Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_1To-22-2026.pdf
PDF · 173.35 KB
Case nature
Area
Subarea
1To/22/2026
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jaroslava Bugeľa a sudcov JUDr. Petra Farkaša a JUDr. Matúša Tarcalu na verejnom zasadnutí konanom dňa 07.07.2026, v trestnej veci proti obž. A. B. pre prečin porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1 Tr. zákona a iné, o odvolaní obžalovaného proti rozsudku Okresného súdu Prešov, sp. zn. 4T/54/2023 zo dňa 26.03.2026
r o z h o d o l :
Podľa § 321 ods. 1 písm. d/, e/ ods. 3 Tr. poriadku z r u š u j e napadnutý rozsudok v celom rozsahu.
Podľa § 322 ods. 3 Tr. poriadku
Obž. A. B., nar. XX.XX.XXXX v C., trvale bytom C.
je vinný, že
dňa 15.12.2020 v čase od 14.25 hod. do 14.35 hod. na adrese D. E. F. G. XXX, G. H., cez neuzamknutú bránku oplotenia vošiel na pozemok rodinného domu, následne neoprávnene bez súhlasu vlastníkov a užívateľov, neuzamknutými vchodovými dverami vstúpil na prízemie rodinného domu, kde z dámskej peňaženky, ktorá bola umiestnená v neuzamknutej drevenej skrinke odcudzil finančnú hotovosť v sume 700,- Korún českých (26,55 eur), a bezprostredne po tom bol na mieste pristihnutý majiteľom domu I. I., ktorý ho vyzval, aby preukázal svoju totožnosť a vysvetlil, čo robí v rodinnom dome, pričom po nedorozumení došlo k zápasu s majiteľom I. I., ktorému sa podarilo strhnúť mu z pleca koženú brašňu, po čom ušiel na neznáme miesto smerom na vlakovú stanicu v obci D. E. F., G. H., čím takto poškodenej J. K. spôsobil škodu krádežou v celkovej sume 700 Kč (26,55 eur)
teda
neoprávnene vnikol do obydlia iného, prisvojil si cudziu vec tým, že sa jej zmocnil a bezprostredne po čine sa pokúsil uchovať si vec násilím
čím spáchal
- prečin porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1 Tr. zákona, účinného od 06.08.2024,
- prečin krádeže podľa § 212 ods. 1 písm. c/ Tr. zákona, účinného od 06.08.2024.
za to mu súd ukladá
Podľa § 212 ods. 1 Tr. zákona účinného od 06.08.2024, § 41 ods. 1 Tr. zákona úhrnný trest odňatia slobody v trvaní 18 (osemnásť) mesiacov.
Podľa § 48 ods. 2 písm. b/ Tr. zákona súd obžalovaného zaraďuje na výkon uloženého trestu do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia.
Podľa § 76 ods. 1 Tr. zákona v spojení s § 78 ods. 1 Tr. zákona ukladá obžalovanému ochranný dohľad na 18 (osemnásť) mesiacov.
Podľa § 287 ods. 1, ods. 3 Tr. poriadku súd ukladá obžalovanému A. B. povinnosť nahradiť poškodenej J. K., H. I., nar. XX.XX.XXXX v Jablunkove, Česká republika, trvale bytom D. E. F. G. XXX, G. H. škodu vo výške 700,- Korún českých.
o d ô v o d n e n i e :
Napadnutým rozsudkom Okresný súd Prešov uznal obžalovaného A. B. za vinného z prečinu porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1 Tr. zákona a prečinu krádeže podľa § 212 ods. 1 písm. c/, ods. 2 písm. b/ Tr. zákona v znení účinnom do 05.08.2024, ktorý mal spáchať tak, že
dňa 15.12.2020 v čase od 14.25 hod. do 14.35 hod. na adrese D. E. F. G. XXX, G. H., cez neuzamknutú bránku oplotenia vošiel na pozemok rodinného domu, následne neoprávnene bez súhlasu vlastníkov a užívateľov, neuzamknutými vchodovými dverami vstúpil na prízemie rodinného domu, kde z dámskej peňaženky, ktorá bola umiestnená v neuzamknutej drevenej skrinke odcudzil finančnú hotovosť v sume 700,- Korún českých (26,55 eur), a bezprostredne po tom bol na mieste pristihnutý majiteľom domu I. I., ktorý ho vyzval, aby preukázal svoju totožnosť a vysvetlil, čo robí v rodinnom dome, pričom po nedorozumení došlo k zápasu s majiteľom I. I., ktorému sa podarilo strhnúť mu z pleca koženú brašňu, po čom ušiel na neznáme miesto smerom na vlakovú stanicu v obci D. E. F., G. H., čím takto poškodenej J. K. spôsobil škodu krádežou v celkovej sume 700 Kč (26,55 eur) a tohto konania sa dopustil napriek tomu, že bol trestným príkazom Okresného súdu v Jičíne, Česká republika, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 05.10.2019, pod sp. zn. 16T 107/2019-96 odsúdený za prečin krádeže podľa § 205 odstavec 1 písm. a), odstavec 2 Trestného zákona Českej republiky, za čo mu bolo uložené odňatie slobody v trvaní 12 mesiacov s podmienečným odložením na skúšobnú dobu v trvaní tri roky a trest zákazu pobytu v okrese Jičín v Českej republike po dobu troch rokov.
Uložil mu za to nasledovné tresty.
Podľa § 212 ods. 2 Tr. zákona účinného do 05.08.2024, s poukazom na § 38 ods. 2, Tr.zákona a § 41 ods. 1 Tr. zákona na úhrnný trest odňatia slobody v trvaní 2 (dva) roky a 6 (šesť) mesiacov.
Podľa § 48 ods. 2 písm. b/ Tr. zákona súd obžalovaného zaradil na výkon uloženého trestu do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia.
Podľa § 76 ods. 1 Tr. zákona v spojení s § 78 ods. 1 Tr. zákona uložil obžalovanému ochranný dohľad na 18 (osemnásť) mesiacov.
Podľa § 287 ods. 1, ods. 3 Tr. poriadku súd uložil obžalovanému A. B. povinnosť nahradiť poškodenej J. K., H. I., nar. XX.XX.XXXX v Jablunkove, Česká republika, trvale bytom D. E. F. G. XXX, G. H. škodu vo výške 700,- Korún českých.
Proti tomuto rozsudku po jeho vyhlásení a poučení o opravnom prostriedku do zápisnice o hlavnom pojednávaní podal odvolanie obžalovaný. Odvolanie odôvodnil prostredníctvom svojej obhajkyne ako aj sám. Obhajkyňa obžalovaného v písomných dôvodoch odvolania uvádza, že v trestnej veci obžalovaného vedenej na Okresnom súde Prešov pod sp. zn.: 4T/54/2023 súd na hlavnom pojednávaní konanom dňa 26.03.2026 napadnutým rozsudkom uznal obžalovaného vinným zo spáchania prečinu porušovania domovej slobody podľa ust. § 194 ods. 1 Tr. zákona, prečinu krádeže podľa ust. § 212 ods. 1 písm. c/ ods. 2 písm. b/ Tr. zákona v znení účinnom do 05.08.2024, za čo mu uložil úhrnný trest odňatia slobody v trvaní 2 (dvoch) rokov a 6 (šiestich) mesiacov so zaradením do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.
Napadnutým rozsudkom tiež súd podľa ust. § 76 ods. 1 v spojení s ust. § 78 ods. 1 Tr. zákona uložil obžalovanému ochranný dohľad na 18 (osemnásť mesiacov).
Proti predmetnému rozsudku Okresného súdu Prešov sp. zn.: 4T/54/2023-853, IČS: 8123011486, ECLI:SK:OSPO:2026:8123011486.14 zo dňa 26.03.2026 podal obžalovaný po jeho vyhlásení odvolanie, ktoré týmto podaním obhajca obžalovaného v mene obžalovaného odôvodňuje.
Odvolanie obžalovaného proti rozsudku Okresného súdu Prešov č.: 4T/54/2023-853 zo dňa 26.03.2026 smeruje proti všetkým výrokom napadnutého rozsudku vzťahujúcim sa na obžalovaného z dôvodu ich nesprávnosti.
Obhajoba má za to, že vykonané dokazovanie nenasvedčuje tomu, že by zo strany obžalovaného A. B. došlo k naplneniu znakov skutkovej podstaty prečinu porušovania domovej slobody podľa ustanovenia § 194 ods. 1 Tr. zákona a ani prečinu krádeže podľa ustanovenia § 212 ods. 1 písm. c/, ods. 2 písm. b/ Tr. zákona.
Prečin porušovanie domovej slobody podľa ustanovenia § 194 ods. 1 Tr. zákona:
V Napadnutom rozsudku súd uvádza, že všetky dôkazy, ktoré súd vykonal jednoznačne svedčia o tom, že skutok uvedený v skutkovej vete obžaloby a následne aj v skutkovej vete výrokovej časti napadnutého rozsudku spáchal obžalovaný A. B.. Predovšetkým súd v napadnutom rozsudku poukázal na usvedčujúcu výpoveď svedka I. I., ktorý podrobne v prípravnom konaní ako aj na hlavnom pojednávaní vypovedal o priebehu skutku.
Svedok I. I. vypovedal, že po tom, čo vošiel do domu a vychádzal hore po schodoch videl zhora prichádzať obžalovaného. Výpoveď I. I. však nepreukazuje, že obžalovaný spáchal prečin krádeže, ako sa mu v obžalobe kladie za vinu a ako to uvádza súd v napadnutom rozsudku.
Z výpovede J. K. na pojednávaní dňa 25.11.2024 vyplýva, že nič nevidela, pretože vzadu s manželom za domom skladali drevo. Je teda zrejmé, že J. K. skutok resp. jeho spáchanie zo strany obžalovaného nevidela. Súd tiež uvádza, že o tom, že kapsička, ktorú mal svedok I. strhnúť z pleca obžalovaného (a v ktorej sa našiel občiansky preukaz obžalovaného) skutočne patrila obžalovanému svedčí aj vyjadrenie samotného obžalovaného, ktorý počas úteku z miesta činu smerom k železničnej stanici kričal na ženu, ktorá sa tam nachádzala, že mu ukradli doklady. V skutočnosti však aj toto tvrdenie je len tvrdením svedka I. I. a nie tvrdením obžalovaného. V prípravnom konaní boli zaobstarané aj doplňujúce dôkazy:
- Protokol o obhliadke miesta činu s fotodokumentácie českej polície
- Kamerový záznam polície a fotodokumentácia kamerového záznamu Z Protokolu o obhliadke miesta činu vyplýva, že okrem pachových stôp bola zaistená igelitová taška, z ktorej bola odobratá DNA stopa, išlo však o zmiešanú stopu, ktorej interpretácia bola zložitá predpokladala ďalšie analýzy experta z ČR, preto bolo od toho dokazovania upustené.
Ďalej bola zabezpečená Správa o výsledku porovnávania pachových stôp, z ktorej vyplýva, že 15.12. 2020 teda po spáchaní skutku boli zaistené dve pachové stopy - z igelitovej tašky a z peňaženky v skrinke v kuchyni a tieto boli porovnané s pachovou stopou A. B.. Vzájomným porovnaním pachových stôp nebola zistená pachová totožnosť.
Kamerové záznamy prehrané na pojednávaní dňa 06.02.2026 nepreukazujú, že sa na nich nachádza osoba obžalovaného a navyše, v prípade, že by sa aj jednalo o osobu obžalovaného, tak daný dôkaz preukazuje len skutočnosť, že obžalovaný sa v čase od 14.36 – 14.37 nachádzal na vlakovej stanici Mosty u Jablunkova - nepreukazuje však spáchanie skutku uvedeného v obžalobe.
Prečin krádeže podľa ust. § 212 ods. 1 písm. c/, ods. 2 písm. b/ Tr. zákona
Pokiaľ ide o splnenie znakov skutkovej podstaty prečinu krádeže, resp. kvalifikáciu skutku ako prečinu krádeže podľa ust. § 212 ods. 1 písm. c/, ods. 2 písm. b/ Tr. zákona v znení účinnom do 05.08.2024, v konaní nebolo preukázané, že obžalovaný si prisvojil cudziu vec (v danom prípade peňažné prostriedky) a bezprostredne po čine sa pokúsil uchovať ju použitím násilia. Súd sa v tomto smere opiera len o tvrdenie J. K., ktorá uviedla, že z peňaženky, ktorú mala v kuchyni jej bolo odcudzených 700,- Kč, pričom presne uviedla z akého dôvodu mala túto sumu peňazí v peňaženke. Súd v Napadnutom rozsudku uvádza, že nemal pochybnosť o dôveryhodnosti jej tvrdenia týkajúceho sa výšky odcudzenej sumy.
Obhajoba má za to, že takéto tvrdenie nemôže byť jediným dôkazom, na základe ktorého môže súd rozhodnúť o vine obžalovaného za prečin krádeže a odôvodnenie súdu, ktorý v napadnutom rozsudku uvádza, že nemal pochybnosť o dôveryhodnosti tohto tvrdenia je nedostatočné.
Na základe vyššie uvedeného sa podľa obhajoby nemožno stotožniť s tvrdením uvedeným v napadnutom rozsudku, že všetky vyššie uvedené dôkazy ktoré súd vyhodnotil, vedú iba k jednému a nepochybnému záveru, že skutok spáchal obžalovaný a tento sa stal tak, ako je uvedený v skutkovej vete výrokovej časti napadnutého rozsudku.
K primeranosti trestu
Obžalovaný má za to, že bolo porušené jeho právo na spravodlivý súdny proces, právo na obhajobu, garantované mu Trestným zákonom a Ústavou SR.
Vzhľadom k tomu, že obžalovaný popiera spáchanie skutku, ktorý sa mu kladie za vinu a zároveň má za to, že v konaní pred súdom nebolo preukázané splnenie zákonných znakov skutkovej podstaty trestného činu krádeže v zmysle vyššie uvedeného, obžalovaný namieta aj výšku trestu uloženého mu v napadnutom rozsudku.
Podľa ust. § 34 ods. 4 Tr. zákona: ,,Pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy. Súd pri určovaní druhu trestu a jeho výmery prihliadne aj na to, že páchateľ trestného činu získal trestným činom majetkový prospech;...“
Obžalovaný namieta spáchanie dvoch trestných činov. Ak by aj súd uznal obžalovaného vinného zo spáchania prečinu porušovania domovej slobody (čo obžalovaný odmieta a spáchanie skutku popiera), a to na základe jedinej svedeckej výpovede a to svedka I., vyvodenie trestnej zodpovednosti obžalovaného pre prečin krádeže v jeho kvalifikovanej skutkovej podstate za danej dôkaznej situácie nie je možné.
Obžalovaný považuje trest odňatia slobody v trvaní 2 roky a 6 mesiacov za neprimerane prísny a nezohľadňujúci zásady ukladania trestov.
Súd pri ukladaní trestu neprihliadol ani na údajnú výšku škody, ktorá mala predstavovať sumu vo výške 26,55 eur resp. 700 Kč. Danú sumu nemožno kvalifikovať ako tzv. škodu malú a to ani podľa ustanovení Trestného zákona účinného v čase do 5. augusta 2024.
Súd pri ukladaní trestu neprihladol ani na správanie obžalovaného vo výkone trestu odňatia slobody, keď zo správy Ústavu na výkon trestu a odňatia slobody Prešov zo dňa 27.07.2022 vyplýva, že po premiestnení do ÚVTOS Banská Bystrica – Kráľová možno správanie obžalovaného hodnotiť ako bezproblémové... obžalovaný nebol počas výkonu trestu disiplinárne potrestaný ani odmenený. Zo správy Ústavu na výkon trestu odňatia slobody Banská Bystrica zo dňa 06.03.2023 vyplýva, že obžalovanému bola udelená discipinárna odmena.
Použitie kvalifikovanej skutkovej podstaty pre prečin krádeže obžalovaný namietal a to s poukazom na Uznesenie OS v Jičíne, sp. zn.: 16T/107/2019 z 15.1.2024 právoplatného dňa 15.02.2024, z ktorého vyplýva, že A. B. sa v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia osvedčil.
Podľa ust. § 2 ods. 4 Tr. poriadku: ,,Každý, proti komu sa vedie trestné konanie, považuje sa za nevinného, kým súd nevysloví právoplatným odsudzujúcim rozsudkom jeho vinu.“ Zo zásady prezumpcie neviny vyplýva procesné pravidlo ,,in dubio pro reo“ (v pochybnostiach v prospech obvineného“). Vo svojom dôsledku prezumpcia neviny znamená, že nedokázaná vina má ten istý význam dokázaná nevina, obvinený nie je povinný dokazovať svoju nevinu.
Podľa ust. § 2 ods. 10 prvá veta Tr. poriadku: ,,Orgány činné v trestnom konaní postupujú tak, aby bol zistený skutkový stav veci, o ktorom nie sú dôvodné pochybnosti, a to v rozsahu nevyhnutnom na ich rozhodnutie.“
Na základe uvedeného možno uviesť, že v danej trestnej veci existujú dôvodné pochybnosti ohľadom skutočností relevantných pre vyvodenie trestnej zodpovednosti obžalovaného. Aj z uvedeného dôvodu by sa mala uplatniť jedna zo zásad trestného procesu in dubio pro reo, teda v pochybnostiach v prospech obvineného.
Z uvedených dôvodov obhajca obžalovaného v mene obžalovaného navrhol, aby odvolací súd, po náležitom preskúmaní veci, rozsudkom obžalovaného spod obžaloby podľa § 285 písm. b/ Tr. poriadku oslobodil.
Obžalovaný okrem dôvodov uvedených v odvolaní podanej obhajkyňou uviedol aj tú skutočnosť, že občiansky preukaz mu nemohol byť odobratý svedkom Szotkowskim, nakoľko tento už predtým stratil.
Na základe takto riadne a včas podaného odvolania preskúmal krajský súd napadnutý rozsudok v intenciách ustanovenia § 317 ods. 1 Tr. poriadku, podľa ktorého ak odvolací súd nezamietne odvolanie podľa § 316 ods. 1 alebo nezruší rozsudok podľa § 316 ods. 3, preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré mu predchádzalo, pričom na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. poriadku a dospel k záveru, že odvolanie obžalovaného je čiastočne dôvodné.
Okresný súd rozhodnutie o vine, treste a náhrade škody odôvodnil tým, že prokurátor Okresnej prokuratúry Prešov podal na Okresný súd Prešov dňa 07.09.2023 obžalobu pod číslom 3Pv 632/21/7707-67 na obžalovaného A. B. pre skutok, ktorého sa mal tento obžalovaný dopustiť tak, ako je tento skutok uvedený v skutkovej vete výrokovej časti rozsudku súdu prvej inštancie a ktorý v podanej obžalobe právne kvalifikoval ako prečin porušovania domovej slobody podľa § 194 odsek 1 Trestného zákona a zároveň aj ako prečin krádeže podľa § 212 odsek 1 písm. c/, ods. 2 písm. b/ Tr. zákona (v znení účinnom do 05.08.2024).
Obžalovaný A. B. bol na hlavnom pojednávaní konanom dňa 19.04.2024 poučený o možnosti urobiť niektoré z vyhlásení uvedených v ustanovení § 257 ods. 1 Tr. poriadku a následne uviedol, že nebude robiť žiadne z tam uvedených vyhlásení. Preto súd prvého stupňa na hlavnom pojednávaní vykonal dokazovanie výsluchom obžalovaného, výsluchom svedkov a prečítaním obsahu listinných dôkazov a znaleckého posudku, a na základe takto vykonaného dokazovania zistil nasledujúci skutkový stav:
Obžalovaný na hlavnom pojednávaní využil svoje právo a odmietol vypovedať, pričom toto právo využil aj v prípravnom konaní.
Svedok I. I. na hlavnom pojednávaní dňa 14.10.2024 vypovedal, že dňa 15.12.2020 okolo 14.30 hod. sa vracal domov, keď videl pri jeho rodinnom dome igelitovú tašku a otvorené dvere do domu. Najprv si myslel, že to svokra išla do knižnice a že si niečo zabudla, ale potom v tej igelitovej taške videl nejakú deku a došlo mu, že to nie je taška jeho svokry. Preto sa vybral do domu a do bytu, ktorý v rámci domu obýva jeho svokra, kde pri vstupe do tohto bytu na chodoch stretol obžalovaného a hneď sa ho opýtal, čo tu robí. Obžalovaný bol dosť prekvapený, lebo zjavne ho tam nečakal. Obžalovaný mu odpovedal, že prišiel starému pánovi pomôcť s drevom, na čo mu hneď povedal, že starý pán s drevom nepotrebuje pomôcť. Obžalovaný chcel hneď utiecť a tak začali spolu zápasiť. Ako spolu zápasili, tak sa ho obžalovaný snažil vytlačiť von po schodoch smerom dolu. Svedok vedel, že obžalovaného neudrží, ale všimol si, že obžalovaný má pri sebe brašnu a tak sa mu ju podarilo aspoň strhnúť z ramena ale to už boli skoro von z domu. Následne obžalovaný utiekol smerom k železničnej stanici, ktorá je vzdialená od jeho domu asi 100 metrov. Keď svedok potom pozrel do tej brašny, bol tam okrem iných vecí aj teleskopický obušok, peprový sprej, doklady obžalovaného a ešte jednej pani, ktorá mu pomáhala, pričom túto si všimol, ako stojí a čaká na obžalovaného na rohu stanice, avšak iba z diaľky bolo poznať, že je to žena. Videl, že má na sebe zelený kabát. Ako obžalovaný utekal, tak nadával a kričal na svoju komplicku „je to v prdeli, vzal mi doklady“. Tú ženu zbadal až vtedy, keď obžalovaný k nej utekal a kričal na ňu. Osoba, ktorú stretol v dome merala cca 165 až 170 cm. V tej dobe bol obžalovaný oblečený v modrej zimnej bunde, na ktorej bol nejaký vzor s bielym cípom, ale presne si to už nepamätá. Pretože blízko pri nich je cudzinecká polícia, tak tam s tou taštičkou išiel a nahlásil, že „u nich bola nepozvaná návšteva“. Bola to čierna alebo tmavo modrá príručná brašna značky Tomi Hilfinger. Do tej brašny nepozeral a
otvorili ju až na polícii. Cudzinecká polícia mu poskytla hliadku a s tou hliadkou išiel na stanicu. Akurát prichádzal vlak smerom na Slovensko, kedy s hliadkou prešli celý vlak, ale obžalovaného a ani jeho komplicku nenašli. Tak sa vrátil domov a oznámil svokre, ktorá v zadnej časti domu pracovala pri dreve, že mali doma zlodeja. Ona sa išla pozrieť, či jej niečo nechýba a povedala, že jej z peňaženky zmizlo 700 Kč. Vedela to tak, že vybrala z banky 1.000 Kč, bola na nákup, za ktorý platila asi 300 Kč, pričom v peňaženke mala v papierových bankovkách hodnotu 700 Kč, ktoré tam už potom neboli. Jeho svokra J. K. mala peňaženku v kuchyni, v drevenej skrinke, kde má aj nejaké doklady. Dvere a ani okno poškodené neboli, ale do domu sa okrem dverí spredu vstupuje aj dverami zo zadnej časti domu, a ako svokra pracovala s drevom pod domom, svedok si myslí, že obžalovaný vošiel do domu zadným vchodom a predné dvere si otvoril, aby mal kadiaľ uniknúť, ak by sa niekto do domu zozadu vrátil. Predné dvere v tom čase neboli zamknuté, ale z vonkajšej strany je na nich guľa, čiže nedajú sa z vonku otvoriť bez kľúča. Zadné dvere boli otvorené, pretože svokra so svokrom vzadu pracovali s drevom. Tej tašky pred predným vchodom sa nedotýkal, len zhora videl, že v igelitke je dečka. Keď kriminalisti tú tašku vyložili, tak sa v nej nachádzali 3 ks Kinder čokolády. Zápasiť začali vo vnútri domu. Obžalovaný v tom čase, keď ho zbadal, bol už na odchode z domu. Bolo to nad tými schodmi, ktoré sú pri vstupných dverách. Obžalovaný mal v tom čase hygienickú rúšku spustenú pod bradou. Obžalovaný v tom čase nič v ruke nemal a svedok u neho nevidel ani peniaze. Obžalovaného opísal ako osobu ostrihanú nakrátko. Podľa svedka musel hotovosť odcudziť obžalovaný, pretože jeho svokre zmizlo 700,- Kč a nikto iný v dome nebol. V tom čase presne vypovedal na polícii a tá výpoveď platí, lebo vtedy si pamätal viac. Podľa neho obžalovaný nemal tmavú pleť ale bol rómskej národnosti. Rómov pozná, pracoval s nimi a nemá voči nim predsudky.
Svedkyňa poškodená J. K. na hlavnom pojednávaní vypovedala, že ona nič nevidela, pretože vzadu za domom skladali drevo. Len potom prišiel jej zať a povedal, že niekto bol u nich doma. Ona sa išla pozrieť a zistila, že jej chýba 700,- Kč. Tú sumu vedela určiť presne, pretože v peňaženke predtým mala 1.000,- Kč a následne urobila nákup za 300,- Kč. Peniaze, ktoré jej boli odcudzené, sa nachádzali v peňaženke, ktorá bola na skrinke pri okne v kuchyni. Osobu, ktorá ich odcudzila videl jej zať I. I.. V tom čase nemala výhľad na predné dvere, lebo boli v zadnej časti domu. Predné dvere boli určite zamknuté a nikto iný v tom čase v dome nebol.
Svedkyňa L. M., družka obžalovaného, ktorá s ním žije v spoločnej domácnosti a majú spolu dieťa z tohto dôvodu na výsluchu v prípravnom konaní využila svoje právo a odmietla vypovedať.
Zo zápisnice o trestnom oznámení vyplýva, že ho podal dňa 15.12.2020 na príslušnom policajnom orgáne ČR svedok I. I., v ktorom uviedol, že dňa 15.12.2020 v dobe asi o 14.25 hod. do 14.35 hod. neznámy páchateľ vnikol do rodinného domu bez poškodenia dverí, kde z kuchyne z drevenej skrinky odcudzil z dámskej peňaženky patriacej jeho svokre J. K. finančnú hotovosť 700,- Kč. Potom, čo páchateľa vyrušil, došlo k vzájomnej potýčke, kedy neznámy muž po nej utiekol smerom k železničnej stanici. Na mieste bola páchateľovi strhnutá brašna s dvoma dokladmi.
Zo zápisnice o ohliadke miesta činu vykonanej dňa 15.12.2020 o 15.00 hod. v rodinnom dome I. G. XXX N. O. D. E. F. boli zaistené trasologické stopy, biologické stopy, mechanoskopická stopa zo zámku na dverách a pachová stopa. Ako vecná stopa bola zaistená taška, v ktorej sa nachádzala deka a 3 ks Kinder čokolády. Zo šedej peňaženky bola zaistená aj pachová stopa. Z vykonanej ohliadky miesta činu bola vyhotovená aj fotodokumentácia, ktorá zachytáva predmet ohliadky, stopy v snehu, interiér domu, kuchyňu, ako aj detail peňaženky a obsah igelitovej tašky. Tiež bol fotograficky zadokumentovaný obsah čiernej koženej taštičky značky Tommy Hilfinger, ktorá obsahovala žiadosť o špeciálne spôsoby podávania zásielok podávaná obžalovaným, poštové podacie lístky, v ktorých ako odosielateľ figuruje obžalovaný, certifikát o očkovaní vystavený pre obžalovaného, občiansky preukaz obžalovaného č. HR575225, občiansky preukaz L. M. č. HV983037, kartička poistenca obžalovaného a iné veci, ktoré tvoria súpis ohliadky taštičky. Z protokolu o zaistení pachových stôp vyplýva, že tieto boli zaistené z ušiek igelitovej tašky a zo šedej peňaženky na skrinke.
Z oznámenia OR PZ v Prešove, oddelenie dokladov zo dňa 23.10.2024 vyplýva, že A. B. mal nahlásené odcudzenie občianskeho preukazu č. P. XXX XXX dňa 17.12.2020 a dňa 06.09.2022 evidujú v ich systéme nález občianskeho preukazu. Zároveň zaslali fotografie obžalovaného v občianskych preukazoch vydaných dňa 22.6.2018 a dňa 12.01.2021. Táto zložka polície na žiadosť súdu zaslala oznámenie o odcudzení dokladu podpísané obžalovaným zo dňa 17.12.2020, v ktorom obžalovaný
polícii oznámil odcudzenie občianskeho preukazu, ktoré mu mali byť odcudzené v Českej republike vo vlaku, ktorým cestoval na Slovensko a to dňa 14.12.2020.
Z odborných vyjadrení Policie České republiky, odboru kriminalistickej techniky a expertíz vyplýva, že na predložených stopách zaistených z miesta činu nebola zistená DNA, resp. sa nepodaril zistiť jej profil, po preskúmaní cilindrickej vložky na vstupných dverách neboli zistené stopy po násilnom pôsobení cudzím predmetom a trasologickú stopu nemožno jednoznačne určiť, aj keď sa podarilo identifikovať druh obuvi.
Zo znaleckého posudku Kriminalistického a expertízneho ústavu PZ ČES: PPZ-KEU-KE- EXP-2023/1189 vyplynulo, že biologickú stopu č. 9 zaistenú na mieste činu predstavuje zmiešaná biologická stopa, ktorej interpretácia je zložitá a je potrebné jej ďalšie skúmanie expertom, ktorú túto stopu analyzoval a interpretoval.
Zo správy MV SR, odboru kynológie a hipológie zo dňa 02.12.2024 vyplýva, že na obžalovaného bola vykonaná pachová identifikácia kriminalistických pachových stôp z prípadu krádeže vlámaním do rodinného domu v obci D. E. F. N. G., ktorý skutok sa mal stať v roku 2020, kde pri ohliadke miesta činu boli zaistené dve kriminalistické pachové stopy. Pachová identifikácia metódou pachových konzerv s porovnávacími stopami uvedenej osoby bola vykonaná dňa 28.11.2022 na Oddelení pachovej identifikácie, pracovisko Košice s negatívnym výsledkom, čiže nebola zistená totožnosť pachov. Porovnávacie pachové stopy boli od obžalovaného odobraté dňa 01.08.2022. Žiadne iné pachové identifikácie metódou pachových konzerv neboli na porovnávacie pachové stopy od obžalovaného A. B. vykonané. Zo správy tejto zložky polície zo dňa 29.11.2022 vyplynulo, že pachová stopa bola zaistená z uší igelitovej tašky bieločervenej farby pri vchodových dverách a zo šedej peňaženky v skrinke v kuchyni a bola porovnaná porovnávacou pachovou stopou odobratou od obžalovaného, pričom nebola zistená pachová totožnosť. Súd tiež v rámci dokazovania prečítal aj obsah protokolov porovnávania pachových stôp, z ktorých vyplývajú podmienky porovnania ako aj negatívny výsledok porovnávania.
Súd prvého stupňa tiež na hlavnom pojednávaní prehral obrazový záznam zachytený na CD nosiči na čl. 45 vyšetrovacieho spisu, pričom na záznamoch č. 2 a č. 3 sa nachádzajú dve osoby, jeden muž a jedna žena, ako sa pohybujú po nástupišti železničnej stanice D. E. F..
Z výpisu z Ústrednej evidencie priestupkov Ministerstva vnútra SR vyplýva, že obžalovaný A. B. bol ku dňu 03.08.2023 celkovo štyrikrát priestupkovo postihnutý za priestupky proti občianskemu spolunažívaniu podľa § 49 ods. 1 písm. d/ zákona o priestupkoch. Iné druhy priestupkov evidované nemá.
Zo správy Ústavu na výkon väzby a Ústavu na výkon trestu odňatia slobody Prešov zo dňa 27.07.2022 o správaní sa obžalovaného počas predchádzajúceho výkonu trestu odňatia slobody vyplýva, že správanie obžalovaného nebolo celkom v súlade s ústavným poriadkom, nakoľko evidujú poznatok o nevhodnom správaní sa voči príslušníkovi zboru, ktorý bol riešený pohovorom. Interpersonálne vzťahy s ostatnými odsúdenými boli v poriadku. Po premiestnení do ÚVOS Banská Bystrica - Kráľová možno správanie obžalovaného hodnotiť ako bezproblémové. Bol však zaznamenaný jeden poznatok o konflikte s iným odsúdeným. Obžalovaný A. B. nebol počas výkonu trestu disciplinárne potrestaný a ani odmenený.
Zo správy Ústavu na výkon trestu odňatia slobody Banská Bystrica zo dňa 06.03.2023 o správaní sa obžalovaného A. B. počas výkonu trestu pri predchádzajúcom odsúdení vyplývajú nedostatky v správaní obžalovaného, kedy sa nevhodne správal k príslušníkovi zboru a mal fyzický konflikt so spoluodsúdeným, za ktorý bol aj disciplinárne potrestaný celodenným umiestnením do uzavretého oddielu na 10 dní. Zároveň mu bola udelená aj jedna disciplinárna odmena. Z správy toho istého ústavu zo dňa 30.05.2023 vyplývajú ďalšie fyzické a verbálne útoky obžalovaného, za ktoré bol celkovo 4 krát disciplinárne potrestaný a pre ktoré bol zaradený do diferenciačnej skupiny „C“.
Súd prvého stupňa tiež v rámci dokazovania prečítal trestný rozkaz vydaný Okresným súdom v Jičíne, Česká republika v konaní pod sp. zn. 16T/107/2019 zo dňa 05.10.2019, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 05.10.2019 a ktorým súd uznal obvineného A. B. za vinného z prečinu krádeže podľa § 205 ods. 1 písm. a), ods. 2 Trestného zákonníka (Českej republiky) a z prečinu porušovania domovej slobody podľa § 178 ods. 1 Trestného zákonníka (Českej republiky) a za to mu uložil úhrnný trest odňatia slobody
v trvaní 12 mesiacov s podmienečným odkladom jeho výkonu na skúšobnú dobu v trvaní 3 rokov a trest zákazu pobytu v okrese Jičín na dobu 3 rokov. Okrem toho rozhodol aj o náhrade škody. Podstata skutku, za ktorý bol obžalovaný A. B. v tomto konaní odsúdený spočívala v tom, že vošiel do rodinného domu a z kuchyne z voľne položenej peňaženky odcudzil hotovosť 18.400 Kč a hoci ho pri odchode zastavili obyvatelia domu, on im ušiel na vlakovú stanicu a vo vlaku bol zadržaný hliadkou polície a uvedeného skutku sa dopustil napriek predchádzajúcemu odsúdeniu v konaní pred Okresným súdom Ústí nad Orlicí pod sp. zn. 2T/79/2018 za prečin krádeže. Z uznesenia tohto súdu vydaného v ich konaní dňa 15.02.2024 vyplýva, že sa obžalovaný A. B. v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia vyššie uvedeným trestným rozkazom osvedčil. Toto uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 15.02.2024.
Súd prvého stupňa tiež prečítal trestný rozkaz Okresného súdu vo Vsetíne, Česká republika, ktorý bol vydaný dňa 10.04.2018 v konaní pod sp. zn. 3T/50/2018 a ktorým bol obvinený A. B. uznaný za vinného z prečinu porušovania domovej slobody podľa § 178 ods. 1 Trestného zákonníka (Českej republiky) za skutok, ktorého podstata spočívala v tom, že vošiel na oplotený pozemok a následne cez neuzamknuté dvere do rodinného domu, kde bol pristihnutý majiteľmi, pričom mu súd týmto trestným rozkazom uložil trest zákazu pobytu v miestnej pôsobnosti Okresného súdu Vsetín na dobu jedného roka. Tento trestný rozkaz nadobudol právoplatnosť dňa 07.05.2019.
Súd prvého stupňa tiež v rámci dokazovania na hlavnom pojednávaní prečítal rozsudok Okresného súdu vo Svitavách (Česká republika) zo dňa 23.05.2014 v konaní pod sp. zn. 2T/171/2014, ktorým súd uznal obvineného A. B. za vinného zo skutku, ktorého podstata spočívala v tom, že vošiel cez nezamknuté dvere do rodinného domu, odkiaľ odcudzil bankovky a šperky v celkovej hodnote 76.750 Kč, kedy pri vyrušení majiteľmi domu si vymyslel identitu murára, pričom súd tento skutok právne kvalifikoval ako prečin krádeže podľa § 205 ods. 1, ods. 3 Trestného zákonníka (Českej republiky) a prečin porušovania domovej slobody podľa § 178 ods. 1 Trestného zákonníka (Českej republiky) a za to mu uložil úhrnný trest odňatia slobody v trvaní 1 jedného roka a 6 mesiacov nepodmienečne a na výkon tohto trestu ho zaradil do väznice s dozorom.
Z odpisu Registra trestov SR generovaného elektronicky ku dňu 24.09.2025 a týkajúceho sa obžalovaného A. B. vyplýva 15 záznamov o odsúdeniach, pričom predposledným je odsúdenie bývalým Okresným súdom Košice I v konaní pod sp. zn. 1T/40/20185 a posledným odsúdením je odsúdenie súdom v Katoviaciach, Poľská republika v konaní pod sp. zn. IVK 787/21.
Súd prvého stupňa tiež pripojil a na hlavnom pojednávaní v rámci dokazovania prečítal podstatný obsah spisu vedeného na bývalom Okresnom súde Košice I pod sp. zn. 1T/40/2018 (predstavujúce záznam č. 14 odpisu registra trestov obžalovaného), z ktorého vyplýva, že prokurátor podal dňa 05.06.2018 obžalobu na A. B. pre skutok, ktorý právne kvalifikoval ako prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1, ods. 3 písm. c/ Tr. zákona a ako prečin výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a/ Tr. zákona. Rozsudkom zo dňa 13.01.2020 súd uznal obžalovaného A. B. za vinného, že v Košiciach na Floriánovej ulici č. 18 v Ústave na výkon trestu odňatia slobody, na chodbe pred jedálňou dňa 19.10.2016 v čase medzi 7.00 hod. a 8.00 hod. v prítomnosti najmenej troch ďalších odsúdených fyzicky napadol poškodeného Q. O. tak, že po predchádzajúcej výmene názorov k nemu pristúpil a päsťou ho udrel do ľavej časti tváre, čím mu spôsobil opuch ľavého líca, zlomeninu sánky vľavo a zlomeninu zuba č. 8 s dobou liečenia najmenej 8 týždňov, čo súd právne kvalifikoval ako prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1, ods. 3 písm. c/ Tr. zákona a za jeho spáchanie mu uložil trest odňatia slobody vo výmere tri a pol roka nepodmienečne, kedy ho na výkon uloženého trestu zaradil do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia. Zároveň rozhodol aj o náhrade škody. Krajský súd v Košiciach, na podklade odvolania obžalovaného, uznesením sp. zn. 6To/28/2020 napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol. Bývalý Okresný súd Košice I vydal dňa 22.09.2021 znovu rozsudok, ktorým uznal obžalovaného A. B. za vinného zo skutku tak, ako bol skutok uvedený v prvom zrušenom rozsudku a pri zachovaní právnej kvalifikácie skutku za podanej obžaloby mu uložil trest odňatia slobody v trvaní troch rokov nepodmienečne, kedy ho na výkon uloženého trestu zaradil do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia a zároveň rozhodol aj o náhrade škody. Krajský súd v Košiciach uznesením sp. zn. 8To/90/2021 zo dňa 17.03.2022 odvolanie obžalovaného A. B. podané proti uvedenému rozsudku zamietol, čím tento rozsudok súdu prvého stupňa nadobudol právoplatnosť dňa 17.03.2022. Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesením sp. zn. 5Tdo/14/2023 zo dňa 23.03.2023 dovolanie obvineného A. B. odmietol. To isté rozhodnutie urobil Najvyšší súd Slovenskej republiky aj uznesením zo dňa 08.04.2025 v konaní pod sp. zn. 2Tdo/4/2025.
Z oznámenia Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky zo dňa 10.02.2026 vyplýva, že odsúdenie Okresným súdom v Katoviciach pod sp. zn. IVK 787/21 (záznam č. 15 odpisu registra trestov), bolo vymazané z odpisu, pretože dňa 15.01.2026 bola vyznačená zmena v evidencii registra trestov a to na základe oznámenia Poľskej republiky, že predmetné odsúdenie je možné vymazať dňa 15.01.2026, nakoľko nastal koniec doby uchovávania.
Na základe dožiadania prostredníctvom Európskeho vyšetrovacieho príkazu predseda Okresného súdu v Katoviciach tunajšiemu súdu oznámil, že obžalovaný A. B. bol o konaní vedenom na ich súde pod sp. zn. IVK 787/21 riadne upovedomený a predvolanie na termín hlavného pojednávania mu bol doručený na adresu jeho pobytu v C., ale na hlavné pojednávanie konané dňa 31.03.2022 sa nedostavil a toto sa tak konalo bez neho v súlade s poľskými právnymi predpismi. Rozsudok zo dňa 31.03.2022 bol po preložení do slovenského jazyka doručený obžalovanému na tú istú adresu ako predtým, ale zásielka sa poštovým doručovateľom vrátila ako „adresát neznámy“. Za tejto situácie súd podľa Trestného poriadku Poľskej republiky považoval zásielku za doručenú a rozsudok za právoplatný ku dňu 16.06.2022, teda po uplynutí lehoty na podanie opravného prostriedku. Tento súd tunajšiemu súdu zaslal aj rozsudok v predmetnej veci, ktorého úradný preklad do slovenského jazyka súd na hlavnom pojednávaní v rámci dokazovania prečítal. Z neho vyplýva, že obžalovaný A. B. a obžalovaná L. M. boli uznaní za vinných z celkovo siedmich skutkov pri ktorých použili cudziu platobnú kartu na platenie v obchodoch a na výbery z účtu, kedy bol obžalovanému A. B. uložený trest odňatia slobody v trvaní 6 mesiacov a peňažný trest 50 denných sadzieb, pričom jedna denná sadzba sa určila na 10 PLN. Výkon uloženého trestu bol podmienečne odložený na 2 roky a zároveň mu bola uložená povinnosť ospravedlniť sa poškodenému.
Z odpisu registra trestov generovaného elektronicky ku dňu 25.03.2026 a týkajúceho sa obžalovaného A. B. vyplýva 14 záznamov, pričom 15. záznam týkajúci sa vyššie uvedeného odsúdenia Okresným súdom v Katoviciach bol z registra vymazaný. Z uvedeného odpisu vyplýva, že z týchto záznamov je osem záznamov o odsúdeniach obžalovaného súdmi Slovenskej republiky, v ktorých mu boli od roku 2007, kedy je zaznamenané jeho prvé odsúdenie ešte ako mladistvého, vždy ukladané nepodmienečné tresty odňatia slobody. Okrem toho sú v odpise evidované aj vyššie uvedené odsúdenia súdmi v Českej republike, ktorých niektoré rozhodnutia súd na hlavnom pojednávaní v rámci dokazovania prečítal a to Okresného súdu vo Svitavách v konaní pod sp. zn. 2T/171/2014, Okresného súdu Příbram pod sp. zn. 1T/27/2016 (uznané Krajským súdom v Prešove), Okresného súdu Vsetín pod sp. zn. 3T/50/2018, Okresného súdu Ústí nad Orlicí pod sp. zn. 2T/79/2018, Okresného súdu Havlíčkův Brod pod sp. zn. 1T/217/2015 (uznané Krajským súdom v Prešove) a Okresného súdu Jičín pod sp. zn. 16T/107/2019.
Súd prvého stupňa vykonal všetky dôkazy, ktorých vykonanie navrhli strany trestného konania a ktoré sám považoval za potrebné vykonať na to, aby mohol spoľahlivo ustáliť, aký skutok sa stal, či tento skutok napĺňa znaky niektorého z trestných činov v zmysle Trestného zákona, a ak áno, akého a či tento skutok majúci povahu trestného činu spáchal obžalovaný. Súd tiež vykonal všetky dôkazy potrebné na to, aby v prípade vyslovenia viny obžalovaného za spáchaný trestný čin mohol rozhodnúť o uložení primeraného a spravodlivého trestu a to tak z hľadiska jeho druhu ako aj výšky. Súd prvého stupňa pritom vyhodnocoval všetky dôkazy a informácie z nich vyplývajúce samostatne, avšak zároveň v spoločnom kontexte, ktorý vytvárajú.
Výrok súdu o vine obžalovaného sa musí zakladať len na dôkazoch, ktoré boli vykonané na hlavnom pojednávaní (§ 2 ods. 19 a § 278 ods. 2 Tr. poriadku) a tieto dôkazy musia tvoriť súhrnne logickú, ničím nenarušenú a uzavretú sústavu vzájomne sa doplňujúcich a na seba nadväzujúcich dôkazov, ktoré sú v takom príčinnom vzťahu k dokazovanej skutočnosti, že o nich možno vyvodiť jediný záver a súčasne vylúčiť možnosť iného záveru o tom, že sa skutok stal a že tento skutok spáchal obžalovaný.
Obžalovaný A. B. síce v priebehu konania využil svoje právo a odmietol vypovedať, ale z jeho vyjadrení a procesných stanovísk prednesených v tejto trestnej veci na hlavnom pojednávaní vyplýva, že popiera spáchanie skutku, ktorý sa mu obžalobou kladie za vinu. Tieto jeho tvrdenia však nemajú oporu v žiadnych dôkazoch, ktoré súd na hlavnom pojednávaní vykonal, naopak, všetky dôkazy, ktoré súd vykonal jednoznačne svedčia o tom, že skutok uvedený v skutkovej vete obžaloby a následne aj v skutkovej vete výrokovej časti tohto rozsudku spáchal obžalovaný A. B.. Predovšetkým je tu usvedčujúca výpoveď svedka I. I., ktorý podrobne v prípravnom konaní ako aj na hlavnom pojednávaní vypovedal o priebehu skutku tak, že keď prichádzal domov, kde okrem iných býva aj so svojou svokrou J. K.,
pred vstupnými dverami, ktoré neboli zamknuté si všimol tašku, ktorá nepatrila jemu a ani niekomu z domu. Následne vošiel do domu a vychádzal hore po schodoch, na ktorých videl zhora prichádzať obžalovaného, ktorý mal hygienickú rúšku pod bradou a ktorý tvrdil, že prišiel pomôcť, čomu ale svedok neuveril a následne obžalovaný začal so svedkom na schodoch zápasiť. Hoci sa svedkovi nepodarilo obžalovaného zadržať, podarilo sa mu strhnúť mu z pleca kapsičku, ktorej obsah bol preskúmaný na polícii a v ktorej sa našiel občiansky preukaz obžalovaného a jeho družky L. M. a tiež doklady s menom obžalovaného. O tom, že kapsička skutočne patrila obžalovaného svedčí aj vyjadrenie samotného obžalovaného, ktorý počas úteku z miesta činu smerom k železničnej stanici kričal na ženu, ktorá sa tam nachádzala, že mu ukradli doklady. Napokon aj písmo obžalovaného v jeho podaniach adresovaných súdu a písmo na listinách nájdených v kapsičke, ktoré boli fotograficky zadokumentované, vykazujú známky totožnosti. Aj čas skutku, ktorý uviedol svedok I. korešponduje s časom, kedy je na kamerových záznamoch jednoznačne vidieť obžalovaného aj so ženou ako predchádzajú na peróne železničnej stanice a to o 14.37 hod., teda dve minúty po skutku, čo zodpovedá vyjadreniu svedka I., že železničná stanica, kde ho čakala žena a ku ktorej obžalovaný utekal je od ich domu vzdialená asi 100 metrov. Aj svedkov popis bundy, ktorú mal obžalovaný na sebe v rodinnom dome poškodenej K. zodpovedá bunde na kamerových záznamoch zo železničnej stanice (čierno červená). Tento svedok jednoznačne identifikoval obžalovaného ako páchateľa skutku aj na hlavnom pojednávaní. Obžalovaný síce nahlásil stratu občianskeho preukazu sériového čísla, ktoré bolo v kapsičke, ale urobil tak až dva dni po skutku, teda až 17.12.2020, teda zjavne ako dôsledok straty preukazu pri páchaní skutku. Uvedený dôkaz teda vôbec nesvedčí, ako sa mylne domnieva obžalovaný, pre jeho nevinu, ale skôr naopak. Je zrejmé, že fotografia na občianskom preukaze nájdenom v kapsičke a zadokumentovaná fotograficky políciou Českej republiky pri prehliadke kapsičky sa zhoduje s fotografiou na občianskom preukaze, ktorý bol obžalovanému vydaný ORPZ Prešov a ktorú táto zložka polície súdu na jeho žiadosť v konaní pred súdom predložila. J. K. síce celý skutok nevidela, ale potvrdila, že z peňaženky, ktorú mala v kuchyni a odkiaľ svedok I. videl odchádzať obžalovaného, jej bolo odcudzených 700 Kč, pričom presne uviedla, z akého dôvodu mala túto sumu peňazí v peňaženke a súd nemá pochybnosť o dôveryhodnosti jej tvrdenia týkajúceho sa výšky odcudzenej sumy.
Všetky vyššie uvedené dôkazy, ktoré súd prvého stupňa vyhodnotil, vedú iba k jednému a nepochybnému záveru, že skutok spáchal obžalovaný a tento sa stal tak, ako je uvedený v skutkovej vete výrokovej časti tohto rozsudku. Na tomto závere nič nemení ani absencia identifikácie pomocou DNA alebo pachových stôp.
Obžalovaný týmto konaním neoprávnene vnikol do obydlia poškodených J. K. a I. I., ktoré nepochybne predstavuje rodinný dom, v ktorom obaja žijú , pričom do neho vošiel cez nezamknutú bránku oplotenia a neuzamknuté vchodové dvere, kedy pri vniknutí nebolo použité násilie na zámke dverí, čo vyplynulo aj z odborného vyjadrenia z odboru mechanoskopie. Preto súd prvého stupňa tento skutok právne kvalifikoval aj ako prečin porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1 Tr. zákona. Okrem toho súd tento skutok právne kvalifikoval aj ako prečin krádeže podľa § 212 ods. 1 písm. c/, ods. 2 písm. b/ Tr. zákona v znení účinnom do 05.08.2024, ktoré je vzhľadom na trestnú sadzbu pre obžalovaného priaznivejšie (trestná sadzba od šesť mesiacov až do troch rokov oproti trestnej sadzbe po povele Trestného zákona účinnej od 06.08.2024 od jedného roka až do štyroch rokov). Oba tieto trestné činy spáchal obžalovaný v jednočinnom súbehu. Obžalovaný si prisvojil cudziu vec, ktorou boli peniaze patriace J. K. a bezprostredne po čine sa pokúsil uchovať tieto peniaze použitím násilia voči I. I., ktorý sa ho pokúsil zastaviť a taký čin spáchal, hoci bol Okresným súdom v Jičíne v konaní pod sp. zn. 16T/107/2019 za prečin krádeže podľa § 205 ods. 1 písm. a/, ods. 2 Tr. zákona Českej republiky odsúdený, čo je uvedené aj v skutkovej vete tohto rozsudku. Ani nasledujúca osvedčenie sa obžalovaného v predmetnom konaní pod sp. zn. 16T/107/2019 na tejto právnej kvalifikácii nič nemení, nakoľko obžalovaný skutok spáchal v čase do 24 mesiacov od tohto odsúdenia a na tomto zahladenie nič nemení. Súd musí vychádzať z faktického stavu v čase skutku, ktorý nastal a fikcia neodsúdenia nemá vplyv na recidívu tak, ako ju chápe Trestný zákon v ustanovení § 212 ods. 2 písm. b/ Tr. zákona, teda rozhodujúce je skutočné odsúdenie a následná časovo obmedzená recidíva bez aplikácie fikcie osvedčenia sa. Trestnosť činu, vrátene jej právnej kvalifikácie súd posudzuje v čase jej spáchania (§ 2 ods. 1 Tr. zákona). Súd pritom poukazuje na ustanovenie § 7b ods. 2 Tr. zákona, podľa ktorého sa právoplatné rozhodnutie iného členského štátu Európskej únie (vrátane Českej republiky) na účely trestného konania zohľadní rovnako, ako keby bolo vydané súdom Slovenskej republiky, ak bolo vydané pre čin trestný aj podľa právneho poriadku Slovenskej republiky. Vzhľadom na kompatibilitu odsúdenia obžalovaného Okresným súdom v Jičíne v konaní pod sp. zn. 16T/107/2019 s rovnakými trestnými činmi
podľa Trestného zákona (prečin porušovanie domovej slobody a prečin krádeže), súd na toto odsúdenie pri právnej kvalifikácii prihliada rovnako ako na odsúdenie Slovenským súdom.
Z týchto dôvodov súd prvého stupňa uznal obžalovaného A. B. za vinného tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku. Z hľadiska subjektívnej stránky súd konanie obžalovaného posúdil ako konanie v priamom úmysle (§ 15 písm. a/ Tr. zákona), nakoľko obžalovaný chcel spôsobom uvedeným v Trestnom zákone a opísaným v skutkovej vete výrokovej časti tohto rozsudku porušiť záujem chránený Trestným zákonom, ktorým je nedotknuteľnosť obydlia a ochrana majetku iného.
Aby trest mohol zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom, musí v sebe zahŕňať jednak prvok represie (zabránenie v páchaní ďalšej trestnej činnosti), prvok individuálnej prevencie (výchova k riadnemu životu) ako aj prvok generálnej prevencie (výchovné pôsobenie na ostatných členov spoločnosti) v zmysle § 34 Tr. zákona. Zároveň trest musí vyjadrovať morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou. Zohľadnil aj primeranosť sankcii podľa § 33a Tr. zákona.
Súd prvého stupňa zvážil všetky okolnosti rozhodné pre druh a výmeru trestu, podľa § 34 ods. 4 Tr. zákona prihliadol najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti, na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy, na jeho správanie po spáchaní trestného činu, najmä na jeho úsilie o náhradu škody a odstránenie škodlivého následku trestného činu a na úsilie páchateľa o dosiahnutie urovnania s poškodeným, ako aj na dobu, ktorá uplynula od spáchania trestného činu.
Súd prvého stupňa vykonaným dokazovaním u obžalovaného A. B. nezistil existenciu ani jednej z poľahčujúcich okolností v zmysle § 36 Tr. zákona. Naopak, v jeho neprospech mu je nutné pričítať dve priťažujúce okolnosti, kedy prvá z nich spočíva v spáchaní dvoch trestných činov (§ 37 písm. h/ Tr. zákona) a druhá z nich v tom, že obžalovaný už bol za takúto trestnú činnosť v minulosti odsúdený (§ 37 písm. m/ Tr. zákona), čo vyplýva z charakteru predchádzajúcich odsúdení evidovaných v odpise registra trestov za rovnakú trestnú činnosť, vo vzťahu ku ktorým sa neuplatňuje zahladenie odsúdenia vykonaním trestu alebo osvedčením sa v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia. Nakoľko v zmysle ustanovenia § 38 Tr. zákona účinného od 06.08.2024 nemá pomer poľahčujúcich a priťažujúcich okolností vplyv na úpravu trestnej sadzby zvyšovaním alebo znižovaním jej dolných, resp. horných sadzieb, súd tento pomer neuvádza do výrokovej časti tohto rozsudku ale len v tomto odôvodnení. Navyše právna úprava § 38 ods. 2, ods. 3 a ods. 4 Tr. zákona v znení účinnom do 05.08.2024 by bola vzhľadom na prevažujúci pomer priťažujúcich okolností pre obžalovaného menej priaznivá, ako je súčasná právna úprava Trestného zákona, ktorú súd z tohto dôvodu použil. Pretože obžalovaný A. B. spáchal dva trestné činy, súd mu ukladal úhrnný trest odňatia slobody podľa § 41 ods. 1 Tr. zákona a to podľa trestnej sadzby toho trestného činu, ktorý je z nich najprísnejšie trestný a tým je v tomto prípade prečin krádeže v jeho kvalifikovanej skutkovej podstate § 212 ods. 2 Tr. zákona, za ktorý Trestný zákon v znení účinnom do 05.08.2024 umožňoval uloženie trestu odňatia slobody od 6 mesiacov až do 3 rokov. Vzhľadom na vyhlásenie prvého odsudzujúceho rozsudku v konaní pred bývalým Mestským súdom Košice I, sp. zn. 1T/40/2018, nie je prejednávaný skutok v súbehu s týmto odsúdením a teda vo vzťahu k tomuto odsúdeniu neprichádza do úvahy uloženie súhrnného trestu podľa § 42 ods. 1 Tr. zákona.
Pri ukladaní trestu súd prvého stupňa zohľadnil predovšetkým osobu obžalovaného, ale aj spôsob spáchania trestného činu. Obžalovaný je dlhoročný recidivista, ktorého ani opakovane uložené nepodmienečné tresty odňatia slobody neodradili od páchania trestnej činnosti, kedy sa dokonca trestnej činnosti dopustil aj priamo v ústave na výkon trestu odňatia slobody (odsúdenie bývalým Okresným súdom Košice I v konaní pod sp. zn. 1T/40/2018). Charakter trestných činov, za ktoré bol obžalovaný v minulosti odsúdený je z hľadiska modus operandi úplne rovnaký ako v prejednávanej trestnej veci, kedy obžalovaný vstupuje do obydlí iných ľudí a okráda ich priamo v ich obydlí, čím úplne ignoruje právo na súkromie a nedotknuteľnosť obydlia, kde by sa mali jeho užívatelia cítiť bezpečne. Neváha pritom použiť násilie, napokon ako tomu bolo aj v prejednávanej trestnej veci. O násilnej povahe obžalovaného hovorí nielen odsúdenie vo vyššie uvedenej trestnej veci pred bývalým Okresným súdom Košice I, ale aj priestupky proti občianskemu spolunažívaniu, ktorých sa opakovane dopúšťal. Obžalovaný je teda osobou, ktorý neváha použiť násilie na dosiahnutie svojho cieľa, ktorým je prisvojenie si majetku iného v jeho obydlí. Vzhľadom na početnosť predchádzajúcich odsúdení ako aj postoj obžalovaného k trestnej činnosti prezentovaný v prejednávanej trestnej veci je z pohľadu súdu len iluzórne sa zamerať na prevýchovný účel trestu, ktorý nebol predchádzajúcimi početnými výkonmi trestov naplnený
a neexistuje žiaden rozumný dôvod predpokladať, že sa tak stane v budúcnosti. Obžalovaný má negatívne hodnotenie aj z predchádzajúcich výkonov trestu, kde bol za fyzické a slovné konflikty so spoluodsúdenými ako aj vo vzťahu k príslušníkov ústavu opakovane disciplinárne potrestaný. Ide teda o kriminálne narušeného jedinca, ktorého je potrebné na čo najdlhšiu zákonom prípustnú dobu izolovať od spoločnosti a tým naplniť ochranný účel trestu. Obžalovaný napriek jednoznačným dôkazom prezentovaným na hlavnom pojednávaní v tejto trestnej veci neprejavil ani najmenšiu ľútosť nad svojim konaním, čo len svedčí o neho nezmenenom postoji k svojej trestnej činnosti a nedáva súdu priestor na to, aby mohol veriť, že obžalovaný v budúcnosti svoj postoj zmení.
Z týchto dôvodov súd prvého stupňa obžalovanému uložil trest odňatia slobody v trvaní dva roky a šesť mesiacov, teda v hornej polovici trestnej sadzby, pričom uloženiu trestu na úplne hornej hranici trestnej sadzby (3 roky) zabránila len dĺžka trestného konania, kedy od spáchania skutku uplynulo už viac ako päť rokov. Uvedený časový dostup súd zohľadnil a uložil trest nie na úplne hornej hranici, ktorý by si osoba obžalovaného a okolnosti spáchania trestného činu vyžadovali. Ako súd uviedol, do popredia dal represívnu úlohu trestu spolu so zvýraznením ochrany spoločnosti pred obžalovaným, ktorý zjavne nehodlá zmeniť svoj život a naopak mieni pokračovať v trestnej činnosti aj v budúcnosti, čomu napovedá jeho arogantný a popierajúci postoj k trestnej činnosti v prejednávanej trestnej veci.
Nakoľko z odpisu registra trestov je zrejmé, že obžalovaný bol v posledných desiatich rokoch vo výkone trestu odňatia slobody, ktorý mu súd uložil za úmyselný trestný čin, súd prvého stupňa ho v súlade s ustanovením § 48 ods. 2 písm. b/ Tr. zákona na výkon uloženého trestu zaradil do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia.
Pretože súd prvého stupňa znovu ukladá nepodmienečný trest odňatia slobody obžalovanému, ako páchateľovi úmyselnej trestnej činnosti, ktorý už bol v minulosti za taký čin opakovane uznaný za vinného a vzhľadom na už vyššie opísanú osobu obžalovaného a doterajší spôsob jeho života sa nedá očakávať, že po výkone trestu povedie riadny život, je podľa súdu nutné jeho správanie sledovať aj po výkone trestu odňatia slobody, ktorý mu bol týmto rozsudkom uložený. Obžalovaný aj po opakovaných výkonoch trestov pokračoval v páchaní trestnej činnosti rovnakého alebo podobného druhu aj na slobode a dokonca sa trestnej činnosti dopúšťal aj vo výkone trestu, kde bol aj opakovane disciplinárne potrestaný. Preto v záujme už vyššie deklarovanej ochrany spoločnosti pred obžalovaným, nakoľko podľa presvedčenia súdu ani výkon tohto trestu neprivedie obžalovaného k zmene jeho postoja k páchaniu trestnej činnosti (o čom svedčí jej popieranie aj v tomto konaní), súd považoval nielen za vhodné, ale aj za nutné uloženie ochranného dohľadu podľa § 76 ods. 1 Trestného zákona, na ktorého uloženie sú splnené zákonné podmienky. V tejto súdom určenej 18 mesačnej dobe ochranného dohľadu plynúcej po prepustení z výkonu trestu bude obžalovaný pod dohľadom probačného a mediačného úradníka, čím sa podľa presvedčenia súdu minimalizuje páchanie majetkovej trestnej činnosti, kedy bude musieť obžalovaný počas trvania probačného dohľadu preukazovať zdroje obživy a zabráni sa mu páchaní trestnej činnosti v zahraničí (Česká republika, Poľská republika), kde obžalovaný tiež zameral svoje kriminálne aktivity.
Pretože poškodená J. K. si do skončenia prípravného konania riadne uplatnila nárok na náhradu škody uvedením jej výšky a právneho dôvodu jej vzniku, súd prvého stupňa zaviazal obžalovaného, ako jej pôvodcu, k jej náhrade. Pretože poškodená je ako občianka Českej republiky pre Slovenskú republiku devízovým cudzozemcom, škoda bola spôsobená na peňažných prostriedkoch v cudzej mene (české koruny) a poškodená navrhla priznať škodu v českých korunách, výrok súdu prvého stupňa o náhrade škody v zmysle § 287 ods. 3 Tr. zákona je vyjadrený v českých korunách.
Preto súd prvého stupňa z vyššie uvedených dôvodov súd rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti jeho rozsudku.
Krajský súd po preskúmaní napadnutého rozsudku, odvolania odvolateľa ako aj dôkazov vykonaných v štádiu prípravného konania na hlavnom pojednávaní dospel k záveru, že okresný súd na zistenie skutkového stavu vykonal všetky dôkazy tak, ako to je ustálené v ustanovení § 2 ods. 10 Tr. poriadku a rozhodnutie o tom, či obžalovaný skutok spáchal aj odôvodnil v zmysle ust. § 2 ods. 12 Tr. poriadku.
Obžalovaný, ako to vyplýva z prípravného konania a hlavného pojednávania, tak v prípravnom konaní ako aj na hlavnom pojednávaní odmietol vypovedať. Zo spáchania skutku je usvedčený poškodeným I.
I., ktorý popísal akým spôsobom videl obžalovaného v ich dome, akým spôsobom sa snažil obžalovaný utiecť, ako mu strhol kapsu z pleca a čo v tejto kapse našiel, okrem iného aj občiansky preukaz obžalovaného a občiansky preukaz L. M.. Taktiež svedok uviedol, že keď obžalovaný utekal, tak nadával a kričal na svoju komplicku „je to v prdeli, vzal mi doklady“. Následne uvádzal, že po úteku páchateľa jeho svokra J. K. prezerala dom, či niečo nebolo odcudzené a zistila, že jej bolo z peňaženky odcudzených 700,- Kč.
Táto svedkyňa uvádzala, že v peňaženke mala 700,- Kč, nakoľko v tento deň vybrala peniaze z banky, bola v obchode na nákup, kde platila 300,- Kč a ostatné peniaze jej ostali v peňaženke.
Za takejto dôkaznej situácie aj s prihliadnutím na ďalšie listinné dôkazy bez prihliadnutia na pachové stopy a trasologické stopy, ktoré neboli zaistené, aj krajský súd dospel k záveru, že skutok sa stal a tento spáchal obžalovaný. Je evidentné, že obžalovaný sa nachádzal v dome poškodeného I. bez pozvania, a teda svojim konaním naplnil pojmové znaky skutkovej podstaty trestného činu porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1 Tr. zákona, nakoľko neoprávnene vnikol do obydlia iného.
Vo vzťahu ku krádeži českých korún v sume 700,- Kč, je potrebné poukázať, že práve z výpovede svedkyne J. K. vyplýva, že tieto peniaze boli v peňaženke a okrem tejto svedkyne, jej manžela a poškodeného I. nikto v dome nebol, okrem obžalovaného a teda je zrejmé, že iba obžalovaný mohol tieto finančné prostriedky odcudziť. O čom svedčilo aj jeho konanie po zmocnení sa peňazí, kedy sa následným spôsobom snažil a nakoniec aj ušiel z rodinného domu, kde spáchal trestnú činnosť. Krajský súd pri právnej klasifikácii konania obžalovaného pre prečin krádeže však dospel k inému názoru ako okresný súd. Okresný súd kvalifikáciu aj podľa ust. § 212 ods. 2 písm. b/ Tr. zákona odôvodnil tým, že kvalifikoval konanie aj podľa tohto ustanovenia trestného zákona, a to napriek tomu, že ani nasledujúce osvedčenie sa obžalovaného v predmetnom konaní pod sp. zn. 16T/107/2019 na tejto právnej kvalifikácii nič nemení, nakoľko obžalovaný skutok spáchal v čase do 24 mesiacov od tohto odsúdenia a na tomto nič nemení. Nemožno sa stotožniť s takýmto právnym názorom okresného súdu, nakoľko právna prax ako aj rozhodnutia vyšších súdov hovoria o tom, že pre účinky fikcie, že sa na páchateľa hľadí akoby nebol odsúdený, je rozhodujúci stav v dobe rozhodovania o neskoršom spáchanom trestnom čine a o treste ukladanom za neho, nie však stav v dobe spáchania tohto trestného činu.
Je teda zrejmé, že okresný súd už rozhodoval v čase, kedy bolo rozhodnuté o osvedčení sa obžalovaného, a preto nemal právne kvalifikovať konanie obžalovaného ani v zmysle ust. § 212 ods. 2 písm. b/ Tr. zákona, teda že sa konania dopustil napriek tomu, že bol trestným príkazom Okresného súdu v Jičíne, Česká republika, ktorý nadobudol právoplatnosť 05.10.2019 pod sp. zn. 16T/107/2019 odsúdený za prečin vraždy podľa § 205 ods. 1 písm. a/, ods. 2 Tr. zákona Českej republiky, za čo mu bolo uložené odňatie slobody v trvaní 12 mesiacov s podmienečným uložením na skúšobnú dobu v trvaní tri roky a trest zákazu pobytu v okrese Jičín v Českej republike po dobu troch rokov.
Toto pochybenie okresného súdu krajský súd napravil tým, že zrušil napadnutý rozsudok v celom rozsahu, skutok upravil bez poslednej vety tak ako je uvedený v rozsudku okresného súdu a následne konanie obžalovaného právne kvalifikoval ako prečin krádeže podľa § 212 ods. 1 písm. c/ Tr. zákona, nakoľko obžalovaný si prisvojil cudziu vec tým, že sa jej zmocnil a bezprostredne po čine sa pokúsil uchovať si vec násilím.
Konanie obžalovaného kvalifikoval v zmysle ustanovenia Trestného zákona účinného od 06.08.2024, a to s prihliadnutím na ust. § 2 ods. 1 Tr. zákona, z ktorého vyplýva, že trestnosť činu sa posudzuje a trest sa ukladá podľa zákona účinného v čase, keď bol čin spáchaný. Ak v čase medzi spáchaním činu a vynesením rozsudku nadobudnú účinnosť viaceré zákony, trestnosť činu sa posudzuje a trest sa ukladá podľa zákona, ktorý je pre páchateľa priaznivejší.
Ako to vyplýva z trestnej sadzby pre trestný čin porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1 Tr. zákona, Trestný zákon účinný do 05.08.2024 za takýto trestný čin ukladá trest odňatia slobody až do dvoch rokov a Trestný zákon účinný od 06.08.2024 taktiež trestnú sadzbu až od dvoch rokov.
Obdobne v prípade prečinu krádeže podľa § 212 ods. 1 písm. c/ Tr. zákona, Trestný zákon účinný do 05.08.2024 ukladá trest odňatia slobody až do dvoch rokov a taktiež aj Trestný zákon účinný od 06.08.2024 ukladá trest odňatia slobody až do dvoch rokov.
To, že krajský súd nepoužil ustanovenie Trestného zákona účinného do 05.08.2024, je preto lebo tento trestný zákon prihliadal aj na priťažujúce a poľahčujúce okolnosti, kde u obžalovaného boli zistené dve priťažujúce okolnosti, tak ako okresný súd rovnako aj krajský súd má za to, že spáchal viac trestných činov - § 317 písm. h/ Tr. zákona a že už bol za takúto trestnú činnosť v minulosti odsúdený § 37 písm. m/ Tr. zákona. V prípade aplikovania Trestného zákona účinného do 05.08.2024 by musel v zmysle ust. § 38 ods. 4 Tr. zákona účinného do 05.08.2024 zvýšiť dolnú hranicu trestnej sadzby o jednu tretinu, čím by trestná sadzba bola od 6 mesiacov do 2 rokov. Krajský súd preto kvalifikoval konanie obžalovaného ako aj ukladal trest v zmysle Trestného zákona účinného od 06.08.2024.
Pri rozhodovaní o druhu a výmere trestu obdobne ako aj okresný súd aj krajský súd dospel k záveru, že nie je možné s nápravou obžalovaného pôsobiť iným druhom trestu ako trestom nepodmienečným. Je potrebné poukázať na doterajší život obžalovaného, ktorý bol opakovane mnoho krát trestne stíhaný aj pre obdobnú trestnú činnosť ako v tomto prípade, ako aj na to, že bol priestupkovo riešený, pričom mu boli ukladané aj nepodmienečné tresty odňatia slobody, ktoré sa zrejme minuli svojmu účinku. Preto krajský súd pri trestnej sadzbe až od dvoch rokov uložil obžalovanému za dva trestné činy úhrnný trest odňatia slobody na hornej hranici trestnej sadzby vo výmere 18 mesiacov.
Keďže obžalovaný bol v posledných desiatich rokov pred spáchaním trestného činu vo výkone trestu odňatia slobody, ktorý mu bol uložený za iný úmyselný trestný čin, aj krajský súd obžalovaného tak ako okresný súd pre výkon uloženého trestu odňatia slobody zaradil do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia (§ 48 ods. 2 písm. b/ Tr. zákona).
Pri rozhodovaní o ochrannom dohľade aj krajský súd dospel k záveru ako okresný súd, že vzhľadom na osobu obžalovaného je potrebné tomuto uložiť aj ochranný dohľad za účelom, aby mu bolo zabránené v páchaní ďalšej trestnej činnosti.
Poškodená J. K. si v prípravnom konaní riadne a včas uplatnila nárok na náhradu škody, ktorú vyčíslila na sumu 700,- Kč, preto aj krajský súd rozhodol tak, že uložil obžalovanému povinnosť tejto poškodenej spôsobenú škodu vo výške 700,- Kč. uhradiť.
Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti, preto krajský súd rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.