Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_31Sas-26-2024.pdf
PDF · 164.59 KB
Case nature
Area
Subarea
31Sas/26/2024
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Správny súd v Banskej Bystrici, v konaní pred sudkyňou JUDr. Monikou Šamuovou, v právnej veci žalobcu: A. A., nar. XX.XX.XXXX, B. C. XX, XXX XX B. C., proti žalovanému: Sociálna poisťovňa, ústredie 29. augusta 8 a 10, 813 63 Bratislava - mestská časť Staré Mesto, IČO: 30 807 484, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. XXXXX-X/XXXX-XX zo dňa 30.09.2024, na základe správnej žaloby v sociálnych veciach, takto
r o z h o d o l :
I. Správnu žalobu za m i e t a.
II. Účastníkom konania právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.
o d ô v o d n e n i e :
I.
Administratívne konanie
1. Sociálna poisťovňa, pobočka Lučenec (ďalej len „prvostupňový orgán“) vydala rozhodnutie č. 7169-17/2024-LC zo dňa 30.07.2024 (ďalej len „rozhodnutie prvostupňového orgánu“) ako orgán príslušný podľa § 178 ods. 1 písm. a) bod prvý zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení (ďalej len „zákon o sociálnom poistení“), ktorým konštatovala u žalobcu ako zamestnancovi zamestnávateľa Súkromná základná škola, Gemerská cesta 1, Lučenec, IČO: 45 024 057, že jeho povinné nemocenské poistenie, povinné dôchodkové poistenie a povinné poistenie v nezamestnanosti nezaniklo dňa 10.04.2024, ale zaniklo dňa 31.10.2023.
2. Prvostupňový orgán odôvodnil svoj prijatý záver tým, že zamestnávateľ žalobcu: Súkromná základná škola, Gemerská cesta 1, Lučenec, IČO: 45 024 057 (ďalej len „súkromná základná škola“) zanikol bez právneho nástupcu dňa 31.10.2023, vyradením zo siete škôl a školských zariadení, kedy s poukazom na § 19a ods. 2 v spojení s § 20a ods. 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len „Občiansky zákonník“ alebo „OZ“) právnická osoba stráca právnu subjektivitu a zaniká dňom výmazu z registra. Teda po tomto dátume nebola splnená jedna z podmienok postavenia zamestnanca na účely sociálneho poistenia, t. j. existencia právneho vzťahu, v dôsledku čoho povinné nemocenské poistenie, povinné dôchodkové poistenie a povinné poistenie v nezamestnanosti (ďalej len „povinné sociálne poistenie“) zaniklo dňa 31.10.2023.
3. Proti rozhodnutiu prvostupňového orgánu podal žalobca odvolanie dňa 30.08.2024, o ktorom v spojení s doplnením odvolania zo dňa 08.09.2024 rozhodol žalovaný rozhodnutím č. XXXXX-X/ XXXX-XX zo dňa 30.09.2024 (ďalej len „rozhodnutie žalovaného“) tak, že odvolanie zamietol v celom rozsahu a potvrdil rozhodnutie prvostupňového orgánu. V rámci odôvodnenia svojho rozhodnutia žalovaný zhrnul doterajší priebeh administratívneho konania, závery prvostupňového orgánu a vyjadril
sa k odvolacím námietkam žalobcu. S poukazom na ustanovenia zákona o sociálnom poistení a zákona č. 596/2003 Z. z. o štátnej správe v školstve a školskej samospráve a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o štátnej správe v školstve“) ako aj na rozhodnutie Ministerstva školstva, výskumu, vývoja a mládeže Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo“) č. 2023/10815:7-A2101 zo dňa 21.08.2023 (ďalej len „rozhodnutie o vyradení zo siete“) v spojení s Upovedomením o oprave chyby v písaní č. 2023/10815:18-C2101 zo dňa 20.10.2023, v zmysle ktorých došlo k vyradeniu súkromnej základnej školy a jej súčasti Súkromného školského klubu detí zo siete škôl a školských zariadení Slovenskej republiky (ďalej len „sieť“) k 31.10.2023, mal žalovaný za to, že po vyradení súkromnej základnej školy zo siete nemohla už súkromná základná škola zamestnávať zamestnancov za účelom poskytovania výchovy a vzdelávania, t. j. zamestnávateľ nemohol prideľovať zamestnancovi prácu podľa pracovnej zmluvy a zamestnanec nemohol pre zamestnávateľa vykonávať závislú prácu podľa pracovnej zmluvy, a to ani na inom elokovanom pracovisku či školskej jedálni, keďže nejde o samostatné právnické osoby, ale sú viazané na existenciu súkromnej základnej školy. Teda nebola splnená jedna z podmienok na nadobudnutie právneho postavenia zamestnanca na účely sociálneho poistenia. V dôsledku uvedenej skutočnosti tak došlo k zániku povinného sociálneho poistenia zamestnanca, na čo reagoval prvostupňový orgán a vydal napadnuté rozhodnutie, ktorým určil dátum zániku sociálneho poistenia ku dňu 31.10.2023. Ďalej žalovaný konštatoval správnosť postupu prvostupňového orgánu, ak začal konanie z vlastného podnetu, opierajúc sa o citované ustanovenia zákona o sociálnom poistení, ktoré upravujú oprávnenie správneho orgánu konať o. i. aj vo veciach zániku sociálneho poistenia v sporných prípadoch, čo v danom prípade splnené bolo, keďže sporným bol dátum zániku sociálneho poistenia. Hoci prvostupňový orgán oznámil zamestnávateľovi ukončenie registrácie zamestnávateľa v registri zamestnávateľov listom č. XXX-XXXXXXXXXXX-XXXX/XX zo dňa 12.04.2024, následným šetrením zistil skutočnosti, ktoré mali vplyv na zmenu určenia dátumu zániku sociálneho poistenia zamestnanca a vydania rozhodnutia prvostupňového orgánu, ktoré je podľa žalovaného vydané v súlade s právnymi predpismi, obsahuje všetky zákonom predpísané náležitosti a je vecne správne. Žalovaný ďalej konštatoval, že zánik povinného sociálneho poistenia bol v rámci odvolacieho konania dostatočne preukázaný, kedy žalovaný k dosiaľ zistenému doplnil, že ak organizácia z dôvodu rozhodnutia orgánu verejnej moci nemôže vykonávať predmet činnosti, pre ktorý bola zriadená, nemôže ani zamestnávať zamestnancov, ktorí by mali v popise práce zrušený predmet činnosti, bez ohľadu na to, či Štatistický úrad Slovenskej republiky zrušil identifikačné číslo organizácie (ďalej len „IČO“). Záverom sa žalovaný vyjadril aj k námietke odvolateľa - žalobcu ohľadom pripravovanej novely zákona v oblasti školstva, ku ktorej uviedol, že táto skutočnosť nemá vplyv na správnosť rozhodnutia prvostupňového orgánu.
II.
Súdne konanie
4. Správnou žalobou zo dňa 03.12.2024, doručenou správnemu súdu listinne (poštou) dňa 05.12.2024, sa žalobca domáhal zrušenia rozhodnutia žalovaného a rozhodnutia prvostupňového orgánu a vrátenia veci prvostupňovému orgánu.
5. Dôvodom podania správnej žaloby bolo podľa žalobcu nesprávne zistenie skutkového stavu a nesprávne právne posúdenie veci ako prvostupňovým orgánom, tak aj žalovaným. Nezákonnosť napadnutých rozhodnutí (pozn. vo vzťahu k rozhodnutiu prvostupňového orgánu a rozhodnutiu žalovaného) spočíva podľa žalobcu v dôvodoch, ktoré možno rozdeliť do nasledovných okruhov: A. Nezákonné začatie správneho konania · Podľa názoru žalobcu ani jedno ustanovenie zákona o sociálnom poistení [ako právneho predpisu lex specialis k zákonu č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) (ďalej len „správny poriadok“)] nepriznáva Sociálnej poisťovni právo začať konanie o zániku sociálneho poistenia, a rovnako ani o tom, kedy zamestnávateľ žalobcu zanikol, čím dané konanie bolo od počiatku vadné a nezákonné. Žalobca poukázal na § 184 ods. 1 a 2 zákona o sociálnom poistení, podľa ktorého sa konanie spravidla začína na základe podanej žiadosti, ktorú však žalobca v predmetnej veci nepodal, čím prvostupňový orgán a následne i žalovaný konali v rozpore s čl. 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky. B. Rozhodnutie neobsahuje zákonné náležitosti · Ďalším nedostatkom v konaní Sociálnej poisťovne bolo nesplnenie si zákonnej povinnosti vyplývajúcej z § 209 ods. 3 zákona o sociálnom poistení, a síce výrok rozhodnutia prvostupňového orgánu neobsahuje uvedenie zákonného ustanovenia, z ktorého vyplýva právomoc prvostupňového orgánu rozhodnúť v danej veci. C. Nedostatočne zistený skutkový stav na vydanie rozhodnutia
· Žalobca má za to, že v danom prípade nedošlo k zisteniu skutkového stavu bez dôvodných pochybností, keďže nie sú mu známe podklady, z ktorých vychádzala Sociálna poisťovňa. Za spôsobilý podklad na vydanie rozhodnutia žalobca nepovažuje údaj zo Štatistického úradu Slovenskej republiky, keďže nejde o spôsobilý subjekt na rozhodnutie o zrušení zamestnávateľa. Štatistický úrad Slovenskej republiky vedie Register právnických osôb, pričom údaje v ňom zapísané majú len deklaratórny charakter, preto Sociálna poisťovňa aj v tomto prípade konala nesprávne, keď vo svojom rozhodnutí vychádzala len z údajov Štatistického úradu Slovenskej republiky. Podľa žalobcu tak prvostupňový orgán nezistil skutkový stav bez dôvodných pochybností, svoje tvrdenia nijako nepreukázal a so zistenými skutočnosťami majúcimi relevantný význam sa nijakým spôsobom nevysporiadal. · Nedostatočne zistený skutkový stav má preukazovať aj to, že vyraďovanie škôl a školských zariadení zo siete ako aj zrušovanie škôl a školských zariadení (zánik) sa spravujú osobitným predpisom, a to zákonom o štátnej správe v školstve, ktorý v čase vydania rozhodnutia o vyradení zo siete neurčoval lehotu na následné zrušenie školy a školského zariadenia. Teda prvostupňový orgán nedisponoval žiadnym dôkazom od zriaďovateľa súkromnej základnej školy o zrušení zamestnávateľa žalobcu. V tejto súvislosti poukázal žalobca na návrh zákona, ktorým mal byť dotknutý aj zákon o štátnej správe v školstve, konkrétne malo dôjsť k úprave o. i. aj znenia § 17 a § 23 zákona o štátnej správe v školstve, t. j. cit.: „V § 17 sa za odsek 3 vkladá nový odsek 4, ktorý znie: „(4) Vyradením školy alebo školského zariadenia zo siete sa zároveň vyraďujú aj všetky organizačné zložky, súčasti a elokované pracoviská príslušnej školy alebo príslušného školského zariadenia.“ a „V § 23 ods. 2 sa na konci pripájajú tieto slová: „do 30 dní od termínu uvedeného v rozhodnutí o vyradení.“.“ Uvedené má tak podľa žalobcu preukazovať, že k zrušeniu zamestnávateľa nedošlo, došlo „iba“ k vyradeniu školy - zamestnávateľa žalobcu, a teda právna subjektivita zamestnávateľa žalobcu nezanikla dňa 30.10.2023 ako sa nesprávne domnieva prvostupňový orgán, ktorý nijakým spôsobom nepreukázal, že odo dňa 31.10.2023 do dňa 10.04.2024 neexistoval žalobcov zamestnávateľ. D. Nesprávne právne posúdenie zániku školy a povinného sociálneho poistenia · Vo vzťahu k tejto námietke žalobca v prvom rade zhrnul skutkový stav a zdôraznil, že pracovnoprávny vzťah medzi ním a zamestnávateľom trval do 10.04.2024, a to skončením pracovného pomeru, nie zánikom zamestnávateľa ako to tvrdí Sociálna poisťovňa, a to aj napriek tomu, že disponuje údajom o ukončení tohto pracovnoprávneho vzťahu na základe informácie od zamestnávateľa žalobcu. Súkromná základná škola ako zamestnávateľ žalobcu nikdy nebola zrušená, zamestnanci súkromnej základnej školy boli sociálne poistení a ich zamestnávateľ predkladal prvostupňovému orgánu výkazy poisteného a príspevkov na starobné dôchodkové sporenie, oznamoval vznik a zánik povinného sociálneho poistenia zamestnancov, a to všetko do dňa 10.04.2024. · Zo strany Sociálnej poisťovne tak došlo aj k nesprávnemu právnemu posúdeniu zániku súkromnej základnej školy, kde proces zániku takéhoto subjektu sa spravuje zákonom o štátnej správe v školstve ako lex specialis, avšak prvostupňový orgán nesprávne aplikoval § 20 ods. 2 OZ, kedy prehliadol časť normy, a to cit.: „pokiaľ osobitné zákony neustanovujú inak“ a viazal zánik subjektu k vyradeniu z registra, pričom ani len náznakom sa nezmienil, v ktorom registri je súkromná základná škola zapísaná, a teda z ktorého registra mala byť vymazaná s dopadom straty nadobúdať práva a povinnosti. · Nesprávnosť rozhodnutia žalovaného, ktorý potvrdil rozhodnutie prvostupňového orgánu, videl žalobca v jeho konštatovaní o povinnosti zrušiť školu zriaďovateľom po jej vyradení zo siete. Zákon o štátnej správe v školstve podľa úpravy platnej v čase vyradenia súkromnej základnej školy zo siete neustanovoval lehotu na zrušenie školy zriaďovateľom. Rovnako sa nestotožňuje ani so záverom žalovaného, že súkromná základná škola zanikla bez právneho nástupcu. V nadväznosti na uvedené tak mal žalobca za to, že žalovaný nerozlišuje medzi procesnými postupmi vyradenia zo siete a zrušenia školy, ktoré majú aj rozdielne právne následky. Podľa žalobcu nedošlo k zrušeniu súkromnej základnej školy, t. j. jeho zamestnávateľa a nemohlo tak logicky dôjsť ani k zániku povinného sociálneho poistenia, nakoľko ich pracovnoprávny vzťah sa skončil až dňa 10.04.2024. Na preukázanie svojich tvrdení žalobca jednak poukázal na viaceré rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky a nález Ústavného súdu Českej republiky, dôvodovú správu k zákonu o sociálnom poistení a k novele zákona o štátnej správe v školstve, vládny návrh zákona a uznesenie vlády i na viaceré ustanovenia právnych predpisov, a zároveň priložil k správnej žalobe prílohy: rozhodnutie prvostupňového orgánu, odvolanie zo dňa 30.08.2024, doplnenie odvolania zo dňa 08.09.2024, rozhodnutie žalovaného a Oznámenie o ukončení registrácie zamestnávateľa v registri zamestnávateľov zo dňa 12.04.2024.
6. K správnej žalobe sa vyjadril žalovaný podaním zo dňa 09.01.2025, ktorým v prvom rade zhrnul priebeh administratívneho konania a s poukazom na viaceré judikáty a príslušné ustanovenia právnych
predpisov sa vyjadril k jednotlivým námietkam žalobcu. Podľa žalovaného bol prvostupňový orgán oprávnený začať správne konanie, vychádzajúc z § 178 ods. 1 písm. a) bod prvý zákona o sociálnom poistení, nakoľko do pôsobnosti pobočky Sociálnej poisťovne patrí aj rozhodovať v prvom stupni o vzniku, prerušení a zániku sociálneho poistenia v sporných prípadoch, ktorým je aj tento prípad, a to z dôvodu, že zamestnávateľ odhlásil žalobcu z registra poistencov a sporiteľov Sociálnej poisťovne k 10.04.2024, pričom neskôr mal prvostupňový orgán za preukázané, že žalobca mal byť odhlásený už dňa 31.10.2023. Za prihlásenie a odhlásenie svojich zamestnancov je zodpovedný zamestnávateľ, a preto ak Sociálna poisťovňa oznámi zamestnávateľovi ukončenie registrácie, ale neskôr sa ukáže, že ukončenie registrácie bolo realizované na základe nesprávnych údajov, alebo ak sa preukážu nové skutočnosti, takéto oznámenie sa stane bezpredmetným. A teda ak sa Sociálna poisťovňa v rámci svojej kontrolnej činnosti dozvie skutočnosti, ktoré preukazujú nesprávnosť o. i. aj odhlásenia zamestnancov, je oprávnená začať takéto nedávkové konanie z vlastnej iniciatívy a nielen na základe žiadosti poistenca ako to tvrdí žalobca. Pokiaľ ide o absenciu náležitostí rozhodnutia, tu žalovaný rovnako nesúhlasil so žalobcom a má za to, že rozhodnutie žalovaného spĺňa všetky formálne aj obsahové náležitosti predpokladané § 209 zákona o sociálnom poistení. K absencii uvedenia zákonného ustanovenia vo výroku rozhodnutia prvostupňového orgánu stručne konštatoval, že označenie ustanovenia, na základe ktorého prvostupňový orgán rozhodol, bolo súčasťou jeho rozhodnutia, t. j. § 178 ods. 1 písm. a) prvý bod zákona o sociálnom poistení. Zároveň zdôraznil, že rozhodnutie orgánu prvého stupňa spolu s rozhodnutím odvolacieho orgánu je potrebné považovať v súlade so zásadou jednotnosti konania za jeden celok. K podkladom, z ktorých vychádzal prvostupňový orgán a následne i žalovaný najskôr uviedol, že je vecou správneho orgánu obstaranie podkladov potrebných pre náležité rozhodnutie, a teda nie je viazaný len návrhmi účastníkov konania, a rovnako je aj vecou správneho orgánu, ktoré dôkazy vykoná, a ktoré nie. Ďalej konštatoval, že prvostupňový orgán postupom v súlade s platnou právnou úpravou vykonal niekoľko úkonov smerujúcich k zisteniu a objasneniu stavu veci (napr. žiadosť o súčinnosť od ministerstva, Všeobecnej zdravotnej poisťovne či správcu dane), na základe ktorých prvostupňový orgán vec riadene právne posúdil a vydal rozhodnutie. V rámci odvolacieho konania bola daná vec opätovne preskúmaná a hoci prvostupňový orgán vychádzal zo skutočnosti, že vyradením zamestnávateľa zo siete k 31.10.2023 došlo k jeho zániku bez právneho nástupcu, a tým straty právnej subjektivity, na základe čoho sa následne odvíjala aj neexistencia právneho vzťahu medzi zamestnancom a zamestnávateľom, keďže jeden subjekt tohto právneho vzťahu už neexistoval, žalovaný odvíjal svoje rozhodnutie od inej skutočnosti, no napriek tomu potvrdil rozhodnutie prvostupňového orgánu, ktoré sa vo výroku ukázalo vecne správne a v súlade so zákonom. Zároveň formálne zopakovanie administratívneho procesu a zrušenie rozhodnutia prvostupňového orgánu a vrátenia na nové prejednanie a rozhodnutie považoval žalovaný za bezdôvodné predlžovanie konania a jeho prieťahy. Oba správne orgány mali za preukázané, že ku dňu 31.10.2023 došlo k vyradeniu zamestnávateľa žalobcu t. j. súkromnej základnej školy zo siete, v dôsledku čoho došlo k zániku práva poskytovať vzdelávanie a výchovu, teda k zániku účelu, na ktorý bola súkromná základná škola zriadená. V nadväznosti na to tak nemohol byť naplnený ani obsah pracovnej zmluvy žalobcu, keďže sa súkromná základná škola a ani jej elokované pracoviská a výdajňa školskej jedálne nemohli vykonávať činnosť, na ktorú boli zriadené. Žalovaný má za to, že povinné sociálne poistenie vznikne a bude trvať len pokiaľ trvá právny vzťah, ktorý zamestnancovi reálne zakladá právo na príjem. V tomto prípade žalobcovi právo na túto prácu a dosahovať z nej príjem zanikol vyradením zo siete a odvolávanie sa žalobcu na formálnu existenciu pracovnej zmluvy, ktorá nebola vypovedaná, respektíve pracovný pomer nebol skončený dohodou i napriek tomu, že škola stratila právo na výkon svojej činnosti je podľa názoru žalovaného v rozpore so samotným obsahom a napokon aj účelom zákona o sociálnom poistení. Nakoniec sa vyjadril žalovaný aj k námietke novej právnej úpravy štátnej správy v školstve, ku ktorej uviedol, že od 01.01.2025 došlo k zmene spočívajúcej v stanovení lehoty na zrušenie školy, nakoľko viacerí zriaďovatelia nerešpektovali dovtedajšie ustanovenie zákona o štátnej správe o povinnosti zrušiť školu po tom, čo bola vyradená zo siete. Tento problém bol vyjadrený aj v dôvodovej správe k novej právnej úprave. Napriek tomu, že dovtedy nebola presne stanovená lehota, nič to nemení na skutočnosti, že zriaďovateľ túto povinnosť mal aj podľa predošlej právnej úpravy. Vzhľadom na uvedené žalovaný navrhol správnu žalobu zamietnuť.
7. Na vyjadrenie žalovaného reagoval žalobca v rámci tzv. repliky zo dňa 26.02.2025, v zmysle ktorej žalobca zotrval na svojich doterajších záveroch s dôrazom na tvrdenie, že súkromná základná škola nezanikla (s poukazom aj na uznesenie Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 2K/17/2024 zo dňa 29.11.2024 o začatí konkurzného konania na majetok súkromnej základnej školy), pričom právnu subjektivitu môže zrušiť len zriaďovateľ, ktorý tak nespravil z dôvodu, že nebolo možné zabezpečiť
súlad s rozhodnutím o vyradení zo siete k 31.10.2023. Počas dotknutého obdobia bol žalobca naďalej zamestnancom zamestnávateľa a to až do času, kým sa nezistilo, že došlo k výmazu IČ-a súkromnej základnej školy z registra organizácií vedenom Štatistickým úradom Slovenskej republiky.
8. Samostatným podaním zo dňa 26.02.2025 žalobca žiadal v predmetnej veci o nariadenie pojednávania.
9. Dňa 08.07.2026 bola správnemu súdu poskytnutá súčinnosť od Ministerstva školstva, výskumu, vývoja a mládeže Slovenskej republiky, v rámci ktorej bolo správnemu súdu oznámené, že k 31.10.2023 mala súkromná základná škola tieto školské zariadenia: · Súkromný školský klub detí, D. E. X, C., ako súčasť Súkromnej základnej školy, D. E. X, C. a · Súkromná výdajná školská jedáleň, D. E. X, C., ako súčasť Súkromnej základnej školy, D. E. X, C. a elokované pracoviská: · Elokované pracovisko, P. Hostinského 3, Rimavská Sobota, ako súčasť Súkromnej základnej školy, D. E. X, C. a · Elokované pracovisko, Šrobárová 23, Rimavská Sobota, ako súčasť Súkromnej základnej školy, D. E. X, C.. Na základe rozhodnutia o vyradení zo siete, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 27.09.2023, boli súkromná základná škola a Súkromný školský klub detí vyradené zo siete, a teda nemohli po 31.10.2023 existovať, a to ani súčasti súkromnej základnej školy, nakoľko tie neboli právnickými osobami a v plnom rozsahu boli viazané na existenciu súkromnej základnej školy. Prílohami tohto podania boli dokumenty: · Zriaďovacia listina č. 01/09/2005 zo dňa 15.09.2005, · Dodatok č. 1 číslo: (pozn. s nečitateľným číslom) zo dňa 29.09.2008, · Dodatok č. 2 číslo: 06/2010/00089 zo dňa 01.10.2008, · Dodatok č. 2 číslo: 06/2010/00089 (pozn. rovnaké označenie ako mal dodatok zo dňa 01.10.2008) zo dňa 11.02.2010, · Dodatok č. 4 zo dňa 28.12.2012, · Odpis registrovaného subjektu sp. zn. F./XXXX zo dňa 07.07.2026 a · rozhodnutie o vyradení zo siete s doložkou právoplatnosti.
10. V predmetnej veci bolo nariadené pojednávanie na deň 31.08.2026, ktorého sa zúčastnil len žalobca, ktorý v rámci svojho vyjadrenia zotrval na dôvodoch podanej správnej žaloby a znova poukázal na rozhodnutie Okresného súdu Banská Bystrica o začatí konkurzného konania na úpadcu súkromnú základnú školu a v tej súvislosti na uplatnenie pohľadávky Sociálnej poisťovne, ktorá tvrdí, že daný subjekt neexistuje. Ďalej zdôraznil, že elokované pracoviská a školská jedáleň nezanikli, proces ich kreovania a zániku prebieha samostatne. Existenciu školskej jedálne má preukazovať stanovisko štátneho tajomníka a vedúceho právneho oddelenia na ministerstve so záverom o jej existencii z dôvodu potreby stravovania gymnazistov. Zároveň dostávali na ňu dotácie z Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny a z Banskobystrického samosprávneho kraja. Podľa žalobcu skutočnosti neprebiehali tak ako ich uviedol žalovaný, dodnes nie je zodpovedaná otázka ako sa zo zriaďovateľa školy (ktorá bola vyradená zo siete) ako fyzickej osoby stal zriaďovateľ fyzická osoba podnikateľ s priradeným IČO-m, keď aj Správny súd v Bratislave konštatoval, že nie je možné preukázať, kedy nastala táto zmena, keď takýto úkon nikdy nebol spravený. Žalobca má za to, že postupovali v súlade s právnymi predpismi, škola do jej nezákonného vymazania IČ-a existovala a na strane zamestnávateľa došlo len k prekážke, čím bol zamestnávateľ povinný prideliť zamestnancom inú prácu, čo sa aj udialo. Na účely ochrany svojich práv sa obrátil aj na Generálnu prokuratúru Slovenskej republiky, ktorá podľa vyjadrenia žalobcu vec uzavrela tým, že je zbytočné ďalej konať, pretože už nemôžu vylepšiť postavenie v konaní voči štátu z dôvodu dosiahnutia svojho cieľa, a teda škola ďalej existuje, ale s tým, že je tam iný zriaďovateľ. Žalobca sa obrátil na Ústavný súd Slovenskej republiky so sťažnosťou voči rozhodnutiu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ktorý takisto zvláštne skonštatoval zánik a neexistenciu súkromnej základnej školy. V záverečnom slove žalobca žiadal vrátiť vec žalovanému na nové rozhodnutie a potvrdiť to, čo v žalobe žiadal.
III.
Relevantná právna úprava
11. Podľa § 2 ods. 1 SSP v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.
12. Podľa § 2 ods. 2 SSP, každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.
13. Podľa § 6 ods. 2 písm. c) SSP správne súdy rozhodujú v konaniach o správnych žalobách v sociálnych veciach.
14. Podľa § 135 ods. 1 SSP na rozhodnutie správneho súdu je rozhodujúci stav v čase vyhlásenia alebo vydania rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo v čase vydania opatrenia orgánu verejnej správy.
15. Podľa § 167 ods. 1 SSP správny súd prizná žalobcovi voči žalovanému právo na úplnú alebo čiastočnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania, ak mal žalobca vo veci celkom alebo sčasti úspech.
16. Podľa § 168 SSP žalovanému prizná správny súd podľa pomeru jeho úspechu vo veci voči žalobcovi právo na náhradu dôvodne vynaložených trov konania iba, ak to možno spravodlivo požadovať. Orgánu štátnej správy však náhradu trov právneho zastúpenia možno priznať len výnimočne.
17. Podľa § 175 ods. 1 SSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu správny súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
18. Podľa § 190 SSP, ak správny súd po preskúmaní rozhodnutia alebo opatrenia žalovaného dospeje k záveru, že žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne.
19. Podľa § 20 ods. 1 prvá veta zákona o sociálnom poistení povinné nemocenské poistenie, povinné dôchodkové poistenie a povinné poistenie v nezamestnanosti zamestnanca uvedeného v § 4 ods. 1 a § 4b a povinné dôchodkové poistenie zamestnanca uvedeného v § 4 os. 2 vzniká odo dňa vzniku právneho vzťahu, ktorý zakladá právo na príjem uvedený v § 3 ods. 1 písm. a) a ods. 2 a 3 a zaniká dňom zániku tohto právneho vzťahu, ak tento zákon neustanovuje inak.
20. Podľa § 172 ods. 1 zákona o sociálnom poistení na konanie vo veciach sociálneho poistenia sa nevzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní. Všeobecný predpis o správnom konaní sa nevzťahuje ani na konanie vo veciach starobného dôchodkového sporenia v rozsahu upravenom týmto zákonom.
21. Podľa § 172 ods. 3 zákona o sociálnom poistení konanie vo veciach podľa odseku 1 je a) konanie v dávkových veciach sociálneho poistenia (ďalej len „dávkové konanie“), b) iné konanie (ďalej len „nedávkové konanie“).
22. Podľa § 172 ods. 5 zákona o sociálnom poistení predmetom nedávkového konania je rozhodovanie o vzniku, prerušení a zániku sociálneho poistenia v sporných prípadoch, o poistnom v sporných prípadoch, o príspevkoch na starobné dôchodkové sporenie, v sporných prípadoch, o pokute, o penále, o povinnosti vrátiť dávku alebo jej časť podľa § 236 alebo o povinnosti nahradiť neprávom vyplatenú sumu na dávke podľa § 237, o povolení splátok dlžných súm poistného, príspevkov na starobné dôchodkové sporenie, pokuty, penále a ostatných dlžných súm podľa § 237a.
23. Podľa § 178 ods. 1 písm. a) bod prvý zákona o sociálnom poistení do pôsobnosti pobočky patrí rozhodovať v prvom stupni o vzniku, prerušení a zániku sociálneho poistenia v sporných prípadoch.
24. Podľa § 184 ods. 8 zákona o sociálnom poistení nedávkové konanie sa začína na základe písomnej žiadosti účastníka konania alebo z podnetu organizačnej zložky Sociálnej poisťovne.
25. Poľa § 17 ods. 1 písm. c) 1 zákona o štátnej správe v školstve v znení účinnom v rozhodnom období žiadosť na vyradenie školy alebo školského zariadenia zo siete predkladá hlavný školský inšpektor, ak zistí závažné nedostatky v kontrolovanom subjekte.
26. Podľa § 19 ods. 1 zákona o štátnej správe v školstve v znení účinnom v rozhodnom období školu alebo školské zariadenie možno zriadiť až po jeho zaradení do siete.
27. Podľa § 23 ods. 1 zákona o štátnej správe v školstve v znení účinnom v rozhodnom období škola alebo školské zariadenie sa po jeho vyradení zo siete zruší.
28. Podľa § 23 ods. 2 zákona o štátnej správe v školstve v znení účinnom v rozhodnom období školu alebo školské zariadenie zruší zriaďovateľ v súlade s rozhodnutím ministerstva o vyradení zo siete.
29. Podľa § 59 ods. 4 Zákonníka práce pracovný pomer zaniká smrťou zamestnanca.
IV.
Posúdenie veci správnym súdom
30. Správny súd prv, než pristúpil k meritórnemu rozhodnutiu, preskúmal splnenie procesných podmienok podľa § 97 SSP a zistil o. i., že v danom prípade sa jedná o správnu žalobu v sociálnych veciach (§ 199 a nasl. SSP), bola podaná oprávnenou osobou (§ 178 ods. 1 SSP), včas [rozhodnutie žalovaného bolo oznámené žalobcovi dňa 08.10.2024 a správna žaloba bola podaná listinne (pošta) dňa 03.12.2024] (§ 181 ods. 1 SSP) a správny súd je vecne a miestne príslušný súd na konanie o danej správnej žalobe (§ 10 a § 13 ods. 3 SSP).
31. Následne správny súd preskúmal správnu žalobu, vyjadrenia účastníkov konania ako aj žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného a prvostupňové rozhodnutie, vrátane priebehu administratívneho konania na základe predloženého administratívneho spisu, a to nielen v rozsahu a z dôvodov uvedených v správnej žalobe, ale aj nad rozsah žalobných bodov v zmysle § 134 ods. 2 písm. d) SSP, nakoľko sa v danom prípade jedná o správnu žalobu v sociálnych veciach fyzickej osoby, v prípade ktorej správny súd podľa § 203 ods. 2 SSP nie je viazaný žalobnými bodmi.
32. V predmetnej veci rozhodol správny súd na pojednávaní konanom dňa 31.08.2026, ktoré nariadil podľa § 107 ods. 1 písm. a) SSP v súlade s prejavenou vôľou žalobcu, a na ktoré boli účastníci konania riadne a včas predvolaní.
33. V tomto bode dáva správny súd do pozornosti, že správny súd nie je súdom skutkovým. Jeho úlohou pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu podľa tretej hlavy tretej časti Správneho súdneho poriadku (§ 199 a nasl. SSP) je posudzovať, či správny orgán príslušný na konanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkom konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi, ako aj s procesnoprávnymi predpismi. V súdnom prieskume zákonnosti rozhodnutia žalovaného správneho orgánu v sociálnych veciach správny súd nie je viazaný rozsahom dôvodov uvedených v žalobe, ak žalobca je fyzickou osobou, ktorou namieta nezákonnosť rozhodnutia správneho orgánu, tvrdiac, že nezákonným rozhodnutím správneho orgánu a postupom mu predchádzajúcim bol ukrátený na svojich hmotnoprávnych alebo procesnoprávnych právach. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu správneho orgánu predchádzajúceho vydaniu napadnutého rozhodnutia. Správny súd v konaní súdneho prieskumu zákonnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy teda preskúmava, či orgán štátnej správy konal a rozhodol v súlade so zákonom, či v správnom konaní postupoval v súčinnosti s účastníkom konania, či sa vysporiadal s jeho námietkami a či na základe skutkových zistení a logického a rozumného uváženia ustálil správne svoj právny záver.
34. Predmetom správnej žaloby bolo preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutia žalovaného (vrátane prvostupňového orgánu) vo veci určeného dátumu zániku povinného nemocenského poistenia, povinného dôchodkového poistenia a povinného poistenia v nezamestnanosti.
35. Z obsahu administratívneho spisu a súdneho spisu mal správny súd za preukázané nasledovné skutočnosti: · žalobca uzavrel dňa 28.09.2020 pracovnú zmluvu na dobu neurčitú so zamestnávateľom (označeným ako súkromná základná škola, zastúpená: A. A., štatutár školy), v zmysle ktorej bol určený druh práce „finančný manažér“, s nástupom do práce dňa 01.10.2020; · podľa informačného systému Sociálnej poisťovne evidujúcom Registračný list fyzickej osoby (t. j. žalobcu) dátumom vzniku povinného sociálneho poistenia bolo 01.10.2020; · dňa 09.04.2024 došlo k uzatvoreniu dohody o skončení pracovného pomeru z dôvodu na strane zamestnávateľa podľa § 63 ods. 1 písm. a) bod 1 zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonníka práce (ďalej len „Zákonník práce“) ku dňu 10.04.2024; · Sociálna poisťovňa vydala dňa 12.04.2024 Oznámenie o ukončení registrácie zamestnávateľa v registri zamestnávateľov, a to ku dňu 10.04.2024, nakoľko k tomuto dátumu bol odhlásený posledný zamestnanec; · následne prvostupňový orgán vykonal potrebné úkony na riadne zistenie skutkového stavu, pričom vychádzal okrem vlastného informačného systému aj z poskytnutých súčinností od súkromnej základnej školy [(žiadosť zo dňa 15.03.2024, odpoveď zo dňa 27.03.2024) spolu s prílohou od Štatistického úradu Slovenskej republiky zo dňa 20.03.2024], od ministerstva (žiadosť zo dňa 02.04.2024, odpoveď zo dňa 22.04.2024), od ministerstva (žiadosť zo dňa 29.05.2024, odpoveď zo dňa 11.06.2024), od Všeobecnej zdravotnej poisťovne, a. s. (žiadosť zo dňa 17.06.2024, odpoveď zo dňa 28.06.2024), od Daňového úradu Banská Bystrica (žiadosť zo dňa 18.06.2024, odpoveď zo dňa 24.06.2024), od Inšpektorátu práce Banská Bystrica zo dňa 02.07.2024 (pozn. v súvislosti so žiadosťou o vykonanie inšpekcie práce), od ministerstva [žiadosť zo dňa 17.06.2024, odpoveď zo dňa 01.07.2024 spolu s predloženým rozhodnutím o vyradení zo siete (podľa neho bola súkromná základná škola vyradená zo siete dňa 31.10.2024 a spolu s ňou aj jej súčasť, a to Súkromný klub detí, D. E. X, C.), s Upovedomením o oprave chyby v písaní č. 2023/10815:18-C2101 zo dňa 20.10.2023 a doručenkou], ako aj z úradného záznamu z osobného jednania so zriaďovateľom č. 3212-26/2024-LC zo dňa 12.06.2024; · na základe zistených skutočností prvostupňový orgán dospel k záveru vyjadreného v jeho rozhodnutí, ktorý bol následne potvrdený rozhodnutím žalovaného.
36. V nadväznosti na dosiaľ uvedené, tak v predmetnej veci bolo medzi účastníkmi konania sporné, kedy došlo k zániku povinného sociálneho poistenia, teda či vyradením súkromnej základnej školy zo siete dňa 31.10.2023, alebo skončením pracovnoprávneho pomeru na základe dohody uzatvorenej medzi žalobcom a súkromnou základnou školou dňa 10.04.2024.
37. Povinné sociálne poistenie predstavuje zákonom stanovený systém, pozostávajúci z viacero čiastkových poistení, ktorého podstata vo všeobecnosti spočíva v platení odvodov a poberaní dávok po tom, čo nastane určitá objektívna skutočnosť. Základnú právnu úpravu povinného sociálneho poistenia predstavuje o. i. zákon o sociálnom poistení, podľa ktorého povinné nemocenské poistenie, povinné dôchodkové poistenie a povinné poistenie v nezamestnanosti zamestnanca vzniká odo dňa vzniku právneho vzťahu, ktorý zakladá právo na príjem a zaniká dňom zániku tohto právneho vzťahu, ak zákon o sociálnom poistení neustanovuje inak (§ 20 ods. 1 zákona o sociálnom poistení). Za zamestnanca sa v zmysle spomenutého právneho predpisu považuje fyzická osoba v právnom vzťahu, ktorý jej zakladá právo na pravidelný mesačný príjem (§ 4 ods. 1 zákona o sociálnom poistení).
38. Konanie vo veciach týkajúcich sa sociálneho poistenia, na ktoré je príslušná Sociálna poisťovňa, resp. jej organizačné zložky, sa delí v zmysle § 172 ods. 3, 4 a 5 zákona o sociálnom poistení na konanie v dávkových veciach, tzv. dávkové konanie, ktorého predmetom je rozhodovanie o dávkach, teda o nároku na peňažný sumu, slúžiacu na náhradu príjmu pri strate, či znížení zárobku alebo na zabezpečenie príjmu v rôznych životných situáciách (napr. nemocenská dávka pri práceneschopnosti, dávka v nezamestnanosti, či starobný dôchodok). Druhým typom konania je iné konanie, tzv. nedávkové konanie, ktorého predmetom je o. i. aj rozhodovanie o vzniku, prerušení a zániku sociálneho poistenia v sporných prípadoch. Oba druhy konaní sa vyznačujú svojimi osobitnosťami, akou je aj začatie konania. Kým dávkové konanie, ak zákon o sociálnom poistení neustanovuje inak, sa začína vo všeobecnosti na základe žiadosti fyzickej osoby, ktorá si uplatnila nárok na dávku a nárok na výplatu dávky, nedávkové konanie sa začína buď na základe písomnej žiadosti účastníka konania, alebo z podnetu organizačnej zložky Sociálnej poisťovne, pričom takéto konanie sa považuje za začaté odo dňa, keď príslušná organizačná zložka Sociálnej poisťovne urobila voči účastníkovi konania prvý úkon (§ 184 ods. 4 a § 185 ods. 4 zákona o sociálnom poistení).
39. Vzhľadom na uvedené možno konštatovať, že námietka žalobcu ohľadom absencie oprávnenia prvostupňového orgánu ako príslušnej organizačnej zložky Sociálnej poisťovne začať a viesť konanie nebola opodstatnená. Hoci žalobca správne uviedol, že na konanie v sociálnych veciach sa nevzťahuje správny poriadok ako všeobecný predpis o správnom konaní, ďalej však už nerozlišoval medzi rozdielnymi typmi konania vo veciach sociálneho poistenia, na ktoré sa vzťahuje rozdielna úprava. V danej veci ide o nedávkové konanie, keďže prvostupňový orgán rozhodoval o dátume zániku povinného sociálneho poistenia. Zároveň bola dodržaná aj podmienka spornosti, nakoľko pôvodne bol určený dátum zániku povinného sociálneho poistenia na deň 10.04.2024, a až na základe neskôr zistených skutočností bolo potrebné zmeniť pôvodne určený dátum, ktorým podľa prvostupňového orgánu i žalovaného má byť 31.10.2023. V nadväznosti na uvedené tak nedošlo zo strany prvostupňového orgánu i žalovaného ku konaniu v rozpore s čl. 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, a teda konali na základe oprávnenia vyplývajúceho z účinného právneho predpisu.
40. Správny súd sa ďalej zaoberal námietkou žalobcu o porušení § 209 ods. 3 zákona o sociálnom poistení, pre absenciu uvedenia zákonného ustanovenia, z ktorého vyplýva právomoc prvostupňového orgánu rozhodnúť. Ani túto námietku správny súd nepovažoval za dôvodnú, nakoľko podľa ustálenej judikatúry sa rozhodnutie prvostupňového orgánu a rozhodnutie žalovaného považuje za jeden celok. Napr. podľa rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1Sžso/57/2013 zo dňa 18.11.2014 cit.: „... sociálne nedávkové konanie sa prísne nerozdeľuje do dvoch navzájom oddelených konaní, ale tak konanie pred prvostupňovým ako aj odvolacím orgánom tvorí jeden celok navzájom prepojených konaní.“ Preto, ak rozhodnutie prvostupňového orgánu nespĺňa formálnu náležitosť stanovenú zákonom o sociálnom poistení, ale zároveň bol podaný opravný prostriedok, o ktorom rozhodol odvolací orgán, pričom jeho rozhodnutie spĺňa náležitosti popísané v § 209 zákona o sociálnom poistení, tak možno v súlade s ustálenou judikatúrou považovať aj rozhodnutie prvostupňového orgánu za zákonné. Nad rámec uvedeného správny súd dopĺňa, že prvostupňový orgán neopomenul uvedenie zákonného ustanovenia oprávňujúceho rozhodnúť vo veci, nakoľko hneď v úvode rozhodnutia označil ustanovenie právneho predpisu, na základe ktorého rozhodoval.
41. Ďalšia námietka žalobcu sa týkala podkladu rozhodnutia a tým nedostatočného zistenia skutkového stavu. Sociálna poisťovňa je povinná v konaní postupovať tak, aby pred vydaním rozhodnutia presne a úplne zistila skutočný stav veci, a preto za tým účelom obstará potrebné podklady, ktorými sa podľa § 195 ods. 2 zákona o sociálnom poistení rozumejú najmä návrhy a vyjadrenia účastníkov konania, dôkazy, čestné vyhlásenia, ako aj skutočnosti všeobecne známe alebo známe organizačnej zložke Sociálnej poisťovne z jej činnosti, pričom za dôkaz sa považuje všetko čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočného stavu veci. Za tým účelom majú povinnosť poskytnúť Sociálnej poisťovni potrebnú súčinnosť ako štátne orgány a orgány územnej samosprávy, tak aj fyzické a právnické osoby. Z administratívneho spisu preukázateľne vyplýva, že Sociálna poisťovňa náležite zisťovala skutočný stav veci (napr. aj viacerými výzvami tomu istému orgánu na účelom objasnenia novozistených skutočností). Nemožno súhlasiť s názorom žalobcu, že podkladom na rozhodnutie boli len údaje Štatistického úradu Slovenskej republiky. Prvostupňový orgán i žalovaný dospeli k svojmu záveru na základe viacerých (vyššie uvedených) podkladov, vrátane vyjadrenia ministerstva, ktorý predložil rozhodnutie o vyradení zo siete v spojení s Upovedomením o oprave chyby v písaní č. 2023/10815:18-C2101 zo dňa 20.10.2023 i z údajov evidovaných v Registri škôl a školských zariadení vedenom ministerstvom ku dňu 31.10.2023 a aj Štatistickým úradom Slovenskej republiky či osobného jednania so zriaďovateľom súkromnej základnej školy A. A. zo dňa 12.06.2024. Vo vzťahu k Štatistickému úradu Slovenskej republiky správny súd poukazuje na jeho evidenčný charakter, kde zapísaním údajov sa potvrdzuje faktický a právny stav, ktorý nastal na základe inej skutočnosti. Do jeho pôsobnosti o. i. patrí aj vedenie Registra organizácií, a to podľa zákona č. 540/2001 Z. z. o štátnej štatistike (ďalej len „zákon o štátnej štatistike“), ktorý predstavuje verejný zoznam, do ktorého zapisuje právnickú osobu alebo fyzickú osobu, ktorá je podnikateľom alebo vykonáva inú samostatne zárobkovú činnosť, a to na základe údajov, ktoré získal podľa zákona o štátnej štatistike a podľa osobitných predpisov. Z podania Štatistického úradu Slovenskej republiky zo dňa 20.03.2024 označeného ako „Sprístupnenie a oznámenie o postúpení žiadosti“, ktoré je súčasťou administratívneho spisu, vyplýva, že súkromná základná škola bola vyradená z Registra organizácií na základe údajov zapísaných v Registri právnických osôb, podnikateľov a orgánov verejnej moci, odkiaľ boli údaje o súkromnej základnej škole vymazané na základe údajov zo zdrojového registra ministerstva. Zákon o sociálnom poistení ustanovuje demonštratívnym výpočtom čo môže byť podkladom rozhodnutia, a teda môžu ním byť aj skutočnosti všeobecne známe, teda také, ktoré
vyplývajú z informačných systémov verejnej správy, preto Sociálna poisťovňa nepostupovala v rozpore s právnymi predpismi, ak pri zisťovaní skutkového stavu vychádzala aj z takéhoto podkladu, ktorý však nebol jediným na vydanie napádaných rozhodnutí. Celkovo možno konštatovať, že z administratívneho spisu nevyplývajú žiadne skutočnosti svedčiace o nenáležitom postupe Sociálnej poisťovne pri zisťovaní skutkového stavu.
42. Dôvodom na zrušenie rozhodnutia žalovaného i prvostupňového orgánu malo byť aj žalobcom namietané nesprávne právne posúdenie zániku súkromnej základnej školy.
43. Čo sa týka predmetu rozhodovania Sociálnej poisťovne, tak žalovaný správne zdôraznil, že v rámci správnou žalobou napadnutých rozhodnutí nebolo predmetom rozhodovanie o zániku právneho subjektu – súkromnej základnej školy, ale určenie dátumu zániku povinného sociálneho poistenia v dôsledku zistenej skutočnosti, a to zániku právnej subjektivity súkromnej základnej školy. Teda skutočnosť, že došlo k vyradeniu zamestnávateľa zo siete a výmazu z príslušných registrov, nespočívalo na rozhodnutí Sociálnej poisťovne, ale iného orgánu verejnej správy. Sociálna poisťovňa následne len vychádzala zo vzniknutého právneho stavu, ktorý mal vplyv na jej predmet rozhodovania.
44. Tak ako bolo vyššie spomenuté zákon o sociálnom poistení spája so zánikom povinného sociálneho poistenia právnu skutočnosť, a to zánik právneho vzťahu, ktorý zakladá právo na príjem, teda zánik sa odvíja od existencie pracovnoprávneho vzťahu medzi zamestnancom a zamestnávateľom. Aj keď Zákonník práce explicitne vymedzuje spôsoby skončenia pracovného pomeru, nemožno opomenúť právny inštitút právnych skutočností, medzi ktoré patria aj právne udalosti vznikajúce nezávisle od vôle ľudí, s ktorými právo spája právne následky prejavujúce sa vznikom, zmenou alebo zánikom právnych vzťahov. V danom prípade je touto právnou udalosťou zánik zamestnávateľa, čo má za následok faktické, aj keď nie formálne skončenie pracovného pomeru (k tomu pozri rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 9Sžso/21/2016 zo dňa 25.10.2017). Preto ak došlo k zániku zamestnávateľa ako strany pracovnoprávneho vzťahu, ten nemôže viac prideľovať prácu či vyplácať zamestnancovi príjem a zamestnanec nemá pre koho prácu vykonávať, a teda dochádza (per analogiam § 59 ods. 4 Zákonníka práce) aj k skončeniu pracovného pomeru. V kontexte uvedeného preto ani argumentácia žalobcu o vykonávaní práce pre zamestnávateľa neobstojí, a to ani vo vzťahu k elokovaným pracoviskám v Rimavskej Sobote a vo Výdajni školskej stravy, nakoľko podľa § 19 ods. 7 zákona o štátnej správe v školstve elokované pracovisko nie je právnickou osobou a zriaďuje sa ako súčasť školy alebo školského zariadenia, a teda ak došlo k zániku zamestnávateľa, t. j. súkromnej základnej školy, ktorej súčasťou mali byť aj uvedené pracoviská, nemohlo dôjsť k prideľovaniu práce zamestnancom. Nad rámec uvedeného považoval správny súd za potrebné zmieniť, že zo spisového materiálu ani len nevyplýva žiaden dôkaz svedčiaci o vykonávaní inej práce žalobcom pre daného zamestnávateľa po tom, čo došlo k vyradeniu súkromnej základnej školy zo siete.
45. K otázke samotného zániku právnej subjektivity súkromnej základnej školy ako subjektu práva podľa § 18 ods. 2 písm. d) OZ, teda právnickej osoby ako iného subjektu, o ktorom to ustanovuje zákon, k tomu správny súd v prvom rade uvádza, že Občiansky zákonník priznáva právnu subjektivitu aj právnickej osobe, ktorú vo všeobecnosti možno vymedziť ako organizáciu fyzických osôb alebo právnických osôb alebo majetku vytvorenú za určitým účelom, ktorej právo priznáva právnu subjektivitu, čo znamená, že môže samostatne nadobúdať práva a brať na seba povinnosti, a zároveň má spôsobilosť na právne úkony. Základnými statusovými znakmi právnickej osoby sú jej názov (§ 19b OZ), sídlo (§ 19c OZ), predmet činnosti a existencia štatutárneho orgánu (§ 20 OZ), prostredníctvom ktorého právnická osoba koná navonok. Právnickou osobou ale môže byť iba taký subjekt, ktorý spĺňa zákonom predpísané podmienky na to, aby právnická osoba mohla platne vzniknúť.
46. Proces vzniku právnickej osoby ako subjektu súkromného práva prechádza dvoma fázami, a to založením (zriadením) a samotným vznikom právnickej osoby. Prvou fázou vzniku právnickej osoby je jej založenie. Z ustanovenia § 19 ods. 1 OZ vyplýva, že právnická osoba môže byť založená trojakým spôsobom, a to písomnou zmluvou, zakladateľskou listinou alebo iným spôsobom určeným osobitným zákonom. Založením právnická osoba spravidla nevzniká, hoci vykazuje isté znaky budúcej právnickej osoby. Na to, aby právnická osoba mohla nadobúdať práva a povinnosti, t. j. aby získala spôsobilosť na právne úkony, je potrebná druhá fáza, ktorou je zápis do príslušného registra. Právnická osoba sa zapisuje buď do obchodného registra alebo iného zákonom určeného registra. Právnu spôsobilosť
nadobúda právnická osoba až dňom účinnosti zápisu do niektorého z uvedených registrov. Týmto momentom právnická osoba nadobúda spôsobilosť na právne úkony.
47. Rovnako ako vznik právnickej osoby, aj skončenie jej právnej subjektivity (zánik) má dve fázy, a síce zrušenie právnickej osoby, predstavujúci prejav vôle smerujúci k zániku právnickej osoby a zánik právnickej osoby, ktorým je ukončený proces začatý zrušením právnickej osoby, v priebehu ktorého je potrebné splniť všetky podmienky vyžadované zákonom pre zánik právnickej osoby. V § 20a ods. 1 OZ sú uvedené právne skutočnosti, ktoré majú za následok zrušenie právnickej osoby, a to dohoda o zrušení právnickej osoby, uplynutie doby, na ktorú bola právnická osoba založená alebo zriadená, splnenie účelu, pre ktorý právnická osoba vznikla. Osobitným zákonom upravujúcim zrušenie právnickej osoby je napr. zákon č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník (ďalej len „ObZ“), ktorý v § 68 umožňuje zrušenie právnickej osoby aj rozhodnutím súdu, rozhodnutím spoločníkov či ukončením konkurzného konania. Od zrušenia právnickej osoby sa odlišuje jej zánik, ktorý je spojený so zánikom jej existencie. Zánik právnickej osoby je spojený s výmazom z príslušného registra [napr. obchodné spoločnosti a družstvá zanikajú výmazom z obchodného registra (§ 68 ods. 1 ObZ)]. Výmazom končí právna subjektivita právnickej osoby. Zánikom právnickej osoby výmazom z obchodného alebo iného príslušného registra (zoznamu) zaniká nielen hmotnoprávna, ale i procesná spôsobilosť právnickej osoby.
48. V prípade škôl a školských zariadení je proces ich zriaďovania čiastočne odlišný od procesu zriaďovania a vzniku vyššie spomenutých právnických osôb, pričom táto odlišnosť spočíva v podstate opačnom procese kreovania, keď sa najprv vyžaduje zaradenie do siete, ktoré môžeme ponímať ako zápis do príslušného registra, a až následne sa môže škola zriadiť. Preto právnu subjektivitu súkromnej základnej školy je potrebné posudzovať aj za aplikácie § 19 ods. 2 OZ, a síce právnické osoby vznikajú dňom, ku ktorému sú zapísané do obchodného alebo do iného zákonom určeného registra, pokiaľ osobitný zákon neustanovuje inak. Na to, aby súkromná základná škola mohla vykonávať výchovno- vzdelávaciu činnosť musela postupovať v súlade s osobitným predpisom, a to zákonom o štátnej správe v školstve, t. j. musela skrz svojho zriaďovateľa požiadať ministerstvo (žiadosťou obsahujúcou zákonom stanovené náležitosti) o zaradenie školy alebo školského zariadenia do siete škôl a školských zariadení (§ 16 ods. 1 zákona o štátnej správe v školstve), a až na základe kladného rozhodnutia o zaradení do siete vznikne danému subjektu právo vykonávať výchovu a vzdelávanie podľa osobitného predpisu. Po zaradení školy alebo školského zariadenia do siete, vydáva zriaďovateľ zriaďovateľskú listinu školy alebo školského zariadenia (§ 16 ods. 6 zákona o štátnej správe v školstve). Školy a školské zariadenia vznikajú ich zaradením do siete škôl a školských zariadení. Z hľadiska právnych účinkov ide o konštitutívny účinok zápisu školy a školského zariadenia do osobitného registra (zoznamu), ktorým je register škôl a školských zariadení, pretože až právoplatnosťou rozhodnutia o zápise (zaradení) do tohto registra vznikne žiadateľovi právo zriadiť školu alebo školské zariadenie a vykonávať činnosť podľa osobitných predpisov o školstve. Školy, školské zariadenia a elokované pracoviská sa následne zapisujú do Centrálneho registra škôl, školských zariadení a elokovaných pracovísk a zriaďovateľov (ďalej len „Centrálny register“) (§ 23a zákona o štátnej správe v školstve), do ktorého sa zapisujú údaje na základe právoplatného rozhodnutia o zaradení školy do siete ako aj zmeny v sieti. Pokiaľ dôjde k vyradeniu školy, školského zariadenia a elokovaného pracoviska zo siete, ministerstvo ako správca a prevádzkovateľ systému túto skutočnosť zaznamená v Centrálnom registri.
49. Rozhodnutie zriaďovateľa o vyradení súkromnej základnej školy zo siete škôl a školských zariadení z hľadiska výkladu § 20a ods. 1 OZ znamená zánik subjektu, ktorý je zavŕšený (účinný) rozhodnutím ministerstva o vyradení zo siete škôl a školských zariadení a výmazom z Centrálneho registra. Vyradenie zo siete škôl a výmaz súkromnej základnej školy z Centrálneho registra, bez ohľadu na to, či zo strany zriaďovateľa bol subjekt zrušený, znamená zánik jeho právnej subjektivity. Preto, ak súkromná základná škola môže vzniknúť, a teda existovať zriadením až po zaradení do siete škôl, po jej vyradení zo siete škôl a školských zariadení už školou nie je a vyradenie zo siete má za dôsledok zrušenie školy, ide tak o prípad zrušenia právnickej osoby podľa § 20a OZ. Bez zaradenia v sieti škôl už školou nie je a ako iný subjekt práva (iný typ právnickej osoby podľa osobitného zákona) existovať ani nemôže (napr. ako občianske združenie, nezisková organizácia), lebo v kontexte týchto zákonov nie je zaradená.
50. Argument žalobcu o existencii súkromnej základnej školy z dôvodu, že nedošlo k úkonu zo strany zriaďovateľa, t. j. zrušeniu, okrem uvedeného oslabuje aj skutočnosť, že podľa § 23 zákona o štátnej správe v školstve v znení účinnom v rozhodnom období zriaďovateľ mal povinnosť zrušiť školu v súlade s rozhodnutím ministerstva o vyradení zo siete, a teda zriaďovateľ bol povinný zrušiť školu k takému
dátumu, ako uviedlo ministerstvo vo svojom rozhodnutí. Žalobca síce správne poukázal na skutočnosť, že zákon o štátnej správe v školstve v znení účinnom v rozhodnom období neurčoval lehotu, dokedy má zriaďovateľ vykonať úkon zrušenia a uvedené bolo zmenené až zákonom č. 290/2024 Z. z. ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 597/2003 Z. z. o financovaní základných škôl, stredných škôl a školských zariadení v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, podľa ktorého mal tak zriaďovateľ učiniť do 30 dní od termínu uvedeného v rozhodnutí o vyradení zo siete, táto novela sa však na daný prípad, vzhľadom na dátum účinnosti, nevzťahuje (pozn. dátum účinnosti je od 01.01.2025), avšak to nič nemení na skutočnosti, že túto povinnosť zriaďovateľ mal podľa zákona o štátnej správe v školstve v znení účinnom v rozhodnom období, hoci bez uvedenia zákonnej lehoty. Z uvedeného vyplýva, že bez ohľadu na to, či zriaďovateľ si splnil svoju zákonnú povinnosť, a to zrušiť školu k dátumu uvedeného v rozhodnutí ministerstva o vyradení zo siete, súkromná základná škola ako subjekt práva zanikol a nemohol tak poskytovať svojím zamestnancom žiadnu prácu, z ktorej by im plynul pravidelný príjem, teda nebola už naplnená podmienka na trvanie povinného sociálneho poistenia.
51. K časti námietky týkajúcej sa nesprávneho záveru o zániku súkromnej základnej školy bez právneho nástupcu správny súd uvádza, že aj v tejto časti tvrdenie žalobcu nebolo preukázané, keďže jednak daná skutočnosť vyplýva z verejne dostupných registrov (Register škôl a školských zariadení Slovenskej republiky či Register právnických osôb, podnikateľov a orgánov verejnej moci) a aj sám zriaďovateľ súkromnej základnej školy A. A. uviedol na osobnom jednaní zo dňa 12.06.2024, že právny nástupca neexistuje. Zároveň ani žalobca nijakým spôsobom toto svoje tvrdenie bližšie nešpecifikoval a ani nepreukázal, čím považoval danú námietku aj v tejto časti za nedôvodnú.
52. Správny súd v závere podotýka, že nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkmi konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania [viď judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva, Ústavného súdu Slovenskej republiky či Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, týkajúcej sa požiadaviek riadneho odôvodnenia rozsudku súdu (napr. Kraska c. Švajčiarsko z 29.04.1993, García Ruiz c. Španielsko z 21.01.1999, nález Ústavného súdu Slovenskej republiky z 22.10. 2015 sp. zn. II. ÚS 675/2014, uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky z 03.07.2003 sp. zn. IV. ÚS 115/03, prípadne sp. zn. IV. ÚS 112/05, alebo sp. zn. I. ÚS 117/05, rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 7Asan/3/2019 zo dňa 29.01. 2020)]. Správny súd sa preto bližšie nezaoberal uznesením Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 2K/17/2024 zo dňa 29.11.2024, ktoré nemožno považovať za ustálenú rozhodovaciu prax a nesúvisí s predmetným súdnym konaním, ako ani stanoviskom Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky a sťažnosťou na Ústavnom súde Slovenskej republiky, pri ktorých jednak nebol preukázaný súvis s predmetnou vecou, a najmä neboli predložené dôkazy o ich rozhodnutiach, ktoré by mohli mať dopad na rozhodnutie v predmetnej veci. V nadväznosti na uvedené tak správny súd nepovažoval za relevantné pre toto konanie ani posudzovanie otázky vznesenej na pojednávaní ohľadom momentu zmeny zriaďovateľa z fyzickej osoby nepodnikateľa na fyzickú osobu podnikateľa. Zároveň žalobca poukázal na konštatovanie Správneho súdu v Bratislave, avšak nijako nešpecifikoval v akom konaní a v akej súvislosti tak konštatoval, a ani nepredložil správnemu súdu dôkaz o tomto stanovisku. Uvedené platí aj o komunikácií so štátnym tajomníkom a vedúcim právneho oddelenia na ministerstve, kde ide len o tvrdenie žalobcu bez reálneho podkladu preukazujúceho žalobcom tvrdené skutočnosti.
53. V kontexte vyššie uvedeného správny súd mohol konštatovať, že žalovaný i prvostupňový orgán dostatočne zistili skutkový stav a správne ho právne posúdili, keď určili dátum zániku povinného sociálneho poistenia ku dňu vyradenia súkromnej základnej školy zo siete, v dôsledku čoho došlo k zániku zákonnej podmienky trvania povinného sociálneho poistenia, a to existencia právneho vzťahu, ktorý zakladá zamestnancovi právo na príjem.
V.
Záver a rozhodnutie o trovách konania
54. Z vyššie uvedených dôvodov správny súd dospel k záveru o nedôvodnosti podanej správnej žaloby, keďže žalovaný (vrátane prvostupňového orgánu) postupoval v súlade so zákonom, dostatočne zistil skutkový stav, vec správne právne posúdil a svoje závery dostatočne odôvodnil, preto správnu žalobu podľa § 190 SSP zamietol (výrok I).
55. O trovách konania rozhodol správny súd podľa § 167 a nasl. SSP, keďže žalobca nemal v konaní ani len čiastočný úspech a v konaní úspešnému žalovanému nevznikli žiadne odôvodnené trovy, ktoré by bolo možné od žalobcu spravodlivo požadovať a žalovanému výnimočne priznať, a preto správny súd žiadnemu účastníkovi konania právo na náhradu trov konania nepriznal (výrok II).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú možno podať na Správnom súde v Banskej Bystrici v lehote jedného mesiaca od doručenia tohto rozsudku. Zmeškanie uvedenej lehoty nemožno odpustiť.
V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP (ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka konania ) uviesť: a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh) (§ 445 ods. 1 SSP).
Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.
Kasačnú sťažnosť možno podľa § 440 ods. 1 SSP odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že: a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutím o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.
Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v § 440 ods. 1 písm. g) až i) Správneho súdneho poriadku sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred správnym súdom.
V kasačnej sťažnosti nemožno uplatňovať nové skutočnosti a dôkazy okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podanej kasačnej sťažnosti (§ 441 SSP).
Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 ods. 2 SSP).
Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Uvedená povinnosť neplatí, ak: a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 1 písm. c) a d) (v sociálnych veciach, vo veciach azylu, zaistenia a administratívneho vyhostenia), c) je žalovaným Centrum právnej pomoci. ( § 449 ods. 1, 2 SSP ).
O kasačnej sťažnosti rozhodne podľa § 438 ods. 2 SSP Najvyšší správny súd Slovenskej republiky.
V A. A. dňa 31. augusta 2026
JUDr. Monika Šamuová
sudkyňa
Za správnosť vyhotovenia: Mgr. Magdaléna Morongová