Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_8Tos-14-2026.pdf
PDF · 88.13 KB
Case nature
Area
Subarea
8Tos/14/2026
Uznesenie
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mariána Sninského a sudcov JUDr. Moniky Halkociovej a Mgr. Iva Maruščáka na neverejnom zasadnutí konanom 22.09.2026, v trestnej veci odsúdeného A. A. pre prečin nedovolené ozbrojovanie a obchodovanie so zbraňami podľa § 294 ods. 1 Trestného zákona a iné, o sťažnosti odsúdeného proti uzneseniu Okresného súdu Bardejov sp. zn. SK-1T/18/2022 zo dňa 28.05.2026, takto
r o z h o d o l :
Podľa § 193 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku sťažnosť odsúdeného A. A. z a m i e t a .
o d ô v o d n e n i e :
Napadnutým uznesením Okresný súd Bardejov rozhodol tak, že podľa § 52 ods. 1 Trestného zákona vyslovil, že odsúdený A. A., nar. XX.XX.XXXX vo B., ktorý bol trestným rozkazom Okresného súdu Svidník č. k. 1T/18/2022-149 zo dňa 24.03.2023 odsúdený pre prečin nedovolené ozbrojovanie a obchodovanie so zbraňami podľa § 294 ods. 1 Trestného zákona a iné a bol mu uložený súhrnný trest odňatia slobody vo výmere 3 rokov s probačným dohľadom v skúšobnej dobe, pričom výkon uloženého trestu bol podmienečne odložený na skúšobnú dobu v trvaní 4 rokov, sa v skúšobnej dobe neosvedčil a uložený trest vykoná. Podľa § 48 ods. 2 písm. a) Trestného zákona ho súd na výkon uloženého trestu odňatia slobody zaraďuje do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia.
Proti tomuto uzneseniu podal odsúdený A. A. v zákonnej lehote písomnú sťažnosť, ktorú prostredníctvom svojho obhajcu odôvodnil tým, že aktuálne vykonáva nepodmienečný trest odňatia slobody uložený v inej trestnej veci. V jeho prípade ide o prvý výkon trestu v ústave na výkon trestu odňatia slobody, ktorý je pre odsúdeného dostatočným ponaučením. Mal za to, že s poukazom na všeobecné zásady ukladania sankcií, v predmetnej trestnej veci existujú okolnosti prípadu, a to predovšetkým zjavne neliečený alkoholizmus a toxikománia odsúdeného, ktoré výnimočne odôvodňujú ponechanie podmienečné odsúdenie v platnosti s predĺžením skúšobnej doby o jeden rok a uloženie primeraných povinností a obmedzení (najmä uloženie povinnosti podrobiť sa protialkoholickému a protitoxikomanickému liečeniu ambulantnou alebo prípadne aj ústavnou formou). Na základe uvedeného navrhol, aby krajský súd napadnuté uznesenie zrušil a sám vo veci rozhodol alebo aby vrátil vec prvostupňovému súdu, aby ju v potrebnom rozsahu znova prejednal a rozhodol. Na základe podanej sťažnosti preskúmal krajský súd v zmysle ustanovenia §192 ods.1 Trestného poriadku správnosť všetkých výrokov napadnutého uznesenia, proti ktorým sťažovateľ podal sťažnosť, ako aj správnosť postupu konania, ktoré napadnutým výrokom uznesenia predchádzalo a zistil nasledovné.
Z predloženého spisu vyplýva, že sťažovateľ bol trestným rozkazom Okresného súdu Svidník sp. zn. 1T/18/2022 zo dňa 24.03.2023 uznaný vinným z prečinu nedovolené ozbrojovanie a obchodovanie so zbraňami podľa § 294 ods. 1 Trestného zákona a prečinu nedovolená výroba omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi podľa § 171 ods. 1 Trestného zákona na tom skutkovom základe, že
- od presne nezisteného času až do 19.45 hod. 05.10.2021 v nebytovom priestore v objekte budovy bývalej Materskej školy č. 361/4 na Pionierskej ulici vo Svidníku
- v spodnej zásuvke skrinky v hlavnej miestnosti uvedeného nebytového priestoru neoprávnene a bez povolenia ukrýval strelivo do strelných palných zbraní kategórie A až C podľa ustanovení § 4 a § 5 zákona č. 190/2003 Z. z. o strelných zbraniach a strelive v platnom znení, a to 100 nábojov značky Sellier&Bellot kalibru 22 Short s olovenými strelami v dvoch plastových krabičkách na náboje s označením Eley, uložených v čiernom textilnom puzdre, hoci nebol držiteľom zbrojného preukazu, ani zbrojnej licencie, ktoré by ho oprávňovali držať, nosiť alebo nadobúdať strelivo v rozsahu ustanovenom pre jednotlivé kategórie podľa zbrojného preukazu alebo zbrojnej licencie a ktoré si mal obstarať v presne nezistenom čase v Bratislave a doviezť do uvedeného nebytového priestoru
- nad kazetovým stropom vo vedľajšej miestnosti (sklade) uvedeného nebytového priestoru ukrýval uzatvorenú sklenenú nádobu s obsahom sušeného rastlinného materiálu podrvených častí rastliny konope (Cannabis), ktorá podľa zákona č. 139/1998 Z. z. o omamných a psychotropných látkach a prípravkoch v platnom znení je zaradená do I. skupiny omamných látok, celkovej hmotnosti 0,35 g (350 mg) s priemerným obsahom 4,6 % účinnej látky THC (tetrahydrokanabinolu), obsahujúcou 16 mg THC a zodpovedajúcou jednej až dvom bežným jednotlivým dávkami drogy, ktoré sú schopné ovplyvniť psychiku konzumenta.
Za to mu bol uložený súhrnný trest odňatia slobody vo výmere 3 rokov s probačným dohľadom v skúšobnej dobe a určená skúšobná doba v trvaní 4 rokov a tiež obmedzenie spočívajúce v zákaze požívania alkoholických nápojov a iných návykových látok.
Súčasne súd zrušil výrok o treste v trestnom rozkaze Okresného súdu Bratislava III sp. zn. 2T/6/2022 zo dňa 09.06.2022, právoplatným dňa 09.07.2022, ktorým bol obvinený uznaný vinným pre prečin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi podľa § 173 ods. 1 Trestného zákona a prečin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi podľa § 171 ods. 1 Trestného zákona, ako aj výrok o treste v trestnom rozkaze Okresného súdu Bratislava III sp. zn. 6T/89/2022 zo dňa 11.10.2022, právoplatný dňa 14.03.2023, ktorým bol obvinený uznaný vinným z prečinu krádeže podľa § 212 ods. 1, ods. 2 písm. a) Trestného zákona v jednočinnom súbehu s prečinom porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1, ods. 2 písm. a) Trestného zákona.
Tento trestný rozkaz nadobudol právoplatnosť dňa 29.04.2023. Vzhľadom k tomu, že trest v tomto konaní bol ukladaný ako súhrnný trest, bola uznesením Okresného súdu Bardejov, ktorý je od 01.06.2023 nástupníckym súdom Okresného súdu Svidník, započítaná do skúšobnej doby určenej pri uložení súhrnného trestu, vykonaná skúšobná doba podmienečného odsúdenia v čase od 10.07.2022 do 29.04.2023, v zrušenej veci Okresného súdu Bratislava III sp. zn. 2T/6/2022 zo dňa 09.06.2022 a v zrušenej veci Okresného súdu Bratislava III sp. zn. 6T/89/2022 zo dňa 11.10.2022 s tým, že skúšobná doba odsúdenému uplynie dňa 10.07.2026.
Okresný súd teda správne posudzoval správanie sa odsúdeného počas skúšobnej doby od 10.07.2022. Ku dňu rozhodovania nadriadeného súdu táto skúšobné doba už skončila, a to dňa 10.07.2026.
Z napadnutého uznesenia vyplýva, že okresný súd svoje výroky odôvodnil tým, že podľa jeho názoru, v prípade sťažovateľa nedošlo k naplneniu účelu trestu, ktorý mu bol uložený a tento účel nemožno dosiahnuť ani ďalším predĺžením probačného dohľadu, keď odsúdený svojím konaním počas plynutia skúšobnej doby s uloženým probačným dohľadom, kedy sa dopustil úmyselného trestného činu pod vplyvom návykovej látky a následne opäť porušil uložené obmedzenie zákazu požívania návykových látok, sám dal príčinu na premenu podmienečného trestu.
S týmto záverom sa krajský súd nemal dôvod nestotožniť, pretože sa zakladá na zákonne vykonaných dôkazoch, zistených relevantných skutočnostiach, ich správnom právnom hodnotení a správne formulovaných výrokoch.
Podľa § 50 ods. 4 Trestného zákona, ak odsúdený viedol v skúšobnej dobe riadny život a splnil povinnosť nahradiť škodu spôsobenú trestným činom alebo zaplatiť dlh alebo zameškané výživné, ak boli uložené, súd vysloví, že sa osvedčil; inak rozhodne, že sa trest odňatia slobody vykoná. Rovnako
súd postupuje aj v prípade iných obmedzení alebo povinností podľa § 51 ods. 3 a 4, ak boli uložené. Ak sa odsúdený nachádza vo výkone trestu odňatia slobody, súd rozhodne tak, aby výkony trestov odňatia slobody nasledovali plynule za sebou. Výnimočne môže súd vzhľadom na okolnosti prípadu ponechať podmienečné odsúdenie v platnosti, hoci odsúdený konaním spáchaným v skúšobnej dobe dal príčinu na nariadenie výkonu trestu, a súčasne môže a) ustanoviť nad odsúdeným probačný dohľad a uložiť doteraz neuložené primerané obmedzenia alebo primerané povinnosti uvedené v § 51 ods. 3 a 4 smerujúce k tomu, aby viedol riadny život, b) primerane predĺžiť skúšobnú dobu, nie však viac ako o dva roky, pričom nesmie prekročiť hornú hranicu skúšobnej doby ustanovenej v odseku 1.
Podľa § 419 ods. 1, ods. 4 Trestného poriadku, o tom, či sa odsúdený v skúšobnej dobe osvedčil alebo či sa nariadi výkon trestu odňatia slobody, rozhodne súd na verejnom zasadnutí. Na verejnom zasadnutí rozhodne tiež o prípadnom predĺžení skúšobnej doby. Ak súd rozhodne, že odsúdený sa v skúšobnej dobe neosvedčil, nariadi výkon trestu odňatia slobody a rozhodne súčasne aj o zaradení odsúdeného do ústavu na výkon trestu odňatia slobody. Ďalej súd pokračuje podľa § 408 Trestného poriadku.
Na tomto mieste si je nutné uvedomiť, že pre osvedčenie sa odsúdeného na podmienečný trest odňatia slobody bolo nutné v zmysle § 50 ods. 4 Trestného zákona v spojení s účelom trestu uvedeným v § 34 ods. 1 Trestného zákona splniť prísne podmienky. Odsúdený musí počas skúšobnej doby viesť riadny život a nesmie sa dopustiť žiadnej protiprávnej činnosti, teda nielen trestného činu, ale ani priestupku, pričom už spáchanie priestupku môže byť dôvodom pre premenu podmienečného trestu odňatia slobody. Požiadavka na vedenie riadneho života je teda požiadavkou, ktoré odráža skutočnú nápravu páchateľa, keďže odzrkadľuje aj to, ako si v iných smeroch plnil svoje občianske, rodinné a iné podobné povinnosti vo vzťahu k spoločnosti a jej členom. Požiadavku nepáchania trestnej činnosti, ako elementárny základ pre posudzovanie toho, či odsúdený viedol riadny život, však nemožno v žiadnom prípade považovať za vyžadovanie niečoho nezvykle výnimočného v živote odsúdeného, navyše, počas relatívne krátkej doby jeho vlastného života sprevádzaného plynutím skúšobnej doby podmienečného odsúdenia.
Pokiaľ teda odsúdený počas plynutia skúšobnej doby podmienečného odsúdenia zásadným spôsobom poruší požiadavku vedenia riadneho života, za okolnosti absencie splnenia podmienok pre ponechanie podmienečného odsúdenia v platnosti a takým porušením je spáchanie ešte závažnejšieho úmyselného trestného činu, je výrazne ohrozený záver, že v by v skúšobnej dobe viedol riadny život.
Krajský súd považoval za podstatné nepochybné zistenia, že odsúdený A. A. v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia neviedol riadny život, keď sa opätovne dopustil úmyselného trestného činu, za ktorý mu bol uložený nepodmienečný trest odňatia slobody. Aj napriek tomu, že odsúdený bol v predmetnom konaní podmienečne odsúdený za prečin nedovoleného ozbrojovania a obchodovania so zbraňami podľa § 294 ods. 1 Trestného zákona a prečin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi podľa § 171 ods. 1 Trestného zákona a bolo mu v súvislosti s týmto protiprávnym konaním, v rámci probačného dohľadu, uložené obmedzenie spočívajúce v zákaze požívania návykových látok, menovaný aj napriek tomuto uloženému obmedzeniu spáchal počas plynutia skúšobnej doby prečin ohrozenie pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 1 Trestného zákona, keď dňa 15.02.2025 viedol motorové vozidlo pod vplyvom návykových látok metamfetamínu a amfetamínu a rozsudkom Okresného súdu Bardejov zo dňa 10.11.2025 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Prešove sp. zn. 10To/4/2026 zo dňa 18.02.2026 bol tak uznaný vinným z prečinu ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 1 Trestného zákona. Za uvedené konanie mu bol uložený trest odňatia slobody vo výmere 4 mesiace nepodmienečne so zaradením do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia a trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá všetkých druhov na dobu 24 mesiacov. Skutok tu spáchal v priamej súvislosti so zneužívaním návykovej látky, a teda v rozpore s obmedzením, ktoré mu bolo uložené v rámci predmetného probačného dohľadu. Navyše aj v čase zadržania odsúdeného dňa 16.10.2025 v súvislosti s ďalším jeho trestným stíhaním pre drogovú trestnú činnosť, bol podľa výsledkov toxikologického vyšetrenia pod vplyvom omamných a psychotropných látok, a to metamfetamínu, amfetamínu a THC. Pritom bol už na prvom probačnom stretnutí výslovne probačným úradníkom poučený o tom, v čom spočíva uložený zákaz požívania alkoholických nápojov a iných návykových látok, načo sa opäť dopustil úmyselného trestného činu konaním pod vplyvom omamných a psychotropných látok. K jeho sklonu obchádzať povinnosť viesť riadny život, nasvedčuje aj to, že počas skúšobnej doby sa dopustil aj
dvoch priestupkov na úseku cestnej premávky. Okrem toho, nevyhnutnosti premeny spôsobu výkonu trestu odňatia slobody nasvedčuje aj to, že keď v rámci probačného dohľadu až do jeho zadržania dňa 16.10.2025 sa podrobil päťkrát testom na kontrolu požitia návykových látok, posledná kontrola multidrogovým testom zo slín, tak dňa 29.07.2025 bol zistený pozitívny výsledok na látky metamfetamín a amfetamín.
Takéto správanie sa podmienečne odsúdenej osoby nie je zlučiteľné s požiadavkou viesť počas plynutia skúšobnej doby podmienečného odsúdenia riadny život. Počas plynutia predmetnej skúšobnej doby teda odsúdený neviedol riadny život a nesplnil podmienky, za ktorých ho okresný súd ponechal na slobode. Nič nebránilo odsúdeného, aby sám vyhľadal zdravotnú starostlivosť, keď si zrejme uvedomuje svoju náchylnosť na zneužívanie alkoholu a drog, keď odkazuje na neliečený alkoholizmus a toxikomániu.
Okresný súd sa pritom správne zaoberal komplexným náhľadom na spôsob života odsúdeného v skúšobnej dobe, popísal v odôvodnení napadnutého uznesenia dôkazy, z ktorých pritom vychádzal, pričom je z nich, aj podľa názoru nadriadeného súdu, nepochybné, že odsúdený A. A. skutočne nevyužil benefit v podobe podmienečného odsúdenia v predmetnej veci, že vznikli dôvodné pochybnosti o tom, že podmienečný odklad výkonu trestu odňatia slobody mal na neho požadovaný výchovný vplyv, keďže bol uzrozumený s tým, že má viesť počas plynutia skúšobnej doby podmienečného odkladu výkonu trestu odňatia slobody riadny život a nedopúšťať sa žiadneho protiprávneho konania.
Odsúdenému teda bola poskytnutá príležitosť, aby riadne viedol život a aby tak preukázal v predmetnej skúšobnej dobe, že sa polepšil a aby priamy výkon trestu odňatia slobody na dosiahnutie jeho nápravy a ochrany spoločnosti nebol potrebný.
Už citované ustanovenie § 50 ods. 4 Trestného zákona predpokladá, že v prípade porušenia riadneho spôsobu života odsúdeným počas skúšobnej doby, bude pravidlom podmienečný trest premeniť, len výnimočne za existencie zvláštnych, nie bežných okolnosti, je možné uvažovať o ponechaní podmienečného odsúdenia v platnosti, ale len vtedy, ak skúšobná doba trvá tak, ako to predpokladá ustanovenie § 50 ods. 4 Trestného zákona. Možno pritom poukázať na ustálenú súdnu prax prezentovanú v stanovisku č. 44 publikovanom v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a súdov SR č. 4/2013, podľa ktorej, o primeranom predĺžení skúšobnej doby môže súd rozhodnúť len počas jej plynutia, v prípade, že skúšobná doba predchádzajúceho podmienečného odsúdenia už uplynula, súd o jej primeranom predĺžení už rozhodnúť nemôže.
Už uplynutie predmetnej skúšobnej doby tak okresnému súdu tvorilo zákonnú prekážku pre daný postup. Bez ohľadu na to sa ale žiada uviesť, že ani nadriadeným súdom neboli zistené okolnosti, ktoré by takýto postup odôvodnili, aj keby skúšobná doba aktuálne plynula. Ak odsúdený uvádza, že zjavne neliečený alkoholizmus a toxikománia odsúdeného by mali výnimočne odôvodniť ponechanie podmienečného odsúdenia v platnosti s predĺžením skúšobnej doby o jeden rok a uloženie primeraných povinností a obmedzení (najmä uloženie povinnosti podrobiť sa protialkoholickému a protitoxikomanickému liečeniu ambulantnou alebo prípadne aj ústavnou formou), tieto skutočnosti neobstoja oproti tomu, ako nerešpektoval povinnosť viesť riadny život a povinnosť rešpektovať obmedzenia, ktoré mu boli dané práve na to, aby mohol zostať na slobody pod hrozbou výkony trestu odňatia slobody. To, že uvedené choroby si nijako neliečil, len doplňuje to, čo súdy v jeho prípade museli vysloviť ohľadne premeny trestu, ktorá je plne v súlade so zásadami a účelom trestov.
Okresný súd tak odôvodnene a zákonne dospel k záveru, že odsúdený neviedol v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia riadny život. Odsúdený prejavil výrazný sklon k porušovaniu požiadavky vedenia riadneho života, čo odôvodňuje potrebu pôsobenia prostriedkami výkonu trestu odňatia slobody aj v prípade predmetného odsúdenia. Len hrozba výkonu trestu odňatia slobody totiž nesplnila účel trestu uvedený v § 34 ods. 1 Trestného zákona. Súd prvého stupňa rozhodol správne, odôvodnene a v súlade so zákonom.
Rovnako odôvodnené a zákonné bolo aj rozhodnutie okresného súdu o spôsobe výkonu trestu odňatia slobody, pretože odsúdený A. A. v posledných desiatich rokoch pred spáchaním posudzovanej trestnej činnosti nebol vo výkone trestu odňatia slobody za úmyselný trestný čin.
Samozrejme, miesta výkonu trestu sú povinné poskytnúť odsúdeným primeranú zdravotnú starostlivosť, čo, ako krajský súd predpokladá, bude zabezpečené aj v prípade sťažovateľa.
Toto uznesenie bolo prijaté jednomyseľne. jednohlasne
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.