Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_1T-40-2018.pdf
PDF · 125.34 KB
Case nature
Area
Subarea
1T/40/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Samosudca Okresného súdu Košice I JUDr. Martin Baločko na hlavom pojednávaní konanom dňa 22.09.2021 v Košiciach takto
rozhodol:
obžalovaný:
X. H., nar. XX.XX.XXXX v T., bytom K L. M. č. 6, T.,
uznáva sa vinným, že
-v Košiciach na Floriánskej ulici č. 18 v Ústave na výkon trestu odňatia slobody, na chodbe pred jedálňou dňa 19.10.2016 v čase medzi 7:00 hod a 8:00 hod. v prítomnosti najmenej troch ďalších odsúdených fyzicky napadol poškodeného M. I. tak, že po predchádzajúcej výmene názorov k nemu pristúpil a päsťou ho udrel do ľavej časti tváre, čím mu spôsobil opuch ľavého líca, zlomeninu sánky vľavo a zlomeninu zuba č. 38 s dobou liečenia najmenej 8 týždňov
teda
-inému úmyselne ublížil na zdraví a spôsobil mu tak ťažkú ujmu na zdraví a zároveň sa fyzicky dopustil výtržnosti tým, že verejne napadol iného,
tým spáchal
- prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1, ods. 3 písm. c/ Tr. zákona
- prečin výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a/ Tr. zák.
Za to mu súd ukladá
Podľa § 156 ods. 3 Tr. zák., § 41 ods. 1 Tr. zák. s použitím § 38 ods. 4, § 37 písm. h/, písm. m/ Tr. zák. , pri nezistení existencie žiadnej poľahčujúcej okolnosti v zmysle § 36 Tr. zák. úhrnný trest odňatia slobody vo výmere troch rokov nepodmienečne.
Podľa § 48 ods. 2 písm. b/ Tr. zák. súd obžalovaného pre výkon trestu odňatia slobody zaraďuje do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.
Podľa § 287 ods. 1 Tr. por. je obžalovaný povinný nahradiť poškodenému M. I., nar. X.X.XXXX v L. M., trvale bytom N. č. 7, okres L. M., t.č. v ÚVV a ÚVTOS Košice škodu vo výške 2.918,40.-Eur,
Podľa § 288 ods. 2 Tr. por. súd poškodeného M. I., nar. X.X.XXXX v L. M., trvale bytom N. č. 7, okres L. M., t.č. v ÚVV a ÚVTOS Košice so zvyškom nároku na náhradu škody odkazuje na civilný sporový proces.
Podľa § 287 ods. 1 Tr. por. je obžalovaný povinný nahradiť poškodenej strane - Zdravotná poisťovňa Dôvera a.s. , Cintorínska č. 5, 949 01 Nitra škodu vo výške 2.401,10.-Eur.
odôvodnenie:
Prokurátorka Okresnej prokuratúry Košice I podala na Okresný súd Košice I dňa 01.06.2019 pod sp. zn. 3 Pv 555/16/8802 Okresnému súdu Košice I obžalobu na obvineného X. H. pre prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 odsek 1, ods. 3 písm. c) Tr. zák. a prečin výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a) Tr. zák. na tom skutkovom základe ako je to uvedené v obžalobe.
Súd vykonal na hlavnom pojednávaní dokazovanie výsluchom svedka M. I., svedka M. H., prečítaním výpovede obžalovaného, svedka R. F., svedka Y. V. a svedkyne Y.. Y. A. z prípravného konania, prečítaním znaleckého posudku a zápisnice o výsluchu znalca z prípravného konania, listinnými dôkazmi a na základe toho zistil nasledovný skutkový stav tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku. Následne po prvotnom rozhodnutí a jeho zrušení odvolacím súdom v zmysle pokynu odvolacieho súdu doplnil dokazovanie a vypočul svedkov Y. V. a K. Q..
V danej trestnej veci obžalovaný X. H. na hlavnom pojednávaní dňa 13.01.2020 dobrovoľne opustil pojednávaciu miestnosť s tým, že nesúhlasí so zákonným sudcom, ktorý koná špinavosti, obdobne nesúhlasí ani s prokuratúrou, ktorá podala nezákonne obžalobu, preto súd za splnenia všetkých zákonných podmienok Trestného poriadku v zmysle § 252 ods. 2 Tr. por. vykonal hlavné pojednávanie v jeho neprítomnosti.
Súd v zmysle § 258 ods. 4 Tr. por. prečítal zápisnicu o skoršej výpovedi obžalovaného X. H. z prípravného konania (č.l. 58-60), kde uviedol, že nebol oboznámený s trestným oznámením, ani s trestným stíhaním. Pokiaľ vie, vznesené obvinenie môže byť iba vtedy, keď bolo voči nemu začaté trestné stíhanie, pričom mu nič nebolo preukázané. Až po roku mu bolo vznesené obvinenie. Pokiaľ vie, vyšetrovateľ je povinný ho upovedomiť o tom, že bolo voči nemu začaté nejaké trestné stíhanie. Ďalej uviedol, že čo sa týka vznesenia obvinenia, bolo tam porušené jeho právo a došlo k zneužívaniu právomoci verejného činiteľa, povereného príslušníka ZVJS za marenie vyšetrovania a k diskriminácii. Zároveň uviedol, že skutok sa stal dňa 17.10.2016 a nie dňa 19.10.2016. Dokazujú to aj kamerové systémy. Čo sa týka udalostí, ktoré sú popísané v uznesení o vznesení obvinenia, ktoré mu bolo doručené 25. 09. 2017 sú nepravdivé. Taktiež nie je pravdou, žeby odsúdení, ktorí sú uvedení v uznesení o vznesení obvinenia, tam boli. Pri incidente nebol Y. F., R. F., N. Y., M. H. či C. T., nakoľko tento odsúdený bol v tom čase v ústave na výkon väzby a výkon trestu v Žiline, kde mal pojednávanie. Rovnako na kamerovom systéme vidieť, že odsúdení, ktorých uviedol, tam neboli. Teda sú to zo strany svedkov ako aj poškodeného nepravdivé údaje. Taktiež na kamerovom systéme vidieť, ako odsúdený poškodený Oračko ho úmyselne udrel pravou rukou do jeho ľavej ruky, v ktorej držal slaninu, následkom čoho mu spadla slanina na zem a potom na neho ešte vylial čaj. Po tomto incidente reagoval a povedal, že čo to má znamenať, že prečo na neho vylial čaj a zhodil mu slaninu. Poškodený ho začal urážať a nadávať mu. Na to späť reagoval a priznal, že verbálne urážal poškodeného, aby sa bránil. Ale nie je pravdou, že by sa dopustil fyzického napadnutia. Po chvíli prišiel referent, ktorý sa spýtal, čo sa deje. Poškodený mu povedal, že nič sa nestalo. Na to referent povedal všetkým odsúdeným, aby išli na oddiel a spýtal sa ešte raz, čo sa stalo. Povedal mu, že poškodený vylial na neho čaj, čo videl aj referent, lebo mal mokrú košeľu a že medzi ním a poškodeným bola výmena názorov. Na to sa referent spýtal na situáciu ďalšieho odsúdeného a on tiež povedal, že sa nič nestalo, že bola len výmena názorov. Na to referent zistil, že nemajú žiadne zranenia, tak ich pustil na oddiel. Keď išli na oddiel odsúdený N. Y. ho úmyselne kopol do ruky na chodbe. Po tomto údere ich ten istý referent upozornil, že čo to má znamenať, na čo reagoval, že sa nič nestalo, nech to nechá tak. Keby sa niečo stalo, referent by musel napísať úradný záznam a musel by ich z bezpečnostných dôvodov dať každého na inú celu a obidvaja by museli ísť k lekárovi, či nemajú nejaké zranenia. Nerozumie teda, ako mohol mať zlomenú sánku, ako to tvrdí poškodený, svedkovia a súdny znalec z odboru zdravotníctvo, odvetvie stomatológia, nakoľko odsúdený v čase od 17. 10. 2016 do 19.
10. 2016 konzumoval stravu, komunikoval s odsúdenými, kávičkoval a zabával sa na oddiely, pričom aj to je to zachytené na kamerovom systéme. Taktiež nie je pravdou, ako uviedol poškodený, že mal zahlásiť udalosť hneď po incidente, lebo poškodený to zahlásil až po troch dňoch referentovi režimu, že ho bolí nejaký zub. Až následne išiel k lekárovi, kde mu bolo zistené, že má zlomenú sánku. Teda si to mohol spraviť aj sám. Na záver dodal, že bude požadovať, že skutok nebol celý prešetrený, lebo viackrát žiadal na preventívno- bezpečnostné služby, aby odsúdený poškodený bol premiestnený na iné oddelenie, nakoľko tam navádzal odsúdených, aby vypovedali v jeho prospech a dával im rady, ako majú vypovedať, keď pôjdu na výsluch. Za odmenu im platil tabakom a kávou. To všetko mu potvrdil odsúdený R. L.. Na to upozornil bezpečnostnú službu, na čo mu povedali, že voči nemu nie je vedené trestné stíhanie a odmietli mu to spísať a odmietli to riešiť a vyhodili ho z kancelárie.
Svedok M. I. na hlavnom pojednávaní uviedol, že si presne pamätá kedy sa stal incident, nakoľko má trvalé následky a trpne mu tvár. Bolo to dňa 19.10.2016, keď si prevzal raňajky ako väzeň v ÚVTOS Košice. Na raňajky bol bôčik, ktorý dostal s kúskom syra, ktorý bol mastný, preto ho chcel s iným väzňom vymeniť, nakoľko on mastné jesť nemôže. Išlo o väzňa H. V., alebo V.. Tento nesúhlasil, preto oslovil obžalovaného s tým, že mu dá navyše aj syr, len aby mu vymenil bôčik. Obžalovaný reagoval slovami „hoď sa o stenu“, bol podráždený. Následne po krátkej dobe ho nečakane udrel do oblasti tváre na sánku na ľavú stranu. Bol otrasený. Aby nevyvolával konflikt, takisto aj obžalovaný aby nevyvolával konflikt, tak ich spoluväzni držali, jeho konkrétne pán H.. Následne prišiel príslušník ZVJS, ktorý si ich následne dal nastúpiť. Vtedy sa ešte nič nepýtal, ale následne keď prišli na oddiel, tak si jeho a obžalovaného zavolal referent s otázkou, či bude problém, na čo obidvaja odpovedali, že nie. V tom čase ešte nemal žiadne ťažkosti, len mu tiekla krv z úst, nakoľko pri údere od obžalovaného sa mu začal kývať aj zub. V ten deň sa pýtal na ošetrenie k zubárovi, asi po hodine ako sa to stalo. U zubárky povedal, že sa pošmykol a spadol pretože nechcel bonzovať. Zubárka povedala, že má natrhnutý zub, potom sa dozvedel, že má natrhnutú sánku. Prvýkrát pocítil, že niečo nie je dobré niekedy ku večeru, keď prijímal potravu a pociťoval rezanie, resp. ostré bolesti pri prijímaní potravy. Zubárka mu predpísala aj lieky na bolesť. V ten deň celú večeru už ani nezjedol, už sa nedalo cez bolesť žuvať, to čo zjedol, bolo len hltanie. Na druhý deň mal riadne bolesti a preto sa znovu pýtal k zubárke. Keďže v ten deň vo štvrtok zubárka nerobila, tak išiel na vyšetrenie až v piatok. Bol poslaný na chirurgiu k stomatológovi, ktorý hneď povedal, že sánka je zlomená, ale poslal ho na röntgen, kde sa to potvrdilo.
Svedok M. H. na hlavnom pojednávaní uviedol, že vo výkone trestu je od roku 2012. Bol priamo prítomný pri incidente obžalovaného s poškodeným. V ten deň mal službu, dával pozor na väzňov, odchádzal v skupine posledný. Všimol si, že dvaja väzni konkrétne poškodený a obžalovaný sa do seba pustili, preto lebo poškodený chcel vymeniť slaninu s obžalovaným. Dôvod tej bitky vedel len z rozprávania ostatných spoluväzňov. Rýchlo utekal pre veliteľa, nakoľko oni dvaja sa bili. Videl, že obžalovaný trafil do tváre poškodeného, poškodený spadol, bola tam veľká mela väzňov, ale to isto videl. Takisto videl, keďže sa poškodený bránil, že udrel takisto obžalovaného. Na oddiely sa H. ešte stále chcel byť s poškodeným. Asi o 5 minút sa to ukľudnilo, prišli velitelia, pozatvárali ich na izby a poškodeného I. vzali na ošetrenie. Poškodený mal bolesti, H. nemal žiadne zranenia. Na záver dodal, že ani k obžalovanému, ani k poškodenému nemá žiaden bližší vzťah, čo sa týka kamarátstva, v base nikto ku nikomu kamarát nie je, iba odtiaľ potiaľ.
Na hlavnom pojednávaní nebol prítomný svedok R. F., ktorý sa napriek riadnemu predvolaniu nedostavil, svoju neprítomnosť neospravedlnil, preto súd v zmysle § 255 ods. 2 Tr. por. vykonal hlavné pojednávanie aj v jeho neprítomnosti.
Súd po predchádzajúcom súhlase prokurátorky prečítal v zmysle § 263 ods. 1 Tr. por. zápisnicu o skoršej výpovedi svedka R. F. z prípravného konania (č.l. 82-86), kde uviedol, že dňa 19.10.2016 v čase asi okolo 07.10 hod. čakali na chodbe pred jedálňou odsúdených na výdaj raňajok. Počas toho keď stáli na chodbe, videl ako odsúdený H. išiel k odsúdenému I., ktorý sa ho spýtal, či mu nevymení slaninu. Počul to na vlastné uši. X. H. mu povedal, nech sa hodí do steny dvakrát. I. sa ho spýtal, že prečo mu tak hovorí, že on sa ho len slušne spýtal, či si s ním nevymení slaninu. I. potom na H. vylial čaj. X. H. potom raz udrel päsťou do tváre z ľavej strany odsúdeného I.. Keď H. udrel I., tak I. vypadlo z ruky jedlo. I. H. neudrel. To nevidel, žeby sa stalo. Od seba ich oddeľovala služba, čiže M. H. a N. Y.. Odsúdený H. ešte nadával na odsúdeného I.. Potom prišli referenti, ktorí ich zobrali na oddiel. H. sa tam vyhrážal I., že keď vyjde vonku, tak že mu niečo spraví. Následne odsúdený I. išiel k lekárovi, lebo ho bolel zub. Potom ho dali do Trenčína, lebo mu zistili, že má zlomenú sánku. V Trenčíne bol asi dva týždne
alebo mesiac. Na záver dodal, že nevie o tom, aby mali predtým odsúdený X. H. a odsúdený M. I. nejaké problémy medzi sebou.
Súd po predchádzajúcom súhlase prokurátorky prečítal v zmysle § 263 ods. 1 Tr. por. zápisnicu o skoršej výpovedi svedka Y. V. z prípravného konania (č.l. 95-96), kde uviedol, že pracuje ako referent režimu výkonu trestu v Ústave na výkon väzby a Ústave na výkon trestu odňatia slobody na ul. Floriánska č. 18 v Košiciach. Ďalej uviedol, že uvedený skutok, pre ktorý sa vedie trestné konanie sa stal dňa 19. 10. 2016, v stredu, v čase medzi 07.04 h. a 07.11 h. v miestnosti ako sa vychádza vonku z jedálne, kde odsúdení stoja nastúpení a čakajú na doprovod.. Ráno, keď zatváral jedáleň, keďže v ten deň slúžil, počul nejaký ruch na chodbe, kde stáli odsúdení. Pristúpil k dotyčným odsúdeným, ktorí tam stáli a zistil, že došlo k bitke medzi odsúdeným I. a odsúdeným H.. Keď tam došiel, už to riešili samotní odsúdení medzi sebou. Bol iba svedkom toho, že sa napádali verbálne, pričom fyzické násilie nevidel. Videl iba rozsypané raňajky na zemi. Následne sa pýtal, čo sa stalo. Odsúdení, vrátane I. a H. tvrdili, že došlo medzi nimi iba k menšej potýčke a ostatní odsúdení to potvrdili. Fyzický útok popreli a zranenia u nich nezistil. Pýtal sa, či treba niekomu zabezpečiť ošetrenie alebo spracovať záznam, ale odsúdení tvrdili, že k ničomu nedošlo a že nikto nič nežiada. Odsúdený I. vtedy tiež potvrdil, že nedošlo k žiadnemu fyzickému útoku alebo fyzickému konfliktu medzi ním a odsúdeným H.. Následne ich odniesol na oddiel. Odsúdený I. nemal žiadne problémy, ani sa nesťažoval na nejaké bolesti alebo na to, že bol napadnutý. Po príchode na oddiel nehlásil ani referentovi nič o tom, žeby sa niečo stalo. W. mal tri dni voľno a keď prišiel potom do ústavu na PBS-ku, tak mu povedali, že odsúdený bol prevezený do nemocnice do Trenčína, pretože má zlomenú sánku. Následne potom, keď sa pýtal odsúdeného H. čo sa stalo, tak tvrdil, že k fyzickému kontaktu nedošlo a že zranenie si privodil odsúdený I. sám. H., že kamerový záznam videl, ale na kamere nebolo vidieť žiadne relevantné skutočnosti. Kamera, ktorá sníma predmetný priestor je ďaleko a preto tam nebolo vidieť nič, len zhluk ľudí a určitú melu. Navyše v tom priestore je dosť šero, čo znižuje kvalitu kamerového záznamu. K celej situácii nepísal ani úradný záznam, pretože k zraneniu nedošlo, nikto sa na nič nesťažoval, každý tvrdil, že došlo iba k drobnej potýčke, pokiaľ to neprejde k fyzickému konfliktu alebo odsúdený nepovie, že bol napadnutý alebo že má nejaké zranenia. Na záver dodal, že nakoniec odsúdený I. išiel dňa 21. 10. 2016 na ošetrenie na stomatochirurgiu a následne išiel priamo do M. na hospitalizáciu. V zmysle pokynu odvolacieho súdu bol svedok Y. V. vypočutý na hlavnom pojednávaní, kde vypovedal prakticky zhodne ako v prípravnom konaní. Na hlavnom pojednávaní uviedol, že po príchode na miesto činu videl len u odsúdeného H. rozliaty čaj na jeho oblečení a paprikový bôčik, ktorý bol na raňajky videl na podlahe. H. sa, čo sa tam udialo, kde mu všetci zhodne tvrdili, že došlo len k istému konfliktu medzi odsúdeným H. a odsúdeným I., ktorí však už boli od seba oddelení, čiže priamym svedkom nejakého napádania, resp. incidentu nebol. H., že nevidel žiadne zranenia a dokonca sa pýtal oboch odsúdených, ktorí tvrdili, že k ničomu medzi nimi nedošlo. T., že k incidentu došlo dňa 19.10.2016 ráno v čase medzi 07.04 hod. až 07.11 hod., pričom to mal ja poznačené kvôli tomu, lebo sa ho to pýtal vyšetrovateľ. Záverom dodal, že poškodený I. sa hlásil o dva dni neskôr, t.j. 21.10.2016 s tým, že pri incidente mu boli spôsobené zranenia.
Na hlavnom pojednávaní bol vypočutý aj svedok K. Q., ktorý uviedol, že vo výkone trestu bol tri krát ale nepamätá si, kedy to bolo naposledy. Spomína na nejaký incident vo výkone trestu medzi obžalovaným H. a poškodeným M. I., ktorý sa mal stať tak, že išli na raňajky, kde X. H. mal nejaký bôčik, alebo slaninu, ktorú on nemal rád, preto sa slušne opýtal poškodeného I., či si to nevymenia, načo I. vylial na obžalovaného čaj a potom už len nastala medzi nimi bitka, naťahovanie a videl, ako obidvaja ležia na zemi, teda navzájom sa naťahovali. Uviedol, že bol blízko tohto incidentu, avšak nevidel žiaden úder, len videl ako sa navzájom naťahujú a ako skončili na zemi. Po príchode obžalovaného do pojednávacej miestnosti, ktorý na pojednávanie meškal bol opätovne dopočutý svedok K. Q., kde len zopakoval, že nevidel žiaden úder, len videl naťahovanie na zemi, ťahanie sa to bolo všetko. Potvrdil, že I. takisto ako obžalovaný uviedol,, že sa medzi nimi nič nestalo, že to bola len výmena názorov. W. na otázku obžalovaného už vedel presne odpovedať, kedy sa incident mal stať a odpovedal, že to bolo dňa 17.10., pričom na otázku samosudcu v ktorom roku, už uviesť nevedel. V prvotnej výpovedi nevedel uviesť, ani v ktorom období bol naposledy vo výkone trestu odňatia slobody. Záverom len dodal, že I. aj po incidente konzumoval stravu, dokonca sa s poškodeným aj rozprával.
L. po predchádzajúcom súhlase prokurátorky prečítal v zmysle § 263 ods. 1 Tr. por. zápisnicu o skoršej výpovedi svedkyne Y. A. z prípravného konania (č.l. 101), kde uviedla, že je pracovníčkou
zdravotnej poisťovne Dôvera a v dôsledku spáchania trestného činu ublíženia na zdraví zo strany obvineného voči poškodenému M. I., bola M. I. poskytnutá odborná zdravotná starostlivosť a na základe tejto skutočnosti im vznikli náklady na preplatenie lekárskych úkonov a inej zdravotnej starostlivosti. Tie pozostávajú z nákladov za ústavnú starostlivosť, spoločné vyšetrovacie a liečebné zložky, za špecializovanú ambulantnú starostlivosť a za lieky a zdravotnícke pomôcky. Z. vynaložené náklady poisťovne, ktoré sú v príčinnej súvislosti s vyšetrovaným skutkom, predstavujú sumu 2.401,10 Eur, z toho za ústavnú starostlivosť 2.300,- Eur, za spoločné vyšetrovacie a liečebné zložky 62,25 Eur, za špecializovanú ambulantnú starostlivosť 35,67 Eur a za lieky a zdravotnícke pomôcky X,XX Eur. M. náklady sú konečné a ich presný rozpis tvorí prílohu správy, ktorú doložila do vyšetrovacieho spisu.
L. po predchádzajúcom súhlase prokurátorky prečítal v zmysle § 268 ods. 2 Tr. por. zápisnicu o skoršej výpovedi znalca z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie stomatológia z prípravného konania (č.l.92-94) kde uviedol, že dňa 07. 08. 2017 vypracoval znalecký posudok č. 4/2017, týkajúci sa posúdenia zranení, ich dôsledkov a mechanizmu ich vzniku v trestnej veci prečinu ublíženie na zdraví podľa § 156 ods. 1 Tr. zák. v jednočinnom súbehu s prečinom výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a) Tr. zák. k poškodenému M. I.. Dodal, že na záveroch znaleckého posudku trvá.
L. po predchádzajúcom súhlase prokurátorky prečítal v zmysle § 268 ods. 2 Tr. por. závery znaleckého posudku č. 4/2017 znalca z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie stomatológia (č.l. 112-114) z ktorých vyplýva, že poškodený M. I. pri skutku, ktorý sa stal dňa 19.10.2016 v čase medzi 07:00 hod. až 08:00 hod. utrpel pomliaždenie oblasti tváre vľavo a zlomeninu tela sánky vľavo so zubom č. 38 v lomnej štrbine bez posunu úlomkov. Zranenie u poškodeného charakterizuje ako priame poškodenie a bolo spôsobené úderom do oblasti tela sánky vľavo, mäkkých tkanív tváre vľavo. Intenzita úderu bola v rozpätí strednej intenzity, pričom boli poškodené mäkké tkanivá tváre, ktoré sa prejavili opuchom v oblasti tváre a oblasti tela sánky. Týmto mechanizmom vznikla zlomenina sánky bez posunu úlomkov. Úder bol vedený päsťou, dlaňovou časťou päste, resp. prstovou časťou zatvorenej päste, nie chrbtom päste. L. úderu bol vedený takmer kolmo na oblasť, maximálne rozpätie smeru úderu môžeme pripúšťať 10 stupňov smerom nahor resp. nadol. U. vznik zranenia pádom na koleno alebo pádom na zem. Uvedené zranenie zanechá na zdravotnom stave následok, stratu zuba č. 38 a tým spojené ťažkosti pri strate opornej zóny v postrannom úseku sánky, čo sa môže prejavovať ťažkosťami v spánkovo-sánkovom kĺbe. Dĺžka liečenia spravidla u takéhoto druhu liečenia sa uvádza XX týždňov, v prípade, že sa nevyskytli žiadne komplikácie Poškodený nemal komplikované liečenie, a preto nedošlo k predĺženiu doby liečenia práceneschopnosti. Celkové zranenie pokladá za ťažké, bez poškodenia vitálnych funkcií a vážnych, pre život potrebných orgánov. Bodové hodnotenie, odškodnenie za bolesť a za sťaženie spoločenského uplatnenia. Uvedené zranenie malo vplyv na obvyklý spôsob života poškodeného, a to tým, že mal bolesti, nemohol otvárať ústa, prijímal tekutú resp. kašovitú stravu počas liečenia, musel byť ošetrený bolestivým spôsobom musel brať medikamentóznu liečbu, rozprával neartikulovanou rečou a následkom úrazu dôjde k strate zuba č. 38.
Na hlavnom pojednávaní v zmysle § 269 Tr. por. boli prečítané listinné dôkazy a to vyjadrenie sociálnej poisťovne (č.l. 122), správa OR PZ Košice a ÚVTOS Košice (č.l. 162 a násl.), odpoveď na dožiadanie ÚVTOS (č.l.165), hodnotenie obžalovaného z ÚVTOS Košice (č.l. 193) a z ÚVTOS Leopoldov (č.l.197), výpis ústrednej evidencie priestupkov na (č.l. 190-191) a odpis z RT (č.l. 365 - 370).
Z vyjadrenia L. poisťovne (č.l. XXX) mal súd preukázané, že súvislosti s úrazom, ktorý utrpel vyššie menovaný, bolo ku dňu 27. septembra 2017 v informačnom systéme Sociálnej poisťovne zistené, že menovaný v čase úrazu nebol nemocensky poistený a nevznikol mu nárok na výplatu nemocenských dávok, teda L. poisťovňa menovanému v súvislosti s jeho ublížením na zdraví zo dňa 19. októbra 2016 nevyplatila dávky z nemocenského poistenia ani iné plnenia. Sociálnej poisťovni nevznikla žiadna škoda v súvislosti s úrazom poškodeného M. I..
Zo správy OR PZ V. a D. V. (č.l. XXX a nasl.) vyplýva, že Okresné riaditeľstvo Policajného zboru v Košiciach, Odbor kriminálnej polície v súvislosti s vedením vyšetrovania vo veci prečinu ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1, ods. 3 písm. c) Trestného zákona, v jednočinnom súbehu s prečinom výtržníctva podľa § 364ods. X písm. a) M. zákona, zo spáchania ktorého je obvinený X. H., požiadalo ÚVTOS Košice o uchovanie kamerových záznamov z priestorov
jedálne a chodby pred jedálňou, kde po výdaji stravy čakajú odsúdení na doprovod dňa 17. 10. 2016 od 06.30 h do 08.30 h, dňa 18. 10. 2016 od 06.30 h do 08.30 h. a dňa 19. 10. 2016 od 06.30 h do 08.30 h. ÚVTOS Košice dňa 12.12.2017 oznámilo OR PZ Košice, že záznamy nie je možné zabezpečiť, nakoľko kamera umiestnená na chodbe pred jedálňou, kde po výdaji stravy čakajú odsúdení na doprovod v uvedených dňoch nenahrávala záznamy. Z dožiadania D. (č.l. XXX) je zrejmé, že X. H. v období od 16.10. do 31.10.2016 nebol na zdravotníckom zariadení Ústavu na výkon väzby a Ústavu na výkon trestu odňatia slobody Košice ošetrovaný. M. I. však bol na stomatologickej ambulancii ústavu dňa 19.10.2016 a dňa 21.10.2016 bol odoslaný na Kliniku stomatológie a maxilofaciálnej chirurgie a následne na hospitalizáciu do Nemocnice pre obvinených a odsúdených v Trenčíne.
Z hodnotenia obžalovaného D. V. (č.l. XXX) vyplýva, že odsúdený X. H. bol rozhodnutím umiestňovacej komisie umiestnený do kolektívu odsúdených so stanovenou diferenciačnou skupinou „C". V uvedenom oddiele sa odsúdený opakovane dopúšťal porušenia zákona za čo bol osemkrát disciplinárne potrestaný. Pri komunikácii s príslušníkmi A. väzenskej a justičnej stráže sa menovaný správal arogantne, zvyšoval hlas, neplnil pokyny a príkazy. Počas pobytu v oddiele výkonu trestu v diferenciačnej skupine „C" sústavne porušoval ústavný poriadok, odmietal plniť si svoje povinnosti, pôsobil na ostatných odsúdených v rozpore s účelom výkonu trestu. R. umiestnenie v diferenciačnej skupine „C" nenaplnilo svoj účel. Odsúdený program zaobchádzania neplnil v celom jeho rozsahu a vzhľadom na uvedené skutočnosti a zhodnotené poznatky o správaní odsúdeného, na návrh pedagóga bol dňa 22.03.2017 rozhodnutím umiestňovacej komisie umiestnený do oddielu s bezpečnostným režimom. V oddiele s bezpečnostným režimom správanie menovaného sa výrazne nezmenilo. Počas umiestnenia v oddiele s bezpečnostným režimom bol menovaný deväťkrát disciplinárne potrestaný za nedodržiavanie zásad slušného správania voči osobám s ktorými prichádza do styku. Y. sa snažil manipulovať okolím, avšak keď pochopil, že nemá šancu uspieť vo svojich zámeroch, správal sa arogantne, drzo, permanentne sa vyhrážal príslušníkom a vulgárne sa vyjadroval na ich adresu. Dňa 25.09.2017 odsúdený na návrh riaditeľa ústavu bol súdom preradený z ústavu so stredným stupňom stráženia do ústavu s maximálnym stupňom stráženia. T. výkonu trestu bol 16-krát disciplinárne potrestaný, disciplinárne odmenený nebol. Z hodnotenia obžalovaného D. N. (č.l. XXX) mal súd preukázané, že správanie a vystupovanie menovaného počas výkonu väzby nebolo na požadovanej úrovni. Problémy nastali už v adaptačnej fáze, nakoľko sa správal agresívne voči väzenskému personálu, neplnil príkazy príslušníkov ZVJS a opakovane porušoval ústavný poriadok. L. a vystupovanie menovaného počas celého výkonu trestu taktiež nie je na požadovanej úrovni. Neustále sa dopúšťa disciplinárnych previnení. Najčastejšie je disciplinárne riešený za nezachovávanie zásad slušného správania k osobám, s ktorými prichádza do styku. Príkazy a pokyny personálu ústavu neplní, často sa k nim správa odmietavo, reaguje agresívne a pudovo, v jeho verbálnom prejave sú často prítomné vulgarizmy. Je citlivý na svoju osobu, nekritický, urážlivý, neprijíma argumentácie, dokáže vystupovať voči svojmu okoliu agresívne. Často býva podráždený, aj na malé podnety reaguje neprimerane, dožaduje sa okamžitého uspokojenia svojich potrieb, v prípade, že narazí na prekážku nastupuje heteroagresívne správanie (verbálne napádanie väzenského personálu). V kolektíve odsúdených je potrebná značná selekcia spolubývajúcich, nevie sa zaradiť ani do menšieho kolektívu. Z pozorovania je možné sa domnievať, že mnohokrát sa jedná o účelové správanie, resp. má výrazné tendencie skresľovať realitu vo svoj prospech, účelovo klamať. Jeho konanie je značne pudové, morálno-vôľové regulatívy sú u neho výrazne oslabené. Proces jeho socializácie je narušený vplyvom intelektového podpriemeru, ľahkou duševnou zaostalosťou a častých pobytov vo výkone trestu. Na plnení stanovených cieľov programu zaobchádzania sa nepodieľa. Vzhľadom na vyššie uvedené je menovaný aktuálne umiestnený v oddiele s bezpečnostným režimom. Počas výkonu trestu bol 16-krát disciplinárne potrestaný, disciplinárne odmenený nebol.
Z výpisu ústrednej evidencie priestupkov na (č.l. 190-191) súd zistil, že menovaný X. H. v období od 18.03.2014 do 10.05.2018 bol 4-krát priestupkovo riešený, z toho jeden-krát narušil občianske spolunažívanie drobným ublížením na zdraví.
Z odpisu z registra trestov (č.l. XXX-XXX) je zrejmé, že obžalovaný bol doposiaľ 14-krát súdne trestaný, naposledy rozhodnutím Okresného súdu Jičín, sp. zn. 16T 107/2019 zo dňa 05.10.2019.
Po takto vykonanom dokazovaní podľa názoru súdu v rozsahu potrebnom na náležité zistenie skutkového stavu a v rozsahu nevyhnutnom na meritórne rozhodnutie a vyhodnotením dôkazov podľa svojho vnútorného presvedčenia založenom na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu
jednotlivo i v ich súhrne, ako to predpokladá ustanovenie § 2 ods. XX Trestného poriadku súd dospel k záveru o vine obžalovaného.
Po takto vykonanom dokazovaní súd nemal žiadne pochybnosti o vyslovení viny obžalovaného, nakoľko tento je usvedčovaný jednak samotným poškodeným I., ale aj ďalšími priamymi dôkazmi a to sú výpovede svedka H., ktorý doslova uviedol, že videl, ako obžalovaný udrel do tváre poškodeného oračka, čo potvrdil ako priamy svedok aj svedok F., ktorý takisto uviedol, že videl, že I. obžalovaného neudrel a práve naopak obžalovaný udrel poškodeného. Je nepochybné aj z ďalších dôkazov, že obžalovaný X. H. pristúpil a päsťou udrel poškodeného M. I. do oblasti tváre, čo dokumentuje aj znalecký posudok profesora Y.. E. R. Z.. a jeho závery na č.l. XXX až XXX, takisto lekárske správy na č.l. 119 - 120 a nepriamo ho usvedčuje aj svedok V. ( pedagóg v ÚVTOS ), ktorý potvrdil verbálny konflikt medzi obžalovaným a poškodeným, nakoľko prišiel až po fyzickom útoku obžalovaného na poškodeného. Obrana obžalovaného spočívajúca v neustálom napádaní procesných chýb od začiatku vyšetrovania až po konanie pred súdom, jeho sťažnostné konania boli vždy procesne vyriešené zákonným spôsobom ako to dokumentuje spisový materiál. V zmysle pokynu odvolacieho súdu ako to už je vyššie uvedené, súd doplnil dokazovanie výsluchom svedka Y. V. - pedagóga vo VTOS Košice, ako aj obžalovaným navrhovaného svedka K. Q.. Výsluchmi týchto dvoch svedkov sa dôkazná situácia absolútne nezmenila a nevyvrátila skutočnosť, že by obžalovaný nemal napadnúť poškodeného M. I., práve naopak verbálny incident potvrdil svedok Y. V. a prakticky zhodne vypovedal, ako v prípravnom konaní, teda tak, ako to vyplýva z vykonaného dôkazu prečítaním jeho výpovede z prípravného konania, kde dokonca vypovedal vzhľadom na menší časový odstup od spáchania skutku podrobnejšie, čo je aj logické. Aj obžalovaným navrhnutý svedok K. Q., ktorý síce uviedol, že žiaden úder nevidel, potvrdil, že došlo k fyzickému kontaktu medzi obžalovaným a poškodeným, dokonca že došlo okrem nejakého naťahovania aj k pádu na zem oboch odsúdených. To, že K. Q. v otázke dátumu vzniku konfliktu medzi obžalovaným a poškodeným vypovedal zjavne účelovo, svedčí aj skutočnosť, ktorú súd vyššie podpísal, že svedok Q., keď bol vypočutý bez prítomnosti obžalovaného nevedel ani len uviesť, kedy bol vo výkone trestu odňatia slobody. Následne keď opustil pojednávaciu miestnosť a vrátil sa späť do pojednávacej miestnosti s obžalovaným X. H., kde obaja priznali, že sa rozprávali , už zázračne vedel presný dátum incidentu, keď uviedol, že sa stal 17.10, avšak následne nevedel uviesť rok spáchania incidentu. Táto skutočnosť však z hľadiska viny obžalovaného nie je podstatnou, kedy sa incident mal stať. Dokonca aj samotný poškodený uviedol, že sa to malo stať XX.XX.XXXX. L. po vyhodnotení doplneného dokazovania zvážil, že ďalších navrhovaných svedkov a to navrhovaných svedkov obžalovaným M. J. a R. L. nie je potrebné vypočuť, nakoľko dôkazná situácia z pôvodného konania ako aj doplneného dokazovania zjavne dokumentuje vinu obžalovaného. M. J., ktorý bol navrhnutý obžalovaným sa zjavne dlhodobo zdržiava v zahraničí - v Českej republike, ako to vyplýva zo spisového materiálu a R. L. - túto osobu súd ani len nedokázal vypátrať, teda vypátrať jeho pobyt a na základe správy z polície bolo pátranie po tejto osobe odvolané. Súd zamietol aj návrh obžalovaného na opätovne vypočutie poškodeného I., nakoľko údajne mu chce položiť nejaké otázky. Poškodený I. bol riadne kontradiktórne vypočutý tak v prípravnom konaní, ako aj na hlavnom pojednávaní a len chybou obžalovaného mu tento nepoložil žiadne otázky, nakoľko dobrovoľne opustil pojednávaciu miestnosť v čase, keď bol poškodený na hlavnom pojednávaní vypočúvaný. H. obžalovaný ani len neuviedol, k čomu chcel doplniť výsluch poškodeného. L. zamietol takisto prehrať kamerové záznamy, ktoré navrhoval obžalovaný, nakoľko ako to vyplýva zo spisového materiálu a aj výpovede svedka Y. V., tieto v tomto čase nie je možné po tak dlhej dobe zabezpečiť. L. zamietol takisto vypočuť súdneho znalca a zamietol aj doplniť dokazovanie o zdravotnú dokumentáciu poškodeného, nakoľko jednak znalec okrem toho, že vypracoval znalecký posudok, ktorý bol so súhlasom obžalovaného vykonaný ako dôkaz na hlavnom pojednávaní, tak bol aj vypočutý v prípravnom konaní a jeho výpoveď bola prečítaná na hlavnom pojednávaní. Zdravotná dokumentácia poškodeného tvorila súčasť a podklad na vypracovanie znaleckého posudku z odboru zdravotníctva.
I. obžalovaného X. H. dokumentujú hlavne jeho charakteristiky z ÚVTOS Košice, ako aj ÚVTOS Leopoldov, z ktorých vyplýva, že ide o osobu problémovú, ktorá často slovne napáda či už spoluväzňov, alebo pedagógov a vyvoláva konflikty. Jeho správanie bolo dokumentované aj na hlavnom pojednávaní, keď svojvoľne opustil pojednávaciu miestnosť bez toho, aby bol vyvolaný nejaký konflikt začala napádať zákonného sudcu, ktorý konal na základe rozhodnutia Krajského súdu, že nie je vylúčený, s čím
obžalovaný nesúhlasil. Obdobne napádal aj predchádzajúceho zákonného sudcu, ktorý takisto nebol vylúčený , ako o tom rozhodol tiež V. súd v V..
L. teda o vine obžalovaného nemal najmenšie pochybnosti, pretože po stránke objektívnej obžalovaný inému úmyselne ublížil na zdraví a spôsobil mu tak ťažkú ujmu na zdraví a zároveň sa fyzicky dopustil výtržnosti tým, že verejne napadol iného. Po stránke subjektívnej ide o priamy úmysel konania obžalovaného.
T. ukladaní trestu súd vychádzal z trestnej sadzby tak, ako to ustanovuje zákon v § 156 ods. 3, kde výška trestnej sadzby sa pohybuje od 2 do 5 rokov. Nakoľko však súd ustálil a zistil, že u obžalovaného prevažuje pomer priťažujúcich okolností nad poľahčujúcimi v pomere 2:0, pretože obžalovaný sa dopustil viacerých trestných činov, a takisto už bol v minulosti súdne trestaný a keďže nemal žiadnu poľahčujúcu okolnosť, súd pri ukladaní trestu zvyšoval spodnú hranicu zákonom ustanovenej trestnej sadzby v zmysle § 38 ods. 4 Tr. zák. o jednu tretinu. Po takto zvýšenej spodnej hranici zákonom ustanovenej trestnej sadzby súd obžalovanému uložil na spodnej hranici tejto zvýšenej trestnej sadzby trest odňatia slobody vo výmere 3 rokov nepodmienečne a keďže obžalovaný už bol v minulosti vo výkone trestu odňatia slobody, zaradil ho do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia. M. uložený trest považuje súd za potrebný a dostatočný, aby mohol viesť k náprave páchateľa, ktorý napriek jednému uloženému trestu, ktorý si odpykával v ÚVTOS Košice spáchal hneď dva ďalšie úmyselné trestné činy. Teda ani samotná skutočnosť výkonu iného trestu odňatia slobody nezabránila obžalovanému X. H. páchať ďalšiu úmyselnú trestnú činnosť násilného charakteru. Povahu a osobnosť obžalovaného ešte raz súd upriamuje na hodnotenia a charakteristiky samotného obžalovaného z výkonov trestov odňatia slobody. Takýto trest súd považuje za spravodlivý a dostatočný k možnej náprave obžalovaného. Zároveň je to trest výchovný, ktorý má priaznivo pôsobiť aj na ďalších odsúdených vo výkone trestu odňatia slobody.
T. M. I. ako aj poškodená A. poisťovňa H. a.s. si riadne a včas uplatnili v zmysle zákona nárok na náhradu škody, ktorá bola v rámci dokazovania preukázaná a náležite odôvodnená, preto súd priznal v zmysle § 287 ods. 1 týmto poškodeným stranám nárok na náhradu škody a zaviazal obžalovaného s ich náhradou, pričom u poškodeného M. Oračka s prevyšujúcou časťou nároku na náhrady škody ho odkázal na civilný sporový proces.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré je možné podať do 15 dní od oznámenia rozsudku.