Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_4Cob-163-2020.pdf
PDF · 116.19 KB
Case nature
Area
Subarea
4Cob/163/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Slávky Maruščákovej a členov senátu JUDr. Igora Ragana a JUDr. Natálie Štrkolcovej v spore žalobcu: VaM AUTOCOLOR, s.r.o., 023 12 Svrčinovec 940, IČO: 47 188 481, zastúpeného AZARIOVÁ & RUŽBAŠÁN Law firm s.r.o., Kmeťova 26, 040 01 Košice, IČO: 47 237 406, proti žalovanému: KOMUNÁLNA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, Štefánikova 17, 811 05 Bratislava, IČO: 31 595 545, zastúpenému JUDr. Felixom Neupauerom, advokátom, Dvořákovo nábrežie 8/A, 811 05 Bratislava, IČO: 37 928 422, v konaní o zaplatenie 134,24 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Košice I, č.k. 26Cb/77/2019-144 zo dňa 5. júna 2020, takto
rozhodol:
I. P o t v r d z u j e rozsudok Okresného súdu Košice I, č.k. 26Cb/77/2019-144 zo dňa 5. júna 2020.
II. Žalobca má proti žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.
odôvodnenie:
1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom rozhodol tak, že uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi 134,24 eur s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 69,98 eur od 19.12.2018 do zaplatenia, zo sumy 64,26 eur od 10.11.2018 do zaplatenia a to všetko do troch dní odo dňa jeho právoplatnosti. Žalobcovi priznal náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 100 % s tým, že o ich výške bude rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným uznesením.
2. Súd prvej inštancie toto rozhodnutie odôvodnil tým, že žalobca žalobou podanou na upomínacom súde (Okresný súd Banská Bystrica) navrhol, aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 134,24 eur s príslušenstvom titulom nároku na náhradu škody spôsobenej pri prevádzke dopravného prostriedku poistencom žalovaného. Svoj nárok odôvodnil tým, že dňa 12.8.2018 došlo k škodovej udalosti, pri ktorej bola spôsobená škoda na motorovom vozidle PEUGEOT 307, EVČ : CA XXXAY, ktoré v čase škodovej udalosti patrilo poškodenému Štefanovi C.. Predmetnú škodovú udalosť spôsobil vodič iného motorového vozidla, ktoré bolo povinne zmluvne poistené za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla u žalovaného. Škodová udalosť bola žalovanému nahlásená a ten ju zaregistroval pod číslom 8013736064. Vzhľadom na poškodenie motorového vozidla si poškodený dal svoje vozidlo opraviť v servise VaM AUTOCOLOR, s.r.o., t.j. u žalobcu. Náklady na opravu vozidla boli 1.361,35 eur a táto suma bola následne uplatnená u žalovaného faktúrou č. 1482018. Oznámením o poistnom plnení zo dňa 5.12.2018 žalovaný oznámil žalobcovi, že dňa 3.12.2018 bolo ukončené šetrenie poistnej udalosti a bol mu predložený výpočet výšky plnenia. Suma priznaná a uhradená žalovaným bola iba vo výške 1.291,37 eur, nepriznaná suma predstavovala 69,98 eur. Na základe vyjadrenia likvidátora pri výpočte poistného plnenia boli priznané primerané náklady na cenu práce pre neautorizovaný servis vo výške 20 eur/NH s DPH a primerané náklady na lak. Materiál. Nepriznaná suma 69,98 eur bola poškodeným postúpená na žalobcu zmluvou o postúpení pohľadávky zo dňa 10.12.2018. Ďalej dňa 21.8.2018 došlo k škodovej
udalosti, pri ktorej bola spôsobená škoda na motorovom vozidle CITROEN C5, EVČ : CA 080BH, ktoré v čase škodovej udalosti patrilo poškodenému PETRAMED, s.r.o.. Predmetnú škodovú udalosť spôsobil vodič iného motorového vozidla, ktoré bolo povinne zmluvne poistené za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla u žalovaného. Škodová udalosť bola žalovanému nahlásená a ten ju zaregistroval pod číslom 8810375062. Vzhľadom na poškodenie motorového vozidla si poškodený dal svoje vozidlo opraviť v servise žalobcu. Náklady na opravu vozidla boli 1.891,61 eur a táto suma bola následne uplatnená u žalovaného faktúrou č. 1572018. Oznámením o poistnom plnení zo dňa 29.10.2018 žalovaný oznámil žalobcovi, že dňa 25.10.2018 bolo ukončené šetrenie poistnej udalosti a bol mu predložený výpočet výšky plnenia. Suma priznaná a uhradená žalovaným bola iba vo výške 1.827,35 eur, nepriznaná suma predstavovala 64,26 eur. Na základe vyjadrenia likvidátora pri výpočte poistného plnenia boli priznané primerané náklady na cenu práce pre neautorizovaný servis vo výške 23 eur/NH s DPH a primerané náklady na lak. materiál. Nepriznaná suma 64,26 eur bola poškodeným postúpená na žalobcu zmluvou o postúpení pohľadávky zo dňa 12.11.2018.
3. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe, a to v odpore proti platobnému rozkazu, navrhol žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. Tvrdil, že vystavené faktúry mu neboli doručené a uplatnený nárok neeviduje vo svojom účtovníctve. Poukázal, že žalobca nešpecifikoval základné údaje - napr. ani len o priebehu škodových udalostí a ďalších realizovaných úkonoch, ktoré sa ich týkali. Niektoré síce vyplývajú z príloh žaloby, čo však vzhľadom na znenie § 132 ods. 2 Civilného sporového poriadku nie je postačujúce. Ďalej žalovaný namietal aktívnu legitimáciu žalobcu. Tvrdil, že poškodení mali voči žalobcovi záväzky, ktoré spočívali v neuhradených faktúrach. Poškodení boli teda dlžníkmi žalobcu a nemohli tak so žalobcom platne uzatvoriť zmluvy o postúpení pohľadávok. Uzatvorením zmlúv o postúpení pohľadávok nemohlo dôjsť k postúpeniu pohľadávok poškodených na žalobcu (nakoľko uvedené pohľadávky nikdy neuhradili a teda im nikdy ako pohľadávky nevznikli), ale v uvedenom prípade došlo k postúpeniu záväzkov poškodených, ktoré v zmysle vystavených faktúr predstavujú práve pohľadávky žalobcu. Uvedeným postúpením tak došlo medzi poškodenými ako postupcami a žalobcom ako postupníkom k postúpeniu pohľadávok žalobcu, čo je v rozpore s § 524 Občianskeho zákonníka. Žalovaný tiež argumentoval, že v zmluvách o postúpení pohľadávok absentuje aj konkrétny prejav vôle postupcov postúpiť pohľadávky a aj samotný predmet zmlúv o postúpení pohľadávok je podľa žalovaného rozporuplný, nejasný a v konečnom dôsledku nie je presne špecifikovaný. Namietal aj dôvodnosť nároku žalobcu v časti úrokov z omeškania argumentujúc tým, že peňažná sankcia v podobe úrokov z omeškania upravená v § 11 ods. 8 zákona č. 381/2001 Z.z. je viazaná na nesplnenie peňažnej povinnosti vyjadrenej v § 11 ods. 1 písm. a) alebo b) zákona č. 381/2001 Z.z., účelom ktorej je ochrana poškodeného, aby poisťovňa pod následkom tejto sankcie nezostala nečinná, aby bola nútená oznámiť v lehote 3 mesiacov poškodenému spôsob vybavenia jeho poistnej udalosti.
4. Žalobca poukázal, že škodové udalosti sú v žalobe špecifikované dostatočne jasne, zrozumiteľne a bez možnosti omylu s inými škodovými udalosťami. V žalobe je uvedené, kedy k nim došlo, aké motorové vozidlá boli v ich dôsledku poškodené a aj pod akým číslom dané škodové udalosti žalovaný zaregistroval. Z uvedených dôvodov mal za to, že zákonom stanovenú povinnosť o náležitostiach žaloby podľa § 132 Civilného sporového poriadku splnil. Zároveň nesúhlasil s námietkou žalovaného o nedostatku aktívnej vecnej legitimácie. Uviedol, že nárok na náhradu škody vzniká okamihom vzniku škody a neviaže sa na vykonanie opravy motorového vozidla a teda nie je ani rozhodujúce v prípade navrátenia veci do predošlého stavu, kto a ako uhradí škodu. Právna skutočnosť, ktorá podmieňuje vznik nároku, je vznik škodovej udalosti. Ak by poistení alebo poškodení z poistných udalostí museli najprv uhradiť náklady na opravu vozidla a až tak žiadať preplatenie, poprel by sa základný význam a účel samotného poistenia. Poškodení ako veritelia postúpili nárok na krátené plnenie, ktoré mali voči žalovanému ako dlžníkovi, pričom faktúry žalobcu predstavovali iba vyčíslenie tohto plnenia. K tvrdeniu žalovaného o absolútnej neplatnosti zmlúv o postúpení pohľadávok uviedol, že v aplikačnej praxi je nevyhnutné aplikovať princíp preferencie platnosti právnych úkonov, pretože tieto sa uskutočňujú s jednoznačným zámerom vyvolať riadne právne účinky. Neplatnosť právneho úkonu je reštriktívnou výnimkou, ku ktorej možno interpretačne dospieť iba v prípade, ak konkrétny úkon za žiadnych okolností neobstojí ako platný. Poukázal, že zmluvy o postúpení pohľadávok, ktoré ako postupník uzavrel s postupcami, obsahujú jasné označenie účastníkov a identifikáciu postupovaných pohľadávok, ktoré sú v predmetných zmluvách špecifikované čo do výšky a dôvodu vzniku. V článku II. zmlúv postupca jednoznačne prehlasuje, že špecifikácia postupovaných pohľadávok je úplná a správna. Logickým výkladom, ak postupca prehlasuje, že špecifikácia postupovaných pohľadávok je úplná a správna, musí mať vedomosť o tom, že tieto pohľadávky sú predmetom postúpenia a teda aj takto prejavuje svoju
vôľu pohľadávky postúpiť. V článku III. bode 4 zmluvné strany (teda postupca a postupník) vyhlasujú, že zmluva predstavuje ich skutočnú, slobodnú a vážnu vôľu a na znak súhlasu ju podpisujú. Aj na základe uvedeného možno jednoznačne konštatovať, že postupcovia prejavili svoju vôľu pohľadávky postúpiť. K výške plnenia žalovaného žalobca uviedol, že žalovaný v odpore neuviedol skutočnosti, ktoré by spochybnili ním uplatnený nárok čo do dôvodu a výšky.
5. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa §§ 35, 37, 39, 442, 524, 517 Občianskeho zákonníka a § 3 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávanú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, ktoré obsahujú úpravu prejavu vôle a jeho výklad, náležitosti právneho úkonu, absolútnej neplatnosti právneho úkonu, skutočnej škody a ušlého zisku, zmluvy o postúpení pohľadávky, omeškanie dlžníka a nároky z toho plynúce a výšku úrokov z omeškania. Ďalej podľa §§ 4, 11, 15 zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej aj ZoPZP) o práve poisteného voči poisťovateľovi, povinnostiach poisťovateľa v súvislosti s prešetrovaním potrebným na zistenie rozsahu jeho povinnosti poskytnúť poistné plnenie, o povinnosti poisťovateľa nahradiť škodu poškodenému a podľa §§ 129, 132 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP) o odstraňovaní vád podania vo veci samej a náležitostiach žaloby.
6. Súd prvej inštancie uviedol, že medzi stranami neboli sporné okolnosti vzniku škodových udalostí. Sporné medzi stranami bolo, či žaloba má všetky náležitosti podľa § 132 CSP, ďalej aktívna legitimácia žalobcu, platnosť zmluvy o postúpení pohľadávky a otázka, či sa žalovaný vôbec dostal s plnením do omeškania.
7. K procesnej obrane žalovaného, že žaloba nemá náležitosti podľa § 132 CSP súd prvej inštancie konštatoval, že žalobca uviedol všetky rozhodujúce skutočnosti potrebné na preukázanie svojho nároku, označil a predložil dôkazy na preukázanie tvrdených skutočností a jasne špecifikoval žalobný návrh. Na základe uvedeného predmetnú procesnú obranu nevyhodnotil ako dôvodnú.
8. Vo vzťahu k namietanej neplatnosti zmlúv o postúpení pohľadávok súd prvej inštancie uviedol, že predmetné zmluvy majú všetky zákonné náležitosti, sú určité, zrozumiteľné a platné. Účastníci sú v nich riadne označení a postúpené pohľadávky sú jednoznačne identifikovateľné. Okrem toho v článku II. zmlúv postupcovia prehlasujú, že špecifikácia postupovaných pohľadávok je úplná a správna. Z ich obsahu teda bez pochybností vyplýva, aký bol prejav vôle zmluvných strán pri ich uzavretí. K otázke hodnotenia platnosti/neplatnosti právnych úkonov súd prvej inštancie poukázal aj na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky I. ÚS 640/2014 z 1. apríla 2015, podľa ktorého sa má preferovať výklad v prospech platnosti právnych úkonov.
9. K aktívnej vecnej legitimácii žalobcu súd prvej inštancie poukázal, že žalovaný svoju procesnú obranu v tomto smere založil na tvrdení, že uzatvorením zmlúv o postúpení pohľadávok nemohlo dôjsť k postúpeniu pohľadávok poškodených na žalobcu (nakoľko uvedené pohľadávky nikdy neuhradili a teda im nikdy ako pohľadávky nevznikli), ale došlo k postúpeniu záväzkov poškodených, ktoré v zmysle vystavených faktúr predstavujú práve pohľadávky žalobcu. Súd prvej inštancie konštatoval, že samotná škoda vznikla poisteným momentom vzniku škodovej udalosti a faktúry za opravu vozidla slúžia len na preukázanie výšky škody, nie však vzniku samotnej škody, na reparáciu ktorej má žalobca nárok. Uviedol, že podľa § 797 ods. 2 Občianskeho zákonníka právo na poistné plnenie vzniká už samotným vznikom škody a nie až opravou poškodeného motorového vozidla. V zmysle § 15 ods. 1 ZoPZP boli poškodení oprávnení uplatniť svoj nárok na náhradu škody priamo proti žalovanému ako poisťovateľovi.
10. Pri posudzovaní výšky nároku žalobcu súd prvej inštancie vychádzal z toho, že žalobca za účelom preukázania výšky účtovanej normohodiny predložil cenníky autoservisov v regióne, v ktorom pôsobí, stanovené pre zhodný a aj porovnateľný typ a značku vozidla, aké majú poistení. Z nich vyplynulo, že normohodina práce fakturovaná žalobcom nie je neobvyklá v danom regióne. Uviedol, že pokiaľ mal žalovaný pochybnosti o účelnosti a primeranosti vyúčtovaných nákladov, mal predložiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení.
11. Pri posudzovaní nároku žalobcu na úroky z omeškania vychádzal súd prvej inštancie z ust. § 11 ods. 6, 7 a 8 ZoPZP. Uviedol, že z § 11 ods. 7 ZoPZP vyplýva povinnosť poisťovateľa plniť v stanovenej lehote
- teda do 15 dní po skončení šetrenia poistnej udalosti. Uplynutím tejto lehoty sa poisťovateľ dostal do
omeškania a keďže ide o plnenie peňažného dlhu, má poškodený právo požadovať od poisťovateľa popri plnení aj úroky z omeškania. Uviedol, že ustanovenie § 11 ods. 8 ZoPZP má povahu sankcie za nesplnenie povinnosti uvedenej v § 11 ods. 6 citovaného zákona poisťovateľom a má pôsobiť aj preventívne na to, aby poisťovateľ prešetril škodovú udalosť a oznámil poškodenému výsledok šetrenia a rozsah poistného plnenia v určenej lehote. Pokiaľ však poisťovateľ oznámil v zákonnej lehote, že nebude plniť, prípadne že bude plniť len čiastočne, nezbavuje ho to povinnosti - v prípade úspechu poškodeného v súdnom konaní, zaplatiť poškodenému aj úroky z omeškania, lebo svoju povinnosť riadne prešetriť škodovú udalosť a plniť v zákonnej lehote, t.j. v lehote 15 dní po skončení prešetrenia škodovej udalosti, nesplnil. Vzhľadom na to, že žalovaný ukončil šetrenie poistnej udalosti č. 8013736064 dňa 3.12.2018 a poistnej udalosti č. 8810375062 dňa 25.10.2018, dostal sa do omeškania so zaplatením sumy 69,98 eur dňa 19.12.2018 a sumy 64,26 eur dňa 10.11.2018. Preto je povinný zaplatiť žalobcovi aj úroky z omeškania z dlžnej sumy 69,98 eur od 19.12.2018 do zaplatenia a sumy 64,26 eur od 10.11.2018 do zaplatenia vo výške podľa § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., t.j. 5 % ročne.
12. O nároku na náhradu trov konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP a žalobcovi priznal náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 100 % s tým, že o ich výške bude rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným uznesením.
13. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný. Navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Odvolanie odôvodnil tým, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam (§ 365 ods. 1 písm. f) CSP) a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 písm. h) CSP). Poukázal, že odvolaním napadnutý rozsudok je nesprávny, nezákonný a navyše aj arbitrárny, pritom je výsledkom zjavnej svojvôle súdu prvej inštancie a trpí vo svojej podstate aj nepreskúmateľnosťou. Uviedol, že súd prvej inštancie sa nedostatočným a nesprávnym spôsobom vysporiadal s aktívnou legitimáciou žalobcu. Z predložených zmlúv o postúpení pohľadávok vyplýva, že poškodení postúpili tzv. pohľadávky, ktoré mali voči žalovanému, ktoré však vyplývajú z ich záväzkov voči žalobcovi, čo v konečnom dôsledku znamená, že postúpili pohľadávky, ktoré predstavujú ich záväzky a nie pohľadávky, čo je v rozpore s § 524 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Ďalej samotný predmet zmlúv o postúpení pohľadávok je potrebné považovať za rozporuplný, nejasný a v konečnom dôsledku za presne nešpecifikovaný, keďže z textu samotného postúpenia vyplýva, že poškodení plánovali postúpiť svoje pohľadávky, pričom z obsahu zmlúv o postúpení pohľadávok vyplýva, že tieto pohľadávky predstavujú záväzky poškodených vyplývajúce z faktúr, pričom uvedené skutočnosti zakladajú absolútnu neplatnosť zmlúv o postúpení pohľadávok. V uvedenom prípade sa jedná o absolútnu neplatnosť, ktorá nastáva priamo zo zákona (ex lege), pôsobí od počiatku (ex tunc) a súd na ňu prihliada z úradnej povinnosti (ex offo). Absolútna neplatnosť zároveň vylučuje možnosť dodatočného schválenia, či dodatočného odpadnutia dôvodu (konvalidácie), nepremlčuje sa a bez akéhokoľvek časového obmedzenia sa jej môže dovolávať každý, pretože pôsobí proti všetkým (erga omnes). Žalovaný v odvolaní zároveň namietal, že súd prvej inštancie priznal žalobcovi úroky z omeškania v rozpore s ustálenou judikatúrou (rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Cdo/145/2017), podľa ktorej povinnosť zaplatiť úroky z omeškania vzniká až doručením právoplatného rozhodnutia súdu o výške náhrady škody. Žalovaný by sa tak do omeškania mohol dostať až v prípade nesplnenia si povinnosti, ktorá bola uložená právoplatným rozhodnutím zaplatiť žalobcovi súdom priznanú náhradu škody. Peňažná sankcia v podobe úrokov z omeškania upravená v § 11 ods. 8 ZoPZP je viazaná na nesplnenie nepeňažnej povinnosti vyjadrenej v § 11 ods. 6 písm. a) alebo b) ZoPZP, účelom ktorej je ochrana poškodeného, aby poisťovňa pod následkom tejto sankcie nezostala nečinná, aby bola nútená oznámiť v lehote 3 mesiacov poškodenému spôsob vybavenia jeho poistnej udalosti.
14. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného navrhol napadnutý rozsudok potvrdiť ako vecne správny. Uviedol, že žalovaný uvádza v odvolaní odvolacie dôvody, avšak nešpecifikuje, v čom spočíva naplnenie jednotlivých odvolacích dôvodov in concreto. Akcentoval, že odvolanie žalovaného je založené na tých istých tvrdeniach, na akých zakladal svoju procesnú obranu v konaní pred súdom prvej inštancie, pričom táto bola vyhodnotená ako neúčinná. Poukázal, že žalovaný bol v priebehu konania pred súdom prvej inštancie pasívny a k tvrdeniam žalobcu sa nevyjadril ani na pojednávaní. V súlade s CSP tak žalovaný neuniesol dôkazné bremeno ním tvrdených skutočností, čoho následkom bol neúspech v spore. Nesúhlasil s názorom žalovaného, že odvolaním napadnutý rozsudok je nedostatočne odôvodnený. Uviedol, že z rozsudku je zrejmé, že súd prvej inštancie svoje rozhodnutie
náležite odôvodnil, poukázal na stranami uvádzané a namietané skutočnosti, uviedol, ktorými dôkazmi sa zaoberal, na základe akých skutočností a akými úvahami sa pri hodnotení vo veci vykonaných dôkazov zaoberal, pričom svoje závery odôvodnil s poukazom na platnú právnu úpravu.
15. Žalovaný odvolaciu repliku nepodal, výzva súdu prvej inštancie s vyjadrením k odvolaniu mu bola doručená dňa 26.10.2020.
16. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd prejednal odvolanie žalovaného, ktoré bolo podané v zákonnej lehote, oprávnenou osobou, proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia pojednávania, pretože nejde o také odvolanie proti rozhodnutiu, na prejednanie ktorého je potrebné nariadiť odvolacie pojednávanie podľa § 385 ods. 1 CSP. Odvolanie prejednal podľa § 379 - § 385 CSP a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné.
17. Rozsudok odvolacieho súdu bol v zmysle § 378 ods. 1 a § 219 ods. 1 CSP odvolacím súdom verejne vyhlásený, čo bolo podľa § 219 ods. 3 CSP oznámené na úradnej tabuli krajského súdu.
18. Žalovaný podanie odvolania odôvodnil dôvodmi podľa § 365 ods. 1 písm. f), h) CSP. Odvolací súd dospel k záveru, že tieto odvolacie dôvody nie sú naplnené.
19. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov v kontexte s namietaným nesprávnym právnym posúdením. Posúdil, či súd prvej inštancie na zistený skutkový stav správne aplikoval príslušné právne predpisy, či riadne svoje rozhodnutie odôvodnil, to všetko s prihliadnutím na to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní.
20. Odvolací súd zhodnotil, že súd prvej inštancie presvedčivo a logicky odpovedal na každý argument vznesený v spore a odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie spĺňa kritéria vyžadované vyššími súdnymi autoritami pre zrozumiteľnosť a presvedčivosť súdneho rozhodnutia. Právne závery súdu prvej inštancie sú v súlade s vykonanými skutkovými zisteniami.
21. Súd prvej inštancie v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností vyvodil správny právny záver. Odvolací súd si osvojil náležité, podrobné a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje (§ 387 ods. 2 CSP).
22. Na doplnenie a zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia a k odvolaniu žalovaného odvolací súd uvádza :
23. Žalovaný v konaní namietal nedostatok aktívnej vecnej legitimácie žalobcu z dôvodu, že zmluvy o postúpení pohľadávok sú neplatné. S týmto právnym názorom žalovaného nemožno súhlasiť, pretože nezodpovedá vykonanému dokazovaniu.
24. Podľa § 524 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému. S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.
25. Odvolací súd poukazuje, že z obsahu zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 10.12.2018 vyplýva, že bola uzatvorená v písomnej forme medzi postupcom Z. a postupníkom - žalobcom. Zmluvu o postúpení pohľadávky s postupcom PETRAMED, s.r.o. uzavrel žalobca ako postupník dňa 12.11.2018. Ako predmet týchto zmlúv o postúpení pohľadávok bolo v zmluvách uvedené : „Postupca prehlasuje, že má voči dlžníkovi KOMUNÁLNA poisťovňa, a.s. pohľadávku vo výške 69,98 eur/64,26 eur. Táto suma predstavuje krátenú a nezaplatenú časť faktúry servisu č. 1482018/č. 1572018, ktorá bola vystavená za opravu motorového vozidla, ktoré bolo poškodené v dôsledku poistnej udalosti č. 8013736064/č. 8810375062. Predmetom tejto zmluvy je postúpenie nezaplatenej časti pohľadávky vo výške 69,98 eur s prísl./64,26 eur s prísl., čo predstavuje rozdiel medzi faktúrou servisu a poistným plnením už zaplateným dlžníkom (poisťovňou), z postupcu na postupníka za podmienok stanovených touto zmluvou.“.
26. Pokiaľ žalovaný namietal, že medzi poškodenými a žalobcom na základe zmlúv o postúpení pohľadávok došlo k postúpeniu „záväzkov“ poškodených, ktoré v zmysle faktúr predstavujú pohľadávky žalobcu, s týmto tvrdením sa odvolací súd nestotožňuje. Nemožno súhlasiť ani s tvrdením žalovaného, že by zmluvy o postúpení pohľadávok boli neplatné, resp. že by odporovali § 524 a nasl. Občianskeho zákonníka. Z obsahu oboch zmlúv o postúpení pohľadávok uzatvorených medzi žalobcom ako postupníkom a poškodenými ako postupcami vyplýva, že predmetom postúpenia bol priamy nárok poškodených na náhradu škody voči žalovanému podľa § 15 ods. 1 ZoPZP, na čo správne poukázal aj súd prvej inštancie. Bolo na rozhodnutí poškodených, či si právo na náhradu škody uplatnia buď u osoby, ktorá zodpovedá za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, alebo priamo u poisťovateľa škodcu (§ 15 ZoPZP), alebo u škodcu a jeho poisťovateľa súčasne. Vykonaným dokazovaním bolo preukázané a medzi stranami nebolo sporné, že poškodení si nárok na náhradu škody uplatnili priamo u žalovaného - poisťovateľa škodcu. Poškodení boli veriteľmi majúcimi pohľadávku voči poisťovni z titulu škodovej udalosti spočívajúcu v náhrade vzniknutej škody, ktorú následne zmluvami o postúpení pohľadávok postúpili na žalobcu. Odvolací súd poukazuje, že k otázke priameho nároku poškodeného na náhradu voči poisťovateľovi podľa § 15 ods. 1 ZoPZP konštatoval aj Najvyšší súd Slovenskej republiky v uznesení sp. zn. 3 Cdo 256/2012 zo dňa 17. októbra 2013, že „Poisťovateľ vykonávajúci povinné zmluvné poistenie má pri uplatnení nároku poškodeného na náhradu škody rovnaké právne postavenie ako osoba, ktorá škodu priamo spôsobila. Poškodený môže priamo od neho požadovať na súde alebo mimo neho náhradu škody. Právo poškodeného na uspokojenie jeho nároku na náhradu škody priamo proti poisťovateľovi (action directe), s ktorým škodca uzavrel poistnú zmluvu, je z tohto dôvodu najvyššou formou ochrany poškodeného.“.
27. Sumarizujúc závery uvedené v odseku 26. tohto rozsudku odvolací súd uzatvára, že poškodení boli veriteľmi majúcimi pohľadávky voči žalovanému z titulu škodových udalostí spočívajúce v náhrade vzniknutej škody, ktoré postúpili na žalobcu. Preto obrana žalovaného, že medzi poškodenými a žalobcom na základe zmlúv o postúpení pohľadávok došlo k postúpeniu „záväzkov“ poškodených, nie je dôvodná. Už momentom vzniku škody mali totiž poškodení pohľadávky voči žalovanému, ktoré platne postúpili na žalobcu, pričom pre platné postúpenie pohľadávok na žalobcu sa nevyžadovalo, aby poškodení uhradili náklady za opravu vozidiel.
28. Odvolací súd zároveň uvádza, že zo zmlúv o postúpení pohľadávok jednoznačne vyplýva vôľa postupcov postúpiť v zmluvách špecifikované pohľadávky na žalobcu ako postupníka. Súd prvej inštancie pri skúmaní platnosti zmlúv o postúpení pohľadávok správne vychádzal z princípu preferencie platnosti právnych úkonov, podľa ktorého právne úkony sa uskutočňujú s jednoznačným zámerom vyvolať riadne právne účinky a nik nerobí právny úkon s úmyslom, aby bol neplatný. V danom prípade boli postupované pohľadávky v zmluvách riadne špecifikované. Pohľadávky poškodených postúpené na žalobcu sa týkali tej časti sumy fakturovanej servisom (žalobcom) za opravu vozidiel, ktoré ostali žalovaným neuhradené a boli vyjadrené číselne a aj slovne. Z vyššie uvedených dôvodov nemožno súhlasiť so žalovaným, že predmetné zmluvy sú neplatnými právnymi úkonmi.
29. Podľa § 11 ods. 7 ZoPZP, poisťovateľ je povinný poskytnúť poistné plnenie do 15 dní po skončení prešetrovania potrebného na zistenie rozsahu povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie alebo po doručení právoplatného rozhodnutia súdu o výške náhrady škody poisťovateľovi, ak z toho rozhodnutia nevyplýva iná lehota na poskytnutie poistného plnenia. 30. Z ustanovenia § 11 ods. 7 ZoPZP, z ktorého súd prvej inštancie súd vychádzal pri právnom posúdení nároku žalobcu na úroky z omeškania vyplýva, že splatnosť poistného plnenia je stanovená lehotou do 15 dní po skončení prešetrovania potrebného na zistenie rozsahu povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie alebo v prípade, ak o nároku poškodeného rozhodoval súd, po doručení právoplatného rozhodnutia súdu o výške náhrady škody poisťovateľovi, ak z tohto rozhodnutia nevyplýva iná lehota na poskytnutie poistného plnenia a to - ako z dôvodovej správy k tomuto zákonu vyplýva - bez ohľadu na to, či poškodený žaloval poisťovateľa alebo poisteného (škodcu). Ak žalovaný tvrdil, že pre splatnosť nároku žalobcu je v danom prípade relevantné až doručenie právoplatného rozhodnutia o výške náhrady škody jemu ako poisťovateľovi, takýto výklad citovaného ustanovenia nie je správny. Pokiaľ žalovaný ako poisťovateľ oznámil v zákonnej lehote, že bude plniť len čiastočne, nezbavuje ho to povinnosti v prípade úspechu poškodených v súdnom konaní zaplatiť poškodeným (resp. ich právnemu nástupcovi) aj úroky z omeškania, lebo svoju povinnosť riadne prešetriť škodové udalosti a plniť v zákonnej lehote si neplnil. Najvyšší súd Slovenskej republiky v uznesení zo dňa 31. marca 2020 sp. zn. 4Cdo/88/2019 k omeškaniu dlžníka podľa § 11 ods. 7 ZoPZP uviedol, že „Zmyslom ustanovenia § 11 ods. 7 zákona č.
381/2001 Z.z. nie je, aby poškodený, ktorý ujmu vytrpel a ktorej odstránenia alebo zmiernenia sa domáha v rámci výkonu práva na súdnu ochranu, po tom, ako mu v súdnom konaní vedenom proti škodcovi a poisťovni bola táto ochrana poskytnutá a náhrada nemajetkovej ujmy priznaná, ešte osobitne zisťoval, v akom poradí bol vydaný rozsudok o výške tejto náhrady súdom doručovaný ostatným subjektom konania a či poisťovni (ktorá v tom istom konaní tiež vystupovala ako subjekt konania - či už ako procesná strana alebo ako intervenient) bol doručený ako poslednému subjektu konania (čím zároveň nadobudol právoplatnosť), alebo v prípade, že sa tak nestalo (t. j. že si ho prevzala skôr ako niektorý iný subjekt konania), aby potom sám iniciatívne tento rozsudok znovu doručoval poisťovni, pretože inak by nenastala splatnosť jemu prisúdeného nároku a poisťovni by napriek rozhodnutiu súdu nevznikla povinnosť mu vyplatiť poistné plnenie.“. Aj z uvedeného vyplýva, že uplynutím lehoty 15 dní po skončení vyšetrenia rozsahu povinnosti plniť, sa žalovaný dostal do omeškania splniť povinnosť riadne a včas. A pretože ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má žalobca právo od neho požadovať popri plnení aj úroky z omeškania (§ 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka). 31. Odvolací súd preto podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie v celom rozsahu, vrátane priznaných zákonných úrokov z omeškania ako vecne správny. Rovnako potvrdil výrok rozsudku súdu prvej inštancie o nároku na náhradu trov konania ako vecne správny. 32. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 C.s.p. v spojení s § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP tak, že žalobcovi, ktorý bol v tomto odvolacom konaní úspešný, priznal plnú náhradu trov odvolacieho konania, ktoré je povinný nahradiť neúspešný žalovaný. O výške trov tohto odvolacieho konania podľa § 262 ods. 2 CSP rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením. 33. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 posledná veta CSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa v ust. § 419 CSP.
Dovolanie možno podať v lehote dvoch mesiacov od doručenia tohto rozhodnutia odvolacieho súdu, na súde ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané, dovolanie môže podať aj intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP). Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy podľa § 427 ods. 1 CSP.
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom, dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom, okrem prípadov uvedených v § 429 ods. 2 CSP, ak má dovolateľ sám, alebo jeho zamestnanec alebo člen vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. Inak dovolací súd dovolanie odmietne podľa § 447 písm. c) CSP.
V dovolaní podľa § 428 CSP sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).