil napadnutý rozsudok v bode I. o výroku o treste, nakoľko tento považuje za neprimerane mierny ako i oslobodzujúci výrok v bode II. a vec vrátil prvostupňovému súdu na nové prejednanie a rozhodnutie. Odvolanie obžalovaného navrhuje ako nedôvodné zamietnuť. Obhajkyňa odkázala v celom rozsahu na písomne podané odvolania a argumenty v nich uvedené. Navrhuje, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil v časti uloženého nepodmienečného trestu a rozhodol sám tak, aby uložený trest znížil a uložil trest odňatia slobody primeraný okolnostiam prípadu na dolnej hranici trestnej sadzby. Čo sa týka odvolania okresnej prokurátorky toto považuje za nedôvodné, argumenty v ňom uvedené ako i dôkazy, ktoré boli doložené zo strany okresnej prokurátorky po vrátení veci na prvostupňový považuje za nepoužiteľné, ako napr. opakované články zo B., výpovede iných osôb z iných trestných konaní, dokonca pred vznesením obvinenia, ako aj ataky na osobu obhajkyne a preto navrhuje, aby súd odvolania zamietol ako nedôvodné. Obžalovaný sa pridržal toho, čo uviedla obhajkyňa a žiada, aby odvolanie okresnej prokurátorky bolo zamietnuté, lebo okresná prokurátorka dala také odôvodnenie, ktoré spochybňuje pokyny odvolacieho súdu, ktoré udelil pri zrušení v poradí prvého rozsudku prvostupňového súdu. 10. Podľa § 315 Trestného poriadku o odvolaní proti rozsudku okresného súdu rozhoduje krajský súd. O odvolaní proti rozsudku Špecializovaného trestného súdu rozhoduje najvyšší súd. Podľa § 316 ods. 1, ods. 3 Trestného poriadku: 1) Odvolací súd zamietne odvolanie, ak bolo podané oneskorene, osobou neoprávnenou alebo osobou, ktorá sa odvolania výslovne vzdala alebo znovu podala odvolanie, ktoré v tej istej veci už predtým výslovne vzala späť alebo bolo podané proti výroku, proti ktorému nie je prípustné. 3) Odvolací súd zruší napadnutý rozsudok a vec vráti súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol, ak zistí, že a) súd rozhodol v nezákonnom zložení, b) obžalovaný nemal obhajcu, hoci išlo o prípad povinnej obhajoby, alebo c) hlavné pojednávanie bolo vykonané v neprítomnosti obžalovaného, hoci na to neboli splnené zákonné podmienky. Podľa § 317 ods. 1 Trestného poriadku ak nezamietne odvolací súd odvolanie podľa § 316 ods. 1 alebo nezruší rozsudok podľa § 316 ods. 3, preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1. Podľa § 319 Trestného poriadku odvolací súd odvolanie zamietne, ak zistí, že nie je dôvodné. 11. Odvolací súd podľa § 315 Trestného poriadku preskúmal napadnutý rozsudok v zmysle § 316 Trestného poriadku a zistil, že nie je dôvod na zamietnutie odvolania v zmysle § 316 ods. 1 Trestného
poriadku, ani na zrušenie napadnutého rozsudku podľa § 316 ods. 3 Trestného poriadku. Odvolanie podal obžalovaný a prokurátor ako oprávnené osoby, v zákonnej lehote a proti výrokom, proti ktorým je tento opravný prostriedok prípustný. Po preskúmaní napadnutého rozsudku v rozsahu a z dôvodov vymedzených obžalovaným a prokurátorom, dospel odvolací súd k nasledovným záverom. 12. Vo veci už raz rozhodol prvostupňový súd, a to rozsudkom zo dňa 02.09.2025, kedy uznal obžalovaných C. D. a A. B. za vinných, že 1. po predchádzajúcej vzájomnej dohode ohľadom spolupráce pri distribúcii drog, ktorá zahŕňala ako spôsob ich komunikácie, cenu za gram, tak aj spôsob vyplácania, potom, čo si A. B. neoprávnene v rozpore so zákonom č. 139/1998 Z. z. o omamných látkach, psychotropných látkach a prípravkoch v znení neskorších predpisov zadovážil neznámym spôsobom na doposiaľ neznámom mieste látku metamfetamín, najmenej odo dňa 8. januára 2024 až do zadržania C. D. dňa 13. marca 2024, takto zadovážený metamfetamín v presne nezistenom množstve neoprávnene prechovával a taktiež výhradne po elektronickej komunikácii cez aplikáciu B. ho pravidelne predával svojmu dílerovi - C. D. na doposiaľ neustálených miestach, minimálne v byte č. X-X na prvom poschodí vo vchode č. XX na adrese B., E. XXXX/XX zapísaného na LV č. XXXX, a to za účelom jeho ďalšieho predaja vždy v množstve 50 gramov za sumu vo výške 1.250,- eur, a to na báze pravidelnosti – každý druhý deň v uvedenom období, pričom túto sumu za toto dodané množstvo metamfetamínu mu C. D. podľa vzájomnej dohody vyplatil vždy až potom, čo metamfetamín po predchádzajúcom telefonickom dohovore, alebo inej forme elektronickej komunikácie, alebo iným nezisteným spôsobom opakovane odplatne – za finančnú úhradu predával a distribuoval ako konzumentom na spotrebu ďalším osobám, a to na doposiaľ presne neustálených miestach F. a G. kraja, minimálne v priestore vyhliadky H. pri meste I., najmenej osobám J. K., C. M., C. L., C. A., o čom bol oboznámený aj A. B., pričom A. B. takýmto spôsobom zabezpečil a odovzdal metamfetamín za účelom jeho ďalšej distribúcie C. D. aj dňa 13. marca 2024 v ranných hodinách a tento následne C. D.: do 13.05 hod. dňa 13. marca 2024 v meste I., K. A., pri bytovke č. X – L. X v osobnom motorovom vozidle zn. H. N., EČV: F. XXXXX, ktorého vlastníkom je spoločnosť D. N. B. B., B., IČO: XXXXXXXX so sídlom D. XXXX/XX, a užívateľom bol práve C. D., neoprávnene prechovával za účelom následnej distribúcie okrem iného 1 ks čierna látková kapsička, ktorá obsahovala hnedú kryštalickú látku vo viacerých zatavených injekčných striekačkách s celkovou hmotnosťou 5533 mg obsahujúca účinnú látku metamfetamín celkovo v množstve 1864 mg absolútneho metamfetamínu vo forme bázy, a do 16.00 hod. dňa 13. marca 2024 v budove OKP OR PZ v Trnave na adrese O. P. XX D. F. neoprávnene prechovával za účelom následnej distribúcie 1 ks plastový priesvitný obal zabalený v alobale, ktorý obsahoval svetlohnedú kryštalickú látku s hmotnosťou 47 019 mg obsahujúca účinnú látku metamfetamín v množstve 20 406 mg absolútneho metamfetamínu vo forme bázy, čo predstavuje celkovo množstvo 52 552 mg metamfetamínu v minimálnej finančnej hodnote vo výške 1.576,56 eur, pričom v zmysle zákona č. 139/98 Z. z. o omamných látkach, psychotropných látkach a prípravkov v znení neskorších predpisov je látka metamfetamín zaradená do II. skupiny psychotropných látok, 2. obžalovaný A. B. približne do času 11.15 hod. dňa 7. mája 2024 v byte označenom č. X – X na prvom poschodí na adrese E. XXXX/XX D. B., zapísaného na LV č. XXXX, v rozpore so zákonom č. 139/1998 Z. z. o omamných látkach, psychotropných látkach a prípravkoch v znení neskorších predpisov neoprávnene prechovával v utierke zabalený 1 ks plastového uzatvárateľného vrecka o presne nezistených rozmeroch s obsahom vlhkej béžovej kryštalickej látky s hmotnosťou 36,206 g obsahujúca účinnú látku metamfetamín s prímesou metylsulfonylmetánu (MSM) v množstve 15,496 g absolútneho metamfetamínu vo forme bázy, v minimálnej finančnej hodnote vo výške 1.086,18 eur, ktoré si zadovážil neznámym spôsobom na neznámom mieste v doposiaľ neustálenom čase a potom, čo pravdepodobne započul zakročujúcich policajtov odboru kriminálnej polície, Krajského riaditeľstva Policajného zboru v Trnave spolu s príslušníkmi PPÚ KR PZ v Trnave, ktorí išli vykonávať v predmetnom byte domovú prehliadku na základe vydaného príkazu na domovú prehliadku Okresného súdu Trnava, zahodil cez pootvorené okno v obývacej miestnosti vyššie uvedeného bytu v utierke zabalený 1 ks plastového uzatvárateľného vrecka s obsahom béžovej kryštalickej látky do trávy na voľné priestranstvo medzi predajňu R. a oplotenie bytového domu na adrese E. XX D. C. B., ktoré bolo následne zaistené do trestného konania počas obhliadky miesta činu, pričom metamfetamín je zaradený v zmysle vyššie uvedeného zákona do II. skupiny psychotropných látok, teda v bode 1 obžalovaný C. D. a obžalovaný A. B. spoločným konaním neoprávnene obchodovali s psychotropnou látkou v značnom množstve a čin spáchali závažnejším spôsobom konania - na viacerých osobách,
v bode 2 obžalovaný A. B. neoprávnene prechovával inú psychotropnú látku ako psychotropnú látku obsahujúcu akýkoľvek tetrahydrokanabinol, izomer alebo jeho stereochemickú variantu (THC) vo väčšom množstve, čím spáchali v bode 1 obžalovaný C. D. a obžalovaný A. B. zločin neoprávnená výroba a obchodovanie s omamnou látkou a psychotropnou látkou podľa § 173 odsek 1, odsek 3 písmeno a), písmeno e) Trestného zákona účinného od 6. augusta 2024 s poukazom na § 138 písmeno j) Trestného zákona účinného od 6. augusta 2024 spolupáchateľstvom podľa § 20 Trestného zákona účinného od 6. augusta 2024, v bode 2 obžalovaný A. B. zločin neoprávnené prechovávanie omamnej látky a psychotropnej látky podľa § 171 odsek 2, odsek 4 písmeno b) Trestného zákona účinného od 6. augusta 2024 (ďalej len Trestný zákon). Za im uložil: Obžalovanému C. D. podľa § 173 odsek 3 Trestného zákona s poukazom na § 36 písmeno l), § 38 odsek 2, § 39 odsek 5 Trestného zákona trest odňatia slobody vo výmere 5 (päť) rokov. Podľa § 48 odsek 2 písmeno a) Trestného zákona sa obžalovaný na výkon trestu odňatia slobody zaraďuje do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia. Podľa § 60 odsek 1 písmeno a) Trestného zákona sa obžalovanému ukladá trest prepadnutia vecí: 1 ks alobal s plastovým uzatvárateľným vreckom, - 4 ks zatavená injekčná striekačka, - 1 ks puzdro na zips, 1 ks pánska taška zn. Adidas, 1 ks plastové zipsové vrecko, 1 ks mobilný telefón zn. One A. G. 3 5G, 1 ks mobilný telefón zn. Samsung SM – A145/ DSN. Podľa § 60 odsek 1 písmeno a), písmeno b), písmeno c) Trestného zákona sa obžalovanému ukladá trest prepadnutia veci – finančnej hotovosti vo výške 10,- eur. Podľa § 60 odsek 5 Trestného zákona sa vlastníkom prepadnutých vecí stáva Slovenská republika. Podľa § 73 odsek 2 písmeno c), § 74 odsek 1 tretia veta Trestného zákona sa obžalovanému ukladá ochranné protitoxikomanické liečenie ústavnou formou. Podľa § 76 odsek 1, § 78 odsek 1 Trestného zákona sa obžalovanému ukladá ochranný dohľad na 2 (dva) roky. Podľa § 77 odsek 1 Trestného zákona je obžalovaný povinný po prepustení z výkonu trestu odňatia slobody: oznamovať potrebné údaje o spôsobe a zdrojoch svojej obživy a tie aj preukazovať, osobne sa hlásiť jedenkrát za dva kalendárne mesiace u probačného a mediačného úradníka Okresného súdu Galanta alebo iného miestne príslušného súdu v prípade zmeny rozhodného kritéria pre určenie miestnej príslušnosti, vopred oznamovať vzdialenie sa z miesta bydliska uvedeného v rozhodnutí súdu. Obžalovanému A. B. podľa § 173 odsek 3 Trestného zákona s poukazom na § 37 písmeno m), § 38 odsek 2, odsek 3, § 41 odsek 1, odsek 2 Trestného zákona úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 9 (deväť) rokov a 8 (osem) mesiacov. Podľa § 48 odsek 2 písmeno b) Trestného zákona sa obžalovaný na výkon trestu odňatia slobody zaraďuje do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia. Podľa § 60 odsek 1 písmeno a) Trestného zákona sa obžalovanému ukladá trest prepadnutia vecí: 1 ks zápisník, 1 ks vlhčená utierka, 1 ks mobilný telefón zn. Apple X. 14 Pro, IMEI: XXXXXXXXXXXXXXX. Podľa § 60 odsek 1 písmeno b) Trestného zákona sa obžalovanému ukladá trest prepadnutia veci 1 ks balenie 445 plastových uzatvárateľných vreciek. Podľa § 60 odsek 1 písmeno a), písmeno b), písmeno c) Trestného zákona sa obžalovanému ukladá trest prepadnutia veci – finančnej hotovosti vo výške 635,- eur. Podľa § 60 odsek 5 Trestného zákona sa vlastníkom prepadnutých vecí stáva Slovenská republika. Podľa § 76 odsek 1, § 78 odsek 1 Trestného zákona sa obžalovanému ukladá ochranný dohľad na 3 (tri) roky. Podľa § 77 odsek 1 Trestného zákona je obžalovaný povinný po prepustení z výkonu trestu odňatia slobody: oznamovať potrebné údaje o spôsobe a zdrojoch svojej obživy a tie aj preukazovať, osobne sa hlásiť jedenkrát za dva kalendárne mesiace u probačného a mediačného úradníka Okresného súdu Galanta alebo iného miestne príslušného súdu v prípade zmeny rozhodného kritéria pre určenie miestnej príslušnosti, vopred oznamovať vzdialenie sa z miesta bydliska uvedeného v rozhodnutí súdu. 13. Odvolací súd, na základe odvolania podaného obžalovaným, prokurátorom a družky obžalovaného R. C. A., rozhodol uznesením zo dňa 29.01.2016, sp. zn. 5To/103/2025 tak, že podľa § 321 ods. 1 písm. b), písm. c) ods. 3 Trestného poriadku vo vzťahu k obžalovanému B., napadnutý rozsudok zrušil vo výroku o vine bode 1. a vo výroku o treste a spôsobe jeho výkonu a vo výroku o ochrannom opatrení a podľa § 322 ods. 1 Trestného poriadku sa vec vrátil prvostupňovému súdu, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol. Zároveň podľa § 319 Trestného poriadku odvolanie prokurátora Okresnej prokuratúry Trnava zamietol. 14. Odvolací súd vytkol prvostupňovému súdu nasledovné pochybenia: 14.1. Neúplnosť a nesprávnosť posudzovania hodnovernosti výpovede svedka D. zo strany prvostupňového súdu, konkrétne, že nebral do úvahy možný motív osobnej pomsty svedka D. v situácii, keď mu mal voči obžalovanému vzniknúť dlh (6.000 – 7.000 eur). Prvostupňový súd sa ďalej nezaoberal posudzovaním vierohodnosti výpovede svedka D. s ohľadom na jeho závislosť na návykových látkach
a s ohľadom na jeho trestnú minulosť. Ďalej skonštatoval, že prvostupňový súd čerpal zo záverov znaleckého dokazovania z odvetvia psychológie iba čiastočne a do svojich úvah zahrnul iba zistenia, respektíve závery znalkyne, ktoré svedčia v prospech hodnovernosti výpovedí svedka D. a neprihliadol na tie, ktoré jeho hodnovernosť môžu spochybniť. 14.2. Odvolací súd poukázal aj na to, že pravdivosť výpovede svedka D. o tom, kde mal obžalovaný B. vo svojom byte prechovávať pervitín, nebola potvrdená výsledkom domovej prehliadky v byte obžalovaného. 14.3. Za dôvodnú považoval odvolací súd aj námietku, že z vykonaného dokazovania neboli preukázané skutočnosti, ktoré prvostupňový súd premietol do skutkovej vety a následne aj do právnej kvalifikácie konania oboch obžalovaných, ktorí sa mali dopustiť spáchania skutku spolupáchateľstvom podľa § 20 Trestného zákona. V tejto súvislosti obžalovaný tiež namietal, že znenie skutkovej vety ako ju ustálil prvostupňový súd, nezodpovedá právnej kvalifikácii konania obžalovaného ako spolupáchateľa trestnej činnosti podľa § 20 Trestného zákona, vo vzťahu k distribúcii pervitínu zo strany svedka D. ďalším osobám, ktoré sú v tejto skutkovej vete uvedené, čo podmienilo právnu kvalifikáciu u oboch obžalovaných aj za spáchanie trestného činu závažnejším spôsobom konania - na viacerých osobách. Dospel k záveru, že z doteraz vykonaného dokazovania nebolo preukázané, žeby obaja obžalovaný konali v rámci jedného spoločného cieľa. 14.4. Za nesprávne, resp. nedostatočné považoval odvolací súd aj hodnotenie výpovedí svedkov A. E. a C. B.. Podľa názoru odvolacieho súdu bolo potrebné, aby prvostupňový súd pri hodnotení výpovedí všetkých svedkov, ktorí pochádzajú z okruhu osôb blízkych obom obžalovaným a ktorých blízkosť bola daná jednak spoločným záujmom na predaji a kúpe drogy, respektíve išlo o osoby, ktoré žili s oboma obžalovanými, resp. ktoré boli drogovo závislé, pristupoval rovnako, bez ohľadu na to, či vypovedajú v prospech obžalovaného alebo v jeho neprospech. 14.5. Vo vzťahu k svedkyni Y. D. Q. odvolací sú vytkol prvostupňovému súdu, že si musí ujasniť, či pristúpi k čítaniu svedeckej výpovede z prípravného konania z dôvodu uvedenom v § 263 ods. 3 písm. c) Trestného poriadku alebo z dôvodu podľa § 263 ods. 4 Trestného poriadku. 15. Úlohou prvostupňového súdu bolo opätovne vypočuť svedkyňu Q. a v prípade odopretia výpovede, zistiť, resp. overiť dôvod takéhoto jej rozhodnutia, vyhodnotiť, či svedkyňa využila svoje zákonné právo odoprieť vypovedať alebo odoprela vypovedať bez oprávnenia a následne postupovať podľa príslušných ustanovení Trestného poriadku a vyhodnocovať, či prípadné jej rozhodnutie odoprieť vypovedať bez oprávnenia, má alebo nemá vplyv na hodnovernosť jej výpovede. V prípade, ak bude obžalovaný trvať na výpovedi svedka T. E., prezývaného W., bolo ďalej povinnosťou súdu vyhovieť obhajobe a predvolať tohto svedka na hlavné pojednávanie. V závere odvolací súd uložil prvostupňovému súdu povinnosť opätovne vyhodnotiť vykonané dôkazy a to spôsobom, pri ktorom sa vyvaruje chýb, ktoré mu vytkol v uznesení. 16. Po vrátení veci prvostupňový súd nariadil hlavné pojednávanie, na ktorom vykonal dokazovanie výsluchom svedka D., svedka E., svedkyne Q., svedka R., svedka W. a oboznámením listín a rozhodol napadnutým rozsudkom. 17. Odvolací súd konštatuje, že prvostupňový súd sa riadil pokynmi odvolacieho súdu, ktoré mu boli dané v zrušujúcom uznesení odvolacieho súdu (bod 13. tohto uznesenia). Prvostupňový súd vykonal dokazovanie, ktoré nariadil odvolací súd a opätovne vyhodnotil vykonané dôkazy a to aj pri dodržaní kritérií hodnotenia dôkazov, ktoré vo svojom uznesení uviedol odvolací súd. Z tohto pohľadu je postup prvostupňového súdu, ktorý nasledoval po zrušení v poradí prvého rozsudku prvostupňového súdu, správny a zákonný.
18. Vo vzťahu k výroku napadnutého rozsudku, ktorým prvostupňový súd oslobodil obžalovaného spod obžaloby podľa § 285 písm. c) Trestného poriadku (výrok uvedený pod bodom II. napadnutého rozsudku), prvostupňový súd v odôvodnení uviedol, že po doplnení dokazovania a po zhodnotení dôkazov dospel k záveru, že je namieste obžalovaného oslobodiť spod skutku v bode 1 obžaloby, nakoľko nebolo dokázané, že skutok spáchal. Svoj záver odôvodnil nasledovne. 19. Konanie popísané v skutkovej vete bodu 1 obžaloby nezodpovedalo spáchaniu skutku spolupáchateľstvom podľa § 20 Trestného zákona, nakoľko konkrétny spôsob, akým spoluobžalovaný vŕba nakladal s metamfetamínom, ktorý mal kúpiť od obžalovaného B., konkrétne kde, kedy a komu ho ďalej distribuoval, nebol vecou ich predchádzajúcej dohody. Každý z obžalovaných konal vo vlastnom záujme a na vlastný účet, nie v rámci jedného spoločného cieľa. Z výpovede obžalovaného D. nevyplynulo, že by obžalovaní zadovažovali drogu spoločne, že by spoločne rozhodovali o ďalšej distribúcii alebo že by si vzájomne delili klientov či zisk. Dohoda o cene, spôsobe platby či spôsobe komunikácie (ktoré mali medzi sebou dohodnuté) nepredstavuje trestnoprávnu dohodu na spoločnom
páchaní trestného činu. Z vykonaného dokazovania nevyplynulo, že by obžalovaní mali rozdelené úlohy alebo konali koordinovane, obžalovanému B. tak nebolo možné pričítať kvalifikačný znak na viacerých osobách. 20. Ďalej prvostupňový súd uviedol, že pokiaľ išlo o samotné obchodovanie s psychotropnou látkou v čase od januára do marca 2024, záver uvádzaný v obžalobe vo vzťahu k tomu, že výhradným dodávateľom psychotropných látok obžalovanému D. v inkriminovanom období bol obžalovaný B., sa preukázať nepodarilo. Čo sa týka vypočutých svedkov (odberateľov), títo sa s určitosťou vyjadrovali výlučne k obžalovanému D., ktorého vina bola spoľahlivo ustálená svedeckými výpoveďami J. K., C. M., C. L., M. D., a taktiež prečítaním svedeckej výpovede U. E. z prípravného konania, ale aj samotným záchytom drogy pri jeho osobnej prehliadke. Svedkovia jednoznačne a s istotou označili osobu C. D. ako predajcu pervitínu a popísali, akým spôsobom sa s obžalovaným kontaktovali, na akých miestach a akým spôsobom prebiehal predaj a odovzdanie drogy. Obžalovaný D. uviedol, že koneční konzumenti neboli informovaní o tom, kto je jeho dodávateľom (a ani by im to nepovedal), svedkovia L., M. a D. zhodne uviedli, že obžalovaný D. svojho dodávateľa nespomínal (ani by ich to nezaujímalo). 21. K výpovedi svedkyne Y. D. Q. prvostupňový súd uviedol, že vo svojej výpovedi v prípravnom konaní podrobne popísala predaj pervitínu, intenzitu a časovú súvislosť predaja, ale aj konkrétne množstvá, ktoré obžalovaný D. získaval od obžalovaného A. B., ktorého poznala pod prezývkou R.. Svedkyňa tiež uviedla, že pri obchodoch spomínaných osôb bola minimálne tri – štyrikrát aj osobne prítomná (január, február 2024). Podľa pokynu odvolacieho súdu, ktorý bol obsiahnutý v zrušujúcom uznesení odvolacieho súdu (bod 13 tohto uznesenia) vyhodnocoval prvostupňový súd aj dôvody, ktoré svedkyňu k neskoršiemu odopretiu výpovede na hlavnom pojednávaní a tieto racionálne uplatnil pri posudzovaní hodnovernosti jej výpovede. Prvostupňový súd k hodnoteniu výpovede tejto svedkyne uviedol, že zotrváva na závere, že nevzhliadol žiadny logický dôvod, pre ktorý by sa výpoveď svedkyne Q. z prípravného konania nezakladala na pravde, avšak nakoľko vyplynulo, že svedkyňa bola v nedávnej minulosti trestne stíhaná (a odsúdená) pre drogovú trestnú činnosť, a bola aj partnerkou niektorých osôb postupne stíhaných (a odsúdených) pre drogovú trestnú činnosť, no tak z časti mohla byť jej výpoveď ovplyvňovaná motívom vypovedať v prospech určených osôb, s ktorými v minulosti udržiavala intímny pomer, a tento už zrejme neudržiava, čo mohlo byť rovnako dôvodom, pre ktorý svedkyňa s odstupom času odoprela pred súdom reprodukovať skôr uvádzané skutočnosti. Čo však bolo z pohľadu súdu významné, vo vzťahu k obžalovanému B. neboli tvrdenia obžalovaného D. a svedkyne Q. podporené žiadnymi takými dôkazmi, ktoré by potvrdili podstatné závery plynúce z oboch výpovedí. 22. Prvostupňový súd vyhodnotil aj ďalšie dôkazy, ktorými boli zaistená komunikácia C. D. s kontaktom uloženým ako M.´X (XXXX XXX XXX) patriacim obžalovanému B., výpisy z bankového účtu vedeného na dcéru obžalovaného B. a dôkazy o prepise vozidla D. F. XX, O. E., Q. XXXXX, ku ktorému došlo dňa 18. apríla 2024 z J. A. na C. A.. 23. K týmto uviedol, že nemožno na základe frekvencie komunikácie C. D. s obžalovaným, bez špecifikácie jej obsahu, automaticky vyvodiť úmysel obžalovaného B. stretnúť sa s D. za účelom odovzdania (predaja) pervitínu. Výpisy z bankového účtu vedeného na dcéru obžalovaného B., nie sú ani dôkazom toho, že peňažné prostriedky na účte, by mali patriť obžalovanému alebo by mali pochádzať z trestnej činnosti a zároveň nie sú dôkazom o tom, že peniaze z tohto bankového účtu vyberal aj obžalovaný, ktorý mal oprávnenie s peňažnými prostriedkami na tomto účte nakladať. Z výpovede svedkyne A., svedkyne A., ako aj svedka B. vyplynula alternatíva, že D. si od B. požičal peniaze na nájom, za čo mu mal sľúbiť auto, a teda pohľadávka mala byť uspokojená práve prepisom predmetného automobilu. Na existenciu dlhu poukázal aj vecný dôkaz – zápisník s evidenciou dlžnej sumy, z ktorého však nemožno spoľahlivo dedukovať dôvod, ktorý ku vzniku dlhu viedol. Rovnako v prípade prítomnosti väčšieho obnosu finančných prostriedkov v byte obžalovaného ide o dôkaz, ktorý je potrebné posudzovať predovšetkým v spojitosti s inými dôkazmi. 24. Uvedené dôkazy vyhodnotil prvostupňový súd tým spôsobom, že s výnimkou svedkyne Q., nikto z vypočutých svedkov neuviedol, že by mal vedomosť o tom, že by si D. obstarával drogy od B.. Z výpovedí svedkov navrhnutých obhajobou v súhrne vyplynulo, že títo poznajú C. D. ako narkomana, dílera, krivého človeka a klamára, ale nemali žiadnu vedomosť o tom, že by niekedy drogy užíval alebo predával A. B.. Prvostupňový súd zrozumiteľne vnímal existenciu dôvodného podozrenia z distribúcie drog vo vzťahu k obžalovanému, avšak na preukázanie jeho viny bez rozumných pochybností tak, ako uvádzala obžaloba, by bolo potrebné zabezpečiť dôkazy, ktoré by viedli k jednoznačnému záveru, že drogy distribuované Vrbom v žalovanom období a v žalovanej intenzite skutočne pochádzali od A. B.. Ak sa mal teda súd zaoberať posudzovaním vierohodnosti obžalovaného D. s ohľadom na jeho závislosť na návykových látkach, ako aj s ohľadom na jeho trestnú minulosť, bolo možné usudzovať, že obžalovaný D. disponoval určitými znalosťami ohľadne dodávateľov návykových látok, ako aj ohľadne siete kontaktov,
a teda pri obchodovaní s drogami nemusel byť odkázaný výhradne na spoluprácu s obžalovaným B.. Výrok o vine môže byť založený len na takých dôkazoch, ktoré celkom vylučujú pochybnosti, resp. ktoré spoľahlivo dokazujú, že skutok spáchal obžalovaný, pričom v súdenom prípade neviedlo k tomuto záveru ani ďalšie dokazovanie. Pre rozhodnutie súdu bola významná skutočnosť, že počas obdobia od 8. januára 2024 do 12. marca 2024 k záchytu psychotropnej látky, ktorá mala byť predmetom vzájomného obchodovania obžalovaných, nedošlo. Ak má byť konkrétne protiprávne konanie trestným činom, toto musí napĺňať formálne znaky uvedené v Trestnom zákone, ktorých prítomnosť musí byť v súlade so zásadou „in dubio pro reo“ nepochybná. Použitie zásady „in dubio pro reo“ (v pochybnostiach v prospech obvineného) prichádza do úvahy len vtedy, ak pochybnosti, ktoré vznikli v trestnom konaní o dokazovanej skutočnosti, trvajú aj po vykonaní a zhodnotení všetkých dostupných dôkazov, ktoré môžu reálne prispieť k náležitému zisteniu skutkového stavu, a to v rozsahu nevyhnutnom na objektívne, stavu veci a zákonu zodpovedajúce spravodlivé rozhodnutie (R 28/1998). Súd zdôrazňuje, že ani vysoký stupeň podozrenia sám o sebe nevytvára zákonný predpoklad pre odsudzujúci výrok rozsudku. So zreteľom na všetky skutočnosti prebraté a dôkazy vykonané na hlavnom pojednávaní, najmä výpovede svedkov, závery znaleckých posudkov, obsah zaistenej komunikácie, ako aj reťaz jednotlivých nepriamych dôkazov, ich logiku a následné vyhodnotenie, súd nemohol prijať iný logický a právny záver než ten, že vina obžalovaného A. B. nebola spoľahlivo preukázaná, a preto obžalovaného spod obžaloby oslobodil.
25. Odvolací súd považuje rozsah dokazovania, ktoré vykonal prvostupňový súd na hlavnom pojednávaní za dostatočný. Hodnotenie dôkazov, ktoré vykonal prvostupňový súd a ktoré podrobne vysvetlil v odôvodnení napadnutého rozsudku, považuje odvolací súd rovnako za správne, ktorému nie je možné vytknúť žiadnu podstatnú vadu, majúcu za následok potrebu zrušenia odvolaním prokurátora napadnutého výroku. 26. Odvolací súd uvádza, že podľa ustálenej súdnej praxe zo zásady spravodlivého súdneho konania, ktorú treba odvodiť z čl. 46 ods. 1 Ústavy SR a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, vyplýva nutnosť, aby v súdnom rozhodnutí odôvodnenie výroku o vine zo spáchania skutku napĺňajúceho trestný čin, zodpovedalo požiadavke preukázania zákonných znakov trestného činu mimo rozumných pochybností a ak je odôvodnenie výroku o vine vo vzťahu k niektorému zo zákonných znakov trestného činu nepreskúmateľné, takéto odôvodnenie je z hľadiska spravodlivého súdneho konania ústavne neudržateľné. Podľa zásady voľného hodnotenia dôkazov ustanovenej v § 2 ods. 12 Trestného poriadku je nutné, aby súd dôsledne a objektívne vyhodnotil dôkazné prostriedky vykonané zákonným spôsobom a dôkazy z nich získané, t. j. podľa svojho vnútorného presvedčenia, ktoré však musí byť založené na logickom úsudku vyplývajúcom zo starostlivého uváženia všetkých okolností prípadu jednotlivo a v ich súhrne. Len správna a dôsledná aplikácia tejto zásady je nevyhnutným prostriedkom pre náležité zistenie skutkového stavu veci (§ 2 ods. 10 Trestného poriadku) tak, aby sa v danej prejednávanej veci vzali do úvahy jej osobitosti a zabránilo sa šablónovitému, mechanickému postupu pri hodnotení dôkazov. Skutočnosti, o ktoré súd opiera svoj rozsudok, resp. jeho jednotlivé výroky, musia byť založené na dôkazoch, ktoré sám vykonal a musia z nich logicky a jednoznačne vyplývať a vnútorné presvedčenie sudcu sa viaže na zhodnotenie dôkazov a z nich vyplývajúce skutočnosti („okolnosti prípadu jednotlivo i v súhrne“), a teda neznamená ľubovôľu, najmä ním nemožno nahradiť medzeru vo vykonaných dôkazoch (rozhodnutie uverejnené vo Výbere rozhodnutí a stanovísk Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pod č. 28/1971). Podľa ustálenej súdnej praxe k správnym a úplným skutkovým zisteniam dôjde súd len vtedy, keď vykoná nielen všetky dosiahnuteľné relevantné dôkazy, ale ich tiež tak v jednotlivostiach, ako aj v ich súhrne správne zhodnotí (primerane R 14/1964), pričom ak prvostupňový súd postupoval pri hodnotení dôkazov dôsledne podľa § 2 ods. 12 Trestného poriadku a dospel k logicky odôvodneným skutkovým zisteniam, odvolací súd nemôže napadnutý rozsudok zrušiť len preto, že sám na základe svojho presvedčenia hodnotí tie isté dôkazy s iným do úvahy prichádzajúcim výsledkom a v takom prípade totiž nie je možné napadnutému rozsudku vytknúť žiadnu vadu v zmysle ustanovenia § 321 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku (primerane R 53/1992). 27. Postupujúc podľa východísk a zásad uvedených v predchádzajúcom bode tohto uznesenia, dospel odvolací súd k záveru, že hodnotenie dôkazov zo strany prvostupňového súdu nemožno v žiadnom smere označiť za chybné, nelogické alebo svojvoľné. K jednotlivým odvolacím námietkam prokurátorky. 28. Prokurátorka vo svojom odvolaní namieta najmä nesprávne hodnotenie vykonaných dôkazov, keď podľa jej názoru vykonané dôkazy svedčia o vine obžalovaného zo spáchania skutku, pre ktorý prvostupňový súd obžalovaného spod obžaloby oslobodil. Prokurátorka uplatnila vlastné hodnotenie vykonaných dôkazov, ktorého výsledkom bolo jej presvedčenie o tom, že tieto dôkazy spáchanie
žalovaného skutku preukazujú. V tomto smere teda prokurátorka postupovala rovnakým spôsobom ako prvostupňový súd, ktorý však v otázke viny obžalovaného došiel k opačnému záveru ako prokurátorka. Pre posúdenie možnosti zrušiť odvolaním napadnutý výrok prvostupňového súdu, bolo potrebné v odvolacom konaní, pri prieskume správnosti napadnutého výroku, uplatniť kritériá pre hodnotenie preskúmavaného výrobku, ktoré sú uvedené vyššie, v bode 26 tohto uznesenia. 29. Rovnako ako prvostupňový súd, ani odvolací súd nepovažuje výpoveď spoluobžalovaného, dnes už odsúdeného C. D., vo vzťahu k účasti obžalovaného na páchaní trestnej činnosti, za dostatočne hodnovernú a pravdivú. Pri posudzovaní hodnovernosti jeho výpovede zohrávajú podľa názoru odvolacieho súdu dôležitú úlohu skutočnosti, že ide o osobu dlhoročne závislú na užívaní pervitínu, ide o osobu dlhoročného dílera pervitínu, ktorý bol opakovane súdne trestaný pre závažnú úmyselnú trestnú činnosť. Z pohľadu jeho vzťahov s obžalovaným, bolo z vykonaného dokazovania preukázané, že mal mať voči obžalovanému finančné podlžnosti, ktoré viedli k prepisu motorového vozidla značky D. F. z vlastníctva priateľky odsúdeného C. D. na priateľku obžalovaného C. A.. Rovnako je potrebné vziať do úvahy viaceré dôležité rozpory medzi výpoveďami odsúdeného C. D., ktoré boli pri jeho výpovedi na hlavnom pojednávaní odstraňované, no zo strany menovaného odsúdeného neboli uspokojivo vysvetlené. Z výpovedí svedkov A. E. a C. B. vyplynuli informácie o osobe odsúdeného C. D., ktoré ho označujú za klamára, narkomana, krivého človeka, ktorý si vymýšľa. Zároveň nebol preukázaný vzťah medzi týmito svedkami a osobu obžalovaného, ktorý by umožňoval urobiť logický záver o tom, že títo svedkovia majú motiváciu vypovedať nepravdivo, v prospech obžalovaného, resp. nepravdivo v neprospech odsúdeného C. D.. Vo vzťahu k uvedeným svedkom je potrebné tiež zohľadniť, že ide o osoby drogovo závislé, respektíve pravidelne si zaobstarávajúce drogy pre svoju potrebu, preto ich výpovede je potrebné zohľadňovať s určitou dávkou opatrnosti a majú iba podporný význam k dokazovaným skutočnostiam. Pokiaľ však posúdil odvolací súd všetky uvedené skutočnosti v ich vzájomných súvislostiach, dospel k záveru, že výpoveď odsúdeného C. D. nemožno vo vzťahu k osobe obžalovaného považovať bez rozumných pochybností za plne hodnovernú a pravdivú. 30. Rovnaké pochybnosti má odvolací súd aj o hodnovernosti a pravdivosti výpovede svedkyne Y. D. Q. a to na základe skutočností, ktoré v odôvodnení napadnutého rozsudku uviedol už prvostupňový súd. Svedkyňa odmietla na hlavnom pojednávaní vypovedať a preto bol ako dôkaz prečítaná jej výpoveď z prípravného konania. Svedkyňa nedokázala súdu racionálne vysvetliť dôvod odmietnutia výpovede. Iba zdôvodnenie, že sa obáva privodenia si trestného stíhania, nie je dostatočné. Nemožno z neho zistiť skutočnú motiváciu svedkyne odoprieť výpoveď na hlavnom pojednávaní. Na jednej strane svedkyňa využíva svoje právo odoprieť vypovedať, ktoré jej priznáva ustanovenie § 130 ods. 2 Trestného poriadku a odvolací súd toto jej právo nijakým spôsobom nespochybňuje. Z pohľadu overenia vierohodnosti jej výpovede v prípravnom konaní však táto skutočnosť vnáša pochybnosti o tom, prečo nechce zopakovať svoje tvrdenia z prípravného konania, ktoré jej trestné stíhanie neprivodili. Tieto je potrebné spojiť aj z jej osobnostnými charakteristikami, keď ide o osobu, ktorá sama užívala drogy a bola partnerkou viacerých osôb, ktoré možno označiť za drogových dílerov. Možnosť overiť pravdivosť výpovede svedkyne na hlavnom pojednávaní priamym pozorovaním pri uplatnení zásad ústnosti a bezprostrednosti súdneho konania (§ 2 ods. 18, ods. 19 Trestného poriadku), je dôležitou možnosťou, ktorú má súd k dispozícii. V prípade menovanej svedkyne však túto možnosť súd nemal, pretože svedkyňa na hlavnom pojednávaní odoprela vypovedať. Je na mieste zdôrazniť, že odvolací súd nemá ambíciu z morálneho hľadiska hodnotiť život uvedenej svedkyne a už vôbec nie ju morálne odsudzovať. Vyššie uvedené skutočnosti, ktoré sa viažu k spojitosti svedkyne s osobami, ktoré sa mali dopúšťať páchania drogovej trestnej činnosti, však nemožno prehliadať a v určitej miere je ich potrebné brať do úvahy, pretože môžu zohrávať úlohu pri motivácii svedkyne vypovedať určitým konkrétnym spôsobom, ktorý sleduje cieľ podporiť výpoveď osoby, v tomto prípade odsúdeného C. D., ku ktorej mala alebo má citový vzťah. Berúc do úvahy pochybnosti, ktoré vo vzťahu k svedkyni vyjadril prvostupňový súd, spoločne s (vecne) nepreukázaným dôvodom odmietnutia jej výpovede na hlavnom pojednávaní, nemožno ani výpoveď tejto svedkyne vyhodnotiť v plnej miere ako dôveryhodnú a pravdivú. 31. Je možné súhlasiť s výhradou prokurátora, ktorú uviedol vo svojom odvolaní, že vyjadrenie prvostupňového súdu vo vzťahu k hodnoteniu výpovede uvedenej svedkyne je rozporuplný. Nie je možné na jednej strane uviesť, že súd nevzhliadol žiaden logický dôvod, pre ktorý by výpoveď svedkyne z prípravného konania sa nezakladala na pravde a na druhej strane súčasne uviesť, že výpoveď svedkyne mohla byť ovplyvňovaná motívom vypovedať v prospech určených osôb, s ktorými v minulosti udržiavala intímny pomer. Logická chyba v tejto úvahe prvostupňového súdu však nie je dôvodom, pre ktorý by bolo potrebné vyvodiť záver, že napadnutý výrok rozhodnutia prvostupňového súdu je vecne nesprávny. Uvedenú chybu odstránil odvolací súd vlastným zhodnotením výpovede menovanej svedkyne, ktoré je uvedené v predchádzajúcom bode tohto uznesenia.
32. K tým odvolacím námietkam prokurátora, ktoré sú založené na čítaných výpovediach osôb z iných trestných konaní, odvolací súd uvádza, že zápisnice o výpovediach osôb z iných trestných konaní, nemôžu v tomto prípade slúžiť ako dôkaz, ktorý má preukazovať niektorú zo skutočností, ktoré sú významné pre rozhodnutie o obžalobe. Takáto zápisnica o výpovedi nie je listinným dôkazom v zmysle ustanovenia § 269 Trestného poriadku, ktorý by mohol nahradzovať výpoveď tejto osoby. V prípade, že osoba vypovedá v určitom štádiu trestného stíhania, dôkazom je výpoveď tejto osoby, nie zápisnica, na ktorej je táto výpoveď zachytená. To samozrejme, nevylučuje čítanie výpovede tejto osoby na hlavnom pojednávaní, pokiaľ sú na to splnené zákonné predpoklady (§§ 263, 264, 268 ods. 2 Trestného poriadku) a to v rámci trestného konania, v ktorom uvedená osoba urobila skoršiu výpoveď. 33. Vo vzťahu k ďalšiemu vecnému dôkazu, ktorými sú plastové sáčky, ktoré boli nájdené v rámci ohliadky iných priestorov a pozemkov dňa 07.05.2025, k týmto sa vecne správnym a v rozsahu dostatočným spôsobom vyjadril už prvostupňový súd v odôvodnení napadnutého rozsudku. Rovnako správne sa prvostupňový súd vyjadril aj k možnosti považovať výpisy z bankového účtu vedeného na dcéru obžalovaného za dôkaz, ktorý má svedčiť o trestnej činnosti obžalovaného. Pokiaľ prokurátorka vo svojom odvolaní namieta, že odsúdený C. D. vedel detailne opísať byt obžalovaného, to podľa názoru odvolacieho súdu nie je dôkaz, ktorý by mal svedčiť o vine obžalovaného z páchania drogovej trestnej činnosti. Z dokazovania vykonaného pred prvostupňovým súdom vyplýva, že obžalovaný sa s C. D. poznali, dá sa predpokladať, že sa stretli aj v byte obžalovaného. Preto skutočnosť, že C. D. pozná byť obžalovaného, nie je dôkazom o to, že mal obžalovaný páchať žalovaná trestnú činnosť. Články spravodajského servera B. S. nie sú v tomto konaní použiteľné ako relevantné dôkazy o páchaní konkrétnej trestnej činnosti zo strany obžalovaného. 34. Pokiaľ odvolací súd vyhodnotil vyššie uvedené svedecké výpovede, ktoré mali slúžiť ako priamy dôkaz o vine obžalovaného, ako nie dostatočne dôveryhodné, nebolo možné ostatné nepriame dôkazy, ani v spojitosti s uvedenými priamymi dôkazmi, vyhodnotiť ako dostatočné na uznanie viny obžalovaného. Táto sieť dôkazov vytvára dôvodné podozrenie, respektíve hypotézu o tom, že skutočnosti uvádzané výpoveďou odsúdeného C. D. by mohli byť pravdivé. Toto podozrenie však nedosahuje dostatočnú mieru istoty, ktorá sa vyžaduje na rozhodnutie o vine obžalovaného. Preto prvostupňový súd správne uplatnil zásadu in dubio pro reo a obžalovaného spod obžaloby oslobodil. K tej odvolacie námietky prokurátora, v ktorej žiada, aby sa súd riadne vysporiadal s existenciou dvoch verzií skutkového deja (bod 6.51. a 6.52. tohto uznesenia), odvolací súd uvádza, že rozhodnutie súdu o vine obžalovaného môže byť založené iba na závere, že z vykonaného dokazovania bolo dostatočným spôsobom, bez rozumných pochybností, preukázané, že skutok sa stal a že skutok spáchal obžalovaný. Dôkazné bremeno v tomto prípade leží na žalobcovi a akékoľvek jeho neunesenie má za následok, že obžalovaný nemôže byť uznaný za vinného. Nie je povinnosťou súdu zisťovať a dokazovať aký bol v skutočnosti priebeh skutku, resp. to, čo sa v skutočnosti stalo, odohralo. Jeho povinnosťou rozhodnúť, či vykonané dôkazy svedčia o vine obžalovaného, svedčia o tom, že sa stal skutok, ktorý je v obžalobe kladený za vinu a že tento skutok spáchal obžalovaný, v opačnom prípade musí obžalovaného spod obžaloby oslobodiť.
K jednotlivým odvolacím námietkam obžalovaného. 35. Odvolanie obžalovaného smeruje voči výroku o treste, pričom namieta uloženie neprimerane prísneho trestu. Namieta, že prvostupňový súd nedostatočne odôvodnil, prečo mu neuložil trest v nižšej výmere, bližšie k dolnej hranici upravenej trestnej sadzby, ďalej, že nebol v minulosti súdne trestaný za drogovú trestnú činnosť a že predchádzajúce odsúdenia nie sú dostatočným dôvodom na uloženie trestu vo výmere 46 mesiacov. 36. Pokiaľ ide o výšku uloženého trestu, túto považuje odvolací súd za primeranú, najmä vo vzťahu k osobe obžalovaného ako recidivujúceho páchateľa úmyselnej závažnej trestnej činnosti. Obžalovaný vo svojom odvolaní zdôrazňuje, že nebol v minulosti trestaný za drogovú trestnú činnosť a zdôrazňuje účel trestu, ktorý má plniť najmä účel takzvanej individuálnej prevencie. 37. Podľa názoru odvolacieho súdu je v prípade obžalovaného potrebné zohľadňovať nielen takzvaný prevýchovný účelom trestu, ktorý mal v zmysle § 34 ods. 1 Trestného zákona vytvoriť podmienky na výchovu odsúdeného k tomu, aby viedol riadny život, ale vo väčšej miere ten účel trestu, ktorý má zabezpečovať ochranu spoločnosti pred páchateľom úmyselnej trestnej činnosti tým, že mu výkonom trestu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti. Podľa názoru odvolacieho súdu predchádzajúce odsúdenia obžalovaného za trestnú činnosť svedčia o určitom stupni jeho kriminálnej narušenosti, ktorá sa prejavuje v tom, že má redukované zábrany v páchaní trestnej činnosti. Obžalovaný bol doteraz 11 krát súdne trestaný a to v období od roku 1994 do roku 2017. V posledných piatich prípadoch bol ukladaný vždy nepodmienečný trest odňatia slobody, v jednom prípade mu bolo upustené od
uloženia súhrnného nepodmienečného trestu odňatia slobody. Naposledy si obžalovaný vykonával nepodmienečný trest odňatia slobody v trvaní 2 roky 6 mesiacov v ústave na výkon trestu so stredným stupňom stráženia, pričom tento trest vykonal 02.11.2019. V roku 2012 vykonal trest odňatia slobody v trvaní 2 roky, následne dva tresty odňatia slobody kratšieho trvania, 7 mesiacov a 4 mesiace. Obžalovaného sankcie, ktoré boli uplatňované pri jeho predchádzajúcich odsúdeniach, neviedli k zmene náhľadu na vedenie jeho života v tom, že by ho odradili od páchania trestnej činnosti, pretože sa v pomerne krátkom období po predchádzajúcom odsúdení, respektíve po predchádzajúcom výkone trestu odňatia slobody opäť dopustil spáchania závažnej úmyselnej trestnej činnosti. Pokiaľ obžalovaný apeluje na svoje rozumové a intelektuálne schopnosti, ktoré majú byť priaznivé pre posúdenie možnosti jeho resocializácie, odvolací súd upriamuje pozornosť na jeho nedostatočnú ochotu prijať zákonom stanovené pravidlá správania sa, ktoré sú určené na to, aby zabránili občanom v páchaní trestnej činnosti. Táto neochota sa v minulosti opakovane prejavila v tom, že ani po výkone viacerých nepodmienečných trestov odňatia slobody, neupustil od svojho protiprávneho konania, nesnažil sa ta resocializovať v tom zmysle, žeby sa rozhodol, že v páchaní trestnej činnosti pokračovať nebude. 38. S ohľadom na skutočnosti uvedené v predchádzajúcom bode tohto uznesenia, bolo správne, že prvostupňový súd pri trestaní obžalovaného zvolil uloženie trestu nie vo výmere, ktorá bude bližšie k dolnej hranici trestnej sadzby, tak ako sa toho dožaduje obžalovaný. Pokiaľ predchádzajúce tresty odňatia slobody v kratšom trvaní aj za menej závažnú trestnú činnosť, za akú je súdený v aktuálne vedenom trestnom konaní (išlo o spáchanie prečinov) neodradili obžalovaného od páchania závažnejšej trestnej činnosti, ktorá sa prejavuje aj v právnej kvalifikácii jeho konania (zločin), nie je namieste uplatňovať voči nemu mierne sankcie, ktorých výkon sa v minulosti nestretol s dostatočným výchovným účinkom na obžalovaného. Vo výške uloženého trestu nie je nijakým spôsobom premietnutá tá časť jeho konania, pre ktoré bola na neho podaná obžaloba a pre ktoré bol spod obžaloby výrokom II. napadnutého rozsudku oslobodený. 39. Obžalovaný tiež namieta, že dlhší výkon trestu neovplyvní nijakým spôsobom jeho antisociálnu/ disociálnu poruchu osobnosti, ktorá mu bola diagnostikovaná a ktorá z medicínskeho hľadiska nie je liečiteľná. Odvolací súd k tomu kto uvádza, že výkon uloženého trestu nemá v tomto smere primárne ambíciu liečiť jeho disociálnu poruchu osobnosti, je silovým opatrením štátu, ktorý primárne sleduje účel zabránenia ďalšieho páchania trestnej činnosti z jeho strany. 40. Ani ďalšia obžalovaným namietaná skutočnosť, že v minulosti nebol odsúdený za trestný čin drogového charakteru, nie je z pohľadu výšky uloženého trestu relevantná. V tomto smere je relevantné to, že závažnosť trestnej činnosti obžalovaného sa v porovnaní s jeho predchádzajúcimi odsúdeniami zvýšila, čo odôvodňuje aj jeho prísnejší postih. 41. Zdravotný stav odsúdeného, na ktorý poukazuje vo svojom odvolaní, nemá ten význam, aby odôvodňoval podstatné zníženie výšky uloženého trestu odňatia slobody. Zdravotné problémy, ktorým obžalovaný čelil počas priebehu trestného stíhania, boli, podľa jeho vlastného vyjadrenia, medicínskou intervenciou kompenzované. Z ničoho nevyplýva, žeby ho v ďalšom jeho živote obmedzovali tak zásadným spôsobom, aby mali byť premietnuté do výšky uloženého trestu, respektíve, že by mali odôvodňovať uplatnenie mimoriadneho zníženia trestu pod dolnú hranicu trestnej sadzby podľa § 39 ods. 1 Trestného zákona. Z pohľadu možnosti uplatniť pri ukladaní trestu obžalovanému mimoriadne zníženie trestu podľa citovaného ustanovenia Trestného zákona, nejavia sa byť jeho zdravotné problémy žiadnymi mimoriadnymi okolnosťami. Problémy so zdravotným stavom, ktoré prekonal, ani v spojení s čiastočným oslobodením spod obžaloby, nie sú zákonnými dôvodmi na postup podľa § 39 ods. 1 Trestného zákona. To, že bol obžalovaný pôvode trestné stíhaný pre spáchanie dvoch skutkov a právoplatne bol uznaný za vinného len zo spáchania jedného skutku, nie je sama osebe, ani v spojení s jeho zdravotným stavom, mimoriadna okolnosť prípadu, ktorá by odôvodňovala možnosť mimoriadneho zníženia trestu odňatia slobody pod jeho dolnú hranicu podľa § 39 ods. 1 Trestného zákona. V tejto súvislosti odvolací súd zdôrazňuje, že ďalšou zákonnou podmienkou na postup podľa § 39 ods. 1 Trestného zákona je aj to, že „na zabezpečenie ochrany spoločnosti postačuje aj trest kratšieho trvania“. S poukazom na vyššie uvedené dôvody by uloženie trestu odňatia slobody pod dolnú hranicu trestnej sadzby dostatočne nezabezpečovalo ochranu spoločnosti pred obžalovaným, ako recidivujúcim páchateľov úmyselnej trestnej činnosti, ktorej závažnosť sa postupne zvyšuje. 42. Nie je možné zistiť, čo konkrétne mal obžalovaný na mysli, keď v odvolaní namietal nemožnosť svojho stíhania alebo trestania za trestný čin, za ktorý bol oslobodený (bod 5.1. tohto uznesenia). Obžalovanému bol ukladaný trest výlučne za trestný čin, z ktorého spáchania bol právoplatne uznaný za vinného a nie za skutok, pre ktorý bol spod obžaloby oslobodený. 43. V prípade obžalovaného nebola porušená zásada ne bis in idem, ako to vo svojom odvolaní ďalej namieta (bod 5.2. tohto uznesenia). Zohľadnenie opätovného spáchania zločinu v zmysle ustanovenia
§ 38 ods. 3 Trestného zákona v znení účinnom od 06.08.2024, nemá nič spoločné s uplatnením priťažujúcej okolnosti podľa § 37 písm. m) tohto Trestného zákona. Okrem odsúdenia, ktoré bolo vykonané rozsudkom Okresného súdu Galanta v konaní, vedenom pod spisovou značkou 2T/63/2017, bol obžalovaný predtým trestaný ďalšími piatimi právoplatnými rozhodnutiami, ktoré nie sú zahladené a na ktoré je potrebné prihliadať z pohľadu aplikácie ustanovenia § 37 písm. m) Trestného zákona (ide o odsúdenia vykazované v odpise registra trestov obžalovaného pod bodmi 6 až 10). 44. S poukazom na všetky vyššie uvedené zistenia a závery, nezistil odvolací súd žiaden dôvod, pre ktorý by bolo potrebné považovať výšku uloženého trestu odňatia slobody za neprimeranú, či už okolnostiam prípadu, ale najmä osobe obžalovaného ako páchateľa úmyselnej trestnej činnosti. Preto považuje odvolanie obžalovaného za nedôvodné.
45. Prieskumom napadnutého rozsudku v rozsahu a z dôvodov, ktoré vo svojich odvolaniach uviedli jednotliví odvolatelia, dospel tunajší súd k záveru, že napadnutý rozsudok je v celom rozsahu správny a zákonný, zodpovedá výsledkom vykonaného dokazovania a správnym spôsobom boli aplikované príslušné ustanovenia Trestného zákona a Trestného poriadku. Nezistil dôvod na jeho zrušenie v žiadnej časti a preto obe odvolania ako nedôvodné zamietol.
Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný riadny opravný prostriedok.