Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

56Csp/37/2026

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Mestský súd Košice sudkyňou JUDr. Zuzanou Sinčákovou v spore žalobcu: A. B., nar. X.X.XXXX, bytom C. X, XXX XX D., zast. Advokátskou kanceláriou SOWA s.r.o., so sídlom Námestie 1. mája 9, 811 06 Bratislava proti žalovanému: Ryanair Designated Activity Company, IČO: 104547, so sídlom Airside Business Park, Swords, Co. Dublin, Írsko, zast. alianciaadvokátov ak, s.r.o., so sídlom Vlčkova 8/A, 811 05 Bratislava o zaplatenie 250,-eur s príslušenstvom

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 250,-eur s úrokom z omeškania vo výške 7,15 % ročne zo sumy 250,-eur od 1.3.2026 do zaplatenia, všetko v lehote do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

II. Žalovaný je povinný nahradiť žalobcovi trovy konania v rozsahu 100% s tým, že o výške trov rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

1. Návrhom na vydanie európskeho platobného rozkazu sa žalobca domáhal proti žalovanému zaplatenia sumy 250,-eur s príslušenstvom. Nárok odôvodnil tým, že dňa 3.8.2025 bol cestujúcim letu č. E. 2378 z D. F., A. G. H. F., H., s dĺžkou letu 678,50 km, vykonaným žalovaným. Let meškal viac ako 3 hodiny, v dôsledku čoho žalobcovi vznikol nárok na peňažnú náhradu v zmysle Nariadenia EÚ č. 261/2004 a ustálenej judikatúry Súdneho dvora EÚ. V prípade podania odporu proti európskemu platobnému rozkazu žiadal žalobca pokračovať v konaní v súlade s pravidlami európskeho konania vo veciach s nízkou hodnotou sporu. K návrhu žalobca pripojil scan palubného lístka, potvrdenie o meškaní letu a predžalobnú výzvu.

2. Proti vydanému európskemu platobnému rozkazu podal žalovaný odpor.

3. Súd v konaní následne postupoval v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007, ktorým sa ustanovuje európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu (ďalej ako „Nariadenie“). Žalovaný vo vyjadrení zo dňa 18.5.2026 namietal aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu poukazujúc na to, že žalobca podpísal dňa 5.8.2025 zmluvu o postúpení pohľadávky (Assignment form), ktorou nárok na kompenzáciu postúpil na spoločnosť AirHelp Germany GmbH. Žalovaný tiež tvrdil existenciu mimoriadnych okolností v zmysle bodu 14 a 15 odôvodnenia a čl. 5 ods. 3 Nariadenia č. 261/2004. Žalovaný popísal letovú rotáciu lietadla (reg. značka 9H-LOW) dňa 3.8.2025 a argumentoval, že k meškaniu letu žalobcu došlo z dôvodu kumulácie nepredvídateľných udalostí, konkrétne z dôvodu reštrikcií riadenia letovej prevádzky (nevydaním ATC slotu) na jednom z predchádzajúcich letov FR 8458 a z dôvodu nepriaznivých meteorologických podmienok (búrková činnosť a cumulonimbus), ktoré si vynútili presmerovanie predchádzajúceho letu FR 2379 na alternatívne letisko v Krakove. Žalovaný pritom prijal čo najviac možných primeraných opatrení, aby minimalizoval meškanie letu žalobcu. Bezprostredne po zlepšení meteorologickej situácie na letisku v Košiciach žalovaný za účelom

zabezpečenia pokračovania prevádzky – vykonania letu žalobcu vykonal mimoriadny let RYR841 z Krakova do Košíc. Uvedené tvrdenia podporil žalovaný predložením Dohody o postúpení - Assignment Agreement zo dňa 8.5.2025, ATC slot históriou, správou METAR a vyhlásením letiska Košice.

4. Žalobca v písomnom podaní zo dňa 13.7.2026 uviedol, že žalobca bol a je oprávnený vymáhať pohľadávku vo svojom mene, čo potvrdzuje súhlas od spoločnosti AirHelp zo dňa 25.1.2026. Spoločnosť AirHelp od poskytnutia súhlasu nevymáhala pohľadávku vo svojom mene. Mal za to, že žalovaný nepreukázal mimoriadne okolnosti na lete žalobcu. Žalovaný nepreukázal, že let žalobcu mal byť vykonaný lietadlom 9H-LOW. Spochybnil zdržania letu FR 8457 a FR 8458, pričom uviedol, že oneskorenie otvorenia dverí či vydanie ATC slotu je zavinené nepripravenosťou žalovaného. Ak by let FR 2379 nemeškal a priletel do Košíc včas (plánovaný prílet 21:45 CEST / 19:45 UTC), stihol by ideálne podmienky a nemusel byť odklonený. Zároveň argumentoval, že reťazenie viacerých letov jedným lietadlom je ekonomickým rozhodnutím dopravcu, ktorého riziko nemôže znášať cestujúci. Žalovaný si podľa neho nenaplánoval žiadne časové rezervy (25 minút na rotáciu je nepostačujúcich) a nepreukázal, že prijal primerané opatrenia, najmä nezabezpečil náhradné lietadlo. Zároveň žalovaný nepreukázal, že sa údajným zlým poveternostným podmienkam na lete FR 2379 nedalo vyhnúť (let by neprilietaval do búrky, ak by odletel načas), ani priamu príčinnú súvislosť medzi údajnými mimoriadnymi okolnosťami a letom žalobcu. K vyjadreniu pripojil žalobca súhlas s vymáhaním pohľadávky zo dňa 25.1.2026, výpis z obchodného registra spoločnosti Airhelp a históriu letov OS 743 a FR 8457.

5. Žalovaný v písomnom podaní zo dňa 10.8.2026 uviedol, že súhlas s vymáhaním pohľadávky s dátumom podpisu 25.1.2026 pôsobí účelovo, nedôveryhodne a vytvára pochybnosti, či tento dokument nebol vytvorený dodatočne. Je neracionálne, že postupník (spoločnosť špecializovaná na vymáhanie pohľadávok) udelí spätne postupcovi (fyzickej osobe) súhlas s vymáhaním pohľadávky s tým, že spoločnosť už ďalej nebude nárok vymáhať. Dňa 12.8.2025 pritom spoločnosť AirHelp Germany GmbH sama uplatnila nárok na vyplatenie kompenzácie voči žalovanému. Súhlas s vymáhaním bol doložený do spisu až po namietnutí aktívnej vecnej legitimácie zo strany žalovaného, avšak s dátumom podpisu mesiace pred podaním žaloby. V zmluve o postúpení pohľadávky zo dňa 5.8.2025 sa v bode 8 píše, že na výklad tejto zmluvy ohľadom jej platnosti sa vzťahujú zákony Nemecka. Súhlas s vymáhaním pohľadávky, ktorý doložil žalobca, je možné udeliť podľa slovenského práva, avšak nie podľa nemeckého práva. Žalovaný zastáva názor, že súhlas s vymáhaním pohľadávky je neplatný, pretože zmluvný vzťah medzi žalobcom a spoločnosťou AirHelp Germany GmbH sa spravuje nemeckým právom a tento neumožňuje udelenie takéhoto súhlasu spätne, po postúpení pohľadávky. Ďalej uviedol, že podľa „Flight Leg History“ lietadla 9H-LOW (v riadku Aircraft Changed) už dňa 2.8.2025 o 11:38 UTC (13:38 miestneho času v Košiciach) bolo pre tento let pridelené lietadlo 9H- LOW. Z predloženého ATC Slot History vyplýva, že orgán Eurocontrol udelil letu FR 8458 CTOT slot s oneskorením až 1 hodina a 54 minút oproti plánu. Pilot toto nariadenie musel rešpektovať. Napriek tomu, že odlet bol posunutý o 1 hodinu 54 minút, po prílete bolo meškanie len 1 hodina 19 minút. Namietal tiež tvrdenie žalobcu, že v čase plánovaného príletu letu FR 2379 boli na letisku Košice ideálne poveternostné podmienky. Správa I. z 20:30 UTC (22:30 miestneho času) už obsahovala indikátor BECMG TSRA (očakáva sa búrka s dažďom). Odlet z Krakova o 23:31 UTC (01:31 miestneho času v Košiciach), približne 31 minút po odznení búrkovej činnosti na letisku, zodpovedá bežnému času potrebnému na koordináciu s riadením letovej prevádzky, dispečerské schválenie letu a prípravu lietadla na odlet. K odletu došlo v najbližšom možnom termíne. Letecké predpisy aj Súdny dvor EÚ (C-315/15 Pešková & Peška c/a Travel Servise) jasne stanovujú, že zachovanie bezpečnosti letov má absolútnu prednosť pred dochvíľnosťou. Skutočnosť, že iné lietadlo (Austrian Airlines, typ Embraer 195) neskôr pristálo, nie je relevantná pre posúdenie bezpečnosti pristátia lietadla Boeing 737-800 v konkrétnom čase, kedy sa rozhodoval kapitán letu FR 2379. Žalovaný poukázal na to, že všetky predchádzajúce lety lietadla 9H-LOW v daný deň pred zásahom ATC slotu v Liverpoole leteli načas alebo s predstihom. Žalovaný vykonal všetky primerané opatrenia, aby čo najviac minimalizoval vzniknuté meškanie – všetky lety vykonal s výrazným predstihom oproti plánovanej dĺžke letu a vykonal náhradný let RYR841. K vyjadreniu žalovaný pripojil snímku obrazovky 1 z web-stránky Germany GmbH, price list z web- stránky AirHelp Germany GmbH, všeobecné podmienky spoločnosti AirHelp Germany GmbH a Flight Leg History.

6. Súd v konaní postupoval v súlade s vnútroštátnym procesným právnym predpisom - (ďalej ako „“), a to v zmysle Nariadenia, podľa ktorého pokiaľ Nariadenie neustanovuje inak, európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu sa riadi procesným právom členského štátu, v ktorom sa vedie konanie.

7. Súd vo veci rozhodol bez nariadenia pojednávania, v zhode s čl. 5 ods.1 a 1a Nariadenia, v zmysle ktorých európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu je písomné konanie. Súd alebo tribunál uskutoční ústne pojednávanie, len ak sa domnieva, že nie je možné vydať rozsudok na základe písomných dôkazov, alebo ak o to požiada niektorá zo strán. Pre vydanie rozhodnutia boli rozhodujúce predložené písomné dôkazy a žiadna zo strán sporu o nariadenie ústneho pojednávania nežiadala. Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 26.8.2026, pričom miesto a čas vyhlásenia rozhodnutia boli oznámené v zhode s .

8. V súlade s ustálenou súdnou praxou sa súd prioritne zaoberal aktívnou a pasívnou vecnou legitimáciou sporových strán v konaní.

9. Pojem vecná legitimácia sa v civilnom procesnom práve používa pre označenie stavu vyplývajúceho z hmotného práva, kedy je jedna zo strán sporu subjektom práva a druhá na opačnej procesnej strane subjektom povinnosti. Aktívna aj pasívna vecná legitimácia je imanentnou súčasťou každého súdneho konania. Súd vecnú legitimáciu skúma vždy aj bez návrhu a aj v prípade, že ju žiadna zo sporových strán nenamieta (napr. rozsudok Najvyššieho súdu SR zo dňa 29.6.2010 sp.zn. ). Nedostatok aktívnej či pasívnej vecnej legitimácie bez ďalšieho vedie k zamietnutiu žaloby.

10. V prejednávanom spore žalobca dňa 8.5.2025 postúpil svoju pohľadávku - právo na uplatnenie nároku na kompenzáciu na spoločnosť AirHelp Germany GmbH (č.l. 41 spisu). Dňa 25.1.2026 spoločnosť AirHelp Germany GmbH udelila žalobcovi súhlas, aby vo svojom mene a na účet AirHelp vymáhal pohľadávku na finančnú kompenzáciu (č.l. 54).

11. Vychádzajúc z uvedeného má súd za to, že žalobca je oprávnený vymáhať predmetný nárok, keďže disponuje súhlasom postupníka AirHelp Germany GmbH, ktorý ho nevymáha, i keď bol na neho postúpený. Dohoda o vymáhaní nároku samotným postupcom je v zhode s ust. a . Daný vzťah súd s ohľadom na postavenie účastníkov zmluvy posúdil ako spotrebiteľský a v zmysle .2 Nariadenia č. 593/2008 o rozhodnom práve pre zmluvné záväzky (Rím I) voľba rozhodného práva nesmie zbaviť spotrebiteľa ochrany, ktorú mu poskytujú také ustanovenia, od ktorých sa nemožno odchýliť dohodou podľa práva, ktoré by v prípade absencie voľby bolo na základe odseku 1 rozhodným. V rámci poskytovanej ochrany spotrebiteľovi tento môže v zmysle príslušných právnych predpisov slovenského hmotného práva uplatňovať pohľadávku vo svojom mene, a preto táto možnosť musí byť spotrebiteľovi zachovaná i v prípade voľby nemeckého práva ako práva rozhodného pre daný právny vzťah. Aktívna vecná legitimácia žalobcu je teda daná. Pasívna legitimácia žalovaného je v konaní nespornou.

12. Súd vec právne posudzoval podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 261/2004, ktorým sa ustanovujú spoločné pravidlá systému náhrad a pomoci cestujúcim pri odmietnutí nástupu do lietadla, v prípade zrušenia alebo veľkého meškania letov (ďalej len „Nariadenie o pomoci cestujúcim“).

13. Podľa čl. 1 Nariadenia o pomoci cestujúcim toto nariadenie za podmienok špecifikovaných nižšie ustanovuje minimálne práva cestujúcich keď a) im bol proti ich vôli odmietnutý nástup do lietadla, b) bol ich let zrušený, c) ich let má meškanie.

14. Podľa čl. 5 ods. 3 Nariadenia o pomoci cestujúcim prevádzkujúci letecký dopravca nie je povinný platiť náhradu podľa článku 7, ak môže preukázať, že zrušenie je spôsobené mimoriadnymi okolnosťami, ktorým sa nedalo zabrániť ani vtedy, keď boli prijaté všetky primerané opatrenia.

15. V zmysle čl. 7 ods. 1 písm. a) Nariadenia o pomoci cestujúcim, keď sa uvádza odkaz na tento článok, cestujúci dostanú náhradu vo výške 250,-EUR v prípade všetkých letov na vzdialenosť 1500 km alebo menej.

16. V zmysle rozsudku Európskeho súdneho dvora zo dňa 19.11.2009 v spojených veciach C-402/07 a C-432/07 sa články 5, 6 a 7 Nariadenia o pomoci cestujúcim majú vykladať v tom zmysle, že na účely uplatnenia práva na náhradu sa cestujúci, ktorých let má meškanie, môžu považovať za cestujúcich, ktorých let bol zrušený a že sa tak môžu dovolávať práva na náhradu upraveného v článku 7 tohto nariadenia, ak im bola z dôvodu letu, ktorý má meškanie, spôsobená trojhodinová alebo dlhšia časová strata, t.j. že dorazia do ich cieľového miesta po troch hodinách alebo viac po čase príletu, ktorý pôvodne stanovil letecký dopravca. Takéto meškanie však nedáva cestujúcim právo na náhradu, ak letecký dopravca môže preukázať, že veľké meškanie je spôsobené mimoriadnymi okolnosťami, ktorým sa nedalo zabrániť ani vtedy, keď boli prijaté všetky primerané opatrenia, teda okolnosťami, ktoré sa vymykajú spod účinnej kontroly leteckého dopravcu.

17. Podľa čl. 5 ods. 3 Nariadenia o pomoci cestujúcim dopravca nie je povinný platiť kompenzáciu, ak preukáže, že meškanie bolo spôsobené mimoriadnymi okolnosťami, ktorým sa nedalo zabrániť ani prijatím všetkých primeraných opatrení.

18. Medzi stranami nebolo sporné, že v danom prípade meškanie žalobcu pri prílete do cieľovej destinácie bolo viac ako tri hodiny, na základe čoho žalobcovi vzniklo právo na zaplatenie náhrady vo výške 250 eur podľa čl. 7 ods. 1 písm. a) Nariadenia. Žalovaný by sa tejto svojej povinnosti zbavil len v prípade, ak by preukázal, že meškanie bolo spôsobené mimoriadnymi okolnosťami, ktorým by sa nedalo zabrániť ani vtedy, keď by boli prijaté všetky primerané opatrenia, teda ak by sa tieto mimoriadne okolnosti vymykali spod účinnej kontroly žalovaného ako leteckého prepravcu (v zmysle čl. 5 ods. 3 Nariadenia). V konaní bolo sporné, či meškanie letu bolo spôsobené mimoriadnymi okolnosťami, ktorým sa nedalo zabrániť napriek tomu, že boli zo strany žalovaného prijaté všetky primerané opatrenia. Jednou z takýchto okolností sú podľa Nariadenia aj meteorologické podmienky nezlučiteľné s vykonaním letu, na čo poukazoval v prejednávanom prípade žalovaný. Žalovaný tvrdil, že k omeškaniu letu žalobcu došlo z dôvodu omeškania jedného z predchádzajúcich letov v dôsledku kombinácie neskorého vydania ATC slotu (let FR 8458) a nepriaznivého počasia, ktoré si vynútilo odklon lietadla (let FR 2379).

19. Keďže článok 5 ods. 3 Nariadenia o pomoci cestujúcim predstavuje výnimku zo zásady práva cestujúcich na náhradu a vzhľadom na cieľ sledovaný nariadením o pomoci cestujúcim, ktorým je, ako vyplýva z odôvodnenia 1 tohto nariadenia, zabezpečenie vysokej úrovne ochrany cestujúcich, pojem „mimoriadne okolnosti“ v zmysle článku 5 ods. 3 Nariadenia o pomoci cestujúcim sa má vykladať reštriktívne. Pojem „mimoriadne okolnosti“ označuje udalosti, ktoré svojou povahou alebo pôvodom nie sú súčasťou bežného výkonu činnosti dotknutého leteckého dopravcu, a vymykajú sa jeho účinnej kontrole, pričom tieto dve podmienky sú kumulatívne a ich splnenie sa musí posudzovať v každom jednotlivom prípade (rozsudok Súdneho dvora EÚ z 13.6.2024 C-411/23).

20. Súdny dvor EÚ prijal pružný a individualizovaný výklad pojmu „primerané opatrenie“, pričom vnútroštátnemu súdu prenechal posúdenie, či za okolností prejednávanej veci možno na leteckého dopravcu hľadieť tak, že prijal opatrenia primerané situácii (C-294/10).

21. Situácia, keď nastanú mimoriadne okolnosti, veľmi často sťažuje alebo dokonca znemožňuje uskutočnenie letu v plánovanom čase. Riziko meškania letu, ktoré môže v konečnom dôsledku viesť k jeho zrušeniu, predstavuje pre cestujúcich škodlivý následok, ktorý je možné predvídať na základe toho, že nastali mimoriadne okolnosti. Vzhľadom na to, že letecký dopravca má podľa čl. 5 ods. 3 Nariadenia o pomoci cestujúcim povinnosť vykonať všetky primerané opatrenia na účely zabránenia mimoriadnym okolnostiam, musí už vo fáze plánovania letu rozumne zohľadniť riziko meškania spojené s možným výskytom mimoriadnych okolností.

22. Žalovaný v konaní dostatočne neozrejmil a ani nepreukázal, z akého dôvodu nebol vydaný ATC slot na lete č. FR 8458, ktorý žalovaný ako letecký dopravca musel akceptovať. Žalovaný svoju argumentáciu obmedzil len na uvedenie všeobecných dôvodov, pre ktoré k nevydaniu ATC slotu bežne dochádza, avšak opomenul uviesť, že k nevydaniu ATC slotu, prípadne k jeho neskorému vydaniu môže dôjsť aj z dôvodov na strane leteckého dopravcu. Žalovaný teda nepreukázal, že meškaniu letu nemohol zabrániť, a k neskorému vydaniu ATC slotu došlo z dôvodu, na ktoré nemal žiaden vplyv ani pri prijatí primeraných opatrení. Na preukázanie svojich tvrdení predložil žalovaný len ATC slot history, žiadny iný dôkaz (ako napr. vyjadrenie riadenia letovej prevádzky, ktorá koordinovala odlet letu č. FR 8458, že žalovaný bol pripravený na odlet v plánovanom čase) nepredložil.

23. Súd intenzívnu búrkovú činnosť brániacu v pristaní lietadla na plánovanom letisku považuje za mimoriadnu okolnosť, ktorá však pre zbavenie sa zodpovednosti za náhradu v zmysle Nariadenia o pomoci cestujúcim bez ďalšieho nepostačuje. Keďže všetky mimoriadne okolnosti nie sú oslobodzujúce, je úlohou toho, kto má v úmysle sa ich dovolávať, preukázať, že by sa im v žiadnom prípade nedalo zabrániť opatreniami primeranými situácii, to znamená takými, ktoré v čase, keď tieto mimoriadne okolnosti nastanú, zodpovedajú najmä podmienkam technicky a hospodársky znesiteľným pre dotknutého leteckého dopravcu (rozsudok Eglitis a Ratnieks, C-294/10). Dopravca musí preukázať, že aj napriek použitiu všetkých prostriedkov, či už ide o zamestnancov alebo materiál, a finančným prostriedkom, ktorými disponoval, zjavne nemohol, s výnimkou pripustenia neprimeraných strát vzhľadom na kapacity svojho podniku v rozhodnom čase, zabrániť tomu, aby mimoriadne okolnosti, ktorým čelil, viedli k zrušeniu letu alebo k meškaniu tohto letu v trvaní tri hodiny alebo viac na prílete (rozsudky Sturgeon a i., C-402/07 a C-432/07).

24. V zmysle záverov rozsudkov Súdneho dvora EÚ vo veci C-74/19 a vo veci T-134/25 sa letecký dopravca môže odvolávať aj na mimoriadnu okolnosť, ktorá postihla predchádzajúci let, prevádzkovaný tým istým dopravcom a vykonávaný tým istým lietadlom, t.j. nielen na mimoriadnu okolnosť postihujúcu ten konkrétny omeškaný let, avšak uvedený výklad platí len vtedy, ak medzi mimoriadnou udalosťou a omeškaním nasledujúceho (neskoršieho) letu existuje priama príčinná súvislosť, pričom posúdenie uvedeného je v konečnom dôsledku v kompetencii vnútroštátneho súdu.

25. Na to, aby akékoľvek, aj bezvýznamné meškanie vyplývajúce z existencie mimoriadnych okolností nevyhnutne neviedlo k zrušeniu alebo značnému omeškaniu letu, musí rozumný letecký dopravca plánovať využitie svojich prostriedkov včas tak, aby mal určitú časovú rezervu, čiže aby bol schopný, pokiaľ je to možné, uskutočniť let v celom rozsahu po tom, čo sa skončili mimoriadne okolnosti. Ak v takom prípade letecký dopravca nemá žiadnu časovú rezervu, nemožno dospieť k záveru, že prijal všetky primerané opatrenia stanovené v článku 5 ods. 3 Nariadenia o pomoci cestujúcim. Pri posúdení schopnosti leteckého dopravcu uskutočniť plánovaný let v celom rozsahu v rámci nových podmienok vyplývajúcich z toho, že nastali mimoriadne okolnosti, je potrebné dbať na to, aby rozsah požadovanej časovej rezervy nemal za následok, že letecký dopravca by znášal neprimerané straty vzhľadom na kapacity svojho podniku v rozhodnom čase.

26. Žalovaný sa rozhodol prevádzkovať sériu letov tým istým lietadlom v rovnaký deň, a to s minimálnymi časovými intervalmi medzi jednotlivými príletmi a odletmi, v dôsledku čoho už aj na predchádzajúcich letoch došlo k meškaniu v porovnaní s predpokladanými časmi príletov a odletov žalovaného, čo mohlo mať tiež vplyv na neskoršie vydanie ATC slotu pre let č. FR 8458. Z dôvodu neskoršieho vydania ATC slotu priletelo lietadlo letu č. FR 2379 nad Košice až v čase, kedy bola búrka nad letiskom, a preto musel byť daný let odklonený. Pokiaľ však súd nemá za preukázané, že k neskoršiemu vydaniu ATC slotu pri odlete letu č. FR 8458 došlo z dôvodov na strane osoby odlišnej od žalovaného, pričom takému konaniu nemohol žalovaný ani prijatím potrebných opatrení zabrániť, nie je možné ani následný sled udalostí ako sú nepriaznivé poveternostné podmienky posúdiť ako mimoriadne okolnosti, ktorým nebolo možné zabrániť, ani keby žalovaný prijal všetky potrebné opatrenia.

27. Súd zdôrazňuje, že v zmysle judikatúry Súdneho dvora EÚ je to letecký dopravca, ktorý je povinný svoje tvrdenia preukázať a nesie o nich dôkazné bremeno. Je to práve žalovaný, kto disponuje všetkými relevantnými informáciami a dokumentmi, ktoré, ak existujú, mali byť zo strany žalovaného včas predložené. Cieľom Nariadenia je zabezpečenie vysokej úrovne ochrany cestujúcich, čo odôvodňuje extenzívny výklad im priznaných práv (rozsudky C-344/04, Zb., C-549/07, Zb.). S ohľadom na uvedené je daná potreba reštriktívneho výkladu výnimiek z ustanovení priznávajúcich práva cestujúcim, ako to vyplýva z ustálenej judikatúry Súdneho dvora EÚ.

28. Vychádzajúc z vyššie uvedeného, keďže v konaní nebolo sporné, že let žalovaného, ktorého cestujúcim bol žalobca, mal meškanie viac ako tri hodiny a žalovaný nepreukázal, že by v predmetnom prípade existovali mimoriadne okolnosti, ktoré by ho oslobodzovali od povinnosti zaplatiť žalobcovi kompenzáciu za omeškanie, súd žalovaného zaviazal zaplatiť žalobcovi sumu 250 eur (náhrada za let kratší ako 1 500 km).

29. Podľa príslušenstvom pohľadávky sú úroky, úroky z omeškania, poplatok z omeškania a náklady spojené s jej uplatnením.

30. Podľa ods. l prvá veta a ods. 2 dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania. Výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

31. Podľa nariadenia vlády Slovenskej republiky č., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia (ďalej len ), výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

32. Súd žalobcovi priznal aj uplatnený zákonný úrok z omeškania od dňa nasledujúceho po uplynutí lehoty na úhradu náhrady za omeškanie v zmysle predžalobnej výzvy zo dňa 25.1.2026, t.j. od 23.2.2026, do zaplatenia. Sadzba Európskej centrálnej banky bola ku dňu 23.2.2026 vo výške 2,15 %, čo za použitia nariadenia vlády č. predstavuje úrok z omeškania 7,15 % ročne.

33. Lehota na plnenie vyplýva z ust. veta prvá .

34. Podľa ust. o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

35. O náhrade trov konania bolo rozhodnuté v zhode s ust. , podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

36. V konaní bol žalobca plne úspešnou stranou sporu, preto mu bola priznaná plná náhrada trov konania. V konaní neboli tvrdené a ani súd nezistil žiadne dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré by úspešnému žalobcovi nemal priznať náhradu trov konania v zmysle .

37. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v lehote do 60 dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. ( ).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Mestský súd Košice ( ).

V odvolaní sa uvedie ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, uvedie sa spisová značka konania, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie musí byť podpísané ( a ). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci ( ).

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu vyššie uvedenú, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej ( ). Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona ( o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov).