Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

7CoP/129/2021

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Frederiky Zozuľákovej a členov senátu JUDr. Jozefa Maruščáka a JUDr. Denisy Novotnej Mlinárcsikovej vo veci starostlivosti súdu o maloletého O. M. nar. X.XX.XXXX zastúpeného kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Spišská Nová Ves dieťa rodičov O. O. nar. XX.XX.XXXX bývajúcej v Z. D. S. na O. X zastúpenej Advokátskou kanceláriou JUDr. Ivetou Pálfy Fabianovou advokátkou so sídlom v Spišskej Novej Vsi na Štefánikovom námestí 5 a O. M. nar. XX.X.XXXX bývajúceho v Z. na H. XXX/X v konaní o zmene úpravy styku o odvolaní matky proti rozsudku Okresného súdu Spišská Nová Ves č.k. -62 z 27.5.2021 takto

rozhodol:

P o t v r d z u j e rozsudok v napadnutom výroku I.

odôvodnenie:

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom zmenil rozsudok Okresného súdu Spišská Nová Ves sp. zn. -39 z 6.2.2017 vo výroku týkajúcom sa styku otca s maloletým O. M. tak, že otec je oprávnený stretávať sa s maloletým O. M. každý párny víkend v mesiaci od piatku v čase od 15.00 hod. do nedele do 16.00 hod. Výrokom II. uložil maloletému O. M. a jeho rodičom výchovné opatrenie

- povinnosť podrobiť sa sociálnemu poradenstvu alebo inému odbornému poradenstvu. Výrokom III. rozhodol o trovách konania tak, že žiaden z účastníkov konania nemá nárok na ich náhradu.

2. Proti tomuto rozsudku proti výroku I. podala v zákonnej lehote odvolanie matka z dôvodov uvedených v , , , a navrhla, aby odvolací súd zrušil rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku I. a vec vrátil súdu na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. V odvolaní uviedla, že právo vyjadriť sa patrí k základným právam účastníka konania v ktorejkoľvek veci na súde. Nedostala priestor vyjadriť sa ku správe podanej organizáciou Centra pre deti a rodiny DRaK, z ktorej k nim chodievali O.. V. G. a O.. V. B.. S touto správou nesúhlasí a nepovažuje za postačujúce, aby v závere správy bolo uvedené, že otec sa snaží o to, aby sa so synom mohol stretávať, avšak údajne ona nerobí nič preto, aby dieťa chcelo byť s otcom. Súd prvej inštancie v odôvodnení neuviedol, na základe čoho rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku I. predmetného rozsudku. Má za to, že rozsudok nie je náležite odôvodnený, nie je možné jednoznačne a nepochybne zistiť, o čo sa súd prvej inštancie opieral, keď rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku I.. Z takto odôvodneného rozsudku sa nedá zistiť, akým spôsobom súd prvej inštancie postupoval, keď vyhovel otcovi dieťaťa v jeho návrhu, keďže vykonané dôkazy neboli jednoznačné, že práve takéto stretávanie sa dieťaťa s otcom bude v najlepšom záujme dieťaťa a nie je jasné, prečo neboli vykonané ňou navrhnuté dôkazy, hoci okrem výsluchu starej matky dieťaťa navrhovala aj vykonanie znaleckého dokazovania. Súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné k tomu, aby boli zistené rozhodujúce skutočnosti. Dieťa otcovi neverí, nemá k nemu vytvorený vzťah, doslova sa ho bojí. Snaží sa, aby sa situácia zlepšila, avšak nestačí, aby sa snažila iba ona a otec dieťaťa každý jej návrh buď odignoruje alebo zamietne a následne sa jej vyhráža. Uvedené znáša štyri roky. Navrhla

vykonanie dokazovania výsluchom matky, ktorá s nimi žije v spoločnej domácnosti, a má vedomosti o tom, že naozaj dieťa motivuje, pripravuje, a že s otcom dieťaťa je to stále rovnaké. Príde, povyhráža sa jej, či ju okríkne, že ona je na vine, že ho dieťa ignoruje a odíde. Navrhla vykonať aj znalecké dokazovanie nezávislým znalcom, ktoré by mohlo objasniť, prečo dieťa tak odmieta otca, či otec dieťaťa je spôsobilý na to, aby sa dokázal o dieťa postarať, či je vhodné, aby sa dieťa stretávalo s otcom bez určitého prechodného obdobia od piatku do nedele bez jej prítomnosti. Zastáva názor, že bez takéhoto dôkazu nikto nedokáže povedať, či si domyslieť, aký vplyv bude mať takáto trauma spôsobená dieťaťu do budúcna. Pri rozhodovaní o úprave styku nikto nebral do úvahy to, akú správu dala okrem psychologických správ škôlka, kde je jasne uvedené, že dieťa je introvertné a má iba skupinku svojich obľúbených ľudí a nemá rado zmeny. Predložila množstvo listinných dôkazov, a to čestné prehlásenia, ktoré potvrdzovali, že otec sa správa k dieťaťu nevhodne, nedokáže si k nemu nájsť cestu a že nie je možné, aby chodil po dieťa do bloku, lebo sa s ňou hádal, nadával jej a kričal tak, že sa sťažovali susedia. Predložila správu od psychologičky, ktorú začala s dieťaťom navštevovať, lebo bolo úzkostné, bálo sa ostávať samé doma, stále sa jej držalo, bolo plačlivé a málo rozprávalo. Predložila i správu z materskej školy, ktorá potvrdila, že dieťa je skôr introvertné s tým, že má pár obľúbených ľudí. Otec dieťaťa nepredložil jediný dôkaz o tom, že sa dokáže o dieťa postarať. Nepozná jeho obľúbené jedlo, obľúbenú hračku, neopýta sa na to, ako sa má. Maloletý videl, ako sa otec dieťaťa správa ku nej pri realizovaní styku. Otec dieťaťa nedokáže maloletého motivovať, aj keď mu prinesie hračku, tak buď takú, ktorá dieťa nezaujíma, alebo pokiaľ hračka dieťa zaujme, tak ju potom berie späť a dieťa to pociťuje ako krivdu. Svoje rodičovské povinnosti obmedzil iba na platenie výživného. Má za to, že aj toto svedčí o vzťahu otca k dieťaťu. Dieťa je z každej jeho návštevy otca a z jeho prejavov vystrašené, skrýva sa za ňu. Navrhla otcovi aj sedenia u psychologičky, ku ktorej chodí s maloletým dieťaťom. V ďalšom rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Je bežnou praxou súdov, že pokiaľ dieťa odmieta ostávať dlhšie osamote u druhého rodiča, nechá sa určité prechodné obdobie, od šiestich mesiacov až na dobu roka, podľa individuálnych potrieb dieťaťa a podľa výsledkov znaleckého dokazovania, kedy sa stretnutí v domácnosti druhého rodiča zúčastňuje aj rodič, ktorý má dieťa zverené, aby sa dieťa adaptovalo a hlavne, aby bolo jasné, či druhý rodič dokáže zvládnuť celodennú starostlivosť o dieťa. V tomto prípade súd prvej inštancie nesprávne aplikoval ustanovenia Zákona o rodine, keďže neprihliadol na najlepší záujem dieťaťa a nezohľadnil to, že každé dieťa je iné, s osobitými potrebami, jedinečným prežívaním a vnímaním okolností, ktoré sa dejú v jeho živote. Nie je možné iba kvôli tomu, aby sa naplnili požiadavky otca nechať stresovať a psychicky zaťažovať iba štvorročné dieťa o to viac, že súd prvej inštancie nevykonal znalecké dokazovanie a doslova svojvoľne, iba na základe vlastného uváženia rozhodol, hoci žiaden dôkaz jednoznačne a nepochybne nepreukázal, že by stretávanie sa otca s dieťaťom bez jej prítomnosti bolo v jeho najlepšom záujme.

3. Otec vo vyjadrení k odvolaniu matky navrhol, aby odvolací súd potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie. Dôvody, pre ktoré požiadal o zmenu úpravy styku s maloletým, uviedol vo svojom návrhu zo dňa 16.9.2020. Hlavným dôvodom bola skutočnosť, že maloletého matka drží v akejsi „bubline“, ktorú tvorí iba ona, jej 7-ročný syn z prvého manželstva a jej rodičia, s ktorými žije v spoločnej domácnosti. Pozoroval, že matka si maloletého pripútala iba na svoju osobu a maloletý sa stále drží iba maminej nohy, nekomunikuje, je bojazlivý. Má za to, že je to práve „vedomým matkiným konaním“, pretože dieťa fixuje iba na svoju osobu a jemu ako otcovi bráni v styku s maloletým. Matka sa už po vyhlásení rozsudku vo veci zo dňa 6.7.2017 týkajúceho sa schválenia rodičovskej dohody o úprave rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu odvolala, pretože nesúhlasila, aby styk s maloletým sa uskutočňoval bez jej prítomnosti. Zdôvodňovala to vekom maloletého dieťaťa. Následne vekovú hranicu predlžovala do štyroch rokov a v súčasnosti už maloletý bude mať päť rokov a matka sa stále dožaduje, aby bola prítomná pri styku. Matka si vo svojom odvolaní protirečí. Ako môže mať maloletý vytvorený vzťah k jeho osobe, ak matka robí všetko preto, aby s maloletým nebol v styku. Vždy voči každému rozsudku sa odvolá, kto vydá stanovisko v prospech neho, tak ho buď vymení, pričom takto namietala aj stanoviská kolízneho opatrovníka. Uvedené sa vzťahuje aj na jej námietku k tomu, že nepozná obľúbené jedlo, obľúbenú hračku maloletého dieťaťa. Maloletý bol u neho, keď mal dva roky a vtedy mu pripravoval mixovanú stravu. Čo sa týka hračiek, vždy k maloletému príde s nejakou hračkou, avšak maloletý sa ju bojí zobrať, lebo najprv pozrie na matku. Čo sa týka informácií o zdravotnom stave, tie si musí zháňať u detskej pediatričky, pretože matka mu tieto správy nepodáva. Taktiež vyjadrenia matky o duševnom nastavení a introvertnej povahe maloletého sa nedajú ani okomentovať. Práve konaním matky o maloletom nevie nič. O následkoch na psychike dieťaťa do budúcna sa nebude vyjadrovať, pretože kvôli tomu, že matka maloletého si privlastnila ako majetok, je potrebné už v súčasnosti navštevovať psychologickú ambulanciu. Nie je pravdou, že by tieto stretnutia odmietol. Je

rád, že sa týchto stretnutí môže zúčastniť, pretože už teraz je jasné, že fixovaním maloletého iba na osobu matky sa u neho prejavujú problémy s nadväzovaním komunikácie, kontaktov. Má za to, že matka iba formálne opisuje, aký má záujem, aby maloletý bol s ním v styku a aj to iba za jej prítomnosti a ako sa snaží urobiť všetko pre to, aby maloletý si ku nemu vytvoril vzťah. V skutočnosti nech matka preukáže, akým spôsobom sa o to snaží, pretože jej neustále odvolávanie sa voči všetkému a všetkým sú dôkazy toho, že má maximálny záujem o pravý opak, aby maloletého nemal a nevidel.

4. Kolízny opatrovník vo vyjadrení k odvolaniu matky navrhol, aby odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdil ako vecne správne. Vzhľadom na výsledky dokazovania v priebehu konania má za to, že súd prvej inštancie správne vyhodnotil všetky dostupné informácie a dôkazy ohľadom oboch rodičov a tiež maloletého dieťaťa. Otec dlhodobo prejavuje záujem o pravidelný kontakt s maloletým synom. Je právom dieťaťa, aby si budovalo a vytvorilo rovnocenný vzťah s otcom tak, ako aj s matkou. Dieťa má právo nielen poznať svojho otca, ale ho aj spoznať, nakoľko rola otca je pri výchove dieťaťa rovnako dôležitá. Navyše, vo svojej domácnosti má otec vytvorené vhodné podmienky pre výchovu maloletého. Dá sa povedať, že v podstate od prvotnej úpravy styku otca s maloletým má matka pretrvávajúce výhrady a neustále spochybňuje schopnosť otca postarať sa o maloletého. Zastáva názor, že otec je zodpovedný a schopný zabezpečiť dieťaťu adekvátnu starostlivosť. V minulosti s rodinou odborne spolupracovali dva akreditované subjekty so zameraním na prispôsobenie sa novej životnej situácii a zlepšenie komunikácie medzi rodičmi. Ani jedna spolupráca neviedla k stanovenému cieľu, vzhľadom na skutočnosť, že maloletý trávil s otcom len krátke časové úseky. Posledná spolupráca bola ukončená v roku 2020 so záverom, že matka nevyjadruje potrebu meniť niečo vo svojej aktuálnej komunikácii s otcom dieťaťa a prijala by, ak by maloletý nebol v kontakte s otcom vôbec. Otca vnímali ako osobu, ktorá vyjadruje celkové vyčerpanie a ľútosť zo situácie. Toho času má vedomosť o tom, že maloletý a obaja rodičia sa zúčastňujú odborného psychologického poradenstva, ktoré iniciovala matka ešte pred vyhlásením rozhodnutia v predmetnej veci, a ktoré môže byť nápomocné k realizovaniu predmetnej úpravy styku otca s dieťaťom, aj vzhľadom na súdom uložené výchovné opatrenie, ktoré by v tejto psychologickej ambulancii mohlo byť plynule realizované.

5. Matka v odvolacej replike uviedla, že otec ju dlhodobo doslova šikanuje, avšak odmieta niesť svoj podiel zodpovednosti za to, že chlapec k nemu nemá záujem ísť, nechce sa s ním hrať. Dlhodobo opakuje, že každé dieťa je iné, každé dieťa je individualitou a ako k takému je nevyhnutné pristupovať s osobitným a citlivým prístupom. Opakovane a dlhodobo je z jeho strany atakovaná, že dieťa k nemu nechce ani len ísť. Za toto však nie je zodpovedná iba ona. Pokiaľ by dieťa náležite nemotivovala, nevysvetľovala, že sa s ockom pohrá, že nech sa ho nebojí, lebo tam bude aj ona, tak dieťa by k otcovi nešlo vôbec. Je pre ňu frustrujúce a doslova ubíjajúce, keď o tom informuje kolíznu opatrovníčku, súdy a jediné, čoho sa namiesto pomoci a rady dočká, je obvinenie, že za všetko môže ona. Maloletý je štvorročné dieťa, je na ňu a na svoju rodinu naviazaný, avšak v rodine mu nikto nenadáva, nenúti ho robiť veci nasilu. Jej výchova je o vysvetľovaní, upozornení, nie o bitke a kriku, či nadávkach. Žiadne rozhodnutie súdu, ani sankcie jej ukladané, nedokážu zabezpečiť, aby si dieťa vytvorilo k otcovi vzťah. V ďalšom opakovane uvádza, ako si otec nedokáže získať a motivovať maloleté dieťa a ako prebieha styk otca s maloletým dieťaťom. Tvrdí, že maloleté dieťa nemá k otcovi vytvorený vzťah a nechce sa s ním stretávať. Má za to, že doposiaľ sa aplikujú zákony a ustanovenia tak, aby boli zachované práva otca, ale nikto neberie ohľad na to, že aj dieťa má svoje práva a tieto by mu mali byť zachované a zabezpečené. Nie je možné argumentovať tým, že dieťa má právo na stretávanie sa s otcom, tak sa musí s otcom stretávať bez jej prítomnosti. Zatiaľ sa osvedčilo stretávanie iba za jej prítomnosti, v rozsahu, ako je to upravené už dlhšiu dobu. Nikdy netvrdila, že nepríde čas, kedy maloletý pôjde k otcovi sám a bude sa tešiť. Opakovane tvrdí, že stretávanie sa otca s maloletým dieťaťom nie je v jeho záujme.

6. Otec v odvolacej duplike uvádza, že nemá záujem sa neustále vyjadrovať k vyjadreniam matky z dôvodu, že sú to už tri roky neustále sa opakujúcich stanovísk. Maloletý dovŕšil 2.11.2021 päť rokov. Od jeho dvoch rokov mu matka bránila v styku so synom, pričom jeho stretnutia uskutočňujú neustále za prítomnosti matky, a to v rozsahu pár minút. Tým chce poukázať na skutočnosť, že nemá žiadny, ani minimálny vplyv na výchovu maloletého a taktiež nesúhlasí so spôsobom, akým matka dieťa vychováva. Poukázal i na psychologické vyšetrenie a psychoterapiu vypracovanú A.. U. A., z ktorej vyplýva, že matkinou izoláciou maloletého dieťaťa maloletý trpí separačnou úzkosťou, zaostáva vo vývine, je na úrovni dieťaťa vo veku 3,6 rokov. Trpí dysláliou, nízkou slovnou zásobou, sťaženou socializáciou, zaostáva v rozvoji grafomotoriky. Záver psychologičky znel, že ide o zmiešané špecifické vývinové poruchy. Na základe uvedeného odporučila psychoterapiu dieťaťa a prácu s rodičmi, ktorej cieľom bolo

zvládnutie separačnej úzkosti a vybudovanie vzťahu otec - dieťa. Obaja rodičia boli podrobne poučení, ako tieto sedenia budú prebiehať. Cieľom bolo postupne odlúčiť dieťa od matky, aby si vytvorilo vzťah k jeho osobe. Keď už malo prísť k tomu, aby ďalšie sedenia prebiehali bez prítomnosti matky, matka s postupom psychologičky nesúhlasila, opakovane na sedenia chodila aj so svojou matkou, zasahovali do práce psychologičky, matka vošla do ambulancie, prácu s dieťaťom prerušila. Spochybňovala jej metódy a do hádok so psychologičkou sa zapájala aj stará matka dieťaťa, ktorá na uvedené sedenia nebola ani raz pozvaná, no pravidelne na ne dochádzala a vyvolávala hádky. Na základe uvedených skutočností bola ukončená spolupráca s rodičmi. Keďže je to vynikajúca klinická psychologička s dlhoročnou praxou, s jej postupom a prácou bol maximálne spokojný, preto jej záver je pre neho dôležitý, nakoľko vyplýva, že maloletý nemôže ostať bez odbornej pomoci. Na základe uvedeného preto trvá na tom, aby mu bol umožnený styk s maloletým dieťaťom v zmysle rozhodnutia súdu prvej inštancie. Má záujem, aby dieťaťu i naďalej bola poskytovaná odborná pomoc psychologičky, ktorú matka odmieta z dôvodu, aby nedošlo k vybudovaniu vzťahu medzi ním a synom. V prílohe predložil súhrnnú správu psychologičky A.. A..

7. Kolízny opatrovník vo vyjadrení k odvolacej replike matky uviedol, že v plnom rozsahu zotrváva na obsahu písomného vyjadrenia zo dňa 6.7.2021. Zo súhrnnej správy psychologického vyšetrenia a psychoterapie vypracovanej A.. U. A. vyplýva, že posledné stretnutie sa realizovalo s cieľom podpory rozvoja kontaktných funkcií u dieťaťa a rozvoja jeho sebapodporných mechanizmov pri separačnej úzkosti. Obaja rodičia podrobne edukovaní o priebehu sedenia odišli do čakárne. Dieťa po odchode matky začalo plakať, matka napriek podrobnej edukácii vošla do ambulancie, prácu s dieťaťom prerušila, vyjadrila nedôveru voči odborným postupom psychologičky a odmietla dieťa nechať samé v ambulancii, pretože plakalo. Z pozorovania psychologičky vyplýva, že i matka trpí nezvládnutou separačnou úzkosťou a prílišnou pripútanosťou na dieťa. Navyše obaja rodičia kontaminujú rodičovský vzťah k dieťaťu nevyriešenými partnerskými problémami. Už počas pobytu v čakárni dochádzalo medzi nimi k hádkam, ktoré pokračovali aj napriek upozorneniu, že syn je v ambulancii a krik počuje. Do hádok sa zapájala i stará matka dieťaťa. Psychologička odporučila rodičom vyhľadať mediátora alebo párového terapeuta a separačnú úzkosť u dieťaťa liečiť u detského psychológa. Vzhľadom na uvedené A.. A. prerušila spoluprácu s rodinou. Potrebné je opätovne pripomenúť, že aj v minulosti s rodinou odborne spolupracovali akreditované subjekty so zameraním sa na prispôsobenie novej životnej situácii a zlepšenie komunikácie medzi rodičmi, pričom ani jedna spolupráca neviedla k stanovenému cieľu. Z uvedeného dôvodu zastáva názor, že je právom dieťaťa, aby si budovalo a vytvorilo rovnocenný vzťah s otcom tak, ako aj s matkou. Dieťa má právo nielen poznať svojho otca, ale ho aj spoznať, nakoľko rola otca je pri výchove dieťaťa rovnako dôležitá.

8. Matka doručila odvolaciemu súdu vyjadrenia k prebiehajúcemu styku dieťaťa s otcom od posledného pojednávania vo veci úpravy práv a povinností k maloletému dieťaťu. Opakovane poukazuje na vzťah otca k maloletému, ako i prístup detskej psychologičky, ktorý bol otrasný. Uviedla, že otec nevyužíva plnohodnotne čas, ktorý má na stretnutia so synom, nechodí pravidelne, neprejaví mu cit, nepohladí ho, iba kritizuje a nadáva mu do zlých, hlúpych, nevychovaných a podobne. S takýmto prístupom sa ani nemôže čudovať, že dieťa ho odmieta. K stanovisku doručila správu O.. R. G., psychologičky - logopedickú správu, výmenný poukaz na vyšetrenie psychológom.

9. Otec vo vyjadrení k stanovisku matky opätovne uviedol, že nemá záujem podávať stanovisko na stanovisko, pretože ešte ani nebolo ukončené odvolacie konanie a matka neustále podáva ďalšie a ďalšie vyjadrenia, aby takto úmyselne naťahovala čas. Matka neuviedla súdu žiadny presvedčivý argument, na základe ktorého by sa styk mal uskutočňovať výlučne za jej prítomnosti okrem toho, že dieťa je malé. Poukazuje opätovne na odborné stanovisko detskej psychologičky A.. U. A.. Zotrváva na úprave styku s maloletým dieťaťom tak, ako uviedol v návrhu, bez prítomnosti matky. V prílohe pripojil záverečnú správu zo spolupráce s rodinou vypracovanú sociálnou pracovníčkou O.. V. G. a psychologičkou O.. G. A..

10. Matka vo vyjadrení k vyjadreniu otca uviedla, že za päť rokov napriek snahe a opakovaným návrhom, ktoré náležite odôvodnila, nedokázala dosiahnuť, aby súd prvej inštancie, ktorý je v konaní o maloletých deťoch povinný vykonať aj dôkazy, ktoré neboli stranami navrhnuté, za účelom riadneho zistenia skutkového stavu, nariadil znalecké dokazovanie z oblasti pedopsychológie. Bez akéhokoľvek odôvodnenia boli tieto návrhy zamietnuté. Súd prvej inštancie rozhodol o úprave styku dieťaťa s otcom iba na základe svojej úvahy, nijako nezdôvodnenej a hlavne bez akýchkoľvek odborných vedomostí a podkladov. Zásada, aby každé rozhodnutie vo veci maloletých detí bolo v čo najlepšom záujme

maloletých detí ostala zo strany súdu odignorovaná, súd sa ani len nezapodieval tým, že každé dieťa je individualita, osobnosť s osobitnými povahovými črtami, vlastnosťami a tak ku každému dieťaťu je potrebné aj pristupovať. Opakovane uvádza argumenty z predchádzajúcich vyjadrení a stanovísk.

11. Otec vo vyjadrení k vyjadreniu matky z 18.3.2022 uviedol, že trvá na úprave styku s maloletým bez prítomnosti matky.

12. Ďalšie vyjadrenia podané neboli.

13. Výroky rozsudku o uložení povinnosti maloletému dieťaťu, otcovi a matke podrobiť sa odbornému poradenstvu a trovách konania neboli odvolaním napadnuté, nadobudli právoplatnosť, preto neboli predmetom preskúmania v odvolacom konaní.

14. Podľa , na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia , ak tento zákon neustanovuje inak.

15. Podľa , odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Podľa odseku 2 citovaného ustanovenia, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

16. Odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom výroku I. aj s konaním, ktoré mu predchádzalo, v zmysle zásad vyplývajúcich z a bez nariadenia pojednávania podľa a contrario v spojení s a dospel k záveru, že súd prvej inštancie dostatočne zistil skutočný stav, posúdil ho podľa správnych ustanovení Zákona o rodine a zákonne vo veci rozhodol, pričom v odôvodnení sa vysporiadal so všetkými podstatnými skutočnosťami, ktoré tvorili podklad jeho rozhodnutia a s jeho závermi sa v plnom rozsahu stotožňuje aj odvolací súd.

17. K argumentácii matky obsiahnutej v jej odvolaní je potrebné konštatovať, že tvorila jej obranu už v konaní na súde prvej inštancie, s ktorou sa súd náležite vysporiadal v napadnutom rozsudku. K odvolacej námietke týkajúcej sa nedostatočného zistenia skutočného stavu veci z dôvodu odmietnutia výsluchu svedka, či nenariadenia znaleckého dokazovania odvolací súd dodáva, že ani pri rešpektovaní vyšetrovacej zásady ovládajúcej mimosporové konania súd nemusí vykonať všetky účastníkmi navrhnuté dôkazy, pretože výber dôkazov, ktoré sa budú v rámci dokazovania vykonávať, je výlučne na súde aj s poukazom na a 2 Základných princípov , z ktorého vyplýva, že dôkazy a tvrdenia účastníkov hodnotí súd podľa vlastnej úvahy v súlade s princípmi, na ktorých spočíva tento zákon, pričom žiaden dôkaz nemá predpísanú silu. Z ustanovenia vyplýva, že dôkazom môže byť všetko, čo môže prispieť k náležitému objasneniu veci a čo sa získalo zákonným spôsobom z dôkazných prostriedkov. Z uvedenej právnej úpravy však nevyplýva povinnosť súdu nariadiť navrhované dokazovanie účastníkom konania, tento postup je namieste v prípade, ak tvrdené skutočnosti nemožno preukázať inak. Právomoc konať o veci, ktorej sa návrh týka, totiž v sebe obsahuje i právomoc súdu posúdiť to, či a aké dôkazy na zistenie skutkového stavu sú potrebné, a akým spôsobom sa zabezpečí dôkaz na jeho vykonanie (). Vzhľadom na súdom vykonané dokazovanie teda nie je zrejmé, ako by mohol prispieť k náležitému objasneniu veci výsluch navrhovaného svedka, t.j. starej matky, pretože navrhovaný svedok patrí do okruhu blízkych osôb matky a je logické, že jeho výpoveď by bola v prospech toho účastníka, ktorý jeho vypočutie navrhol. Odvolací súd sa stotožnil s postupom súdu prvej inštancie aj ohľadne nenariadenia znaleckého dokazovania a uvádza, že ani v mimosporovom konaní nie je povinnosťou súdu zisťovať skutočný stav veci bezhraničná. Procesný postup súdu smerujúci k zisťovaniu skutočného stavu veci nie je možné dosiahnuť bez súčinnosti účastníkov konania, ako aj subjektov zúčastnených na konaní, preto zákon aj v týchto veciach trvá na naplnení základných procesných povinností účastníkov konania - povinnosti tvrdenia právne relevantných skutočností a dôkaznej povinnosti. Zisťovaniu skutočného stavu veci preto zodpovedá zistenie takých skutočností, ktoré z hľadiska právnej normy smerujú k potvrdeniu oprávnenosti uplatneného nároku.

18. Vo vzťahu k odvolacím námietkam matky odvolací súd zdôrazňuje, že súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale iba na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia, čím je plne realizované právo

účastníka na súdnu ochranu, resp. právo na spravodlivé súdne konanie. Do práva na spravodlivý proces však nepatrí právo účastníka konania, aby sa súd stotožnil s jeho právnymi názormi a predstavami, navrhovaním a hodnotením dôkazov, ani aby prebral a riadil sa ním predpokladaným výkladom všeobecne záväzných predpisov, rozhodol v súlade s jeho vôľou a požiadavkami, ale ani právo vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov. Za porušenie tohto základného práva teda nemožno považovať neúspech, resp. nevyhovenie návrhu v konaní. Rozdielny názor účastníka vo vzťahu k hodnotiacemu úsudku súdu preto nečiní rozsudok nesprávnym, či nezákonným.

19. K odvolacej námietke matky, že súd prvej inštancie nesprávne právne posúdil vec, odvolací súd podotýka, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery, a na zistený skutkový stav aplikuje konkrétnu právnu normu. Nesprávne právne posúdenie je chybnou aplikáciou práva na zistený skutkový stav a dochádza k nej vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis, alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho však interpretoval, alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. V tomto prípade súd prvej inštancie dostatočne zistil skutočný stav, použil správne ustanovenia Zákona o rodine a správne ich aplikoval na zistený skutočný stav. Otázka posúdenia najlepšieho záujmu maloletého dieťaťa nie je otázkou skutkovou, ale právnou a súd pri tomto posudzovaní nie je viazaný právnym názorom účastníka konania.

20. V prípade, keď súdy rozhodujú o úprave styku rodičov s dieťaťom je nutné vychádzať z toho, že právom oboch rodičov je v zásade rovnakou mierou sa o dieťa starať a podieľať sa na jeho výchove, s čím korešponduje i právo samotného dieťaťa na starostlivosť oboch rodičov. Rozhodnutím súdu by tomuto dieťaťu malo byť umožnené stýkať sa s oboma rodičmi v takej miere, aby bol postulát rovnakej rodičovskej starostlivosti čo najviac naplnený. Takéto usporiadanie vzťahov je spravidla vždy „v najlepšom záujme dieťaťa“, pričom odchýlky od tohto princípu musia byť odôvodnené ochranou nejakého iného dostatočne silného legitímneho záujmu, pričom konkrétne skutočnosti, o ktoré sa tento záujem opiera, musia byť v danom konaní preukázané (uznesenie Ústavného súdu SR sp.zn. z 19.1.2017). Nesúhlas s plnohodnotným stykom druhého rodiča s dieťaťom môže byť relevantný len vtedy, ak je založený na dôvodoch, ktoré sú spôsobilé intenzívnym spôsobom negatívne zasahovať do záujmu dieťaťa. Ak ide o nepreukázaný alebo nepreskúmateľný dôvod, na ktorom je založený nesúhlas rodiča s pravidelným a plnohodnotným stykom druhého rodiča s dieťaťom, alebo sa v konaní preukáže, že ide o nesúhlas spočívajúci v dôvode, ktorý má pôvod len v osobe rodiča a preukázateľne nemá negatívny vplyv na záujem dieťaťa, súdy nemôžu na tomto nesúhlase založiť rozhodnutie. Rodič, ktorý s plnohodnotným stykom dieťaťa s druhým z rodičov nesúhlasí, by mal vierohodne preukázať dôvod svojho nesúhlasu, ktorého relevantnosť súd musí pri rozhodovaní o práve rodiča, ktorému korešponduje právo dieťaťa na plnohodnotný a pravidelný styk s rodičom, vždy skúmať. Súdy preto musia vždy citlivo a maximálne obozretne zvažovať naplnenie podmienok pre ten - ktorý model úpravy styku druhého rodiča s maloletým dieťaťom z hľadiska sledovania jeho najlepších záujmov. Je predovšetkým v záujme zabezpečenia úplného a všestranného rozvoja maloletého dieťaťa tak po citovej, rozumovej a emocionálnej stránke a vytvorenie čo najpriaznivejších podmienok pre jeho zdravý vývoj, aby nebolo vystavované napätým situáciám, stresu, strachu a nebolo nútené čeliť emocionálnym atakom, ktoré ešte vzhľadom na svoj vek a vyzretosť nedokáže samotne spracúvať a zvládnuť.

21. V súvislosti s odvolacou argumentáciou matky týkajúcou sa úpravy styku vo výroku I. napadnutého rozsudku odvolací súd musí konštatovať, že matka v konaní ničím nepreukázala relevantné dôvody, ktoré by mali viesť k obmedzeniu plnohodnotného a pravidelného styku otca s maloletým. Odvolací súd zdôrazňuje, že nie je prípustné, aby súd založil svoje rozhodnutie na základe subjektívnych predstáv matky o tom, ako by mal podľa nej styk prebiehať (výlučne za jej prítomnosti, a to až do času, kým maloletý nedovŕši nejaký vek), pričom z obsahu preskúmavaného spisu je nepochybné, že matka evidentne nie je spokojná zatiaľ so žiadnym súdnym rozhodnutím o úprave styku, prípadne inou navrhovanou úpravou styku než tou aktuálnou, pretože aj keď na jednej strane síce tvrdila, že styk na základe pôvodného rozhodnutia prebiehal, skutočnosti vyplývajúce zo spisu však tomu nenasvedčujú a otec sa s maloletým dieťaťom nestretáva. Napriek rozhodnutiu súdu, aby sa styk uskutočňoval bez prítomnosti matky, matka naďalej je pri každom styku otca s maloletým dieťaťom prítomná, pričom je prítomná aj stará matka. Napokon matka a stará matka zasahovali aj do práce psychologičky pri realizácii výchovného opatrenia, vyvolávali konflikty a tým prispeli k ukončeniu spolupráce. Konanie matky, ako aj jej tvrdenia možno označiť za protirečivé, pretože síce chce byť pri styku prítomná, zároveň ale tvrdí, že dieťa sa otca bojí a chce, aby styk prebiehal podľa jej predstáv, nakoľko iba ona vie posúdiť,

či je starostlivosť o maloleté dieťa otcom zabezpečená v zmysle jej predstáv. Matka prezentuje svoje výhrady k realizácii styku, ale neponúka žiadne reálne riešenie, ako by mal styk s prihliadnutím na všetky relevantné faktory (požiadavka matky, aby bola prítomná pri styku) prebiehať a naďalej trvá na doterajšom spôsobe stretávania sa, ktorý je nepostačujúci. Pokiaľ teda matka navrhovala prechodnú fázu stretávania otca s dieťaťom, s prihliadnutím na jej konanie, uvedené sa javí ako neúčelné, bez zjavného výsledku. V súvislosti s odvolacou námietkou matky odvolací súd konštatuje, že správne rozhodol súd prvej inštancie, keď nenariadil znalecké dokazovanie, nakoľko v konaní pre takýto postup neboli preukázané žiadne dôvody. Je potrebné zdôrazniť, že znalecké dokazovanie je len jedným z dôkazných prostriedkov, pričom predpokladom jeho nariadenia v zmysle ustanovenia je, aby na posúdenie skutočností dôležitých pre rozhodnutie súdu boli potrebné vedecké poznatky, zároveň pre zložitosť postupu nepostačuje odborné vyjadrenie. Odvolací súd konštatuje, že vzhľadom na vykonané dokazovanie súdom prvej inštancie by bolo nariadenie znaleckého dokazovania bezdôvodné a nadbytočné, pretože skutočnosti dôležité pre rozhodnutie súdu boli v priebehu konania preukázané inými relevantnými dôkazmi. Odvolací súd zároveň zdôrazňuje, že znalecké dokazovanie je potrebné nariadiť len vo výnimočných prípadoch, kedy je táto potreba indikovaná z dôvodu určitých patológií vo vzťahoch, pričom je zrejmé, že v tomto prejednávanom prípade jednoznačne nemožno hovoriť o zlom vzťahu medzi otcom a maloletým, ale o dlhodobo konfliktnom vzťahu medzi rodičmi navzájom, čo správne konštatoval aj súd prvej inštancie, ktorý výrokom II. napadnutého rozsudku uložil rodičom a maloletému dieťaťu za účelom zlepšenia ich vzťahov výchovné opatrenie. Odvolací súd taktiež považuje za potrebné uviesť, že podstatnou súčasťou matkinho odvolania proti úprave styku, ako aj takmer všetkých jej podaní, sú jej výhrady k nedostatočným rodičovským zručnostiam otca, čo je však v tomto konkrétnom prípade úplne prirodzené, nakoľko bolo preukázané, že rodičia nežijú v spoločnej domácnosti, pričom dlhodobo nie je zabezpečený plnohodnotný styk otca s dieťaťom, nakoľko styk sa realizuje pod dohľadom matky a len v krátkom časovom rozsahu. Na tomto mieste je potrebné uviesť, že každý rodič má určitú ideálnu predstavu o tom, čo je pre jeho dieťa vhodné a čo nie, avšak základom rodičovskej zrelosti je schopnosť akceptovať aj druhého rodiča pri výchove maloletého dieťaťa, s čím súvisí aj prijatie jeho výchovných postupov, ktoré len tým, že sú odlišné, neznamenajú žiadne ohrozenie dieťaťa. Matka síce v podaniach označuje otca za bezohľadného, neprejavujúceho žiaden záujem o syna, resp. záujem len deklarovaný, uvedené tvrdenia však neboli preukázané, pretože otec sa zjavne snaží napriek všetkým problémom, ktoré sú so stretávaním spojené, dostaviť sa za synom v zmysle úpravy stanovenej súdnym rozhodnutím. Napokon nezdieľa názor matky, že nikto neprihliada na ňou predložené správy, stanoviská, naopak, súd ich citlivo vyhodnotil a upravil styk v obmedzenom rozsahu, práve kvôli psychickému stavu dieťaťa. Je potrebné zdôrazniť, že všetky angažované subjekty sa snažili rodine pomôcť vyriešiť ich problémy tak, aby bol zabezpečený plnohodnotný kontakt otca s dieťaťom, pričom predložené správy svedčia už o vzniku separačnej úzkosti a iných psychických problémoch dieťaťa. S predložených správ nemožno uzavrieť, že dôvodom ich vzniku je otec, tak ako sa domnieva matka, ktorá akúkoľvek pomoc a podporu zúčastnených osôb časom považuje za neakceptovateľnú a v podstate nechce nič meniť. Uvedené vyplýva z množstva správ predložených práve matkou, na ktoré poukazoval aj kolízny opatrovník, keď v rámci spolupráce spomenul aj pomoc CDR DRaK Prešov, ku ktorej matka taktiež zaujala nesúhlasné stanovisko. Uvedená správa však nebola predmetom odvolania v tomto konaní a nebola ani do tohto konania doručená, preto je právne bezvýznamná argumentácia matka, že nemala možnosť sa k nej vyjadriť. Odvolací súd je záverom toho presvedčenia, že maloletý je schopný s otcom stráviť čas samostatne v stanovenom rozsahu s prihliadnutím na jeho vek, pričom neprítomnosť matky pri styku smeruje k predchádzaniu eskalácii napätia medzi rodičmi. Pokiaľ rodičia absolvujú rodičovskú terapiu, ktorá povinnosť im bola uložená napadnutým rozhodnutím s cieľom osvojenia si princípov zodpovedného rodičovstva a tieto sa naučia uvádzať do svojho každodenného života, vytvorí sa priestor pre širší rozsah stretávania sa otca s maloletým.

22. Vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd dospel k rovnakému záveru ako súd prvej inštancie, a preto napadnuté rozhodnutie vo výroku I. o zmenu úprave styku otca s maloletým dieťaťom ako vecne správne podľa potvrdil, pričom podľa odseku 2 tohto ustanovenia sa v celom rozsahu stotožnil s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, skonštatoval správnosť dôvodov napadnutého rozhodnutia a doplnil na zdôraznenie jeho správnosti ďalšie dôvody.

23. Rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom pomerom hlasov 3:0 ( vety druhej ).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( a nasl. ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ). Uvedená povinnosť neplatí, ak je dovolateľ fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).