Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

23Tos/54/2026

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Juraja Valáška a sudcov JUDr. Michala Antalu a JUDr. Milana Straku na neverejnom zasadnutí konanom dňa 27. augusta 2026 prejednal sťažnosť odsúdeného A. A., nar. XX.XX.XXXX v B., bytom mesto C. D., proti uzneseniu Okresného súdu Trenčín, sp. zn. zo dňa 29. januára 2026, a takto jednomyseľne

r o z h o d o l :

Podľa sa sťažnosť odsúdeného A. A. zamieta, pretože nie je dôvodná.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom zo dňa 09. októbra 2018 pod sp. zn. v spojení s uznesením Krajského súdu v Trenčíne pod sp. zn. bol A. A., nar. XX.XX.XXXX (ďalej iba „odsúdený“) uznaný vinným zo zločinu týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a), ods. 3 písm. d) Tr. zákona s poukazom na § 138 písm. b), písm. j) Tr. zákona, na tom skutkovom základe, že:

od presne nezisteného času, najneskôr od druhej polovice roku 2000 do septembra 2017 s výnimkou obdobia od marca 2002 do konca marca 2003, keď bol obžalovaný vo výkone trestu odňatia slobody a obdobia troch týždňov po vrátení z výkonu trestu, v byte na ul. E. F. C. D., tiež v byte na G. B. H. I. J. XX F. C. D., a všade inde v C. D., kde v tom čase bývali v spoločnej domácnosti, spôsoboval fyzické aj psychické utrpenie svojej manželke poškodenej A. A., nar. XX.X.XXXX a to tak, že ju minimálne raz za mesiac bil päsťami, fackami alebo kopancami po celom tele, kam dočiahol, pravidelne jej vulgárne nadával a vyhrážal sa jej zabitím, ponižoval ju, že je neschopná, opakovane ju vyhadzoval z bytu aj len v nohavičkách a tričku, škrtil ju, vytrhal jej vlasy, zhodil ju zo schodov, hádzal po nej predmety, tanier, pohár, jedlo, pričom jeden krát v presne nezistený čas, keď po nej hodil pohár, rozbil jej hlavu, pričom fyzickými útokmi spôsoboval poškodenej A. A. hematómy, modriny a iné rany po celom tele, pričom jeho útoky boli intenzívnejšie po nasťahovaní sa k matke obžalovaného na ulicu B. I. F. C. D., kedy na poškodenú A. A. fyzicky útočil aj viac krát do mesiaca, pričom útoky pokračovali s intenzitou najmenej raz za mesiac aj počas obdobia od novembra 2013 do októbra 2015, kedy obžalovaný nebýval v spoločnej domácnosti s poškodenou ale chodil pravidelne naspäť, pričom poškodená A. A. pociťovala z konania obvineného strach a celé jeho konanie pociťovala ako ťažké príkorie a dcéram B. A., nar. X.XX.XXXX a K. A., nar. X.X.XXXX spôsoboval fyzické a psychické utrpenie tak, že B. A. počas obdobia, najneskôr po nastúpení na druhý stupeň základnej školy pravidelne do presne nezisteného obdobia, keď mala 15 rokov a odišla na strednú školu do Bratislavy, aspoň raz za mesiac udieral fackami väčšinou za známky, z čoho mala viac krát modriny na tvári na mieste, kde mala okuliare, jedenkrát v presne nezistený čas jej hodil telefón o stenu a rozbil, vyfackal ju, na čo sa ona schúlila a on ju ešte kopal na zemi, hodil po nej tanier, vyhrážal sa jej zabitím, ponižoval ju, že je neschopná, na žiadnu školu sa nedostane a v živote nikdy nič nedosiahne, po odchode do Bratislavy ju citovo vydieral, že matka skočila pod vlak, lebo ona nechodí domov a K. A. od presne nezisteného času, najneskôr od 7 rokov jej veku, keď už

bola na základnej škole najmenej do skončenia základnej školy opakovane a pravidelne bil fackami, aj päsťami do rúk, chrbta minimálne raz za mesiac, niekedy aj raz za týždeň, keď bola staršia, na druhom stupni základnej školy, kopal ju aj do zadku, nôh, chrbta, keď mala 6 rokov hodil po nej tanier tak, že jej rozrezal líce a hlavu, čo si vyžiadalo lekárske ošetrenie, hádzal po nej rôzne predmety, hrnce, mobil, kľúče, vulgárne jej nadával, vyhrážal sa jej zabitím a že jej zničí život, a že ak o tom, čo sa doma deje niekomu povie, že ju zbije, z ktorého konania obžalovaného dcéry B. a A. A. pociťovali strach a pociťovali toto konanie obžalovaného ako ťažké príkorie.

Bol za to odsúdený podľa § 208 ods. 3 Tr. zákona s použitím § 38 ods. 2 Tr. zákona na súhrnný trest odňatia slobody vo výmere 7 rokov a 6 mesiacov nepodmienečne, na výkon ktorého bol podľa § 48 ods. 2 písm. a) Tr. zákona zaradený do ústavu s minimálnym stupňom stráženia. Podľa § 73 ods. 2 písm. c), d) Tr. zákona mu súčasne bolo uložené ochranné protialkoholické liečenie ambulantnou formou.

Uznesením Okresného súdu Trenčín pod sp. zn. bolo dňa 29. januára 2026 rozhodnuté tak, že podľa bol návrh odsúdeného na povolenie obnovy konania vo vyššie uvedenej trestnej veci zamietnutý.

Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odsúdený sťažnosť, ktorú zahlásil do zápisnice o verejnom zasadnutí ihneď po vyhlásení uznesenia.

Odsúdený zahlásenú sťažnosť odôvodnil písomne dňa 14.05.2026 prostredníctvom ustanoveného obhajcu. V odôvodnení sťažnosti uviedol nasledovné:

Napadnuté Uznesenie považuje odsúdený za vecne nesprávne a nezákonné, a to pre nesprávnosť výroku Uznesenia v zmysle ust. . Odsúdený sa nestotožňuje s napadnutím Uznesením a je toho názoru, že súd pri posudzovaní návrhu odsúdeného a dôkazov vykonaných na verejnom zasadnutí pristupoval k ich hodnoteniu pomerne formalisticky a nezobral na zreteľ ich materiálny význam, a to aj s poukazom na prevažujúci pomer dôkazov svedčiacich v neprospech odsúdeného (zabezpečených ešte v pôvodnom konaní sp. zn. ) v kontexte dôkazov svedčiacich v prospech odsúdeného (výpoveď svedka B. A.). Odsúdený sa doposiaľ nepriznal, a to ani po ťaživej prevahe dôkazov svedčiacich v jeho neprospech zabezpečených v konaní sp. zn. , nakoľko skutok kladený mu za vinu nespáchal a svoju nevinu sa snaží preukázať všetkými dostupnými prostriedkami, o čo svedčí aj to, že návrh odsúdeného nebol prvým návrhom na povolenie obnovy konania. Odsúdený zakladá dôvody povolenia obnovy konania najmä na svedeckej výpovedi pána A. disponujúceho vedomosťou o tom, že tvrdenia poškodenej A. A. nie sú pravdivé.

Zo svedeckej výpovede svedka A. vyplynulo, že poškodená A. A. sa na oslave svedka A. v roku 2022 tomuto zdôverila, že skutok, pre ktorý odsúdený bol odsúdený, si vymyslela. Ďalej svedok A. uviedol, že poškodená A. A. sa opakovane aj v okruhu iných ľudí vyjadrovala, že skutočnosti, pre ktoré bol odsúdený, sa nezakladajú na pravde. Svedok A. vo svojej výpovedi pred súdom uviedol, že môj vzťah s A. A. bol priateľský, ale zároveň aj dôverný. Predmetom našich rozhovorov bol aj odsúdený a keď bola pod vplyvom alkoholických nápojov tak mi aj spomínala, že trestnú vec trestnú vec zločin týrania blízkej osoby a zverenej osoby si na odsúdeného vymyslela a dala ho zavrieť, a to z dôvodu, že odsúdený mal pomer s inou ženou, a že pokiaľ odsúdeného pustia na slobodu, tak ho dá opätovne zavrieť. Toto mi uvádzala opakovane. Ako ďalej vyplynulo z výpovede svedka A. a odsúdeného, navzájom sa poznajú už dlhší čas, a preto svedok A. dokáže charakterizovať a odhadnúť správanie odsúdeného. Odsúdený má za to, že aj nasledovné tvrdenie svedka podľa toho ako poznám odsúdeného nemyslím si, že by bol schopný týrania A. A. a ich detí a hlavne to hodnotím podľa dopisov, ktoré posielal A. A., je relevantné a môže zavážiť pri posudzovaní viny odsúdeného. Výpoveď svedka A. potvrdzuje tvrdenia produkované odsúdeným v priebehu celého konania, a teda že odsúdený skutok, pre ktorý bol odsúdený nespáchal a obvinenia poškodenej A. A. smerujúce voči jeho osobe sa nezakladá na pravde.

Odsúdeným navrhnuté ďalšie dôkazy – oboznámenie sa s fotografiami, na ktorých sú spoločne s poškodenou A. A. a z ktorých je viditeľné, aký mali medzi sebou vzťah, súd odmietol vykonať pre ich irelevantnosť. Súd bol toho názoru, že sa síce jednalo o fotografie z rozhodného obdobia, avšak tieto nie sú schopné vylúčiť skutkové závery v trestnej veci odsúdeného. Odsúdený je však toho názoru, že tieto dôkazy – fotografie mali byť súdom vykonané, nakoľko je z nich zrejmé, že poškodená A. A. sa v blízkosti odsúdeného necítila ohrozená a nemala z neho strach. Pokiaľ by tvrdenia poškodenej A. A. o tom, že odsúdený sa skutočne dopustil trestného činu týrania blízkej osoby a zverenej osoby, boli pravdivé, dá sa rozumne predpokladať, že na fotografiách odsúdeného by potom poškodená nepôsobila spokojným dojmom a netrávila s odsúdeným svoj voľný čas. Vychádzajúc z vyššie uvedeného odsúdený má za to, že predmetná svedecká výpoveď svedka A. je novým dôkazom, ktorý je v zmysle ust. spôsobilý sám o sebe alebo v spojení s dôkazmi už skôr známymi odôvodniť iné rozhodnutie o vine. Súd napadnuté Uznesenia založil aj na tom závere, že dôkazy navrhnuté v návrhu odsúdeného sú osamoteným dôkazov, avšak vina odsúdeného vyplýva z vykonaného rozsiahleho dokazovania a vyhodnotenia oboma súdmi (okresným aj krajským), pričom na výpovede poškodených (A. A., B. a K. A.) nadväzuje niekoľko ďalších svedeckých výpovedí a aj znaleckých posudkov. Krajský súd odvolanie odsúdeného ako nedôvodné zamietol a poukázal, že bolo vykonané rozsiahle dokazovanie tak v prípravnom konaní, ako aj na hlavnom pojednávaní na okresnom súde v predmetnej trestnej veci, pričom odvolací súd považoval postup orgánov činných v trestnom konaní a okresného súdu ako súde prvého stupňa za zákonný a správny. Súd ďalej uvádza, že pri posudzovaní splnenia vyššie uvedených podmienok na účely povolenia obnovy konania dospel súd k záveru, že vo vzťahu k odsúdenému A. A. neboli zistené podmienky na povolenie obnovy konania podľa . Uvedené konštatovanie súdu odsúdený v celom rozsahu namieta. Odsúdený je toho právneho názoru, že súd mal prihliadnuť na svedeckú výpoveď pána A., nakoľko obsah jeho výpovede je v konaní dôkazom novým, skôr neznámym a ktorého výpovedná hodnota je spôsobilá zmeniť rozhodnutie o vine odsúdeného. Odsúdený poukazuje aj na výpovede svedkov v rámci pôvodného konania sp. zn. , a to najmä výpoveď svedka B. B. ako kolegu odsúdeného, v rámci ktorej vyplynulo, že ďalej uviedol, že obžalovaný začal u nich v spoločnosti pracovať v decembri 2017. Obžalovaný chcel dať stále rodinu dokopy. S obžalovaným chodil pri zaúčaní na trasy a bol svedkom toho, ako mu poškodená prezváňala. Vie aj o tom, že obžalovaný sa stretával v čase, keď u nich pracoval s poškodenou a to často v piatok alebo sobotu, keď dostal zálohu na mzdu. Keď obžalovanému poškodená volala a povedal mu, že L. ju vyhodil, ponúkol jej bývanie ale toto odmietla. Z výpovede svedkyne B. C. vyplynulo, že bola svedkom aj ďalšieho telefonátu, kedy obžalovaný chcel vybaviť poškodenej byt a povedal jej, aby išla pracovať, na čo ona povedala, že pracovať nepôjde. Vychádzajúc z týchto výpovedí svedkov je zrejmé, že odsúdený sa snažil pomôcť poškodenej A. A., nakoľko mu na nej záležalo. Pokiaľ by sa k nej správal akokoľvek hrubo či násilne, neponúkal by jej pomoc v núdzi. S prihliadnutím na svedecké výpovede vykonané ešte v pôvodnom konaní sp. zn. v spojení s obsahom výpovede svedka A. je možné ustáliť, že tieto sú spôsobilé privodiť iné rozhodnutie o vine odsúdeného. Uvedené výpovede svedkov poukazujú na to, že odsúdený sa nesprával násilnícky voči poškodenej A. A., pričom sa snažil byť jej nápomocný v čase, keď nemala kde bývať. Súd odmietol prihliadnuť na podstatnú výpoveď svedka A. a zásadné skutočnosti z nej vyplývajúce s poukazom na svedeckú výpoveď M. I., čo odôvodnil nasledovne. Na verejnom zasadnutí síce bol vykonaný nový dôkaz, ktorý nebol v pôvodnom konaní známy, a to výpoveď svedka B. A., ktorý vypovedal, že poškodená A. A. sa mu na oslave v roku 2022, keď bola pod vplyvom alkoholu, zdôverila, že si to na odsúdeného vymyslela, pričom sa na oslave mali zúčastniť aj ďalšie osoby, avšak na druhej strane svedkyňa M. I., ktorá býva v blízkosti poškodenej A. A. a asi tri roky spätne bola jej kolegyňou na benzínovej pumpe, vypovedala, že jej poškodená rozprávala o manželovi A. A., že jej robil zle. Hovorila o ňom v takom zmysle, že jej ubližoval. Zmieňovala sa aj v tom zmysle, že pociťovala toto ubližovanie ako psychické a fyzické týranie. Vo vzťahu k uvedenému vyjadreniu súdu odsúdený uvádza, že na výpoveď svedkyne I. treba prihliadať kriticky, pretože jej výpoveď bola ovplyvnená a determinovaná záujmom zachovania dobrých vzťahov medzi ňou a poškodenou A. A.. Ako vyplynulo z výpovede svedka A., svedkyňa I. bola prítomná počas

toho, ako sa poškodená vyjadrovala o vyfabulovaní trestného stíhania na odsúdeného pre zločin týrania blízkej osoby a zverenej osoby. Odsúdený má preto dôvodné pochybnosti o objektívnosti výpovede svedkyne I.. Výpoveď svedkyne I. mohla byť motivovaná priateľských vzťahom medzi touto svedkyňou a poškodenou, čo sa prejavilo vo výpovednej hodnote (obsahovej stránke) výpovede svedkyne I.. Odsúdený sa dôvodne domnieva, že táto výpoveď nebola dostatočne objektívna. Súd v závere Uznesenia konštatuje, že vyššie uvedené dôkazy vykonané v pôvodnom konaní tvoria logickú reťaz ucelených dôkazov, ktorá nebola v žiadnym spôsobom spochybnená ani vykonaným dokazovaním v predmetnom konaní o návrhu odsúdeného na povolenie obnovy konania. Pretože súd na základe vyššie uvedených skutočností nezistil žiadne podmienky na povolenie obnovy konania podľa , rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia. Odsúdený sa s takýmto odôvodnením v žiadnom smere nestotožňuje, nakoľko má za to, že výpoveď svedka A. je takým dôkazom, ktorý je (aj) sám o sebe spôsobilým privodiť iné rozhodnutie o vine, a to s prihliadnutím na znenie ustanovenia . Podľa ust. , obnova konania, ktoré sa skončilo právoplatným rozsudkom alebo právoplatným trestným rozkazom, sa povolí, ak vyjdú najavo skutočnosti alebo dôkazy súdu skôr neznáme, ktoré by mohli samy osebe alebo v spojení so skutočnosťami a dôkazmi už skôr známymi odôvodniť iné rozhodnutie o vine alebo vzhľadom na ktoré by pôvodne uložený trest bol v zrejmom nepomere k závažnosti činu alebo k pomerom páchateľa, alebo uložený druh trestu by bol v zrejmom rozpore s účelom trestu, alebo vzhľadom na ktoré upustenie od potrestania alebo upustenie od uloženia súhrnného trestu by bolo v zrejmom nepomere k závažnosti činu alebo k pomerom páchateľa, alebo by bolo v zrejmom rozpore s účelom trestu. Odsúdený má za to, že súd nedostatočne zohľadnil význam nového dôkazu v kontexte už skôr vykonaných dôkazov v pôvodnom trestnom konaní, a preto usúdil, že dôkazy navrhnuté odsúdeným nie sú takej sily, aby mohli zmeniť právoplatné rozhodnutie o vine odsúdeného, a teda súd návrh na povolenie obnovy konania zamietol. V uznesení Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 15.12.2016, sp. zn. bolo ustálené, že účelom obnovy konania ako mimoriadneho opravného prostriedku, je odstrániť prípadné nedostatky v skutkových zisteniach v rozhodnutiach, ktoré nadobudli právoplatnosť, pričom dodatočne vyšli najavo skutočnosti alebo dôkazy, ktoré v pôvodnom konaní neboli známe, a teda v právoplatnom rozhodnutí sa ani nemohli brať do úvahy. Pre povolenie obnovy konania, okrem podania návrhu oprávnenou osobou, musia byť súčasne dodržané aj dve podmienky, a to musí ísť o skutočnosti alebo dôkazy súdu alebo prokurátorovi skôr neznáme a musia tieto skutočnosti samy o sebe alebo v spojení so skutočnosťami a dôkazmi už skôr známymi viesť k inému rozhodnutiu, než ako bolo pôvodne právoplatné rozhodnutie. Poukazujúc na citované rozhodnutie Najvyššieho súdu SR je potrebné pre povolenie obnovy konania splniť dve podmienky, a teda že sa jedná o dôkaz skôr neznámy a musí byť spôsobilý sám alebo v spojení s už vykonanými dôkazmi privodiť zmenu pôvodného rozhodnutia súdu. Odsúdený je toho právneho názoru, že výpoveď svedka A. bola novým dôkazom skôr neznámym, pričom aj sám o sebe, ale aj v spojení s už skôr vykonanými dôkazmi (svedecké výpovede pána B. a pani C.) sú spôsobilé viesť k zmene rozhodnutia o vine odsúdeného. Preto sa odsúdený domnieva, že v jeho prípade boli splnené podmienky pre povolenie obnovy konania, a teda súd mal túto obnovu aj povoliť. V náleze Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 15.02.2016, sp. zn. bolo konštatované, že v konaní o povolenie obnovy konania je potrebné ctiť zásadu in dubio pro reo, pretože aj toto konanie je konaním trestným so všetkými potenciálnymi následkami a je v ňom potrebné rešpektovať ústavné princípy ovládajúce trestné konanie. Zásada in dubio pro reo vyžaduje, aby sudcovia nevychádzali z dopredu prijatého presvedčenia, že obžalovaný spáchal čin, ktorý je mu kladený za vinu, aby dôkazné bremeno ležalo na strane obžaloby a aby prípadné pochybnosti boli využité v prospech obžalovaného. Platí teda, že aj v konaní o povolení obnovy konania treba rešpektovať princíp in dubio pro reo a sudca rozhodujúci o povolení obnovy konania by mal k posúdeniu veci pristupovať nezaujato, to znamená, byť v zásade otvorený tomu, že predložený dôkaz môže potenciálne doterajšie rozhodnutie o vine zvrátiť. Záverom si odsúdený dovoľuje poukázať na vyššie citovaný nález Ústavného súdu, na podklade ktorého je ustálené, že aj v rámci konania o povolení obnovy konania sa má uplatňovať zásada „in dubio pro reo“ a neodvodzovať vinu odsúdeného na základe toho, že bol vydaný právoplatný rozsudok, ktorým bol odsúdený uznaný vinným. Na základe skutočností a odvolávajúc sa na zákonný dôvod podania sťažnosti v zmysle ust. má odsúdený za to, že Uznesenie o zamietnutí návrhu na povolenie

obnovy konania je nezákonné a vecne nesprávne, a preto žiada, aby Krajský súdu v Trenčíne napadnuté Uznesenie v celom rozsahu z r u š i l podľa ust. a podľa ust. rozhodol vo veci sám, alebo Krajský súdu v Trenčíne napadnuté v celom rozsahu z r u š i l podľa ust. a podľa ust. uložil Okresnému súdu Trenčín, aby vo veci znovu konal a rozhodol.

Krajský súd v Trenčíne, ako súd nadriadený na podklade podanej sťažnosti odsúdeného primárne zistil, že sťažnosť odsúdeného je prípustná, bola podaná oprávnenou osobou, v zákonom stanovenej lehote a na správnom mieste, následne na neverejnom zasadnutí podľa preskúmal správnosť výroku napadnutého uznesenia, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, a takto dospel k záveru, že sťažnosť odsúdeného nie je dôvodná.

Z ustanovenia vyplýva, že obnovu konania, ktoré sa skončilo právoplatným rozsudkom možno povoliť iba vtedy, ak vyjdú najavo skutočnosti alebo dôkazy súdu skôr neznáme, ktoré by mohli samy osebe alebo v spojení so skutočnosťami a dôkazmi už skôr známymi odôvodniť iné rozhodnutie o vine, alebo vzhľadom na ktoré by pôvodne uložený trest bol v zrejmom nepomere k závažnosti činu alebo k pomerom páchateľa, alebo uložený druh trestu by bol v zrejmom rozpore s účelom trestu. Za nové skutočnosti skôr neznáme v zmysle až 3 treba považovať také (vecné) skutočnosti, ktoré neboli predmetom dokazovania alebo zisťovania pred rozhodnutím, ktorého sa návrh na obnovu konania týka. Ide teda o objektívne existujúci jav, ktorý ako skutočnosť nebola príslušnému orgánu známa a nebola obsahom spisu. Nebola teda dôkazom, ale môže mať vplyv na zistenie skutkového stavu, resp. vecnej skutočnosti. Za nové skutočnosti alebo dôkazy v zmysle citovaného ustanovenia nemožno však považovať skutočnosti alebo dôkazy, ktoré sú zistiteľné z obsahu spisov, a to aj vtedy, keď sa súd s nimi v rozhodnutí nevysporiadal alebo ich dokonca prehliadol. Taktiež omyl súdu pri hodnotení vykonaných dôkazov, prípadne ich nesprávne hodnotenie, nie je dôvodom na povolenie obnovy konania.

Krajský súd zdôrazňuje, že dôvodom obnovy konania podľa nemôže byť každá nová skutočnosť alebo nový dôkaz, o ktorých sa súd dozvie, ale len tie kvalifikované, teda také, ktoré sú spôsobilé ovplyvniť rozhodnutie o vine a treste, pričom takéto posúdenie je výlučne úlohou súdu rozhodujúceho o takomto návrhu. Samotné tvrdenie osoby, ktorá podala návrh na povolenie obnovy konania, nie je pre takéto zásadné rozhodnutie postačujúce a súd ani nie je povinný vydať rozhodnutie v súlade s jej právnymi názormi () alebo hodnotením dôkazov ().

Z interpretácie ustanovení až 3 vyplýva, že v konaní o povolení obnovy konania nie je možné preskúmavať vecnú správnosť rozsudku vydaného v základnom konaní. Toto konanie sa v zmysle citovaného zákonného ustanovenia obmedzuje predovšetkým na riešenie otázky, či návrh na povolenie obnovy obsahuje skutočnosti alebo dôkazy, ktoré sú pre súd nové, skôr neznáme. Až po kladnej odpovedi na túto otázku treba skúmať, či ide o také nové skutočnosti alebo dôkazy, ktoré by mohli samy osebe alebo v spojení so skutočnosťami alebo dôkazmi súdu skôr známymi odôvodniť iné rozhodnutie, v danom prípade výrok o vine odsúdeného.

Krajský súd v prvom rade uvádza, že súd prvého stupňa postupoval procesne správne, keď o návrhu odsúdeného rozhodoval na verejnom zasadnutí. Vykonal na ňom zákonným spôsobom aj pre svoje rozhodnutie potrebné dôkazy a uvedené dôkazy následne správne vyhodnotil. Súd prvého stupňa pre účely rozhodovania o návrhu odsúdeného vypočul svedkov M. I. a B. A., oboznámil podstatný obsah trestného spisu vo veci vedenej na Okresnom súde v Trenčíne pod sp. zn. a odmietol vykonanie listinných dôkazov – fotografií, ktoré podľa odsúdeného majú zachytávať obdobie mesiaca január 2018 vo vzťahu k jeho spolužitiu s poškodenou. Krajský súd sa v otázke dôvodnosti odmietnutia vykonania uvedených listinných dôkazov stotožnil s odôvodnením okresného súdu, keď ani podľa jeho názoru uvedené listinné dôkazy nie sú spôsobilé či už samostatne, ale ani v spojení s inými skoršími dôkazmi, relevantne spochybniť skutkové závery pôvodného rozhodnutia,

a tak privodiť iné rozhodnutie v otázkach viny a trestu, a to s prihliadnutím primárne na moment ich vyhotovenia (s časovým odstupom viacerých mesiacov po ukončení relevantnej trestnej činnosti odsúdeného).

V zhode s názorom okresného súdu, krajský súd napriek dôkazom vykonaným pred súdom prvého stupňa v rámci konania o návrhu odsúdeného na povolenie obnovy konania považuje návrh odsúdeného na povolenie obnovy konania za nedôvodný.

Krajský súd vo vzťahu k vykonanému dôkazu svedeckej výpovedi svedkyne M. I. konštatuje, že je zrejmé, že uvedená výpoveď neobsahuje také skutočnosti, ktoré by boli schopné privodiť pre odsúdeného priaznivejšie rozhodnutie vo veci samej. Svedkyňou uvedené skutočnosti totiž nie sú v rozpore so skoršími výpoveďami poškodenej A. A., ani so súdom v pôvodnom konaní zisteným skutkovým stavom.

Aj keď svedecká výpoveď svedka B. A. nebola ako dôkaz vykonaná v pôvodnom trestnom konaní a je tak na mieste považovať ju za dôkaz nový, uvedené samo osebe nezakladá podklad na povolenie obnovy konania vo veci. Krajský súd zdôrazňuje, že pre naplnenie podmienok pre povolenie obnovy konania je potrebné, aby takýto nový dôkaz bol schopný privodiť iné, v tomto prípade pre odsúdeného vo vzťahu k výroku o vine priaznivejšie rozhodnutie. Z dikcie ustanovenia § 394 ods. 1 je zrejmé, že spomínaný dôkaz pre účely jeho schopnosti privodenia odlišného rozhodnutia v otázke viny alebo trestu v pôvodnej veci je potrebné hodnotiť v spojitosti nielen s výpoveďou poškodenej A. A., ale komplexne vo vzťahu k ucelenému relevantnému dokazovaniu vykonanému v pôvodnej trestnej veci. Z obsahu výpovede svedka jednak nevyplýva, že by mal byť prítomný samotného konania, za ktoré bol odsúdený trestnoprávne postihnutý, ale mal vnímať iba okolnosti spochybňujúce vierohodnosť jedného zo svedkov, a to práve poškodenej A. A.. Krajský súd poukazuje na skutočnosť, že v danom prípade sa v pôvodnej trestnej veci nejednalo o skutkový stav založený na osamotenom usvedčujúcom dôkaze, a to výpovedi poškodenej A. A.. Vina odsúdeného bola založená okrem vyššie uvedenej výpovede v nie menšej miere aj na ďalších priamych usvedčujúcich dôkazoch, hlavne výpovedí poškodených B. a K. A., odsúdený bol navyše usvedčovaný aj obsahom vykonaného znaleckého dokazovania znalkýň B. N. C. O., A., B. A. P., A. a B. C. N. a podporne aj výpoveďami svedkov F. A., A. A., B. L., B. Q. L., R. E., C. S., M. S., Q. I., ako aj listinnými dôkazmi napr. správou Základnej školy na E. G. J. XXX/XX, C. D. zo dňa 06.02.2018 a lekárskou správou B. B. T. zo dňa 14.06.2006. Nielen podľa súdu prvého stupňa, ale aj podľa názoru krajského súdu vyššie spomínaná svedecká výpoveď, ktorú okresný súd správne považoval za nový dôkaz, nezakladá dôvod pre povolenie obnovy konania v pôvodnej trestnej veci, nakoľko ju nemožno považovať za taký dôkaz, ktorý by mohol sám osebe alebo v spojení so skutočnosťami alebo dôkazmi súdu skôr známymi odôvodniť iné rozhodnutie pôvodnej veci, keď súhrn vykonaných dôkazov aj v prípade zohľadnenia svedeckej výpovede svedka A. (ktorá spochybňuje výlučne hodnovernosť výpovede poškodenej A. A.) by naďalej tvoril ucelenú logickú reťaz dôkazov usvedčujúcich odsúdeného zo spáchania trestnej činnosti a nie je teda na mieste konštatovať, že vykonaný dôkaz je schopný odôvodniť iné - pre sťažovateľa priaznivejšie rozhodnutie v pôvodnej veci. Pokiaľ obžalovaný v rámci písomných dôvodov sťažnosti namieta nedostatočné hodnotenie v rámci konania realizovanej svedeckej výpovede svedka A. v spojitosti s inými dôkazmi v pôvodnej veci, je potrebné zdôrazniť, že aj samotný odsúdený vidí spojitosť s inými vykonanými dôkazmi opätovne výlučne vo vzťahu k hodnovernosti výpovede poškodenej A. A., čo s prihliadnutím na ostatné v pôvodnom konaní vykonané usvedčujúce dôkazy odôvodňuje konštatovanie, že tento dôkaz nie je schopný odôvodniť iné - pre sťažovateľa priaznivejšie rozhodnutie v pôvodnej veci.

Krajský súd preto konštatuje, že súd prvého stupňa sa vysporiadal s návrhom odsúdeného v súlade s príslušnými ustanoveniami a svoje rozhodnutie presvedčivo a náležite odôvodnil, zaoberal sa pritom všetkými podstatnými okolnosťami, ktoré správne vyhodnotil tak, že v kontexte jeho úvah podrobne popísaných v napadnutom uznesení nemôžu obstáť a ani viesť k inému rozhodnutiu o jeho podanom návrhu na povolenie obnovy konania.

Krajský súd vzhľadom k sťažnostným námietkam odsúdeného opätovne zdôrazňuje, že výpoveď B. A. nebola ani podľa názoru krajského súdu spôsobilá sama osebe a ani v spojení so skôr známymi skutočnosťami a dôkazmi, odôvodniť iné, pre sťažovateľa priaznivejšie rozhodnutie. Preto hoci odsúdený vo svojom návrhu uviedol nový dôkaz, ktorý nebol súčasťou pôvodného trestného spisu, súčasne okresný súd správne konštatoval, že sa nejedná o taký dôkaz,

ktorý by mohol sám osebe alebo v spojení so skutočnosťami už skôr známymi odôvodniť iné rozhodnutie o jeho vine, alebo vzhľadom na ktoré by pôvodne uložený trest bol v zrejmom nepomere k závažnosti činu alebo pomerom páchateľa, alebo uložený druh trestu by bol v zrejmom rozpore s účelom trestu. Vzhľadom na uvedené sa krajský súd stotožnil s konštatovaním okresného súdu, že neboli splnené podmienky predpokladané v ustanovení na povolenie obnovy konania, a preto sťažnosť odsúdeného podľa ako nedôvodnú zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu zákon nepripúšťa žiadny ďalší riadny opravný prostriedok.