Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_1CoEk-34-2026.pdf
PDF · 96.28 KB
Case nature
Subarea
Court name
Address
File mark
B3-34Er/2695/2002
Uznesenie
Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Moniky Školníkovej a členiek senátu JUDr. Viery Markovej a JUDr. Antónie Bednarčík v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ, s.r.o., Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598 proti povinnému: A. B., nar. X.X.XXXX, trvalý pobyt C. D. E. XXXX/XX, XXX XX F., štátny občan C., zastúpenému advokátom JUDr. Dušanom Remetom, Masarykova 2, 080 01 Prešov, vedenej súdnym exekútorom JUDr. Ladislavom Jakubcom (náhradník po odvolanom súdnom exekútorovi JUDr. Rudolfovi Krutom, PhD.) so sídlom exekútorského úradu Zámocká 30, 811 01 Bratislava pod sp. zn. EX 16095/23 (pôvodná sp. zn. EX 1133/2002) o vymoženie pohľadávky oprávneného vo výške 557,66 eura (16.800,- Sk) s príslušenstvom, trov konania a trov exekúcie o odvolaní povinného proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava III č. k. 34Er/2695/2002-30 zo dňa 2.5.2016 takto
r o z h o d o l :
I. Krajský súd v Bratislave uznesenie Okresného súdu Bratislava III č. k. 34Er/2695/2002-30 zo dňa 2.5.2016 p o t v r d z u j e .
II. Krajský súd v Bratislave návrh povinného na odklad exekúcie z a m i e t a .
III. Súd oprávnenému náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .
o d ô v o d n e n i e :
1. Okresný súd Bratislava III ako súd prvej inštancie napadnutým uznesením, vydaným vyšším súdnym úradníkom za účinnosti zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej len „OSP“), zamietol návrh povinného na zastavenie exekúcie, a to s odkazom na ustanovenia § 57 ods. 1 písm. g), § 58 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len „EP“).
2. V odôvodnení svojho rozhodnutia súd prvej inštancie uviedol, že na základe návrhu na vykonanie exekúcie doručeného exekútorovi dňa 27.9.2002 začalo exekučné konanie na vykonanie právoplatného a vykonateľného platobného rozkazu Okresného súdu Bratislava III č. k. ROB/1413/2002-5 zo dňa 21.2.2002. Podanie povinného, doručené súdu prvej inštancie súdnym exekútorom dňa 29.12.2014, súd prvej inštancie podľa jeho obsahu vyhodnotil ako návrh na zastavenie exekúcie, ktorý povinný odôvodnil tým, že si nie je vedomý, že by v minulosti bral pôžičku od oprávneného. Súd prvej inštancie konštatoval nepreskúmateľnosť takéhoto tvrdenia exekučným súdom, ktorý v exekučnom konaní neskúma okolnosti, ktoré by spôsobovali vznik, zánik, výšku alebo zmenu uloženej povinnosti, teda okolnosti za ktorých došlo k vydaniu exekučného titulu, keďže tieto okolnosti sú predmetom súdneho konania, ktoré predchádzalo vydaniu exekučného titulu. Povinný mal jedine v tomto konaní možnosť spochybniť existenciu nároku oprávneného a tým ovplyvniť rozhodnutie konajúceho súdu. Predmetom exekučného konania síce môžu byť skutočnosti procesného i hmotného práva, avšak musí ísť o skutočnosti, ktoré nastali až po vzniku exekučného titulu. Vzhľadom na vyššie uvedené súd prvej inštancie dospel k záveru, že v exekučnom konaní nemôže skúmať skutočnosti, ktoré tu boli v čase
vydania exekučného titulu a nemôže svojím rozhodnutím vysloviť záver, že vymáhaná pohľadávka bola alebo nebola v čase jej vzniku dôvodná. Okamihom nadobudnutia právoplatnosti a vykonateľnosti exekučného titulu je toto rozhodnutie právne záväzné nielen pre účastníkov nachádzacieho konania (adresátov konkrétnych práv a povinností z exekučného titulu), ale aj pre ostatné štátne orgány, vrátane iných súdov. Exekučný súd nemôže svojím rozhodnutím nahradiť ani zrušiť právoplatné a vykonateľné rozhodnutie súdu. Návrh na zastavenie exekúcie nie je (riadnym alebo mimoriadnym) opravným prostriedkom, ktorým by sa napádalo právoplatné rozhodnutie (exekučný titul) štátneho alebo iného orgánu. V tejto súvislosti súd prvej inštancie poukázal na uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky č. k. III. ÚS 41/2011-31 zo dňa 3.5.2011, z ktorého vyplýva, že exekučný súd nie je oprávnený preskúmavať vecnú správnosť exekučného titulu, teda zaoberať sa správnosťou skutkových a právnych záverov orgánu, ktorý exekučný titul vydal. Nakoľko exekučný titul je formálne aj materiálne vykonateľný a povinný nepreukázal, že ku dňu podania návrhu na vykonanie exekúcie zaplatil vymáhanú pohľadávku ani neuviedol iné dôvody, pre ktoré by musela byť exekúcia zastavená, súd prvej inštancie návrh povinného na zastavenie exekúcie zamietol.
3. Proti tomuto uzneseniu podal povinný prostredníctvom svojho právneho zástupcu v zákonnej lehote odvolanie a odvolacím návrhom sa domáhal, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zmenil a exekučné konanie zastavil. S poukazom na § 57 ods. 1 písm. b), g), § 58 ods. 1 EP uviedol, že z obsahu jeho podania zo dňa 16.12.2014, označeného ako návrh o zrušenie exekučného konania, možno vyvodiť, že sa povinný domáhal zastavenia exekúcie najmä z dôvodu, že si nie je vedomý zmluvného vzťahu s oprávneným a popiera najmä skutočnosť, že podpísal zmluvu o úvere. Tiež sa domáha preukázania skutočností odôvodňujúcich vedenie exekúcie proti nemu, najmä doručenia zásielky, ktorá obsahovala exekučný titul a pod., pričom tieto tvrdenia opiera o jeho preukázateľný pobyt v zahraničí (vrátane obdobia, kedy mal podpísať doručenku zásielky obsahujúcej exekučný titul, ktorá mu bola doručovaná na adresu, kde nebýval, čo podľa jeho názoru zakladá dôvod na zastavenie exekučného konania. S odkazom na § 57 ods. 1 písm. g) EP povinný vidí nezákonnosť a materiálnu nevykonateľnosť exekučného titulu v tom, že ho zaväzuje k splneniu povinnosti, ktorá je celkom zjavne neprimeranou zmluvnou podmienkou v spotrebiteľskej zmluve, a to záväzok povinného vyplývajúci zo siedmeho bodu zmluvy o úvere č. 8010221 zo dňa 21.12.2001 – úrok z omeškania vo výške 0,25% denne, t.j. 91,25% ročne, pričom tento záväzok je obsiahnutý vo výroku exekučného titulu. Prisúdený úrok z omeškania je neplatný z dôvodu rozporu so zákonom. Odvolateľ poukázal na svoje postavenie spotrebiteľa s tým, že v tzv. spotrebiteľskom exekučnom konaní sa uplatňujú aj iné právne princípy, počnúc princípom zvýšenej ochrany práv spotrebiteľa, v súlade s ktorým je potrebné vyhodnotiť aj dôvody na zastavenie exekúcie. Na podporu svojej argumentácie odvolateľ poukázal na rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky, Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a Krajského súdu v Prešove vydané v tzv. spotrebiteľských exekučných konaniach. V závere odvolania uviedol, že proti platobnému rozkazu zo dňa 21.2.2002, ktorý je exekučným titulom, podal dňa 20.2.2015 odpor z dôvodu, že ako odporca neprevzal zásielku obsahujúcu platobný rozkaz do vlastných rúk, keďže je celkom zrejmé, že na doručenke sa nenachádza jeho podpis. Ak bude tento platobný rozkaz zrušený, nevyhnutne to povedie k zastaveniu exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. b) EP a preto povinný zároveň žiada o odklad exekúcie podľa § 56 ods. 2 EP. K odvolaniu neboli odvolateľom priložené žiadne listiny.
4. Oprávnený vo vyjadrení k odvolaniu uviedol, že napadnuté uznesenie považuje za správne po stránke právnej i skutkovej a so závermi súdu prvej inštancie sa stotožňuje. Zároveň namietal tvrdenie povinného o spotrebiteľskej zmluve, keďže hmotnoprávnym základom právneho vzťahu medzi oprávneným a povinným je zmluva o úvere z roku 2001 uzavretá v režime Obchodného zákonníka. Občiansky zákonník v tom čase nedefinoval pojem „spotrebiteľ“ ani „spotrebiteľská zmluva“ a právny poriadok ani neobsahoval právny inštitút „neprijateľných podmienok“. Exekučným titulom je platobný rozkaz, ktorý nadobudol právoplatnosť v roku 2002 a bol vydaný za účinnosti OSP, ktorého znenie v tom čase taktiež nepoznalo žiadne spotrebiteľské právo, spotrebiteľské zmluvy a neprijateľné zmluvné podmienky. V žiadnom prípade nemožno na exekučný titul vztiahnuť hmotnoprávnu úpravu, ktorá v čase jeho vydania neexistovala.
5. Podaním doručeným súdu prvej inštancie dňa 3.4.2026 povinný navrhol vykonanie rekonštrukcie exekučného spisu pre potrebu rozhodnutia o odvolaní. Táto požiadavka povinného je irelevantná, keďže súdny exekútor G. H. G. podaním zo dňa 20.4.2026 (č. l. 67 súdneho spisu) predložil súdu prvej inštancie exekučný spis 16095/23.
6. Odvolanie podané oprávnenou osobou v zákonnej lehote za účinnosti OSP smeruje voči rozhodnutiu vydanému v exekučnom konaní vyšším súdnym úradníkom.
7. Podľa § 374 ods. 4 OSP proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa je vždy prípustné odvolanie. Odvolaniu podanému proti rozhodnutiu, ktoré vydal súdny úradník alebo justičný čakateľ môže v celom rozsahu vyhovieť sudca, ktorého rozhodnutie sa považuje za rozhodnutie súdu prvého stupňa; ak sudca odvolaniu nevyhovie, predloží vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu. Ak odvolanie podané v odvolacej lehote oprávnenou osobou smeruje proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa, proti ktorému zákon odvolanie nepripúšťa (§ 202), rozhodnutie sa podaním odvolania zrušuje a opätovne rozhodne sudca.
8. Voči rozhodnutiu súdu o zastavení exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. g) EP Exekučný poriadok pripúšťa odvolanie, v dôsledku čoho podaním odvolania uplatneného za účinnosti OSP v zmysle § 374 ods. 4 OSP nedošlo k zrušeniu rozhodnutia zo zákona a vzhľadom na predloženie veci odvolaciemu súdu so stanoviskom sudcu súdu prvej inštancie, že nemieni vyhovieť odvolaniu povinného (č. l. 68 súdneho spisu), sú splnené podmienky funkčnej príslušnosti odvolacieho súdu konať a rozhodovať o veci v inštančnom postupe. Tieto podmienky v zmysle § 470 ods. 2, ods. 4 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), zostali zachované aj po 1.7.2016.
9. Krajský súd v Bratislave ako odvolací súd v zmysle § 34 CSP v spojení s § 470 CSP po oboznámení sa s obsahom spisu a po preskúmaní napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie v medziach daných rozsahom odvolania a odvolacími dôvodmi v zmysle § 379 a § 380 CSP dospel k záveru, že napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie je vo výroku vecne správne a odvolanie povinného nie je spôsobilé privodiť pre odvolateľa priaznivejšie rozhodnutie vo veci.
10. Podľa § 243h ods. 1 EP (Prechodné ustanovenia k úpravám účinným od 1. apríla 2017) ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017. Pravidlá pre prideľovanie vecí exekútorom podľa § 55 ods. 4 a 5 sa použijú len s ohľadom na veci pridelené podľa predpisov účinných po 1. apríli 2017.
11. Podľa § 9a ods. 1 EP (v znení účinnom do 31.3.2017) ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku.
12. Podľa § 9a ods. 3 EP (v znení účinnom do 31.3.2017) na účely tohto zákona sa pojem žaloba podľa povahy veci vykladá ako návrh na vykonanie exekúcie, námietky proti exekúcii, návrh na zastavenie exekúcie a návrh na odklad exekúcie.
13. Podľa § 9a ods. 4 EP (v znení účinnom do 31.3.2017) na účely tohto zákona sa pojmy strana a spor vykladajú ako účastník konania a konanie podľa tohto zákona, ak z povahy veci nevyplýva inak.
14. Podľa § 56 ods. 2 EP (v znení účinnom do 31.3.2017) aj bez návrhu môže súd povoliť odklad exekúcie, ak možno očakávať, že exekúcia bude zastavená (§ 57).
15. Podľa § 57 ods. 1 písm. a) EP (v znení účinnom do 31.3.2017) exekúciu súd zastaví, ak sa začala a rozhodnutie sa dosiaľ nestalo vykonateľným.
16. Podľa § 57 ods. 1 písm. b) EP (v znení účinnom do 31.3.2017) exekúciu súd zastaví, ak rozhodnutie, ktoré je podkladom na vykonanie exekúcie, bolo po začatí exekúcie zrušené alebo sa stalo neúčinným.
17. Podľa § 57 ods. 1 písm. g) EP (v znení účinnom do 31.3.2017) exekúciu súd zastaví, ak exekúciu súd vyhlásil za neprípustnú, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať.
18. Podľa § 58 ods. 1 EP (v znení účinnom do 31.3.2017) exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.
19. Podľa § 58 ods. 5 EP (v znení účinnom do 31.3.2017) proti rozhodnutiam podľa § 57 ods. 1 písm. a), b), f) až h), k) až m) je prípustné odvolanie.
20. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
21. Po dôslednom oboznámení sa s obsahom spisu, s obsahom odvolaním dotknutého uznesenia a s obsahom odvolania povinného odvolací súd konštatuje vecnú správnosť rozhodnutia súdu prvej inštancie, ktorým zamietol návrh povinného na zastavenie exekúcie. Súd prvej inštancie sa v odôvodnení napadnutého rozhodnutia náležitým spôsobom vysporiadal so všetkými pre vec podstatnými dôvodmi uvádzanými povinným v návrhu na zastavenie exekúcie zo dňa 16.12.2014 a vec správne skutkovo i právne vyhodnotil na základe stavu existujúceho v čase vydania napadnutého rozhodnutia.
22. Odvolací súd považuje v prvom rade za potrebné uviesť, že súd prvej inštancie ako súd exekučný napadnutým uznesením rozhodoval výlučne o vyššie označenom návrhu povinného zo dňa 16.12.2014 (č. l. 27 súdneho spisu). Toto podanie povinného (označené ako „Žiadosť o zrušenie exekučného konania č. 12232/13B“), v ktorom nebol uvedený žiadny konkrétny zákonom predpokladaný dôvod zastavenia exekúcie podľa § 57 ods. 1 EP (v znení účinnom do 31.3.2017), súd prvej inštancie správne vyhodnocoval podľa jeho obsahu a následne v nadväznosti na v ňom uvádzané tvrdenia správne aplikoval ustanovenie § 57 ods. 1 písm. g) EP (v znení účinnom do 31.3.2017), keďže povinný nenamietal nedoručenie exekučného titulu – platobného rozkazu, ale namietal iba nedoručenie zásielky o začatí exekučného konania v roku 2005 za súčasného popierania svojej vedomosti o tom, že niekedy v minulosti žiadal pôžičku v spoločnosti oprávneného. Povinný tiež uviedol, že je nezamestnaný a bol nútený predať motorové vozidlo, o čom predložil kúpno-predajnú zmluvu zo dňa 27.11.2014. Uviedol, že od roku 1996 sa prevažne zdržiava v zahraničí a doporučené zásielky mu preberajú jeho rodinní príslušníci, o čom však súdu nepredložil žiaden dôkaz. Naproti tomu je súčasťou spisu k návrhu na vykonanie exekúcie pripojený platobný rozkaz vydaný Okresným súdom Bratislava III dňa 21.2.2002 pod č. k. ROB/1413/2002-5, na ktorom je súdom vyznačená doložka právoplatnosti a vykonateľnosti dňom 14.8.2002 a ktorým súd zaviazal povinného na povinnosť zaplatiť oprávnenému istinu 16.800,- Sk, úrok z omeškania 0,25% denne zo sumy 16.800,- Sk od 23.1.2002 do zaplatenia a trovy konania 840,- Sk. V nadväznosti na obsah podania povinného zo dňa 16.12.2014 (návrh na zastavenie exekúcie) súd prvej inštancie správne ustálil, že tvrdenia o neexistencii právneho vzťahu, z ktorého vznikla pohľadávka oprávneného vymáhaná v exekučnom konaní na základe vykonateľného exekučného titulu, už nemôžu byť v rámci vykonávania exekúcie preskúmavané, keďže ide o tvrdenia, ktoré mali byť povinným v rámci obrany uplatnené v základnom konaní. Exekučný súd je súdom vykonávacím, a nie súdom nachádzacím. Navyše, povinný v odvolaní uvádza skutočnosti vyplývajúce zo zmluvy o úvere č. 8010221 zo dňa 21.12.2001, čo je tvrdenie opozitné oproti tvrdeniu o absencii vedomosti o existencii právneho vzťahu medzi účastníkmi exekučného konania, pričom tento rozpor vo svojich tvrdeniach v odvolaní nijak nevysvetlil. Je pravdou, že súd prvej inštancie sa v napadnutom uznesení nezaoberal tvrdením povinného, podľa ktorého sa povinný mal od roku 1996 zdržiavať prevažne v zahraničí, avšak zároveň je potrebné poukázať na skutočnosť, že toto tvrdenie povinný žiadnym spôsobom nepreukázal a v návrhu na zastavenie exekúcie ho vzťahoval k začatiu a vedeniu exekučného konania, a nie k spochybňovaniu účinného doručenia platobného rozkazu, čo by v prípade preukázania takejto skutočnosti mohlo mať za následok nenaplnenie podmienky existencie vykonateľného exekučného titulu (§ 57 ods. 1 písm. a) EP v znení účinnom do 31.3.2017). Riadne a účinné doručenie zásielky obsahujúcej exekučný titul začal povinný spochybňovať až v odvolaní, avšak opätovne bez predloženia akýchkoľvek dôkazov preukazujúcich minimálne pravdivosť jeho tvrdenia o pobyte v zahraničí v čase doručovania platobného rozkazu.
23. Odvolateľ nepredložil ani žiadne dôkazy, ktoré by potvrdzovali pravdivosť jeho tvrdenia, že proti platobnému rozkazu, ktorý je exekučným titulom, podal dňa 20.2.2015 odpor z dôvodu neprevzatia zásielky obsahujúcej platobný rozkaz do vlastných rúk, čo by podľa jeho názoru malo viesť ku zrušeniu platobného rozkazu a k následnému zastaveniu exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. b) EP. Odvolateľ neposkytol súdu ani žiadne informácie, akým spôsobom bolo o takomto jeho procesnom podaní v základnom (titulovom) konaní rozhodnuté. Zo strany povinného teda neboli relevantným spôsobom doložené žiadne skutočnosti, ktoré by odôvodňovali postup podľa ním uvádzaného § 57 ods. 1 písm. b) EP (v znení účinnom do 31.3.2017), t.j. že by bol predmetný platobný rozkaz po začatí exekúcie zrušený alebo sa stal neúčinným. Povinný ani žiadnym spôsobom nepreukázal, že skutočne inicioval konanie, ktorého výsledkom by mohlo byť zrušenie exekučného titulu. Vyššie uvedené skutočnosti zároveň zakladajú neopodstatnenosť s tým spojeného návrhu povinného na odklad exekúcie obsiahnutého v odvolaní.
24. Odvolací súd tiež poukazuje na skutočnosť, že súd prvej inštancie vyvinul snahu o zistenie relevantných skutočností vyžiadaním spisu Okresného súdu Bratislava III vedeného pod sp. zn. ROB/1413/2002, avšak z úradného záznamu nachádzajúceho sa na č. l. 55 vyplýva, že uvedený spis bol skartovaný v roku 2013, keďže spisy v súdnych oddeleniach Ro a Rob majú dobu uloženia 10 rokov a po jej uplynutí dochádza k ich skartácii.
25. Bez relevancie sú i tvrdenia povinného v odvolaní, ktorými namieta nezákonnosť a materiálnu nevykonateľnosť exekučného titulu vzhľadom na neprijateľnosť zmluvnej podmienky predstavujúcej dohodu o výške úrokov z omeškania, čo má podľa jeho názoru zakladať dôvodnosť zastavenia exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. g) EP (v znení účinnom do 31.3.2017). Okrem toho, že rovnako ide o skutočnosť, ktorá mala byť povinným primárne namietaná v základnom (titulovom) konaní v rámci jeho procesnej obrany, odvolací súd uvádza, že v danom prípade je exekučným titulom právoplatné a vykonateľné rozhodnutie súdu, pričom nejde o rozhodnutie, ktorým sa proti povinnému priznal nárok zo zmenky. Povinný napriek tomu, že v odvolaní citoval zo zmluvy o úvere č. č. 8010221 zo dňa 21.12.2001, túto zmluvu súdu nepredložil, v dôsledku čoho nepreukázal ani opodstatnenosť svojho tvrdenia o jej spotrebiteľskom charaktere.
26. Odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že exekučné konanie je integrálnou súčasťou súdnej moci. Predstavuje prirodzenú právnu základňu umožňujúcu realizáciu práva úspešného účastníka súdneho alebo iného konania na vymoženie priznaného mu práva alebo plnenia. Esenciálnou a neopomenuteľnou podmienkou exekučného konania je dispozícia vykonateľným exekučným titulom. Oprávnený (veriteľ) disponujúci exekučným titulom očakáva poskytnutie súdnej ochrany smerujúcej k naplneniu účelu exekučného titulu v prípadoch, kedy povinný (dlžník) uloženú mu povinnosť nesplní dobrovoľne. Odopretie vykonania exekučného titulu jeho realizáciou v exekúcii preto musí byť založené na závažných a zákonom predpokladaných okolnostiach vylučujúcich spôsobilosť rozhodnutia alebo iného titulu upraveného § 41 EP (v znení účinnom do 31.3.2017) byť podkladom na vykonanie exekúcie. Existenciu týchto okolností musí súd vždy dôsledne skúmať a svoje rozhodnutie o ich existencii v súlade so zákonom riadne a presvedčivo odôvodniť.
27. V danom prípade je exekučným titulom vykonateľné rozhodnutie súdu v zmysle ustanovenia § 41 ods. 1 EP (v znení účinnom do 31.3.2017) – právoplatný a vykonateľný platobný rozkaz súdu, pričom je nutné konštatovať, že v prípade právoplatných rozhodnutí súdov platí prezumpcia ich správnosti a nezmeniteľnosti s výnimkou účinného uplatnenia mimoriadnych opravných prostriedkov, pričom prieskumná úloha exekučného súdu je daná rámcom predstavujúcim preskúmavanie formálnej vykonateľnosti v súlade s procesnoprávnymi predpismi a preskúmavanie materiálnej vykonateľnosti, t.j. v danom prípade splnenie náležitostí v zmysle § 41 ods. 1 EP.
28. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti a s poukazom na znenie citovaných zákonných ustanovení odvolací súd dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je vo výroku vecne správne a z toho dôvodu odvolací súd viazaný odvolacími dôvodmi v zmysle § 380 CSP napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie v zmysle § 387 ods. 1 CSP ako vo výroku vecne správne potvrdil (výrok I. tohto uznesenia) a zamietol návrh povinného na odklad exekúcie tvoriaci súčasť odvolania (výrok II. tohto uznesenia).
29. Podľa § 396 ods. 1 CSP ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj na odvolacie konanie.
30. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
31. V danom prípade mal v odvolacom konaní plný úspech oprávnený, v dôsledku čoho mu vzniklo právo na náhradu trov konania. Nakoľko však oprávnenému v priebehu odvolacieho konania žiadne trovy konania nevznikli (nevznikla mu žiadna poplatková povinnosť a nebol zastúpený advokátom), súd oprávnenému nepriznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania (obdobne uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 28.2.2018 sp. zn. 7Cdo/14/2018, podľa ktorého ak si strana náhradu trov konania neuplatní, ani jej podľa obsahu spisu v konaní žiadne nevznikli, je v súlade s čl. 17 základných princípov CSP, zakotvujúcim procesnú ekonómiu, rozhodnúť priamo tak, že sa jej nárok na náhradu trov konania nepriznáva). (výrok III. tohto uznesenia)
32. Toto uznesenie bolo členmi senátu prijaté pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2, veta druhá CSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť právneho zastúpenia advokátom dovolateľ nemá len v prípadoch vymedzených § 429 ods. 2 CSP.
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Nesplnenie náležitostí vyžadovaných § 428 a § 429 CSP má za následok odmietnutie dovolania (§ 447 písm. d/, e/ CSP).