Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_25CoEk-3-2025.pdf
PDF · 97.52 KB
Case nature
Area
Subarea
25CoEk/3/2025
Uznesenie
Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Marty Polyákovej a členiek senátu JUDr. Eriky Madarászovej a JUDr. Lenky Halmešovej, v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 807 598, proti povinnému: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX A. XXX, o vymoženie 183,56 eura s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného voči uzneseniu Okresného súdu Levice č. k. 13Er/663/2009-34 zo dňa 25.10.2024, takto
r o z h o d o l :
Odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutých výrokoch I. a III. p o t v -r d z u j e. Povinnému voči oprávnenému nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.
o d ô v o d n e n i e :
1. Súd prvej inštancie napadnutým uznesením vo výroku I. vyhlásil exekúciu za neprípustnú a zastavil ju, vo výroku II. uložil oprávnenému, aby zaplatil súdnemu exekútorovi JUDr. Ladislavovi Jakubcovi, so sídlom Zámocká 30, 811 01 Bratislava trovy exekúcie v sume 39,83 eura, a to do troch dní od doručenia tohto uznesenia a vo výroku III. povinnému voči oprávnenému nárok na náhradu trov konania nepriznal. Svoje rozhodnutie po právnej stránke odôvodnil s poukazom na ustanovenia § 41 ods. 2 písm. d), § 57 ods. 1 písm. g), ods. 2, § 58 ods. 1, (EP znenie účinné do 31.12.2014) § 196, § 200 ods. 1 prvá a druhá veta, ods. 5, § 203 ods. 1, § 243h ods. 1 veta práva prechodných ustanovení k úpravám účinným od 01.04.2017, § 243d ods. 1, ods. 2, zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov, účinného v čase začatia exekučného konania, § 40 ods. 1 písm. a) a b), § 45 ods. 1, ods. 2 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní v znení účinnom v čase podania návrhu, § 14 ods. 1 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti SR č. 288/1995 Zb. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov, § 52 ods. 1, ods. 2, ods. 3, § 53 ods. 1, ods. 4, § 54 ods. 1, ods. 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka, § 251, § 255 ods. 1, § 262 ods. 1, ods. 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, na základe čoho dospel k záveru, že exekúcia je neprípustná a je potrebné ju zastaviť. 1.1. V odôvodnení napadnutého uznesenia súd prvej inštancie uviedol, že v danej veci začalo exekučné konanie dňa 24.07.2009 spísaním návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie do zápisnice u súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého, PhD. na základe exekučného titulu – rozhodcovského rozsudku sp. zn. SR 02667/09, ktorý vydal Stály rozhodcovský súd zriadený zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská a.s. so sídlom Karloveské rameno 8, Bratislava, IČO: 35 922 761. Dňa 26.08.2009 požiadal súdny exekútor JUDr. Rudolf Krutý o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie pre vymoženie istiny vo výške 183,56 eura, úroku z omeškania a trov exekúcie. Ďalej uviedol, že oprávnený ako dodávateľ a povinný ako spotrebiteľ uzavreli dňa 12.09.2008 zmluvu o úvere č. 4094587, na základe ktorej veriteľ poskytol dlžníkovi úver v sume 199,16 eura, ktorý sa dlžník zaviazal veriteľovi zaplatiť zvýšený o poplatok vo výške 107,55 eura, t. j. celkovo zaplatiť sumu 306,71 eura v 6. splátkach, každá splátka po 51,12 eura počnúc dňom 24.09.2008 na účet veriteľa. Súd prvej inštancie skonštatoval, že táto zmluva má povahu spotrebiteľskej zmluvy s poukazom na znenie § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka. Z okolností utvárania zmluvy a najmä s ohľadom na povahu strán zmluvy je zrejmé, že oprávnený pri uzatváraní zmluvy o úvere konal v rámci svojej podnikateľskej činnosti a zmluvu uzatvoril s povinným ako fyzickou osobou nepodnikateľom. Na základe uvedeného mal súd jednoznačne preukázané, že ide o spotrebiteľskú
zmluvu a na právny vzťah medzi účastníkmi je nutné aplikovať aj príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách, ktoré majú kogentnú povahu a sú súčasťou obsahu záväzku bez ohľadu na dohodu strán. Na základe uvedeného súd prvej inštancie skúmal, či rozhodcovské konanie prebehlo na základe uzavretej rozhodcovskej zmluvy či už vo forme osobitnej písomnej zmluvy alebo rozhodcovskej doložky. Rozhodcovská zmluva, resp. rozhodcovská doložka musí mať písomnú formu, inak je neplatná. Oprávnený ako veriteľ a povinný ako spotrebiteľ uzavreli Zmluvu o úvere č. 409587 zo dňa 12.09.2008, ktorej neoddeliteľnou súčasťou boli Všeobecné podmienky poskytnutia úveru, kde v bode 17. Rozhodcovská doložka dohodli, že všetky spory, ktoré vzniknú z uzavretej zmluvy, vrátane sporov o jej platnosť, výklad alebo zrušenie, budú riešené pred a) Stálym rozhodcovským súdom, zriadeným spoločnosťou Slovenská rozhodcovská a.s., ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na rozhodcovskom súde. V tomto prípade rozhodcovské konanie má byť vedené podľa vnútorných predpisov rozhodcovského súdu, a to jedným rozhodcom ustanoveným podľa vnútorných predpisov rozhodcovského súdu, alebo b) pred príslušným súdom Slovenskej republiky, ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na súde podľa príslušného právneho predpisu (zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok). 1.2. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že v danom prípade nebola rozhodcovská doložka platne uzavretá, pretože spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, a to i napriek skutočnosti, že rozhodcovská doložka síce dáva zmluvným stranám na výber riešenie sporov cestou rozhodcovského konania alebo príslušného súdu, avšak samotný výber je na účastníkovi konania, ktorý začne konanie skôr, a teda v praxi dodávateľ, ktorý si na prejednanie sporu vyberie konanie pred rozhodcovským súdom. Súd mal preto za preukázané, že takto koncipovaná rozhodcovská doložka nebola spotrebiteľom osobitne vyjednaná a spotrebiteľ mohol zmluvu iba ako celok prijať za účelom poskytnutia finančných prostriedkov oprávneným a takto formulovaná rozhodcovská doložka núti spotrebiteľa podrobiť sa rozhodcovskému konaniu a tým spôsobuje hrubý nepomer v právach a povinnostiach medzi dodávateľom a spotrebiteľom, a preto je neprijateľnou zmluvnou podmienkou, ktorá je absolútne neplatná. 1.3. Následne poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. k. 6Cdo 1/2012 zo dňa 21. marca 2012, v ktorom súd vyslovil názor, že „rozhodcovský rozsudok vydaný v spotrebiteľskej veci je ako exekučný titul v rozpore so zákonom, ak rozhodcovská zmluva (či už uzavretá vo forme osobitnej zmluvy alebo rozhodcovskej doložky), na ktorej sa zakladá právomoc rozhodcovského súdu, nebola vôbec uzavretá alebo bola uzavretá neplatne.“ Rozhodcovský rozsudok vydaný v spotrebiteľskej veci je ako exekučný titul v rozpore so zákonom, ak rozhodcovská zmluva (či už uzavretá vo forme osobitnej zmluvy alebo rozhodcovskej doložky), na ktorej sa zakladá právomoc rozhodcovského súdu, nebola vôbec uzavretá alebo bola uzavretá neplatne. Nedostatok právomoci rozhodcovského súdu odvíjajúci sa od neexistencie či neplatnosti rozhodcovskej zmluvy má v spotrebiteľskej veci za následok materiálnu nevykonateľnosť (nezáväznosť) rozhodcovského rozsudku. Rozhodcovská zmluva resp. doložka uzavretá so spotrebiteľom, ak má byť právom akceptovateľná ako prejav zmluvnej autonómie, musí byť výsledkom slobodnej vôle oboch zmluvných strán. Slobodná vôľa vyžaduje informácie o možnosti voľby medzi viacerými riešeniami a informácie o tom, čo tá ktorá voľba konkrétne znamená. Praktickým dôsledkom uzatvorenia rozhodcovskej zmluvy bolo to, že spotrebiteľovi bola fakticky odoprená možnosť brániť svoje práva pred všeobecným súdom, čím reálne došlo k narušeniu smernicou sledovanej rovnováhy medzi zmluvnými stranami v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa podpisom rozhodcovskej zmluvy reálne vopred vzdal práva na účinnú právnu obranu. Rozhodcovský rozsudok iba formálne prebral argumenty žalujúcej strany a nevysporiadal sa s inštitútmi zameranými na ochranu práv vyplývajúcich pre spotrebiteľa zo spotrebiteľskej zmluvy. Nemohol byť preto zákonným podkladom na vykonanie exekúcie. 1.4. V závere súd prvej inštancie uviedol, že povinný si podmienky dohody osobitne nevyjednal, ale boli v rámci kontraktácie nadiktované v režime tzv. štandardnej typovej (adhéznej) zmluvy – dohody a rozhodcovské konanie sa tým uskutočnilo bez riadneho zmocnenia zo strany zmluvných strán a rozhodcovský rozsudok vydaný v takomto konaní nemôže byť riadnym exekučným titulom na vykonanie exekúcie (je materiálne nevykonateľný). S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti a zákonné ustanovenia mal súd za to, že exekučný titul predložený oprávneným je v rozpore so zákonom, a preto exekúciu vyhlásil za neprípustnú a exekúciu zastavil v zmysle § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku v spojení s § 45 ods. 1 písm. c) a ods. 2 zákona o rozhodcovskom konaní účinného v čase podania návrhu na vykonanie exekúcie, pričom uložil oprávnenému povinnosť uhradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie v sume 39,83 eura, ktoré predstavujú minimálnu odmenu v zmysle § 14 ods. 1 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti SR č. 288/1995 Zb. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov (ďalej len Vyhlášky) – t. j. 33,19 eura + 20% DPH. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd prvej inštancie
podľa § 255 ods. 1 CSP a § 262 ods. 1 CSP tak, že v konaní procesne úspešnému povinnému nárok na náhradu trov konania nepriznal, pretože mu žiadne nevznikli a ani si žiadne neuplatnil.
2. Uvedené uznesenie v zákonnej lehote a v celom rozsahu odvolaním napadol oprávnený, ktorý žiadal, aby odvolací súd napadnuté uznesenie v zmysle § 389 CSP zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie a zároveň žiadal úhradu trov konania, vrátane odvolacieho. Poukázal na odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 1 písm. f) a h) CSP. Dôvodil, že predmetný zmluvný vzťah je absolútny obchod a spravuje sa ustanoveniami Obchodného zákonníka, na čom sa aj zmluvné strany dohodli vo Všeobecných podmienkach poskytnutia úveru a nejde teda o spotrebiteľský vzťah a dodatočne sa nemožno dovolávať inej kvalifikácie právnej povahy zmluvy. Konštatoval, že povinný podpisom zmluvy o úvere prejavil svoju vôľu byť viazaný aj Všeobecnými podmienkami poskytnutia úveru, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou Zmluvy o úvere. Ďalej dôvodil, že rozhodcovská doložka bola dojednaná vo Všeobecných podmienkach poskytnutia úveru a je písaná čitateľným písmom, pričom z nej vyplýva alternatívna možnosť riešenia sporov medzi klientom a veriteľom pred rozhodcovským súdom alebo pred všeobecným súdom. Poukázal na skutočnosť, že časová verzia Občianskeho zákonníka v čase uzatvorenia zmluvy o úvere nezakazovala použitie rozhodcovskej doložky. Rovnako tak rozhodcovská doložka umožňuje obom stranám riešiť prípadný spor pred všeobecným súdom alebo rozhodcovským súdom. V závere konštatoval, že predmetná rozhodcovská doložka bola dojednaná v súlade s právnymi predpismi platnými a účinnými v čase uzatvorenia zmluvy o úvere, a preto nepredstavuje neprijateľnú zmluvnú podmienku, nakoľko nespôsobuje nerovnováhu v právach a povinnostiach spotrebiteľa a ani od neho nevyžaduje, aby sa podriadil výlučne spotrebiteľskému konaniu. V závere dodal, že podľa ust. § 19 ZoRK, podanie žaloby na rozhodcovský súd má rovnaké právne účinky, ako keby bola žaloba podaná na súd. Po začatí rozhodcovského konania nemožno v tej istej veci konať a rozhodovať na súde alebo pred iným rozhodcovským súdom. Znamená to teda prekážku litispendencie pre akékoľvek ďalšie žaloby v tej istej veci, a to aj v obrátenom procesom postavení.
3. Povinný sa k odvolaniu oprávneného písomne nevyjadril.
4. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 34 CSP) preskúmal vec bez nariadenia odvolacieho pojednávania a dospel k záveru, že uznesenie súdu prvej inštancie je potrebné v napadnutých výrokoch I. a III. podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správne potvrdiť.
5. Z obsahu spisu vyplýva, že oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie spísaným u súdneho exekútora, domáhal od povinného zaplatenia pohľadávky v sume 5 529,93 Sk,- (183,56 eura) úrokov z omeškania a trov konania, pričom ako exekučný titul bol označený rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská, a.s., pod sp. zn. SR 02667/09 zo dňa 01.06.2009, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 22.06.2009 a vykonateľnosť dňa 25.06.2009. Dňa 12.09.2008 uzatvorili oprávnený ako veriteľ a povinný ako dlžník zmluvu o úvere č. 4094587, na základe ktorej oprávnený poskytol povinnému úver v sume 6 000,- Sk (199,16 eura). Dňa 07.09.2009 súd prvej inštancie vydal poverenie č. 5402 063876*, ktorým poveril JUDr. Rudolfa Krutého na vymoženie uloženej povinnosti.
6. Exekučný poriadok bol s účinnosťou od 1. júla 2016 v ustanoveniach § 9a a § 9b novelizovaný zákonom č. 125/2016 Z. z. o niektorých opatreniach súvisiacich s prijatím Civilného sporového poriadku, Civilného mimosporového poriadku a Správneho súdneho poriadku a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
7. Podľa § 9a ods. 1, 2, 3, 4 Exekučného poriadku: (1) Ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku. (2) Ustanovenia Civilného sporového poriadku o odpustení zmeškania lehoty, prostriedkoch procesného útoku, prostriedkoch procesnej obrany, koncentrácii, neodkladných opatreniach a zabezpečovacích opatreniach sa v konaní podľa tohto zákona nepoužijú. (3) Na účely tohto zákona sa pojem žaloba podľa povahy veci vykladá ako návrh na vykonanie exekúcie, námietky proti exekúcii, návrh na zastavenie exekúcie a návrh na odklad exekúcie. (4) Na účely tohto zákona sa pojmy strana a spor vykladajú ako účastník konania a konanie podľa tohto zákona, ak z povahy veci nevyplýva inak.
8. Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku, exekúciu možno zastaviť na návrh alebo aj bez návrhu.
9. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
10. Podľa § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
11. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, a preto s poukazom na ustanovenie § 387 ods. 2 CSP sa v odôvodnení tohto rozhodnutia obmedzil iba na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, bez toho, aby odvolací súd tieto dôvody opakoval.
12. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia s ohľadom na dôvody uvádzané oprávneným v podanom odvolaní, odvolací súd uvádza, že zmluva o úvere č. 4094587 zo dňa 12.09.2008 uzatvorená medzi oprávneným a povinným je spotrebiteľskou zmluvou, uzatvorenou štandardným formulárovým systémom. V ustanovení § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka je stanovené, že spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Z uvedenej zmluvy je zrejmé, že veriteľ, v tomto spore oprávnený, je osoba, ktorá pri uzatváraní predmetnej zmluvy konala v rámci svojej podnikateľskej činnosti a dlžník, v tomto spore povinný, je osoba, ktorá pri uzatváraní zmluvy vystupovala v pozícii spotrebiteľa. Odvolací súd sa preto nestotožnil s námietkou oprávneného, že medzi zmluvnými stranami ide o absolútny obchod a zmluva sa riadi ustanoveniami Obchodného zákonníka. Skutočnosť, že na Zmluve o úvere je uvedené, že je uzatvorená podľa § 497 a nasl. Obchodného zákonníka, je z vyššie uvedených dôvodov irelevantná. Navyše je potrebné dodať, že zmluva o úvere je formulárová, čiže predpripravená a povinný nemal akúkoľvek možnosť zasiahnuť do predpripravenej (formulárovej) časti zmluvy, preto sa odvolací súd nestotožnil s tvrdením oprávneného, že zmluvné strany sa dohodli, že ich zmluvný vzťah sa bude riadiť ustanoveniami Obchodného zákonníka.
13. Odvolací súd ďalej uvádza, že v danej právnej veci si rozhodcovský súd odvodil svoju právomoc na rozhodnutie sporu medzi účastníkmi na základe rozhodcovskej doložky. Z uznesenia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Cdo 122/2011 vyplýva, že pokiaľ oprávnený v návrhu na vykonanie exekúcie označí za exekučný titul rozsudok rozhodcovského súdu, je exekučný súd oprávnený a zároveň povinný riešiť otázku, či rozhodcovské konanie prebehlo na základe uzavretej rozhodcovskej zmluvy (doložky).
14. V tomto smere odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že súčasťou zmluvy o úvere sú aj všeobecné podmienky poskytnutia úveru, ktoré v čl. 17 obsahujú rozhodcovskú doložku, podľa ktorej „všetky zmluvy, ktoré vzniknú z tejto zmluvy, vrátane sporov o jej platnosť, výklad alebo zrušenie, budú riešené: a) pred Stálym rozhodcovským súdom zriadeným spoločnosťou Slovenská rozhodcovská, a.s. so sídlom Karloveské rameno 8, 841 04 Bratislava, IČO: 35 922 761, zapísanou v Obchodnom registri Okresného súdu Bratislava I, Oddiel : Sa, vložka č. 3530/B (ďalej len „rozhodcovský súd“), ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na rozhodcovskom súde; rozhodcovské konanie bude vedené podľa vnútorných predpisov rozhodcovského súdu, a to jedným rozhodcom ustanoveným podľa vnútorných predpisov rozhodcovského súdu. b) pred príslušným súdom Slovenskej republiky, ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na súde podľa príslušného právneho predpisu (zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok). Zmluvné strany sa dohodli, že pokiaľ ktorákoľvek zo zmluvných strán podá žalobu o rozhodnutie akéhokoľvek sporu, ktorý vznikne z tejto zmluvy, vrátane sporu o jej platnosť, výklad alebo zrušenie na všeobecnom súde, považuje sa táto skutočnosť za rozväzovaciu podmienku tejto rozhodcovskej doložky; ustanovenie tejto vety sa nepoužije v prípade, ak pred podaním žaloby na súde bola podaná žaloba na rozhodcovský súd vo veci, v ktorej je touto rozhodcovskou doložkou v súlade s vnútornými predpismi rozhodcovského súdu založená právomoc rozhodcovského súdu.“
15. Odvolací súd zhodne ako súd prvej inštancie dospel k záveru, že takto formulovaná rozhodcovská doložka spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán, a to v neprospech spotrebiteľa. Z obsahu spisu má odvolací súd za preukázané, že vzhľadom na podstatu plnenia oprávneného (veriteľa, dodávateľa), je viac ako pravdepodobné, že subjektom, ktorý bude uplatňovať svoje nároky pred povolaným orgánom, bude práve oprávnený a povolaným orgánom pre možné
efektívnejšie dovolanie sa svojho nároku bude rozhodcovský orgán podľa výberu určeného subjektu. Odvolací súd zastáva názor, že predmetná rozhodcovská doložka v čl. 17 všeobecných podmienok poskytnutia úveru, obsahuje neprijateľné dojednanie z dôvodu, že vylučuje právo zmluvnej strany podať žalobu na všeobecný súd po tom, čo jedna zo zmluvných strán podá žalobu na Stály rozhodcovský súd. Z rozhodcovskej doložky vôbec jasne nevyplýva, či spotrebiteľ bol, v akom rozsahu a akou osobou poučený adekvátne o následkoch uzavretia tejto rozhodcovskej doložky. Podľa názoru odvolacieho súdu, možnosť výberu spôsobu riešenia sporu povinnou, ktorá je uvedená v rozhodcovskej zmluve je len zdanlivá a v prevažnej časti sporov zo spotrebiteľských zmlúv je možnosť výberu na strane oprávneného – veriteľa, pričom dlžník ako spotrebiteľ v zásade žalobu nepodáva. Spotrebiteľ tak nemá žiadnu možnosť ovplyvniť alternatívu riešenia sporu, čo považuje odvolací súd za nekalé dojednanie o možnosti riešenia sporov. O individuálne dojednanú zmluvnú podmienku nejde, ak zmluvné podmienky boli vopred pripravené a nebolo možné meniť ich obsah, čo je daný prípad. Dojednanie takejto doložky v spotrebiteľskom právnom vzťahu je neprijateľnou podmienkou, ktorá je v zmysle § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neplatná, pretože spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa.
16. Podľa názoru odvolacieho súdu predmetný exekučný titul je v rozpore so zákonom, keďže celý postup od rozhodcovskej doložky až po rozhodcovský rozsudok je prejavom zneužitia práv dodávateľa, ktorý si vlastne takýmto postupom zaobstaral ekvivalent rozsudku súdu takmer na akékoľvek plnenie zo zmluvy. Odvolací súd výkon práv oprávneného – dodávateľa podľa predmetnej rozhodcovskej doložky považuje za nezlučiteľný s dobrými mravmi a právnou úpravou ochrany spotrebiteľa, nakoľko exekúcia je vedená na podklade exekučného titulu, ktorý vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti (neplatnú rozhodcovskú doložku) ani nemal byť vydaný, pričom rozhodcovský súd nemal ani právomoc rozhodovať spor účastníkov konania.
17. K odvolacej námietke oprávneného, ktorý uvádzal, že vo veci rozhodoval už rozhodcovský súd, čo teda zakladá prekážku litispendencie, pre akékoľvek ďalšie žaloby odvolací súd uvádza, že v danom prípade bolo súdnemu exekútorovi vydané poverenie na vykonanie exekúcie na podklade exekučného titulu vydaného rozhodcovským súdom, ktorý nemal právomoc konať a rozhodovať spor účastníkov a ktorého rozhodnutie je tak nulitným aktom. Pokiaľ oprávnený v návrhu na vykonanie exekúcie označí ako exekučný titul rozsudok rozhodcovského súdu, je exekučný súd oprávnený a zároveň povinný skúmať, či rozhodcovské konanie prebehlo na základe uzavretej rozhodcovskej zmluvy. Ak nedošlo k uzavretiu rozhodcovskej zmluvy, nemohol spor prejednať rozhodcovský súd a v takom prípade ani nemohol vydať rozhodcovský rozsudok. Pri riešení otázky, či rozhodcovský rozsudok vydal rozhodcovský súd s právomocou prejednať daný spor, nie je exekučný súd viazaný tým, ako túto otázku vyriešil rozhodcovský súd. Povinnosťou exekučného súdu pred vydaním poverenia na vykonanie exekúcie je skúmať, či návrh na vydanie exekúcie a exekučný titul nie sú v rozpore so zákonom a či rozhodcovský súd mal právomoc vo veci konať (§ 45 ods. 1 písm. b) ZoRK), pričom právomoc súdu skúmať samotné rozhodcovské konanie vyplýva z ust. § 45 ods. 1, 2 citovaného zákona (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 31. 01. 2012 sp.zn. 2 Cdo 5/2012). Preto na základe uvedeného, exekučný súd vec správne prejednal a rozhodol o neprípustnosti exekúcie a vyhlásenia za neprípustnú.
18. Z uvedených dôvodov odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutom výroku I a III ako vecne správne podľa § 387 ods. 1 a ods. 2 CSP potvrdil. Záverom odvolací súd uvádza, že aj napriek tomu, že oprávnený v odvolaní uviedol, že odvolanie podáva voči napadnutému rozhodnutiu v celom rozsahu, odvolaciemu súdu z obsahu odvolania bolo zrejmé, že oprávnený nesmeroval odvolanie voči výroku II napadnutého rozhodnutia, keďže voči tomuto výroku odvolanie nie je prípustné, o čom bol oprávnený poučený a zároveň z textu odvolania nevyplýva, že by namietal obsah výroku II.
19. Odvolací súd rozhodol o nároku na náhradu trov odvolacieho konania podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP tak, že inak úspešnému povinnému nepriznáva voči oprávnenému nárok na náhradu trov odvolacieho konania, pretože mu žiadne trovy nevznikli a ani si žiadne neuplatnil.
20. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustné odvolanie. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).