Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_24Sa-35-2018.pdf
PDF · 124.04 KB
Case nature
Area
Subarea
24Sa/35/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Žiline, ako správny súd, v konaní vedenom pred sudkyňou JUDr. Zuzanou Jančárovou, v právnej veci žalobcu: X. O., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX H. č. XXX, proti žalovanej: Sociálna poisťovňa, ústredie, so sídlom Ul. 29. augusta č. 8-10, 813 63 Bratislava, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovanej č. 49680-4/2018-BA zo dňa 11.07.2018, takto
rozhodol:
Krajský súd v Žiline žalobu z a m i e t a .
Žalobcovi a žalovanej náhradu trov konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
1. Prvostupňovým rozhodnutím č. 35895-10/2018-CA zo dňa 24.04.2018 Sociálna poisťovňa, pobočka Čadca rozhodla, že X. O. (ďalej len „poškodený“) podľa § 100 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov, na základe žiadosti o náhradu nákladov spojených s liečením, doručenej dňa 23.03.2018 a dokladov priložených k tejto žiadosti, nepriznáva nárok na celkovú náhradu nákladov spojených s liečením. Z odôvodnenia okrem iného vyplýva, že poškodený si v konaní o náhradu nákladov spojených s liečením uplatnil: poplatok za ozonoterapiu zo dňa 02.03.2017 v sume 100,- € a dňa 06.06.2017 v sume 100,- €, poplatky za lieky: Zoldipem zo dňa 21.07.2016 v sume 3,14 €, Aulin a Doreta zo dňa 22.06.2017 v sume 4,94 €, Aflamil a Aulin zo dňa 03.08.2017 v sume 7,27 €, Lyrica a Aulin zo dňa 10.09.2017 v sume 6,78 €, Lyrica a Aulin zo dňa 13.10.2017 v sume 8,36 €, ako aj náklady na cestovné: H. - Ružomberok a späť v dňoch 06.06.2017 a dňa 02.03.2017 spolu v sume 19,20 €, H. - Ružomberok a späť v dňoch 19.06.2017, 22.06.2017, 03.08.2017, 10.09.2017 a dňa 11.10.2017 spolu v sume 48,- €, H. - Kysucké Nové Mesto a späť dňa 09.02.2017 v sume 1,60 € a H. - Kysucký Lieskovec dňa 22.03.2017 v sume 1,30 €. V nadväznosti na ust. 153 ods. 4 písm. d) zákona č. 461/2003 Z.z. v znení neskorších predpisov bola vykonaná posudkovým lekárom Sociálnej poisťovne, pobočka Čadca kontrola účelnosti vynaložených a uplatnených nákladov spojených s liečením, na základe ktorej boli uplatnené a vynaložené náklady hodnotené posudkovým lekárom Sociálnej poisťovne, pobočka Čadca. Ako náklady, ktoré neboli účelné, odôvodnil neúčelnosť vynaložených nákladov na liečenie poškodeného v posudku zo dňa 27.03.2018 tým, že liečba ozonoterapiou patrí medzi fyzikálnu liečbu, ktorá nie je zahrnutá v ust. § 153 ods. 4 písm. d) zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení. Uplatnený poplatok za liek Zolpidem nie je možné uznať ako účelne vynaložený, nakoľko sa jedná o liek na liečbu nespavosti. Poplatky za lieky (Aulin, Doreta) zo dňa 22.06.2017, lieky (Aflamil, Aulin) zo dňa 03.08.2017, lieky (Lyrica, Aulin) zo dňa 10.09.2017, lieky (Lyrica, Aulin) zo dňa 13.10.2017 nie je možné uznať ako účelne vynaložené, nakoľko táto analgetická liečba bola v súvislosti s chronickým ochorením chrbtice, pričom DPN poškodeného č. O790980 bola v súvislosti s pracovným úrazom zo dňa 26.02.2016 opodstatnená do konca podporného obdobia, t.j. do 18.06.2017 a ďalej pokračovala v súvislosti s chronickým ochorením chrbtice a s plánovaným operačným zákrokom. Náklady na cestovné v dňoch 06.06.2017 a 02.03.2017 z H. do Ružomberka a späť neboli uznané posudkovým lekárom ako účelne vynaložené náklady na liečenie z dôvodu, že v tieto dni poškodený absolvoval periradikulárnu terapiu, t.j. aplikáciu ozónu v dôsledku chronického ochorenia chrbtice. Náklady na cestovné z H. do Ružomberka a späť v dňoch 19.06.2017, 22.06.2017, 03.08.2017, 10.09.2017 a 11.10.2017 neboli účelne vynaložené z dôvodu, že DPN poškodeného č. O790980 bola v súvislosti s pracovným úrazom zo dňa 26.02.2016 opodstatnená do konca podporného obdobia, t.j. do 18.06.2017 a ďalej pokračuje v súvislosti s chronickým ochorením chrbtice s plánovaným operačným zákrokom. Náklady na cestovné z H. do Kysuckého Nového Mesta a späť dňa 09.02.2017 a z H. do Kysuckého Lieskovca a späť dňa 22.03.2017 posudkový lekár neuznal ako účelne vynaložené náklady spojené s liečením z dôvodu, že v uvedených dňoch nie je v dokumentácii záznam o návšteve lekára v súvislosti s pracovným úrazom.
2. Proti tomuto rozhodnutiu podal žalobca v zákonom stanovenej lehote odvolanie, ktoré bolo doručené Sociálnej poisťovni, pobočka Čadca dňa 02.05.2018. V odvolaní žalobca uviedol, že je toho názoru, že všetky neuznané náklady na liečenie boli účelne vynaložené.
3. O odvolaní žalobcu rozhodla žalovaná napadnutým rozhodnutím č. 49680-4/2018-BA zo dňa 11.07.2018, ktorá zmenila výrok rozhodnutia Sociálnej poisťovne, pobočka Čadca č. 35895-10/2018-CA zo dňa 24.04.2018 tak, že za slová „nepriznáva nárok na celkovú náhradu nákladov spojených s liečením“ vložila slová „v dôsledku pracovného úrazu zo dňa 26. februára 2016, v sume 304,89 €,“ v ostatnom odvolanie zamietla a rozhodnutie potvrdila. V odôvodnení žalovaná okrem iného uviedla, že po podaní odvolania opätovne posúdila účelnosť liečebných nákladov poškodeného posudková lekárka pobočky, ktorá nevyhovela odvolaniu poškodeného v plnom rozsahu, a preto listom č. CA-18534/2018 zo dňa 03.05.2018 odstúpila spisovú dokumentáciu poškodeného posudkovému lekárovi ústredia, so sídlom v Žiline. Posudkový lekár ústredia sa v Posudku na účely náhrady nákladov spojených s liečením zo dňa 27. júna 2018 stotožnil so závermi posudkovej lekárky pobočky v posudku zo dňa 27. marca 2018. Žalovaná konštatovala, že posudkoví lekári sociálneho poistenia sa stotožnili v tom, že liečba poškodeného v súvislosti s pracovným úrazom zo dňa 26.02.2016 trvala do dňa 18. júna 2017. Nasledujúca liečba súvisela s chronickým a degeneratívnym poškodením chrbtice poškodeného, ktorá nemá pôvod v pracovnom úraze zo dňa 26.02.2016. Vzhľadom na uvedené nemožno poškodenému priznať ani náhradu cestovných nákladov (06.06.2017, 02.03.2017, 19.06.2017, 22.06.2017, 03.08.2017, 10.09.2017, 11.10.2017) vynaložených po skončení liečby súvisiacej s pracovným úrazom. Cestovné náklady v dňoch 09.02.2017 a 22.03.2017 boli síce vynaložené v čase trvania liečenia následkov pracovného úrazu, zo zdravotnej dokumentácie však nevyplýva, že by poškodený v týchto dňoch absolvoval lekárske vyšetrenie súvisiace s pracovným úrazom. Poškodenému nebolo možné priznať náhradu nákladov za lieky kúpené v čase po skončení liečby súvisiace s pracovným úrazom (dňa 22.06.2017, 03.08.2017, 10.09.2017, 13.10.2017), nakoľko ich užívanie súviselo s chorobou chrbtice. Liek Zoldipem nebolo možné akceptovať, nakoľko ide o liek na liečbu nespavosti. Dočasná práceneschopnosť poškodeného trvala v súvislosti s pracovným úrazom zo dňa 26.02.2016 do dňa 18.06.2017. Od tohto dňa pokračovala v súvislosti s liečením chronického ochorenia chrbtice poškodeného s plánovaným operačným zákrokom. Ozonoterapia neliečila výlučne dôsledky pracovného úrazu, ale skôr dôsledky chronického ochorenia chrbtice poškodeného. Pracovným úrazom došlo u poškodeného k zvýrazneniu chronického ochorenia chrbtice, čo potvrdilo MR vyšetrenie (prítomné multietážové degeneratívne zmeny, vrodene užší miešny kanál). Ozonoterapiu, ktorú poškodený absolvoval dňa 02.03.2017 a 06.06.2017 nemožno považovať za jednoznačný dôsledok pracovného úrazu zo dňa 26.02.2016, nakoľko zo zdravotnej dokumentácie poškodeného vyplýva, že trpí multietážovými degeneratívnymi zmenami na chrbtici a vrodeným zúžením miešneho kanála, pričom pracovný úraz toto chronické ochorenie iba zvýraznil, resp. urýchlil jeho prejavy. Je preto pravdepodobné, že by poškodený absolvoval ozonoterapiu aj keby dňa 26.02.2016 neutrpel pracovný úraz. Námietky poškodeného žalovaná vyhodnotila ako nedôvodné, nakoľko nevyvracajú závery posudkových lekárov sociálneho poistenia. Navyše poškodený v rámci odvolacieho konania nepredložil žiadne nové dôkazy preukazujúce jeho tvrdenia. V odvolacom konaní bolo potvrdené, že poškodeným vynaložené náklady na liečenie v sume 304,89 € nespĺňajú zákonnú podmienku účelnosti, nakoľko neboli vynaložené na liečenie následkov pracovného úrazu zo dňa 26.02.2016. Keďže výrok prvostupňového rozhodnutia nebol úplný, neobsahoval všetky potrebné údaje, a to dátum vzniku pracovného úrazu poškodeného a sumu nepriznaných nákladov spojených s liečením, nebol dôvod na zrušenie rozhodnutia, ale na jeho zmenu.
4. Proti tomuto rozhodnutiu podal žalobca v zákonnej lehote správnu žalobu. Uviedol v nej, že všetky uplatnené nároky z titulu náhrady nákladov spojených s liečením podľa ust. § 100 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. vznikli v príčinnej súvislosti s pracovným úrazom, ku ktorému došlo dňa 26.02.2016. Namietal, že nebol zistený riadne skutkový stav a vec nebola správne právne posúdená. Poukázal na skutočnosť, že si uplatnil nárok aj z titulu bolestného (poznámka súdu: vec je vedená na Krajskom súde v Žiline pod sp.zn. 26Sa/27/2018), ako aj nárok na úrazovú rentu (konanie prebieha na Krajskom súde v Bratislave pod sp.zn. 8Sa/71/2018). Žalobca nesúhlasí so záverom žalovanej, podľa ktorého by v príčinnej súvislosti s pracovným úrazom zo dňa 26.02.2016 nemal byť aj následok, ktorý bol pôvodne obodovaný podľa položky 108b - poranenie medzistavcovej platničky L4, L5, S1, pretože sa nestotožňuje so stanoviskom posudkového lekára, z ktorého žalovaná vychádzala pri rozhodovaní o rente a o bolestnom, ani so zmeneným lekárskym posudkom MUDr. X. U. o bolestnom. Predložil odborné vyjadrenie MUDr. V. V. - ortopéda, ortopedická ambulancia Arthro-LS, s.r.o., Žilina zo dňa 03.05.2018, ktorý dospel k záveru, že vzhľadom k jednoznačne zdokumentovanej genéze úrazu a následnému vývoju zmien v distálnej lumbosakrálnej oblasti s následnou liečbou a operačným zákrokom je nutné konštatovať, že zmeny na chrbtici u žalobcu súvisia s úrazovou genézou zo dňa 26.02.2016. K takémuto záveru dospel napriek tomu, že konštatoval, že vzhľadom k popisovaným degeneratívnym zmenám v LS oblasti je potrebné u ťažko fyzicky pracujúcich osôb s takýmto nálezom počítať, pričom zmeny bývajú viditeľné už od 30 až 35 rokov, čo u žalobcu, ktorý dlhodobo vykonával povolanie baníka s vysokým stupňom fyzickej záťaže, nie sú ničím výnimočným a treba s nimi v rámci diagnostiky počítať. Žalobca trvá na tom, že následok na chrbtici - poranenie medzistavcovej platničky L4, L5, S1 podľa položky 108b je v príčinnej súvislosti s pracovným úrazom zo dňa 26.02.2016, a preto trvá na dôvodnosti uplatnených nárokov z titulu úrazovej renty, bolestného a v tomto konaní uplatňovaných nárokov z titulu účelne vynaložených nákladov spojených s liečením. Pokiaľ ide o zakúpenie lieku Zoldipem, aj keď ide o liek na liečbu nespavosti, vzhľadom na mimoriadnu bolesť, ktorá vznikla v príčinnej súvislosti s pracovným úrazom, je potrebné túto položku ako aj ostatné položky uznať, rovnako tak náklady na cestovné, kúpu ostatných liekov vrátane nákladov na ozonoterapiu. Žiadal preto zrušiť napadnuté rozhodnutie žalovanej, ako aj rozhodnutie Sociálne poisťovne, pobočka Čadca zo dňa 24.04.2018 a priznať mu náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
5. Žalovaná sa k žalobe vyjadrila podaním zo dňa 03.12.2018, v ktorom zotrvala na správnosti a zákonnosti napadnutého rozhodnutia zo dňa 11.07.2018. Považuje za preukázanú skutočnosť, že liečenie žalobcu v dôsledku pracovného úrazu zo dňa 26.02.2016 trvalo najneskôr do dňa 18.06.2017, kedy skončilo podporné obdobie jeho pracovnej neschopnosti. Ďalšia liečba žalobcu pokračovala v súvislosti s degeneratívnym ochorením chrbtice, ktoré potvrdili nálezy Kliniky pracovného lekárstva a toxikológie v Martine, kde je žalobca sledovaný pre silikózu pľúc. Už v roku 2011 žalobca udával, že ho bolieva chrbtica, hlavne LS s vyžarovaním do pravej dolnej končatiny. Aj vyšetrením v júni 2015 je v diagnostickom závere neurologického vyšetrenia vykonaného počas hospitalizácie popisovaná chronická recidivujúca diskogénna lumbalgia so sekundárnymi blokádami SI zhybu a iritačným koreňovým syndrómom S1 vpravo. Uvedené potvrdil aj výsledok MR vyšetrenia chrbtice z júla 2016, ktorého záverom bolo zistené multietážové postihnutie, pokročilé degeneratívne zmeny a vrodene zúžený miešny kanál. Predmetné skutočnosti vyplývajú z lekárskej správy zo dňa 08.12.2017, ako aj z lekárskej správy zo dňa 24.04.2018, ktoré boli vypracované posudkovými lekárkami žalovanej na účely konania o nároku žalobcu na úrazovú rentu, na ktoré poukazuje aj žalobca v žalobe. Žalovaná považuje závery posudkových lekárov sociálneho poistenia, že najneskôr odo dňa 19.06.2017 nesúviselo liečenie žalobcu s pracovným úrazom, za správne a vzhľadom ku skutočnosti, že žalobca pociťoval zdravotné ťažkosti súvisiace s chrbticou už od roku 2011, aj za mimoriadne priaznivé. Uplatnené liečebné náklady vynaložené v dňoch odo dňa 19.06.2017 teda nemožno považovať za liečebné náklady spojené s liečením v dôsledku pracovného úrazu. Liek Zolpidem zakúpený dňa 21.07.2016 bol zakúpený pred skončením liečenia následkov pracovného úrazu, ide však o liek na liečenie nespavosti, ktorý podľa odborného názoru posudkových lekárov nemožno považovať za liek na liečenie následkov pracovného úrazu, pri ktorom žalobca krivo došliapol na ochrannú lištu. Cestovné náklady v dňoch 09.02.2017 a 22.03.2017 boli síce vynaložené v čase trvania liečenia následkov pracovného úrazu, zo zdravotnej dokumentácie však nevyplýva, že by žalobca v týchto dňoch absolvoval lekárske vyšetrenie súvisiace s pracovným úrazom. K uvedenému sa žalobca nevyjadril. Ozonoterapiu nebolo možné považovať za jednoznačný prostriedok liečenia následkov pracovného úrazu, nakoľko zo zdravotnej dokumentácie žalobcu je zrejmé, že trpí chronickým ochorením chrbtice, na liečenie ktorého slúži aj ozonoterapia. Pokiaľ ide o odborné stanovisko MUDr. V. V. zo dňa 03.05.2018, žalovaná v zmysle § 153 ods. 4 písm. d) zákona č. 461/2003 Z.z. poukázala na skutočnosť, že účelnosť vynaložených nákladov spojených s liečením posudzujú výlučne posudkoví lekári sociálneho poistenia. Vyjadrenie iného lekára preto nemôže byť pre rozhodovanie žalovanej v tejto veci relevantné. Zdôraznila, že aj MUDr. V. V. potvrdil výskyt degeneratívnych zmien na chrbtici žalobcu, ktoré nevznikli dôsledkom pracovného úrazu zo dňa 26.02.2016. Podľa žalovanej v predmetnej veci bol skutkový stav zákonom poverenými osobami po medicínskej, ako aj právnej stránke zistený dostatočne a úplne. Nariadenie znaleckého dokazovania v konaní, na ktoré poukazuje žalobca, žalovaná nepovažovala za účelové, ani dôvodné. Námietky žalobcu uvedené v žalobe nie je možné z právneho hľadiska akceptovať za dôvodné, navrhla preto žalobu zamietnuť a žalobcovi nepriznať náhradu trov konania.
6. Replikou zo dňa 15.02.2019 žalobca vyjadril nesúhlas s argumentáciou žalovanej vo vyjadrení k žalobe zo dňa 03.12.2018. Uviedol, že MUDr. V. V. vyjadril jednoznačne stanovisko, že vzhľadom k prakticky jednoznačne zdokumentovanej genéze úrazu a následnému vývoju zmien v distálnej lumbosakrálnej oblasti s následnou liečbou i operačným riešením je potrebné konštatovať, že tieto zmeny súvisia s úrazovou genézou zo dňa 26.02.2016. Podľa žalobcu nie je dôvodné spochybňovať výšku nákladov súvisiacich s liečebnými nákladmi na liečenie následkov pracovného úrazu v žiadnej z položiek. Nie je ničím podložený názor žalovanej, že by absolvoval ozonoterapiu aj v prípade, že by dňa 26.02.2016 neutrpel pracovný úraz a nie je tiež preukázané, že by ozonoterapia a náklady s ňou spojené vznikli v súvislosti s chorobou chrbtice, ktorá nemá pôvod v pracovnom úraze. Liek Zolpidem zakúpený 21.07.2016, bol doporučený lekárom na odstránenie bolestí po úraze, pretože pre prudké bolesti po úraze nemohol ani spať. V dňoch 09.02.2017 a 22.03.2017 bol podrobovaný aj vyšetreniam v súvislosti s následkami pracovného úrazu, i keď pripúšťa, že nie priamo v záznamoch zdravotnej dokumentácie je uvedené, že sa podrobil vyšetreniu aj v súvislosti s úrazom, čo sa mohlo stať v dôsledku zrejmého pochybenia zdravotníckeho pracovníka. Nariadenie znaleckého dokazovania požaduje z dôvodu, že nároky, ktoré uplatňuje v tomto konaní, priamo súvisia s inými nárokmi, ktoré sú ďaleko závažnejšieho charakteru v súvislosti s priznaním úrazovej renty, ktorá je predmetom konania na Krajskom súde v Bratislave pod sp.zn. 8Sa/71/2018. Na podporu svojich tvrdení predložil ambulantnú správu zo dňa 17.01.2019 z Ústrednej vojenskej nemocnice SNP Ružomberok - fakultná nemocnica, v ktorej neurochirurg MUDr. F. Q. konštatoval, že vzhľadom na anamnézu zo dňa 26.02.2016 ako aj následné zhoršenie klinického stavu a potrebu operačnej liečby pokladá výsledný klinický stav zapríčinený úrazovým dejom, stav hodnotí ako trvalý, bez možnosti ďalšieho ovplyvnenia operačnou intervenciou. Pripojil tiež lekársku správu vystavenú neurológom MUDr. F. X. zo dňa 04.01.2019 s poukazom na jej diagnostický záver. Zotrval v celom rozsahu na skutkových tvrdeniach a právnom stanovisku v zmysle žaloby a žiadal rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočka Čadca zo dňa 24.04.2018, ako i napadnuté rozhodnutie žalovanej zo dňa 11.07.2018 zrušiť.
7. Žalovaná k replike žalobcu dupliku nepodala.
8. Žalobca na súdnom pojednávaní konanom na Krajskom súde v Žiline dňa 24.06.2019 zotrval na podanej žalobe a okrem iného uviedol, že ťažkosti, ktoré má a ktoré sú spojené s touto liečbou, sú naozaj od úrazu od 26.02.2016. Žalovaná to však berie akože to bolo chronické, s čím nesúhlasí. Žiadal preto zrušiť napadnuté rozhodnutie žalovanej, ako aj prvostupňového orgánu s tým, aby vec bola vrátená na nové konanie a rozhodnutie. Ako dôkaz predložil ambulantný nález z neurochirurgickej ambulancie Ústrednej vojenskej nemocnice Ružomberok, vystavený MUDr. F. Q. dňa 02.02.2017, z ktorého vyplýva, že ozonoterapia mu bola odborným lekárom doporučená ako liečba. Poverená zamestnankyňa žalovanej na pojednávaní zotrvala na vyjadrení žalovanej z 03.12.2018 s tým, že všetky právne a skutkové okolnosti sú popísané v obidvoch rozhodnutiach, ako i vo vyjadrení žalovanej. Čo sa týka námietok, že MUDr. V. uvádza, či liečba súvisela alebo nesúvisela s pracovným úrazom, uviedla, že zákon o sociálnom poistení túto kompetenciu dáva posudkovým lekárom sociálneho poistenia a čo sa týka odborných lekárov, tí vstupujú v súlade s § 100 do posúdenia účelnosti len viac- menej s tým, že majú odporúčať liečbu v súvislosti s pracovným úrazom. Žalovaná v rámci svojich rozhodnutí preskúmala celú spisovú a zdravotnú dokumentáciu a lekárska správa zo dňa 02.02.2017 predložená žalobcom na pojednávaní nebola súčasťou spisu pri posúdení, takže v čase vydania rozhodnutia nebola súčasťou dôkazného materiálu pre rozhodovanie vo veci. Pokiaľ žalobca poukazuje na lekárske správy z roku 2019, poukázala na ust. § 135 ods. 1 Správneho súdneho poriadku, podľa ktorého na rozhodnutie správneho súdu je rozhodujúci stav v čase právoplatnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy. Vzhľadom k uvedenému žiadala rozhodnutie žalovanej v celom rozsahu potvrdiť.
9. Krajský súd v Žiline, ako správny súd, prejednal vec na nariadenom pojednávaní dňa 24.06.2019 za splnenia procesných podmienok stanovených v ust. § 107 ods. 1 písm. a) zákona č. 162/2015 Z.z. (Správny súdny poriadok, ďalej len „SSP“), preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj postup, ktorý predchádzal ich vydaniu v zmysle § 203, § 199 ods. 3 v spojení s § 177 SSP a dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná.
10. Podľa § 135 ods. 1 SSP na rozhodnutie správneho súdu je rozhodujúci stav v čase právoplatnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo v čase vydania opatrenia orgánu verejnej správy.
Podľa § 202 ods. 2 SSP správnu žalobu fyzickej osoby správny súd posudzuje neformálne.
Podľa § 203 ods. 1 SSP rozsah správnej žaloby fyzickej osoby a jej dôvody možno zmeniť alebo doplniť až do rozhodnutia správneho súdu.
Podľa § 83 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon č. 461/2003 Z.z.) poškodený na účely poskytovania úrazových dávok je zamestnanec zamestnávateľa podľa § 16 a fyzická osoba uvedená v § 17 ods. 2, ak utrpeli pracovný úraz alebo sa u nich zistila choroba z povolania.
Podľa § 100 ods. 1 citovaného zákona poškodený má nárok na náhradu nákladov spojených s liečením, ktoré účelne vynaložil na svoje liečenie v dôsledku pracovného úrazu alebo choroby z povolania na základe odporúčania odborného lekára a ktoré sa neuhrádzajú z povinného zdravotného poistenia na základe vyjadrenia revízneho lekára.
Podľa § 153 ods. 1 písm. c) citovaného zákona lekárska posudková činnosť pri výkone sociálneho poistenia sa člení na lekársku posudkovú činnosť úrazového poistenia.
Podľa § 153 ods. 4 písm. d) citovaného zákona lekárska posudková činnosť úrazového poistenia zahŕňa posudzovanie účelnosti vynaložených nákladov spojených s liečením, za ktoré sa považujú náklady na liečivá a lieky, zdravotnícke pomôcky, dietetické potraviny a doprava poškodeného spojená s liečením.
Podľa § 153 ods. 5 citovaného zákona lekársku posudkovú činnosť podľa odseku 1 vykonáva posudkový lekár sociálneho poistenia príslušnej pobočky a posudkový lekár sociálneho poistenia ústredia (ďalej len „posudkový lekár“) a podľa odseku 2 písm. b) aj určený zamestnanec Sociálnej poisťovne za osobnej účasti poistenca alebo poškodeného.
Podľa § 153 ods. 8 citovaného zákona posudkový lekár pri výkone lekárskej posudkovej činnosti spolupracuje s praktickým lekárom, ošetrujúcim lekárom a s revíznym lekárom zdravotnej poisťovne.
11. Z obsahu predložených listín, ako aj samotného obsahu administratívneho spisu vyplýva, že žalobca voči Sociálnej poisťovni uplatnil viacero nárokov, ktoré majú svoj spoločný základ v pracovnom úraze, ktorý sa žalobcovi stal dňa 26.02.2016. V tomto konaní pred správnym súdom žalobca žiadal preskúmať zákonnosť postupu, ako aj rozhodnutie žalovanej zo dňa 11.07.2018 a tiež prvostupňového rozhodnutia vydaného Sociálnou poisťovňou, pobočka Čadca dňa 24.04.2018, ktorými mu nebol priznaný nárok na náhradu nákladov spojených s liečením následkov tohto pracovného úrazu. Uvedené náklady (podľa špecifikácie, ktorá je podrobne uvedená v preskúmavanom rozhodnutí žalovanej) vznikli žalobcovi v priebehu roka 2017 (okrem poplatku za liek Zoldipem zo dňa 21.07.2016).
12. Z obsahu administratívneho spisu žalovanej súd zistil, že rozhodnutím z 24.04.2018 č. 35895-10/2018-CA Sociálna poisťovňa, pobočka Čadca podľa § 100 zákona č. 461/2003 Z.z. nepriznala žalobcovi nárok na celkovú náhradu nákladov spojených s liečením. Pri posudzovaní nároku poškodeného na náhradu nákladov spojených s liečením vychádzala z oznámenia poistnej udalosti spísaného dňa 27.06.2016 zodpovedným zamestnávateľom INA Kysuce, spol. s r.o., doručeného dňa 29.06.2016, záznamu o registrovanom pracovnom úraze spísanom dňa 22.06.2016, doručeného dňa 29.06.2016, posúdenia účelnosti vynaložených nákladov posudkovým lekárom sociálneho poistenia zo dňa 27.03.2018 a dokladov o vynaložení nákladov spolu vo výške 304,89 €, ktoré k žiadosti o priznanie náhrady nákladov spojených s liečením zo dňa 22.03.2018 predložil poškodený. Podklad pre vydanie predmetného rozhodnutia tvoril posudok č. CA-14188/2018 na účely náhrady nákladov spojených s liečením, ktorý vypracovala posudková lekárka sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, pobočka Čadca dňa 27.03.2018. Po podaní odvolania opätovne posúdila účelnosť liečebných nákladov poškodeného posudkového lekára pobočky, ktorá nevyhovela odvolaniu poškodeného a listom zo dňa 03.05.2018 odstúpila spisovú dokumentáciu posudkovému lekárovi ústredia, so sídlom v Žiline na ďalšie konanie. Posudkový lekár žalovanej sa v posudku na účely náhrady nákladov spojených s liečením č. za-32210/2018 zo dňa 27.06.2018 stotožnil so závermi posudkovej lekárky pobočky uvedenými v posudku zo dňa 27.03.2018.
13. Zákon č. 461/2003 Z.z. v ust. § 100 ods. 1 stanovuje, že poškodený má nárok na náhradu nákladov spojených s liečením, ktoré účelne vynaložil na svoje liečenie v dôsledku pracovného úrazu alebo choroby z povolania na základe odporúčania odborného lekára a ktoré sa neuhrádzajú z povinného zdravotného poistenia na základe vyjadrenia revízneho lekára. Čo je možné rozumieť, resp. čo sú náklady spojené s liečením v rámci úrazového poistenia, definuje ust. § 153 ods. 4 písm. d) zákona č. 461/2003 Z.z. - za náklady spojené s liečením je potrebné považovať náklady na liečivá a lieky, zdravotnícke pomôcky, dietetické potraviny a doprava poškodeného spojená s liečením. Je všeobecne známe, že ozonoterapia je liečebná metóda v medicínskej praxi, ktorá využíva vlastnosti ozónu. Správny súd sa stotožnil s názorom posudkového lekára žalovanej v posudku zo dňa 27.06.2018, že ozonoterapia patrí medzi fyzikálnu liečbu, ktorá nie je uvedená v uvedenom ustanovení, a preto žalobca nárok na náhradu nákladov za poskytnutie takejto liečby v zmysle ust. § 153 ods. 4 písm. d) v spojení s § 100 ods. 1 zákona o sociálnom poistení nemá. Nič na tom nemení skutočnosť, že žalobca dodatočne na súdnom pojednávaní predložil lekársky nález MUDr. F. Q. zo dňa 02.02.2017, z ktorého vyplýva, že žalobcu objednal na ozonoterapiu dňa 02.03.2017 o 13:00 L5/S1 1.dx., pod CT kontrolou. 14. V súvislosti s poplatkami za lieky Zoldipem (na liečbu nespavosti), Aulin, Doreta (zo dňa 22.06.2017), Aflamil, Aulin (zo dňa 03.08.2017), Lyrica, Aulin (zo dňa 10.09.2017 a 13.10.2017) správny súd poukazuje na posudkový záver posudkového lekára žalovanej zo dňa 27.06.2018, podľa ktorého dočasná práceneschopnosť poškodeného č. O790980 bola v súvislosti s pracovným úrazom zo dňa 26.02.2016 opodstatnená do konca podporného obdobia, t.j. do 18.06.2017, ďalej pokračuje v súvislosti s chronickým ochorením chrbtice s plánovaným operačným zákrokom a ďalšia analgetická liečba je teda v súvislosti s chronickým ochorením chrbtice. Pokiaľ ide o liek Zoldipem zakúpený dňa 21.07.2016, žalobca síce v replike zo dňa 15.02.2019 tvrdil, že mu bol doporučený lekárom na odstránenie bolestí po úraze, pretože pre prudké bolesti nemohol ani spať, avšak z lekárskej správy vypracovanej posudkovou lekárkou žalovanej zo dňa 24.04.2018 na účely úrazovej renty správny súd zistil, že žalobca potom, ako dňa 26.02.2016 utrpel pracovný úraz po krivom dostúpení na zle ukotvenú lištu, bol prvýkrát u lekára až dňa 10.03.2016, kedy bol vyšetrený praktickým lekárom, ktorý indikoval analgetickú liečbu, užíval lieky od bolesti a maste, práceneschopnosť nepožadoval, vyšetrený neurológom bol 28.06.2016, ktorý odporučil vyšetrenie driekovej chrbtice MR vyšetrením, ktoré bolo urobené dňa 25.07.2016. Poškodený potom, ako utrpel pracovný úraz, takmer štyri mesiace vykonával pracovnú činnosť na pôvodnom pracovisku, práceneschopný bol až od 20.06.2016. Za takýchto okolností nemožno konštatovať, že išlo o náklady na liek, ktorý by bol účelne vynaložený na liečenie v dôsledku pracovného úrazu.
15. Ako ďalej vyplýva z lekárskej správy posudkovej lekárky žalovanej na účely úrazovej renty zo dňa 24.04.2018, vyšetrenie driekovej chrbtice magnetickou rezonanciou dňa 25.07.2016 dokumentuje pokročilé degeneratívne zmeny aj kongenitálne zmeny (zúžený miechový kanál), s uvedeným nálezom bol poškodený konzultovaný neurochirurgom, ktorý odporučil pokračovať v konzervatívnej liečbe ozónom. Dňa 04.05.2017 pri vyšetrení neurochirurgom, po zhodnotení klinického aj grafického nálezu, pozitívneho efektu ozónovej liečby, neurochirurg neodporučil operáciu chrbtice, len pokračovať v ozónovej liečbe a v posilňovaní svalového korzetu. Poškodený mával bolesti v drieku, o čom svedčia nálezy z ambulancie praktického lekára, ortopéda, neurológa, kde je popisovaný chronický recidivujúci vertebrogénny syndróm, recidivujúca diskogénna lumbalgia so sekundárnymi blokádami SI zhybu a koreňovým syndrómom S1 vpravo (ortopedické vyšetrenie 13.02.2010, neurologické vyšetrenie 26.02.013). Po zhodnotení predložených odborných nálezov (NMR 07/2016, ortopéda, neurológa, neurochirurga) posudková lekárka žalovanej konštatovala, že u poškodeného boli degeneratívne zmeny prítomné už pred pracovným úrazom z 02/2016. Charakter úrazu, priebeh ťažkostí s ohľadom k tomu, že po úraze nebol bezprostredne ošetrený žiadnym lekárom, takmer štyri mesiace vykonával pracovnú činnosť, vylučujú poškodenie medzistavcových platničiek po úraze, jednalo sa len o vykĺbenie, vyvrtnutie a natiahnutie kĺbov a väzov driekovej chrbtice a panvy. Pracovný úraz mohol byť spúšťačom zvýrazneného prejavu klinických ťažkostí pri chronickom ochorení chrbtice - degeneratívnych zmenách na stavcoch a medzistavcových platničkách. Pokiaľ žalobca na súdnom pojednávaní uvádzal, že predtým ako utrpel pracovný úraz, nechodil ku doktorovi, nesťažoval sa na chrbticu, že by musel brať nejakú liečbu a nikdy nemal problémy, správny súd poukazuje aj na ďalšiu lekársku správu vypracovanú posudkovou lekárkou sociálneho poistenia pobočky Sociálnej poisťovne Čadca dňa 08.12.2017, z ktorej okrem iného vyplýva, že aj v minulosti mával sporadicky bolesti v driekovej časti chrbtice, čo potvrdzujú aj nálezy z Kliniky pracovného lekárstva (v roku 2011 v subjektívnom náleze udával: „bolieva ho chrbtica, hlavne LS s vyžarovaním do pravej dolnej končatiny“), pričom neurologickým vyšetrením, ktoré bolo realizované počas hospitalizácie na Klinike pracovného lekárstva v 06/2015 je v diagnostickom závere popisovaná chronická recidivujúca diskogénna lumbalgia so sekundárnymi blokádami SI zhybu a iritačným koreňovým syndrómom S1 vpravo. Uvedené nálezy z Kliník pracovného lekárstva ako aj výsledok NMR vyšetrenia chrbtice v 06/2016 (multietážové postihnutie, pokročilé degeneratívne zmeny, vrodené zúžený miešny kanál) potvrdzujú, že u účastníka konania boli degeneratívne zmeny chrbtice prítomné už pred úrazom, ktorý utrpel vo februári 2016. Charakter úrazu ako aj skutočnosť, že bezprostredne po úraze nebol ošetrený žiadnym lekárom a takmer štyri mesiace vykonával pracovnú činnosť na pôvodnom pracovisku, vylučujú traumatické poškodenie medzistavcových platničiek. Jednalo sa o diagnózu S33, ako bolo pôvodne lekárom vyznačené na tlačive o Potvrdení o dočasnej pracovnej neschopnosti (vykĺbenie, vyvrtnutie a natiahnutie kĺbov a väzov driekovej chrbtice a panvy). I z tejto lekárskej správy vyplynulo, že stav funkčného postihnutia chrbtice žalobcu, ako je dokumentovaný aktuálne, rozhodne nie je následkom pracovného úrazu zo dňa 26.02.2016, pričom pracovný úraz však mohol byť spúšťačom zvýrazneného prejavu klinických ťažkostí pri chronickom ochorení chrbtice a bol dôvodom na dočasnú pracovnú neschopnosť.
16. Pokiaľ ide o cestovné, správny súd sa stotožnil s posudkovým záverom posudkového lekára žalovanej zo dňa 27.06.2018, ktorý po posúdení účelnosti vynaložených nákladov spojených s liečením, hodnotení písomného odporúčania odborného lekára, vyjadrenia revízneho lekára o neuhrádzaní nákladov z povinného zdravotného poistenia a na základe spisovej dokumentácie konštatoval, že žalobca neúčelne vynaložil náklady na svoje liečenie v súvislosti s cestovným v dňoch 06.06.2017 (H. - Ružomberok a späť) a 02.03.2017 (H. - Ružomberok a späť) s odôvodnením, že v týchto dňoch bola prevedená periradikulárna terapia, t.j. aplikácia ozónu v dôsledku chronického ochorenia chrbtice. Za neúčelne vynaložené náklady na liečenie považoval posudkový lekár žalovanej aj cestovné H. - Ružomberok a späť v dňoch 19.06.2017, 22.06.2017, 03.08.2017, 10.09.2017 a 11.10.2017 s odôvodnením, že dočasná práceneschopnosť č. O790980 žalobcu bola v súvislosti s pracovným úrazom zo dňa 26.02.2016 opodstatnená len do konca podporného obdobia, t.j. do 18.06.2017 a naďalej pokračovala v súvislosti s chronickým ochorením chrbtice s plánovaným operačným zákrokom. Pokiaľ ide o cestovné H. - Kysucké Nové Mesto a späť zo dňa 09.02.2017 a H. - Kysucký Lieskovec zo dňa 22.03.2017, v zdravotnej dokumentácii žalobcu sa nenachádzal záznam o návšteve lekára v súvislosti s pracovným úrazom a žalobca ani v replike zo dňa 15.02.2019 nekonkretizoval, akým lekárskym vyšetreniam sa v súvislosti s pracovným úrazom, ktorý utrpel, v uvedených dňoch podroboval.
17. Ďalej správny súd poukazuje na skutočnosť, že v odvolaní proti napadnutému rozhodnutiu žalovanej žalobca len stručne uviedol, že je toho názoru, že všetky neuznané náklady na liečenie boli účelne vynaložené. Nie je zrejmé, prečo dodatočne k odvolaniu nepripojil aj lekárske vyjadrenie ortopéda MUDr. V. V. zo dňa 03.05.2018, na ktoré poukazuje v podanej správnej žalobe. V tom prípade by sa musela žalovaná s týmto dôkazom v napadnutom rozhodnutí vysporiadať. Avšak i keď MUDr. V. V. v závere svojho vyjadrenia zo dňa 03.05.2018 uvádza, že vzhľadom k prakticky jednoznačne zdokumentovanej genéze úrazu následnému vývoju zmien v distálnej lumbosakrálnej oblasti s následnou liečbou i operačným riešením je nutné konštatovať, že tieto zmeny súvisia s úrazovou genézou zo dňa 26.02.2016, správny súd je toho názoru, že uvedený záver nie je v rozpore s posudkovým záverom posudkového lekára žalovanej zo dňa 27.06.2018, ktorý konštatoval, že pracovným úrazom došlo u účastníka konania k zvýrazneniu chronického ochorenia chrbtice, čo potvrdzuje aj charakter nálezu pri MR vyšetrení (prítomné ťažké multietážové degeneratívne zmeny, vrodene užší miešny kanál).
18. Pokiaľ žalobca v správnej žalobe nesúhlasí so záverom žalovanej, podľa ktorého by v príčinnej súvislosti s pracovným úrazom zo dňa 26.02.2016 nemal byť aj následok, ktorý bol pôvodne obodovaný podľa položky 108b - poranenie medzistavcovej platničky L4, L5, S1, pretože sa nestotožňuje so stanoviskom posudkového lekára, z ktorého žalovaná vychádzala pri rozhodovaní o rente a o bolestnom, ako ani so zmeneným lekárskym posudkom MUDr. X. U., správny súd poukazuje na totožnú námietku uplatnenú v žalobe podanej proti rozhodnutiu žalovanej č. 38959-5/2018-BA zo dňa 04.06.2018 (viď č.l. 11 súdneho spisu), vo veci ktorej je konanie vedené na Krajskom súde v Žiline pod sp.zn. 26Sa/27/2018 a vo veci doposiaľ nebolo rozhodnuté. Táto námietka súvisí s nárokom na náhradu za bolesť v dôsledku pracovného úrazu zo dňa 26.02.2016, ktorý nie je predmetom konania v posudzovanej veci.
19. S poukazom na ust. § 135 ods. 1 SSP na lekárske správy zo dňa 04. 01. 2019 a 17.01.2019, ktoré žalobca pripojil k replike, správny súd neprihliadal, pretože na rozhodnutie správneho súdu bol rozhodujúci stav v čase právoplatnosti rozhodnutia žalovanej, t.j. stav k 16.07.2018.
20. Návrh žalobcu na doplnenie dokazovania nariadením znaleckého dokazovania uvedený v replike zo dňa 15.02.2019 správny súd zamietol, pretože žalobca jednak nekonkretizoval, čo presne a ktoré konkrétne skutočnosti by sa mali znaleckým dokazovaním znalca z odboru zdravotníctva, odvetvia ortopédia zistiť a ktoré konkrétne skutočnosti by mal znalec objasniť v súvislosti s požadovaným nárokom žalobcu na náhradu nákladov spojených s liečením.
21. Z vyššie uvedených dôvodov správny súd žalobu zamietol postupom podľa § 190 SSP ako nedôvodnú.
22. O náhrade trov konania súd rozhodol pri aplikácii § 167 ods. 1, § 168 SSP a contrario za použitia ust. § 175 ods. 1 SSP. Žalobca nebol úspešný účastník konania, preto nemá nárok na náhradu trov konania. Žalovanej nebola priznaná náhrada trov konania, nakoľko nebola splnená podmienka výnimočnosti.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ak to zákon pripúšťa (§ 439, § 440 SSP) v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu, prostredníctvom krajského súdu, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. V kasačnej sťažnosti sa musia okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP uviesť:
a) označenie napadnutého rozhodnutia,
b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené,
c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“),
d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).
Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak:
a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d),
c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.
Kasačnú sťažnosť možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.
Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.