Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_2Cob-2-2025.pdf
PDF · 131.2 KB
Case nature
Area
Subarea
2Cob/2/2025
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ľubice Kriškovej a členiek senátu JUDr. Nory Vladovej a JUDr. Viery Malinowskej v právnej veci žalobcu: BAM - EKO a.s., Hálkova 11, 831 03 Bratislava, IČO: 35 815 272, zastúpený: Advokátska kancelária MARCEL BIZNÁR, s. r. o., Bajkalská 31, 821 05 Bratislava, IČO: 36 868 221, proti žalovanému: KOOPERATIVA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, Mlynské nivy 7816/16, 821 09 Bratislava, IČO: 00 585 441, zastúpený: Advokátska kancelária Legal Cases s.r.o., Alžbetínske námestie 328, 929 01 Dunajská Streda, IČO: 36 720 097, o zaplatenie 6.281,02 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Mestského súdu Bratislava III č. k. 78Cb/3/2023 - 210 zo dňa 10.10.2024 takto
r o z h o d o l :
I. Krajský súd v Bratislave rozsudok Mestského súdu Bratislava III č. k. 78Cb/3/2023 -210 zo dňa 10.10.2024 v napadnutých výrokoch II. a III. m e n í tak, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi úroky z omeškania
- vo výške 8 % ročne zo sumy 711,60 € od 08.10.2021 do 07.07.2022,
- vo výške 8 % ročne zo sumy 2 273,40 € od 08.07.2022 do 25.08.2022,
- vo výške 8 % ročne zo sumy 3 221,17 € od 26.08.2022 do 04.11.2022,
- vo výške 8 % ročne zo sumy 3 856,61 € od 05.11.2022 do 31.12.2022,
- vo výške 10,5 % ročne zo sumy 3 856,61 € od 01.01.2023 do 03.04.2023,
- vo výške 10,5 % ročne zo sumy 5 262,12 € od 04.04.2023 do 06.04.2023,
- vo výške 10,5 % ročne zo sumy 6 281,02 € od 07.04.2023 do 30.06.2023
- vo výške 12 % ročne zo sumy 6 281,02 € od 01.07.2023 do 31.12.2023
- vo výške 12,5 % ročne zo sumy 6 281,02 € od 01.01.2024 do 30.06.2024
- vo výške 12,25 % ročne zo sumy 6 281,02 € od 01.07.2024 do zaplatenia a paušálne náhrady nákladov v spojení s uplatnením pohľadávok spolu vo výške 240,- €, všetko do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Žalobcovi p r i z n á v a voči žalovanému nárok na náhradu trov prvoinštančného konania v plnom rozsahu.
II. Žalobcovi p r i z n á v a voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.
o d ô v o d n e n i e :
1. Mestský súd Bratislava III rozsudkom č. k. 78Cb/3/2023 - 210 zo dňa 10.10.2024 vo výroku I. rozhodol, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 6.281,02 eur, to všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Výrokom II. rozhodol, že vo zvyšku žalobu zamieta a výrokom III., že žalobca má voči žalovanému nárok na náhradu trov konania vo výške 58,32 %.
2. V odôvodnení uviedol, že žalobca sa žalobou z 31. mája 2023 domáhal, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť mu sumu 6.281,02 eur s príslušenstvom, pričom svoju žalobu odôvodnil tým,
že so žalovaným mal uzavreté viaceré poistné zmluvy, predmetom ktorých bolo havarijné poistenie motorových vozidiel v držbe žalobcu. Žalobca si v konaní uplatňoval nárok na vyplatenie poistného plnenia z celkovo 6 poistných udalostí.
3. Súd poukázal na to, že v konaní nebolo s poukazom na zhodné tvrdenie strán sporu sporné, že motorové vozidlá FORD MONDEO, EČV: U.-XXXJL, MERCEDES BENZ GLA, EČV: U.-XXXTE, PORSCHE Cayenne, EČV: U.-XXXNV a FIAT Ducato, EČV: U.- XXXAG, ktorých sa týkajú žalobou uplatnené nároky, boli havarijne poistené u žalovaného. Túto skutočnosť žalovaný v konaní nerozporoval a existenciu právneho vzťahu medzi stranami sporu považoval súd za nespornú, a to bez ohľadu na to, že žiadna zo strán sporu súdu nepredložila poistné zmluvy, na základe ktorých mali byť predmetné motorové vozidlá havarijne poistené u žalovaného. Následne súd uviedol, že predmetom súdneho konania bolo posúdiť, či žalovaný postupoval pri určení výšky poistného plnenia správne, v súlade s poistnou zmluvou a jednotlivými poistnými podmienkami.
4. S jednotlivými poistnými udalosťami sa súd prvej inštancie vysporiadal v odsekoch 14 až 17 napadnutého rozsudku a v odseku 18 uzavrel, že žaloba je v časti istiny 6.281,02 eur v celom rozsahu dôvodná.
5. Ako nedôvodný vyhodnotil súd prvej inštancie nárok na zaplatenie uplatneného príslušenstva pohľadávky.
6. V súvislosti s úrokmi z omeškania súd uviedol, že nesúhlasí s výkladom ustanovenia § 797 ods. 3 Občianskeho zákonníka, ktorý v konaní prezentuje žalobca. Podľa názoru súdu zo skutočnosti, že dňa 22. septembra 2021 ukončil žalovaný šetrenie poistnej udalosti č. 1, nemožno vyvodiť, že uplynutím 15 dní od tohto dňa má poistený nárok na zaplatenie akýchkoľvek úrokov z omeškania. Táto 15dňová lehota sa podľa názoru súdu môže vzťahovať len na sumu uvedenú v oznámení o poistnom plnení z poistnej udalosti č. 1, ak by sa žalovaný dostal do omeškania s vyplatením sumy tam uvedenej (t. j. v predmetnej veci s vyplatením sumy 641,92 eur). Rovnako tak zo skutočnosti, že dňa 22. júna 2022 ukončil žalovaný šetrenie poistnej udalosti č. 2, nemožno vyvodiť, že uplynutím 15 dní od tohto dňa má poistený nárok na zaplatenie akýchkoľvek úrokov z omeškania. Táto 15dňová lehota sa podľa názoru súdu môže vzťahovať len na sumu uvedenú v oznámení o poistnom plnení z poistnej udalosti č. 2, ak by sa žalovaný dostal do omeškania s vyplatením sumy tam uvedenej (t. j. v predmetnej veci s vyplatením sumy 3.827,83 eur). Zo skutočnosti, že dňa 22. marca 2023 ukončil žalovaný šetrenie poistnej udalosti č. 3, nemožno vyvodiť, že uplynutím 15 dní od tohto dňa má poistený nárok na zaplatenie akýchkoľvek úrokov z omeškania. Táto 15dňová lehota sa podľa názoru súdu môže vzťahovať len na sumu uvedenú v oznámení o poistnom plnení z poistnej udalosti č. 3, ak by sa žalovaný dostal do omeškania s vyplatením sumy tam uvedenej (t. j. v predmetnej veci s vyplatením sumy 1.747,40 eur). Zo skutočnosti, že dňa 20. októbra 2022 ukončil žalovaný šetrenie poistnej udalosti č. 4, nemožno vyvodiť, že uplynutím 15 dní od tohto dňa má poistený nárok na zaplatenie akýchkoľvek úrokov z omeškania. Táto 15dňová lehota sa podľa názoru súdu môže vzťahovať len na sumu uvedenú v oznámení o poistnom plnení z poistnej udalosti č. 4, ak by sa žalovaný dostal do omeškania s vyplatením sumy tam uvedenej (t. j. v predmetnej veci s vyplatením sumy 415,63 eur). Zo skutočnosti, že dňa 10. augusta 2022 ukončil žalovaný šetrenie poistnej udalosti č. 5, nemožno vyvodiť, že uplynutím 15 dní od tohto dňa má poistený nárok na zaplatenie akýchkoľvek úrokov z omeškania. Táto 15dňová lehota sa podľa názoru súdu môže vzťahovať len na sumu uvedenú v oznámení o poistnom plnení z poistnej udalosti č. 5, ak by sa žalovaný dostal do omeškania s vyplatením sumy tam uvedenej (t. j. v predmetnej veci s vyplatením sumy 832,28 eur). Zo skutočnosti, že dňa 17. marca 2023 ukončil žalovaný šetrenie poistnej udalosti č. 6, nemožno vyvodiť, že uplynutím 15 dní od tohto dňa má poistený nárok na zaplatenie akýchkoľvek úrokov z omeškania. Táto 15dňová lehota sa podľa názoru súdu môže vzťahovať len na sumu uvedenú v oznámení o poistnom plnení z poistnej udalosti č. 6, ak by sa žalovaný dostal do omeškania s vyplatením sumy tam uvedenej (t. j. v predmetnej veci s vyplatením sumy 1.889,90 eur).
7. Podľa súdu prvej inštancie nad rámec žalovaným vyplatenej sumy z požadovaného nároku nie je možné priznať úroky z omeškania od uplynutia 15dňovej lehoty plynúcej od 22. septembra 2021 zo sumy 711,60 eur (od ukončenia šetrenia poistnej udalosti č. 1), úroky z omeškania od uplynutia 15dňovej lehoty plynúcej od 22. júna 2022 zo sumy 1.561,80 eur (od ukončenia šetrenia poistnej udalosti č. 2), úroky z omeškania od uplynutia 15dňovej lehoty plynúcej od 22. marca 2023 zo sumy 1.081,90 eur (od
ukončenia šetrenia poistnej udalosti č. 3), úroky z omeškania od uplynutia 15dňovej lehoty plynúcej od 20. októbra 2022 zo sumy 65,44 eur (od ukončenia šetrenia poistnej udalosti č. 4), úroky z omeškania od uplynutia 15dňovej lehoty plynúcej od 10. augusta 2022 zo sumy 947,77 eur (od ukončenia šetrenia poistnej udalosti č. 5) a ani úroky z omeškania od uplynutia 15dňovej lehoty plynúcej od 17. marca 2023 zo sumy 1.405,51 eur (od ukončenia šetrenia poistnej udalosti č. 6), keďže až v dôsledku právoplatného rozhodnutia súdu je ustálené, či suma požadovaná poisteným (alebo jej časť) nad rámec sumy vyplatenej v zmysle oznámení o poistnom plnení z 22. septembra 2021, z 22. júna 2022, z 23. marca 2023, z 21. októbra 2022, z 11. augusta 2022 a z 20. marca 2023 reálne predstavuje poistné plnenie. Teda až rozhodnutím súdu je ustálený rozsah poistného plnenia a preto v rozsahu nad rámec sumy uvedenej v oznámení o poistnom plnení sa môže žalovaný dostať do omeškania s vyplatením poistného plnenia.
8. V tejto súvislosti súd v súlade s článkom 2 ods. 2 Základných princípov Civilného sporového poriadku poukázal na ustálenú rozhodovaciu prax najvyšších súdnych autorít, ktorú predstavujú rozhodnutia najvyššieho súdu a ústavného súdu. V tejto súvislosti súd poukázal na rozsudky najvyššieho súdu z 27. marca 2003, sp. zn. 2Cdo/122/2002 a z 26. mája 2022, sp. zn. 5Cdo/140/202 a uznesenia Ústavného súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“ v príslušnom gramatickom tvare) z 28. septembra 2017, sp. zn. III. ÚS 596/2017 z 20. septembra 2022, sp. zn. IV. ÚS 447/2022, z ktorých vyplýva, že poistený má nárok na úroky z omeškania až po právoplatnosti rozhodnutia súdu priznávajúcemu voči poisťovateľovi nárok na vyplatenie poistného plnenia, resp. že poisťovateľ sa môže dostať do omeškania s poskytnutím poistného plnenia až po právoplatnosti vyhovujúceho rozsudku zaväzujúceho poisťovateľa na vyplatenie poistného plnenia poistenému.
9. Súd prvej inštancie žalobcovi nepriznal ani požadovanú paušálnu náhradu nákladov spojenú s uplatnením pohľadávky vo výške 40,- eur. Súd zastáva právny názor, že pri posudzovaní nároku na paušálnu náhradu nákladov spojenú s uplatnením pohľadávky podľa ustanovenia § 369c Obchodného zákonníka nie je možné opomínať znenie smernice Európskeho parlamentu a Rady č. 2011/7/EÚ, ktorej transpozíciu do slovenského právneho poriadku ustanovenie § 369c Obchodného zákonníka predstavuje. Z tohto dôvodu je potrebné pri posúdení dôvodnosti uplatnenia predmetného nároku prihliadať aj na znenie predmetnej smernice a na judikatúru Súdneho dvora EÚ, a teda je nutné ustanovenie § 369c Obchodného zákonníka vykladať eurokonformne. Súd preto poukázal na znenie článku 6 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2011/7/EÚ o boji proti oneskoreným platbám v obchodných transakciách. V nadväznosti na uvedené súd odkázal aj na judikatúru Súdneho dvora EÚ, konkrétne na jeho rozsudok z 20. októbra 2022 vo veci C-585/20. Pri aplikácii záverov z predmetného rozhodnutia Súdneho dvora EÚ je podľa súdu zrejmé, že veriteľ má nárok na paušálnu náhradu nákladov spojenú s uplatnením pohľadávky v prípade, ak sa domáha nároku z obchodnej transakcie, t. j. transakcie uskutočnenej medzi podnikmi alebo medzi podnikmi a orgánmi verejnej moci a musí viesť k dodaniu tovaru alebo poskytnutiu služieb za odplatu. Jedine v prípade splnenia týchto kumulatívnych podmienok má veriteľ nárok na paušálnu náhradu nákladov spojenú s uplatnením pohľadávky podľa § 369c Obchodného zákonníka v spojení s článkom 6 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2011/7/EÚ o boji proti oneskoreným platbám v obchodných transakciách. Podľa názoru súdu v predmetnej veci tieto kumulatívne podmienky neboli naplnené, a to aj v prípade, keď sa na poistnú zmluvu uzatvorenú medzi podnikateľom a poisťovňou aplikuje ustanovenie § 261 ods. 9 Obchodného zákonníka. Druhá vyššie uvedená kumulatívna podmienka však splnená nie je, keďže nárok na vyplatenie poistného plnenia nie je nárokom vyplývajúcim z dodania tovaru alebo z poskytnutia služby za odplatu, ktoré by poskytol žalobca žalovanému.
10. Pokiaľ ide o rozhodnutie o trovách konania, súd aplikoval znenie ustanovenia § 255 ods. 2 v spojení s ustanovením § 262 ods. 1 CSP.
11. Proti rozsudku podal odvolanie žalobca v rozsahu výrokov II. a III. z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. b), f) a h) CSP. Pokiaľ ide o nárok žalobcu na úroky z omeškania, nesúhlasí s názorom súdu prvej inštancie, že rozsah poistného plnenia je ustálený až rozhodnutím súdu, na základe čoho sa žalovaný môže dostať do omeškania až po právoplatnosti rozsudku. Má za to, že skutkové a právne závery súdu prvej inštancie sú v zjavnom rozpore s § 797 ods. 3 Občianskeho zákonníka, nemajú žiadnu oporu v ustálenej praxi tunajšieho súdu, odvolacieho súdu, Najvyššieho súdu SR a ani Ústavného súdu SR, sú tendenčné a vyslovene účelové.
12. Žalobca uviedol, že splatnosť poistného plnenia upravuje § 797 ods. 3 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého je poistné plnenie splatné do 15 dní odo dňa skončenia poistného šetrenia. Súd prvej inštancie v prípade úrokov z omeškania vychádzal z nesprávneho skutkového zistenia, že poistné šetrenia ešte neskončili a skončenie poistných šetrení nesprávne stotožnil s právoplatnosťou napadnutého rozsudku z dôvodu, že výška nákladov na opravu nemusí automaticky predstavovať poistné plnenie. Z oznámení o poistnom plnení vyplýva, že žalovaný poistné šetrenia už fakticky ukončil. V prípade PU č. 1 žalovaný poistné šetrenie ukončil dňa 22.09.2021, v prípade PU č. 2 dňa 22.06.2022, v prípade PU č. 3 dňa 22.03.2023, v prípade PU č. 4 dňa 20.10.2022, v prípade PU č. 5 dňa 10.08.2022 a v prípade PU č. 6 dňa 17.03.2023. Záver súdu prvej inštancie, že žalovaný sa nedostal do omeškania, lebo rozsah poistného plnenia je ustálený až rozhodnutím súdu, považuje za absurdný a je v zjavnom rozpore nielen s ustanovením § 797 ods. 3 Občianskeho zákonníka, ale aj s ustanovením § 788 ods. 1 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého sa rozsah poistného plnenia dojednáva priamo v poistnej zmluve a poistných podmienkach. Ak je rozsah poistného plnenia dojednaný v poistnej zmluve, tak potom je úlohou súdu dokazovaním ustáliť, či poisťovateľ poskytol poistné plnenie v dojednanom rozsahu. V žiadnom prípade však súd svojim rozhodnutím neurčuje rozsah poistného plnenia. Preto ak žalovaný neposkytol poistné plnenie v dojednanom rozsahu, tak sa dostal do omeškania a nie je potrebné, aby súd určil rozsah poistného plnenia, ktorý už bol dojednaný priamo v poistnej zmluve. Právny základ plnenia vyplýva priamo z poistných zmlúv, nebol medzi stranami sporný a nie je potrebné ho určiť v súdnom konaní. Súd prvej inštancie podľa jeho názoru opomenul, že v prípade sporov o doplatenie poistného plnenia má rozsudok deklaratórne účinky.
13. Podľa žalobcu súd prvej inštancie prišiel s účelovým a nedôsledným výkladom § 797 ods. 3 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého by žalobca nemal mať nárok na úroky z omeškania z dôvodu, že medzi stranami nie je ustálená výška poistného plnenia. Má za to, že takýto záver súdu prvej inštancie nemá žiadnu oporu v zaužívanej súdnej praxi a ani v ustálenej rozhodovacej praxi najvyšších súdnych autorít. Záver súdu prvej inštancie nevyplýva ani z právnych viet a odôvodnenia rozhodnutí Najvyššieho súdu SR a Ústavného súdu SR, na ktoré súd prvej inštancie poukazuje. Z bodov 21 až 22.1. odôvodnenia napadnutého rozsudku je zrejmé, že súd prvej inštancie vychádzal z rozhodnutí sp. zn. IV. ÚS 447/2022, III. ÚS 596/2017, 2Cdo/122/2002 a 5Cdo/140/2021. V predmetných veciach bolo medzi stranami sporné, či došlo k poistnej udalosti. Keďže táto otázka bola zodpovedaná až v súdnom konaní a poisťovatelia predtým ani riadne nezačali s poistným šetrením, tak konajúce súdy stotožnili poistné šetrenie so súdnym konaním. V tomto prípade však žalovaný uznal, že išlo o poistné udalosti, táto skutočnosť nebola medzi stranami sporná, sporná bola iba výška poistných plnení a poistné šetrenia boli fakticky ukončené pred podaním žaloby.
14. Poukázal na to, že súd prvej inštancie prišiel s úplne svojvoľným právnym záverom, že 15-dňová lehota na vyplatenie poistného plnenia podľa § 797 ods. 3 Občianskeho zákonníka by sa mala vzťahovať iba na sumu uvedenú v oznámení o poistnom plnení. Takýto právny názor však nevyplýva zo žiadneho rozhodnutia Najvyššieho súdu SR a ani Ústavného súdu SR. Ak najvyššie súdne autority potvrdili ako správny právny názor, podľa ktorého poistený nemá nárok na úroky z omeškania, tak vždy išlo o prípady, kedy poisťovateľ vôbec neuznal, že išlo o poistnú udalosť. Ide o špecifické prípady, ktoré sa odlišujú od situácií, kedy je medzi stranami sporná iba výška poistného plnenia. Spornosť základu nároku znamená, že medzi poisteným a poisťovateľom je sporné, či nastala právna skutočnosť, s ktorou objektívne právo a poistná zmluva spájajú právo poisteného na poskytnutie poistného plnenia (poistná udalosť). Ak poisťovateľ poskytol poistné plnenie, tak základ nároku už medzi stranami sporný nie je a nie je ani predmetom dokazovania v súdnom konaní. Žalobca žalovanému v rámci poistných šetrení predložil všetky potrebné doklady a poskytol mu potrebnú súčinnosť. Žalovaný tak mal objektívnu možnosť správne určiť výšku poistných plnení už v čase faktického skončenia poistných šetrení. Ak žalovaný napriek tomu neposkytol poistné plnenia v dojednanom rozsahu, tak ide z jeho strany o pochybenie, za ktoré by mal znášať zodpovednosť aj v podobe povinnosti zaplatiť poistenému úroky z omeškania zo sumy dlžných poistných plnení. Súd prvej inštancie nesprávne považoval súdne konanie za akési pokračovanie poistných šetrení, ktoré boli fakticky ukončené pred podaním žaloby.
15. Žalobca poukázal na rozhodovaciu prax odvolacieho súdu, konkrétne na rozsudok odvolacieho súdu sp. zn. 3Cob/110/2023 zo dňa 31.07.2024 s tým, že išlo o obdobný prípad ako prejednávaná vec, kedy sa poistený od poisťovateľa domáhal doplatenia poistného plnenia a súd prvej inštancie (Okresný súd Bratislava I) mu zamietol žalobu v časti o zaplatenie úrokov z omeškania. Rovnako ako v tomto prípade súd prvej inštancie argumentoval rozhodnutiami sp. zn. 2Cdo/122/2002, 5Cdo/140/2021, IV.
ÚS 447/2022 a III. ÚS 596/2017. Odvolací súd zamietavý výrok rozsudku súdu prvej inštancie sp. zn. 26Cb/14/2021 zo dňa 13.04.2023 zmenil tak, že žalovaný je povinný zaplatiť úroky z omeškania. „Odvolací súd prisvedčil odvolacej námietke žalobcu, týkajúcej sa nesprávneho právneho posúdenia zo strany súdu v časti zamietnutia uplatnených úrokov z omeškania, a to predovšetkým s poukazom na skutočnosť, že závery rozhodnutí súdov, ktoré uviedol súd prvej inštancie nemožno na prejednávanú vec aplikovať, nakoľko argumentácia, podľa ktorej má splatnosť plnenia nastať až právoplatným rozhodnutím súdu sa javí tak, že pri aplikácii § 797 ods. 3 OZ bol použitý výklad § 11 ods. 7 zákona o PZP. V prejednávanej veci sa jedná o poistné plnenie z havarijného poistenia, na ktoré sa vzťahujú ustanovenia OZ a Obch. zák. a nie ustanovenia zákona o PZP. Odvolací súd má zato, že predmetom sporu je plnenie poistiteľa z poistnej zmluvy a súd je povinný na základe vykonaného dokazovania preskúmať, či závery poisťovne vyplývajúce z vyšetrovania sú v súlade so zákonom, resp. s obsahom poistnej zmluvy, prípadne so všeobecnými poistnými podmienkami. V nadväznosti na uvedené mal súd za to, že samotné odmietnutie plniť, zo strany poisťovne, nezbavuje žalobcu nároku na predmetný úrok z omeškania."
16. Pokiaľ ide o nárok žalobcu na paušálne náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávky, žalobca má za to, že záver súdu prvej inštancie, podľa ktorého by žalobca ako poistený nemal mať nárok na paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky v dôsledku omeškania poisťovateľa, je v zjavnom rozpore s § 369c ods. 1 Obchodného zákonníka a nemá vôbec žiadnu oporu v súdnej praxi. Poukázal na skutočnosť, že súd prvej inštancie bežne poisteným priznáva paušálne náhrady nákladov a takisto odvolací súd dlhodobo potvrdzuje súdne rozhodnutia, v ktorých okresné súdy a Mestský súd Bratislava III poisteným voči poisťovateľom priznávajú paušálne náhrady nákladov. Súd prvej inštancie v prvom rade nesprávne interpretoval pojem obchodná transakcia podľa čl. 2 ods. 1 smernice č. 2011/7/ EÚ a nesprávne ho stotožnil s pojmom oneskorená platba, ktorý má vlastnú legálnu definíciu v čl. 2 ods. 4 tejto smernice. Za obchodné transakcie je v zmysle čl. 2 ods. 1 smernice č. 2011/7/EÚ potrebné považovať „transakcie medzi podnikmi alebo medzi podnikmi a orgánmi verejnej moci, ktoré vedú k dodávke tovaru alebo k poskytnutiu služieb za odplatu."
17. Podľa jeho názoru súd prvej inštancie uskutočnil nesprávny eurokonformný výklad, ktorým na základe ustanovení smernice zúžil hypotézu právnej normy v ustanovení § 369c ods. 1 Obchodného zákonníka iba na omeškanie s odplatou odberateľa za služby alebo tovary od dodávateľa. Takýto zužujúci eurokonformný výklad je neprípustný v situácii, kedy smernica stanovuje iba minimálne požiadavky a členské štáty majú možnosť pri sledovaní cieľa smernice prijať prísnejšiu právnu úpravu. Slovenská republika túto možnosť využila a prijala právnu úpravu, ktorou dochádza k sankcionovaniu omeškania v prípade akejkoľvek platby z obchodného záväzkového vzťahu. Eurokonformným výkladom pomocou smernice, ktorá nemá priamy účinok, nemožno zužovať hypotézu vnútroštátnej právnej normy. Smernica stanovuje vždy iba ciele, ktoré majú dosiahnuť členské štáty EÚ prijatím vnútroštátnej právnej úpravy, pričom nie je vylúčené, že členský štát príjme prísnejšiu právnu úpravu. Cieľom smerníc nie je obmedzovať pôsobnosť vnútroštátnej právnej úpravy.
18. Má za to, že ide o zjavné pochybenie súdu prvej inštancie pri interpretácii a následnej aplikácii § 369c ods. 1 Obchodného zákonníka. Aplikácia § 369c ods. 1 Obchodného zákonníka je v zmysle § 369c ods. 2 Obchodného zákonníka vylúčená jedine v prípade spotrebiteľských zmlúv, v ktorých si zmluvné strany zvolili režim Obchodného zákonníka, ak je dlžníkom spotrebiteľ. Výklad § 369c ods. 1 Obchodného zákonníka uskutočnený súdom prvej inštancie je v priamom rozpore so znením tohto zákonného ustanovenia a nezohľadňuje žiadny systematický výklad. Takýto výklad je excesom, ktorý nemá žiadnu obdobu v súdnej praxi. Taktiež je potrebné zdôrazniť, že žalovaný v konaní nevzniesol námietku, že by žalobca vzhľadom na čl. 6 smernice č. 2011/7/EÚ nemal mať nárok na paušálne náhrady nákladov. Súd prvej inštancie tento nárok žalobcu spochybnil a napokon v tejto časti zamietol žalobu z vlastnej iniciatívy.
19. Vzhľadom na uvedené navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil, resp. zrušil a vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.
20. K odvolaniu žalobcu sa písomne vyjadril žalovaný, ktorý poukázal na tú skutočnosť, že aj v zmysle súdom uvedených rozsudkov, napr. 2Cdo/l22/2002 z mája 2022, sp. zn. 5Cdo/140/2021 vyplýva, že ustanovenia § 797 ods. 3 veta prvá Obč. zák. ustanovuje, že plnenie je splatné do 15 dní, len čo poistiteľ skončil vyšetrenie potrebné na zistenie rozsahu povinnosti poistiteľa plniť. Ak poistiteľ v uvedenej lehote poistné plnenie neposkytne, bude v omeškaní a poistenému popri poistnom plnení vznikne právo na úrok
z omeškania. Podľa súdov, vyšetrenie rozsahu povinnosti poistiteľa plniť treba považovať za skončené, len čo bol so súhlasom poistiteľa alebo s jeho dodatočným schválením dohodnutý s poisteným rozsah plnenia alebo dňom určenia rozsahu plnenia právoplatným rozhodnutím. V okolnostiach prejednávanej veci bol so súhlasom poistiteľa dohodnutý s poisteným rozsah plnenia, spadajúci pod poistné podmienky dohodnuté stranami sporu vo výške, ktorú aj žalovaná strana poistenému zaplatila. Medzi stranami sporu zostal teda v ostatnom sporný základ nároku žalobcu voči žalovanému v ním uplatnenom rozsahu na súde, o ktorom mohol rozhodnúť súd.
21. Čo sa týka paušálnej náhrady uplatnenej žalobcom voči žalovanej strane, žalovaný súhlasí so závermi súdu o nepriznaní tohto nároku žalobcovi, keďže medzi žalobcom a žalovaným nemožno hovoriť o obchodnej transakcii smerujúcej k dodávke tovaru alebo k poskytnutiu služieb za odplatu, v dôsledku čoho uplatnenie paušálnej náhrady žalobcu voči žalovanému je neoprávnené.
22. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 34 CSP) prejednal vec v zmysle § 379 a § 380 ods. 1 CSP v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania žalobcu bez nariadenia pojednávania, pričom termín verejného vyhlásenia rozsudku bol v súlade s § 219 ods. 3 CSP oznámený na úradnej tabuli a na webovej stránke Krajského súdu v Bratislave v zákonnej lehote najmenej päť dní pred jeho vyhlásením dňa 14.09.2026. Odvolací súd viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 CSP) a súčasne podľa § 379 CSP viazaný rozsahom odvolania a podľa § 380 ods. 1 CSP dôvodmi odvolania žalobcu dospel k záveru, že na prejednanie odvolania nie je potrebné nariadiť odvolacie pojednávanie, nakoľko nebolo potrebné zopakovať ani doplniť dokazovanie, ani si nariadenie pojednávania nevyžadoval dôležitý verejný záujem (§ 385 ods. 1 CSP). Po oboznámení sa s obsahom spisu súdu prvej inštancie a odvolaním žalobcu dospel odvolací súd k záveru, že v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia nároku žalobcu v zamietajúcej časti, je potrebné napadnutý rozsudok vo výrokoch II. a III. zmeniť.
23. Podľa § 388 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zmení, ak nie sú splnené podmienky na jeho potvrdenie, ani na jeho zrušenie.
24. Podľa § 797 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právo na plnenie má, pokiaľ nie je v tomto zákone alebo v poistných podmienkach ustanovené inak, ten, na ktorého majetok, život alebo zdravie, alebo na ktorého zodpovednosť za škody sa poistenie vzťahuje (poistený). Právo na plnenie vznikne, ak nastane skutočnosť, s ktorou je spojený vznik povinnosti poistiteľa plniť (poistná udalosť) (ods. 2). Plnenie je splatné do pätnástich dní, len čo poistiteľ skončil vyšetrenie potrebné na zistenie rozsahu povinnosti poistiteľa plniť. Vyšetrenie sa musí vykonať bez zbytočného odkladu; ak sa nemôže skončiť do jedného mesiaca po tom, keď sa poistiteľ o poistnej udalosti dozvedel, je poistiteľ povinný poskytnúť poistenému na požiadanie primeraný preddavok (ods. 3). Ak poistiteľ odmietol plniť čo i len z časti, je povinný uviesť dôvod neplnenia alebo zníženia plnenia; tento dôvod nie je možné dodatočne meniť (ods. 4).
25. Podľa § 806 Občianskeho zákonníka, z poistenia majetku má poistený právo, aby mu bolo poskytnuté plnenie vo výške určenej podľa poistných podmienok, ak sa poistná udalosť týka veci, na ktorú sa poistenie vzťahuje.
26. Odvolací súd konštatuje, že predmetom odvolacieho konania bolo posúdiť, či súd prvej inštancie rozhodol správne, ak zamietol žalobu v časti o zaplatenie úrokov z omeškania s odôvodnením, že 15- dňová lehota podľa § 797 ods. 3 Občianskeho zákonníka by sa mala vzťahovať len na sumu uvedenú v oznámení o poistnom plnení a žalovaný by sa mohol dostať do omeškania iba s vyplatením sumy tam uvedenej, t. j. že rozsah poistného plnenia je ustálený až rozhodnutím súdu, na základe čoho sa žalovaný môže dostať do omeškania až po právoplatnosti rozsudku.
27. Vo vzťahu k predmetnej odvolacej námietke odvolací súd predovšetkým uvádza, že žalovaný v konaní výšku úroku z omeškania ani obdobie omeškania nesporoval, namietal len, že žalobcovi nárok na zaplatenie úrokov z omeškania z poistného plnenia z havarijného poistenia nevznikol s odvolaním sa na rozhodovaciu prax súdov. Ako už bolo uvedené, súd prvej inštancie sa s argumentáciou žalovaného stotožnil. Podľa odvolacieho súdu sú právne závery súdu prvej inštancie nesprávne a nemajú oporu ani v zákone ani v ustálenej súdnej praxi odvolacieho súdu a rozhodnutiach najvyšších súdnych autorít.
28. Právne posúdenie veci súdom prvej inštancie je v rozpore s § 797 ods. 2 OZ, v zmysle ktorého vznikne právo na plnenie, ak nastane skutočnosť, s ktorou je spojený vznik povinnosti poistiteľa plniť (poistná udalosť) a § 797 ods. 3 OZ, ktorý upravuje splatnosť poistného plnenia. Z aplikovaných ustanovení § 797 ods. 3 OZ ako aj Obch. zák. nevyplýva, že by splatnosť poistného plnenia bola viazaná na právoplatné rozhodnutie súdu. Priamo zo zákonného ustanovenia § 797 ods. 3 OZ vyplýva vznik nároku na úroky z omeškania do 15 dní potom, ako poistiteľ skončil vyšetrenie potrebné na zistenie rozsahu povinnosti poistiteľa plniť. Z uvedeného vyplýva, že podstatným pre vznik nároku na úrok z omeškania je práve skončenie vyšetrenia poistiteľom, nie „skončenie vyšetrovania" súdom právoplatným rozhodnutím.
29. Nie je preto možné stotožniť sa s právnym názorom súdu prvej inštancie, že žalobcovi doposiaľ nárok na zaplatenie úroku z omeškania nevznikol z dôvodu, že poistený má nárok na úroky z omeškania až po právoplatnosti rozhodnutia súdu priznávajúcemu voči poisťovateľovi nárok na vyplatenie poistného plnenia, resp. že poisťovateľ sa dostáva do omeškania s poskytnutím poistného plnenia až po právoplatnosti vyhovujúceho rozsudku zaväzujúceho poisťovateľa na vyplatenie poistného plnenia poistenému. Takýto výklad nárokov z omeškania je nelogický a právne neudržateľný vo všeobecnosti, ale aj vzhľadom na okolnosti prejednávanej veci vo vzťahu k omeškaniu žalovaného, popiera základné funkcie inštitútu úrokov z omeškania: preventívnu, represívnu a satisfakčnú. Pre vylúčenie nárokov z omeškania by potom poisťovateľovi postačovalo uviesť akýkoľvek dôvod odmietnutia plnenia, bez ohľadu na kvalitu či opodstatnenosť argumentácie a nabáda poisťovateľa radšej iniciovať súdny spor. Poistiteľovi by sa jednoducho oplatilo viac súdiť a odkladať okamih poskytnutia plnenia (keď pri pokračujúcej devalvácii hodnota peňazí klesá). Odvolací súd poukazuje na závery vyslovené v nálezoch Ústavného súdu SR vo veci sp. zn. III. ÚS 309/2020 (bod 34 a 37 odôvodnenia) a sp. zn. III. ÚS 214/2020 (bod 37 a 40 odôvodnenia), a to bez ohľadu na to, že v týchto veciach išlo o nárok na plnenie z povinného zmluvného poistenia, nakoľko úprava ustanovenia § 797 ods. 3 OZ a § 11 ods. 6 a 7 zákona o PZP má rovnakú funkciu, t.j. ide o úpravu omeškania s poskytnutím poistného plnenia. Úroky z omeškania plnia rovnakú funkciu tak pri omeškaní s plnením z povinného zmluvného poistenia, ako aj pri omeškaní s plnením z havarijného postenia - kompenzujú neskoršie poskytnutie plnenia a zníženú časovú hodnotu peňazí, preto tvoria prirodzenú súčasť pohľadávky ako jej príslušenstvo.
30. Odvolací súd súhlasí so žalobcom, že súd prvej inštancie nesprávne aplikoval závery rozhodnutia NS SR sp. zn. 2 Cdo 122/2002 zo dňa 27.3.2003 a Uznesenia ÚS SR sp. zn. III. ÚS 596/2017 zo dňa 28.9.2017, podľa odvolacieho súdu tieto nie sú aplikovateľné na skutkový stav v prejednávanej veci. Uvedené súdne rozhodnutia vychádzajú z odlišného skutkového stavu, keď bol medzi stranami sporný základ nároku, teda či došlo k poistnej udalosti, v takom prípade právny základ práva poisteného na poistné plnenie je ustálený až právoplatným rozsudkom.
31. Odhliadnuc od uvedeného odvolací súd zdôrazňuje, že je potrebné dôsledne rozlišovať medzi vznikom práva na poistné plnenie a jeho splatnosťou. Vznik práva na poistné plnenie je vo všeobecnosti viazaný na poistnú udalosť, teda pokiaľ nastane skutočnosť, v rámci ktorej dôjde k splneniu predpokladov, ktoré sú pre vznik tohto práva dojednané v poistnej zmluve (§ 797 ods. 2 OZ) vzniká poistenému nárok na poistné plnenie. Vznik práva na poistné plnenie nevzniká až potom, čo poistiteľ sám rozhodne, či tieto podmienky nastali, teda keď ukončí šetrenie s výsledkom, že nahlásená škodová udalosť je udalosťou poistnou a po tom, čo zistí výšku poistného plnenia. Skončenie šetrenia poistiteľa nutné k zisteniu rozsahu jeho povinnosti plniť je právnou skutočnosťou, s ktorou sa nespája vznik záväzku k poistnému plneniu, ale jeho splatnosť. Obdobne, pre otázku vzniku práva poisteného na poistné plnenie nie je zásadne priamo určujúce, či poškodený svoj nárok následne aj súdne uplatní. Ustanovenie § 797 ods. 3 OZ upravuje splatnosť poistného plnenia s tým, že poskytuje poistiteľovi priestor k šetreniu, ktorý je nutný k zisteniu rozsahu jeho povinnosti plniť a teda mu umožňuje vlastnou aktivitou preveriť okolnosti, za ktorých došlo ku škodovej udalosti a overiť údaje o priebehu škodovej udalosti. Poistiteľ počas tejto doby nie je v omeškaní s výplatou poistného plnenia, aj napriek tomu, že už mohlo dôjsť k vzniku tohto práva. Účelom právnej úpravy, v zmysle ktorej sa šetrenie poistiteľom musí vykonať bez zbytočného odkladu je zabrániť neodôvodnenému predlžovaniu výplaty poistného plnenia, ako peňažného plnenia, ktoré za splnenia podmienok v poistnej zmluve patrí poistenému.
32. Vzhľadom na uvedené dôvody odvolací súd rozsudok súdu v napadnutom výroku II. zmenil tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku, t.j., že priznal žalobcovi žalobou uplatnený nárok na zaplatenie úrokov z omeškania.
33. Odvolací súd ako dôvodné posúdil tiež odvolanie žalobcu v časti nepriznaného nároku na náhradu nákladov spojených s uplatnením šiestich pohľadávok vo výške 240,- eur, t.j. 6 x 40,- eur. Súd prvej inštancie žalobu v tejto časti zamietol s odôvodnením, že nárok na vyplatenie poistného plnenia nie je nárokom vyplývajúcim z dodania tovaru alebo z poskytnutia služby za odplatu, ktoré by poskytol žalobca žalovanému. Súd prvej inštancie argumentoval tým, že § 369c ods. 1 Obchodného zákonníka je potrebné interpretovať eurokonformne s poukazom na rozsudok SD EÚ vo veci C-585/20.
34. Odvolací súd súhlasí so žalobcom, že záver súdu prvej inštancie, podľa ktorého by žalobca ako poistený nemal mať nárok na paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky v dôsledku omeškania poisťovateľa, je v zjavnom rozpore s § 369c ods. 1 Obchodného zákonníka a nemá oporu v súdnej praxi. Odvolací súd vychádzajúc aj z vlastnej rozhodovacej činnosti konštatuje, že súdy bežne priznávajú v súdnom konaní poisteným paušálne náhrady nákladov a preto nevidí dôvod, prečo by sa mal od tejto praxe odkloniť. Podľa odvolacieho súdu súd prvej inštancie nesprávne interpretoval pojem obchodná transakcia podľa čl. 2 ods. 1 smernice č. 2011/7/EÚ, v zmysle ktorého za obchodné transakcie je v zmysle čl. 2 ods. 1 smernice č. 2011/7/EÚ potrebné považovať „transakcie medzi podnikmi alebo medzi podnikmi a orgánmi verejnej moci, ktoré vedú k dodávke tovaru alebo k poskytnutiu služieb za odplatu." Pod pojmom obchodná transakcia je potrebné rozumieť zmluvný vzťah, z ktorého vyplýva podniku alebo orgánu verejnej moci povinnosť platiť inému podniku platby ako odplatu za poskytovanie služby. Nárok na poistné plnenie je iba jednou z platieb, ktorá vyplýva z obchodnej transakcie, ktorou je poistná zmluva. Súd prvej inštancie uskutočnil nesprávny výklad § 369c ods. 1 Obchodného zákonníka, ktorý vychádza z nesprávnej interpretácie základného právneho pojmu, ktorým je obchodná transakcia.
35. Je nesporné, že predmetný záväzkový vzťah je obchodným vzťahom a spravuje sa Obchodným zákonníkom. Omeškanie dlžníka upravujú ustanovenia § 365 až 369, pričom § 369c ods. 1 Obchodného zákonníka stanovuje, že omeškaním dlžníka vzniká veriteľovi aj právo na paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky. Z právnej normy v § 369c ods. 1 Obchodného zákonníka jednoznačne vyplýva, že veriteľ má nárok na paušálnu náhradu nákladov v prípade akejkoľvek pohľadávky, ktorá spadá pod režim Obchodného zákonníka. Odvolací súd súhlasí s názorom žalobcu, že ak by naozaj platil výklad smernice č. 2011/7/EÚ uskutočnený súdom prvej inštancie, tak potom slovenský zákonodarca rozšíril právnu úpravu boja proti oneskoreným platbám nad rámec minimálnych požiadaviek stanovených uvedenou smernicou. Zo žiadneho ustanovenia tejto smernice nevyplýva pre členské štáty zákaz takej právnej úpravy, ktorá by prekročila predmet úpravy a rozsah pôsobnosti smernice aj na ďalšie oneskorené platby. Aplikácia § 369c ods. 1 Obchodného zákonníka je v zmysle § 369c ods. 2 Obchodného zákonníka vylúčená jedine v prípade spotrebiteľských zmlúv, v ktorých si zmluvné strany zvolili režim Obchodného zákonníka, ak je dlžníkom spotrebiteľ, čo nie je tento prípad.
36. Odvolací súd je toho názoru, že ak si žalobca uplatnil voči žalovanému poistné plnenie zo 6 poistných udalostí, má nárok na náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky, pričom každý z nárokov na poistné plnenie uplatnených žalobcom predstavuje samostatnú pohľadávku bez ohľadu na to, že ich žalobca uplatňuje spoločne v jednom súdnom konaní. Odvolací súd poukazuje na rozsudok Súdneho dvora Európskej únie vo veci C-370/21 z 1.12.2022, z ktorého vyplýva, že ak jedna a tá istá zmluva upravuje opakujúce sa dodávanie tovaru alebo poskytovanie služieb, pričom sa za každé dodanie alebo poskytnutie musí zaplatiť v stanovenej lehote, veriteľovi prináleží za každú oneskorenú platbu suma 40,- eur ako minimálna paušálna náhrada nákladov na vymáhanie, tiež na Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Obdo/59/2021 uverejnené v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu SR a rozhodnutí súdov SR pod číslom 11/2023, ktorým bola nastolená právna otázka vyriešená, a to dokonca ustálene, keď najvyšší súd svoj právny názor k právnej otázke publikoval v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky (I. ÚS 115/2020) a je tak súčasťou ustálenej rozhodovacej praxe najvyššieho súdu ako súdu dovolacieho (3Cdo/6/2017). Z uznesenia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Obdo/59/2021 vyplýva, že veriteľ má nárok na paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávok podľa § 369c ods. 1 Obchodného zákonníka v spojení s § 2 Nariadenia vlády SR č. 21/2013 Z.z. vo výške 40,- eur za každú pohľadávku, ktorá je predmetom samostatnej faktúry, a to aj v takom prípade, kedy si pohľadávky uplatňuje spoločne v jednom súdnom konaní. Musí však ísť o platby uskutočnené ako odplaty za obchodné transakcie, resp. transakcie medzi podnikmi alebo medzi podnikmi a orgánmi
verejnej moci, ktoré vedú k dodávke tovaru alebo k poskytnutiu služieb za odplatu (čl. 1 ods. 2 a čl. 2 bod 1 Smernice 2011/7/EÚ). Týmto vymedzením sú konajúce súdy viazané, a preto pri rozhodovaní o nároku na paušálnu náhradu nákladov v zmysle § 369c ods. 1 Obchodného zákonníka musia skúmať súvislosť medzi každou obchodnou transakciou smerujúcou k dodávke tovaru alebo k poskytnutiu služieb za odplatu a faktúrou nezaplatenou v termíne splatnosti, prípadne výzvou na zaplatenie za obchodnú transakciu. Výška náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávky v zmysle § 369c ods. 1 Obchodného zákonníka je určená paušálne a nezávisí na dĺžke omeškania s úhradou pohľadávky, ani na výške pohľadávky. Táto náhrada je splatná automaticky po uplynutí lehoty splatnosti pohľadávky.
37. Záverom k tejto časti odvolania odvolací súd uvádza, že náhrada nákladov spojených s uplatnením pohľadávky predstavuje nárok, o ktorom súd nerozhoduje aj bez návrhu a teda sa naňho vzťahujú ustanovenia o prostriedkoch procesného útoku a procesnej obrany. Z obsahu spisu vyplýva, že skutkové tvrdenie o nároku na náhradu nákladov žalovaný nepoprel, napriek tomu súd tento nárok nevyhodnotil ako nesporný a tento nárok nepriznal.
38. Keďže odvolací súd dospel k záveru, že žalobcovi patrí náhrada nákladov spojených s uplatnením pohľadávky, zmenil rozsudok súdu v prvej inštancie aj v tejto časti tak, že žalobe v časti o zaplatenie 240,- eur vyhovel.
39. Z dôvodu zmeny rozhodnutia v merite v prospech žalobcu bolo potom potrebné zmeniť napadnuté rozhodnutie aj v súvisiacom výroku III. o trovách konania podľa pomeru úspechu žalobcu s poukazom na § 255 ods. 1 CSP tak, že vzhľadom na plný úspech žalobcu mu súd priznal voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.
40. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1, 2 CSP, keďže žalobca bol v odvolacom konaní plne úspešný, odvolací súd priznal žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. O výške trov tohto odvolacieho konania podľa § 262 ods. 2 CSP rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením. 41. Rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2, veta druhá CSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh), (§ 428 CSP).