Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_4P-192-2020.pdf
PDF · 124.73 KB
Case nature
Area
Subarea
4P/192/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Spišská Nová Ves, sudca JUDr. Miroslav J u r i č k o, v právnej veci mal. dieťaťa: O. M. V. S. P. F. Z. G. Ý., D.. X.XX.XXXX, bytom u matky, zastúpený kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Spišská Nová Ves, dieťa rodičov: matka O. O., D.. XX.XX.XXXX, bytom Z. D. S., O. X, právne zastúpená Advokátskou kanceláriou, JUDr. Iveta Pálfy Fabinaová, advokátka, so sídlom Spišská Nová Ves, Štefánikov námestie 5 a otec O. M., D.. XX.X.XXXX, bytom Z., H. XXX/X, v konaní o zmenu úpravy styku, takto
rozhodol:
I. Mení sa rozsudok Okresného súdu Spišská Nová Ves sp. zn. XP/XXX/XXXX-XX zo dňa XX.XX.XXXX vo výroku týkajúceho sa styku otca s mal. O. M., D.. XX.XX.XXXX tak, že otec je oprávnený stretávať sa s mal. O. M., D.. XX.XX.XXXX každý párny víkend v mesiaci od piatku, v čase od 15,00 hod. do nedele do 16,00 hod.
II. Súd ukladá mal. O. M., D.. XX.XX.XXXX a jeho rodičom, otcovi O. M., D.. XX.XX.XXXX a matke O. O., D.. XX.XX.XXXX výchovné opatrenie - povinnosť podrobiť sa sociálnemu poradenstvu, alebo inému odbornému poradenstvu.
III. Žiaden z účastníkov konania nemá nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Navrhovateľ - otec sa návrhom podaným na tunajší súd dňa XX.X.XXXX domáhal, aby súd zmenil pôvodný rozsudok o úprave práv a povinností k mal. O. M. tak, aby tohto súd zveril do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov na týždennej báze. Súčasne otec žiadal osobitne určiť úpravu styku počas vianočných sviatkov tak, že matka je oprávnená sa stretnúť s dieťaťom od 25.12. od 16.00 hod, do 26.12. do 18.00 hod.. Odovzdávanie dieťaťa sa bude uskutočňovať na adrese toho rodiča, ktorému začína striedavá osobná starostlivosť o 18.00 hod. Navrhol výživné počas trvania striedavej osobnej starostlivosti neupraviť.
2. Otec podaný návrh zdôvodnil tým, že rozsudkom Okresného súdu Spišská Nová Ves sp. zn. XP/XXX/ XXXX zo dňa X.X.XXXX súd schválil rodičovskú dohodu, ktorou bol mal. O. bol zverený do osobnej starostlivosti matky. Otec bol zaviazaný vyživovacou povinnosťou, ktorú si riadne plní, stretávanie otca s mal. O. bolo upravené na 9 hodín týždenne bez prítomnosti matky. Od poslednej úpravy výživného došlo k viacerým zmenám pomerov jednak na strane mal. dieťaťa, ktorý v septembri 2020 nastúpil do Materskej školy, ako aj na strane matky, ktorá po skončení rodičovskej dovolenky nastúpila do práce. Matke sa týmto jednak zvýšil príjem, jednak má menej času na starostlivosť o mal. O., ako aj maloleté dieťa, ktoré má matka z predchádzajúceho vzťahu. Taktiež sa zmenilo aj správanie matky, ktorá prestala sledovať záujem maloletého dieťaťa a jeho právo na zachovanie vzťahu k obom rodičom, ako aj právo na udržiavanie pravidelného rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvoma
rodičmi. Takéto správanie matky nie je na prospech dieťaťa, ktoré je zjavne absolútne neprístupne používané, ako prostriedok vzájomného boja v rukách svojej matky. Úlohou rodiča, ktorému bolo dieťa zverené do osobnej starostlivosti, je okrem iného aj to, aby vytváral priaznivé podmienky na styk dieťaťa s druhým rodičom, matka však už vyše 2 rokov na uvedené nedbá. Matka si to prestala uvedomovať, že dieťa nie je jej majetkom a že je na jej zodpovednosti, aby dokázala nadradiť záujem dieťaťa nad vlastné záujmy a nespracované negatívne postoje prameniace v dôvodoch ukončenia spolužitia. Možno si matka uvedomí, že striedavá starostlivosť je model, ktorý uprednostni záujem dieťaťa a zároveň bude rešpektovať aj práva oboch rodičov, ktorý majú byť pri výkone rodičovských práv a povinnosti rovnocenný. Matka síce navonok deklaruje, že otcovi v styku s dieťaťom nebráni, že jej skutočne záleží na zdravom fyzickom a psychickom vývoji dieťaťa. Nie je opakovaním rovnakého scenára dômyselne plánovanou snahou manipulatívnej matky, ktorá sa všemožne usiluje o citové odsúdenie dieťaťa od otca. Navrhovateľ má za to, že striedavá starostlivosť je taktiež tým prostriedkom, ktorý umožní maloletému spoznať rodinu otca, s ktorou matka mu neumožňuje kontakt už vyše dvoch rokov. K maloletému má vytvorený veľmi intenzívny citový vzťah a želá si, aby s ním mohol tráviť čas a starať sa o neho rovnako ako matka. Má za to, že obidvaja rodičia sú spôsobili maloletého riadne vychovávať a je v záujme maloletého dieťaťa, nakoľko takto budú lepšie zaistené potreby dieťaťa. Pri striedavej starostlivosti bude dieťaťu poskytnuté stabilné výchovné prostredie, nakoľko dieťa bude vychovávané obidvoma rodičmi. Súčasne bude rešpektované právo maloletého dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov.
3. Matka vo svojom písomnom vyjadrení k podanému návrhu zo dňa XX.XX.XXXX uviedla, že má za to, že prvoradým dôvodom návrhu otca je neplatenie výživného. To, že jej syn z predchádzajúceho vzťahu chodí do prvej triedy a maloletý O. chodí do Materskej školy a matka nastúpila do práce automaticky neznamená, že je nevyhnuté oddeliť súrodencov od seba, meniť im život, ktorý majú nastavený a na ktorý je zvyknutý. Momentálne deti prechádzajú zmenou, je to zmena režimu, musia si zvykať na nové prostredie, nové povinnosti, preto má za to, že návrh otca je necitlivý vo vzťahu k maloletému dieťaťu. Otec uvádza nepravdivo, že má vytvorený silný citový vzťah k synovi. Syn otca odmieta, nechce s ním tráviť čas, dieťa otcovi neverí, nevidí v ňom oporu, nemá v jeho prítomnosti pocit bezpečia a istoty. Otec si totiž nedokáže dieťa získať ani ho motivovať na hru. Má za to, že návrh otca nie je v záujme dieťaťa, otec namiesto toho, aby si postupne vytváral so synom vzťah si dieťa naopak chce viac odcudziť tým, že podá návrh na striedavú osobnú starostlivosť. Otcovi chýba sebareflexia, namiesto toho, aby sa zamyslel, kde robí chybu podal takýto návrh. Je klamstvo, že matka bráni otcovi v styku s maloletým, avšak po rokoch osočovania si matka na tieto útoky začína zvykať. Pokiaľ by matka syna vôbec nemotivovala k otcovi, tento by nevyšiel ani z vchodu. Otec na dieťa neustále zvyšuje hlas, hovorí, že je hlúpy, že ničomu nerozumie, že nič nevie a následne dieťa láka, aby si s ním sadlo do auta a nechápe prečo sa chlapec tomu bráni. Dieťa doslova bojuje za to, aby nemuselo ísť k otcovi, otec ho na silu núti robiť s ním aktivity, ktoré dieťa nezaujímajú. Otec syna vôbec nepozná, nevie čo má rado, v otcovej domácnosti nebol veľmi dlho a nepozná ľudí, ktorí navštevujú domácnosť otca, preto si matka nevie predstaviť, ako by dieťa zotrvalo týždeň v takomto prostredí. Otec si nevie spomenúť na meniny, alebo narodeniny syna, nikdy mu neprinesie hračku, ani nijakú sladkosť. Nosí len so sebou maličké lego, ktoré doslova dieťaťu vnucuje. Z toho je teda zrejme, že pokiaľ by matka dieťa nemotivoval, že pokiaľ pôjde k otcovi, tak niečo potom spolu s matkou podniknú, alebo mu niečo kúpi, alebo si spolu so starším bratom urobia zaujímavý program k otcovi by vôbec nešiel. Otec ani nevníma potreby dieťaťa, že O. má staršieho brata, ktorý mu je vzorom. Tento ho motivuje a posúva dopredu, preto nechce byť od tohto brata odlúčený, naopak stále čaká, kedy príde zo školy, kedy si napíše úlohy, aby sa mohli spolu hrať. Starší syn dáva na O.Š. pozor, pomáha mu s obliekaním, delí sa s ním o veci, či sladkosti. V tomto smere je matka šťastná, že súrodenci si medzi sebou vytvorili také silné súrodenecké puto. Ďalej má za to, že dieťa nie je zvyknuté na výchovné metódy otca. Je zvyknuté na výchovné metódy matky, ktorá sa vždycky snaží s deťmi komunikovať, vysvetľovať, hľadať riešenie. Dieťa je v súdnej mašinérii bezbranný tvor o ktorom sa bez jeho súhlasu rozhoduje proti jeho vôli, proti tomu, čo to dieťa vníma a cíti. Nikto sa nesnaží vcítiť do kože dieťaťa, čo by cítilo a prežívalo pokiaľ by muselo byť odlúčené od matky a súrodenca a na silu by muselo ísť do prostredia, ktoré mu je cudzie a ku otcovi, ktorému je jedno, čo syn prežíva a cíti. V zmysle ustálenej judikatúry ES pre ľudské práva jednoznačne hovorí, že síce práva dieťaťa a rodiča sú rovnocenné, avšak prevažuje záujem dieťaťa. Zúčastňovali sa programu na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny, chodili na stretnutia terénne pracovníčky a výsledok je rovnaký - dieťa odmieta k otcovi ísť, otec s matkou nekomunikuje vytvára napätie a tak je to dookola. Otec sa matke pri stretnutiach opakovane prihovára, že jej dieťa zoberie, že sa postará, aby mal syna on. Má za to, že otec sa mýli v tom, že pokiaľ bude dávať návrhy na výkon rozhodnutia na zmenu výchovné prostredia, matku všade
očierňovať, tým sa zlepší vzťah otca k synovi. Ak by otec zmysluplne túto energiu venoval dieťaťu mohol vidieť výsledky. Má za to, že konflikty, ktoré vyvoláva otec dieťaťa nie sú vhodným základom pre striedavú osobnú starostlivosť. Dieťa nemá vek na to, aby mohlo byť odlúčené od matky a súrodenca a vytrhnuté z prostredia, ktoré dôverne pozná a nasilu premiestnené do prostredia pre neho absolútne cudzieho. Žiada teda návrh zamietnuť nakoľko je v rozpore so záujmami maloletého dieťa.
4. Úrad práce, sociálny vecí a rodiny Spišská Nová Ves, ako súdom ustanovený kolízny opatrovník pre maloletého O. vykonal šetrenie pomerov u rodičov a maloletého dieťaťa a súdu o tomto šetrení zaslal správu, v ktorej uviedol, že je nespochybniteľné, že citové puto medzi dieťaťom a otcom nie je žiadne, dieťa nemá žiadnu predstavu ani informáciu o otcovi a o jeho najbližších príbuzných. Matka dieťaťa zotrváva na svojich argumentoch od narodenia dieťaťa a tento svoj názor nezmenila. Má za to, že je potrebné v konaní nariadiť znalecké dokazovanie, aby znalec odborne posúdil schopnosti a možnosti rodičov, aby styk bol upravený v čo najlepšom záujem maloletého O..
5. Súd vykonal dokazovanie vykonal výsluchom otca a matky, oboznámením sa so stanoviskom kolízneho opatrovníka a s listinnými dôkazmi, na základe čoho zistil tento skutkový stav.
6. Otec na pojednávaní zotrval na podanom návrhu. Návrh podal z dôvodu, že je to jeho jediné dieťa. O chlapca bojuje štyri roky, avšak k styku ako bol súdom upravený nedochádza. Jeho styk so synom prebieha tak, že musí čakať na syna 15 minút pred činžiakom matky, kým matka príde so synom dole, a potom to trvá 15 až 20 minút. Všetko sa odohráva pred činžiakom matky. Matka stojí so synom pred vchodovými dvermi, dieťa k otcovi odmieta ísť a matka ho ani nemotivuje, aby k otcovi išlo. Uviedol, že striedavá starostlivosť je to vlastne kompletná starostlivosť o dieťa, je to budovanie si vzťahu s rodičmi a jeho rodinnými príslušníkmi. Má za to, že takýto styk bude fungovať, že ak by syn prišiel na týždeň k nemu, uvedomil by si, že má aj druhých starých rodičov, svoju izbu a hračky. Aj sa v minulosti snažil vyzdvihovať dieťa v škôlke, čo aj matke navrhol, avšak táto mu to neumožnila. Naopak matka pretrhla všetky citové väzby medzi otcom a synom. Uvedomuje si, že syn v štyroch rokoch nevie povedať slovo otec a nevie, kto je to otec, matka ho totiž k otcovi nevedie, v tomto musí byť podľa nej. Týmto návrhom sa domnieva, že v prípade jeho vyhovenia by mal priestor budovať si vzťah so synom, brávať ho na výlety, prechádzky, chlapec nemá žiaden mužský vzor, preto sa chce podieľať na jeho výchove. Matka navrhovateľa, stará matka maloletého O. bola učiteľka v Materskej škole a teda má skúsenosti s deťmi. V prípade, že by súd nariadil striedavú osobnú starostlivosť, otec síce pracuje do 15,45 hod. avšak jeho zamestnávateľ by mu v tomto vedel vyjsť v ústrety. Nevie uviesť, aký je v súčasnosti denný režim dieťaťa, s matkou o tom nekomunikuje, matka mu to neoznamuje, chodí sa však informovať k lekárovi, bol za pediatričkou, nakoľko 2x v mesiaci bol maloletý O. chorý, na čo matka zmenila pediatričku. Od zmeny pediatričky syn už nemá žiadne zdravotné problémy. Lekárov kontaktoval z tohto dôvodu, že matka ho klamlivo informovala o zdravotnom stave dieťaťa. Naposledy sa styk realizoval v septembri 2018, kedy matka vytrhla dieťa z autosedačky. Došlo aj k privolaniu policajnej hliadky, ktorú privolala matka. Policajtka vtedy otcovi povedala, aby v tento deň už nerealizoval styk, ale aby ho zrealizoval nasledujúci deň. Odvtedy matka fixuje syna len na seba a svoju rodinu. Matka tiež uviedla, že chlapec sa bojí otca, lebo tento kričí, otec však pracuje v mužskom prostredí, preto má taký výrazný hlas, aký má. Uviedol tiež, že matka taktiež chlapcovi vravieva, že otec neplatí výživné, snaží sa ho vykresliť v jeho očiach ako monštrum. Výživné však uhrádza pravidelne, matka by však v prípade striedavej starostlivosti o uvedené výživné prišla. Je si naopak vedomý, že výživné sa uhrádza aj pri striedavej starostlivosti. Otec má zabezpečený dostatok hračiek pre syna, nosí ich aj na stretnutia, syn si však odmieta od otca viazať akúkoľvek hračku. Naopak otcovi bolo pracovníkmi CDR Prešov povedané, aby si dieťa nekupoval hračkou. Chcel by poukázať aj na záver správy z tohto sedenia s pracovníkmi CDR Prešov, z ktorého je zrejme, že matka uviedla, že je v najlepšom záujme dieťaťa, aby otec nemal vôbec žiaden styk so synom. Nevedel však uviesť, či by dieťa v jeho domácnosti prespalo, v prípade striedavej starostlivosti. V prípade striedavej starostlivosti by mal viacej času venovať sa synovi, matka by sa mohla venovať svojmu ďalšiemu synovi z predchádzajúceho vzťahu a taktiež mohol by vyplniť čas počas ktorého je chlapec so starými rodičmi s matkinej strany v dome, keď matka je v práci, táto totiž pracuje na zmeny v Embracu. Na záver uviedol, že komunikáciu medzi otcom a matkou už riešilo veľa inštitúcii, ale nič sa nezmenilo.
7. Otec následne písomným podaním zo dňa XX.XX.XXXX, došlým súdu dňa XX.XX.XXXX požiadal súd o zmenu petitu, kde žiadal, aby sa mohol stretávať s maloletým O. každý párny víkend od piatku
15.00 hod. do nedele do 16.00 hod. Návrh zdôvodnil tým, že má za to, že je vhodnejšie rozšíriť styk na vytvorenie bližšieho vzťahu medzi otcom a dieťaťom.
8. O tomto návrhu otca súd rozhodol na pojednávaní konanom dňa XX.XX.XXXX, kde pripustil zmenu žalobného petitu v zmysle novo podaného návrhu otca. Súd mal zato, že aj výsledky doterajšieho konania môžu byť podkladom pre rozhodnutie o novozmenenom návrhu. Súčasne súd na tomto pojednávaní začal aj bez návrhu konanie o uloženie výchovného opatrenia maloletému dieťaťu a jeho rodičom podľa § 37 ods. 2 písm. d/ Zákona o rodine a to, povinnosť maloletého dieťaťa a jeho rodičov podrobiť sa sociálnemu poradenstvu, alebo inému odbornému poradenstvu.
9. Matka vo svojej svedeckej výpovedi uviedla, že má za to, že ešte nie je vhodný čas na stretávanie sa dieťaťa s otcom ani v zmysle zmeneného návrhu, syn ešte nie je schopný ostať s otcom dlhší čas. Maloletý O. je bojazlivé a citlivejšie dieťa. Uviedla, že dieťa odmieta otca odkedy ho začal brávať nasilu. Bolo to asi tak 2 roky dozadu. Možno boli aj ďalšie príčiny pretože nevie, ako sa správal otec k dieťaťu, keď matka tam nebola prítomná. Podľa jej udania, raz po návrate k matke dieťa ukazovalo na riťku. Matka nevedela uviesť, čo tým dieťa myslelo. Je však pravdou, že otec nebol so synom už viacej ako dva roky, pričom otec teraz ani po syna nechodí. Naposledy sa stretli 8.4.2021. Styk otca s dieťaťom prebieha tak, že otec zazvoní na zvončeku dole, matka príde so synom dole, keď však dieťa uvidí otca, nechce ísť ani von z činžiaku. Matka má za to, že s otcovej strany nie je úprimná láska k synovi, je to len povinnosť otca, aby na súde a aj pred ďalšími úradmi ukázal, aký je starostlivý otec. Matka má ešte jedno dieťa s predchádzajúceho vzťahu, je to syn O. a má 7 rokov, otec tohto dieťaťa taktiež nejaví žiaden záujem o syna, platí však výživné vo výške 110,- Eur. Matka ďalej uviedla, že keď otec príde po O., brat O. v tej dobe či už pozerá televízor, alebo sa v tej dobe hrá, nie je však s toho nadšený, že by brat musel odísť, lebo sú na seba vzájomne naviazaní. Matka má za to, že je to takto správne, že deti sú na seba vzájomne naviazané, nakoľko sú to súrodenci. V čase pojednávania O. v škole nebol, mal totiž nádchu, preto učiteľka matke odporúčala, aby ostal doma, aby sa liečil. Matka sa tiež vyjadrila k uloženiu výchovného opatrenia vo vzťahu k maloletému dieťaťu, kde uviedla, že vníma to pozitívne, nakoľko 4 roky sa nič nerobilo, preto považuje za vhodné, aby sa začalo niečo robiť. Je ochotná byť aj na stretnutí, keď by išiel O. k otcovi. Podľa vyjadrenia kolíznej opatrovníčky pani N. totiž na vine, že dieťa nechce ísť k otcovi je matka, avšak matka má za to, že chyba je v otcovom správaní. Matka nevie, čo viac by mala urobiť preto, aby dieťa išlo k otcovi. Zastáva názor, že aj napriek tomu, že otec má možnosť byť so synom len 6 hodín týždenne, má čas formovať, alebo ovplyvňovať jeho správanie. V roku 2020 mali rodičia sedenie v CDR Drak Prešov, ktoré bolo zamerané na zlepšenie vzťahov otca s dieťaťom, bolo tam sledované aj stretnutie otca s dieťaťom, boli aj v škôlke, aj na sedeniach v domove matky. K ukončeniu spolupráce došlo predčasne so záverom, že s touto rodinou nie je možné pracovať. Ďalej uviedla, že otec sa o dieťa nikdy nezaujímal, ani o jeho zdravotný stav, ani keď bol chorý, či potrebuje nejaké vitamíny, napriek tomu, že matka otcovi zasielala správy o zdravotnom stave dieťaťa. Matka to oznamovala napriek tomu, že zo strany otca je voči matke ignorácia na jej osobu. Stretnutia otca s dieťaťom sú sprevádzané vyhrážkami, či už na adresu matky, alebo dieťaťa, napríklad vyhrážka „stretneme sa na súde“. Ďalej otec na adresu syna komunikuje, že je smutný z toho, že syn nechce ísť k nemu, že bude plakať a následne syn ťahá matku domov, že mu treba cikať, kakať a podobne. Otec dieťa stále deptá, nebolo by stretnutia, aby dieťa bolo kľudné. Po takýchto stretnutiach otec stále buchne dverami na aute a odíde. Matka má za to, že takéto správanie otca je vedomé, chce syna znervózňovať. Viac krát sa snažila vysvetliť otcovi, aby sa pred dieťaťom správal tichšie, aby nekričal. Viacej však otcovi prikázať nemôže. Nemôže mu povedať, kde má syna napríklad zobrať. Raz jej síce otec navrhol, aby sa išli spolu prejsť, matka to však odmietla, bola totiž ľahko oblečená a bola zima. Nikdy neskúšali, aby matka vyviedla dieťa pred vchod a následne odišla dnu a chlapca nechala s otcom. Chybu taktiež vidí matka v tom, že otec nikdy nepovie pred dieťaťom, že ona je matka. Matka vždycky počas tohto stretnutia vľúdnym hlasom posiela syna k otcovi avšak nechce vnucovať, aby išiel syn k otcovi. Otec často krát aj 20 minút rôznymi návrhmi sa snaží, aby dieťa išlo s ním, s čoho je dieťa koniec koncov nervózne. Otec je dospelý človek a tak vie, čo má robiť. Matka teda nikdy nebráni synovi v styku s otcom. O. v súčasnej dobe navštevuje Materskú školu, má tam obľúbenú učiteľku, tieto sa na neho nikdy nesťažovali, problém v škôlke s ním nie sú. Spí v škôlke, avšak väčšinou, keď matka môže ísť pre neho cez obed, tak ide. Matka robí v súčasnej dobe na zmennú prevádzku - jeden deň denná, jeden deň nočná a následne má 2 dni voľna. V čase neprítomnosti matky jej pomáhajú so starostlivosťou rodičia.
10. Z písomného vyjadrenia Materskej školy, B. X. XX, Z. D. S. zo dňa X.X.XXXX vyplýva, že maloletý O. navštevuje toto predškolské zariadenie druhý rok, je naviazaný na svoje triedne učiteľky. Pri styku
s inými dospelými osobami je plachý, odmieta sa kontaktovať. V triede je obľúbený, v kolektíve ma jedného kamaráta na ktorého je naviazaný. V samoobslužných činnostiach je primeraný veku, reč sa v tomto roku začala rozvíjať, avšak rozpráva len na výzvu. Obvykle sa zdržuje pri svojich učiteľkách, často vyžaduje očný kontakt a pýta sa na svoju matku, alebo svojho brata.
11. Zo správy o posúdení aktuálneho psychického stavu maloletého dieťaťa, NZZ psychologická ambulancia PhDr. Lýdie Potengovej v Z. A. vyplýva, že dieťa bolo psychologicky posúdené na žiadosť matky dňa XX.X.XXXX. Zo záveru tejto správy vyplýva, že u dieťaťa sa prejavujú zmiešané špecifické vývinové poruchy (zaostávanie v rozvoji, grafomotoriky a reči), u dieťaťa s neverbálnou zložkou rozumových schopnosti v pásme priemeru. Keďže odpovede na podnetové karty signalizujú možné narušenie vzťahovej väzby k otcovi odporúča absolvovanie kontrolného sedenia za prítomnosti otca.
12. Podľa 121 zákona č. 161/2015 Z.z. , Civilný mimosporový poriadok ( ďalej len ako „CMP“), rozsudky o úprave výkonu rodičovských práv a povinností a výžive maloletých a o priznaní, obmedzení alebo o pozbavení rodičovských práv a povinností alebo o pozastavení ich výkonu možno zmeniť alebo zrušiť aj bez návrhu, ak sa zmenia pomery.
13. Podľa § 37 ods. 1 Zákona o rodine nevhodné správanie sa detí, ako aj porušovanie povinností rodičov, vyplývajúcich z ich rodičovských práv a povinností, alebo zneužívanie ich práv môže každý oznámiť orgánu sociálnoprávnej ochrany detí, obci alebo súdu. Rovnako môže každý oznámiť tomuto orgánu, obci alebo súdu skutočnosť, že rodičia nemôžu plniť povinnosti vyplývajúce z rodičovských práv a povinností.
14. Podľa § 37 ods. 2 Zákona o rodine, ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa, súd môže rozhodnúť o uložení týchto výchovných opatrení: a) vhodným spôsobom napomenie maloleté dieťa, jeho rodičov a iné fyzické osoby, ktoré svojím správaním ohrozujú alebo narušujú jeho riadnu výchovu, b) určí nad výchovou maloletého dieťaťa dohľad; dohľad vykonáva najmä za súčinnosti orgánu sociálnoprávnej ochrany detí, obce, školy, neštátnych subjektov a zariadenia, v ktorom je maloleté dieťa umiestnené, c) uloží maloletému dieťaťu obmedzenie v rozsahu potrebnom na predchádzanie a zabraňovanie škodlivým vplyvom, ktoré môžu ohroziť alebo narušiť jeho priaznivý vývin; dodržiavanie uloženého obmedzenia sleduje najmä za súčinnosti obce, d) uloží maloletému dieťaťu a jeho rodičom povinnosť podrobiť sa sociálnemu poradenstvu alebo inému odbornému poradenstvu.
15. Podľa § 37 ods. 3 Zákona o rodine, ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa a ak výchovné opatrenia uvedené v odseku 2 neviedli k náprave, súd dočasne odníme maloleté dieťa z osobnej starostlivosti rodičov aj proti ich vôli, osôb, ktorým bolo maloleté dieťa zverené do náhradnej starostlivosti podľa § 45 alebo § 48, budúcich osvojiteľov, ktorým bolo maloleté dieťa zverené do starostlivosti podľa § 103, osvojiteľov alebo poručníka, ktorý sa o maloleté dieťa osobne stará, a nariadi maloletému dieťaťu na účely a) zabezpečenia odbornej diagnostiky pobyt v zariadení, ktoré vykonáva odbornú diagnostiku, najdlhšie na šesť mesiacov, b) zabezpečenia odbornej pomoci maloletému dieťaťu alebo zabezpečenia úpravy rodinných a sociálnych pomerov maloletého dieťaťa pobyt v zariadení najdlhšie na šesť mesiacov, c) zabezpečenia resocializácie drogových a iných závislostí pobyt v zariadení, ktoré vykonáva resocializačné programy pre drogovo a inak závislých.
16. Podľa § 37 ods. 5 Zákona o rodine, ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa, súd môže výchovné opatrenie podľa odseku 3 uložiť aj vtedy, ak jeho uloženiu nepredchádzalo výchovné opatrenie podľa odseku 2.
17. Súd má z takto vykonaného dokazovania za preukázané, že čo sa týka návrhu otca na zmenu úpravy styku oproti doterajšej úprave styku, jeho rozšírenie je v záujme maloletého dieťaťa. Pomery účastníkov boli naposledy upravené v rozsudku Okresného súdu Z. D. S. sp. zn. XP/XXX/XXXX, v zmysle ktorého je otec oprávnený sa s mal. O. stretávať každý párny týždeň v utorok od 15.30 hod. do 18.30 hod. a v sobotu od 10.00 hod. do 16.00 hod. a každý nepárny týždeň vo štvrtok od 15.30 hod. do 18.30 hod. a v
nedeľu od 10.00 hod. do 16.00 hod. s tým, že maloletého si otec prevezme a odovzdá v mieste bydliska matky. Styk sa má realizovať bez prítomnosti matky maloletého dieťaťa. Súd má však zato, že vzhľadom na zvyšujúci sa vek dieťaťa je v záujme maloletého dieťaťa, aby bol styk otca s dieťaťom upravený širšie, ako bolo v čase predchádzajúcej úpravy, teda v čase, keď mal maloletý O. vek 3 mesiace. Uvedená úprava styku otca s dieťaťom nesporne zohľadňovala denný režim dieťaťa. Vzhľadom na súčasný vek dieťaťa, (4 roky) má súd za to, že pôvodne upravený styk je značne obmedzujúci, tak pre otca, ako aj pre dieťa a je už nedostatočný na budovanie resp. rozvíjanie vzájomných vzťahov medzi otcom a dieťaťom. Otec v návrhu na úpravu styku pozmenenom v priebehu súdneho konania žiadal upraviť styk na každý párny víkend v mesiaci, teda styk, ktorý už bude zahŕňať aj prespávanie dieťaťa v domácnosti otca. Tu treba uviesť, že súd má za to, že uvedený styk je primeraný veku dieťaťa ale že predovšetkým je v záujme dieťaťa. Na druhej strane súd zdôrazňuje, že v čase vyhlásenia tohto rozsudku nie je takto upravený styk skutočne realizovateľný, vzhľadom na narušenú vzťahovú väzbu otca so synom, ktorá skutočnosť bola nesporná. Za týmto účelom však súd súčasne uložil maloletému dieťaťu a jeho rodičom výchovné opatrenie podľa § 37 ods. 2 písm. d/ Zákona o rodine a to povinnosť podrobiť sa sociálnemu poradenstvu, alebo inému odbornému poradenstvu, ktorá má viesť k úprave vzájomných vzťahov resp. vzájomnej komunikácie nielen rodičov, ale aj opakované vytvorenie vzťahu otca s dieťaťom. Styk určil súd takýto za tým účelom, nakoľko je predpoklad, že tento styk sa bude v budúcnosti skutočne aj realizovať, čím sa však účastníci do budúcna vyhli ďalšiemu súdnemu konania vo veci úpravy styku. Bolo teda v záujme hospodárnosti konania nie prvotne uložiť rodičom a maloletému dieťaťu výchovne opatrenie, a až následne s odstupom času v prípade zlepšenia vzájomných vzťahov otca so synom rozhodnúť o zmene úpravy styku, ale rozhodnúť súčasne. Čo sa teda uloženého výchovného opatrenia týka, súd má totiž zato, že doterajšie proklamované iniciatívne snahy rodičov, či už uskutočňované len formálne, alebo so skutočným záujmom, neviedli k smerovanému cieľu - stretávaniu sa otca s dieťaťom, ani v rozsahu akom je styk otca s mal. synom doposiaľ súdom upravený. Tu súd k vyjadreniam matky, ktorá počas súdneho konania, či už písomne, alebo v rámci prednesov na pojednávaní opakovane deklaruje, že vedie dieťa k otcovi avšak nie je v jej silách urobiť preto to viac, zastáva názor, že takéto tvrdenie matky je len účelové, formálne, avšak nie je to v skutočnej snahe matky, aby dieťa sa stretávalo s otcom. Takýto záver možno vyvodiť z viacerých vyjadrení matky, ktorá sa viackrát vyjadrila, že maloletý O. má súrodenca s ktorým sú vzájomne naviazaní a takto to podľa nej aj má byť, aby deti boli stále spolu, že deti netreba oddeľovať. Matka sa tiež vyjadrila, že maloletý O. má vo svojom súrodencovi vzor. Súd v tomto smere dáva matke do pozornosti skutočnosť, že pre dieťa je nesporne dôležitý mužský vzor - otca - dospelého človeka, ktorý má úprimnú snahu vychovať z dieťaťa plnohodnotného človeka. Súd teda nevidel skutočnú snahu matky, aby k styku otca s dieťaťom došlo. Z výsluchu matky tiež vyplynulo smerom k otcovi, že otec je dospelý, sám si má vedieť akým spôsobom si má dieťa získať. K tomuto súd dodáva, že má za to, že nezľahčuje možný podiel otca na odmietaní sa stretávania sa s dieťaťom, avšak treba vziať na zreteľ skutočnosť, že pokiaľ dieťa nie je vedené matkou k otcovi, ako k eminentnej súčasti jeho života od ranného detstva, otec dieťa nedokáže zaujať spôsobom, aby dieťa s ním odišlo, zvlášť pokiaľ odovzdávanie dieťaťa medzi rodičmi sa realizuje na verejnom priestranstve, vždy pred činžiakom, aj za sledovania susedov. V tomto smere súd tiež vníma značný podiel matky napríklad spôsobom, že k odovzdávaniu dieťaťa nedochádza v súkromí, napríklad v byte matky na chodbe, bez sledovania susedova a podobne. Ako sa tiež otec vyjadril, matke ponúkal možnosť stráviť čas spolu s dieťaťom, čo však matka taktiež odmietla, so zdôvodnením, že bolo to v zime a bola ľahko oblečená. Z vykonaného dokazovania bolo taktiež preukázané, že maloletý O. je plaché dieťaťa, skôr naviazané na svoju matku a svojho súrodenca. Vyplýva to jednak zo správy s Materskej škôlky, ako aj zo správy PhDr. Lýdie Potengovej. Súd má za to, že takéto vývojové vedenie dieťaťa nie je najvhodnejšie pre jeho riadny duševný vývoj a vývin. Súd ďalej poukazuje na tú skutočnosť, že matka súčasný stav, kedy nedochádza k stretávaniu sa otca s dieťaťom, ktorý povyšuje nad najlepší záujem maloletého dieťaťa (vo všeobecnosti poukázala na judikatúru ES, že práva rodičov a deti sú rovnaké, avšak aj v prípade ich stretu má prevyšovať záujem dieťaťa) matka len zamieňa subjektívne predstavy najlepšieho záujmu maloletého dieťaťa za objektívne najlepší záujem maloletého dieťaťa. Je nutné konštatovať, že najlepší záujme maloletého dieťaťa v prípade, že rodičia spolu nežijú je, aby v čo najširšej možnej miere dochádzalo k stretnutiu s obidvoma rodičmi, aby si dieťa v rámci svojho riadneho vývoja a vývinu vytvorilo nielen ženský vzor výchovy, ale aj mužský vzor. Pokiaľ matka deklaruje, že nie je v záujem maloletého dieťaťa, aby dochádzalo k stretnutiu dieťaťa s otcom z dôvodu, že nemajú vytvorený blízky vzťah, tu súd poukazuje len na to, je to len dôsledok vzťahových problém rodičov. A pokiaľ matka spochybňuje záujem otca o dieťa, že tento nie je skutočný, ale len formálny, naopak súd z vykonaného dokazovania dospel k záveru, že záujem otca je o syna skutočný, avšak tento po vyčerpaní všetkých možných prostriedkov, vrátane neuskutočneného výkonu súdneho rozhodnutia, ako sám konštatoval už to pomaly vzdáva, že
k stretnutiu syna s otcom niekedy dôjde. Súd má však za to, že súčasťou ďalšieho vývoja dieťaťa, ktoré budú stretávať nové životné situácie je aj zvyknutie si na novú domácnosť otca, kde bude môcť s otcom aj zotrvať. Je nutné uviesť, že v prípade pretrhnutia tejto väzby je s rastúcim vekom túto väzbu ťažšie a ťažie obnovovať. Súd, ako hlavný dôvod toho, že dieťa sa odmieta stretávať s matkou vidí jedine v nezhodách rodičov, ktorý vzájomne nevedia resp. odmietajú vzájomne komunikovať. Či si to rodičia, predovšetkým matka, (ktorá má dieťa vo svojej starostlivosti, trávi s ním nepomerne veľa času oproti otcovi a preto ma pre formovanie dieťaťa zásadný význam!) uvedomuje, alebo nie, takéto prejavy vníma dieťa a v tomto smere sa prejavuje aj jeho vzťah k rodičom. A je len prirodzený dôsledok napätia medzi rodičmi, že majú taktiež rozdielne pohľady na výchovu ich spoločného dieťaťa. V danom prípade je toho dôsledok, že dieťa v súčasnej dobe absolútne odmieta otca. Matka taktiež spochybňuje správanie otca vo vzťahu k dieťaťu, čo môže byť ale aj nemusí byť ďalšia z príčin, pre ktorú sa dieťa odmieta stretnúť s otcom. Je taktiež zrejem, že všetky doterajšie opatrenia, ktoré rodičia uskutočnili na zlepšenie svojich vzťahov, neviedli k úspechu. Za týmto účelom súd uložil nielen rodičom, ale aj maloletému dieťaťu výchovné opatrenie a to podrobiť sa psychologickému, alebo inému odbornému poradenstvu. Účelom toho bude už nie len formálne deklarovaná snaha predovšetkým matky na zlepšení vzťahu dieťaťa s otcom, ale už bude súdom sledovaný účel tohto opatrenia za súčinnosti Úradu práce, soc. vecí a rodiny Spišská Nová Ves a v prípade jeho nenaplnenia môže a bude súd pristupovať k ďalším opatreniam - aby v prípade skutočného záujmu otca o maloleté dieťa k tomuto stretávaniu aj dochádzalo.
18. Matka tiež navrhla v rámci tohto súdneho konania vypočuť svedka G. O. - starú matku maloletého dieťaťa, z ktorého výsluchu má byť preukázané, ako matka motivuje dieťa k stretnutiu s otcom a aký má vplyv stretnutie sa s otcom dieťaťa na ich syna. Súd tento návrh na vykonanie dokazovania zamietol, nakoľko nepovažoval za potrebné uvedený dôkaz vykonať. Z vykonaného dokazovania totiž vyplýva, že vyjadrenia matky sú rozporuplné nekonzistentné, ktorá navonok deklaruje, že dieťa síce vedie k otcovi, avšak aj jej samotné vyjadrenia uvedené spochybňujú, avšak záver tak ako bol konštatovaný aj pedopsychologičkou PhDr. Lýdiou Potengovou, dieťa má s otcom vzťah narušený a súd má za to, že výsluch tohto svedka by nevniesol žiadne nové skutočnosti, ktoré by mali zásadný význam pre rozhodnutie vo veci samej.
19. Čo sa týka návrhu matky, aby súd nariadil znalecké dokazovanie znalcom z oblasti pedopsychológie, aby tento určil, ako je najvhodnejšie upraviť stretávanie sa otca s dieťaťom , súd ani tento dôkaz nepovažoval za nutný v tomto konaní vykonať. Je nutné dodať, že vykonanie znaleckého dokazovania by znamenalo opätovné oddiaľovanie vydania rozhodnutia vo veci samej a v prípade narušeného vzťahu dieťaťa s rodičom je takéto naťahovanie dĺžky súdneho pojednávania len na neprospech či už dieťaťa alebo rodiča, pričom účel tohto dôkazu má spĺňať uložené výchovné opatrenie. Nutné tiež dodať, že vzťahy medzi ľuďmi sú krehké a tieto sa v prípade ich neudržiavania len viacej utlmujú a s plynutím času ich bude ťažšie znova obnoviť. Tak ako navrhla matky cestou svojej právnej zástupkyne, aby súdny znalec určil, aký je najvhodnejší styk dieťaťa s otcom, je len ďalším signálom pre súd, že nie je skutočný záujem matky na stretávaní sa otca s dieťaťom, ale tento je len formálny, deklarovaný.
20. Z týchto všetkých uvedených dôvodov súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.
21. O trovách konania súd rozhodol tak, že ich nepriznal žiadnemu z účastníkov konania (§ 52 CMP), nakoľko títo si ich v tomto konaní neuplatnili a súd ani nezistil, žiadne také okolnosti, pre ktoré by bolo možné priznať trovy konania niektorému z účastníkov.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Spišská Nová Ves písomne v štyroch vyhotoveniach . (§ 362 ods. 1 CSP).
V odvolaní sa uvedie ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, uvedie sa spisová značka konania , proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).Odvolanie musí byť podpísané. (§ 127 a § 363 CSP)
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. (§ 365 ods. 1 CSP)
Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. (§ 62 ods. 1 CMP) .
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu vyššie uvedenú, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. (§ 365 ods. 2 CSP).
Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. (§ 62 ods. 2 CMP)
V odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy. (§ 62 ods. 3 CMP)
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, oprávnený môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia.