Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_15Er-2688-2016.pdf
PDF · 71.04 KB
Case nature
Area
Subarea
15Er/2688/2016
Uznesenie
Okresný súd Prievidza v exekučnej veci oprávneného: Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny, IČO: 30794536, Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny v Prievidzi, Šumperská 1, Prievidza, proti povinnému: M. K., nar. XX.X.XXXX, zomrela dňa XX.X.XXXX, naposledy bytom W. XXX/XX, S., pre vymoženie istiny vo výške 1 877,50 eura s prísl., o podnete súdneho exekútora na zastavenie exekúcie, takto
rozhodol:
I. Exekúciu vyhlasuje za n e p r í p u s t n ú a exekúciu z a s t a v u j e . II. Súdnemu exekútorovi JUDr. René Matuškovi, Exekútorský úrad Prievidza, so sídlom Mariánska 35, náhradu trov exekúcie n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
1. Oprávnený sa návrhom doručeným súdnemu exekútorovi dňa 18.10.2016 domáhal proti povinnému vykonania exekúcie pre vymoženie istiny vo výške 1 877,50 eura s prísl. na základe exekučného titulu, ktorým je právoplatné a vykonateľné rozhodnutie oprávneného č. PD1/OHNNVaŠSD/SOC/2016/7-0085 zo dňa 20.7.2016, ktorým bol povinný zaviazaný vrátiť preddavok na pomoc v hmotnej núdzi. Poverenie na vykonanie exekúcie bolo súdnemu exekútorovi JUDr. René Matuškovi dňa 11.11.2016. 2. Prostredníctvom súdneho exekútora bolo súdu doručené oznámenie oprávneného zo dňa 3.9.2019, že povinný zomrel dňa 25.6.2019 a v zmysle § 25 ods. 9 zákona č. 417/2013 Z.z. o pomoci v hmotnej núdzi nárok na vrátenie neprávom poskytnutej pomoci v hmotnej núdzi a neprávom poskytnutého osobitného príspevku alebo na vrátenie ich preplatku nie je predmetom dedičstva. S poukazom na uvedené skutočnosti oprávnený zastáva názor, že po úmrtí povinného v konaní predmetom ktorého bolo vymoženie preplatku na pomoci v hmotnej núdzi, nie je možné v exekúcii pokračovať a je daný dôvod exekúciu podľa § 57 ods. 1 písm. g/ Exekučného poriadku účinného do 31.3.2017 zastaviť. 3. Z dedičského spisu vedenom na tunajšom súde pod sp.zn. 11D/88/2019 má súd skutočne preukázané, že povinný zomrel dňa XX.X.XXXX. Dedičské konanie vedené na Okresnom súde Prievidza sa uznesením č.k. 11D/88/2019-50, Dnot/246/2019 zo dňa 27.7.2020 právoplatne skončilo. Dedičia uzavreli o vyporiadaní dedičstva dohodu, na základe ktorej predĺžené dedičstvo po povinnom nadobudol P. K., nar. XX.X.XXXX, W. XXX/XX, S.. Uvedený dedič vyhlásil, že je spôsobilí dediť a dedičstvo neodmieta. 4. Podľa § 243h ods. 1 Zák. č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti / ďalej len „Exekučný poriadok“/, ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017. 5. Podľa § 58 ods. 1 Zák. č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) účinného do 31.3.2017, exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu. 6. Podľa § 57 ods. 1 písm. g/ Exekučného poriadku účinného do 31.3.0217 exekúciu súd zastaví ak ju vyhlásil za neprípustnú, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať. 7. Podľa § 25 ods. 9 zákona č. 417/2013 Z.z. o pomoci v hmotnej núdzi nárok na vrátenie neprávom poskytnutej pomoci v hmotnej núdzi a neprávom poskytnutého osobitného príspevku alebo na vrátenie ich preplatku nie je predmetom dedičstva.
8. Povinný v tomto konaní zomrel a v zmysle § 470 zákona č. 40/1964 Z.z. Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“) nemohlo dôjsť k prechodu dlhov povinného na jeho dedičov, keďže predmetom exekúcie je pohľadávka, ktorú nie je možné uplatniť v dedičskom konaní po poručiteľovi. V tomto konaní teda nie je možné pokračovať v exekúcii voči dedičom povinného. Preto súd v zmysle vyššie citovaných ustanovení exekúciu vyhlásil za neprípustnú a zastavil. 9. Podľa § 161 ods. 1,2 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) ak tento zákon neustanovuje inak, súd kedykoľvek počas konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať a rozhodnúť (ďalej len "procesné podmienky"). Ak ide o nedostatok procesnej podmienky, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví. Medzi takéto podmienky konania patrí procesná subjektivita strán konania. Procesnú subjektivitu má ten, kto má spôsobilosť na práva a povinnosti; inak len ten, komu ju zákon priznáva (§ 61 CSP). Podľa § 7 ods. 2 Občianskeho zákonníka spôsobilosť fyzickej osoby mať práva a povinnosti smrťou zanikne. 10. Podaním návrhu na vykonanie exekúcie vzniklo súdnemu exekútorovi právo na náhradu trov exekúcie. 11. Podľa § 200 ods. 5 Exekučného poriadku účinného do 31.3.2017, ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie. 12. Podľa § 196 Exekučného poriadku účinného do 31.3.2017 za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, 17ba) zvyšuje sa jeho odmena o daň z pridanej hodnoty. 13. Podľa § 197 ods. 1 Exekučného poriadku účinného do 31.3.2017 náklady podľa § 196 uhrádza povinný. 14. Dedičia však v tomto konaní nevstúpili do žiadnych práv a povinností poručiteľa a preto ich nemožno zaviazať na úhradu trov exekúcie. 15. Ako bolo uvedené vyššie, v zásade platí, že náhradu trov potrebných pre účelné vymáhanie nároku v princípe znáša povinný. Z tejto zásady vyplýva výnimka, kedy je možné zaviazať oprávneného k náhrade trov a tá je upravená v § 203 ods. 1-3 Exekučného poriadku účinného do 31.3.2017. V tomto prípade však nemožno zaviazať na trovy exekúcie oprávneného, nakoľko nie sú splnené podmienky uvedené v § 203 ods. 1-3 Exekučného poriadku, aby ho súd zaviazal na náhradu trov exekúcie. Súd teda nemá koho zaviazať na úhradu trov exekúcie. 16. Uvedené preto vedie súd k záveru, že súdnemu exekútorovi v tejto výnimočnej situácii nie je možné priznať náhradu trov exekúcie. Exekútor ako nositeľ práva na náhradu trov exekúcie nie je v exekučnom konaní v postavení vykonávateľa verejnej moci, pričom je na výsledku exekúcie materiálne zainteresovaný. Svojim súhlasom stať sa súdnym exekútorom a vykonávať činnosť exekútora musí preto znášať aj s tým spojené riziko, že nie vo všetkých prípadoch dosiahne uspokojenie svojich zákonných nárokov /v časti trov/. 17. Otázkou nepriznania trov súdnemu exekútorovi sa vo viacerých rozhodnutiach zaoberal aj Ústavný súd SR /napr. IV. ÚS 27/08 zo dňa 24.1.2008, uznesenie č. II.ÚS 272/08 z 22.10. 2008, uznesenie I.ÚS 438/08 zo dňa 17.12.2008, uznesenie I.ÚS 256/08 z 7.8. 2008 a iné/, v ktorých opakovanie poukázal na to, že ak v konečnom dôsledku môže nastať stav, keď nebudú uspokojené všetky nároky exekútora pri výkone exekúcie, nemusí viesť tento stav k protiústavným dôsledkom. Toto riziko, ktoré nesie exekútor, je odôvodnené a do značnej miery kompenzované jeho v podstate monopolným postavením pri výkone exekúcie. Len nad rámec uvedeného súd udáva, že obdobné stanovisko zaujal aj Ústavný súd ČR vo svojich skorších rozhodnutiach , ako napr. uznesenie sp. Zn. II.ÚS 150/04, III. ÚS 283/06, IV.ÚS 180/06, III. ÚS 118/05, III. 158/05, II.ÚS 294/05 a iné/. 18. Súd v zmysle horeuvedeného trovy exekúcie súdnemu exekútorovi nepriznal. Považuje však za potrebné uviesť, že uvedená problematika nie je v praxi všeobecných súdov jednotná a ustálená.
Poučenie:
Proti výroku o zastavení exekúcie možno podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa doručenia uznesenia, prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Trenčíne, písomne, v troch vyhotoveniach. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Podľa § 127 ods. 1 Civilného sporového poriadku, ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie,
a) ktorému súdu je určené, b) kto ho robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje a e) podpis. Podľa § 127 ods. 2 Civilného sporového poriadku, ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania.
Proti výroku o trovách exekúcie odvolanie nie je prípustné (§ 355 ods. 2 CSP).