Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_6Ssk-76-2026.pdf
PDF · 119.83 KB
Case nature
Area
Subarea
6Ssk/76/2026
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Violy Takáčovej, PhD., LL.M. a členov senátu JUDr. Michala Matulníka, PhD. a JUDr. Martina Tisa, v právnej veci žalobcu: G. I., nar. XX. G. XXXX, bytom B. č. XXX, zastúpeného advokátom JUDr. Mariánom Ďurinom, Sibírska č. 4, Bratislava, proti žalovanej: Sociálna poisťovňa, ústredie, so sídlom Ul. 29. augusta č. 8-10, 813 63 Bratislava, IČO: 30 807 484, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovanej č. XXX XXX XXXX X zo dňa 12. júna 2023, v konaní o kasačnej sťažnosti žalovanej proti rozsudku Správneho súdu v Bratislave zo dňa 21. mája 2026, č. k. 16Sas/3/2023-58, t a k t o
r o z h o d o l :
I. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky rozsudok Správneho súdu v Bratislave č. k. 16Sas/3/2023-58 zo dňa 21. mája 2026 m e n í tak, že žalobu z a m i e t a.
II. Účastníkom nárok na náhradu trov správneho a kasačného konania n e p r i z n á v a.
o d ô v o d n e n i e :
I. Priebeh správneho súdneho konania
1. Správny súd v Bratislave (ďalej aj „správny súd“) rozsudkom sp. zn. 16Sas/3/2023-58 zo dňa 21. mája 2026 (ďalej aj „napadnutý rozsudok“) postupom podľa § 191 ods. 1 písm. d) zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej aj „SSP“) zrušil rozhodnutie žalovanej č. XXX XXX XXXX X z 12. júna 2023 a vec jej vrátil na ďalšie konanie. O náhrade trov konania rozhodol podľa § 175 ods. 1 a s poukazom na § 167 SSP tak, že žalobcovi, ktorý mal úspech v konaní, priznal právo na ich náhradu v plnom rozsahu. 2. Žalovaná preskúmavaným rozhodnutím podľa § 218 ods. 2 zák. č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení (ďalej len „zákon č. 461/2003 Z. z.“) odvolanie G. I. ako účastníka konania, podané proti rozhodnutiu Sociálnej poisťovne, ústredie č. XXX XXX XXXX X. zo dňa 29. marca 2023 vo veci starobného dôchodku zamietla v celom rozsahu a potvrdila rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie, ktorým podľa § 194 ods. 1 písm. e) zák. č. 461/2003 Z. z. v znení zákona č. 125/2022 Z. z. zastavila konanie o žiadosti zo dňa 26. augusta 2013 o určenie sumy starobného dôchodku so započítaním náhrady za stratu na zárobku po skončení pracovnej neschopnosti vyplatenej v období po 31. decembri 1992. Sociálna poisťovňa, ústredie dôvodila tým, že v danej veci už bolo právoplatne rozhodnuté prvostupňovým orgánom Sociálnou poisťovňou dňa 11. januára 2003, č. XXX XXX XXXX X (právoplatným dňa 05. júla 2013). Vzhľadom na povahu veci ust. § 194 ods. 1 písm. e) zák. č. 461/2003 Z. z. v znení zák. č. 125/2022 Z. z. ukladá Sociálnej poisťovni povinnosť konanie zastaviť z dôvodu prekážky právoplatne rozhodnutej veci. 3. Správny súd preskúmal správnou žalobou napadnuté rozhodnutie podľa § 194 ods. 1 písm. e) zák. č. 461/2003 Z. z. a v režime stanovenom SSP, po splnení zákonných podmienok podľa § 137 ods. 4
SSP bez nariadenia pojednávania dospel k záveru o nepreskúmateľnosti napadnutého rozhodnutia z dôvodu jeho nedostatočného odôvodnenia. 4. Správny súd po oboznámení sa s preskúmavaným rozhodnutím žalovanej a dôvodmi uvedenými v správnej žalobe úvodom konštatoval, že argumentácia žalobcu je obsahovo rozmanitá a značne rozsiahla. Týka sa nesprávneho právneho posúdenia otázky, či sa náhrada za stratu na zárobku považuje za príjem zo zahraničia, ktorý vnútroštátne predpisy neumožňujú hodnotiť na účely výpočtu sumy starobného dôchodku, na účely prieskumu napadnutého rozhodnutia, ktorým bolo konanie o jeho žiadosti z 26. augusta 2013 zastavené. Teda sa jedná o procesné rozhodnutie, ktorým sa končí konanie bez toho, aby došlo k vecnému prieskumu odôvodnenosti žiadosti práve s ohľadom na ním namietané nesprávne právne posúdenie vyššie uvedenej otázky, je absolútne neupotrebiteľná. Inými slovami správny súd povedal, že keďže sa jedná o procesné rozhodnutie, ktorým sa konanie končí (pre vydanie ktorého zákon č. 461/2003 Z. z. vymedzuje presne dané podmienky), v záujme úspešnosti námietok mal žalobca primárne smerovať svoju argumentáciu na ich nesplnenie, čo však neurobil. Správny súd by preto mal po správnosti žalobu ako nedôvodnú zamietnuť, avšak v konaní o správnej žalobe v sociálnych veciach nie je v zmysle § 134 ods. 2 písm. d) resp. § 203 ods. 2 SSP viazaný žalobnými bodmi a napadnuté rozhodnutie môže preskúmať aj nad ich rámec, a teda spravidla vo väčšom rozsahu, ako vymienil žalobca. Zároveň však platí, že nie je povinný za žalobcu vyhľadávať akékoľvek dôvody nezákonnosti napadnutého rozhodnutia, ale iba také, ktoré vyplývajú z rozhodovacej praxe správnych súdov, prípadne sa jedná o tak závažnú vadu, akou je nepreskúmateľnosť napadnutého rozhodnutia, na ktorú by mal správny súd prihliadať ex offo. 5. Správny súd v bodoch 18 a 19 poukázal na rozhodovaciu prax kasačného súdu, predovšetkým na rozsudok NSS SR sp. zn. 7Ssk/4/2024 z 28. mája 2024, podľa záverov ktorého v dávkových veciach sociálneho poistenia absentuje prekážka rei iudicatae, resp. rei administratae. Ustanovenie § 112 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. celkom jasne nevylučuje (ba dokonca predpokladá) vydanie nového rozhodnutia, ak sa zistí, že sa dávka priznala nesprávne. Takéto rozhodnutie pritom nie je viazané na predloženie nových dôkazov zo strany žiadateľa (porov. rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 9Sk/12/2019). Na základe tohto ustanovenia tak môže poistenec opakovane žiadať žalovanú o znovuposúdenie (prepočítanie) už priznanej dávky, a to aj bez toho, aby sa medzičasom zmenili pomery, ktoré sú pre ňu rozhodujúce. Takejto žiadosti by neprekážalo ani to, že poistenec proti skoršiemu rozhodnutiu nepodal odvolanie, ani sa nedomáhal jeho preskúmania na súde (porov. rozsudok kasačného súdu sp. zn. 7Ssk/139/2022). Vychádzajúc z uvedeného právneho názoru nemožno konštatovať, že by určité dávkové konanie podľa zákona č. 461/2003 Z. z. nemohlo byť právoplatne skončené, avšak táto skutočnosť sama o sebe nebráni poistencovi, a teda netvorí prekážku, aby sa opätovne obrátil na sociálnu poisťovňu, hoci s totožnou žiadosťou týkajúcou sa tejto dávky, napríklad práve o prepočítanie sumy už skôr priznaného starobného dôchodku. Sociálna poisťovňa teda nemôže bez ďalšieho, a iba s odkazom na právoplatnosť skoršieho rozhodnutia vydaného v dávkovom konaní, novoiniciované konanie zastaviť postupom podľa § 194 ods. 1 písm. e) zákona č. 461/2003 Z. z. pre prekážku res iudicata. 6. Správny súd tak s poukazom na právny názor vyslovený v rozsudku NSS SR sp. zn. 6Ssk/11/2024 z 25. marca 2025, podľa ktorého rozhodujúcim je splnenie podmienky, že vo veci nenastala podstatnejšia zmena skutkového stavu konštatoval, že hoci je pre postup podľa § 194 ods. 1 písm. e) zákona č. 461/2003 Z. z. smerodajné právoplatné rozhodnutie vo veci, na to, aby mohla žalovaná konanie o totožnej novej veci zastaviť, musí dôsledne osvedčiť, že skutkový stav sa podstatne nezmenil. Uviedol, že o prekážku už raz právoplatne rozhodnutej veci by nešlo v prípade, že by nastala podstatná zmena skutkových okolností, resp. ak by vo veci nastali nové faktické skutočnosti, ktoré odôvodňujú rozhodovanie vo veci (napr. výsluhovému dôchodcovi bol priznaný výsluhový dôchodok na základe faktických podmienok X, ale medzičasom vznikli podmienky Y, ktoré odôvodňujú, aby správny orgán rozhodol o nároku na predmetnú dávku). Ďalším dôvodom pre meritórne rozhodnutie vo veci bez toho, aby išlo o „res iudicata“, by bola zmena právnej úpravy alebo podstatná zmena právneho názoru v rozhodovacej činnosti súdov z dôvodu neustále sa vyvíjajúcej judikatúry. V takomto prípade by bolo na mieste opätovné posúdenie hmotnoprávnej otázky správnosti posúdenia vzniku nároku na výsluhový dôchodok žalobcu a následne rozhodnutie o ňom. V tejto súvislosti kasačný súd podporne poukázal na svoje skoršie rozhodnutie v obdobnej veci, a to na rozsudok sp. zn. 6Ssk/36/2023, prípadne na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 9Sžso/77/2016. Iba v prípade náležitého osvedčenia, že nedošlo ku podstatnej zmene skutkových okolností, ktoré by podmieňovali postup podľa § 112 zákona č. 461/2003 Z. z., môže žalovaná konštatovať, že sú kumulatívne splnené podmienky pre zastavenie konania. Iba takýmto postupom zachová plnú aplikovateľnosť ustanovenia § 112 zákona č. 461/2003 Z. z. a neodníme poistencovi možnosť domôcť sa dávky v správnej výške a vyplácanej od správneho
dátumu vzniku nároku a práva na jej výplatu, k čomu môže dospieť iba náležitým preverením existujúcich skutkových okolností a následným ustálením, že skutkový stav sa podstatne nezmenil. 7. Správny súd preskúmaním zákonnosti postupu a rozhodnutia žalovanej dospel k záveru, že v danej veci generálny riaditeľ žalovanej síce v napadnutom rozhodnutí odkazuje na právoplatne skončené konanie o žiadosti žalobcu o určenie novej sumy starobného dôchodku započítaním straty na zárobku vyplatenej po 31. decembri 1992, a to rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X. z 11. januára 2013, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 5. júla 2013, pričom osvedčil totožnosť predmetu konania, ako aj účastníkov konania. Z napadnutého rozhodnutia však nevyplýva, že by skutočne prešetril splnenie druhej podmienky, a to, že skutkový stav sa podstatne nezmenil. Tento nedostatok sa síce (márne) snaží napraviť vo vyjadrení ku správnej žalobe, avšak opäť iba vágnym konštatovaním, že skutkový stav sa nezmenil. Obyčajné konštatovanie nemôže nahradiť náležité odôvodnenie (ktoré samozrejme môže byť stručné), či žalovaná túto podmienku vôbec preverovala, akým spôsobom a napokon, ako ju ustálila. V zmysle vyššie uvedených záverov kasačného súdu v rozsudku sp. zn. 6Ssk/11/2024 z 26. marca 2025 je potrebné preverovať tak prípadnú zmenu skutkového stavu, ako aj eventuálny posun v rozhodovacej praxi (keďže od posledného rozhodnutia uplynulo viac ako 10 rokov) a až následne, v prípade negatívnych zistení, pristúpiť ku zastaveniu konania. V dôsledku uvedeného, pre nepreskúmateľnosť napadnutého rozhodnutia z dôvodu nedostatočného odôvodnenia, správny súd napadnuté rozhodnutie postupom podľa § 191 ods. 1 písm. d) zrušil a vec vrátil žalovanej na ďalšie konanie, v ktorom riadne a zrozumiteľne odôvodnení splnenie, resp. nesplnenie podmienky vymedzenej v § 194 ods. 1 písm. e) zákona č. 461/2003 Z. z., a teda, že skutkový stav sa podstatne nezmenil, pričom vychádzajúc z uvedených zistení následne zváži, či je možné postupovať podľa citovaného ustanovenia alebo naopak je dôvod na postup podľa § 112 zákona č. 461/2003 Z. z.
II. Kasačná sťažnosť a vyjadrenie ku kasačnej sťažnosti
8. Proti napadnutému rozsudku podala žalovaná v zákonnej lehote kasačnú sťažnosť. 9. Namietala, že správny súd rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 440 ods. 1 pís. g/ SSP). 10. V úvode kasačnej sťažnosti poukázala na správnu žalobu, ktorá je obsahovo totožná s odvolacími námietkami. Žalobca opakovane žiadal, aby mu bola určená nová suma starobného dôchodku so započítaním straty na zárobku, vyplácanej spoločnosťou Skanska a.s. so sídlom v Prahe, v období od 01. januára 1993 do 22. februára 2008, v celkovej sume 65 749,76 eur s tým, že počnúc dňom 01. januára 1993 treba považovať túto sumu za príjem zo zahraničia. Žalobca v rámci opisu skutkových tvrdení uvedených v žalobnom návrhu opakovane namietal, že postupom žalovanej došlo k porušeniu jeho ľudských práv a bol diskriminovaný. Z uvedených dôvodov žiadal, aby správny súd obidve rozhodnutia správneho orgánu zrušil a vrátil žalovanej na ďalšie konanie. Žalobca v dôvodoch žaloby tiež namietal, že namiesto vykonania svedomitého dokazovania žalovaná konanie o jeho žiadosti zastavila, pričom žalobca už 10 rokov nedostal adekvátny vyšší dôchodok, hoci všetky potrebné doklady predložil a jeho dôchodok je o 2/3 nižší ako očakával. Žalobca je presvedčený, že žalovaná musí do osobného vymeriavacieho základu na účely určenia sumy starobného dôchodku zarátať aj stratu na zárobku vyplácanú od 01. januára 1993 do 22. augusta 2008. V duplike žalobca zopakoval celú argumentáciu, opakovane uvádzal, že rozhodnutiami správneho orgánu sa cíti byť diskriminovaný, polemizoval o kompetencii súdov, ktoré sa podľa jeho názoru priamo podieľajú na riadení štátu nielen svojou rozhodovacou činnosťou, ale aj kontrolou výkonnej a zákonodarnej moci. 11. Žalovaná sa nestotožnila s právnym posúdením a odôvodnením rozhodnutia správneho súdu a nepovažuje skutkový stav, na základe ktorého bolo v danej veci rozhodnuté, za správne právne posúdený. Preskúmaním spisového materiálu bolo zistené, že rozsudkom Krajského súdu v Bratislave č. k. 6Sd/79/2008-96 zo dňa 07. októbra 2011 boli zrušené rozhodnutia žalovanej, ústredie č. XXX XXX XXXX X zo dňa 07. apríla 2008 o priznaní starobného dôchodku 21. júna 2011 a 13. júla 2011 z dôvodu, že podľa právneho záveru krajského súdu bolo potrebné postupovať v danej veci v súlade s príslušnými ustanoveniami Rady (EHS) č. 1408/71; uvedený rozsudok bol realizovaný rozhodnutím žalovanej, ústredie č. XXX XXX XXXX X zo dňa 17. februára 2012, ktoré bolo zrušené rozsudkom Krajského súdu v Nitre č.k. 23Sd/143/2012-37 zo dňa 29. októbra 2012 ako nedostatočne odôvodnené. Tento rozsudok bol realizovaný rozhodnutím žalovanej, ústredie č. XXX XXX XXXX X zo dňa 11. januára 2013, právoplatným dňa 05. júla 2013. V danej veci bolo ďalej preukázané, že žalobca určovacou žalobou zo dňa 26. augusta 2013 opakovanej žiadal o prepočet starobného dôchodku a žiadal na účely určenia sumy starobného dôchodku započítať do vymeriavacieho základu stratu na zárobku po skončení pracovnej neschopnosti, vyplatenú spoločnosťou SKANSKA a.s. so sídlom v Prahe za obdobie od 01.
januára 1993 do 22. augusta 2008. Okresný súd Bratislava I rozsudkom č. k. 15C/165/2013-191 dňa 27. novembra 2014 žalobu zamietol. Tento rozsudok na základe odvolania Krajský súd v Bratislave uznesením č. k. 14C/126/2015-216 zo dňa 25. júna 2019 zrušil a vec vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie z dôvodu, že nemá právomoc o veci rozhodnúť, ale má vec postúpiť na rozhodnutie príslušnému orgánu. Okresný súd Bratislava I tak dňa 11. mája 2020 po právoplatnosti uznesenia o zastavení konania vec postúpil žalovanej na rozhodnutie. Sociálna poisťovňa, ústredie rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 29. marca 2023 podľa § 194 ods. 1 písm. e) zák. č. 461/2003 Z.z. v znení zákona č. 125/2022 Z.z. zastavila konanie o žiadosti žalobcu zo dňa 26. augusta 2023 o určenie sumy starobného dôchodku so započítaním náhrady za stratu na zárobku po skončení pracovnej neschopnosti vyplatenej v období po 31. decembri 1992 z dôvodu prekážky právoplatne rozhodnutej veci. Nakoľko vo veci určenia sumy starobného dôchodku bolo prvostupňovým orgánom žalovanej právoplatne rozhodnuté, a zároveň sa podstatne nezmenil skutkový stav veci, odvolací orgán sa stotožnil s postupom prvostupňového orgánu žalovanej aj s poukazom na rozhodnutie a právny názor NS SR vyslovený v rozsudku sp. zn. 4Sžso/3/2014. Sťažovateľka tak tvrdila, že správny súd svoje rozhodnutie nesprávne oprel o právny názor vyslovený v rozsudkoch NSS SR, vo veciach úrazovej renty poistenca vo väzbe na mieru poklesu schopnosti vykonávať doterajšiu činnosť zamestnanca sp. zn. 7Ssk/139/2022 a 9Sk/12/2019, ktoré sa týkajú inej situácie ako je vec žalobcu. 12. Žalovaná tiež uviedla, že je potrebné rozlišovať medzi vznikom nároku na dávku, zmenou v nároku na dávku a zmenou sumy dávky. Zákon č. 461/2003 Z. z., v § 112 ods. 2 stanovuje, že dávku možno priznať alebo zvýšiť najviac tri roky spätne odo dňa zistenia, že sa priznala alebo vyplávala v nižšej sume ako patrí. Účastník konania, ktorému je dávka vyplácaná, môže kedykoľvek požiadať o prepočítanie tejto dávky, a to aj vtedy, keď o tejto dávke už bolo rozhodnuté právoplatným rozhodnutím príslušného orgánu. O tento právny názor oprel správny súd svoje rozhodnutie. 13. Žalovaná v kasačnej sťažnosti zdôraznila, že v podaní účastníka konania je potrebné posúdiť, či uvádza nové tvrdenia a čo sa snaží podaním dosiahnuť a je potrebné zistiť, či žiada to isté, o čom už bolo právoplatne rozhodnuté a či sa od skoršieho rozhodnutia nevyskytli nové okolnosti, naznačujúce zmenu skutkového stavu. Dospela k názoru, že žalobca neuviedol a ani nepredložil žiadne nové skutočnosti, na základe ktorého by bolo možné opätovne rozhodnúť o sume jeho starobného dôchodku v súlade s § 112 zák. č. 461/2003 Z.z., ako uviedol správny súd vo svojom rozsudku. Žalobca nepreukázal, že by nastala zmena skutkového stavu a ani neuviedol žiadnu novú relevantnú skutkovú okolnosť. Opakovane žiadal o započítanie straty na zárobku, vyplatenej po 31. decembri 1992 zahraničným zamestnávateľom po skončení pracovnej neschopnosti, žiadal o určenie novej sumy starobného dôchodku a namietal diskrimináciu bez bližšie uvedených dôvodov a skutkovej špecifikácie. 14. Z vyššie uvedených dôvodov navrhla, aby kasačný súd napadnutý rozsudok správneho súdu zmenil tak, že žalobu zamietne a žalobcovi nepriznal náhradu trov konania. 15. Kasačná sťažnosť bola doručená žalobcovi dňa 21. júla 2026. Žalobca vo vyjadrení ku kasačnej sťažnosti poukázal na rozsudky NSS SR sp. zn. 7Ssk/4/2024, 7Ssk/139/2022, 9Sk/12/2019 a 6Ssk/11/2024, z ktorých jednoznačne vyplýva, že poistenec môže kedykoľvek požiadať o opätovné posúdenie alebo prepočet už priznanej dávky. Sociálna poisťovňa preto nemôže konanie zastaviť len s poukazom na existenciu skoršieho právoplatného rozhodnutia bez toho, aby riadne preskúmala, či nedošlo k zmene skutkového alebo právneho stavu, prípadne k vývoju judikatúry. Ďalej uviedol, že žalovaná v kasačnej sťažnosti opätovne iba deklaruje, že skutkový stav sa nezmenil. Takéto tvrdenie nemôže nahradiť riadne odôvodnenie správneho rozhodnutia. Preto sa stotožnil s právnym názorom správneho súdu, ktorý v bode 22 rozsudku uviedol, že správny orgán musí vysvetliť, z akých dôvodov dospel k záveru o nezmenenom skutkovom a právnom stave. Navrhol kasačnú sťažnosť žalovanej zamietnuť a žalobcovi priznať náhradu trov kasačného konania v plnom rozsahu. 16. Vyjadrenie ku kasačnej sťažnosti bolo doručené žalovanej na vedomie dňa 29. júla 2026.
III. Aplikovaná právna úprava a posúdenie veci kasačným súdom
17. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší správny súd“) ako súd kasačný (§ 11 písm. g/ SSP) preskúmal napadnutý rozsudok správneho súdu postupom bez nariadenia pojednávania podľa § 455 SSP a dospel k záveru, že rozhodnutie správneho súdu je potrebné zmeniť a správnu žalobu zamietnuť (§ 462 ods. 3 SSP). 18. Podľa čl. 1 ods. 1 veta prvá Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) Slovenská republika je zvrchovaný, demokratický a právny štát. 19. Podľa čl. 2 ods. 2 ústavy štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon.
20. Podľa čl. 152 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky výklad a uplatňovanie ústavných zákonov, zákonov a ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov musí byť v súlade s touto ústavou. 21. Základom interpretácie a aplikácie čl. 1 ods. 1 ústavy je zabezpečenie materiálneho a nie formálneho právneho štátu. Základnou premisou materiálneho právneho štátu sa prezentuje všeobecná záväznosť práva pre všetkých. To znamená, že štátne orgány, orgány územnej samosprávy, právnické osoby s právomocou rozhodovania o právach a povinnostiach, ako aj každý jednotlivec musí konať tak, ako určuje právny poriadok. Z citovanej právnej úpravy ústavy vyplýva, že výklad a uplatňovanie všeobecne záväzných právnych predpisov musí byť v súlade s ústavou. Pozitivistický právny prístup k aplikácii zákonov je preto v činnosti štátnych orgánov modifikovaný ústavne konformným výkladom, ktorý v závislosti od ústavou chránených hodnôt pôsobí reštriktívne alebo extenzívne na dikciu zákonných pojmov. Obsah zákonnej právnej normy nemôže byť interpretovaný izolovane, mimo zmyslu a účelu zákona, cieľa právnej regulácie, ktorý zákon sleduje. Požiadavka na ústavne konformnú aplikáciu a výklad zákona je podmienkou zákonnosti rozhodnutia ako individuálneho správneho aktu. 22. V danej súvislosti kasačný súd dáva tiež do pozornosti rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. III. ÚS 341/07, v ktorom ústavný súd uvádza: „Ústavný súd SR už v rámci svojej rozhodovacej činnosti konštatoval, že nevyhnutnou súčasťou rozhodovacej činnosti súdov zahŕňajúcej aplikáciu abstraktných právnych noriem na konkrétne okolnosti individuálnych prípadov je zisťovanie obsahu a zmyslu právnej normy uplatňovaním jednotlivých metód právneho výkladu. Ide vždy o metodologický postup, v rámci ktorého nemá žiadna z výkladových metód absolútnu prednosť, pričom jednotlivé uplatnené metódy by sa mali navzájom dopĺňať a viesť k zrozumiteľnému a racionálne zdôvodnenému vysvetleniu textu právneho predpisu. Pri výklade a aplikácii ustanovení právnych predpisov je nepochybne treba vychádzať najprv z ich doslovného znenia. Súd však nie je doslovným znením zákonného ustanovenia viazaný absolútne. Môže, ba dokonca sa musí od neho (od doslovného znenia právneho textu) odchýliť v prípade, keď to zo závažných dôvodov vyžaduje účel zákona, systematická súvislosť alebo požiadavka ústavne súladného výkladu zákonov a ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov (čl. 152 ods. 4 ústavy). Samozrejme, že sa v takýchto prípadoch musí zároveň vyvarovať svojvôle (arbitrárnosti) a svoju interpretáciu právnej normy musí založiť na racionálnej argumentácii. V prípadoch nejasnosti alebo nezrozumiteľnosti znenia ustanovenia právneho predpisu (umožňujúceho napr. viac verzií interpretácie) alebo v prípade rozporu tohto znenia so zmyslom a účelom príslušného ustanovenia, o ktorého jednoznačnosti niet pochybnosti, možno uprednostniť výklad e ratione legis pred doslovným gramatickým (jazykovým) výkladom. Viazanosť štátnych orgánov zákonom v zmysle čl. 2 ods. 2 ústavy totiž neznamená výlučnú a bezpodmienečnú nevyhnutnosť doslovného gramatického výkladu aplikovaných zákonných ustanovení. Ustanovenie čl. 2 ods. 2 ústavy nepredstavuje iba viazanosť štátnych orgánov textom, ale aj zmyslom a účelom zákona“. 23. Predmetom kasačného konania v danej veci bol rozsudok správneho súdu, ktorým zrušil rozhodnutie žalovanej č. XXX XXX XXXX X z 12. júna 2023 postupom podľa § 191 ods. 1 písm. d) SSP a vec jej vrátil na ďalšie konanie, v ktorom riadne a zrozumiteľne odôvodní splnenie, resp. nesplnenie podmienky vymedzenej v § 194 ods. 1 písm. e) zák. č. 461/2003 Z. z., a teda, že skutkový stav sa podstatne nezmenil. Ďalej žalovaná má zvážiť, či je možné postupovať podľa § 194 ods. 1 písm. e) zák. č. 461/2003 Z.z. alebo naopak podľa § 112 zákona. 24. V procese posudzovania zákonnosti napadnutého rozsudku správneho súdu kasačný súd vychádzal zo skutkových zistení vyplývajúcich zo spisového materiálu správneho súdu, súčasť ktorého tvoril administratívny spis žalovaného správneho orgánu, na ktoré poukázal už správny súd v odôvodnení napadnutého rozsudku, z ktorých dôvodov ich najvyšší správny súd neopakuje a súčasne na ne poukazuje. 25. Kasačný súd v prvom rade poznamenáva, že podľa § 134 ods. 2 SSP, Správny súd v Bratislave nebol v konaní o správnej žalobe žalobcu zastúpeného advokátom viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak ide o veci podľa § 6 ods. 2 písm. c), ak je žalobcom fyzická osoba. Uvedené ustanovenia SSP vytvárali Správnemu súdu v Bratislave dostatočne široký priestor, aby pojednávanú vec mohol rozhodnúť objektívne a spravodlivo, v celej svojej šírke a komplexnosti, a to tak, aby jeho rozhodnutie bolo súdržné a kompaktné s realitou a podložené vyčerpávajúcim dokazovaním najmä za podmienky, že správny súd mal k rozhodnutiu o správnej žalobe k dispozícii kompletný administratívny spis žalobcu. Kasačný súd sa pred rozhodnutím o kasačnej sťažnosti s obsahom tohto administratívneho spisu oboznámil. 26. K rozhodnutiu o kasačnej sťažnosti bolo podľa názoru kasačného súdu potrebné a nevyhnutné sa podrobne oboznámiť so skoršími rozhodnutiami vo veci priznania starobného dôchodku na základe žiadosti z 22. februára 2008. Žalobcovi bol tak starobný dôchodok priznaný od 22. februára 2008 v sume 13.688 Sk po tom, čo bol vypočítaný jednak podľa predpisov účinných do 31. decembra 2003 podľa zákona č. 100/1988 Zb. (8.083 Sk), ako aj podľa zákona č. 461/2003 Z. z. v znení neskorších
predpisov (13 688 Sk). Rozhodnutie, ktorým bol žalobcovi priznaný starobný dôchodok, bol zrušený rozsudkom Krajského súdu v Bratislave č. k. 6Sd/79/2008-96 zo dňa 07. októbra 2011 po tom, čo krajský súd vyslovil právny názor, že pri posudzovaní straty na zárobku žalobcovi, ktorá mu bola vyplatená v rokoch 1984 - 1996, je potrebné vychádzať z platných právnych predpisov, t. j. postupovať v súlade s príslušnými ustanoveniami Rady EHS č. 1408/71. Podľa potvrdenia firmy SKANSKA a.s. Praha zo dňa 14. apríla 2011 bola žalobcovi vyplatená strata na zárobku, po skončení práceneschopnosti za roky 1984 - 1996 pri posudzovaní nároku na starobný dôchodok a jeho výšky bol v súlade s čl. 94 ods. 2 a 47 ods. 1 písm. c) Nariadenia Rady EHS započítané sumy vyplatené na strate na zárobku na výpočet priemerného mesačného zárobku len do 31. decembra 1992. V období po 31. decembri 1992 sa táto strata na zárobku považuje za príjem zo zahraničia. Vnútroštátne predpisy neumožňujú hodnotiť tento príjem, ktorý vypláca zahraničný zamestnávateľ, a to ani vtedy, ak ide o mzdu, odmenu alebo iný príjem, ktorý sa považuje za hrubý zárobok. Preto nie je možné tento príjem poskytovaný zamestnávateľom zo zahraničia započítavať ako hrubý zárobok po 31. decembri 1992. 27. Žalobca svojimi podaniami od roku 2013 žiada preskúmať rozhodnutia s odôvodnením, že postup Sociálnej poisťovne považuje za nespravodlivý, ktorý ho diskriminuje ako občana a je poškodený na svojich právach. Žiada, aby jeho príjem od bývalého zamestnávateľa bol považovaný za príjem z pracovného pomeru, ako hrubý zárobok, aby ho započítali do vymeriavacieho základu aj po roku 1992. 28. Kasačný súd po dôkladnom oboznámení sa s obsahom spisov považuje v danej veci za potrebné poukázať na odôvodnenie rozhodnutia Krajského súdu v Nitre sp. zn. 23Sd/32/2013 zo dňa 13. mája 2013, ktorý konštatoval, že správny orgán doplnil odôvodnenie napadnutého rozhodnutia, z ktorého jednoznačne vyplýva, akými ustanoveniami sa riadil pri výpočte starobného dôchodku a jasne aj zdôvodnil, prečo nie je možné považovať náhradu za stratu na zárobku po 31. decembri 1992, ktorá bola poskytovaná zamestnávateľom ČR, za hrubý zárobok. Táto strata na zárobku sa po 31. decembri 1992 považuje za príjem zo zahraničia. Pretože žalobca v zákonom stanovenej lehote nevyužil možnosť podania odvolania, rozsudok Krajského súdu v Nitre nadobudol právoplatnosť dňom 05. júla 2013. V danej veci tak už bolo právoplatne rozhodnuté rozhodnutím prvostupňového orgánu žalovanej č. XXX XXX XXXX X zo dňa 11. januára 2013, právoplatným dňa 05. júla 2013. 29. Kasačný súd sa podrobne oboznámil aj s návrhmi a podaniami žalobcu (i) napr. z 18. apríla 2011, kde poukazuje na prehľad hrubej mzdy, hrubého príjmu, zrážok a čistého príjmu za odpracované roky 1970-1992 u zamestnávateľa IPS PRAHA, neskôr SKANSKA V (v poznámke je uvedené, že od roku 1989 menovaný pracoval ako „hlídač“, kde je vidieť zásadný rozdiel v dosiahnutom čistom príjme; dovtedy pracoval ako bagrista s oveľa vyšším príjmom). (ii) V návrhu spísanom dňa 18. apríla 2011 na preskúmanie rozhodnutia Sociálnej poisťovne č. XXX XXX XXXX X zo dňa 11. januára 2013 cituje ust. § 82 a § 293ar ods. 1 zák. č. 461/2003 Z. z., uvádza, že dňom 01. júna 1992 bol uznaný za invalidného dôchodcu podľa § 37 zák. č. 100/1988 Zb. a že mu bol dňom 30. augusta 1993 priznaný invalidný čiastočný úrazový dôchodok. Poukazuje na nečinnosť Sociálnej poisťovne. Dňa 25. januára 2013 podal trestné oznámenie na Okresnej prokuratúre Bratislava I na neznámeho páchateľa z dôvodu podozrenia zo spáchania trestných činov marenia úradného rozhodnutia, marenia spravodlivosti a zneužívanie právomoci verejného činiteľa. Po tom, čo Krajský súd v Bratislave a Krajský súd v Nitre sa dôsledne vysporiadali s celou prednesenou právnou argumentáciou, ktorá mala posúdiť rozhodný význam, postupom Sociálnej poisťovne bol diskriminovaný voči ostatným spoluobčanom a poškodený na svojich právach. V časti IV. potvrdil, že po tom, ako bol od 01. júna 1992 čiastočne invalidným, mu zamestnávateľ vždy doplácal rozdiel v dosahovanom mesačnom príjme. (iii) V návrhu spísanom dňa 01. februára 2023 na preskúmanie rozhodnutia č. XXX XXX XXXX X z 11. januára 2013 opakovane citoval zákonné ustanovenia a argumentáciu ako v podaní spísanom dňa 18. apríla 2011, ktorú v bode V. rozšíril o informáciu, podľa ktorej mu bola od 11. januára 1984 do 31. decembra 1992 vyplatená náhrada na strate na zárobku podľa § 195 zák. č. 65/1965 Zb. bývalým zamestnávateľom SKANSKA a.s Praha 4 - Chodov. 30. Vychádzajúc z uvedeného najvyšší správny súd v kasačnom konaní pri prieskume zákonnosti napadnutého rozsudku správneho súdu zameral svoju pozornosť zásadným námietkam žalovanej, ktorými namietala, že správny súd napadnutým rozsudkom rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci podľa § 440 ods. 1 písm. g) SSP. 31. Podľa čl. 47 ods. 1 písm. c) nariadenia Rady (EHS) č. 1408/71 na výpočet teoretických a pomerných výšok dávok sa vzťahujú tieto pravidlá, kde sa podľa legislatívy členského štátu dávky počítajú na základe priemerných zárobkov, priemerného príspevku, priemerného zvýšenia alebo vzťahu, ktorý existoval počas dôb poistenia, medzi žiadateľovými nezdanenými zárobkami a priemernými nezdanenými zárobkami všetkých poistených osôb okrem učňov, takéto priemerné údaje alebo pomery určí príslušná inštitúcia toho štátu výlučne na základe dôb poistenia dosiahnutých podľa legislatívy
uvedeného štátu alebo len na základe nezdanených zárobkov, ktoré daná osoba poberala len počas týchto dôb. 32. Zo skutkových zistení v prejednávanej veci vyplýva, že Krajský súd v Bratislave rozsudkom č.k. 6Sd/79/2008-96 zo dňa 07. októbra 2011 vyslovil právny názor, že pri posudzovaní straty na zárobku, ktorá bola žalobcovi vyplatená v rokoch 1984 až 1996, je potrebné vychádzať z platných právnych predpisov, t.j. postupovať v súlade s príslušnými ustanoveniami nariadenia Rady (EHS) č. 1408/71. V súlade s takto vysloveným právnym názorom Sociálna poisťovňa, ústredie, ako aj žalovaná postupovali, keď vydali rozhodnutie o priznaní starobného dôchodku. Z ich odôvodnení vyplýva, že v období od 01. januára 1984 do 31. decembra 1992 bola žalobcovi vyplatená náhrada na strate na zárobku podľa § 195 zák. č. 65/1965 Zb. v znení neskorších predpisov bývalým zamestnávateľom SKANSKA a.s. Praha 4 - Chodov. V období po 31. decembri 1992 sa táto strata na zárobku považuje za príjem zo zahraničia. Takýto právny názor bol vyslovený v rozsudku Krajského súdu v Nitre č. k. 23Sd/143/2012-37 zo dňa 29. októbra 2012. 33. Napriek tomu, že žalobca zastúpený advokátom JUDr. Mariánom Ďurinom doručil Sociálnej poisťovni, ústredie a tiež súdom niekoľko rozsiahlych podaní, v ktorých sa s postupom prvostupňového orgánu, ako aj žalovanej nestotožnil, v žiadnom z nich neuviedol takú argumentáciu, resp. nevyslovil taký právny názor, podľa ktorého by vnútroštátne predpisy umožnili hodnotiť príjem (mzda, hrubý zárobok alebo iný príjem), ktorý vypláca zahraničný zamestnávateľ poistencovi. 34. V danej súvislosti kasačný súd dáva do pozornosti rozhodnutie Najvyššieho súdu SR publikované v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky pod č. R 103/2011, v zmysle ktorého je neúčelné a nehospodárne formálne zopakovanie konania, ak pre účastníka vo vzťahu k skutkovej stránke veci nepredstavuje reálnu možnosť dosiahnuť rozhodnutie v jeho prospech a za takýchto okolností platí, že nie každé porušenie procesného predpisu má za následok porušenie práv účastníka konania. 35. Kasačný súd tak nemohol prisvedčiť argumentácii správneho súdu, ktorou namietal nedostatočné odôvodnenie napadnutého preskúmavaného rozhodnutia. Vychádzajúc z vyššie uvedeného kasačný súd po vykonaní prieskumu rozsudku správneho súdu napadnutého kasačnou sťažnosťou dospel k záveru, že správny súd v danej veci v procese súdneho prieskumu zákonnosti napadnutého rozhodnutia žalovaného správneho orgánu náležite nepostupoval v súlade s procesnými pravidlami zákonodarcom nastolenými v tretej hlave tretej časti Správneho súdneho poriadku a v odôvodnení rozsudku, napadnutého kasačnou sťažnosťou, sa správny súd náležite neoboznámil s obsahom spisov, nevysporiadal sa s námietkami žalobcu uvedenými v jeho žalobe, keď ich vyhodnotil stručným spôsobom a následne postupom podľa § 191 ods. 1 písm. d) SSP zrušil rozhodnutie žalovanej č. XXX XXX XXXX X z 12. júna 2023 a vec jej vrátil na ďalšie konanie. Kasačný súd z dôvodu, že sa opakujúcimi sťažnostnými námietkami žalobcu už vysporiadal Krajský súd v Nitre v rozhodnutí č.k. 23Sd/143/2012-37 zo dňa 29. októbra 2012 a na tieto závery poukazuje a neopakuje ich, považoval rozhodnutie žalovanej č. XXX XXX XXXX X z 12. júna 2023 za súladné so zákonom. 36. Z vyššie uvedených dôvodov najvyšší správny súd rozsudok správneho súdu zmenil tak, že správnu žalobu postupom podľa § 462 ods. 3 SSP zamietol. 37. Kasačný súd rozhodol o trovách konania tak, že žalobcovi, ktorý v tomto konaní úspech nemal, ich náhradu nepriznal (§ 467 ods. 1 SSP v spojení s § 167 ods. 1 SSP) a žalovanému ich nepriznal, keďže nebola splnená podmienka výnimočnosti (§ 467 ods. 1 SSP v spojení s § 168 veta druhá SSP). 38. Toto rozhodnutie prijal najvyšší správny súd v senáte pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 veta prvá SSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.