Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_17Sas-5-2023.pdf
PDF · 119.05 KB
Case nature
Area
Subarea
17Sas/5/2023
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Správny súd v Bratislave v konaní pred sudkyňou JUDr. Katarínou Šmahovskou, v právnej veci žalobkyne: A. B. C., nar. XX. XXXXXXX XXXX, bytom D. XXXX/X, XXX XX, E., zastúpenej: JUDr. Milan Szőllőssy, advokát, so sídlom Mlynská 28, 040 01 Košice, IČO: 35570661, proti žalovanej: Sociálna poisťovňa, ústredie, so sídlom Ul. 29. augusta č. 8 - 10, 813 63 Bratislava, o správnej žalobe v sociálnych veciach, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovanej č. XXXXX-X/XXXX-XX zo dňa 16. októbra 2023, takto
r o z h o d o l :
I. Správny súd v Bratislave žalobu z a m i e t a .
II. Žalovanej sa právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .
o d ô v o d n e n i e :
I. Priebeh administratívneho konania a dôvody preskúmavaného rozhodnutia
1. Sociálna poisťovňa, pobočka Bratislava (ďalej aj „prvostupňový orgán“) rozhodnutím č. XXX-XX/ XXXX-E. zo dňa 31. júla 2023 (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie“), podľa § 100 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o sociálnom poistení“) žalobkyni na základe podanej žiadosti o náhradu nákladov spojených s liečením, doručenej dňa 31. mája 2023 a dokladov priložených žiadosti, nepriznala nárok na náhradu nákladov spojených s liečením v dôsledku pracovného úrazu zo dňa 27. februára 2020 v sume 4 364,96 eur.
2. Prvostupňové rozhodnutie bolo založené na posudku č. XXXX-X/XXXX-E. vydaného posudkovým lekárom, podľa ktorého žalobkyňa ako poškodená mala neúčelne vynaložiť náklady na svoje liečenie, nakoľko rehabilitačná zdravotná starostlivosť poskytnutá nezmluvným poskytovateľom zdravotnej starostlivosti F. G. H. od 17. októbra 2022 do 13. februára 2023, nebola odporučená odborným lekárom. F. G. H. nepatrí medzi zmluvných partnerov Všeobecnej zdravotnej poisťovne, a.s. (ďalej aj len „VŠZP“), ide o nadštandardnú zdravotnú starostlivosť, ktorú si klient hradí sám. Šetrením posudkového lekára vo Všeobecnej zdravotnej poisťovni a.s. sa preukázalo, že Všeobecná zdravotná poisťovňa, a.s. neeviduje žiadosť poškodenej o poskytnutie príspevku na úhradu zdravotnej starostlivosti vo F. G. H., a ani žiadosť o kúpeľnú liečbu za účelom absolvovania rehabilitačných procedúr k zlepšeniu zdravotného stavu poškodenej v zdravotníckom zariadení, v ktorom by bolo ich absolvovanie hradené z verejného zdravotného poistenia. Vzhľadom na to, že náklady na poskytnutú rehabilitačnú liečbu v uvedenom zdravotníckom zariadení neboli poškodenou vynaložené účelne, nie je možné považovať za účelne vynaložené ani náklady na použitie individuálnej prepravy osobným automobilom na jednotlivé zdravotné rehabilitácie.
3. Na odvolanie žalobkyne proti prvostupňovému rozhodnutiu, vydala žalovaná rozhodnutie č. XXXXX- X/XXXX-XX zo dňa 16. októbra 2023 (ďalej aj „napadnuté rozhodnutie“), ktorým odvolanie žalobkyne zamietla v celom rozsahu a potvrdila prvostupňové rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočky Bratislava.
4. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia vyplýva, že v súvislosti s odvolaním žalobkyne ako poškodenej bol jej zdravotný stav opätovne posúdený posudkovou lekárkou pobočky na účely zistenia, či je v nadväznosti na skutočnosti v ňom uvedené možné odvolaniu v celom rozsahu vyhovieť. Posudková lekárka pobočky odvolaniu poškodenej nevyhovela, a vec listom č. XXXX-XX/XXXX-E. zo dňa 13. septembra 2023 odstúpila na posúdenie posudkovej lekárke ústredia. Žalovaná následne poukázala na posudok č. XXXXX/XXXX-XX zo dňa 2. októbra 2023 posudkovej lekárky ústredia, z ktorého následne žalovaná vychádzala. Dala okrem iného do pozornosti, že posudková lekárka ústredia vychádzala aj z vyjadrenia VŠZP zo dňa 21. júna 2023, z ktorého vyplýva, že žalobkyňa ako poškodená v roku 2022 nepožiadala o kúpeľnú liečbu, VŠZP neeviduje ani podanie žiadosti o poskytnutie príspevku na úhradu zdravotnej starostlivosti poskytnutej nezmluvným poskytovateľom zdravotnej starostlivostí v zdravotníckom zariadení. Ďalej podľa vyjadrenia posudkovej lekárky sa náhrada nákladov spojených s liečením vykonáva na základe odporúčania odborného ošetrujúceho lekára v rámci štandardnej starostlivosti a ostatné úkony podľa vyjadrenia revízneho lekára, ako aj podotkla, že rehabilitačná liečba (konkrétne procedúry) indikovaná nezmluvným odborným lekárom bola dostupná aj v zmluvnom zdravotníckom zariadení, ktoré z povinného zdravotného poistenia VŠZP uhrádza. Na úhradu vynaložených nákladov spojených s liečbou poskytnutou v nezmluvnom zdravotníckom zariadení, je potrebné vyjadrenie revízneho lekára. Posudková lekárka ústredia sa stotožnila s názorom posudkovej lekárky pobočky, že poškodená neúčelne vynaložila náklady na rehabilitáciu, ktorú absolvovala v období odo dňa 17. októbra 2022 do dňa 13. februára 2023 v nezmluvnom zdravotníckom zariadení.
5. S poukazom na § 100 ods. 1 a § 153 ods. 4 písm. d) zákona o sociálnom poistení žalovaná dôvodila, že účelnosť vynaložených nákladov na liečenie je jednou zo základných, zákonom stanovených podmienok vzniku nároku na ich náhradu. Náhrada nákladov spojených s liečením je totiž sociálnou dávkou, poskytovanou z úrazového poistenia a jej zmyslom je kompenzovať poškodenému pracovným úrazom, resp. chorobou z povolania vzniknuté náklady na liečbu následkov takejto poistnej udalostí. Posúdenie účelnosti nákladov vynaložených na liečenie zákon zveril do kompetencie posudkových lekárov Sociálnej poisťovne.
6. K lekárskym správam zo dňa 17. októbra 2022 a zo dňa 12. decembra 2022, z ktorých má byť zrejmý celý priebeh rehabilitačnej liečby, žalovaná uviedla, že v danom prípade nie je dôležitý priebeh rehabilitačnej liečby, ale či poškodená splnila základné podmienky ustanovené v § 100 ods. 1 zákona o sociálnom poistení. Poškodená tieto základné podmienky ustanovené v § 100 ods. 1 zákona nesplnila, nakoľko nepredložila odporúčanie odborného lekára, ktorý by jej vyplnil Návrh na kúpeľnú liečbu, nedoložila vyjadrenie revízneho lekára zdravotnej poisťovne, a nepredložila vyjadrenie revízneho lekára k liečbe. Taktiež VŠZP v liste zo dňa 21. júna 2023 uviedla, že neeviduje poškodenej Žiadosť o poskytnutie príspevku na úhradu zdravotnej starostlivosti v nezmluvnom zdravotníckom zariadení. Poškodená v období odo dňa 17. októbra 2022 do dňa 13. februára 2023, kedy absolvovala rehabilitačnú liečbu v nezmluvnom zdravotníckom zariadení, nevyužila možnosť absolvovať rehabilitačnú liečbu v zdravotníckom zariadení, v ktorom by bolo jej absolvovanie hradené z verejného zdravotného poistenia. Posudková lekárka ústredia pritom zistila, že v čase absolvovania rehabilitačnej liečby poškodenou v nezmluvnom zdravotníckom zariadení, bolo dostupné aj zmluvné zdravotnícke zariadenie, ktoré z povinného zdravotného poistenia uhrádza VŠZP. Žalovaná k tomu dala do pozornosti rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „NS SR“) sp. zn. 10Sžso/48/2013 zo dňa 9. apríla 2014.
7. K lekárskej správe zo dňa 17. júla 2023, ktorá bola vyhotovená I. J. až po absolvovaní predmetnej rehabilitačnej liečby, žalovaná uviedla, že z jej obsahu nevyplýva, že poškodená má rehabilitačnú liečbu absolvovať v nezmluvnom zdravotníckom zariadení, I. J. v časti doporučenie udáva „opakovať kúpeľnú liečbu, naďalej dlhodobo fyz. liečba...“. To znamená, že poškodená mohla rehabilitačnú liečbu absolvovať aj v zmluvnom zdravotníckom zariadení.
8. Záverom žalovaná uviedla, že poškodená sa v priebehu konania o nároku na náhradu nákladov spojených s liečením nepokúsila o dodatočné získanie odporúčania odborného lekára, resp. o vyjadrenie ošetrujúceho a revízneho lekára, ktorým by preukázala opodstatnenosť svojich nárokov. Žalovaná preto
dospela k záveru, že žalobkyňa ako poškodená nemá nárok na náhradu nákladov spojených s liečením v sume 4 364,96 eur, nakoľko tieto náklady neboli účelne vynaložené na liečbu predmetného pracovného úrazu.
II. Správna žaloba a jej dôvody
9. Včas podanou správnou žalobou zo dňa 20. novembra 2023 sa žalobkyňa domáhala zrušenia napadnutého rozhodnutia žalovanej ako aj prvostupňového rozhodnutia Sociálnej poisťovne, pobočky Bratislava a vrátenia veci na ďalšie konanie. Považovala rozhodnutie za nezákonné z dôvodov podľa § 191 ods. 1 písm. c), d) a e) zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „SSP“). 10. V podanej žalobe zhrnula priebeh administratívneho konania a dôvody rozhodnutí oboch stupňov. Poukázala, že podmienky nároku na náhradu nákladov spojených s liečením upravuje ustanovenie § 100 zákona o sociálnom poistení. Prezentovala názor, že relevantnými podmienkami sú v zmysle tohto ustanovenia účelnosť vynaložených nákladov, príčinná súvislosť s následkami pracovného úrazu, odporúčanie odborného lekára a absencia ich úhrady z povinného zdravotného poistenia.
11. K účelnosti nákladov uviedla, že z lekárskych správ F. G. H. zo dna 17. októbra 2022 a 12. decembra 2022, ktoré boli predložené žalovanému, je zrejmý celý priebeh rehabilitačnej liečby žalobkyne, aj to, aké liečebné procedúry absolvovala. Z obsahu týchto správ je zrejmá väzba a príčinná súvislosť, ako aj účel podstúpenia týchto procedúr, ktoré zjavne súvisia s následkami pracovného úrazu žalobkyne. V kontexte uvedeného teda absolvovaná liečba bola jednoznačne účelná, zameraná na zlepšenie zdravotného stavu žalobkyne po pracovnom úraze. Náklady preto považovala za vynaložené účelne. Taktiež je podľa jej názoru zrejmá priama súvislosť medzi následkami pracovného úrazu a absolvovanou liečbou. Považovala tiež splnenú aj ďalšiu z podmienok, a to odporúčanie odborného lekára. Zo zdravotnej dokumentácie žalobkyne je zrejmé, že jej je neustále doporučené zo strany odborných lekárov permanentne pokračovať v rehabilitácii. Je všeobecne známe, že pokiaľ osoba s obdobným zdravotným postihnutím ako žalobkyňa sústavne komplexne nerehabilituje, vedie to k ešte väčšej degradácii jej zdravotného stavu. Potvrdzujú to lekárske správy z Národného rehabilitačného centra, kde je žalobkyni doporučená pravidelná rehabilitačná liečba, či lekárska správa I. C. J., neurológa zo dňa 17. júla 2023, kde je žalobkyni doporučené opakovať kúpeľnú liečbu a naďalej dlhodobo podstupovať fyzioterapeutickú liečbu. Napokon žalobkyňa považovala splnenú aj podmienku absencie z úhrady nákladov z povinného zdravotného poistenia, čo má žalovaná konštatovať v napadnutých rozhodnutiach.
12. Vytýkala žalovanej, že svojvoľnou úvahou a extenzívnym výkladom ustanovenia § 100 ods. 1 zákona o sociálnom poistení neoprávnene rozšírila podmienky pre priznanie požadovaného nároku. Takýto postup považovala za rozporný s článkom 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky. Bola toho názoru, že ustanovenie § 100 ods. 1 zákona o sociálnom poistení presne nešpecifikuje, o aké odporúčanie odborného lekára sa má nárok poškodeného na náhradu nákladov spojených s liečením opierať. Rovnako nestanovuje jeho formálne náležitosti. Z hľadiska vecného a z hľadiska účelu tejto podmienky v predmetnom ustanovení je tak podstatné jedine to, aby z odporúčania odborného lekára vyplývalo, že spôsob absolvovanej liečby poškodeného, je odborným lekárom odporúčaný a je potrebný k udržaniu či zlepšeniu kvality zdravotného stavu poškodeného. Takéto odporúčanie odborného lekára žalobkyňa nesporne predložila a tým preukázala splnenie uvedenej podmienky. Zákonné ustanovenie nekonkretizuje a tým ani nevyžaduje, aby odborný lekár odporúčal konkrétny pobyt v konkrétnom zariadení, ani nestanovuje podmienku vypísania návrhu na kúpeľnú liečbu zo strany odborného lekára. Tieto ďalšie podmienky si svojvoľne stanovila žalovaná, čím konala nad rámec zákona na úkor žalobkyne. Žalovaná pritom v odôvodnení svojich rozhodnutí nespochybňuje, že by rehabilitačný pobyt žalobkyni a procedúry počas neho vykonané nesmerovali k udržaniu či zlepšeniu kvality zdravotného stavu žalobkyne, teda že by tento pobyt nebol obsahovo účelný. Namieta výslovne nesplnenie formálnych podmienok, ktoré navyše účelovo rozširuje nad rámec požadovaný v ustanovení § 100 ods. 1 zákona o sociálnom poistení.
III. Vyjadrenie žalovanej a žalobkyne
13. Žalovaná v písomnom vyjadrení zo dňa 20. marca 2024 navrhla, aby správny súd žalobu ako nedôvodnú zamietol. Poukázala, že v predmetnej veci bola sporná účelnosť vynaložených nákladov
žalobkyne na liečenie, konkrétne vynaloženie nákladov, ktoré súviseli so súkromným rehabilitačným centrom. Vo svojom vyjadrení v podstate uviedla argumentáciu, ktorá vyplýva z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia a ktorú považuje za správnu a zákonnú. Zdôraznila, že nie je zrejmé, prečo žalobkyňa nevyužila možnosť absolvovania tejto rehabilitačnej liečby v zdravotníckom zariadení, v ktorom by bolo jej absolvovanie hradené z verejného zdravotného poistenia. Bolo zistené, že rehabilitačná liečba (konkrétne procedúry) indikovaná nezmluvným odborným lekárom bola dostupná aj v zmluvnom zdravotníckom zariadení, ktoré z povinného zdravotného poistenia VŠZP uhrádza. Na úhradu vynaložených nákladov spojených s liečbou poskytnutou v nezmluvnom zdravotníckom zariadení, je potrebné vyjadrenie revízneho lekára, čo v danom prípade chýba. V lekárskych správach Národného rehabilitačného centra, či v lekárskej správe I. C. J. je síce doporučené opakovať kúpeľnú liečbu a naďalej dlhodobo podstupovať fyzioterapeutickú liečbu, avšak z týchto podkladov nevyplýva, že žalobkyňa má rehabilitačnú liečbu absolvovať v nezmluvnom zdravotníckom zariadení. Žalovaná tiež bola toho názoru, že postupovala v súlade s čl. 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky.
14. Žalobkyňa vo svojej replike z 29. októbra 2024 uviedla, že dôvodom sporu ostáva výlučne skutočnosť, že žalobkyňa podstúpila liečbu v súkromnom rehabilitačnom zariadení, ktoré nie je zmluvným partnerom zdravotnej poisťovne a že žalovaná nepovažuje za dostatočné lekárske odporúčanie uvedené v žalobkyňou predložených lekárskych správach. Žalobkyňa zotrvala na názore, že ustanovenie § 100 ods. 1 zákona o sociálnom poistení presne neuvádza, že na vznik nároku je potrebné odporúčanie lekára v podobe návrhu na kúpeľnú liečbu. Predmetné ustanovenie len všeobecne poukazuje na to, že samotné liečenie má byť podstúpené na základe odborného odporúčania, teda nie na základe svojvôle osoby. Predmetné ustanovenie nestanovuje ani formálne náležitosti takéhoto odporúčania. Z hľadiska vecného a z hľadiska účelu tejto podmienky v predmetnom ustanovení je tak podstatné jedine to, aby z odporúčania odborného lekára vyplývalo, že spôsob absolvovanej liečby poškodeného, je odborným lekárom odporúčaný a je potrebný k udržaniu či zlepšeniu kvality zdravotného stavu poškodeného. Takéto odporúčanie odborného lekára žalobkyňa nesporne predložila a tým preukázala splnenie danej podmienky. Zákonné ustanovenie nekonkretizuje a tým ani nevyžaduje, aby odborný lekár odporúčal konkrétny pobyt v konkrétnom zariadení, ani nestanovuje podmienku vypísania návrhu na kúpeľnú liečbu zo strany odborného lekára. Žalobkyňa bola preto toho názoru, že pokiaľ takéto ďalšie v zákone neuvedené podmienky vyžaduje žalovaná, koná nad rámec zákona.
15. Žalobkyňa tiež prezentovala názor, že predloženie vyjadrenia revízneho lekára vzhľadom na znenie ustanovenia § 100 ods. 1 zákona o sociálnom poistení slúži výlučne na potvrdenie skutočnosti, že náklady na túto zdravotnú starostlivosť sa neuhrádzajú z prostriedkov verejného zdravotného poistenia. Táto skutočnosť však nie je sporná a žalovaná ani nespochybňuje skutočnosť, že náklady na absolvovanú zdravotnú starostlivosť v súkromnom zariadení nie sú hradené z prostriedkov z verejného zdravotného poistenia. Žalovaná tak túto námietku používa len formálne, pričom nenamieta zároveň splnenie podmienky spočívajúcej v absencii úhrady nákladov z verejného zdravotného poistenia.
16. Žalovaná sa k replike žalobkyne v lehote stanovenej správnym súdom nevyjadrila.
IV. Vybrané ustanovenia, z ktorých správny súd vychádzal
17. Podľa § 2 ods. 1 SSP v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.
18. Podľa § 2 ods. 2 SSP každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.
19. Podľa § 119 SSP správny súd vychádza zo skutkového stavu zisteného orgánom verejnej správy, ak tento zákon neustanovuje inak. Správny súd môže vykonať dôkazy nevyhnutné na preskúmanie zákonnosti napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia alebo na rozhodnutie vo veci.
20. Podľa § 120 písm. a) až c) SSP správny súd nie je viazaný skutkovým stavom zisteným orgánom verejnej správy a môže sám vykonať dokazovanie, ak a) to považuje za nevyhnutné na rozhodnutie vo veci, b) rozhoduje v konaní podľa § 6 ods. 2 písm. b), e), f), i), j) alebo c) rozhoduje podľa § 192.
21. Podľa § 135 ods. 1 SSP na rozhodnutie správneho súdu je rozhodujúci stav v čase vyhlásenia alebo vydania rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo v čase vydania opatrenia orgánu verejnej správy.
22. Podľa § 178 ods. 1 SSP žalobcom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá o sebe tvrdí, že ako účastník administratívneho konania bola rozhodnutím orgánu verejnej správy alebo opatrením orgánu verejnej správy ukrátená na svojich právach alebo právom chránených záujmoch.
23. Podľa § 199 ods. 1 písm. a) SSP sociálnymi vecami sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie Sociálnej poisťovne.
24. Podľa § 202 ods. 2 vety prvej SSP správnu žalobu fyzickej osoby správny súd posudzuje neformálne.
25. Podľa § 100 ods. 1 zákona o sociálnom poistení poškodený má nárok na náhradu nákladov spojených s liečením, ktoré účelne vynaložil na svoje liečenie v dôsledku pracovného úrazu alebo choroby z povolania na základe odporúčania odborného lekára a ktoré sa neuhrádzajú z povinného zdravotného poistenia na základe vyjadrenia revízneho lekára.
26. Podľa § 153 ods. 4 písm. d) zákona o sociálnom poistení lekárska posudková činnosť úrazového poistenia zahŕňa posudzovanie účelnosti vynaložených nákladov spojených s liečením, za ktoré sa považujú náklady na liečivá a lieky, zdravotnícke pomôcky, dietetické potraviny a doprava poškodeného spojená s liečením.
27. Podľa § 227 ods. 3 prvej vety zákona o sociálnom poistení, poistenec je povinný príslušnej organizačnej zložke Sociálnej poisťovne preukázať skutočnosti rozhodujúce na vznik nároku na dávku, trvanie nároku na dávku, zánik nároku na dávku, nároku na jej výplatu a jej sumu.
V. Konanie na správnom súde a právne posúdenie veci správnym súdom
28. Správny súd preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovanej a priebeh administratívneho konania, ktorý predchádzal jeho vydaniu, vychádzajúc zo stavu existujúceho v čase vydania napadnutého rozhodnutia žalovanej (§ 135 ods. 1 SSP), súc neviazaný rozsahom žaloby a dôvodmi žaloby fyzickej osoby v sociálnych veciach [§ 134 ods. 2 písm. d) SSP, § 203 ods. 1 a 2 SSP], na prejednanie veci nariadil podľa § 107 ods. 1 písm. a) SSP pojednávanie, ktorého sa zúčastnil právny zástupca žalobkyne, ako aj poverená zástupkyňa žalovanej a dospel k záveru o nedôvodnosti žaloby.
29. Správny súd posúdil obsah žaloby fyzickej osoby neformálne (§ 202 ods. 2 SSP) a v nadväznosti na jej dôvody a na požiadavky zákonnosti rozhodnutia vydaného orgánom verejnej správy, súdny prieskum zákonnosti napadnutého rozhodnutia zameral predovšetkým na posúdenie, či toto bolo vydané v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi, či vychádza zo spoľahlivo zisteného skutočného stavu veci a či je jeho výrok dostatočne a zrozumiteľne odôvodnený.
30. Na pojednávaní účastníci konania vo vzťahu k žalobným námietkam zhodne zotrvali na tvrdeniach prezentovaných vo svojich písomných podaniach adresovaných správnemu súdu. Právny zástupca žalobkyne osobitne zdôraznil, že odborné vyjadrenie bolo predložené, zákon neustanovuje osobitnú formu ani obsah odporúčania odborného lekára, ktoré má poškodený pracovným úrazom predložiť. Vyjadril názor, že formálne boli splnené všetky podmienky pre vznik nároku na žiadanú dávku. Zistiť riadne skutkový stav bolo povinnosťou žalovanej. K absencii vyjadrenia revízneho lekára odkázal na obsah repliky, s tým, že uvedené vyjadrenie slúži výlučne na potvrdenie skutočnosti, že náklady na túto lekársku starostlivosť sa neuhrádzajú z prostriedkov verejného zdravotného poistenia. Poukázal, že žalobkyňa ďalší nárok na rehabilitáciu zo zdravotného poistenia už nemala. Poverená zástupkyňa žalovanej zotrvala na správnosti napadnutého rozhodnutia a žiadala žalobu zamietnuť. Vyjadrila názor, že pokiaľ už žalobkyňa nemala nárok na rehabilitáciu zo zdravotného poistenia, práve na to bolo potrebné predložiť vyjadrenie revízneho lekára.
31. Predmetom súdneho prieskumu bolo rozhodnutie žalovanej, ktorým v spojení s prvostupňovým rozhodnutím Sociálnej poisťovne, pobočky Bratislava, nebol žalobkyni priznaný nárok na náhradu nákladov spojených s liečením v sume 4 364,96 eur, v dôsledku pracovného úrazu zo dňa 27. februára 2020.
32. Predovšetkým správny súd uvádza, že návrh žalobkyne na vykonanie dokazovania jej výsluchom správny súd posúdil ako nadbytočný. V konaní neboli sporné skutkové okolnosti samotného vzniku pracovného úrazu ani skutočnosť, že žalobkyňa rehabilitačné procedúry v zariadení F. G. H. reálne absolvovala a uhradila. Otázka, či žalobkyni za tieto výkony vznikol nárok na plnenie podľa § 100 ods. 1 zákona o sociálnom poistení, však závisí od splnenia zákonom predpísaných hmotnoprávnych predpokladov, čo je otázkou právneho posúdenia na podklade listinných dôkazov a administratívneho spisu, a nie otázkou objasňovania výsluchom účastníka konania. Podľa § 100 ods. 1 zákona o sociálnom poistení poškodený má nárok na náhradu nákladov spojených s liečením, ktoré účelne vynaložil na svoje liečenie v dôsledku pracovného úrazu alebo choroby z povolania na základe odporúčania odborného lekára a ktoré sa neuhrádzajú z povinného zdravotného poistenia na základe vyjadrenia revízneho lekára.
33. Z gramatického, logického a systematického výkladu ustanovenia § 100 ods. 1 zákona o sociálnom poistení (ako aj napr. z rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 10Sžso/48/2013 zo dňa 9. apríla 2014) vyplýva, že nárok na náhradu nákladov spojených s liečením ako úrazovú dávku podmieňuje zákonodarca kumulatívnym splnením týchto predpokladov: a) existencia pracovného úrazu alebo choroby z povolania; b) vynaloženie nákladov na liečenie v príčinnej súvislosti s následkami tohto úrazu alebo choroby; c) účelnosť vynaloženia týchto nákladov; d) absolvovanie liečenia na základe odporúčania odborného lekára a e) skutočnosť, že tieto náklady sa neuhrádzajú z povinného zdravotného poistenia, a to na základe vyjadrenia revízneho lekára. Pokiaľ nie je splnená ktorákoľvek z týchto kumulatívnych zákonných podmienok, nárok na dávku podľa § 100 ods. 1 zákona o sociálnom poistení poškodenému nemožno priznať.
34. K námietke žalobkyne, že zákonné ustanovenie nekonkretizuje a tým ani nevyžaduje, aby odborný lekár odporúčal konkrétny pobyt v konkrétnom zariadení a ani nestanovuje podmienku vypísania návrhu na kúpeľnú liečbu zo strany odborného lekára, súd uvádza, že je pravdou, že ustanovenie § 100 ods. 1 zákona o sociálnom poistení vyžaduje „odporúčanie odborného lekára“, pričom pre toto odporúčanie nepredpisuje žiadny osobitný formulár ani tlačivo „Návrh na kúpeľnú liečbu“. Správny súd však zdôrazňuje, že hoci zákon nevyžaduje formulár kúpeľného návrhu, zákonná podmienka, aby liečenie bolo podstúpené „na základe odporúčania odborného lekára“, má nesporný vecný obsah. Rozhodujúce je preto preukázanie, že odborné odporúčanie sa vzťahovalo na liečenie, v súvislosti s ktorým poškodený požaduje náhradu nákladov. Žiadanka, výmenný lístok alebo lekárska správa môžu predstavovať dôkaz splnenia tejto podmienky. Ak poškodený požaduje náhradu nákladov spojených s konkrétnymi rehabilitačnými procedúrami, musí preukázať, že ich absolvoval na základe odporúčania odborného lekára. Samotná všeobecná potreba rehabilitácie bez preukázania jej vzťahu ku potrebnosti konkrétneho liečenia na splnenie tejto podmienky nepostačuje, lebo nie je potom preukázaná účelnosť práve tých konkrétnych vynaložených a uplatnených nákladov spojených s liečením, ktoré nie sú hradené z verejného zdravotného poistenia.
35. Správny súd pri hodnotení lekárskej správy I. C. J. zo dňa 17. júla 2023 rozlišoval medzi všeobecným odporúčaním pokračovať v rehabilitácii a potvrdením, že už absolvované liečenie bolo uskutočnené na základe odborného odporúčania. Uvedená správa bola vyhotovená po skončení rehabilitácie absolvovanej od októbra 2022 do februára 2023 a obsahuje odporúčanie „opakovať kúpeľnú liečbu, naďalej dlhodobo fyz. liečba...“, a teda vyjadruje všeobecnú potrebu ďalšieho liečenia. V posudzovanej veci tak žalobkyňa nepreukázala odporúčanie odborného lekára na konkrétne liečenie, v súvislosti s ktorým jej mali vzniknúť náklady, ktorých úhrady sa žalobkyňa z úrazového poistenia domáha.
36. Správny súd sa ďalej venoval aj charakteru uplatnených nákladov a vzťahu úrazového poistenia k zdravotnému poisteniu, ktoré sú tiež významné pri skúmaní naplnenia podmienok nároku podľa § 100 ods. 1 zákona o sociálnom poistení.
37. K charakteru nákladov, ktoré možno podľa § 100 ods. 1 zákona o sociálnom poistení uhradiť, správny súd poukazuje na ustanovenie § 153 ods. 4 písm. d) zákona o sociálnom poistení, v zmysle
ktorého sa za náklady spojené s liečením považujú „náklady na liečivá a lieky, zdravotnícke pomôcky, dietetické potraviny a doprava poškodeného spojená s liečením“. Tento zákonný výpočet korešponduje aj s dôvodovou správou k § 100 zákona o sociálnom poistení, podľa ktorej: „Za účelne vynaložené náklady spojené s liečením sa považujú najmä náklady na dopravu do zdravotníckeho zariadenia a späť do miesta trvalého pobytu alebo do miesta prechodného pobytu poistenca, náklady správneho charakteru (napr. správne poplatky) a ďalšie výdavky, priamo či nepriamo spojené s liečením poistenca, ak na ich úhradu nie je nárok zo zdravotného poistenia.“
38. Z uvedeného jednoznačne vyplýva, že úmyslom zákonodarcu bolo prostredníctvom úrazovej dávky podľa § 100 zákona o sociálnom poistení kompenzovať poškodenému predovšetkým vedľajšie, sprievodné a režijné výdavky vyvolané liečením pracovného úrazu (doprava, správne poplatky, doplatky za liečivá či zdravotnícke pomôcky), teda také výdavky, na ktoré zo zákona vôbec nevzniká nárok zo zdravotného poistenia. Zákonodarca teda nemal v úmysle, aby sa z úrazového fondu Sociálnej poisťovne uhrádzali samotné priame platby za lekárske a rehabilitačné výkony, pokiaľ ide o zdravotnú starostlivosť, na ktorú poistencovi inak vzniká zákonný nárok v rámci verejného zdravotného poistenia.
39. Dávkový systém úrazového poistenia má vo vzťahu k verejnému zdravotnému poisteniu prísne subsidiárny charakter. Úrazové poistenie v tomto prípade slúži na kompenzáciu mimoriadnych nákladov vyvolaných poistnou udalosťou, ktoré poškodený musel vynaložiť preto, že ich nebolo možné pokryť zo základného systému všeobecného zdravotného poistenia, a nie na to, aby umožnilo poistencovi vybrať si podľa vlastnej preferencie nezmluvného poskytovateľa a následne preniesť tieto platby na Sociálnu poisťovňu, ak je potrebná starostlivosť plne a bezplatne dostupná vo verejnom zdravotnom systéme.
40. V prejednávanej veci posudková lekárka zistila, že rovnaké rehabilitačné procedúry boli dostupné v zmluvných zdravotníckych zariadeniach VŠZP. Pokiaľ žalobkyňa tvrdila, že už ďalší nárok na rehabilitáciu zo zdravotného poistenia nemala, práve uvedenú skutočnosť mala preukázať predložením vyjadrenia revízneho lekára, a to s poukazom aj na § 227 ods. 3 prvej vety zákona o sociálnom poistení, podľa ktorého je poistenec povinný príslušnej organizačnej zložke Sociálnej poisťovne preukázať skutočnosti rozhodujúce na vznik nároku na dávku. Žalobkyňa pred nástupom na liečbu nepožiadala VŠZP o príspevok na úhradu zdravotnej starostlivosti u nezmluvného poskytovateľa a ani sa nepokúsila získať stanovisko revízneho lekára. Výdavky, ktoré jej s takouto poskytnutou liečebnou starostlivosťou vznikli, nemožno kvalifikovať ako náklady, ktoré sa neuhrádzajú z povinného zdravotného poistenia bez vyjadrenia revízneho lekára, keďže uvedené vyjadrenie priamo predpokladá § 100 ods. 1 zákona o sociálnom poistení. Navyše, podľa názoru správneho súdu, z úrazového poistenia nie je možné uhradiť samotné lekárske a rehabilitačné výkony, lebo nespadajú pod zákonnú definíciu „nákladov spojených s liečením“ medzi ktoré zákon o sociálnom poistení taxatívne považuje len náklady na liečivá a lieky, zdravotnícke pomôcky, dietetické potraviny a doprava poškodeného spojená s liečením [ako už bolo spomínané v bode 37 tohto rozsudku; obdobne pozri aj bod 13 rozsudku Krajského súdu v Žiline sp.zn. 24Sa/35/2018 z 24. júna 2019, v ktorom sa krajský súd stotožnil s názorom posudkového lekára žalovanej vo vzťahu k ozonoterapii, že táto patrí medzi fyzikálnu liečbu, ktorá nie je uvedená v ustanovení § 153 ods. 4 písm. d) zákona o sociálnom poistení].
41. Pokiaľ ide o uplatnený nárok na náhradu cestovných výdavkov osobným motorovým vozidlom v sume 219,96 eur, správny súd uvádza, že obdobne aj vo vzťahu k týmto nákladom žalobkyňa nepreukázala ich účelnosť, teda že by tieto vznikli v súvislosti s konkrétnou liečbou (v súkromnom zariadení) na základe odporúčania odborného lekára, a zároveň absentuje aj vyjadrenie revízneho lekára vo vzťahu k ich neuhrádzaniu z povinného zdravotného poistenia.
42. Správny súd odkazuje aj na dôvody rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 10Sžso/48/2013 zo dňa 9. apríla 2014, v ktorom sa NS SR stotožnil s právnym názorom prvostupňového súdu v obdobnej veci týkajúcej sa nepriznania nároku na náhradu nákladov za pobyt v súkromnom liečebnom zariadení, a podľa ktorého ustanovením § 100 ods. 1 zákona síce nie je bránené, aby poškodený absolvoval liečenie aj v inom ním vybranom zariadení, no takéto liečenie môže absolvovať iba na základe odporúčania odborného lekára a vyjadrenia revízneho lekára. Najvyšší súd skonštatoval, že „pre priznanie nároku žalobcu je nevyhnutné splnenie zákonných podmienok, ktoré sú určené okrem iného i odporučením odborného lekára a vyjadrením revízneho lekára o tom, či také liečenie je možné uhrádzať z povinného zdravotného poistenia...súčasné znenie zákona nepripúšťa náhradu nákladov na liečenie ak nie sú splnené všetky zákonné podmienky.“
43. Vychádzajúc z týchto záverov a zistení, nakoľko správny súd ani pri neformálnom posudzovaní žaloby bez viazanosti jej žalobnými bodmi v zmysle § 202 ods. 2 a § 203 ods. 2 SSP nezistil nedostatky napadnutého rozhodnutia, ani predchádzajúceho postupu druhostupňového orgánu, ktoré by odôvodňovali záver o jeho nezákonnosti, súd správnu žalobu ako nedôvodnú zamietol (§ 190 SSP v spojení s § 199 ods. 3 SSP).
44. O náhrade trov konania rozhodol správny súd podľa § 168 SSP a žalovanej, ktorá bola v konaní úspešná v celom rozsahu, právo na náhradu trov konania nepriznal, pretože žalovanej voči žalobkyni nevznikli také dôvodne vynaložené trovy konania, ktoré by bolo možné od nej spravodlivo požadovať.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú je možné podať prostredníctvom Správneho súdu v Bratislave na Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v lehote jedného mesiaca od jeho doručenia (§ 443 ods. 1 SSP). Zmeškanie lehoty na podanie kasačnej sťažnosti nemožno odpustiť (§ 443 ods. 5 SSP).
Kasačná sťažnosť proti tomuto rozhodnutiu nemá odkladný účinok (§ 446 ods. 1 SSP).
V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). (§ 445 ods. 1 SSP) Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 ods. 2 SSP).
Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté. (§ 440 ods. 1 SSP)
Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred správnym súdom (§ 440 ods. 2 SSP).
Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); je žalovaným Centrum právnej pomoci (§ 449 ods. 1 a 2 SSP).