Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_3T-57-2018.pdf
PDF · 77.72 KB
Case nature
Area
Subarea
3T/57/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Humenné samosudcom JUDr. Ivanom Daňom v trestnej veci obžalovaných W. D.M. P. N. D., pre prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. b), e) Tr. zákona v jednočinnom súbehu s prečinom výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a), ods. 2 písm. d) Trestného zákona formou spolupáchateľstva, o obžalobe prokurátora Okresnej prokuratúry Humenné sp.zn. 1Pv 485/17/7702 zo dňa 27.03.2018, podľa § 284 ods. 1 Trestného poriadku, na hlavnom pojednávaní konanom dňa 21.08.2018 takto
rozhodol:
Obžalovaní:
1. W. D., nar. XX.XX.XXXX M. S., trvale bytom S., t.č. bez prihlásenia bytom S., C. XX,
2. N. D., nar. XX.XX.XXXX M. S., trvale bytom S., F. XXXX/X, t.č. bez prihlásenia bytom S., C. XX ,
s ú v i n n í , ž e
dňa 22.10.2017 v čase okolo 17.00 hod. na ulici F. S. M. S., v blízkosti Základnej školy F. S. M. S., z doposiaľ presne nezistených príčin, najprv N. D. pristúpil k okoloidúcej R. H., do ktorej asi 3 až 4- krát strčil oboma rukami do hrude a počas toho jej hovoril, že jej otec ešte uvidí, že mu podpáli auto, že ju zabije, že nemá doma v noci ani spať, hneď na to k nim pristúpil aj W. D., ktorý jedenkrát strčil do R. H. a dvakrát ju kopol do pravého stehna, po čom sa jej vyhrážal slovami, že uvidí svoje, že ju zabijú, čím takto svojím konaním u R. H., o ktorej obaja vedeli, že je tehotná, vzbudili dôvodnú obavu o jej život a zdravie, pričom jej nespôsobili žiadne zranenia,
t e d a
spoločným konaním sa inému vyhrážali smrťou takým spôsobom, že to mohlo vzbudiť dôvodnú obavu, taký čin spáchali na chránenej osobe a verejne a na mieste verejnosti prístupnom sa dopustili výtržnosti tým, že napadli iného a taký čin spáchali na chránenej osobe,
č í m s p á c h a l i
spolupáchateľstvom podľa § 20 Tr. zák. prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. b/, e/ Tr. zák. s poukazom na ust. § 139 ods. 1 písm. b/ Tr. zák. v jednočinnom súbehu s prečinom výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a/, ods. 2 písm. d/ Tr. zák.
Za to sa
o d s u d z u j ú:
obž. W. D.
podľa § 360 ods. 2 Tr. zák. za použitia § 41 ods. 1, § 36 písm. j/, l/, § 37 písm. h/, § 38 ods. 2, 3 Tr. zák. na úhrnný trest odňatia slobody v trvaní 10 /desať/ mesiacov.
Podľa § 49 ods. 1 písm. a/ Tr. zák. sa mu výkon uloženého trestu podmienečne odkladá a podľa § 50 ods. 1 Tr. zák. sa mu určuje skúšobná doba v trvaní 15 /pätnásť/ mesiacov.
obž. N. D.
podľa § 360 ods. 2 Tr. zák. za použitia § 41 ods. 1, § 36 písm. d/, l/, § 37 písm. h/, m/, § 38 ods. 2 Tr. zák. na úhrnný trest odňatia slobody v trvaní 15 /pätnásť/ mesiacov.
Podľa § 49 ods. 1 písm. a/ Tr. zák. sa mu výkon uloženého trestu podmienečne odkladá a podľa § 50 ods. 1 Tr. zák. sa mu určuje skúšobná doba v trvaní 18 /osemnásť/ mesiacov.
odôvodnenie:
Dňa 02.05.2018 bola súdu doručená obžaloba prokurátora Okresnej prokuratúry Humenné sp. zn. 1Pv 485/17/7702 zo dňa 27.03.2018, ktorú podal na obvinených W. D. P. N. D. pre prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. b), e) Tr. zákona v jednočinnom súbehu s prečinom výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a), ods. 2 písm. d) Trestného zákona formou spolupáchateľstva.
Na nariadenom hlavnom pojednávaní po prednesení obžaloby samosudca poučil oboch obžalovaných o ich právach a povinnostiach, aj o ich práve urobiť niektoré z vyhlásení v zmysle § 257 ods. 1 a 2 Tr. por.; následne obaja obžalovaní uviedli, že poučeniu porozumeli a vyhlásili, že sa cítia byť vinnými zo spáchania skutku.
Keďže obžalovaní po zákonnom poučení vyhlásili, že sú vinní zo spáchania skutku, ktorý sa im kladie za vinu v obžalobe okresného prokurátora, súd pristúpil u nich k otázkam v zmysle § 333 ods. 3 Tr. por. písm. c/, d/, f/, g/, a h/, na čo obžalovaní postupne uviedli:
písm. c) - či rozumejú, čo tvorí podstatu skutku, ktorý sa im kladie za vinu, udávajú, že áno, rozumejú, čo je podstatou skutku, ktorý sa im kladie za vinu, písm. d) - či boli ako obvinení poučení o svojich právach, najmä o práve na obhajobu, či im bola daná možnosť na slobodnú voľbu obhajcu a či sa mohli s ním radiť o spôsobe obhajoby, uviedli, že áno, boli poučení o všetkých svojich právach a mohli sa radiť s obhajcom, písm. f) - či rozumejú právnej kvalifikácii skutku, udávajú, že áno, rozumejú právnej kvalifikácii trestného činu písm. g) - či boli oboznámení s trestnými sadzbami, ktoré zákon ustanovuje za trestný čin kladený im za vinu, udávajú, že áno, boli uzrozumení s trestnými sadzbami písm. h) - či sa dobrovoľne priznali a uznali vinu za spáchaný skutok, ktorý sa im kladie za vinu, udávajú, že áno, dobrovoľne sa priznali k skutku.
Súd dal v zmysle § 257 ods. 6 Tr. por. slovo prokurátorovi, aby zaujal stanovisko k vyhláseniam obžalovaných W. D.M. P. N. D.. Prokurátor uviedol, že navrhuje vyhlásenia obžalovaných prijať.
Na základe uvedeného súd podľa § 257 ods. 7 Tr. por. uznesením rozhodol, že prijíma vyhlásenia obidvoch obžalovaných, že sú vinní zo skutku, z ktorého sú obžalovaní. V zmysle § 257 ods. 8 Tr. por. súd považoval dokazovanie v rozsahu ohľadne viny obžalovaných za skončené a vykonal iba dokazovanie ohľadom trestu a náhrady škody.
Poškodená R. D. H. doručila súdu písomné podanie, v ktorom uviedla, že s obž. W. D. sú t.č. už manželia, vzťahy medzi nimi sú dobré, a doložila kópiu sobášneho listu, z ktorého je zrejmé uzatvorenie manželstva dňa 21.07.2018. Náhradu škody si neuplatnila, pretože jej žiadna nevznikla.
Prokurátor vzhľadom na vyhlásenie obžalovaných navrhol uznať vinu v zmysle obžaloby a čo sa týka trestu, navrhol uložiť obom obžalovaným úhrnné tresty v strede, resp. dolnej polovici trestnej sadzby, a ich výkon odložiť podmienečne na primeranú skúšobnú dobu. Čo sa týka škody, o tejto rozhodovať netreba, lebo uplatnená nebola.
Obžalovaný W. D. vyjadril ľútosť nad tým, čo sa všetko stalo, priznal vinu a do budúcnosti to už nebude tak, ako to bolo, nebudem sa už hádať s manželkou a dúfa, že do budúcnosti už bude mať dobrý život. Aj pri udelení práva posledného slova uviedol, že mu to je ľúto.
Aj obžalovaný N. D. v záverečnej reči uviedol, že sa cíti byť vinným a je mu ľúto, keď niečo spravil. Aj on pri udelení práva posledného slova ľutoval svojho skutku.
Podľa odpisov z registrov trestov bolo zistené, že obžalovaný W. D. nemá nijaký záznam v registri trestov, obžalovaný N. D. má tri záznamy v registri trestov, posledný z roku 2014, pričom vo všetkých prípadoch sa na neho hľadí, ako keby nebol odsúdený.
Obaja obvinení boli Mestom S. chrakterizovaní všeobecnými údajmi, pričom ani jeden doposiaľ nebol riešený v priestupkovom konaní komisiou verejného poriadku.
Pri určovaní druhu trestu a jeho výmery pre obžalovaných súd prihliadol najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti, na osobu páchateľov, ich pomery, ako aj možnosti ich nápravy. Súd u obžalovaného W. D. zistil prítomnosť dvoch poľahčujúcej okolnosti, a to, že viedol pred spáchaním trestného činu riadny život /§ 36 písm. j) Trestného zákona/, k spáchaniu trestného činu sa priznal a oľutoval ho /§ 36 písm. l) Trestného zákona/. Priťažovalo mu, že spáchal viac trestných činov /§ 37 písm. h) Trestného zákona/. Pre prevahu poľahčujúcich okolností súd u neho pristúpil k úprave trestnej sadzby zmysle ust. § 38 ods. 2, 3 Trestného zákona a znížil hornú hranicu zákonom ustanovenej trestnej sadzby o jednu tretinu. U obžalovaného N. D. bola preukázaná prítomnosť dvoch poľahčujúcich okolností, a to, že spáchal trestný čin vo veku blízkom veku mladistvých / § 36 písm. d) Trestného zákona /, a že sa k spáchaniu trestného činu priznal a oľutoval ho /§ 36 písm. l) Trestného zákona/. Aj priťažujúce okolnosti súd u neho zistil dve - spáchal viac trestných činov /§ 37 písm. h) Trestného zákona/ a bol už za trestný čin odsúdený /§ 37 písm. m) Trestného zákona/. Pri prísnejšie posudzovanom prečine nebezpečného vyhrážania podľa § 360 Trestného zákona je v zmysle ods. 2 pred úpravou podľa § 38 Trestného zákona trestná sadzba u trestu odňatia slobody šesť mesiacov až tri roky.
Po zhodnotení všetkých rozhodujúcich skutočností súd uzavrel, že obidvom spoluobžalovaným postačuje uloženie trestu odňatia slobody s podmienečným odkladom výkonu a primeranou skúšobnou dobou. Súd obžalovanému W. D.kému podľa § 41 ods. 1 Tr. zák. uložil podľa zásad na ukladanie úhrnného trestu trest odňatia slobody v trvaní 10 mesiacov, s podmienečným odkladom jeho výkonu a so skúšobnou dobou v trvaní 15 mesiacov, a obžalovanému N. D.É., ktorý už bol v minulosti súdne trestaný, tiež podľa§ 41 ods. 1 Tr. zák. uložil podľa zásad na ukladanie úhrnného trestu trest odňatia slobody v trvaní 15 mesiacov, s podmienečným odkladom jeho výkonu a so skúšobnou dobou v trvaní 18 mesiacov. Takto uložené tresty sú podľa názoru súdu pre obžalovaných potrebné, dostatočné, primerané, zodpovedajú záujmu spoločnosti na jej ochrane i na prevýchove páchateľov trestnej činnosti a zároveň sú nevyhnutné z pohľadu individuálnej i generálnej prevencie.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od dňa jeho oznámenia na Krajský súd v Prešove prostredníctvom tunajšieho súdu. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takej osoby, oznámením je až doručenie rozsudku. Rozsudok môže odvolaním napadnúť prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku, obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka, poškodený pre nesprávnosť výroku o náhrade škody, zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci. Osoba oprávnená podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môže ho napadnúť aj preto, že takýto výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba. Odvolanie môže podať, a to i proti vôli obžalovaného v jeho prospech, jeho zákonný zástupca, jeho obhajca a štátny orgán starostlivosti o mládež. Po vyhlásení rozsudku sa môže oprávnená osoba odvolania výslovne vzdať.