Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5Tos/12/2021

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z jeho predsedu JUDr. Evy Rešatkovej a sudcov JUDr. Mariána Mačuru a JUDr. Vladimíra Monoka na neverejnom zasadnutí konanom dňa 26.05.2021 v Prešove jednomyseľne takto

rozhodol:

Podľa z a m i e t a sťažnosť odsúdeného N. D. proti uzneseniu Okresného súdu Humenné sp. zn. zo dňa 05.05.2021.

odôvodnenie:

Okresný súd Humenné uznesením sp. zn. zo dňa 05.05.2021 podľa § 50 ods. 4 Tr. zákona vyslovil, že odsúdený N. D. sa v skúšobnej dobe neosvedčil a trest odňatia slobody v trvaní 15 mesiacov, výkon ktorého bol podmienečne odložený na skúšobnú dobu 18 mesiacov, uložený mu rozsudkom Okresného súdu Humenné, sp. zn. zo dňa 21.08.2018, právoplatný 27.08.2018, vykoná.

Podľa § 50 ods. 8 Tr. zákona, § 48 ods. 2 písm. a) Tr. zákona ho súd na výkon uloženého trestu odňatia slobody zaradil do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

Proti tomuto uzneseniu podal okamžite po jeho vyhlásení sťažnosť odsúdený N. D., pričom v písomne predložených dôvodoch sťažnosti uviedol, že má za to, že výroky uznesenia sú nesprávne.

Na základe takto riadne a včas podanej sťažnosti krajský súd v zmysle preskúmal správnosť výrokov napadnutého uznesenia, proti ktorým sťažovateľ podal sťažnosť, ako aj konanie predchádzajúce týmto výrokom napadnutého uznesenia, a zistil, že sťažnosť nie je dôvodná.

V rámci prieskumného konania sťažnostný súd v prvom rade posudzoval procesný postup konajúceho súdu, ktorý predchádzal vyhláseniu napadnutého uznesenia. Po zistení, že odsúdený mal možnosť sa vyjadriť k predmetu konania ako aj k vykonávaným dôkazom, taktiež mu bolo umožnené predniesť argumenty pre nenariadenie výkonu trestu odňatia slobody, čo využil, sťažnostný súd konštatuje, že konajúci súd dodržal predpísaný postup tohto vykonávacieho konania v súlade s ustan. až . Dôkazy, ktoré konajúci súd vykonal na verejnom zasadnutí, sú zákonným podkladom pre rozhodovanie vo veci, pretože pri ich vykonávaní boli dodržané predpísané pravidlá.

Následne sťažnostný súd podrobil prieskumu z hmotnoprávneho hľadiska namietaný výrok odsúdeným.

Konajúci súd vychádzal pri rozhodovaní z dôkaznej situácie, ktorú tvorili najmä listinné dôkazy. Z nich vyplynulo, že rozsudkom Okresného súdu Humenné sp. zn. zo dňa 21.08.2018 bol obvinený N. D. uznaný vinným z prečinu nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1. ods. 2 písm. b), e) Tr. zákona v jednočinnom súbehu s prečinom výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a), ods. 2 písm. d) Tr. zákona spáchaného formou spolupáchateľstva podľa § 20 Tr. zákona a bol mu uložený úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 15 mesiacov, výkon ktorého mu bol podmienečne odložený na skúšobnú

dobu 18 mesiacov. Trestný rozkaz nadobudol právoplatnosť 27.08.2018. Skúšobná doba začala plynúť dňa 28.08.2018, uplynula 28.02.2020.

V ďalšom konajúci súd vychádzal aj z obsahu pripojeného trestného spisu Okresného súdu Humenné sp. zn. z ktorého plynie, že odsúdený N. D. sa počas plynutia skúšobnej doby dopustil v mesiaci júl 2019 prečinu krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. f) Tr. zákona, keď v dňoch 07. 07. a 08. 07. 2019 využil nepozornosť B. A. a C. X. a odcudzil im zastrihávač vlasov ergo mobilný telefón, a to napriek tomu, že bol za obdobný čin spáchaný 06.06.2019 toho istého dňa postihnutý v blokovom konaní pokutou vo výške 30,- eur. Za uvedené mu bol trestným rozkazom z 08.11.2020, právoplatným 26.11.2020 uložený trest odňatia slobody v trvaní 3 mesiacov nepodmienečne.

Z prečítaného výpisu z centrálnej evidencie správnych deliktov a priestupkov plynie, že odsúdený sa v priebehu plynutia skúšobnej doby dopustil 10 priestupkov, z toho v 9 prípadoch išlo o priestupky proti majetku a v jednom prípade o priestupok proti občianskemu spolunažívaniu.

Vyššie uvedené zistenia, najmä že odsúdený N. D. sa v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia dopustil trestného činu proti majetku, vyhodnotil konajúci súd ako porušenie podmienok stanovených zákonom, keďže počas skúšobnej doby neviedol riadny život. Uvedený záver bol podkladom napadnutého rozhodnutia, že ods. N. D. podmienečne odložený trest vykoná, keďže ani hrozba výkonu podmienečne odloženého trestu odňatia slobody dostatočne neprinútila odsúdeného k riadnemu si plneniu svojich povinností.

Podľa § 50 ods. 4 Tr. zákona ak odsúdený viedol v skúšobnej dobe riadny život a riadne vykonal iné uložené sankcie a plnil uložené obmedzenia a povinnosti, súd vysloví, že sa osvedčil; inak nariadi nepodmienečný trest odňatia slobody, a to prípadne už v priebehu skúšobnej doby. Výnimočne môže súd vzhľadom na okolnosti prípadu ponechať podmienečné odsúdenie v platnosti, hoci odsúdený konaním spáchaným v skúšobnej dobe dal príčinu na nariadenie výkonu trestu, a súčasne môže a/ ustanoviť nad odsúdeným probačný dohľad, b/ primerane predĺžiť skúšobnú dobu, nie však viac ako o dva roky, pričom nesmie prekročiť hornú hranicu skúšobnej doby ustanovenej v odseku l, alebo c/ ustanoviť doteraz neuložené primerané obmedzenia alebo primerané povinnosti uvedené v § 51 ods. 3 a 4, smerujúce k tomu, aby viedol riadny život.

Podľa § 50 ods. 5 Tr. zákona ak súd do roka od uplynutia skúšobnej doby neurobil rozhodnutie podľa odseku 4 bez toho, že by odsúdený mal na tom vinu, má sa za to, že sa odsúdený osvedčil.

Podľa § 50 ods. 6 Tr. zákona sa má rovnako za to, že sa odsúdený osvedčil, ak súd do dvoch rokov od uplynutia skúšobnej doby neurobil rozhodnutie podľa odseku 4 bez toho, že by odsúdený mal na tom vinu v prípade, ak sa proti odsúdenému vedie v tejto lehote trestné stíhanie pre iný trestný čin spáchaný v skúšobnej dobe.

Za vedenie riadneho života možno považovať iba také správanie sa, ktoré preukazuje dodržiavanie spoločenských a právnych noriem, plnenie pracovných, rodinných a ďalších občianskych povinností.

Sťažnostný súd sa stotožnil so záverom konajúceho súdu, že počas skúšobnej doby sa odsúdený N. D. dopustil deviatich priestupkov proti majetku predovšetkým odcudzením tovaru v obchode v období od 27.10.2018 do 06.06.2019, v jednom prípade podvodne vylákal od maloletého 10,- eur dňa 12.01.2019, a jedného priestupku proti občianskemu spolunažívaniu, keď sa v decembri 2019 vyhrážal inému ujmou na zdraví. Vo všetkých prípadoch ide o úmyselné porušenie spoločenských noriem, pričom odsúdenému boli za uvedené priestupky uložené pokuty vo výške od 30,- eur a v jednom prípade 100,- eur.

Správne postupoval konajúci súd aj pri hodnotení odsúdenia, ak ho vzal za podklad záveru, že odsúdený neviedol riadny život počas skúšobnej doby podmienečného odsúdenia. Odsúdený totiž vedel, že mu plynie skúšobná doba, počas ktorej má viesť riadny život. Jeho protiprávne konanie v dňoch 07. - 08.07.2019 naplnilo znaky úmyselného prečinu proti majetku. Uvedené poukazuje na to, že odsúdený počas plynutia skúšobnej doby podmienečného odsúdenia nerešpektoval spoločenské normy a preto účel trestu sa hrozbou jeho výkonu obmedzením na osobnej slobode nedosiahol. Toto zistenie je tou konkrétnou skutočnosťou, ktorá odôvodňuje bez rozumných pochybností záver, že odsúdený N. D.

aj napriek hrozbe výkonu trestu odňatia slobody sa dopustil protiprávnej činnosti a teda zákonom vymedzené podmienky pre rozhodnutie o osvedčení sa nesplnil. Vzhľadom na uvedené sťažnostný súd považoval rozhodnutie konajúceho súdu za vecne správne a zákonu zodpovedajúce.

Zákonu zodpovedajúcim je aj výrok o určení spôsobu výkonu trestu odňatia slobody zaradením odsúdeného N. D. do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia. Odsúdený totiž v posledných desiatich rokoch nebol vo výkone trestu za úmyselný trestný čin, a splnil tak podmienky pre jeho zaradenie ustanovené v § 48 ods. 2 písm. a) Tr. zákona.

To boli podstatné dôvody, pre ktoré sťažnostný súd nevyhovel sťažnosti odsúdeného, pretože ju vyhodnotil ako nedôvodnú a postupom podľa ju zamietol. jednomyseľne

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.