Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_4Sf-26-2024.pdf
PDF · 110.85 KB
Case nature
Area
Subarea
4Sf/26/2024
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Správny súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Renáty Smajdovej a členov JUDr. Radovana Turčíka a Mgr. Jany Fandákovej, LL.M., v právnej veci žalobcu: KESKO MOBILE s.r.o. v likvidácii, so sídlom Šafárikova 4, 048 01 Rožňava, IČO: 50 139 363, právne zastúpený: JUDr. Miroslav Katunský, advokát, so sídlom Floriánska 19, 040 01 Košice, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, o preskúmanie rozhodnutia žalovaného č. 101011206/2024 zo dňa 02.04.2024, takto
r o z h o d o l :
I. Žalobu z a m i e t a .
II. Žalovanému n e p r i z n á v a voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania.
o d ô v o d n e n i e :
I.
Administratívne konanie
/daň z pridanej hodnoty podľa pomôcok za zdaňovacie obdobie september 2021/
1. Správca dane začal u žalobcu daňovú kontrolu dane z pridanej hodnoty (DPH) za zdaňovacie obdobie september 2021 (aj januára 2021, júl 2021 a august 2021) dňa 27.07.2023 spísaním zápisnice o začatí daňovej kontroly postupom podľa § 46 ods. 3 zákona č. 563/2009 Z. z.
2. Z dôvodu, že žalobca nepredložením vyžiadaných dokladov, ani na opakované výzvy správcu mu neumožnil vykonanie daňovej kontroly, správca dane pristúpil k procesu určovania dane podľa pomôcok v zmysle § 48 ods. 1 písm. c) citovaného zákona a oznámením zo dňa 26.10.2023, doručeným žalobcovi dňa 27.10.2023 oznámil žalobcovi určovanie dane podľa pomôcok, čím daňová kontrola bola v zmysle § 46 ods. 9 písm. b) citovaného zákona ukončená dňa 27.10.2023 a určovanie dane podľa pomôcok sa začalo dňa 28.10.2023.
3. Určovanie dane podľa pomôcok bolo ukončené protokolom o určení dane zo dňa 07.11.2023, doručeným žalobcovi dňa 10.11.2023 spolu s výzvou na vyjadrenie. Po podaní vyjadrenia žalobcom a jeho prerokovaní, správca dane rozhodnutím č. 100163815/2024 zo dňa 16.01.2024 vyrubil žalobcovi rozdiel na DPH za zdaňovacie obdobie september 2021 vo výške 28.847,21 Eur určením dane podľa pomôcok, ktoré rozhodnutie bolo na odvolanie žalobcu potvrdené rozhodnutím Finančného riaditeľstva SR č. 101011206/2024 zo dňa 02.04.2024 (napadnuté rozhodnutie).
II.
Súdne konanie
4. Správnou žalobou elektronicky doručenou správnemu súdu dňa 31.05.2024 sa žalobca domáhal zrušenia rozhodnutia žalovaného č. 101011206/2024 zo dňa 02.04.2024 aj rozhodnutia správcu dane č. 100163815/2024 zo dňa 16.01.2024, vrátenia veci na ďalšie konanie a náhrady trov. Žalobca žalobné body (námietky) formuloval nasledovne:
- Namietal, že skutkový stav, ktorý vzal žalovaný za základ napadnutého rozhodnutia bol nedostačujúci na riadne posúdenie veci, následkom čoho je napadnuté rozhodnutie žalovaného vecne nesprávne, nezákonné a ukracujúce žalobcu na jeho právach a právom chránených záujmov.
- V ďalšom uviedol, že jednou z najvýznamnejších zásad daňovej kontroly a daňového konania je zásada voľného hodnotenia dôkazov a aby mohli daňové orgány uvedenú zásadu realizovať sú vybavené rozsiahlymi právomocami, preto ani povinnosť daňového subjektu preukázať tvrdené skutočnosti nezbavuje správcu dane zákonnej povinnosti riadne zistiť skutkový stav a pri svojom rozhodovaní vychádzať z objektívnych a spoľahlivých skutkových zistení (všetko s poukazom na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Sžf/7/2011 zo dňa 31.05.2011). Uviedol, že skutkový stav správca dane ako aj žalovaný musí zistiť presne, pravdivo a čo najúplnejšie, aby bolo možné hovoriť o spravodlivom procese a právna veta, že pritom správca dane nie je viazaný iba návrhmi daňových subjektov, dáva správcovi zákonné právo, ale i povinnosť podľa okolností prípadu a výsledkov vykonaného dokazovania voliť v rámci výkonu daňovej kontroly ďalšie možnosti uplatnenia dôkazných prostriedkov, až pokým sa nevylúči pochybnosť vo vzťahu k preukázanosti jednotlivých účtovných položiek rozhodných pre správne určenie dane.
- V nadväznosti na uvedené v súvislosti s určovaním dane podľa pomôcok v danej veci žalobca zdôraznil, že správca dane a žalovaný vychádzajú z im dostupných informácií týkajúcich sa jeho príjmov, avšak v zmysle § 48 ods. 5 daňového poriadku máju zohľadniť náklady ním vynaložené na poskytnutie zdaniteľných služieb a tovarov. Opačný postup je podľa žalobcu jednosmerný a arbitrárny, čím vedie k neudržateľnému záveru, že dosiahol príjmy z predaja tovaru, ktorý nikdy nekúpil a zo služieb, ktoré realizoval bez akýchkoľvek nákladov. Podľa žalobcu z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia je zrejmé, že žalovaný pri zisťovaní základu dane a určení dane nezistil žiadne skutočnosti, ktoré by mohol uplatniť ako výhodu pre žalobcu a na ktoré by mohol prihliadnuť, pričom žalobca má za to, že žalovaný postupoval v rozpore s platnou právnou úpravou, keď v rámci procesu preverovania okolností, z ktorých vyplývajú pre žalobcu výhody, nevychádzal zo všetkých objektívne dostupných podkladov a skutočnosti, že so žalobcom poskytovanými službami a tovarmi musia byť nerozdielne spojené aj výdavky, čo žalovaný nepreveroval vôbec. Žalobca tiež uviedol, že vzhľadom na podklady, ktorými disponuje správca dane i žalovaný za iné zdaňovacie obdobia, je žalovanému známe, že príjmy žalobcu pochádzajú predovšetkým z činnosti pre Slovak Telekom, pričom žalobca zamestnáva cca 70 zamestnancov, ktorým je povinný vyplácať mzdy.
5. Žalobca zotrval na dôvodnosti podanej žaloby a žalobných bodoch aj v podanej v replike zo dňa 20.09.2024, v ktorej zdôraznil, že si za zdaňovacie obdobie september 2021 uplatnil odpočet DPH, čo preukazujú aj kontrolné výkazy, ktoré predložil spolu s riadne podaným daňovým priznaním a žalovanému muselo byť zrejmé, že samotné faktúry žalobca nevie predložiť, pretože nimi nedisponuje, čo bolo v konečnom dôsledku i dôvodom pre určenie dane podľa pomôcok. Podľa žalobcu aj v prípade určenia dane podľa pomôcok by sa mali závery žalovaného čo najviac priblížiť k realite, je síce pravda, že za týmto účelom sa nevykonáva dokazovanie, ale zákon príkladmo vymenúva celý rad pomôcok, ktoré je možné za tým účelom použiť, t. j. zákon dáva žalovanému k dispozícii celú škálu pomôcok, ktorými sa žalovaný môže čo najviac priblížiť realite. Na túto širokú škálu pomôcok podľa žalobcu potom nadväzuje § 48 ods. 5 daňového poriadku, ktorý ukladá žalovanému prihliadať tiež na okolnosti zistené pomôckami, z ktorých vyplývajú výhody pre žalobcu, aj keď ním neboli uplatnené.
6. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe zo dňa 30.08.2024 zotrval na správnosti napadnutého rozhodnutia a žalobu navrhol zamietnuť a na uvedenom zotrval aj v podanej duplike zo dňa 06.11.2024.
7. Vo veci bolo nariadené pojednávanie na deň 25.08.2026, ktorého sa nezúčastnili žalobca a jeho právny zástupca, ktorí svoju neúčasť ospravedlnil a súhlasili s prejednaním a rozhodnutím veci bez ich prítomnosti. Žalovaný sa pojednávania nezúčastnil, svoju neprítomnosť ospravedlnil ústne na predchádzajúcom pojednávaní konanom za jeho účasti v daný deň pred senátom 4S a súhlasil s prejednaním a rozhodnutím veci bez jeho prítomnosti.
III.
Relevantná právna úprava
8. Správny súd poukazuje na základné ustanovenia vzťahujúcej sa právnej úpravy v zákone č. 563/2009 Z. z. o správe daní (ďalej len „daňový poriadok“):
- Podľa § 24 (Dokazovanie) ods. 1 daňového poriadku: Daňový subjekt preukazuje a) skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov, b) skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane pri správe daní, c) vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť.
- Podľa § 24 (Dokazovanie) ods. 2 daňového poriadku: Správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov.
- Podľa § 44 (Daňová kontrola) ods. 1 daňového poriadku: Daňovou kontrolou správca dane zisťuje alebo preveruje skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane alebo dodržiavanie ustanovení osobitných predpisov.1) Daňová kontrola sa vykonáva v rozsahu, ktorý je nevyhnutne potrebný na dosiahnutie jej účelu.
- Podľa § 45 ods. 2 písm. d) a e) daňového poriadku: Kontrolovaný daňový subjekt má vo vzťahu k zamestnancovi správcu dane tieto povinnosti: d)predkladať v priebehu daňovej kontroly záznamy, ktorých vedenie ukladá osobitný predpis, a iné doklady, ktoré preukazujú hospodárske operácie a účtovné prípady, vo forme požadovanej správcom dane, ak ich v tejto požadovanej forme vedie, vrátane evidencie a záznamov, ktorých vedenie bolo správcom dane uložené, a podávať k nim ústne alebo písomné vysvetlenia, e)predkladať v priebehu daňovej kontroly dôkazy preukazujúce jeho tvrdenia.
- Podľa § 46 ods. 3 daňového poriadku: Správca dane je oprávnený začať daňovú kontrolu aj bez oznámenia podľa odseku 1, ak to ustanovuje osobitný predpis,33) alebo ak o vykonanie daňovej kontroly požiadajú orgány činné v trestnom konaní alebo ak je dôvodné podozrenie, že účtovné alebo iné doklady budú pozmenené, znehodnotené alebo zničené. V týchto prípadoch v deň začatia daňovej kontroly zamestnanec správcu dane spíše zápisnicu o začatí daňovej kontroly; v zápisnici o začatí daňovej kontroly musí byť uvedený deň začatia daňovej kontroly, miesto vykonávania daňovej kontroly, predmet daňovej kontroly a kontrolované zdaňovacie obdobie alebo kontrolované účtovné obdobie.
- Podľa § 46 ods. 9 písm. b) daňového poriadku: Daňová kontrola je ukončená dňom doručenia oznámenia o určovaní dane podľa pomôcok podľa § 48 ods. 2
- Podľa § 48 ods. 1 daňového poriadku: Správca dane zistí základ dane a určí daň podľa pomôcok, ak daňový subjekt a)nepodá daňové priznanie ani na výzvu správcu dane, b)nesplní pri preukazovaní ním uvádzaných skutočností niektorú zo svojich zákonných povinností, v dôsledku čoho nemožno daň správne zistiť, alebo c)neumožní vykonať daňovú kontrolu; to neplatí, ak ide o daňovú kontrolu na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu alebo jeho časti alebo kontrolu oprávnenosti nároku na vrátenie dane zo sladených nealkoholických nápojov.
- Podľa § 48 ods. 2 daňového poriadku: Správca dane oznámi daňovému subjektu určovanie dane podľa pomôcok, ak nastanú skutočnosti uvedené v odseku 1, pričom dňom začatia určovania dane podľa pomôcok je deň po doručení oznámenia o určovaní dane podľa pomôcok. Určovanie dane podľa pomôcok vykoná správca dane, ktorý doručil daňovému subjektu oznámenie podľa prvej vety.
- Podľa § 48 ods. 3 daňového poriadku: Správca dane je pri určení dane oprávnený použiť pomôcky, ktoré má k dispozícii alebo ktoré si zaobstará bez súčinnosti s daňovým subjektom. Pomôckami môžu byť najmä listiny, daňové priznania, výpisy z verejných zoznamov, daňové spisy iných daňových subjektov, znalecké posudky, výpovede objasňujúce skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane, správy a
vyjadrenia iných správcov dane, štátnych orgánov a obcí, záujmových združení, výpisy z účtov vedených u poskytovateľov platobných služieb a vlastné poznatky správcu dane zo zdaňovania dotknutého daňového subjektu, alebo podobných daňových subjektov.
- Podľa § 48 ods. 4 daňového poriadku: Ak daňový subjekt v priebehu určenia dane správcom dane podľa pomôcok predloží účtovné doklady a iné doklady, správca dane ich môže využiť ako pomôcky. Na prevzatie a vrátenie zapožičaných dokladov sa primerane vzťahuje § 46 ods. 6 a 7.
- Podľa § 48 ods. 5 daňového poriadku: Pri určení dane podľa pomôcok je správca dane povinný prihliadnuť tiež na zistené okolnosti, z ktorých vyplývajú výhody pre daňový subjekt, aj keď ním neboli uplatnené.
- Podľa § 49 ods. 1, 2, 3 daňového poriadku: (1)Správca dane zašle daňovému subjektu protokol o určení dane podľa pomôcok, ktorého súčasťou je výzva na vyjadrenie. Na obsah tohto protokolu sa primerane vzťahuje § 47. Súčasťou protokolu o určení dane podľa pomôcok je aj súpis pomôcok, na základe ktorých správca dane určil daň. (2) Daňový subjekt je oprávnený písomne sa vyjadriť len k dodržaniu zákonných podmienok na použitie tohto spôsobu určenia dane a k dodržaniu postupu podľa § 48 ods. 5 najneskôr do 15 pracovných dní odo dňa doručenia protokolu o určení dane podľa pomôcok, ktorého súčasťou je výzva na vyjadrenie. Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť. (3) Určenie dane podľa pomôcok je ukončené dňom doručenia protokolu o určení dane podľa pomôcok podľa odseku 1.
- Podľa § 68 ods. 1 daňového poriadku: Ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak, vyrubovacie konanie začína nasledujúci deň po dni doručenia protokolu, ktorého súčasťou je výzva podľa § 46 ods. 8 a § 49 ods. 1 a končí dňom doručenia rozhodnutia daňovému subjektu; vyrubovacie konanie nezačne, ak sa výzva podľa § 46 ods. 8 nezasiela. Vyrubovacie konanie po doručení protokolu, ktorého súčasťou je výzva podľa § 46 ods. 8 vykoná a rozhodnutie vo vyrubovacom konaní vydá správca dane, ktorý začal daňovú kontrolu. Vyrubovacie konanie po doručení protokolu, ktorého súčasťou je výzva podľa § 49 ods. 1 vykoná a rozhodnutie vo vyrubovacom konaní vydá správca dane, ktorý doručil daňovému subjektu oznámenie podľa § 48 ods. 2. Ak daňovú kontrolu vykonalo finančné riaditeľstvo, vyrubovacie konanie vykoná a rozhodnutie vo vyrubovacom konaní vydá miestne príslušný správca dane. Ak je vec vrátená na ďalšie vyrubovacie konanie, vyrubovacie konanie vykoná a rozhodnutie vo vyrubovacom konaní vydá správca dane, ktorého rozhodnutie bolo zrušené.
IV.
Posúdenie veci správnym súdom
9. Správny súd v konaní o všeobecnej správnej žalobe (§ 177 a nasl. zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok /ďalej len „SSP“/) preskúmal napádané rozhodnutie, ako aj priebeh administratívneho konania, ktoré predchádzalo jeho vydaniu, všetko v medziach žalobných bodov (§ 134 ods. 1 a § 183 SSP), a po zistení, že žaloba bola podaná oprávnenou osobou (§ 178 ods. 1 SSP) v zákonom stanovenej lehote (§ 181 ods. 1 SSP), na pojednávaní konanom dňa 25.08.2026 dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná.
10. Predmetom prieskumu je rozhodnutie žalovaného zo dňa 02.04.2024, ktorým bolo potvrdené rozhodnutie správcu dane zo dňa 16.01.2024 o vyrubení rozdielu DPH za zdaňovacie obdobie september 2021, a to na základe určenia dane podľa pomôcok.
11. Z obsahu administratívneho spisu aj napadnutého rozhodnutia vyplýva, že dôvodom ukončenia daňovej kontroly a začatia konania o určenie dane (DPH) podľa pomôcok za označené zdaňovacie obdobie z dôvodu podľa § 48 ods. 1 písm. c) daňového poriadku (t. j. z dôvodu, že daňový subjekt neumožnil vykonať daňovú kontrolu) bola skutočnosť, že zo strany žalobcu ako kontrolovaného daňového subjektu nebola správcovi dane predložená žiadna účtovná dokumentácia (žiadne účtovné, daňové a iné doklady, záznamové povinnosti a tomto smere so správcom dane ani nespolupracoval).
12. Žalovaný samotné určenie dane podľa pomôcok odôvodnil vymedzením pomôcok, na základe ktorých daň určoval daň (daňové priznanie žalobcu k DPH za september 2021, kontrolný výkaz DPH žalobcu za september 2021, súhrnný výkaz k DPH žalobcu za august 2021 a výpis z obchodného registra žalobcu a uviedol, že z uvedených pomôcok nezistil žiadne skutočnosti, ktoré by mohol uplatniť ako
výhodu pre žalobcu a prihliadnuť na ňu v zmysle § 48 ods. 5 daňového poriadku. DPH za zdaňovacie obdobie september 2021 na základe uvedených pomôcok určil vo výške 29.200,63 Eur, a vzhľadom na žalobcom vykázanú vlastnú daňovú povinnosť v daňovom priznaní v sume 353,42 Eur, mu vyrubil rozdiel v sume 28.847,21 Eur, pričom žalobcom v daňovom priznaní odpočítanú daň z tovarov a služieb v sume 28.247,21 Eur pri určení dane podľa pomôcok nezistil.
13. Zo strany žalobcu neboli formulované žiadne námietky vo vzťahu k splneniu finančnými orgánmi vymedzenému dôvodu určenia DPH podľa pomôcok za kontrolované zdaňovacie obdobie september 2021, uvedené závery finančných orgánov preto netvorili predmet prieskumu správnym súdom z hľadiska zákonnosti napadnutého rozhodnutia.
14. Žalobcom formulované žalobné námietky smerujú k postupu žalovaného pri samotnom určení dane podľa pomôcok. Žalobca s poukazom na to, že žalovaný pri zisťovaní základu dane a určení dane nezistil žiadne skutočnosti, ktoré by mohol uplatniť ako výhodu pre žalobcu a na ktoré by mohol prihliadnuť, namietal, že žalovaný postupoval v rozpore s platnou právnou úpravou, keď v rámci procesu preverovania okolností, z ktorých vyplývajú pre žalobcu výhody nevychádzal zo všetkých objektívne dostupných podkladov a skutočnosti, že so žalobcom poskytovanými službami a tovarmi musia byť nerozdielne spojené aj výdavky, čo podľa žalobcu žalovaný nepreveroval vôbec. Uvedené namietal, ako to zdôraznil v replike, s poukazom na požiadavku, aby sa určenie dane podľa pomôcok čo najviac priblížilo realite a s poukazom na možnosť žalovaného aj bez vykonávania dokazovania za účelom naplnenia tejto požiadavky využiť celú škálu pomôcok príkladmo menovaných v zákone (§ 48 ods. 3 daňového poriadku), na ktorú nadväzuje povinnosť prihliadnuť tiež na pomôckami zistené okolnosti, z ktorých vyplývajú výhody pre daňový subjekt, aj keď ním neboli uplatnené (48 ods. 5 daňového poriadku).
15. V zmysle judikatórnych východísk je určenie dane podľa pomôcok vecou správneho uváženia správneho orgánu, ktorú správnu úvahu môže správny súd preskúmávať v zmysle zákonných limitov jej prieskumu. Správny súd vo vzťahu k týmto judikatórnym východiskám poukazuje najmä na závery kasačného súdu v rozhodnutí sp. zn. 8Sfk/5/2023 z 27.11.2024, v ktorom sa uvádza: „64.Z povahy určovania dane podľa pomôcok a nastavenia predmetnej právnej úpravy ide podľa názoru kasačného súdu nepochybne o postup, v rámci ktorého správca dane určuje daň podľa pomôcok v medziach svojej správnej úvahy, pričom táto úvaha sa vzťahuje tak na proces výberu pomôcok ako aj na samotné určenie výšky dane. Hoci daňový subjekt nie je oprávnený meritórne zasahovať do úvahy správcu dane (§ 49 ods. 2 a § 74 ods. 5 Daňového poriadku), táto správna úvaha sa môže stať predmetom súdneho prieskumu správneho súdu (§ 27 ods. 2 SSP). 65.Správny súd je tak oprávnený a povinný v intenciách § 27 ods. 2 SSP preskúmať správnu úvahu správcu dane, či už korigovanú alebo nekorigovanú sťažovateľom, z toho pohľadu, či boli dodržané jej zákonné limity a či je táto udržateľná z pohľadu vnútornej logiky, racionality a zrozumiteľnosti argumentácie orgánov verejnej správy. (...) Správny súd je tak oprávnený preskúmať logiku a racionalitu argumentácie správcu dane pri určovaní daňovej povinnosti aj v rámci určovania dane podľa pomôcok, pri určení okruhu pomôcok a záverov z nich vyvoditeľných v záujme vylúčenia svojvôle, zjavných chýb či šikanóznosti pri využití tohto osobitného, mimoriadneho (núdzového), avšak nie sankčného postupu. (...) 72.(...) proces určovania dane podľa pomôcok je procesom vlastného uváženia správcu dane, ktorý nie je spojený s riadnym dokazovaním. Je preto očakávateľné, že daňový subjekt, ktorý sa vlastným zavinením (nedostatkom súčinnosti) dostane do procesu určovania dane podľa pomôcok, bude vo vzťahu k sporným obchodom (bez možnosti aktívneho dokazovania) v horšej pozícii, ako v prípade umožnenia riadneho daňového konania. 73.Na druhej strane je však potrebné mať na pamäti, že proces určovania dane podľa pomôcok nie je sankčným procesom, jeho účelom nie je vyrubiť daňovému subjektu čo možno najvyššiu daňovú povinnosť bez akejkoľvek racionálnej úvahy, ale jeho zmyslom je určiť čo možno najobjektívnejšie pravdepodobnú daňovú povinnosť podľa správcovi dane dostupných pomôcok.“ Ako aj na závery kasačného súdu v rozhodnutí sp. zn. 2Sfk/52/2024 zo dňa 30.01.2026, v ktorom sa uvádza: „18.Napriek skutočnosti, že k určovaniu dane podľa pomôcok prichádza z dôvodov na strane daňového subjektu a správca dane má obmedzené možnosti na správne určenie dane, je správca dane aj v zmysle § 2 písm. a) daňového poriadku povinný určiť daň spôsobom, aby čo najviac zodpovedali realite. Uvedené vyplýva aj z § 48 ods. 5 daňového poriadku, podľa ktorého pri určení dane podľa pomôcok je správca dane povinný prihliadnuť na zistené okolnosti, z ktorých vyplývajú výhody pre daňový subjekt, aj keď ním neboli uplatnené.“
16. Správny súd tiež zdôrazňuje, že pri posudzovaní zákonnosti správnej úvahy žalovaného pri ustálení okruhu pomôcok a výhod z nich vyplývajúcich nemožno opomenúť, že pri určovaní dane z pridanej
hodnoty podľa pomôcok akékoľvek výhody pre daňový subjekt zistiteľné z pomôcok môžu mať základ len v existencii oprávnenia na odpočítanie dane na vstupe (teda dane za daňovým subjektom prijaté zdaniteľné plnenia od iného platiteľa dane) od dane na výstupe (teda od dane za daňových subjektom poskytnuté zdaniteľné plnenia). Formálnym predpokladom takého oprávnenia je existencia faktúry od iného platiteľa dane a materiálnym predpokladom je reálne prijatie plnenia od iného platiteľa dane a použitie takého plnenia na vlastné zdaniteľné plnenia, pričom preukázanie splnenia týchto zákonných predpokladov odpočtu je na daňovom subjekte a kontrola ich preukázanosti je podstatou daňovej kontroly.
17. Preto ak nemožnosť preverenia splnenia týchto predpokladov v rámci daňovej kontroly spočíva v konaní daňového subjektu, ktorý nepredložil účtovnú dokumentáciu, čím znemožnil vykonanie daňovej kontroly a naplnil dôvod pre určovanie dane podľa pomôcok, potom tomu musia byť primerané aj požiadavky kladené na žalovaného pri vyhľadávaní pomôcok. Keďže by bolo v rozpore s dôvodmi a účelom určovania dane z pridanej hodnoty podľa pomôcok, aby sa neprimeranými požiadavkami kladenými na správnu úvahu žalovaného pri vyhľadávaní a ustálení okruhu pomôcok svedčiacich o existencii oprávnenia daňového subjektu na odpočet dane na vstupe dostal daňový subjekt do výhodnejšej pozície pri určovaní dane podľa pomôcok ako pri znášaní dôkazného bremena na preukázanie existencie tohto oprávnenia. Osobitne v prípadoch pasívneho všeobecného namietania dostatočnosti správnej úvahy žalovaného pri ustálení okruhu pomôcok a výhod z nich vyplývajúcich bez označenia konkrétnych skutočností spôsobilých zákonnosť správneho uváženia spochybniť.
18. Vzhľadom na vyššie uvedené východiská prieskumu rozhodnutí o určení dane z pridanej hodnoty podľa pomôcok a s dôrazom na to, že rozsah prieskumu správnej úvahy žalovaného nie je neobmedzený, ale je limitovaný žalobcom formulovanými žalobnými námietkami, správny súd konštatuje, že v okolnostiach danej veci žalobcom všeobecne formulované námietky (a to, že žalovaný pri určovaní dane podľa pomôcok nevychádzal zo všetkých objektívne jemu dostupných podkladov a skutočnosti, že s poskytovanými službami a tovarmi musia byť nerozdielne spojené aj výdavky, nezohľadnil výhody z nich plynúce a daň neručil čo najviac reálne), nemohli byť spôsobilé spochybniť zákonnosť správnej úvahy žalovaného o ustálení okruhu pomôcok a výhod z nich vyplývajúcich ako jej dostatočnú odôvodnenosť.
19. Pokiaľ žalobca v konkrétnostiach uviedol len to, že vzhľadom na podklady, ktorými disponuje správca dane i žalovaný za iné zdaňovacie obdobia, je žalovanému známe, že príjmy žalobcu pochádzajú predovšetkým z činnosti pre Slovak Telekom, pričom žalobca zamestnáva cca 70 zamestnancov, ktorým je povinný vyplácať mzdy, resp. v replike zdôraznil, že si za zdaňovacie obdobie september 2021 uplatnil odpočet DPH, čo preukazujú aj kontrolné výkazy, ktoré predložil spolu s riadne podaným daňovým priznaním, podľa správneho súdu z takto formulovanej žalobnej argumentácie nemožno ustáliť vecnú súvislosť s ustálením okruhu pomôcok a výhod z nich plynúcich vo vzťahu k dani z pridanej hodnoty na vstupe (teda vo vzťahu k odpočtu dane) za dotknuté zdaňovacie obdobie september 2021.
20. V tejto súvislosti je potrebné zdôrazniť, že samotné dosahovanie príjmov a teda vznik daňovej povinnosti z dane na výstupe nemôže predstavovať zistenie k ustáleniu existencie práva na odpočítanie dane na vstupe (z prijatých zdaniteľných plnení) len z dôvodu, že s dosahovanými príjmami musia byť nerozdielne spojené aj výdavky.
21. Zároveň ani kontrolné výkazy a daňové priznanie, ktoré predstavovali v danej veci pomôcku (na základe ktorej bola určená daň na výstupe), vo všeobecnosti neprestavujú pomôcku pre zistenie výhod v zmysle § 48 ods. 5 daňového poriadku pre odpočítanie dane na vstupe, bez existencie iných pomôcok svedčiacich o oprávnenosti takého odpočtu. V opačnom prípade by sa opomínal samotný účel určovania dane z pridanej hodnoty podľa pomôcok, ako aj vlastná podstata zákonom stanovených podmienok práva na odpočítania dane na vstupe. Keďže neumožnenie vykonania daňovej kontroly nepredložením účtovnej dokumentácie pri súčasnom podaní daňového priznania a predložení kontrolných výkazov by bez ďalšieho viedli k výhodnejšiemu postaveniu daňového subjektu ako pri znášaní dôkazného bremena na preukázanie formálnych aj materiálnych podmienok odpočtu.
Záver a rozhodnutie o trovách konania
22. Z vyššie uvedených dôvodov správny súd žalobu v celom rozsahu podľa § 190 SSP zamietol ako nedôvodnú. (výrok I)
23. O trovách konania rozhodol správny súd podľa § 168 SSP, a pretože žalobca nemal v konaní ani len čiastočný úspech a keďže v konaní úspešnému žalovanému nevznikli žiadne odôvodnené trovy, ktoré by bolo možné od žalobcu spravodlivo požadovať, správny súd mu nárok na ich náhradu voči žalobcovi nepriznal. (výrok II)
24. Rozsudok bol prijatý v senáte pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú možno podať v lehote jedného mesiaca od jeho doručenia na Správny súd v Košiciach. (§ 443 ods. 1 v spojení s § 145 ods. 2 SSP, v znení účinnom od 01.07.2023)
Zmeškanie lehoty na podanie kasačnej sťažnosti nemožno odpustiť. (§ 443 ods. 5 SSP)
Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas. (§ 56 SSP)
Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak a/ má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b/ ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 1 písm. c/ a d/, c/ je žalovaným Centrum právnej pomoci. (§ 449 ods. 1, 2 SSP)
V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP (ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka konania) uviesť a/ označenie napadnutého rozhodnutia, b/ údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c/ opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d/ návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). (§ 445 ods. 1 SSP)
Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. (§ 445 ods. 2 SSP)
Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a/ na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c/ účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d/ v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e/ vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd, f/ nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g/ rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h/sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i/ nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo
j/ podanie bolo nezákonne odmietnuté. (§ 440 ods. 1 SSP)
Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v § 440 ods. 1 písm. g/ až i/ Správneho súdneho poriadku sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred správnym súdom. (§ 440 ods. 2 SSP)